Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 10CoE/14/2013 z 26. 3. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Žilina z 26. marca 2013, sp. zn. 10CoE/14/2013, ECLI:SK:KSZA:2013:5609208487.1 Krajský súd Žilina | 10CoE/14/2013 | ECLI:SK:KSZA:2013:5609208487.1 | 2013-03-26 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/1b227430-1694-4d37-ba51-d41e8c08fd38 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2013:5609208487.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10CoE/14/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5609208487
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5609208487.1

Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného spoločnosťou Advocate, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Pribinova 25, a spoločnosťou Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Bratislava, Grösslingova
4, proti povinnej J. P., nar. X.X.XXXX, bytom P. A., Y. K. XXXX/X, o vymoženie 1.561,48 eur s
príslušenstvom, ktorá exekúcia je vedená Exekútorským úradom súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého, so sídlom I., Y. XX, pod sp. zn. EX 9799/09, na základe odvolania oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 7Er/877/2009-41 zo dňa 10.8.2012, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

Návrh oprávneného a na prerušenie konania a na predloženie prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru
Európskej únie z a m i e t a .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením podľa § 57 ods. 1 písm. a/, § 58 ods. 1 Exekučného poriadku
vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Vychádzal z toho, že právomoc rozhodcovského súdu
na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na neplatnom právnom úkone, keď nebola dodržaná
písomná forma rozhodcovskej doložky. Dlžníkovo vyhlásenie obsiahnuté v Zmluve o úvere, že súhlasí
so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich
dodržiavať, nie je dodržaním písomnej formy, ako to predpokladá § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka nie je obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými
stranami (chýba podpis veriteľa aj dlžníka), ale len vo všeobecných podmienkach úveru. Okresný súd
uzavrel, že rozhodcovský rozsudok, ktorý je v danom prípade exekučným titulom, bol vydaný v rozpore
so zákonom orgánom na to nepríslušným, preto doposiaľ nenadobudol právoplatnosť.
Rozhodnutie o trovách exekúcie si podľa § 151 ods. 3 O.s.p. vymienil na čas po právoplatnosti
rozhodnutia „vo veci samej“.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktorý sa domáhal
jeho zrušenia a vrátenia veci stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že exekučný súd je v prieskume
rozhodnutia rozhodcovského súdu limitovaný § 43 zákona o rozhodcovskom konaní; nekoná ani o
zrušení rozhodcovského rozsudku. Dlžníkovi pritom nič nebránilo využiť možnosť podať takúto žalobu
a pokiaľ tak neučinil, nie je možné zvrátiť rozhodnutie rozhodcovského súdu v konaní pred exekučným
súdom. Odvolateľ poukazoval na nevyhnutnosť uplatňovania princípov právneho štátu, predovšetkým
princípu právnej istoty. Postup exekučného súdu označil za diskriminačný prístup voči nemu, a to z
dôvodu jeho postavenia ako podnikateľského subjektu poskytujúceho krátkodobé úvery. Taktiež jeho
postupom došlo k porušeniu zásady rovnosti zbraní, keď (oprávnený) bol uvedený do takého postavenia,



ktoré bolo podstatne nevýhodnejšie ako postavenie iných strán konania a iných osôb v porovnateľnom
postavení. Nesúhlasil tiež s tým, že nemal možnosť ovplyvniť prípravu obsahu napadnutého rozhodnutia.
Oprávnený ďalej poukazoval na to, exekučný súd ohľadne záveru, že rozhodcovská doložka spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,
nevykonal potrebné dokazovanie. Zdôraznil, že exekučný súd nie je oprávnený skúmať, či v súlade
s dobrými mravmi je (samotná) rozhodcovská doložka. Bez ohľadu na uvedené tvrdil, že táto je
platná. Dáva totiž zmluvným stranám na výber, či sa obrátia na rozhodcovský alebo všeobecný súd.
Odvolateľ dodal, že nemožno súhlasiť ani s posúdením zmluvy o úvere ako zmluvy podľa zákona
o spotrebiteľských úveroch, z ktorého titulu nemusela obsahovať údaj o ročnej percentuálnej miere
nákladov. Napokon okresný súd nesprávne vyhodnotil aj (ne)primeranosť úrokov z omeškania. Na záver
odvolacej argumentácie oprávnený poukázal na nesprávnosť slovenskej verzie prekladu ods. 1 písm.
q/ prílohy smernice Rady 93/13/EHS.

Povinná zostala v odvolacom konaní nečinná.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v § 212 ods. 1 O.s.p. a bez
nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne podľa
§ 219 ods. 1 O.s.p.

Odvolací súd zdôrazňuje, že podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 205 ods. 3 O.s.p. je viazaný nielen
rozsahom odvolania, ale aj konkrétnymi dôvodmi odvolania, ktoré odvolateľ vymedzí v lehote stanovenej
zákonom na podanie tohto opravného prostriedku. Preto posudzoval vecnú správnosť napadnutého
uznesenia práve z dôvodov označených odvolateľom - oprávneným.

Na základe porovnania dôvodu, na ktorom súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie o zastavení
exekúcie, s odvolacími dôvodmi oprávneného je zrejmé, že odvolateľ vôbec nenamieta záver okresného
súdu vyslovený v napadnutom uznesení, t.j. že rozhodcovská doložka je neplatná pre nedostatok
písomnej formy. Nadväzne možno uzavrieť, že dôvody odvolania vymedzené samotným odvolateľom
nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia okresného súdu. Odvolacie dôvody vôbec
"nekorešpondujú" s dôvodom, na ktorom je založené napadnuté rozhodnutie, čo je (zrejme)
dôsledkom podávania "formulárových" odvolaní zo strany oprávneného vo veľkom množstve súdnych
konaní bez ohľadu na konkrétnosti jednotlivých rozhodnutí.

V podstate všetky odvolacie námietky oprávneného sú v priamej väzbe na jeho základné tvrdenie o
absencii právomoci exekučného súdu preskúmavať rozhodcovský rozsudok z hľadiska jeho rozporu
s dobrými mravmi. Vzhľadom na (právny) základ napadnutého uznesenia (neplatnosť právneho
úkonu z dôvodu nedostatku zákonom požadovanej písomnej formy) sú však bezpredmetné. Otázky
neprimeranosti úrokov z omeškania, spotrebiteľského charakteru zmluvy o úvere atď. okresným súdom
vôbec posudzované neboli (z logických dôvodov ani nemohli byť), bezpredmetná je tak aj námietka
nesprávneho prekladu textu smernice Rady 93/13/EHS. Jednoznačne je nutné konštatovať, že z
obsahu odvolania nie je možné abstrahovať žiadny konkrétny odvolací dôvod, ktorým by sa - s poukazom
na (reálne) východiská a závery napadnutého rozhodnutia - krajský súd mohol zaoberať.

Oprávnený zároveň predložil odvolaciemu súdu návrh na prerušenie konania podľa 109 ods. 1 písm. c/
O.s.p. a žiadal, aby sa odvolací súd obrátil na Súdny dvor Európskej únie s nasledovnými prejudiciálnymi
otázkami:
1. či sa má ust. písm. q/ ods. 1 prílohy smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 vykladať tak, že za každých
okolností zakazuje rozhodovať spory v rámci spotrebiteľských zmlúv na základe rozhodcovskej doložky
prostredníctvom rozhodcovských súdov;
2. v prípade zápornej odpovede na otázku č. 1, či je možné označené ust. smernice Rady 93/13/EHS
vykladať tak, že mu neodporuje uzatvorenie takej rozhodcovskej doložky, ktorá ustanovuje, že „všetky
spory vzniknuté zo zmluvy budú riešené a) pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý vykonáva svoju
činnosť na základe zákona a voči jeho rozhodnutiu možno podať žalobu o zrušenie všeobecnému súdu,
ak žalujúca strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, alebo b) pred príslušným súdom Slovenskej
republiky, ak žalujúca strana podá žalobu na súde s tým, že ak ktorákoľvek zo zmluvných strán podá
žalobu na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej
zmluvy; čo však neplatí, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd



vo veci, v ktorej je rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu
založená právomoc rozhodcovského súdu;
3. či je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré,
aplikujúc vnútroštátne procesné aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu Rady 93/13/EHS
z 5.4.1993 zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi.

Vzhľadom na okresným súdom vymedzený právny základ jeho rozhodnutia (absencia obligatórnej
písomnej formy rozhodcovskej doložky) je zjavne nesprávna aj procesná iniciatíva oprávneného vo
vzťahu k tvrdeným výkladovým problémom úniového práva (prípustnosť rozhodcovského konania
v spotrebiteľských veciach a alternatívnej doložky). Úplne totiž absentuje základný predpoklad pre
povinnosť (vnútroštátneho) súdu predložiť prejudiciálnu otázku, a to súvislosť s predmetom konkrétneho
rozhodovania, keďže ani prípadné pozitívne (z hľadiska odvolateľa) odpovede na dotknuté otázky by
neviedli k inému rozhodnutiu. Nadväzne odvolací súd zamietol návrh oprávneného na predloženie
predmetných prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru Európskej únie, a v dôsledku toho aj jeho návrh na
prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
Len na okraj krajský súd dodáva, že v tretej otázke oprávnený stavia do apriórne vylučujúceho protikladu
aplikáciu vnútroštátnych noriem (s odkazom na smernicu 93/13/EHS) oproti možnosti vymožiteľnosti
reálnej pohľadávky veriteľa, čo je vyjadrením jeho výslovne účelového pohľadu.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal.
Odvolateľ - oprávnený nebol v tomto štádiu konania úspešný, a preto podľa § 142 ods. 1 v spojení s
§ 224 ods. 1 O.s.p. mu náhrada trov neprináleží. Naproti tomu povinná si náhradu trov odvolacieho
konania neuplatnila (§ 151 ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e odvolanie prípustné.