Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžso/198/2015 z 25. 4. 2017 Citácia: rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 25. apríla 2017, sp. zn. 9Sžso/198/2015, ECLI:SK:NSSR:2017:7014200377.1 Najvyšší súd | 9Sžso/198/2015 | ECLI:SK:NSSR:2017:7014200377.1 | 2017-04-25 | Rozhodnutie Oblasť práva: Správne právo – Dôchodky Citované ustanovenia: zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, § 38 ods. 9 zákona č. 447/2008 Z. z., § 47 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e758e9af-dd0c-4793-af41-753cdb892516 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:7014200377.1 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 9Sžso/198/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014200377
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Kokolevská
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:7014200377.1

Rozhodnutie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej
a členov senátu Mgr. Viliama Pohančenika a JUDr. Viery Nevedelovej, v právnej veci žalobcu: E.
H., nar. XX.XX.XXXX, V. 2, F., adresa pre doručovanie: Sládkovičova 3, Košice, proti žalovanému:
Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu
ŤZP a posudkových činností Košice, Zádielska 2, Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. UPS/US6/GRPRKEPPK/BEZ/2014/2918 zo dňa 13.01.2014, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/45/2014-39 zo dňa 15.07.2015, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k.
6S/45/2014-39 zo dňa 15.07.2015 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Košiciach rozsudkom č. k. 6S/45/2014-39 zo dňa 15.07.2015 zamietol žalobu o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US6/
GRPRKEPPK/BEZ/2014/2918 zo dňa 13.01.2014 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie žalovaného"),
ktorým žalovaný podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní zmenil rozhodnutie Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, odboru sociálnych vecí a rodiny, č. KE1/SPPK/SOC/2013/65385
zo dňa 11.10.2013 (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie úradu") tak, že výrok rozhodnutia znie: „Úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, odbor sociálnych vecí a rodiny ako správny orgán príslušný podľa
§ 5 ods. 7 písm. a) bod 3 zákona č. 453/2003 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí,
rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 52 písm. a) bod 1 a bod 4
zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a podľa § 46 zákona č. 71/1967
Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov rozhodol takto: podľa § 2 ods. 3, § 15 ods. 4, §
38 ods. 1 písm. b), bod 2, § 47 ods. 1 a ods. 3 a § 55 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných
príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov odníma s účinnosťou od 01.10.2013 peňažný príspevok na kompenzáciu
zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, ktorý
poberá pán E. H.... mesačne vo výške 16,70% sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú
osobu ... Fyzická osoba je povinná vrátiť preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do
30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia."

Krajský súd v odôvodnení rozsudku dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Poukázal na to, že rozdiel
v záveroch lekárskeho posudku posudkového lekára žalovaného zo dňa 02.01.2014, týkajúcich sa
posúdenia a hodnotenia klinického stavu oproti stanovisku žalobcu, spočíva podľa žalovaného v tom, že
v žiadnom z predložených odborných lekárskych nálezov (predovšetkým ortopedických), nie je doložené
aktuálne vyšetrenie funkcie oboch kolenných kĺbov. Iba v ortopedickom náleze zo dňa 29.10.2013



od MUDr. Y. je zmienka o operácii pravého kolena v roku 1989 a o odstránení kovového materiálu
uskutočnenom v roku 1993, z čoho posudkový lekár žalovaného vyvodil, že aktuálne sa u žalobcu
nejedná o závažné postihnutie a obmedzenie funkcie ani jedného kolenného kĺbu. V lekárskych nálezoch
tiež nie je zmienka o postihnutí srdca so závažným ochorením a preto posudkový lekár nemohol posúdiť
v hodnotiacej časti žiadne srdcové ochorenie. Podľa vyjadrenia posudkového lekára zo dňa 17.04.2014
v časti Druh zdravotného postihnutia nebolo možné hodnotiť ani postihnutie chrbtice s ťažkým stupňom
poruchy funkcie vyššou mierou ako 40% z dôvodu, že nie sú doložené žiadne odborné nálezy
dokumentujúce závažnejší stupeň kardiopulmonálnej insuficiencie chronického charakteru. Krajský súd
ďalej konštatoval, že v správnom konaní bolo preukázané, že u žalobcu bola miera funkčnej poruchy
určená vo výške 40%, z čoho vyplýva, že sa u neho nejedná o ťažké zdravotné postihnutie. K námietkam
žalobcu uviedol, že lekársky posudok zo dňa 26.09.2013 ako aj lekársky posudok zo dňa 02.01.2014
potvrdili mierne zlepšenie zdravotného stavu žalobcu s ohľadom na ortopedické nálezy s tým, že v
dôsledku iných funkčných postihnutí - skrátenie ľavej dolnej končatiny do 5 cm, bola miera funkčnej
poruchy zvýšená o 10%, teda spolu 40%. Keďže miera funkčnej poruchy žalobcu podľa lekárskeho
posudku nedosahuje 50%, nebolo potrebné vypracovanie komplexného posudku na účely kompenzácie.
Z administratívnych spisov podľa názoru krajského súdu vyplýva, že prvostupňové rozhodnutie úradu
vychádza zo zistení lekárskeho posudku zo dňa 26.09.2013 a napadnuté rozhodnutie žalovaného sa
opiera o zistenia uvedené v lekárskom posudku zo dňa 02.01.2014. V obidvoch prípadoch vychádzal
posudkový lekár z vtedy aktuálnych lekárskych nálezov a pri určovaní miery funkčnej poruchy žalobcu
v nadväznosti na stanovenú klinickú diagnózu postupoval v súlade s príslušnými časťami prílohy č. 3
zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len „zákon č. 447/2008 Z. z."). Námietku žalobcu o
nedostatočne zistenom skutkovom stave vyhodnotil krajský súd ako nedôvodnú, nakoľko zdravotný stav
žalobcu bol posudzovaný posudkovými lekármi na základe predložených odborných lekárskych nálezov.

Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca žiadajúc kladné vybavenie
jeho odvolania. Uviedol, že je invalidný a aj povolanie, ktoré vykonáva, je určené invalidným osobám.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok krajského súdu z
dôvodu, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je správne a vydané v súlade s platnými právnymi
predpismi. K námietke žalobcu, že je invalidný a aj ním vykonávané zamestnanie je určené invalidným
osobám, uviedol, že pre stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť postupuje
Sociálna poisťovňa podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení
neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 461/2003 Z. z."). Pre účely posúdenia
ťažkého zdravotného postihnutia určuje posudkový lekár mieru funkčnej poruchy podľa miery funkčnej
poruchy zodpovedajúcej druhu zdravotného postihnutia s najvyšším percentuálnym ohodnotením, ktoré
je uvedené v prílohe č. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. Stanovenie miery poklesu vykonávať zárobkovú
činnosť na účely vyplácania invalidného dôchodku ešte nepodmieňuje skutočnosť, aby posudzovaná
osoba bola zároveň považovaná aj za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Hoci sa výsledky
obidvoch posudkov uvádzajú v percentách, ide o odlišné pojmy.

Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj len
„S.s.p."). V zmysle § 492 ods. 2 S.s.p. odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho
poriadku, začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa dokončia podľa doterajších
predpisov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok
a konanie mu predchádzajúce bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2
O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno vyhovieť.

Predmetom konania bolo posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo
zmenené prvostupňové rozhodnutie úradu a žalobcovi bol odňatý peňažný príspevok na kompenzáciu
sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, a to zvýšených výdavkov súvisiacich so
zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla a tiež mu bola uložená povinnosť vrátiť preukaz
fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím.

Podľa § 47 ods. 1 a 3 zákona č. 447/2008 Z. z., ak príslušný orgán zistí, že fyzická osoba sa už
nepovažuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, rozhodne o odňatí opakovaného



peňažného príspevku na kompenzáciu a o zastavení jeho výplaty a o povinnosti fyzickej
osoby vrátiť preukaz. Fyzická osoba je povinná vrátiť preukaz do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti
rozhodnutia podľa odsekov 1 a 2.

Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z., ťažké zdravotné postihnutie je zdravotné postihnutie s mierou
funkčnej poruchy najmenej 50 %.

Podľa § 10 ods. 1 zákona 447/2008 Z. z., posudková činnosť na účely kompenzácie, preukazu a
parkovacieho preukazu je lekárska posudková činnosť a sociálna posudková činnosť.

Podľa § 11 ods. 3 veta prvá zákona č. 447/2008 Z. z., pri výkone lekárskej posudkovej činnosti posudkový
lekár vychádza z aktuálneho lekárskeho nálezu na účely kompenzácie, na účely preukazu, na účely
parkovacieho preukazu, na účely posudzovania fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej
osoby vykonávať opatrovanie a posudzovania fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby
s ťažkým zdravotným postihnutím udeliť písomný súhlas podľa § 40 ods. 6, ak tento zákon neustanovuje
inak.

Podľa § 11 ods. 11 veta prvá zákona č. 447/2008 Z. z., výsledkom lekárskej posudkovej činnosti je
lekársky posudok, ktorý obsahuje mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým
zdravotným postihnutím, závery k jednotlivým druhom odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným
postihnutím podľa § 14 a termín opätovného posúdenia zdravotného stavu, ak tento zákon neustanovuje
inak.

Podľa § 11 ods. 15 zákona č. 447/2008 Z. z., ak je miera funkčnej poruchy fyzickej osoby menej ako
50 %, lekársky posudok obsahuje len mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, že nejde o fyzickú osobu s
ťažkým zdravotným postihnutím a odôvodnenie tohto vyjadrenia.

Podľa § 13 ods. 1 písm. e) zákona č. 447/2008 Z. z., sociálna posudková činnosť na účely
tohto zákona je navrhovanie kompenzácií v jednotlivých oblastiach.

Výsledkom sociálnej posudkovej činnosti je posudkový záver, ktorého obsahom sú sociálne dôsledky
ťažkého zdravotného postihnutia vo všetkých oblastiach kompenzácie, ktoré má fyzická osoba v
dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia
a návrh kompenzácie vo všetkých jej oblastiach (§ 13 ods. 9 zákona č. 447/2008 Z. z.).

Podľa § 15 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z. z., ak je miera funkčnej poruchy fyzickej osoby na základe
lekárskeho posudku menej ako 50 %, príslušný orgán nevypracúva podľa § 15 ods. 1 tohto
zákona komplexný posudok na účely kompenzácie.

V zmysle ustanovenia § 38 ods. 1 písm. b) bod 2. zákona č. 447/2008 Z. z., peňažný príspevok
na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového
vozidla možno poskytnúť len v prípade, ak ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím a
komplexný posudok o jej zdravotnom stave obsahuje záver, že žiadateľ o príspevok je odkázaný na
individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom.

Zvýšené výdavky súvisiace so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla na účely
tohto zákona sú výdavky na pohonné látky, ktoré slúžia na jeho prevádzku, ktoré fyzická osoba s
ťažkým zdravotným postihnutím využíva na pracovné aktivity, vzdelávacie aktivity, rodinné aktivity alebo
občianske aktivity. Podmienka využívania osobného motorového vozidla na pracovné aktivity je splnená
aj vtedy, ak fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím podniká, prevádzkuje alebo vykonáva
samostatnú zárobkovú činnosť v mieste svojho trvalého pobytu (§ 38 ods. 9 zákona č. 447/2008 Z. z.).

Z vyššie uvedených ustanovení zákona č. 447/2008 Z. z. teda vyplýva, že peňažný príspevok na
kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového
vozidla nemožno poskytnúť každej ťažko zdravotne postihnutej fyzickej osobe, ale iba takej, ktorá
okrem podmienky ťažkého zdravotného postihnutia spĺňa niektorú z ďalších zákonom stanovených
podmienok. To v danom prípade znamená, že sa nedokáže premiestniť k vozidlu verejnej hromadnej
dopravy osôb a k prostriedku železničnej dopravy a späť, nastupovať do vozidla verejnej hromadnej



dopravy osôb a do prostriedku železničnej dopravy, udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z
vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a z prostriedku železničnej dopravy alebo zvládnuť z dôvodu
ťažkého zdravotného postihnutia inú situáciu vo vozidle verejnej hromadnej dopravy osôb a v prostriedku
železničnej dopravy najmä z dôvodu poruchy správania pri duševných ochoreniach, vertebrobasilárnej
insuficiencie s ťažkými závratmi, straty dvoch končatín, kardiopulmonálnej nedostatočnosti ťažkého
stupňa alebo ťažkej poruchy sfinkterov.

Podľa § 47 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z., ak príslušný orgán zistí, že fyzická osoba sa už nepovažuje za
fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, rozhodne o odňatí opakovaného peňažného príspevku
na kompenzáciu a o zastavení jeho výplaty a o povinnosti fyzickej osoby vrátiť preukaz.

Fyzická osoba je povinná vrátiť preukaz do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia podľa
odsekov 1 a 2 (§ 47 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z.).

Z administratívneho spisu odvolací súd zistil, že žalobcovi bol rozhodnutím Okresného úradu Košice
II, odboru sociálnych vecí, zo dňa 24.11.2000 priznaný peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených
výdavkov súvisiacich s prevádzkou osobného motorového vozidla s účinnosťou od 01.03.2000.
Podkladom pre vydanie uvedeného rozhodnutia bol posudok Okresného úradu Košice II, odboru
sociálnych vecí zo dňa 20.10.2000, podľa ktorého posudkový lekár stanovil žalobcovi mieru funkčnej
poruchy na 60%. Žalobca sa považoval za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, bol mu
priznaný preukaz občana s ťažkým zdravotným postihnutím a bol mu navrhnutý peňažný príspevok na
kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s prevádzkou osobného motorového vozidla.

Vzhľadom na to, že pri opätovnom posúdení zdravotného stavu žalobcu došlo u neho k zmene miery
funkčnej poruchy zo 60% na 40%, žalobca sa prestal považovať za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným
postihnutím a správne orgány rozhodli o odňatí peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených
výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla a tiež mu uložili
povinnosť vrátiť preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím.

Podkladmi pre rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov o odňatí peňažného príspevku na
kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového
vozidla a povinnosti vrátiť preukaz osoby s ťažkým zdravotným postihnutím v prejednávanej
veci boli lekársky posudok posudkového lekára Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice č.
KE1/2013/128414 zo dňa 27.09.2013, vypracovaný v súvislosti so žiadosťou
žalobcu o poskytnutie peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla a lekársky posudok
posudkového lekára žalovaného zo dňa 02.01.2014.

Vzhľadom na to, že posudzovanie miery funkčnej poruchy je odbornou medicínskou otázkou, aj
rozhodnutie súdu závisí predovšetkým na odbornom lekárskom posúdení. Súd si preto nemôže
urobiť o tejto odbornej otázke vlastný úsudok. Posudok, ktorý spĺňa požiadavky úplnosti, celistvosti
a presvedčivosti a ktorý sa vysporiadava so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, býva spravidla
rozhodujúcim dôkazom pre posúdenie správnosti a zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia. Podľa
názoru odvolacieho súdu lekársky posudok Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice č.
KE1/2013/128414 zo dňa 27.09.2013 takúto podmienku nespĺňa, nakoľko posudkový lekár v ňom
iba konštatoval, že stav žalobcu je zlepšený oproti nálezu z roku 2003 a nezodpovedá charakteru
občana s ťažkým zdravotným postihnutím. V danom prípade bolo potrebné identifikovať konkrétne
pozitívne zmeny v zdravotnom stave žalobcu. Posudkový lekár žalovaného v lekárskom posudku zo
dňa 02.01.2014 už porovnal zdravotný stav žalobcu v čase priznania príspevku so súčasným stavom a
tento posudok spĺňa podmienky úplnosti a presvedčivosti. Posudkový lekár žalovaného zohľadnil všetky
zdravotné postihnutia žalobcu a ním predkladané odborné lekárske nálezy, ktoré v posudku riadne
vyhodnotil.

Zo záveru posudku posudkového lekára žalovaného zo dňa 02.01.2014 vyplýva, že s ohľadom
na ortopedické nálezy zo dňa 14.08.2013 a zo dňa 29.10.2013 došlo u žalobcu k miernemu zlepšeniu
jeho zdravotného stavu (miera funkčnej poruchy je 30% s ohľadom na stav po vykonanej
endoprotéze bedrového kĺbu alebo kolenného kĺbu), pričom v dôsledku iných funkčných postihnutí -
stav skrátenia ľavej dolnej končatiny do 5 cm, bola miera funkčnej poruchy zvýšená o 10%, teda spolu
40%. Vzhľadom na to, že miera funkčnej poruchy bola u žalobcu stanovená na 40%, nepovažuje sa za



osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, čím nespĺňa podmienku na priznanie peňažného príspevku
na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového
vozidla a bolo potrebné rozhodnúť o jeho odňatí, ako aj o povinnosti vrátiť preukaz fyzickej osoby s
ťažkým zdravotným postihnutím.

Pokiaľ ide o podklady pre rozhodnutie v prejednávanej veci, v prvostupňovom rozhodnutí úradu je
správne uvedené, že podkladom pre jeho vydanie bol lekársky posudok č. KE1/2013/128414
zo dňa 27.09.2013. V napadnutom rozhodnutí žalovaného je však nesprávne uvedené, že podkladom
bol lekársky posudok zo dňa 02.01.2014 a lekársky posudok č. KE1/2013/128414 zo dňa 26.09.2013,
nakoľko žalovaný vychádzal z lekárskeho posudku zo dňa 27.09.2013. Uvedenú chybu prevzal aj krajský
súd, ktorý v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na lekársky posudok zo dňa 26.09.2013
napriek tomu, že ide o lekársky posudok zo dňa 27.09.2013. Nesprávne uvedenie dátumu vypracovania
lekárskeho posudku tvoriaceho podklad pre rozhodnutie však nepredstavuje takú vadu, ktorá by mala
vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. Ide iba o chybu v písaní, ktorú je možné v
zmysle § 47 ods. 6 správneho poriadku kedykoľvek opraviť.

Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že dôvodom pre zmenu výrokovej
časti prvostupňového rozhodnutia úradu bola skutočnosť, že prvostupňový správny orgán nesprávne
uviedol výšku peňažného príspevku, ktorý sa odníma, pričom jeho výšku bolo potrebné vyjadriť v
percentách. Túto nesprávnosť žalovaný odstránil vydaním svojho rozhodnutia. V tejto súvislosti je
potrebné poznamenať, že časť výroku napadnutého rozhodnutia žalovaného začínajúca vetou: „Podľa §
59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. . tak, že výrok rozhodnutia znie:" až po vetu končiacu slovným spojením:
„... a podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov" je podľa názoru
odvolacieho súdu nadbytočná, avšak táto skutočnosť nemení nič na vecnej správnosti napadnutého
rozhodnutia žalovaného.

Z vyššie uvedených dôvodov považoval Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu za
súladný so zákonom a preto ho podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 219 ods. 1 O.s.p.
ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods.
1 O.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p., keďže žalobca v odvolacom konaní nebol úspešný.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.