Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 3CoE/64/2012 z 16. 5. 2012
Citácia: uznesenie Krajského súdu Trnava z 16. mája 2012, sp. zn. 3CoE/64/2012, ECLI:SK:KSTT:2012:2708207473.1
Krajský súd Trnava | 3CoE/64/2012 | ECLI:SK:KSTT:2012:2708207473.1 | 2012-05-16 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí
Citované ustanovenia: § 44 ods. 2 zákona č. 223/1995 Z. z., § 57 ods. 1 písm. g) zákona č. 223/1995 Z. z., § 53 ods. 1 OZ, § 219 ods. 1 OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/38e3d41c-ad0d-41b9-90d7-5c89e40f15ca
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2012:2708207473.1

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3CoE/64/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2708207473
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Tencer
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2708207473.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v exekučnej veci oprávneného: EXPRESS FINANCE, s.r.o., so sídlom: Zámocká
30, 811 01 Bratislava, IČO: 35 775 165, právne zast. Mgr. Ing. Tomášom Vítekom, usadeným
euroadvokátom so sídlom v Bratislave, ul. Škultétyho 1, proti povinnému: F. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom:
Y. XXXX/XXA, XXX XX R., za účasti súdneho exekútora: JUDr. Tomáša Peltznera, Exekútorský úrad so
sídlom v Bratislave, Radlinského 27/B, o zastavení exekúcie a trovách exekúcie, o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Skalica č. k. 2Er/4892/2008-28 zo dňa 18. októbra 2011, EX 571/2008,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa  v napadnutej časti vyhlásenia exekúcie za neprípustnú a
zastavenia exekúcie  p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú, exekúciu  zastavil a
oprávneného zaviazal zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v sume 57,45 eur.

Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 41 ods.2 písm. d), § 44 ods.2, § 57 ods. 1 písm. g)
Exekučného poriadku, § 53 ods.1, ods.4 písm. r), § 53 ods.5, § 54 ods.1, ods.2  Občianskeho zákonníka,
ako aj čl. 3, čl. 6 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách.

Súd prvého stupňa na základe poverenia č. 5206 005440* zo dňa 15.01.2009 poveril  súdneho
exekútora JUDr. Tomáša Peltznera vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu - právoplatného
a vykonateľného rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri spoločnosti
Nitrianska rozhodcovská spoločnosť, s.r.o., so sídlom v Nitre, č.k. 02 Rk 290/2007 zo dňa 25.02.2008.
Súdu prvého stupňa bola zároveň doručená zmluva o úvere č. 1190063031, ktorá bola uzatvorená medzi
účastníkmi exekučného konania dňa 11.12.2006 ako aj Všeobecné obchodné podmienky.

Následne súd prvého stupňa preskúmal  predmetnú zmluvu a obchodné podmienky k príslušnej zmluve
pričom zistil, že v bode 8a dojednanej zmluvy je obsiahnutá rozhodcovská doložka, ktorá nebola
so spotrebiteľom individuálne dojednaná. Táto rozhodcovská doložka vyžaduje od spotrebiteľa, aby
spory s veriteľom boli rozhodované výlučne Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Nitrianskej
rozhodcovskej spoločnosti, s.r.o. v Nitre. Veriteľ na základe tejto doložky môže predložiť vec na
prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorý si sám zvolil a vylúčiť tak súd, ktorý by inak bol príslušný.
Ak dôjde k výberu rozhodcovského súdu žalujúcim dodávateľom, je spotrebiteľ nútený sa podrobiť
rozhodcovskému konaniu.  Takáto rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v



zmysle § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, ktorá je podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka
neplatná. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že predmetný rozhodcovský rozsudok je síce v zmysle
§ 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku exekučným titulom, avšak podľa názoru prvostupňového
súdu, exekúcia na základe tohto predmetného rozsudku nie je podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného
poriadku prípustná preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Na základe týchto
skutočností súd prvého stupňa v zmysle citovaného ustanovenia vyhlásil exekúciu za neprípustnú a
exekučné konanie zastavil.

O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 200 ods.2, § 203 ods.1  Exekučného poriadku
tak, že oprávneného zaviazal, aby súdnemu exekútorovi uhradil trovy exekučného konania vo výške
57,45 eur.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, v ktorom namietal
predovšetkým nesprávnosť právneho posúdenia veci súdom prvého stupňa. Uviedol, že predmetná
zmluva (zmluva o úvere) bola uzatvorené podľa ustanovení § 497 a nasl. Obchodného zákonníka ( ďalej
len „Obz“), pričom v tomto prípade ide v zmysle § 261 ods.3 písm. d) Obz o absolútny obchodnoprávny
vzťah a spravuje sa podľa ustanovení Obz bez ohľadu na povahu účastníkov zmluvného vzťahu,
teda aj vtedy, keď jeho účastníci v okamihu uzatvorenia zmluvy nemajú postavenie podnikateľských
subjektov.  Ďalej vyslovil názor, že súd v priebehu preskúmavania zákonnosti rozhodcovského konania
posudzoval zmluvu o úvere podľa takého znenia zákona, ktoré nebolo v čase uzatvárania platné ani
účinné, čím bol porušený zákaz retroaktivity v zmysle ustanovenia § 25 ods.1 a ods.2 zák. č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách. V čase uzavierania zmluvy bol totiž
platným a účinným zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch z čoho vyplýva, že predmetná
zmluva o úvere je zmluvou upravenou výlučne podľa ustanovení Obz a oprávnený mal jednoznačne
právo uplatniť si na základe tejto zmluvy v exekučnom konaní aj nárok na úhradu odplaty, úrokov,
zmluvných pokút, ako aj trov konania, ktoré boli nevyhnutné na domáhanie sa uspokojenia oprávnených
nárokov oprávneného zo zmluvy. Ďalej namietal, že nakoľko nie je predmetná zmluva o úvere zmluvou
spotrebiteľskou, nevzťahujú sa na ňu ani ustanovenia § 52 a nasl. OZ a ani ustanovenia Smernice Rady
93/13/EHS. Spory vzniknuté z tejto zmluvy majú totiž charakter majetkových sporov vyplývajúcich z
tuzemských obchodnoprávnych vzťahov a ako také môžu byť v zmysle § 1 ods.1 zák. č. 244/2002 Z.z.
o rozhodcovskom konaní rozhodnuté pred zvoleným rozhodcovským súdom. Rozhodcovská doložka
bola preto názoru odvolateľa dojednaná platne, na základe konsenzu zmluvných strán vyjadreného v
čl. 8a predmetnej zmluvy o úvere a tiež i súlade s legislatívou platnou v čase uzavretia zmluvy. Na
základe vyššie uvedených skutočností preto oprávnený navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a pripustiť
vykonanie exekúcie v zmysle podaného návrhu.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po zistení, že odvolanie bolo podané
oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 201, § 204 ods. 1 OSP) a zistení, že odvolanie
spĺňa náležitosti § 205 a nasl. OSP, postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods.
2 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie byť viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1
OSP) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Preto uznesenie súdu prvého stupňa
ako vecne správne podľa §  219 OSP potvrdil. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže
jednohlasne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).

Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa dospel k záveru, že súd
prvého stupňa správne zistil skutkový stav a vec aj správne právne posúdil a z tohto dôvodu sa odvolací
súd stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a na toto poukazuje.



Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že
exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v prípade,
že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, je povinný preskúmať exekučný titul aj podľa
kritérií uvedených v § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, teda exekučný súd musí zistiť,
či exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok, nemá nedostatok uvedený v § 40 písm. a), b)
zákona o rozhodcovskom konaní, alebo či nezaväzuje na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom
nedovolené alebo v rozpore s dobrými mravmi. V prípade, ak exekučný súd zistí, že rozhodcovský
rozsudok má niektorý z týchto nedostatkov uvedených v § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní,
musí v zmysle § 44 ods. 2 zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Ak exekučný
súd už vydal poverenie na vykonanie exekúcie a až následne zistí nedostatky exekučného titulu v zmysle
§ 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, ide síce o pochybenie exekučného súdu, ktorý predmetné
poverenie vôbec nemal vydať, ale zároveň toto svoje pochybenie môže a musí exekučný súd odstrániť
len tak, že exekúciu zastaví (príp. zastaví v časti). Exekučný súd musí počas celej doby vykonávania
exekúcie dbať o to, aby sa exekúcia vykonávala v súlade so zákonom.

Súd prvého stupňa správne posúdil vzťah medzi účastníkmi konania z predmetnej zmluvy ako
spotrebiteľský, no vzhľadom na odvolacie námietky oprávneného má krajský súd za potrebné k
dôvodom prvostupňového rozhodnutia v danom smere dodať nasledovné.

Slovenský právny poriadok upravoval postavenie a ochranu spotrebiteľa najskôr v zák. č. 634/1992 Zb.
o ochrane spotrebiteľa, ktorý bol účinný v období od 31.12.1992 do 30.6.2007. Jeho ustanovenie § 23a
účinné v období od 1.1.2000 do 24.11.2004 zakotvilo tzv. typovú zmluvu, ktorou sa podľa citovaného
zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia typová zmluva nesmie
obsahovať a) neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi
právami a povinnosťami zmluvných strán, najmä 1. podmienky, ktoré viažu predaj výrobku na poskytnutie
služby na odobratie iného výrobku alebo na prevzatie inej služby,                   2. podmienky, ktorými
sa podmieňuje predaj výrobku alebo poskytnutie služby s požiadavkou, aby spotrebiteľ zabezpečil pre
predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo podobnú zmluvu; b) podmienky,
ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.

S účinnosťou od 25.11.2004 (do 30.06.2007) citovaný zákon v § 23a definoval už spotrebiteľské zmluvy
ako zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka ako aj všetky iné zmluvy,
ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ
obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Nadväzne dňa 1.7.2007 nadobudol účinnosť nový Zákon o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z., ktorý
v pôvodnom znení v § 3 ods. 3 zakotvil, že každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými
podmienkami spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka
alebo Obchodného zákonníka alebo aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa
uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa
primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka. Toto znenie bolo účinné až do novelizácie
zák. č. 397/2008 s účinnosťou od 01.11.2008. V ostatnom znení má § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007
Z.z. zakotvené, že každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v
spotrebiteľských zmluvách.

Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. definoval spotrebiteľské zmluvy v ustanovení § 52 rozdielne v období
od 010.4.2004 do 31.12.2007 a rozdielne v období od 1.1.2008. § 52 Občianskeho zákonníka v znení v
období od 1.4.2004 do 31.12.2007 zakotvoval, že spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva
o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v 8. časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými
stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne
ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie  zmluvy.



S účinnosťou od 1.1.2008 Občiansky zákonník v § 52 ods. 1 spotrebiteľskú zmluvu už definuje ako
každú zmluvu bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľom
podľa ods. 3 cit. ustanovenia je pritom osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom podľa ods. 4 cit.
ustanovenia je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Je pravdou,  že podľa znenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v období od 01.04.2004 do 31.12.2007,
teda v čase uzavretia predmetnej zmluvy účastníkmi, zmluva o úvere, ktorá je upravená v Obchodnom
zákonníku, pod definíciu spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka nespadala. Je ale
nesporné, že predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle cit. § 23a zák. č. 634/1992 Zb. v
znení od 25.11.2004, keďže ide o zmluvu uzavretú podľa Obchodného zákonníka a jej charakteristickým
znakom je, že sa uzatvárala vo viacerých prípadoch a je z nej zrejmé, že spotrebiteľ obsah zmluvy
podstatným spôsobom neovplyvnil. Zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda v zmysle právneho
poriadku Slovenskej republiky spotrebiteľskou zmluvou.

Keďže z ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka nie je možné vyvodiť, že 5. hlava Občianskeho
zákonníka sa vzťahuje len a výlučne na tie spotrebiteľské zmluvy ako sú definované v § 52 ods. 1,
odvolací súd je toho názoru, že všeobecné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách podľa § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka je nevyhnutné aplikovať i na spotrebiteľské zmluvy ako sú definované v cit.
ustanovení § 23a Zákona o ochrane spotrebiteľa č. 634/1992 Zb. Námietka odvolateľa, že § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka nie je možné aplikovať na daný právny vzťah, s poukazom na vyššie uvedené
preto neobstojí.

Keďže oprávnená je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy konala v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, oprávnená pri uzatvorení predmetnej zmluvy vystupovala
v pozícii dodávateľa v zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy a je i veriteľom v zmysle § 3 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení
účinnom v čase uzavretia zmluvy. Vzhľadom na to, že povinný pri uzatváraní a plnení predmetnej zmluvy
nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, je potrebné ho
v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v uvedenom znení považovať za spotrebiteľa a zároveň
je spotrebiteľom i v zmysle § 3 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z. Vzhľadom na to, že predmetnou zmluvou
sa zaviazala poskytnúť oprávnená ako dodávateľ povinnému ako spotrebiteľovi dočasné peňažné
prostriedky vo forme úveru a povinný ako spotrebiteľ sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť
a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom, zmluva uzavretá medzi účastníkmi
spĺňa základné náležitosti spotrebiteľského úveru v zmysle § 2 písm. a) a b) zák. č. 258/2001 Z.z.
Keďže zároveň nebolo preukázané, že by zmluva uzavretá medzi účastníkmi bola niektorou zo zmlúv
vymenovaných v § 1 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z., nie je vylúčená spod jurisdikcie tohto zákona.

Z uvedeného potom vyplýva, že právny vzťah medzi účastníkmi založený predmetnou zmluvou je
nevyhnutné posudzovať podľa zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy. A to bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod   (§ 261 ods. 3
písm. d) Obchodného zákonníka).

S poukazom na vyššie uvedené, vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa
ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch, ako i ustanovenie § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť pred všeobecnou, ktorou
je Obchodný zákonník, je nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi účastníkmi posudzovať podľa
citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení Zákona o spotrebiteľských
úveroch.

Súd prvého stupňa mal ďalej povinnosť preskúmať, či plnenia, na ktoré povinného zaväzuje
rozhodcovský rozsudok nevyplývajú z neprijateľných zmluvných podmienok. Odvolací súd sa stotožnil
s názorom súdu prvého stupňa a všetky zmluvné podmienky posúdené súdom prvého stupňa



ako neprijateľné považuje aj odvolací súd za neprijateľné, pretože tieto zmluvné dojednania neboli
individuálne dojednané, nakoľko sú súčasťou všeobecných zmluvných podmienok resp. samotnej
zmluvy o úver (povinný ich mohol len ako celok prijať alebo odmietnuť) a spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pretože neprijateľné zmluvné
podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné, súd prvého stupňa správne rozhodol keď vyhlásil
exekúciu za neprípustnú a zároveň rozhodol o zastavení exekúcie.

Odvolací súd považuje za potrebné len dodať, že neprijateľnou sa javí aj samotná rozhodcovská
doložka, ktorá znemožňuje voľbu povinného dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom, ak
veriteľ podá žalobu u rozhodcu, nejde o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku a táto spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V prípade,
ak je neprijateľnou podmienkou samotná rozhodcovská doložka, je to dôvod na zastavenie exekúcie,
nakoľko táto potom prebieha na základe nespôsobilého exekučného titulu.

Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa správne rozhodol,
keď vyhlásil exekúciu za neprípustnú, exekúciu zastavil a oprávneného zaviazal zaplatiť súdnemu
exekútorovi  náhradu trov exekúcie, a preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne v
zmysle § 219 ods. 1  a ods. 2 OSP potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 142     ods. 3 a § 151 ods.
1 OSP a povinnému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal napriek tomu, že v odvolacom konaní
bol úspešný, a to z dôvodu, že si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil a ani mu žiadne nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.