Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 26Cob/68/2013 z 27. 11. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 27. novembra 2013, sp. zn. 26Cob/68/2013, ECLI:SK:KSNR:2013:4413203089.1 Krajský súd Nitra | 26Cob/68/2013 | ECLI:SK:KSNR:2013:4413203089.1 | 2013-11-27 | Uznesenie Oblasť práva: Obchodné právo – Obchodné záväzkové vzťahy Citované ustanovenia: OSP, § 157 ods. 2 OSP, § 142 ods. 1 OSP, § 150 ods. 2 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/09d4e4d7-8954-406a-9502-08b51ab52374 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2013:4413203089.1 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26Cob/68/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4413203089
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Pilek
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2013:4413203089.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobcu: AUTOPRIMA SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom Pražská 592/35,
Nitra, IČO: 34 152 750, zast. JUDr. Mariánom Mackom, advokátom so sídlom Koceľova 2, Nitra, proti
žalovanému: Martin Tóth, Rad 194/48, Hul, IČO: 45 637 474, o zaplatenie 668,03 eura s príslušenstvom,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č.k. 15Cb/67/2013-28 zo dňa 25. marca
2013, v časti II. a III. výroku, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č.k. 15Cb/67/2013-28 zo dňa 25. marca 2013 v
časti II. výroku r u š í .

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č.k. 15Cb/67/2013-28 zo dňa 25. marca 2013
v časti III. výroku m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo
výške 182,22 eura, pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 40,- eur a trov právneho
zastúpenia vo výške 142,22 eura, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, na účet právneho
zástupcu žalobcu JUDr. Mariána Macka, advokáta so sídlom Koceľova 2, Nitra.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi
668,03 eura s 9,25% ročnými úrokmi z omeškania zo sumy 845,17 eura od 16.11.2011 do 01.12.2011,
zo sumy 681,73 eura od 02.12.2011 do 31.03.2012, zo sumy 636,56 eura od 01.04.2012 do 17.05.2012,
zo sumy 436,56 eura od 18.05.2012 do 28.05.2012, zo sumy 336,56 eura od 29.05.2012 do 14.06.2012,
zo sumy 286,56 eura od 15.06.2012 do 28.06.2012, zo sumy 211,56 eura od 29.06.2012 do zaplatenia,
s 9% ročnými úrokmi z omeškania zo sumy 476,33 eura od 15.12.2011 do 10.03.2012, zo sumy 456,47
eura od 11.03.2012 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V zostávajúcej časti žalobu
zamietol. Zároveň rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 40,- eur titulom náhrady
iných trov konania a 71,07 eura titulom náhrady trov právneho zastúpenia do troch dní od právoplatnosti
rozsudku, na účet právneho zástupcu žalobcu.

Vec právne posúdil podľa ustanovení § 200ea ods. 1, § 115 a), § 156 ods. 3 OSP. O trovách konania
rozhodol podľa § 142 ods. 3 a § 150 ods. 2 OSP, § 409 ods. 1, § 365, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka
a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie oboznámením obsahu predložených listín a to najmä:
daňového dokladu fa. č. 10114255, 10115038, dobropisu var. symbol 10114876, informácií saldo konta
žalovaného, výpisu z OR žalobcu, výpis zo ŽR žalovaného, prehľadu zákl. úrokových sadzieb ECB, ako
aj ďalších listinných dôkazov pripojených v spise.

Svoje rozhodnutie založil na zistenom skutkovom stave konštatujúc, že faktúrou č. 10 114255 zo
dňa 10.10.2011 žalobca vyúčtoval žalovanému kúpnu cenu dodaného tovaru vo výške 845,17 eura.



Predmetná faktúra bola splatná dňa 15.11.2011, zároveň slúžila ako dodací list a jej prevzatie ako
aj prevzatie tovaru žalovaný písomne potvrdil. Faktúrou č. 10 115038 zo dňa 30.11.2011 žalobca
vyúčtoval žalovanému kúpnu cenu dodaného tovaru vo výške 476,33 eura. Predmetná faktúra bola
splatná dňa 14.12.2011, zároveň slúžila ako dodací list a jej prevzatie ako aj prevzatie tovaru žalovaný
písomne potvrdil. Dňa 21.11.2011 žalobca vystavil pre žalovaného dobropis k výdajke č. 111101682
čím sa záväzok žalovaného znížil o sumu 163,44 eura. Predmetné faktúry žalovaný v lehote splatnosti
neuhradil. V hotovosti uhradil len časť sumy, dňa 10.03.2012 sumu 19,86 eura, dňa 31.03.2012 sumu
45,17 eura, dňa 17.05.2012 sumu 200,- eur, dňa 28.05.2012 sumu 100,- eur, dňa 14.06.2012 sumu 50,-
eur a dňa 28.06.2012 sumu 75,- eur.

Vzhľadom na takto zistený skutkový stav veci súd prvého stupňa konštatoval, že v prípade jednotlivých
dodávok tovaru uzavreli účastníci kúpne zmluvy podľa § 409 a nasl. Obchodného zákonníka. Súd prvého
stupňa považoval za preukázané, že z uvedených zmlúv splnil svoj záväzok žalobca, ako predávajúci
tým, že objednaný tovar žalovanému dodal. Žalovaným ako kupujúcim nebolo preukázané, že by
svoj záväzok splnil v celom rozsahu. Čiastočné plnenie realizované žalovaným možno s poukazom
na ustanovenie § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka považovať za uznanie zvyšku dlhu. Odo dňa
nasledujúceho pod dni splatnosti faktúry č. 10114255, t.j. dňom 16.11.2011 sa žalovaný dostal do
omeškania s plnením a vznikla mu tak povinnosť zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania vo výške
9,25%. Taktiež aj odo dňa nasledujúceho pod dni splatnosti faktúry č. 10115038, t.j. dňom 15.12.2011
sa žalovaný dostal do omeškania s plnením a vznikla mu tak povinnosť zaplatiť žalobcovi aj úroky z
omeškania vo výške 9% od 15.12.2011. V zostávajúcej časti žalobcom uplatnené úroky z omeškania z
tejto sumy ako nedôvodné zamietol.

O náhrade trov konania súd prvého stupňa rozhodol s poukazom na § 142 ods. 3 a § 150 ods. 2 OSP
tak, že priznal ich náhradu žalobcovi, ktorý mal neúspech v pomerne nepatrnej časti a to vo výške 111,07
eura. V danom prípade sa jedná o drobný spor, v ktorom si žalobca uplatnil náhradu trov konania vo
výške 182,22 eura, ktoré pozostávajú z iných trov konania - zaplateného súdneho poplatku vo výške 40,-
eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 142,22 eura (2 úkony právnej pomoci - prevzatie veci, podanie
žaloby 51,45 eura + 2x 7,81 eura režijný paušál + DPH). Predmetom konania bolo v danom prípade
zaplatenie sumy 668,03 eura a preto súd uplatnené trovy konania považoval za zjavne neprimerané
voči uplatnenej pohľadávke. Preto ich znížil na sumu 111,07 eura, pričom 40,- eur je zaplatený súdny
poplatok a zvyšok sú trovy právneho zastúpenia.

Proti tomuto rozsudku podal žalobca v časti II. a III. výroku v zákonom stanovenej lehote odvolanie.

Poukázal na to, že súd prvého stupňa vyhovel žalobcovi v celom rozsahu a teda nemohol zamietnuť
žalobcom uplatnený nárok v žiadnej časti. Výrok súdu, ktorým zaviazal žalovaného na zaplatenie
žalovanej sumy spolu s úrokmi z omeškania je totožný s petitom uvedeným v žalobe. Napadnutý
rozsudok tak nemá oporu v skutkovom stave a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Oporu v skutkovom stave nemá ani záver súdu v časti odôvodnenia týkajúcej sa trov konania, v ktorej súd
uvádza, že žalobca mal vo veci neúspech v pomerne nepatrnej časti a odvoláva sa na ustanovenie § 142
ods. 3 OSP. Žalobca sa nestotožnil ani so závermi týkajúcimi sa súdom aplikované ustanovenia § 150
ods. 2 OSP, keď priznal žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 71,07 eura, čo predstavuje
menej ako 50% uplatneného nároku na náhradu trov právneho zastúpenia. Žalobca zastal názor, že pri
aplikácii ustanovenia § 150 ods. 2 OSP by sa súd okrem pomeru trov konania voči uplatnenému nároku
mal zaoberať aj správaním účastníkov, predovšetkým žalovaného, pretože svojím konaním - nesplnením
záväzku žalobcu de facto donútil k podaniu návrhu na súd. Nepriznaním uplatneného nároku na náhradu
trov právneho zastúpenia v plnej výške 142,22 eura je žalobca sankcionovaný za to, že sa domáhal
ochrany svojich práv na súde. Žalobca preto žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil v časti,
v ktorej bola žaloba zamietnutá v zostávajúcej časti a zmenil v časti týkajúcej sa náhrady trov konania
tak, že odporcu zaviaže na náhradu trov konania v plnej výške tak ako boli uplatnené a to 142,22 eura
titulom náhrady trov právneho zastúpenia a 40,- eur titulom náhrady ostatných trov konania (súdneho
poplatku).

K odvolaniu žalobcu sa žalovaný nevyjadril.



Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania podľa § 212 ods. 1
OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia
dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

Podľa § 157 ods. 2 OSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z
akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne
a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec
právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že odôvodnenie rozhodnutia je podstatná časť rozhodnutia.
Je tomu tak najmä z hľadiska presvedčivosti, logickej konzistentnosti a preskúmateľnosti súdneho
rozhodnutia. Súd by mal v odôvodnení rozhodnutia okrem iného výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti
považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení
dôkazov riadil. Ďalej medzi povinnosti súdu patrí aj dbať na to, aby rozhodnutie bolo presvedčivé. Preto
je potrebné uviesť, že existencia náležitostí rozhodnutia, uvedených v citovanom ustanovení je dôležitým
prostriedkom preskúmania správnosti rozsudku účastníkmi konania a aj odvolacím súdom a je v súlade
so základným právom na súdnu a inú právnu ochranu podľa článku 46 ods. 2 Ústavy SR.

Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako aj postup súdu, ktorý mu
predchádzal, pričom zistil, že nie vo výroku týkajúceho sa zamietajúcej časti žaloby vecne správne. Súd
prvého stupňa svoje rozhodnutie neodôvodnil v súlade s vyššie uvedenými závermi, nakoľko z jeho
odôvodnenia nie je zrejmé, na základe akých skutkových aj právnych úvach dospel k záveru, že žalobu
treba “v zostávajúvej časti zamietnuť”, na základe čoho je tak napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné
a nezrozumiteľné. Súd prvého stupňa iba stroho konštatoval, že v zostávajúcej časti žalobcom uplatnené
úroky z omeškania sú nedôvodné, pričom bez ďalšieho žalobu druhým výrokom vo zvyšku zamietol.
Odvolací súd dáva v tomto smere do pozornosti aj námietku žalobcu stotožniac sa s tým, že súd
prvého stupňa prvým výrokom vyhovel žalobcovi v celom rozsahu a teda nemohol zamietnuť žalobcom
uplatnený nárok v žiadnej časti. Výrok súdu, ktorým zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy
spolu s úrokmi z omeškania je totiž totožný s petitom uvedeným v žalobe. Napadnutý rozsudok tak v
tejto časti zároveň nie je dostatočne presvedčivý a výrok súdu prvého stupňa, ktorým zamietol žalobu
vo zvyšnej časti vzhľadom na uvedené skutočnosti sa zároveň odvolaciemu súdu javí ako nadbytočný.

Podľa § 221 ods. 1 písm. f) citovaného zákona, súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa
postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto uznesenia a napadnutý rozsudok v časti II. výroku zrušil. Vrátenie veci v predmetnej časti na ďalšie
konanie súdu prvého stupňa v zmysle § 221 ods. 2 OSP už neprichádza do úvahy, pretože I. výrokom
prvostupňového rozsudku bol vyčerpaný celý predmet konania.

Podľa § 142 ods. 1 OSP, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 150 ods. 2 OSP, ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže
ich súd nepriznať alebo znížiť.

Citované ustanovenie § 150 ods. 2 OSP bolo novelou Občianskeho súdneho poriadku účinnou od
15.10.2008 zavedené práve z dôvodu možnosti zníženia, resp. nepriznania neprimeraných trov voči
uplatňovanej pohľadávke v drobných sporoch. V danej veci ide práve o „drobný spor“ podľa § 200
ea) OSP - t.j. vec s nízkou hodnotou predmetu sporu, teda vec, v ktorej hodnota pohľadávky bez
príslušenstva v čase doručenia návrhu na začatie konania na súd neprevyšuje 1000,- eur, keď typickým



znakom takýchto sporov je práve možnosť znížiť alebo nepriznať trov, ak sú tieto neprimerane vysoké k
uplatňovanej pohľadávke, pričom „neprimeranosť“ trov je potrebné skúmať individuálne, najmä keď ani
zákon ani súdna prax nedefinujú tento pojem. Preto pri aplikácii § 150 ods. 2 OSP je potrebné zaoberať
sa vzájomným pomerom výšky pohľadávky a výšky trov konania. Znenie § 150 ods. 2 OSP neobsahuje
požiadavku niekoľkonásobného prevýšenia pohľadávky trovami konania, ale z dikcie ustanovenia §150
ods. 2 OSP plynie podmienka neprimeranosti trov voči pohľadávke v drobnom spore a táto situácia
nastáva vtedy, pokiaľ trovy konania v úhrne dosahujú vyššiu sumu než samotná pohľadávka. V tomto
prípade trovy konania neprevýšili samotnú pohľadávku a taktiež nie sú ani neprimerane vysoké. V danej
veci preto odvolací dospel k záveru, že neboli splnené podmienky pre aplikáciu ustanovenia § 150 ods.
2 OSP pri rozhodovaní o trovách konania. Miera zníženia náhrady trov konania žalobcu tak, ako o nej
rozhodol súd prvého stupňa, sa javí ako neprimeraná a odvolací súd sa s ňou nestotožňuje.

V časti týkajúcej sa náhrady trov konania preto odvolací súd vzhliadol dôvody na zmenu napadnutého
rozsudku v tejto časti, nakoľko sa nestotožnil s potrebou znížiť trovy konania z dôvodu ich zjavnej
neprimeranosti k uplatňovanej pohľadávke a priznal úspešnému žalobcovi náhradu trov konania v plnej
výške na účet jeho právneho zástupcu, t.j. v sume 142,22 eura titulom trov právneho zastúpenia a v sume
40,- eur titulom zaplateného súdneho poplatku, spolu vo výške 182,22 eura. Trovy právneho zastúpenia
v tomto prípade pozostávajú z odmeny za dva úkony právnej služby - príprava a prevzatie zastúpenia
zo dňa 11.02.2013 a návrh na vydanie platobného rozkazu zo dňa 11.02.2013 vo výške 2x 51,45 eura
(§ 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky č. 655/2004 o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb v znení účinnom do 30.06.2013), z režijného paušálu vo výške 2x 7,81
eura (§ 16 ods. 3 vyhlášky) a 20% DPH vo výške 23,70 eura (§ 18 ods. 3 vyhlášky), spolu vo výške
142,22 eura.

Podľa § 220 OSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie ( § 219), ani na jeho zrušenie ( § 221 ods. 1).

Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené závery rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto
uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.