{"guid": "22eb5541-e7c4-45d8-a702-ce0a312d8553:54fd7a6a-01cf-4a56-a88b-1f53af6c5df2", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2014:1112225980.1", "spisova_znacka": "8Co/537/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/537/2013 z 29. 9. 2014", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 29. septembra 2014, sp. zn. 8Co/537/2013, ECLI:SK:KSBA:2014:1112225980.1", "identifikacne_cislo": "1112225980", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Helena Kosorínová", "sudca_id": 474, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-helena-kosorinova-474", "datum_vydania": "2014-09-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1990/119/#paragraf-23.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 23 ods. 1 písm. c) zákona č. 119/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/119/#paragraf-23.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/119-1990/paragraf-23"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/119/#paragraf-24.odsek-1", "nazov": "§ 24 ods. 1 zákona č. 119/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/119/#paragraf-24.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/119-1990/paragraf-24"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1990/119#paragraf-23", "/SK/ZZ/1990/119#paragraf-24"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/54fd7a6a-01cf-4a56-a88b-1f53af6c5df2", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1112225980.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2014:1112225980.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2014:1112225980.1/text", "citacie_n": 3, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/537/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112225980
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gažovičová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1112225980.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: R. F., bytom J..P. XX/XX, K. R., zastúpeného
JUDr. Lubomírom Müllerom, euroadvokátom so sídlom Symfonická 1496/9, Praha, ČR, proti odporcovi:
Slovenská republika, v zastúpení Ministerstvom spravodlivosti SR, so sídlom Župné nám. 13, Bratislava,
o zaplatenie 109,54 Eur s prísl., na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo
dňa 29. mája 2013, č.k. 25C 149/2012-36, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti - týkajúcej sa náhrady trov
prvostupňového konania p o t v r d z u j e .

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 24,41 Eur,
do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom zo dňa 29. mája 2013 č.k. 25C 149/2012-36 uložil súd prvého stupňa odporcovi povinnosť
zaplatiť navrhovateľovi sumu 109,54 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy
109,54 Eur od 07.08.2012 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania v sume 24,23 Eur, k rukám jeho
právneho zástupcu, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodol tak podľa ust. § 23 ods.
1 písm. c/, § 24 ods. 1 zák. č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii (ďalej len „zákon o súdnej
rehabilitácii“) v spojení s ust. § 6 ods. 1, § 8, § 9 ods. 1, § 10, § 20 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom (ďalej len
„zák. č. 58/1969 Zb.“) a ust. § 563 Obč. zák., keď nárok navrhovateľa (v časti istiny) považoval za
nesporný, pretože odporca uznal nárok navrhovateľa na zaplatenie sumy 109,54 Eur, uplatnený
titulom náhrady nákladov výkonu trestu odňatia slobody, a to čo do jeho základu ako aj výšky. O úrokoch
z omeškania rozhodol podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.
a navrhovateľovi priznal úrok z omeškania v ním uplatňovanej výške 8,75% ročne z istiny 109,54
Eur od 07.08.2012 (deň nasledujúci po uplynutí zákonnej 6-mesačnej lehoty na prerokovanie žiadosti
navrhovateľa o odškodnenie, doručenej odporcovi dňa 06.02.2012) do zaplatenia, keď mal za to, že
úroky z omeškania súvisia s peňažnými záväzkami; keď charakter peňažných záväzkov majú všetky
obligácie, predmetom ktorých sú peniaze ako zákonné platidlá; a týmito sú aj záväzky zo zodpovednosti
za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom. O trovách
konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 v spojení s § 150 ods. 2 O.s.p. a navrhovateľovi, ktorý mal vo
veci plný úspech, priznal zníženú náhradu trov konania v sume 24,23 Eur pozostávajúcu z trov
právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby (písomné podanie na súd - návrh - 16,60 Eur + režijný
paušál 7,63 Eur), a to vzhľadom na skutočnosť, že predmetné konanie spĺňa znaky tzv. drobného sporu
(§ 200ea O.s.p.), a preto uplatňované trovy právneho zastúpenia primerane znížil, keď nepriznal náhradu
trov za 1 úkon právnej služby - príprava a prevzatie zastúpenia, nakoľko navrhovateľ sa domáha svojich
nárokov proti odporcovi aj v ďalších konaniach vedených pod sp. zn. 7C 149/2012, 9C 150/2012, 6C
78/2012, 10C 150/2012, 21C 149/2012; ktoré nároky navrhovateľa vychádzajú z rovnakého skutkového



základu ako v danej veci; a tieto si uplatňuje prostredníctvom právneho zástupcu na základe rovnakej
dohody o právnom zastúpení.

Proti tomuto rozsudku; v časti týkajúcej sa náhrady trov konania; podal v zákonom stanovenej
lehote odvolanie odporca a žiadal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmeniť tak, aby
navrhovateľovi nebola priznaná náhrada trov právneho zastúpenia, alternatívne táto bola primerane
znížená. Namietal, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Dôvodil, že navrhovateľ si svoj nárok na odškodnenie; zahŕňajúci
jeho nárok na náhradu nákladov trestného konania, náhradu straty na zárobku, náhradu nákladov
cestovného a náhradu nákladov trov obhajoby; uplatňuje samostatnými návrhmi na začatie konania,
hoci tieto náhrady majú jeden právny aj skutkový základ - vychádzajú z aplikácie ust. § 23 ods. 1 zákona o súdnej rehabilitácii, a
to po tom, čo nebol uspokojený v rámci lehoty stanovenej za účelom predbežného prerokovania jeho
žiadosti o odškodnenie. Vzhľadom na uvedené; keď navrhovateľ rozdeľuje jeden nárok na odškodnenie
bez akéhokoľvek logického základu na niekoľko čiastkových nárokov uplatnených samostatnými
návrhmi na začatie konania; mal za to, že takéto konanie navrhovateľa, resp. jeho právneho zástupcu má
všetky znaky zneužitia práva, je ho možné považovať za šikanózne a je spôsobilé spôsobiť protistrane
škodu vo forme nákladov spojených s právnym zastúpením. Dôvodil, že náhrada trov konania totiž
nemá znamenať určitú formu obohacovania sa na úkor povinnej strany a nemá smerovať k nejakej
forme potrestania povinného účastníka, ale k tomu, aby sa oprávnenej strane kompenzovali náklady,
ktoré boli potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Mal za to, že právny zástupca
navrhovateľa nepostupuje s odbornou starostlivosťou a ním poskytované právne zastúpenie nevykazuje
žiadne známky hospodárnosti poskytovania právnych služieb, a preto je jeho konanie možné považovať
za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Všetky nároky vyplývajúce z ust. § 23 ods. 1 zákona
o súdnej rehabilitácii mali byť podľa jeho názoru uplatňované jedným návrhom, čo právny zástupca
navrhovateľa pri všetkej odbornej starostlivosti vedieť mal a musel, čím by sa predišlo zbytočným
súdnym konaniam, ako aj navyšovaniu trov konania a v tejto súvislosti poukázal i na rozhodnutie
Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30.11.2012 č.k. 5Co 598/2012-50. Záverom uviedol, že právny
zástupca navrhovateľa zastupuje v obdobných veciach viaceré fyzické osoby a vedie proti nemu niekoľko
desiatok súdnych sporov, a preto mal za to, že účelom iniciovania týchto sporov je obohacovanie sa
právneho zástupcu navrhovateľa.

Navrhovateľ vo svojom vyjadrení na odvolanie odporcu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v
napadnutej časti; týkajúcej sa náhrady trov prvostupňového konania; ako vecne správny potvrdiť
dôvodiac, že pri uplatňovaní svojho nároku postupoval najefektívnejším spôsobom, aby bol jeho návrh
jednoduchý, aby uplatňovaný nárok bolo možné individuálne a jednoducho posúdiť, aby konanie
nebolo komplikované posudzovaným jednotlivých nárokov podľa rôznych právnych predpisov, resp.
rôznym prístupom odporcu k uplatňovaným nárokom, aby nehrozilo vylúčenie uplatňovaných nárokov
na samostatné konania a aby bolo možné jeho návrh čo najrýchlejšie prejednať a rozhodnúť. Uviedol,
že škodu vo forme nákladov spojených s právnym zastúpením spôsobujú vlastní úradníci odporcu,
ktorí neprejednali jeho žiadosť o odškodnenie v zákonnej 6-mesačnej lehote. Mal za to, že práve
odporca sa svojím odvolaním domáha, aby ako úspešný účastník konania na miesto neho znášal trovy
konania, ktoré vznikli tým, že si odporca zanedbal svoje zákonné povinnosti. V tejto súvislosti poukázal
na niekoľko rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave; vydaných v obdobných veciach; v ktorých tento
opakovane a podrobne vysvetlil dôvodnosť priznania mu náhrady trov konania. Zdôraznil, že odporca sa
mal radšej zaoberať nečinnosťou svojich úradníkov, ktorá nečinnosť fakticky vyvoláva predmetné spory
a tak zbytočne zaťažuje súdy na miesto toho, aby sa týmto sporom predchádzalo. Záverom si uplatnil
trovy odvolacieho konania.

Odvolací súd prejednal vec v medziach a z dôvodov podaného odvolania, vrátane konania, ktoré mu
predchádzalo (§ 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156
ods. 3 O.s.p.), a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou
práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo
ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však interpretoval, alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.



V prejednávanej veci sa navrhovateľ svojím návrhom na začatie konania domáhal proti odporcovi
zaplatenia sumy 109,54 Eur s prísl. titulom náhrady nákladov výkonu trestu odňatia slobody podľa § 23
ods. 1 písm. c/ zákona o súdnej rehabilitácii, ako aj náhrady trov konania.

Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvého stupňa vyhovel návrhu navrhovateľa v celom rozsahu; keď
odporca uznal nárok navrhovateľa čo do jeho základu ako aj výšky; a uložil odporcovi povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi sumu 109,54 Eur s prísl. a pokiaľ išlo o trovy konania, uložil mu povinnosť ich náhrady
vo výške 24,23 Eur pozostávajúcej z trov právneho zastúpenia len za 1 úkon právnej služby (písomné
podanie vo veci samej - návrh 16,60 Eur + režijný paušál 7,63 Eur), keď tieto znížil, a to s poukazom na
ust. § 150 ods. 2 O.s.p., keďže sa z hľadiska predmetu konania jednalo o tzv. drobný spor, tzn. jednalo
sa o vec s nízkou hodnotou sporu, pretože uplatňovaná pohľadávka nepresahuje sumu 1.000 Eur.

Účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal (§ 142 ods. 1 O.s.p.).

Ustanovenie § 142 O.s.p. vyjadruje zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) sporového
konania. To znamená, že účastník, ktorý mal v sporovom konaní plný úspech, má právo na náhradu
všetkých trov konania, t.j. trov účelne vynaložených na uplatňovanie alebo bránenie práva, ktorú
účelnosť treba posudzovať vzhľadom na celý priebeh toho - ktorého konania.

Podľa § 200ea ods. 1 
O.s.p., v znení účinnom ku dňu podania návrhu (09.08.2012), ak v priebehu konania dosiahne predmet
konania sumu 500 €, od toho okamihu ide o drobný spor; (pohľadávky nízkej hodnoty sú tie, ktoré
neprevyšujú, resp. nedosiahnu, nepresiahnu hodnotu 500 €).

Podľa § 150 ods. 2 
O.s.p. ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať
alebo znížiť.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľovi vznikli v konaní trovy právneho zastúpenia za 2
úkony právnej pomoci (príprava a prevzatie zastúpenia, písomné podanie na súd - návrh 2 x 16,60 Eur
+ režijný paušál - 2 x 7,63 Eur za každý úkon).

Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že v danom prípade ide o drobný
spor, pričom trovy tohto konania vzniknuté navrhovateľovi, boli neprimerané voči pohľadávke a boli teda
splnené i zákonom stanovené podmienky pre zníženie náhrady trov konania podľa § 150 ods. 2 O.s.p.

Vychádzajúc z toho, že cieľom súdneho konania v predmetnej veci je vymoženie pohľadávky s čo
najnižšími nákladmi a nemôže tu prevažovať záujem na vedení konania z hľadiska odmeny
advokáta, dospel odvolací súd k záveru, že v danej veci bolo dôvodné zníženie náhrady trov titulom
právneho zastúpenia navrhovateľa, a správne preto súd prvého stupňa postupoval pri rozhodovaní o
náhrade trov konania, keď trovy konania; na náhradu ktorých vznikol úspešnému navrhovateľovi nárok
v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p.; primerane znížil v zmysle ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p.; keď aj odvolací
súd, a to zhodne so súdom prvého stupňa, považoval za primerané zníženie náhrady trov konania o
50%; a navrhovateľovi nepriznal náhradu trov za 1 úkon právnej služby - prípravu a
prevzatie právneho zastúpenia (nakoľko navrhovateľ sa domáha svojich nárokov proti odporcovi aj v
ďalších konaniach, ktoré nároky navrhovateľa vychádzajú z rovnakého skutkového základu ako v danej
veci a tieto si uplatňuje prostredníctvom právneho zástupcu na základe rovnakej dohody o právnom
zastúpení); a správne priznal navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 24,23 Eur pozostávajúcu z
trov právneho zastúpenia len za 1 úkon právnej služby, a to písomné podanie vo veci samej (návrh na
začatie konania zo dňa 09.08.2012 - 16,60 Eur + režijný paušál 7,63 Eur).

Podľa § 24 O.s.p. sa
účastník môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí.

Podľa § 25 ods. 1 , 2
O.s.p. si ako zástupcu môže zvoliť advokáta a jemu udelené plnomocenstvo nemôže obmedziť. Advokát



je povinný účelne využívať všetky zákonom prípustné prostriedky a spôsoby poskytovania právnej
pomoci účastníkovi, ktorého zastupuje.

Podľa § 18 ods. 1 Zákona o advokácii advokát je povinný pri výkone advokácie konať čestne a svedomito,
dôsledne využívať všetky právne prostriedky a uplatňovať v záujme klienta všetko, čo podľa svojho
presvedčenia pokladá za prospešné.

Advokát je pri poskytovaní právnych služieb nezávislý, je viazaný všeobecne záväznými právnymi
predpismi a v ich medziach príkazmi klienta (§ 2 ods. 2 zák. č. 586/2003 Z.z. o advokácii). Advokát je povinný pri výkone advokácie chrániť a
presadzovať práva a záujmy klienta a riadiť sa jeho pokynmi. Ak sú pokyny klienta v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi, nie je nimi viazaný. O tom klienta vhodným spôsobom poučí.

Z obsahu spisu súdu prvého stupňa odvolací súd nezistil v rámci postupu právneho zástupcu
navrhovateľa rozpor s vyššie uvedenými zákonnými ustanoveniami a rovnako tak aj spôsob uplatnenia
práv (nárokov) navrhovateľa nebol realizovaný nezákonným spôsobom, resp. v rozpore so zákonom;
keď žiadne zákonné ustanovenie mu neukladá, aby si ich uplatňoval spoločne; a teda navrhovateľ bol
oprávnený uplatniť si svoje jednotlivé nároky podľa § 23 ods. 1 zákona o súdnej rehabilitácii; o ktorých
odškodnenie žiadal odporcu jednou žiadosťou; jednotlivými čiastkovými návrhmi na začatie konania.

Odvolací súd poznamenáva, že vzhľadom na dôvodnosť každého navrhovateľom podaného
(uplatneného) návrhu (nároku) mu za právne zastúpenie v každom z týchto konaní prislúcha i právo na
náhradu trov konania, a to za tie úkony právnej pomoci, ktoré v jednotlivých konaniach neboli
identické, pričom za takýto identický úkon právnej pomoci je možné aj podľa názoru odvolacieho súdu
považovať jedine úkon právnej služby - prevzatie a prípravu právneho zastúpenia, nakoľko právny
zástupca navrhovateľa prevzal právne zastúpenie ešte pred podaním samotnej žiadosti o odškodnenie.

Pokiaľ odporca v odvolaní poukazoval na iné rozhodnutia odvolacieho súdu, v ktorých posúdil inak
aplikáciu § 150 ods. 2 O.s.p., tieto nie sú pre rozhodnutie v danej veci právne významné ani záväzné.

Správne súd prvého stupňa aplikoval aj § 142 ods. 1 O.s.p., keď zisťoval účelnosť vynaložených trov
konania na uplatnenie práva v nadväznosti na odmenu za úkon právnej služby - pokus o zmier, a správne
rozhodol, keď nepriznal odmenu za tento úkon právnej služby, nakoľko tento nebol hmotnoprávnou
podmienkou reálneho uplatnenia nároku na súde, to znamená, že aj bez vynaloženia nákladov na tento
úkon právnej služby by sa mohol navrhovateľ domáhať ochrany svojich práv v konaní pred súdom
návrhom; nejde totiž o účelne vynaložené trovy konania, ktoré v priamej vecnej a časovej
súvislosti s konaním navrhovateľ musel nevyhnutne vynaložiť.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd, stotožňujúc sa v napadnutej časti s odôvodnením rozsudku
súdu prvého stupňa, na ktoré odôvodnenie spĺňajúce všetky požiadavky ust. § 157 ods. 2 O.s.p. aj v
celom rozsahu poukazuje, rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti; týkajúcej sa náhrady trov
prvostupňového konania; podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p ako vecne správny potvrdil, keď neuznal obranu
odporcu o nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvého stupňa, nakoľko súd prvého stupňa na
danú vec správne aplikoval ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 150 ods. 2 O.s.p. a tieto i
správne vyložil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 224 ods. 1 a § 142 ods.
1 O.s.p. a navrhovateľovi, ktorý mal úspech v odvolacom konaní, priznal náhradu trov, ktoré mu vznikli
v odvolacom konaní právnym zastúpením za 1 úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu odporcu -
16,60 Eur + režijný paušál 7,81 Eur), t.j. spolu v sume 24,41 Eur, vyčíslených podľa § 10 ods. 1,
§ 16 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. a vyúčtovania navrhovateľa.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "25C/149/2012", "guid": "fa579143-ffe6-4fc0-a037-077f231a8f82:619ef98a-791c-4fb3-b7b2-1439ade80b79", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "ussr:91f00175-3e0d-4f20-9dd9-0b292054c0bc", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 453/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 453/2014 z 13. 8. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-08-13", "citacie_n": 31, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:91f00175-3e0d-4f20-9dd9-0b292054c0bc"}, {"guid": "31e87988-ed35-4a99-b296-2f54d6d2ff62:2ad09d2c-3623-413d-9322-16ad91341a14", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1112225983.1", "spisova_znacka": "5Cdo/400/2015", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/400/2015 z 27. 2. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-02-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1112225983.1"}, {"guid": "cc041c70-8947-4ffc-bba5-b5ce0a44d2d9:6f9f6151-019c-4c06-9912-3243ecebfa70", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2015:1112225983.1", "spisova_znacka": "6Co/17/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/17/2015 z 28. 4. 2015", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2015-04-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1112225983.1"}]}