Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 6Co/47/2012 z 30. 5. 2012
Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 30. mája 2012, sp. zn. 6Co/47/2012, ECLI:SK:KSPO:2012:8209204630.1
Krajský súd Prešov | 6Co/47/2012 | ECLI:SK:KSPO:2012:8209204630.1 | 2012-05-30 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo – Poistenie
Citované ustanovenia: § 23 ods. 2 zákona č. 273/1994 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d947121f-1988-4cbd-8b44-f36ac974300f
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2012:8209204630.1

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/47/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8209204630
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8209204630.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu ZH Kredit, s.r.o., so sídlom Karadžičova 10, Bratislava,
IČO: 36 049 581, právne zast. JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom, Advokátska kancelária FELIX
NEUPAUER & PARTNERS, Bratislava, Karadžičova 10, Bratislava, proti žalovanému T. Q., bytom F. F.
XX, W., v konaní o zaplatenie 353,25 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu
Bardejov č. k. 4C 67/2009-44 zo dňa 1.11.2011 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e    uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým uznesením zastavil konanie. O
trovách konania rozhodol tak, že náhradu trov konania žalobcovi nepriznal. Ďalej vyslovil, že po
právoplatnosti uznesenia vec postúpi Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Prešov,
Jarková 3 na ďalšie konanie o dlžnom poistnom zdravotné poistenie.

Rozhodnutie odôvodnil citujúc ust. §§ 103, 104 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb., Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „O.s.p.“), §§ 18 ods. 9, 19 ods. 3, 23 ods. 4, 25a, 58 ods. 1, 59 ods. 1,2 zákona
č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení a §§ 77a, 85h ods. 1 zákona č. 581/2004 Z.z. o zdravotných
poisťovniach. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Rks 1/2010 zo
dňa 21.4.2010 a stanovisko spoločného občianskoprávneho a obchodného kolégia Krajského súdu v
Prešove zo dňa 8.3.2011. Mal za to, že v danej veci nie je daná právomoc na rozhodovanie súdu.
Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou je príslušný rozhodovať o nárokoch na dlžné poistné,
nárokoch na poplatok z omeškania z neodvedeného alebo oneskorene odvedeného poistného na
zdravotné poistenie, na ktoré mala zdravotná poisťovňa nárok podľa predpisov účinných do 31.12.2004,
a to aj v tých prípadoch, keď zmluvou o postúpení pohľadávok tieto nároky prešli zo zdravotnej poisťovne
na iné subjekty.

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalobca.  Mal za to, že súd prvého stupňa nesprávne vec
právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový
stav, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a jeho rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal predovšetkým to, že na rozhodovanie o
jeho nároku nie je daná pôsobnosť úradu, ako to uviedol súd prvého stupňa. V odvolaní uviedol, že v
zmysle ustanovenia § 18 ods. 1 písm. a) bodu 3 zákona o zdravotných poisťovniach, ktoré upravuje
pôsobnosť úradu: „Úrad vykonáva dohľad nad verejným zdravotným poistením tým, že vydáva platobné
výmery vo veciach uplatnených zdravotnou poisťovňou, ak ide o pohľadávky na poistnom vyplývajúce
z neodvedených preddavkov na poistné a neodvedeného nedoplatku na poistnom podľa osobitného
predpisu, úroky z omeškania a pohľadávky vyplývajúce z nezaplatenej úhrady za neodkladnú zdravotnú
starostlivosť podľa osobitného predpisu.“ Pritom v poznámke pod čiarou zákonodarca odkazuje na
osobitný predpis, ktorým je zákon č. 580/2004 Z.z., a nie zákon o zdravotnom poistení. Z uvedeného



pravidla zákonodarca pripustil len jedinú výnimku, a to v zmysle ustanovenia § 77a ods. 9 zákona o
zdravotných poisťovniach.

Právnu nemožnosť Úradu rozhodovať o predmete súdneho konania potvrdil aj samotný Úrad. Mal za
to, že nemá právomoc vydať platobný výmer v prípade, ak by návrh podal iný subjekt ako zdravotná
poisťovňa. Poukázal na ust. §§ 31 a 31 zákona o zdravotných poisťovniach, ktoré upravujú poplatkovú
povinnosť. Nakoľko právomoc rozhodovať o predmete tohto konania nebude daná Úradu, následne o
tomto predmete bude opätovne rozhodovať súd, keďže rozhodnutie  bude patriť do právomoci súdu
(rozsudok NS SR sp. zn. 5Cdo 102/2001 zo dňa 27.9.2001). V ust. § 77a ods. 9 zákona o zdravotných
poisťovniach zákonodarca všeobecne ustanovil, akým spôsobom sa postupuje pri rozhodovaní o
nárokoch vzniknutých na základe zákona o zdravotnom poistení.

Predpokladom takéhoto postupu je  kumulatívne splnenie podmienok začatia konania doterajšou
zdravotnou poisťovňou, neukončenie týchto konaní, nevydanie povolenia v zmysle štvrtej časti  zákona
o zdravotných  poisťovniach  alebo  postup  doterajšej  zdravotnej   poisťovne v zmysle ôsmej časti
zákona o zdravotných poisťovniach. Nakoľko tieto podmienky neboli naplnené, postup Úradu  nie  je
v  tomto  prípade aplikovateľný. Zároveň je vecná pôsobnosť Úradu ustanovená pre rozhodovanie o
nárokoch na základe zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona
č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve. Zákon o zdravotných poisťovniach neupravuje v žiadnom zo svojich
ustanovení podmienky alebo postup v konaniach doposiaľ nezačatých, ktoré vznikli na základe zákona
o zdravotnom poistení. Žalobca nemôže byť osobou oprávnenou konať pred Úradom, rovnako tak Úrad
nemôže konať s odporkyňou v správnom konaní. Zákon o zdravotných poisťovniach takýto postup ani
nepripúšťa, a teda jediným orgánom, ktorý o nároku žalobcu môže rozhodnúť, je súd.  Žalobca sa odvolal
aj voči výroku o nepriznaní trov právneho zastúpenia. Z uvedených dôvodov žiadal zrušiť rozhodnutie
prvostupňového súdu a vec vrátiť na ďalšie konanie.

Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 212 preskúmal uznesenie s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec
prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 O. s. p. a zistil, že odvolanie žalobcu
nie je opodstatnené.

Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny
právny záver.

V predmetnom konaní žalobca ako postupník pohľadávok, ktoré mu boli postúpené od pôvodného
postupcu PERSPEKTÍVA družstevná zdravotná poisťovňa v konkurze, uplatňuje proti žalovanému
nároky, a to konkrétne pohľadávku na neuhradenom poistnom a poplatok z omeškania s oneskoreným
zaplatením poistného.

Podľa § 23 ods. 2 zák. č. 273/1994 Z.z., ak poisťovňa zistí nedostatky uvedené v odseku 1, predpíše
platiteľovi poistného poplatok z omeškania vo výške 0, 2% z dlžnej sumy poistného za každý kalendárny
deň, prípadne odo dňa pôvodnej splatnosti poistného za príslušný kalendárny mesiac alebo odo dňa
skrátenia tohto poistného za príslušný kalendárny mesiac do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na
účet príslušnej poisťovne.

Podľa § 23 ods. 3 cit. zák. pre splatnosť poplatku z omeškania, spôsob jeho platenia, vymáhania,
premlčania a vracania preplatku a poplatku z omeškania platia primerane ustanovenia druhej časti tohto
zákona.

Podľa § 23 ods. 4 cit. zák. príslušná poisťovňa predpíše platiteľovi poplatok z omeškania platobným
výmerom.



Uvedený zák. č. 273/1994 o zdravotnom poistení bol zrušený zák. č. 581/2004 Z.z.. Na označené
ustanovenia Zákona o zdravotnom poistení však treba odkázať v súvislosti s ust. § 85h ods. 3 zák. č.
581/2004 Z.z., podľa  ktorého úrad  vydáva  platobné  výmery vo veciach

poplatkov z omeškania, ak ide o pohľadávky na  poistnom vyplývajúce z neodvedeného alebo

oneskorene odvedeného poistného na zdravotné poistenie, na ktoré mala zdravotná poisťovňa nárok
podľa predpisov určených do 31.12.2004.

Dlh  žalovaného proti   pôvodnému   veriteľovi    PERSPEKTÍVA družstevná zdravotná poisťovňa
v konkurze za nezaplatené poistné i nárok na poplatok z omeškania, ktorý je uplatňovaný v tomto
konaní z oneskorene zaplateného poistného od 8.7.1999 je nárokom, ktorý zodpovedá ust. § 23 ods.
2 Zák. o zdravotnom poistení. Ide o dlžné poistné vo výške 353,25 Eur a poplatok z omeškania vo
výške 0,2% z dlžnej sumy poistného za každý kalendárny deň odo dňa splatnosti poistného. Tento
nárok vznikol ako následok oneskoreného plnenia nárokov z práva verejného a nie z pohľadávky z
práva súkromného. Charakter tejto pohľadávky zostáva trvalo zachovaný a nemôže sa zmeniť ani v
prípade, že sa pohľadávky postupujú, resp. prechádzajú zo zákona na iné subjekty. Ani použitie právnych
predpisov z oblasti súkromného práva pri nakladaní s nimi, neznamená, že sa zmenili na pohľadávky
súkromno-právne. Pri vymáhaní nedoplatku na poistnom, či poplatku z omeškania za jeho nezaplatenie
alebo oneskorené zaplatenie, teda nepochybne nie je žalobca so žalovaným v súkromno-právnom
(obchodnom alebo občiansko-právnom) vzťahu a dlhy, ktoré vznikajú žalovanému zo vzťahov z práva
verejného nemožno považovať za dlhy, ktoré majú rovnakú povahu ako dlhy z práva súkromného.

Ust. § 25a ods. 2 zák. č. 273/1994 Z.z. umožňovalo na postúpenie pohľadávky aplikovať ust. § 524 až
530 Obč. zák.. Postúpenie pohľadávky spočíva v zmysle týchto ustanovení v tom, že na základe zmluvy
uzavretej v písomnej forme medzi doterajším veriteľom (postupcom) a treťou osobou (postupníkom)
postúpi pôvodný veriteľ svoju pohľadávku proti dlžníkovi novému veriteľovi, a to buď za odplatu alebo
bezodplatne. Postupník sa stane novým veriteľom; nadobúda pohľadávku s príslušenstvom a právami
s ňou spojenými. K platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžníka; postúpením
pohľadávky sa dlžníkovo postavenie nemení. Účelom postúpenia pohľadávky je, aby došlo k zmene
veriteľa, a nie aby nastala zmena aj v obsahu postúpenej pohľadávky, ktorá by mohla zhoršiť postavenie
dlžníka. Obsahom pohľadávky na peňažné plnenie je povinnosť dlžníka plniť v peniazoch a právo veriteľa
požadovať peňažné plnenie. Postúpením peňažnej pohľadávky sa postavenie dlžníka nezhoršuje.
Zmena veriteľa peňažnej pohľadávky nemá vplyv na obsah pohľadávky.

Uvedené ustanovenia treba mať na zreteli aj pri posudzovaní uplatňovaného nároku na poplatok z
omeškania vo výške 0,2% denne od 8.7.1999 do zaplatenia, či ďalších nárokov súvisiacich s omeškaním
dlžníka.

Uvedené nároky sú nárokmi z práva verejného. Pri vymáhaní nedoplatkov na poistnom a poplatku
z omeškania za jeho nezaplatenie nie je zdravotná poisťovňa s platiteľom poistného v súkromno-
právnom (obchodnom alebo občiansko-právnom) vzťahu. Tento charakter pohľadávky vyplývajúci z
práva verejného sa nezmenil ani tým, že sa pohľadávky postúpili na iný subjekt.

Občiansky súdny poriadok stanovuje v § 7 ods. 1, 3, že v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú
a rozhodujú všetky veci, ktoré  vyplývajú  zo  vzťahov občianskoprávnych,

pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych, pokiaľ ich neprejednávajú a nerozhodujú o nich
iné orgány, ako aj iné veci, ak to stanoví zákon.

Na to, či je daná právomoc súdu na konanie v konkrétnej veci, súd prihliadne z úradnej povinnosti v
každom štádiu konania. Danosť právomoci súdu na konanie vo veci je jednou z podmienok, ktorých



dodržanie je predpokladom toho, aby konanie mohlo prebehnúť a súd mohol vydať rozhodnutie. Ak súd
zistí, že vec nepatrí do jeho právomoci, konanie zastaví a vysloví, ktorému orgánu bude vec postúpená.
Nedostatok právomoci súdu na konanie vo veci je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania.

Súd prvého stupňa preto správne vyhodnotil to, že ide o vec, ktorú podľa zákona prejednávajú
a rozhodujú o nej iné orgány (§ 7 ods. 1 O.s.p.) a nejde ani o vec podľa § 7 ods. 3 O.s.p..
Nedostatok právomoci súdu je neodstrániteľnou prekážkou konania (§ 104 ods. 1 O.s.p.). O tomto
nároku navrhovateľa v zmysle § 85h ods. 3 zák. č. 581/2004 Z.z. má právo rozhodnúť Úrad. Podľa názoru
odvolacieho súdu niet prekážky, aby Úrad, ktorému sa vec po právoplatnosti tohto uznesenia postúpi,
rozhodol o nárokoch, na ktoré mal postupca nárok v zmysle ust. § 23 ods. 2 zák. č. 273/1994 Z.z..

Prvostupňový súd preto rozhodol správne, keď konanie zastavil a vyslovil, že po právoplatnosti
uznesenia bude vec postúpená Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6RKS 1/2010 zo dňa 21.4.2010).

Právny vzťah medzi žalobcom ako postupníkom pohľadávky na zaplatenie poistného na zdravotné
poistenie a žalovaným ako platiteľom tohto poistného, je vzťahom verejnoprávnej povahy, ktorý nemožno
podriadiť pod vzťahy výslovne vypočítané v § 7 ods. 1 O.s.p. (nejde o vzťah občianskoprávny, pracovný,
rodinný, družstevný, obchodný, podnikateľský a hospodársky), ani pod vzťahy, na ktoré dopadá § 7 ods.
3 O.s.p. (žiaden zákon neustanovuje, že o poplatku z omeškania s platením poistného na zdravotné
poistenie rozhoduje súd). Vec, vyplývajúcu z tohto verejnoprávneho vzťahu, preto súdy v občianskom
súdnom konaní podľa tretej a štvrtej časti O.s.p. neprejednávajú a nerozhodujú (uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky  sp. zn. 6 Cdo 102/2011 zo dňa 18. 4.2012).

S poukazom na uvedené odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. uznesenie súdu prvého stupňa ako
vecne správne potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.