Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 23Sp/48/2015 z 29. 7. 2015 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 29. júla 2015, sp. zn. 23Sp/48/2015, ECLI:SK:KSBB:2015:6015200770.1 Krajský súd Banská Bystrica | 23Sp/48/2015 | ECLI:SK:KSBB:2015:6015200770.1 | 2015-07-29 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov Citované ustanovenia: zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/fc7a062d-bd4c-4586-9944-114086f9c193 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6015200770.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 23Sp/48/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015200770
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Segeč
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6015200770.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, samosudcom JUDr. Milanom Segečom, v právnej veci navrhovateľa: W.
P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX I. XXX, okres U., t. č. ÚVTOS, Gucmanová 19/670, 920 41
Leopoldov, proti odporcovi: Centrum právnej pomoci, Kancelária Hlohovec, M. R. Štefánika 1, 920 01
Hlohovec, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu sp. zn. 6307/2015 zo dňa 21.05.2015, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd rozhodnutie odporcu sp. zn. 6307/2015 zo dňa 21. mája 2015 z r u š u j e podľa § 250j
ods. 2 písm. a) O.s.p. a vec vracia na ďalšie konanie.
II. Navrhovateľovi sa náhrada trov konania nepriznáva.
III. Navrhovateľovi sa priznáva oslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím odporcu zo dňa 21.05.2015 nebol navrhovateľovi priznaný nárok na
poskytovanie právnej pomoci. Rozhodnutie bolo v podstate odôvodnené tým, že žiadateľ (navrhovateľ)
žiadal o poskytnutie informácie, ktorej poskytnutie by bolo v rozpore s právne záväzným aktom
Európskych spoločenstiev a Európskej únie, pričom nariadenie Európskeho parlamentu a Rady ES č.
765/2008 je nariadením, ktoré je bezprostredne aplikovateľné vo všetkých členských štátoch, a teda
aktom, na základe ktorého môže byť obmedzené právo na informácie, centrum dospelo k názoru, že
išlo o informáciu, ktorú povinná osoba nemôže podľa Zákona o slobodnom prístupe k informáciám
sprístupniť a nič na tom nemení ani skutočnosť, že takúto informáciu žiadateľovi sprístupnila iná
právnická osoba, aj keď vo forme pre žiadateľa nepoužiteľnej, teda vo veci, s ktorou sa žiadateľ obrátil
na centrum, nie je možné vylúčiť zrejmú bezúspešnosť sporu. Vo veci, s ktorou sa žiadateľ na centrum
obrátil, nebola vylúčená zrejmá bezúspešnosť sporu, čím žiadateľ nesplnil jednu z troch kumulatívnych
podmienok na priznanie nároku na právnu pomoc. Odporca zároveň v dôvodoch poukázal aj na
hospodárnosť konania. Ak by centrum aj v zrejme bezúspešných prípadoch poskytlo právnu pomoc, išlo
by o nehospodárne zaobchádzanie s prostriedkami štátneho rozpočtu.

Proti rozhodnutiu odporcu podal v zákonnej lehote opravný prostriedok navrhovateľ, v ktorom navrhoval
napadnuté rozhodnutie zrušiť. Opravný prostriedok bol v podstate odôvodnený tým, že rozhodnutie
je vadné a v dôsledku toho nezákonné a hrubo porušuje jeho ústavné práva na bezplatnú právnu
pomoc podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy SR, pretože zákonné podmienky na jej priznanie spĺňa. Vedúca
Kancelárie Centra právnej pomoci v Hlohovci prekročila svoju zákonnú právomoc, keď posudzovala
samotný skutkový stav, ktorého posúdenie patrí do výlučnej právomoci konajúceho súdu o žalobe.
Centrá právnej pomoci poskytovali právnu pomoc navrhovateľovi už nespočetnekrát a nikdy si nedovolili
posudzovať, či mal, alebo nemal žalovaný poskytnúť informácie.



V ďalšom podaní zo dňa 16.07.2015 žiadal navrhovateľ oslobodenie od platenia súdnych poplatkov v
celom rozsahu a zároveň o prejednanie veci bez nariadenia pojednávania, resp. o zrušenie nariadenia
pojednávania, prejednanie veci bez jeho účasti a bez jeho výsluchu.

K opravnému prostriedku navrhovateľa podal vyjadrenie odporca, v ktorom navrhoval napadnuté
rozhodnutie odporcu potvrdiť. Zároveň súhlasil s tým, aby v prípade nariadenia pojednávania rozhodol
krajský súd bez prítomnosti odporcu. Odporca vo vyjadrení ďalej uviedol, že sa nestotožňuje s tvrdením
navrhovateľa, podľa ktorého nemá právomoc posudzovať skutkový stav veci, keďže toto patrí do
výlučnej právomoci súdu. Odporca ďalej poukazoval na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici
sp. zn. 26Sp/22/2012 a na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/36/2011, ako aj rozhodnutie
Ústavného súdu SR č. II. ÚS 253/2013.

Súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 30.07.2015, účastníci konania súhlasili s pojednávaním bez ich
prítomnosti, preto súd konal a rozhodoval bez prítomnosti navrhovateľa, ako aj bez prítomnosti zástupcu
odporcu.

Krajský súd preskúmal opravným prostriedkom napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu
podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. a po preskúmaní veci a postupu napadnuté rozhodnutie odporcu
podľa § 250q ods. 2 O.s.p. zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, pretože dospel k záveru, že zo strany
správneho orgánu - odporcu došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, čo je dôvodom na zrušenie
rozhodnutia podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p.

Navrhovateľ požiadal Slovenskú národnú akreditačnú službu (SNAS) o poskytnutie príručky skúšobného
laboratória KEÚ PZ na plnenie normy ISO/IEC 17025:2005 a normy ISO 9001:2008 s prílohami č.
1 až č. 11 a s dodatkami B a M vo verzii, ktorá bola v platnosti v roku 2010, prípadne vo verzii,
ktorú má SNAS k dispozícii podľa zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám
v spojení s článkom 26 ods. 1 Ústavy SR. Rozhodnutím zo dňa 15.01.2015 č. 169/2015/4 SNAS
nesprístupnila navrhovateľovi (žiadateľovi) informácie. Proti rozhodnutiu I. st. správneho orgánu sa
žiadateľ (navrhovateľ) odvolal a odvolacia komisia napadnuté rozhodnutie preskúmala a riaditeľ SNAS
ako odvolací orgán odvolanie žiadateľa zamietol. Proti rozhodnutiu II. st. správneho orgánu podal žalobu
navrhovateľ, v ktorej sa na Krajskom súde v Bratislave domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia
SNAS č. 503/2015/4 z 19.02.2015. Dňa 21.04.2015 bola centru právnej pomoci doručená žiadosť
žiadateľa o poskytnutie právnej pomoci vo veci označenej ako „1. Žaloba za nesprávny úradný postup,
2. Žaloba za neposkytnutie informácií.“ Keďže zo žiadosti aj z priložených dokladov bolo zrejmé,
že žiadateľ žiada na jednom formulári o poskytnutie právnej pomoci v dvoch samostatných súdnych
konaniach, centrum opatrením zo dňa 23.04.2015 č. Op-HC/2/15 rozdelilo konanie o nároku žiadateľa
na poskytnutie právnej pomoci na dve samostatné konania, pričom pod sp. zn. 6307/2015 je vedené
konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia SNAS.

Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z., fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez
finančnej účasti, ak
a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a
nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom,
b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a
c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu
sporu vyčísliť v peniazoch.

Z obsahu napadnutého rozhodnutia vyplýva, že dôvodom pre neposkytnutie právnej pomoci bolo to, že
žiadateľ (navrhovateľ) nesplnil podmienku výlučne zrejmej bezúspešnosti sporu, ktorá je nevyhnutným
predpokladom na poskytnutie právnej pomoci v zmysle § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.

Podľa § 8 zákona č. 327/2005 Z.z., pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliadne
najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný
označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu.

Zákon o právnej pomoci ukladá centru právnej pomoci posudzovať aj otázku zrejmej bezúspešnosti
sporu, musí sa touto otázkou odporca zaoberať s tým, že priznať nárok na poskytnutie právnej pomoci
bez finančnej účasti je možné, len ak nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu, čím v podstate zákonodarca



zveril centru právnej pomoci návrhy eliminovať v podobe vydávaním negatívnych rozhodnutí z dôvodov
nesplnenia jednej z kumulatívnych podmienok priznania tohto nároku.

Pojem „zrejmé bezúspešné“ uplatňovanie alebo branie práva bol v našom právnom poriadku pôvodne
obsiahnutý len v § 138 ods. 1 O.s.p. v súvislosti s posudzovaním žiadosti účastníka o oslobodenie od
SUP. Čo treba konkrétne rozumieť pod týmto pojmom, Občiansky súdny poriadok konkrétne neupravuje.
Zákon o poskytovaní právnej pomoci príkladmo uvádza, na čo je potrebné prihliadať pri posudzovaní
zrejmej bezúspešnosti sporu, pričom sa jedná o výpočet skutočnosti neukončený. Súdy judikovali, že o
zrejmú bezúspešnosť sa jedná najmä vtedy, ak už zo skutkových tvrdení žiadateľa je nepochybné, že
mu vo veci nemôže byť vyhovené.

Vzhľadom na povahu rozhodnutia napadnutého žalobou na poskytnutie právnej pomoci vo veci
preskúmania zákonnosti rozhodnutia SNAS nie je možné prisvedčiť argumentácii odporcu, že v danom
prípade je nepochybné, že u navrhovateľa sa jedná o zrejmú bezúspešnosť sporu. Súd má za to, že
v predmetnej veci vybočila správna úvaha odporcu z hľadísk ustanovených v zákone (§ 8 zákona č.
327/2005 Z.z.). Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd zaručuje každému právo, aby o každom jeho spore v
občianskych právach a záväzkoch rozhodol súd. Je zrejmé, že právo na prístup k súdu nie je absolútne,
môže podliehať implicitne pripusteným obmedzeniam v dôsledku toho, že štát ho upravuje predpismi,
ktoré sa menia v čase a priestore, v závislosti od potrieb a možností spoločnosti a jednotlivcov. Avšak
akékoľvek obmedzenia musia byť zlučiteľné s čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Podľa názoru súdu, vzhľadom na
povahu rozhodnutia napadnutého žalobou, správny orgán neprimerane zasiahol do práva účastníka na
prístup k súdu, keď v konečnom dôsledku odmietol priznať právnu pomoc pre prípad, kde táto právna
pomoc je nevyhnutná pre účinný prístup k súdu. Článok 8 v bode 4 Nariadenia Európskeho parlamentu
a Rady č. 765/2008 z 09.07.2008, ktorým sa stanovujú požiadavky akreditácie a dohľadu nad trhom
v súvislosti s uvádzaním výrobkov na trh a ktorým sa zrušuje Nariadenie (EHS) č. 339/93, vyslovil
požiadavku na vnútroštátne akreditačné orgány. Vnútroštátny akreditačný orgán musí spĺňať okrem
iného požiadavku, „má primerané opatrenia na zabezpečenie dôvernosti získaných informácií.“ Uvedený
článok v bode 4 kladie dôraz na vnútroštátny akreditačný orgán, ktorý musí splniť požiadavku - primerané
opatrenie na zabezpečenie dôvernosti „získaných informácií“ v súvislosti so žiadosťou akreditovanej
osoby a nie v súvislosti s poskytnutím príručky skúšobného laboratória a dodatkov k príručke.

Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam dospel súd k záveru, že odporca otázku zrejmej bezúspešnosti
predmetnej veci neposúdil správne, ak tvrdil, že v danom prípade nemožno priznať právnu pomoc,
pretože ide o zrejmú bezúspešnosť sporu. Nepriznanie právnej pomoci navrhovateľovi, ako osobe
bez právnického vzdelania, osobe odkázanej, t. j. v hmotnej núdzi, by znamenalo porušenie práva
navrhovateľa na prístup k súdu zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd. Nepriznanie právnej pomoci navrhovateľovi by bolo v rozpore aj s Ústavou SR a napokon aj s
účelom zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaním právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi, pretože
by bol zabránený prístup navrhovateľa k súdu.

Krajský súd vychádzajúc z uvedených skutočností preto zrušil rozhodnutie odporcu a vec mu vrátil na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Súd nepriznal navrhovateľovi náhradu trov konania, keďže navrhovateľ náhradu trov konania nežiadal
a s týmto konaním mu trovy ani nevznikli.

Súd priznal navrhovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov, keďže navrhovateľ je vo výkone trestu,
nevlastní žiadne nehnuteľnosti, nemá úspory v bankách. Navrhovateľ spĺňa podmienky pre priznanie
oslobodenia od súdnych poplatkov v zmysle § 138 ods. 1 O.s.p., nakoľko to pomery účastníka
odôvodňujú a nejde o svojvoľné alebo zrejmé bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva
písomne v dvoch vyhotoveniach cestou krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať
len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p.. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach



(§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa
toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.