{"guid": "22e3879d-52b9-45c4-90a5-6eb8cd7fd43b:4942ba05-60e2-4c00-9ed9-72129ea89e7f", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2019:3615205511.1", "spisova_znacka": "16Co/2/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 16Co/2/2018 z 9. 7. 2019", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trenčín z 9. júla 2019, sp. zn. 16Co/2/2018, ECLI:SK:KSTN:2019:3615205511.1", "identifikacne_cislo": "3615205511", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Soňa Langová", "sudca_id": 347, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-sona-langova-347", "datum_vydania": "2019-07-09", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Nájomná zmluva"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-675", "nazov": "§ 675 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-675", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-675"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-675"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4942ba05-60e2-4c00-9ed9-72129ea89e7f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2019:3615205511.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2019:3615205511.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2019:3615205511.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16Co/2/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3615205511
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3615205511.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek
senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v spore žalobcu: Z. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul.
T. C. XXXX/XX, XXX XX L., právne zastúpenej: Y.. T. P., advokát so sídlom Y. XXX, XXX XX L. proti
žalovanému: H. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. Y. W. XXXX/XX, XXX XX L., o zaplatenie sumy 2 033,80
Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 23.
novembra 2017,
č. k. 5C/169/2016-120 v spojení s uznesením zo dňa 23. novembra 2017,
č. k. 5C/169/2016-122, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie č. k. 5C/169/2016-120 zo dňa
23. novembra 2017 v spojení s  uznesením č. k. 5C/169/2016-122 zo dňa 23. novembra 2017, ktorým
vo výroku I. zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 1 577,80 Eur do troch dní od právoplatnosti
rozsudku a výroku II., ktorým zaviazal žalovaného nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 55,16 %
p o t v r d z u j e .

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, v ktorom konanie v časti istiny 240 Eur zastavil
p o t v r d z u j e .

Žalobkyni sa proti žalovanému   p r i z n á v a   nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom zo dňa 23. novembra 2017, č. k. 5C/169/2016-120  súd prvej inštancie výrokom I.
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1.793,80 Eur, výrokom II. konanie v časti istiny
240,- Eur zastavil a výrokom III. priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovanému
vo výške 76,40 %. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou proti
žalovanému domáhala zaplatenia sumy 1.100,- Eur, pred začatím konania žalobu rozšírila o zaplatenie
sumy 2.033,80 Eur na tom základe, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti - bytu č. XX.
nachádzajúceho sa na
X. poschodí bytového domu so s. č. XXXX, vchod XX, postaveného na parcele č. XXXX/XXX na
ul. Y. W. v L. so spoluvlastníckym podielom XXXX/XXXXXX na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach bytu, a na pozemku parc. č. XXXX/XXX zastavané plochy
a nádvoria o výmere 673 m2 zapísaného na LV č.  XXXX v celosti. Dňa 21.08.2014 bola medzi
žalobkyňou ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom uzavretá zmluva o nájme bytu, predmetom
ktorej bolo dočasné a odplatné prenechanie bytu do užívania za dohodnuté nájomné vo výške 240,- Eur
mesačne. Žalobkyňa rozšírila žalobu zo sumy 1.100,- Eur  na sumu 2.033, 80 Eur predmetom ktorej bol
nedoplatok na nájomnom a službách spojených



s nájmom bytu, z ktorej v priebehu konania zobrala späť časť istiny vo výške 240,- Eur, žalovaný so
späťvzatím žaloby súhlasil, preto súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom konanie podľa § 145
ods. 2 CSP zastavil, teda predmetom konania zostala suma 1.793,90 Eur bez príslušenstva. Súd prvej
inštancie vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom LV č. XXXX
pre katastrálne územie L., nájomnej zmluvy zo dňa 21.08.2014, vyjadrenie žalovaného, vyjadrenia
žalobkyne a zmena žaloby, prílohami k spisu, príjmových dokladov, výpisov z účtu žalovaného a
originálov vyúčtovania energii a na základe vyššie uvedeného mal za preukázané, že žalobkyňa uzavrela
so žalovaným zmluvu o nájme bytu zo dňa 21.08.2014 na základe ktorého mu prenajala jednoizbový byt
č. XX  na X. . nadzemnom podlaží v bytovom dome s. č. XXXX, vo vchode č. XX, na ul. Y. W. v L.,
ktorý je postavený na parcele č. XXXX/XXX a spoluvlastnícky podiel priestoru na spoločných častiach
a zariadeniach bytového domu s. č. XXXX vo veľkosti XXXX/XXXXX, ktorý je podľa LV č. XXXX pre
kat. úz. L. jej výlučným vlastníctvom. Účastníci si dohodli nájomné vo výške 240,- Eur mesačne, v ktorej
sume sú zahrnuté
v zmysle článku VII bod 2 len základné zálohové poplatky za odber studenej a teplej vody, poplatky
do fondu opráv, za spoločné užívanie domových priestorov a zariadení a bežné zálohové poplatky za
spotrebu elektrickej energie a plynu, teda nie vyúčtovacie platby presahujúce bežné zálohové platby.
Žalobkyňa si uplatnila po čiastočnom späťvzatí sumu 1.793,80 Eur, ktorá podľa jej špecifikácie po
predložení listinných dôkazov žalovaným nárok špecifikovala tak, že si uplatňuje sumu 300,92 Eur ako
nedoplatok na nájomnom do 31.12.2015 (pozostáva z nájomného za december 2015 vo výške 240,-
Eur a z nedoplatku za november 2015 vo výške 60,92 Eur), z nedoplatku za mesiac január 2016 vo
výške 240,- Eur, z nedoplatku za mesiac február 2016 vo výške 240,- Eur, z nedoplatku na nájomnom
za mesiac apríl 2016 vo výške 240,- Eur, z nedoplatku nájomného za mesiac júl 2016 vo výške 240,-
Eur, z nedoplatku za mesiac november 2016 vo výške 240,- Eur, časť nedoplatku za mesiac december
2016 vo výške 74,05 Eur a nedoplatky vo vyúčtovaní vo výške 218,83 Eur. Z predložených listinných
dôkazov žalovaným vyplývalo, že žalovaný uhradil nájom za apríl 2016 vo výške 216,- Eur čo preukázal
výpisom z účtu zo dňa 14.03.2016, teda dlhoval na nájomnom za mesiac apríl 2016 len sumu 24,- Eur.
Pokiaľ ide o vyúčtovanie nákladov na elektrickú energiu a plyn ide o nedoplatky z titulu vyúčtovania, lebo
v zmysle článku VII bodu 2 zmluvy sú v nájme zahrnuté len bežné zálohové platby za elektrinu a plyn,
to znamená, že nedoplatky na plyne a el. energii presahujúce hodnotu zálohových platieb musí uhradiť
žalovaný titulom bezdôvodného obohatenia, teda  nedoplatok na elektrickej energii titulom vyúčtovania
predstavuje v zmysle vyúčtovacej faktúry č. 7102451895 vo výške  sumu 4,60 Eur, podľa vyúčtovacej
faktúry č. 7102429731 nedoplatok vo výške 24,22 Eur
a v zmysle vyúčtovacej faktúry za elektriku č. 71707632231  v sume 26,62 Eur spolu vo výške 55,44 Eur
a nedoplatky za plyn vo výške 30,86 Eur na základe vyúčtovacej faktúry
č. 6102118475, a nedoplatku do fondu opráv vo výške 87 Eur spolu vo výške 218,83 Eur. Súd prvej
inštancie mal za to, že žaloba je dôvodná v časti o zaplatenie sumy 1.577,80 Eur, ktorá suma pozostáva
z nedoplatku na nájomnom za mesiac december 2015 vo výške 240,- Eur
z nedoplatku za mesiac november 2015 vo výške 60,92 Eur, z nedoplatku za mesiac január 2016 vo
výške 240,- Eur, za mesiac február 2016 vo výške 240,- Eur, za mesiac apríl 2016 je nedoplatok na
nájomnom vo výške 24,- Eur / žalovaný zaplatil sumu 216,- Eur dňa 14.03.2016 podľa pripojeného výpisu
z účtu /, z nedoplatku nájomného  za mesiac júl 2016 vo výške 240,- Eur, z nedoplatku nájmu za mesiac
november 2016 vo výške 240,- Eur,
z nedoplatku nájomného za mesiac december 2016 vo výške 74,05 Eur. Teda dôvodne uplatnená suma
predstavuje 300,92 Eur + 240+240+24+240+240 +74,05 + 218,83=1.577,80 Eur, teda mal za to, že
žaloba je podaná dôvodne na zaplatenie sumy 1.577,80 Eur.  Námietku žalovaného, že mu nebola
odovzdaná pivnica a z tohto dôvodu si svojvoľne znížil nájom bez písomného dodatku k zmluve súd prvej
inštancie posúdil ako nedôvodnú, nakoľko k uzavretiu zmluvy došlo dňa 21.08.2014, pričom žalovaný
takéto námietky nevzniesol, svoje tvrdenia, že si uplatnil nárok na zľavu v zmysle § 675 Občianskeho
zákonníka ničím nepreukázal, pričom toto právo si neuplatnil v prekluzívnej lehote 6-tich mesiacov odo
dňa uzavretia zmluvy o nájme, lebo pivnica mala byť odovzdaná spolu s bytom, pričom žalobkyňa
poprela, že by žalovaný nemal možnosť užívať pivnicu, teda prekluzívna lehota na uplatnenie tohto práva
začala plynúť od 21.08.2014 a uplynula dňa 21.02.2015, teda jeho právo zaniklo. O trovách konania
rozhodol súd prvej inštancie tak, že žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania
podľa úspechu v spore vo výške 55,16 %.

Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 23.11.2017, č. k. 5C/169/2016-122 opravil výrok I. a II
napadnutého rozsudku tak, že výrokom I. zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 1.577,80 Eur a
výrokom II. žalobkyni priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 55,16 %.



2. Proti tomuto rozsudku a opravnému uzneseniu podal žalovaný včas odvolanie. Tvrdil, že žaloba
bola podaná v čase, keď mal dlh voči žalobkyni, ale s jej súhlasom a rešpektovaním ho splácal podľa
možností postupne a ak došlo zo strany žalobkyne k nespokojnosti s jeho krokmi, tak ho vyzval jej právny
zástupca k napísaniu presného vyúčtovania nájomného uvedeného dátumu, čo aj obratom poslal. Podľa
žalovaného malo byť toto vyúčtovanie označené ako „návrh na vyporiadanie nájmu s prenajímateľkou
pani X.“. Podľa jeho výpočtov dlží prenajímateľke nie vlastnou vinou do februára 2016 1.512,97 Eur
- 350,- Eur, čo je výsledná suma 1.162,97 Eur, ktorú nájomca zaplatí do konca januára 2016 na účet
prenajímateľky. Uviedol, že svoje slovo dodržal a od tohto času bola žaloba bezpredmetná, nakoľko
mal za to, že žalobkyňa jeho návrhu na vyporiadanie nájomného neodporovala. Mal za to, že uvedené
súd prvej inštancie nebral do úvahy, aj keď na to počas pojednávania viackrát upozornil. Má za to, že
žalobkyňa žiadala to, na čo nemala právny nárok, čo neposkytla a jej vyúčtovanie služieb bolo podané
neskoro, nie tak ako je zvykom po polroku pri vyúčtovaní domovou správou. Preto ho považoval za
zmätočné, nejasné a nebolo v súlade so zákonom a nariadeniami regulačného úradu. Doteraz mu nie je
jasná suma, ktorú má žalobkyni zaplatiť a podľa jeho názoru to nie je ani jasne a jednoznačne uvedené
v rozsudku. Záverom svojho odvolania navrhol aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení
s opravným uznesením zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. K podanému odvolaniu sa vyjadril právny zástupca žalobkyne, ktorý uviedol, že žalovaný v podanom
odvolaní uvádza nejasné a nezrozumiteľné tvrdenia, ktoré nie je možné pochopiť ani logickými
úvahami. Dal do pozornosti, že žalovanému bol poskytnutý priestor na predloženie dôkazov a bolo
uskutočnené množstvo pojednávaní, pričom dané pojednávania sa odročovali výlučne na základe
žiadosti žalovaného, pričom tento nedodržal žiadny termín poskytnutý súdom, aby predložil dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení. Uviedol, že žalovaný nemôže a ani nemohol v konaní predložiť už
žiadny doklad o úhrade nájomného za obdobie, ktorého sa týkali pohľadávky žalobkyne, nakoľko žiadne
platby nájomného, okrem tých ktoré boli v konaní preukázané, neboli uskutočnené a skutočný záväzok
žalovaného pozostáva zo sumy, ktorá je uvedená vo výrokovej časti rozsudku. Uviedol, že žalovaný
si aj naďalej neplní svoju povinnosť platiť žalobkyni nájomné a nedoplatky vyplývajúce z ročných
vyúčtovaní, z uvedeného dôvodu žalobkyňa znova dňa 08. februára 2018 podala žalobu na Okresný
súd Partizánske, ktorá sa týka nezaplateného nájmu od mája 2017 do februára 2018 a to v sume
1.701,20 Eur (za toto obdobie žalovaný zaplatiť nájomné len za 4 mesiace a aj to v nižšej sume, ako
je dohodnutá podľa zmluvy o nájme bytu). K vlastnému vyúčtovaniu žalovaného uviedol, že nemá
objektívnu váhu dôkazu, nakoľko toto vyúčtovanie nie je v súlade so zmluvou o nájme bytu ale ani
len so skutočnými platbami zo strany žalovaného žalobkyni. Mal za to, že žalovaný je presvedčený
o svojich tvrdeniach, avšak bez toho, aby tieto tvrdenia boli podložené akýmkoľvek dôkazom, práve
naopak, tvrdenia žalovaného sú bez akejkoľvek hodnovernosti, nakoľko sa sám znižuje k používaniu
ničím nepodložených obvinení, v osobnom kontakte dokonca k vulgarizmom.  Záverom uviedol, že
napadnuté rozhodnutie považuje za správne a navrhol, aby ho odvolací súd ako vecne správne potvrdil.

4. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa  §§ 379 a 380
Civilného sporového poriadku zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len CSP)  bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným
uznesením je potrebné podľa 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdiť z týchto dôvodov:

5. Na základe preskúmania rozsudku v spojení s opravným uznesením odvolací súd dospel k záveru,
že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci, dospel k
správnym skutkovým záverom, ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a vec správne skutkovo i
právne posúdil. Odvolací súd sa preto
v celom rozsahu stotožňuje  so  skutkovými závermi, ako aj s právnym posúdením veci
v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie a  podľa § 387 ods. 2 CSP na ne v plnom rozsahu poukazuje.

6. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky týkajúce sa preskúmavanej veci,
ktoré boli v odvolaní žalovaným vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými aj právnymi
závermi súdu prvej inštancie. Odvolacie námietky žalovaného sú v podstate totožné s námietkami, ktoré
uplatnil pred súdom prvej inštancie a s ktorými sa
v dostatočnom rozsahu už vyporiadal súd prvej inštancie. Súd prvej inštancie vo veci aplikoval správne
citované zákonné ustanovenia a vo veci aj vecne správne rozhodol. Odvolací súd si preto osvojil dôvody
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a na tieto



v celom rozsahu poukazuje v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, pričom na zdôraznenie správnosti rozsudku
súdu prvej inštancie dodáva nasledovné:

7. V rámci uzatvoreného nájomného vzťahu na základe zmluvy o nájme podľa ustanovení § 663 až §
684 Občianskeho zákonníka má nájomca v zmysle § 675 Občianskeho zákonníka právo na odpustenie
alebo poskytnutie zľavy z nájomného. Právo na poskytnutie zľavy z nájomného vzniká, ak môže nájomca
užívať predmet nájmu iba obmedzene. Právo na poskytnutie zľavy z nájomného sa musí v prvom rade
uplatniť u prenajímateľa bez zbytočného odkladu, avšak s nedodržaním tejto lehoty zákon nespája
žiadne právne následky. Zánik práva na poskytnutie zľavy z nájomného je však viazaný na neuplatnenie
práva na zľavu z nájomného u prenajímateľa v šesť mesačnej prekluzívnej lehote. Márnym uplynutím
tejto hmotnoprávnej lehoty právo na poskytnutie zľavy z nájomného zaniká. Na tento zánik prihliada
súd ex offo. Začiatok plynutia vyššie uvedenej prekluzívnej lehoty je určený na deň, keď došlo ku
skutočnostiam toto právo zakladajúcim. Na základe Uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.
zn. I. ÚS 211/2017 zo dňa 19.04.2017 začiatok prekluzívnej lehoty podľa §675 Občianskeho zákonníka
začína plynúť odo dňa obmedzenia v užívaní prenajatých priestorov. Právo na poskytnutie zľavy z
nájomného teda zaniká najneskôr po uplynutí lehoty 6 mesiacov odo dňa, kedy k obmedzeniu v užívaní
predmetu nájmu došlo. Právo na poskytnutie zľavy z nájomného nie je viazané na existenciu skutočností
zakladajúcich právo na zľavu, ale na okamih vzniku prekážky v užívaní, preto táto prekluzívna lehota
začína plynúť dňom, kedy došlo k obmedzeniu užívania predmetu nájmu a uplynie posledným dňom
šesťmesačnej lehoty, bez ohľadu na tú skutočnosť, či obmedzenie ešte trvá alebo ako dlho obmedzenie
v užívaní predmetu nájmu trvalo.

8. Pre nájomcu sa stáva uplatnenie práva na zľavu z nájomného u prenajímateľa
v 6 mesačnej lehote odo dňa, kedy k obmedzeniu v užívaní došlo, veľmi dôležitou skutočnosťou, ktorá
ovplyvní jeho ďalší úspech v prípadnom spore. Neuplatnením svojho práva na zľavu toto právo zaniká.
V praxi postačuje, aby bolo uplatnenie práva na zľavu z nájomného u prenajímateľa vykonané písomne
a aby toto uplatnenie došlo prenajímateľovi najneskôr v posledný deň lehoty.

9. Odvolací súd je toho názoru, že žalovaný v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal, že by si uplatnil
nárok na zľavu z nájmu u prenajímateľa vo vyššie uvedenej prekluzívnej lehote, v dôsledku čoho
jeho právo na zľavu z nájmu zaniklo. Nakoľko žalovaným uplatnené dôvody odvolania proti rozsudku
súdu prvej inštancie a opravnému uzneseniu nebolo možné považovať za opodstatnené, bolo potrebné
rozsudok súdu prvej inštancie  potvrdiť.

10. Súd prvej inštancie rozhodol správne aj o náhrade trov konania.

11. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

12. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania,
potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením tak, ako je to uvedené
vo výrokovej časti tohto rozsudku.

13. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 CSP v spojení           s  § 255
ods.1 a § 251 CSP.  Z výsledku odvolacieho konania vyplýva, že žalobkyňa bola
v odvolacom konaní úspešná a preto jej v zmysle § 255 ods. 1 CSP v zásade patrí právo na náhradu
trov tohto odvolacieho konania.

14. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník           (§ 262 ods. 2 CSP).

15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2
CSP).

Poučenie:

Proti  tomuto rozsudku odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :



- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
-    dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
-    dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5C/169/2016", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:4ef01ba7-85c4-49fe-ad47-fded161fa5b0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.211.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 211/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 211/2017 z 19. 4. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-04-19", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.211.2017.1"}], "citovane_v": [{"guid": "22e3879d-52b9-45c4-90a5-6eb8cd7fd43b:a2f37e6d-11f2-4e1b-9e74-f48cbf061e28", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2019:3615205511.1", "spisova_znacka": "16Co/2/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 16Co/2/2018 z 9. 7. 2019", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2019-07-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2019:3615205511.1"}]}