Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 7CoP/88/2013 z 29. 7. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 29. júla 2013, sp. zn. 7CoP/88/2013, ECLI:SK:KSKE:2013:7511211090.1 Krajský súd Košice | 7CoP/88/2013 | ECLI:SK:KSKE:2013:7511211090.1 | 2013-07-29 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/2a487085-5207-4930-935e-929287606710 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2013:7511211090.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/88/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7511211090
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7511211090.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov
senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Andrei Mazákovej v právnej veci Bianky H., Z.. X.X.XXXX T. V. V.
Q. Q. H. F.. X. H. Z.. XX.X.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny v Košiciach detí rodičov E. Q. Z.. XX.XX.XXXX bývajúcej v Košiciach na Zombovej ul. č. 45
a J. H. Z.. X.X.XXXX B. V. P. Č.. XX zastúpeného JUDr. Marošom Minčíkom advokátom so sídlom v
Košiciach na Štúrovej ul. č. 7 v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného
súdu Košice II z 29.11.2012 č.k. 25P 137/2012-75 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zvýšil výživné od otca pre maloleté deti naposledy určené
rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie z 3.12.2009 č.k. 14C 22/2009 pre v tom čase mal. B. zo
100,- € mesačne na 180,- € a mal. X. zo 100,- € mesačne na 170,- € mesačne od 4.8.2011, ktoré
výživné zaviazal otca uhrádzať matke maloletých detí vždy do 15.dňa v mesiaci dopredu. Dlžné výživné
za obdobie od 4.8.2011 do 30.11.2012 pre mal. B. vo výške 1.122,50 € a mal. Patrika vo výške 963,20 €
povolil otcovi splácať spolu na obe maloleté deti v mesačnej splátke po 100,- € spolu s bežným výživným
pod stratou výhody splátok počnúc právoplatnosťou rozsudku. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec, ktoré dodatočne odôvodnil podaním
doručeným konajúcemu súdu 13.2.2013 a navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok a
zvýšil výživné pre mal. B. zo 100,- € na 120,- € a mal. X. zo 100,- € na 130,- € mesačne. Uviedol, že
navrhoval zvýšenie výživného o 50,- € pre obidve deti, čo je vzhľadom k jeho príjmom a výdavkom na
hrane únosnosti jeho bytia. Bolo preukázané, že zarobí mesačne podľa pracovnej zmluvy garantovanú
minimálnu sumu cca 1.200,- € mesačne. Z daňových priznaní vychádza priemerný plat vo výške 1.800,-
€ mesačne, pričom toto navýšenie oproti garantovanej sume je len na základe vrátenia preplatku
dane, iných nestálych bonusov, ktoré ako vidno z priznaní nie sú pravidlom a preto treba vychádzať
z garantovanej sumy podľa pracovnej zmluvy, ktorú súd vo svojom vyjadrení ani nespomenul. Svoje
výdavky, ktoré uviedol v zápisnici súdu činia 1.833,71 € z čoho je zrejmé, že už teraz má existenčné
problémy, aby mohol v dobe krízy platiť výživné, náklady na živobytie, spoločné dlhy, ktoré vznikli v
manželstve s matkou detí a výdavky, ktoré dáva na deti mimo povinného výživného. Pokiaľ mu to dovolí
zamestnanie v Taliansku, kde pracuje ako vodič vysokozdvižného vozíka vo fabrike, chodí navštevovať
svoje deti, čo ho za každým stojí okolo 300,- € mesačne, okrem toho obidvom deťom dobíja kredit
na telefón minimálne po 10,- €, prispieva im aj na oblečenie a iné veci, o ktoré ho požiadajú. Môže
ušetriť len na svojich nákladoch na oblečenie a jedlo, pretože ceny za naftu cestou do práce nie je



možné znížiť a ubytovanie je v danej lokalite najlacnejšie a na primeranej úrovni tak, aby mohol po
práci riadne oddychovať a zarábať nielen pre seba, ale hlavne pre deti. Naproti tomu matka detí sa
nepodieľa na splácaní dlhov, ktoré vznikli počas manželstva, je nezamestnaná, nepožiadala o dávku
v hmotnej núdzi pravdepodobne z dôvodu, že žije s partnerom v spoločnej domácnosti. Domnieva
sa, že súd prvého stupňa dostatočne nepreskúmal okolnosť, či matka mala alebo nemala požiadať o
dávku v hmotnej núdzi a tiež neskúmal ako sa partner matky podieľa na chode domácnosti a v akej
finančnej výške, či je partner zamestnaný, uspokojil sa len s vyjadrením matky, že spláca polovicu nájmu
v celkovej sume 400,- €. Z uvedeného dôvodu sa domnieva, že súd nedostatočne vykonal dokazovanie v
zmysle § 205a ods. 1 písm. b/ O.s.p. a na základe nezisteného stavu nesprávne rozhodol. Ďalej uviedol,
že zmenou bydliska by nič neušetril, nakoľko býva vo vzdialenejšej zóne od pracoviska, ktorá je tým
pádom lacnejšia, spotreba nafty sa presťahovaním nevyrieši, lebo aj tak je pohyb väčšinou v meste,
kde je spotreba najvyššia. Súd uňho nezohľadnil splácanie životnej poistky vo výške 31,50 € mesačne,
pričom vykonáva vysokorizikové povolanie, kde pracuje denne s bremenami, ktoré pri chybe stroja alebo
obsluhy môžu človeka zmrzačiť aj zabiť. Platenie poistky je v takomto prípade nutnosťou a v rámci
zamestnania aj povinnosťou, pričom v prípade smrti by plnenie pripadlo dedičom, teda deťom. Domnieva
sa, že nezohľadnenie platenia tejto poistky súdom je generálna chyba. Rovnako nemôže prestať splácať
pôžičky, ktoré súd taktiež nezohľadnil, nakoľko po nesplatení troch splátok sa celý dlh stáva splatným a
príslušná banka si ho bude vymáhať a ak dôjde k exekúcii a zablokovaniu účtu a následne aj k exekúcii
výživného bude nútený dať výpoveď, pretože nebude môcť platiť ani svoje výdavky na ubytovanie a
stravu. Nakoľko nemá žiaden majetok bude v takomto prípade odkázaný vrátiť sa na Slovensko do bytu
svojich rodičov a rozšíriť tak rady nezamestnaných.

Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.
Uviedla, že k zmene jej pomerov nedošlo, stále je nezamestnaná, nemá žiaden príjem, potreby detí
sa nezmenili a nedokáže ich plniť. Dcéra B. je študentkou 3. ročníka štvorročného maturitného odboru
účtovníctvo bankovníctvo, z nedostatku finančných prostriedkov je nemožné, aby navštevovala platené
záujmové činnosti, o ktoré by mala záujem, napr. doučovanie z anglického jazyka stojí 8,- € za hodinu,
matematiky 5,- € za hodinu a účtovníctvo 5,- €. Denne cestuje do školy MHD čo stojí 12,- €, stravuje
sa striedavo doma i v škole čo stojí 20,- €, na stužkovú slávnosť sa zbierajú mesačne po 20,- €,
je zdravá, no potrebuje dentálny strojček cca za 400,- € plus mesačné kontroly 10,- €, ktoré si žiaľ
z finančných dôvodov nemôže dovoliť. Syn X. navštevuje 9.ročník základnej školy, rád by nastúpil
na štvorročný maturitný odbor so zameraním na IT. Toho času sa stravuje v školskej jedálni za 22,-
€, navštevoval turistický a šachový krúžok, ktoré mu musela zrušiť kvôli finančným problémom. Tak
navštevoval tiež krúžok bojových umení za 24,- €, čo je momentálne nemožné. Potrebuje dioptrické
okuliare, ktoré si ako nezamestnaná tiež nevie dovoliť. Z finančných dôvodov nemôže deťom kúpiť
počítač a platiť internet, napriek tomu, že dcéra B. ho potrebuje pre svoje štúdium. Rovnako syn X.
sa rozhodol pre štúdium v odbore informačných technológií, kde bude nevyhnutne potrebovať počítač
a služby internetu. Od 16.11.2012 je evidovaná na úrade práce ako nezamestnaná, nepoberá žiadnu
podporu v nezamestnanosti ani sociálnu podporu. Toho času žije s manželom a jej deťmi v prenajatom
trojizbovom byte, kde platia nájomné 400,-€. Finančne sa jej snažia pomáhať aj rodičia, napriek tomu,
že sú na invalidnom dôchodku. Na dávku v hmotnej núdzi nemá nárok, nakoľko jej bolo zo strany
zamestnankyne príslušného úradu oznámené, že životné minimum pre 3 osoby činí 157,- € a ona
dostáva výživné pre deti vo výške 200,- €. Uviedla, že podľa jej vedomosti má odporca aj 13.plat a
uplatňuje si daňové odpočty na deti. Pracovnú zmluvu má na dobu neurčitú a podľa vyjadrenia jeho
kolegov a jej vedomostí, keďže v taliansku pracoval aj počas ich manželstva, spoločnosť pre ktorú
pracuje zabezpečuje zamestnancom ubytovanie zdarma cca 5 minút cesty autom od miesta práce,
preto nerozumie tomu, prečo takúto sociálnu výhodu nevyužíva, ale presťahoval sa 40 km od miesta
práce. Pokiaľ sa týka nadobudnutých úverov počas trvania manželstva mali dva úvery, kde mesačná
splátka bola 62,60 € a 66,39 €. Po vzájomnej dohode v čase rozvodového konania sa dohodli na výške
výživného 100,- € pre B. a 100,- € na mal. Patrika práve z dôvodu splatenia týchto úverov. Práve z dôvodu
splatenia úverov ani v tom čase nežiadala spätné zaplatenie výživného za obdobie 11 mesiacov vo
výške 3.080,- €. Poukázala na to, že otec nezdokladoval terajšie ani minulé úvery, nájomnú zmluvu, plyn,
mágio, telefón ani životné poistenie, preto sa nevie vyjadriť, či jeho tvrdenia sú pravdivé. Ona osobne
platí dva úvery z VÚB banky nadobudnuté počas manželstva vo výške mesačnej splátky jeden 17,73 €
a druhý 25,- €. Pokiaľ ide o jej manžela, poukazuje na to, že žijú v spoločnej domácnosti, terajší manžel
si deti z predchádzajúceho manželstva neosvojil, preto sa na ich životnej úrovni ani životných potrebách



nemusí nijakým spôsobom podieľať, napriek tomu jej pomáha, aj keď má zo svojho predchádzajúceho
manželstva svoje vlastné záväzky a vyživovaciu povinnosť voči vlastnej dcére.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu nevyjadril.

V priebehu odvolacieho konania otec odvolal plnú moc právnemu zástupcovi Mgr. F. G. a udelil plnú
moc na zastupovanie v konaní advokátovi JUDr. F. F., ktorý doložil do spisu plnú moc a zároveň podanie
označené ako vyjadrenie k odvolaniu - doplnenie, v ktorom zhrnul priebeh konania na súde prvého
stupňa a uviedol, že otcovi bolo odňaté právo na súdnu a inú právnu ochranu upravené v článku 36
Listiny základných práv a slobôd tak, že počas konania na súde prvého stupňa bolo porušené jeho právo
na obhajobu aj keď mal právne zastúpenie na základe plnej moci ním udelenej zvolenému advokátovi a
to z dôvodu, že ten sa bez ospravedlnenia neustanovil a súd rozhodol v jeho neprítomnosti. Ďalej uviedol,
že súd prvého stupňa nebral do úvahy zvýšené výdavky otca ale zaoberal sa len výškou jeho príjmu.
Doposiaľ určené výživné riadne a včas platil dokonca poukazoval k rukám matky finančné prostriedky
aj mimo súdom stanoveného výživného, čo matka maloletých detí na pojednávaní potvrdila. Vyjadril
názor, že matka nepreukázala výdavky na deti, ktorými odôvodňovala potrebu zvýšenia výživného.
Argumentovala iba výdavkami na deti a to stravu v školskej jedálni, dopravu a stužkovú pre mal. B. a za
stravu v školskej jedálni pre mal. X.. Domnieva sa, že pokiaľ musela mal. X. zrušiť šachový krúžok, tento
mohla uhradiť z finančných prostriedkov, ktoré jej poskytol nad rámec určeného výživného cca 300,- €.
Matka ďalej tvrdila, že je nezamestnaná a na druhej strane vyčíslila výdavky na podnájom 400,- € a stravu
400,- €, čo je podľa neho nadhodnotené. Matka tiež nepreukázala žiadnu snahu, že si aktívne hľadá
zamestnanie, aby odvrátila zlú finančnú situáciu, iba preukázala, že nemá nárok na dávku v hmotnej
núdzi, pretože poberá vysoké výživné. Tento stav jej evidentne vyhovuje a vyjadril obavu, že výživné pre
deti môže byť zneužívané na iné potreby. Uviedol, že je ochotný poukazovať po prehodnotení výživného
určitú sumu na účet zriadený na úspory pre jeho deti.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods.
2 cit. zák. ust. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

B. H. dovŕšila plnoletosť 1.4.2013, teda po vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa, uplynutí lehoty na
odvolanie ako aj lehoty na podanie vyjadrenia k odvolaniu.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa
§ 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156
ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa
správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s ust. § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko čo vyšlo v
konaní najavo, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom
rozsahu stotožňuje. Odvolací súd dodáva, že zmenou pomerov v zmysle ust. § 78 ods. 1 Zákona o
rodine sa rozumie výrazná zmena tých okolností na jednej alebo druhej strane, t.j. oprávneného alebo
povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, pričom musí ísť o
zmenu trvalú nielen prechodnú a musí ísť o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo
prechádzajúce rozhodnutie o výživnom. V konaní o zvýšenie výživného je preto potrebné porovnať
pomery, z ktorých vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutie o výživnom s pomermi existujúcimi
v čase rozhodovania súdu o návrhu na zmenu výživného. Aj pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku
zmeny pomerov sa použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného. V danom prípade
ide o ustanovenie § 62 ods. 1,2,4 a5 a ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Odvolací súd sa v plnom
rozsahu stotožnil s hodnotením súdu prvého stupňa, pokiaľ ide o existenciu podstatných a trvalých
zmien pomerov u účastníkov konania a vo vzťahu k odvolacím námietkam otca dodáva, že tvorili
jeho obranu už v konaní na súde prvého stupňa a ani v odvolacom konaní neuviedol žiadne nové
skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie o rozsahu vyživovacej povinnosti k deťom. V



tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorého vyplýva,
že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť trvajúca do času, kým
deti nie sú schopné samé sa živiť a na ods. 5 cit. ust. , z ktorého vyplýva, že výživné má prednosť
pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného
rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa
tohto zák. ust. je rodič povinný plne rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak,
aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené. V tomto smere súd prvého stupňa teda správne
nepovažoval za nevyhnutné výdavky otca na úhradu debetu na kreditnej karte a životnej poistky, pretože
tieto nemajú prednosť pred vyživovacou povinnosťou rodičov k deťom a odvolací súd dodáva, že ani
splátky úverov, ktoré rodičia uhrádzajú. Odvolací súd zdôrazňuje, že pri určovaní konkrétneho rozsahu
výživného je potrebné vychádzať predovšetkým z toho, aká peňažná suma mesačne je potrebná na
úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby nepatrí len výživa (stravovanie) vo
vlastnom zmysle slova, ale aj hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, náklady na bývanie, potreby
súvisiace s rozširovaním a prehlbovanímu vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov, prípravou na
budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje
život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od
veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú má výživné
zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Odôvodnené potreby
detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké pokiaľ nie sú
v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej
kultúrnej, záujmovej alebo športovej činnosti, prípadne ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú
nadštandardné vzdelávanie dieťaťa. Vychádzajúc z vyššie uvedených úvah je potrebné zdôrazniť,
že výživné nie je možné určovať mechanickým výpočtom. Odôvodnené potreby dieťaťa, ktoré sú
zohľadnené pri určení výživného sú rôzne podľa okolností každého konkrétneho prípadu. Pri určovaní
rozsahu vyživovacej povinnosti je súd povinný prihliadať aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o
dieťa osobne stará. V tomto konkrétnom prípade je nepochybné, že matka si plní vyživovaciu povinnosť
k deťom osobnou starostlivosťou vzhľadom na to, že nemá žiaden príjem, pretože je nezamestnaná,
evidovaná na úrade práce a nárok na dávku v hmotnej núdzi jej nevznikol. Rovnako je potrebné
zdôrazniť, že jej bývalý priateľ a terajší manžel nemá vyživovaciu povinnosť k Bianke a mal. Patrikovi,
preto je absolútne irelevantné skúmanie jeho príjmov a to ani vo vzťahu k jeho schopnosti plniť si
vyživovaciu povinnosť k terajšej manželke, teda matke detí, keďže manželské výživné nemôže slúžiť
na zabezpečenie výživy detí či už pochádzajúcich z tohto manželstva alebo detí, ktoré má jeden z
manželov z iného vzťahu. Rovnako eventuálny príjem matky detí z dávky v hmotnej núdzi nezbavuje
otca detí povinnosti prispievať na ich výživu primerane svojim možnostiam a schopnostiam. Pokiaľ otec
namietal, že matka nepreukázala v konaní svoje náklady a ani náklady maloletých detí, odvolací súd
dodáva, že ani otec žiaden zo svojich výdavkov nepreukázal, napriek tomu súd väčšinu jeho výdavkov
akceptoval a primerane zohľadnil pri určení zvýšeného výživného. Súd prvého stupňa správne ustálil
aj čistý príjem otca keď vychádzal zo skutočného príjmu a nie garantovaného podľa pracovnej zmluvy,
pretože v opačnom prípade by mohla nastať situácia, že skutočný príjem by bol nižší ako garantovaný
napr. v dôsledku práceneschopnosti a výživné určené z garantovaného príjmu by povinný objektívne
nebol schopný platiť. Rovnako súd prvého stupňa prihliadol aj na plnenia otca nad rámec stanoveného
výživného v rozsahu 300,- € spolu pre obidve deti a premietol ich do rozhodnutia o dlžnom výživnom, čo
nepochybne vyplynulo z dôsledného prepočtu výživného, ktorý vykonal odvolací súd v rámci prieskumu
rozsudku súdu prvého stupňa (uvedené plnenie otca súd prvého stupňa započítal na dlžné výživné pre
B. 150,- € a mal. X. tiež 150,- €). Pretože súd prvého stupňa správne rozhodol o rozsahu vyživovacej
povinnosti otca k deťom, správne určil počiatok plnenia takto zvýšeného výživného, správne rozhodol
o výške a spôsobe zaplatenia dlhu na výživnom, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa §
219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil a podľa ods. 2 cit. ust. sa v odôvodnení obmedzil iba na
skonštatovanie správnosti napadnutého rozhodnutia. Pre úplnosť dodáva, že B. H. dovŕšila plnoletosť
1.4.2013, preto je oprávnená preberať prípadne vymáhať bežné ako aj dlžné výživné sama, pretože
výživné je jej osobným právom a zákonné zastúpenie matkou dovŕšením jej plnoletosti zaniklo.

Vo vzťahu k argumentácii terajšieho právneho zástupcu otca, že jeho klientovi bolo odňaté právo na
súdnu a inú právnu ochranu, pretože počas konania na súde prvého stupňa bolo porušené jeho právo
na obhajobu, aj keď mal právne zastúpenie na základe plnej moci ním udelenej zvolenému advokátovi
a to z dôvodu, že ten sa bez ospravedlnenia neustanovil a súd rozhodol v jeho neprítomnosti, odvolací
súd dodáva, že otcovi odňaté právo konať na súde nebolo, keďže vtedy splnomocnený zástupca otca



písomne ospravedlnil neúčasť otca na pojednávaní 29.11.2012 z dôvodu výkonu práce v Taliansku
a predchádzajúceho výsluchu 26.11.2012 a zároveň ospravedlnil aj svoju neúčasť z dôvodu plnenia
pracovných povinností na služobnej ceste vo Švajčiarsku, pričom pojednávanie odročiť nežiadal.

Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný
účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec
prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Podľa ust. § 28 ods. 2 O.s.p. plnomocenstvo udelené pre celé konanie nemožno obmedziť. Zástupca,
ktorému bolo toto plnomocenstvo udelené, je oprávnený na všetky úkony, ktoré môže v konaní urobiť
účastník.

Z vyššie cit. zák. ust. vyplýva, že zástupca účastníka má rovnaké oprávnenia na všetky úkony, ktoré
môže v konaní robiť účastník konania a preto sa naňho vzťahujú aj procesnoprávne predpisy týkajúce sa
práv a povinností účastníka konania a teda aj ust. § 101 ods. 2 O.s.p. Z obsahu spisu je nepochybné, že
otec ani jeho vtedajší právny zástupca nepožiadali o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu a na
vytýčené pojednávanie, na ktorom bol vyhlásený rozsudok vo veci sa nedostavili, neúčasť ospravedlnili
pracovnými povinnosťami v zahraničí. Z uvedeného dôvodu teda boli splnené podmienky pre vykonanie
pojednávania v súlade s ust. § 101 ods. 2 O.s.p. a preto neúčasť právneho zástupcu otca na pojednávaní
nemala za následok odňatie možnosti otcovi konať na súde.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože žiaden z účastníkov náhradu trov
konania nežiadal (§ 151 ods. 1 , § 224 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.