Rozhodnutie Krajského súdu Žilina sp. zn. 21S/74/2016 z 24. 1. 2017 Citácia: rozhodnutie Krajského súdu Žilina z 24. januára 2017, sp. zn. 21S/74/2016, ECLI:SK:KSZA:2017:5016200361.2 Krajský súd Žilina | 21S/74/2016 | ECLI:SK:KSZA:2017:5016200361.2 | 2017-01-24 | Rozhodnutie Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 191 ods. 4 SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/bb7d0e36-3bd5-4d9d-a364-f10ba49abc17 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2017:5016200361.2 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 21S/74/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5016200361
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Poláčková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5016200361.2

Rozhodnutie
Krajský súd v Žiline - ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Veroniky
Poláčkovej a členov senátu JUDr. Eriky Šobichovej a JUDr. Zuzany Jančárovej, v právnej veci žalobcu:
EUROFIN, spol. s.r.o. „v likvidácii", so sídlom Hodžova 13, 010 01 Žilina, IČO: 31 599 583, právne
zastúpený advokátkou: Mgr. Soňa Grošaftová, so sídlom F. XX, XXX XX M., proti žalovanému: Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v
konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102657227/2016 zo dňa 03.03.2016, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, Banská Bystrica č.
102657227/2016 zo dňa 03.03.2016 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov
konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvostupňovým rozhodnutím č. 21528926/2015 zo dňa 28.12.2015 Daňový úrad Žilina podľa § 4c
ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. určil žalobcovi - žiadateľovi o registráciu pre daň z pridanej hodnoty
zábezpeku na daň z pridanej hodnoty vo výške 139.000,00 Eur na obdobie 12 mesiacov. V odôvodnení
rozhodnutia poukázal správca dane na to, že zdaniteľná osoba, ktorá podala žiadosť o registráciu pre
daň z pridanej hodnoty podľa § 4 ods. 1 a 2 zákona o DPH je povinná zložiť zábezpeku na daň v
požadovanej výške zložením peňažných prostriedkov na účet daňového úradu alebo bankovou zárukou
poskytnutou bankou bez výhrad na obdobie 12 mesiacov v prospech daňového úradu, ak je naplnená
aspoň jedna z podmienok uvedených v § 4c ods. 1 písm. a) až d) zákona č. 222/2004 Z. z.. V súlade
s § 4c ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. daňový úrad určil žiadateľovi o registráciu pre daň z pridanej
hodnoty zábezpeku na daň, ktorá môže byť najmenej 1.000,00 Eur a najviac 500.000,00 Eur. Pri určení
výšky zábezpeky na daň prihliada daňový úrad na riziko vzniku nedoplatku na dani z pridanej hodnoty
zdaniteľnej osoby.
Správca dane v odôvodnení ďalej uviedol, že konateľ a spoločník žiadateľa o registráciu je spoločníkom
a konateľom v prepojených subjektoch ŽILINSKÁ DEVELOPERSKÁ, s.r.o., IČO: 36 425 010, Hodžova
10, 010 01 Žilina a INVESTMENT REAL, s.r.o., IČO: 44 653 417, Hodžova 13, 010 01 Žilina je
konateľom prepojených daňových subjektov EURODESIGN, s.r.o., IČO: 36 387 037, 013 62 Veľké
Rovné, CONSTRUCTION Consulting & Services, a.s., Hodžova 13, 010 01 Žilina, Nadácia ZDRAVIE,
Kuzmányho 8, 010 01 Žilina, EMOTION, s.r.o., Hodžova 13, 010 01 Žilina, EUROGROUND, s.r.o.,
Hodžova 13, 010 01 Žilina, TOP LINE, spol. s r.o., Námestie slobody 167, Kysucké Nové Mesto, Finecon,
a.s., Apollo Business Center I, Mlynské nivy 45, 821 09 Bratislava - Ružinov, EUROHOUSES, spol.
s r.o., Hodžova 13, 010 01 Žilina, I. F. I. DEVELOPMENT, s.r.o., Lichardova 36, 010 01 Žilina. Na
základe týchto skutočností došlo k naplneniu ust. § 4c ods. 1 písm. c) bod 1 zákona č. 222/2004 Z. z.
o dani z pridanej hodnoty. Pri posudzovaní miery rizikovosti žiadateľa o registráciu za účelom určenia
výšky zábezpeky daňový úrad vychádzal z celkovej výšky nedoplatkov prepojených daňových subjektov,
pričom celková výška evidovaných daňových nedoplatkov u prepojených subjektoch je 107.455,75 Eur,



z toho nedoplatok na dani z pridanej hodnoty je vo výške 92.961,72 Eur. Daňový úrad pri posudzovaní
miery rizikovosti taktiež vychádzal okrem vzniknutých nedoplatkov aj z ďalších skutočností zistených
správcom dane, ktoré indikujú rizikovosť žiadateľa o registráciu a to najmä - prepojené daňové subjekty
podávajú nepravidelné daňové priznania, prepojený daňový subjekt bol v likvidácií, prepojený daňový
subjekt mal v minulosti zrušenú registráciu pre DPH z úradnej moci, u prepojených daňových subjektov
bolo začaté daňové exekučné konanie, prepojenému daňovému subjektu boli odpísané nedoplatky
z dôvodu zániku daňového subjektu. Správca dane zohľadnil skutočnosť indikujúcu mieru rizikovosti
žiadateľa o registráciu tak, aby výška zábezpeky zodpovedala miere zneužitia systému DPH. Správca
dane určuje výšku zábezpeky v súlade s § 4c ods. 2 zákona o DPH vo výške 139.000,00 Eur.

2. Proti predmetnému rozhodnutiu správcu dane bolo zo strany žalobcu podané odvolanie, v ktorom
žalobca namietal výšku zábezpeky určenej správcom dane v sume 139.000,00 Eur. Uviedol, že
spoločnosť v súčasnosti prechádza ozdravným procesom, ktorý by viedol k zamedzeniu platobnej
neschopnosti a postupnej úhrade svojich splatných záväzkov. Súčasťou prebiehajúceho procesu je aj
predaj hnuteľného majetku spoločnosti v spolupráci so založenými veriteľmi. Likvidita spoločnosti je v
súčasnosti nulová a vznik akýchkoľvek ďalších splatných záväzkov môže mať za následok absolútny
úpadok spoločnosti a jej vstup do konkurzného konania.

3. Žalovaný o odvolaní žalobcu rozhodol rozhodnutím č. 102657227/2016 zo dňa 03.03.2016 tak, že
podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. rozhodnutie Daňového úradu Žilina o určení zábezpeky
na daň z pridanej hodnoty vo výške 139.000,00 Eur vo vzťahu k žalobcovi na obdobie 12 mesiacov
potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia sa stotožnil so zisteným a skutkovým a právnym stavom vo
veci tak, ako ho zistil prvostupňový správny orgán. Uviedol, že legislatívna úprava zákona o DPH
nedáva správcovi dane možnosť rozhodnúť, či žiadateľovi o registráciu pre DPH uloží povinnosť zložiť
zábezpeku na daň alebo nie. To znamená, že správca dane je povinný rozhodnutím určiť zábezpeku
na daň. Správca dane napadnutým rozhodnutím určil zábezpeku na daň z pridanej hodnoty vo výške
139.000,00 Eur. V odôvodnení uviedol, že pri posudzovaní miery rizikovosti žiadateľa o registráciu za
účelom určenia výšky zábezpeky vychádzal z celkovej výšky daňových nedoplatkov u prepojených
daňových subjektov, pričom celková výška evidovaných daňových nedoplatkov prepojených osôb bola
107.455,75 Eur, z toho nedoplatok na dani z pridanej hodnoty bol vo výške 92.961,72 Eur. Správca
dane pri posudzovaní miery rizikovosti vychádzal aj z ďalších skutočností zistených pri správe daní,
ktoré indikujú rizikovosť žiadateľa o registráciu, a to prepojené daňové subjekty podávajú nepravidelne
daňové priznania, prepojený daňový subjekt bol v likvidácií, prepojený daňový subjekt mal v minulosti
zrušenú registráciu pre daň z pridanej hodnoty z úradnej moci, u prepojených daňových subjektov bolo
začaté daňové, exekučné konanie, prepojenému daňovému subjektu boli odpísané nedoplatky z dôvodu
zániku daňového subjektu. Z napadnutého rozhodnutia je teda zrejmé, čo bolo základom pre výpočet
zábezpeky a na aké ďalšie skutočnosti pri výpočte zábezpeky správca dane prihliadal. Podľa názoru
žalovaného, správca dane pri určení výšky zábezpeky na daň prihliadal na riziko vzniku nedoplatku na
dani z pridanej hodnoty zdaniteľnej osoby, keďže vychádzal z informácií, ktorými disponuje, pričom ich
vyhodnotil vo vzájomných súvislostiach.

4. Vo vzťahu k predmetnému rozhodnutiu žalovaného bola podaná správna žaloba žalobcu v zákonom
stanovenej lehote. V žalobe namietal, že rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov vychádzajú
z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenia skutkového stavu sú nedostatočné na posúdenie
veci, rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Z odôvodnenia
rozhodnutia je predovšetkým zrejmé, že okrem spoločností ŽILINSKÁ DEVELOPERSKÁ, s.r.o., u
ktorej správca dane eviduje nedoplatok vo výške 90.503,45 Eur majú nedoplatky aj ďalšie označené
spoločnosti, pokiaľ je u nich poukázané na prepojenie resp. vo vzťahu, ku ktorým prepojeným subjektom
má priebiehať exekučné konanie. Z rozhodnutia síce vyplýva, že exekučné konanie je vedené proti
žalobcovi, avšak nie je zrejmá výška, ktorá je v rámci tohto plnenia exekuovaná. Pokiaľ žalovaný
ako dôvod pre určenie zábezpeky ďalej uvádza nepravidelné podávanie daňových priznaní, resp.
systém likvidácie. Tieto dôvody nie sú zákonnými dôvodmi pre jej určenie. Súčasná suma vo výške
90.503,45 Eur, ktorú správca dane eviduje ako nedoplatok u prepojenej spoločnosti, ktorou je ŽILINSKÁ
DEVELOPERSKÁ, s.r.o. je podstatne nižšia, ako výška zábezpeky určená žalobcovi správcom dane
v sume 139.000,00 Eur. Žalovaný v rozhodnutí prevzal tvrdenia správcu dane, avšak tieto tvrdenia sú
opätovne iba všeobecným konštatovaním, bez akéhokoľvek posudzovania miery rizika vzniku daňového
nedoplatku, teda bez zodpovedania rozhodujúcich skutkov a právne relevantných otázok. Iba existencia
prepojených spoločností ich označení, ako aj vyslovene existencie určitej miery rizika, bez ich náležitého



posúdenia nie je splnením zákonnej požiadavky riadneho zdôvodnenia rozhodnutia a nemôže byť
podkladom pre uloženie povinnosti zdaniteľnej osobe, zložiť zábezpeku na daň. Z ust. § 4c zákona č.
222/2004 Z. z. jednoznačne vyplýva povinnosť správcu dane pri určení výšky zábezpeky prihliadať na
riziko vzniku nedoplatku na DPH, pričom miera rizika vo vzťahu k výške zábezpeky musí byť riadne
zdôvodnená. Je zákonnou povinnosťou správcu dane, ako i žalovaného vo vzťahu k zdôvodneniu miery
rizika vzniku nedoplatku určiť aj výšku zábezpeky, ktorej výška nemôže byť v zrejmom nepomere.
Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že z činnosti správcu dane samotnú výšku zábezpeky na DPH generuje
osobitný informačný systém na základe údajov doň vložených, pričom parametre pre ich určenie sú
jednotné, a teda v žiadnom prípade nie sú splnením zákonnej podmienky obsiahnutej v § 4c ods.
2, z ktorého vyplýva, že pri určení výšky zábezpeky na daň prihliadne daňový úrad na riziko vzniku
nedoplatku na dani zdaniteľnej osoby. V tomto postupe správcu dane preto úplne absentuje aplikácia
správnej úvahy, čo má za následok, že ním vydané rozhodnutie je nesprávne. Rozhodnutie o určení
zábezpeky na DPH sa uskutočňuje v rámci správnej úvahy v procese, v ktorom správny orgán uplatňuje
svoju právomoc, ale súčasne je povinný postupovať iba podľa zákona a v jeho medziach. Osvedčenie
o registrácií na DPH bolo vydané dňa 09.12.2015, pričom rozhodnutie o zloženej zábezpeke bolo
správcom dane vydané dňa 28.12.2015, teda v čase, kedy žalobca bol registrovaným platiteľom dane.
Postup správcu dane, kedy tento uložil povinnosť zložiť zábezpeku na daň v čase po vydaní osvedčenia o
registrácií na DPH, kedy žiadateľ o registráciu mal už postavenie platiteľa dane je postupom nesprávnym.
Povinnosť podať žiadosť o registráciu na DPH zákon ukladá iba zdaniteľnej osobe po splnení zákonných
podmienok. Zdaniteľnou osobou je na účely zákona č. 222/2004 Z. z. v platnom znení každá osoba
vykonávajúca ekonomickú činnosť, ktorá činnosť je podnikaním. Žalobca v čase po vydaní osvedčenia
o registráciu na DPH dňa 21.12.2015 vstúpil do likvidácie. Povinnosť zložiť zábezpeku na daň má iba
zdaniteľná osoba, teda osoba vykonávajúca ekonomickú činnosť, ktorá podala žiadosť o registráciu na
dani podľa § 4 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z.. Žalobca ako obchodná spoločnosť bola ku dňu vstupu do
likvidácie zrušená, a teda táto nie je zdaniteľnou osobou a súčasne nie je osobou, ktorá podala žiadosť o
registráciu na daň. Správca dane, ako žalovaný mohli požadovať zloženie zábezpeky v čase po vydaní
osvedčenia iba od zdaniteľnej osoby, ktorá by bola právnym nástupcom žalobcu, čo neplatí, ak žalobca
zaniká likvidáciou.
Vzhľadom na uvedené žalobca navrhuje, aby krajský súd napadnuté rozhodnutie žalovaného a
rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

5. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril. Vo vyjadrení uviedol, že správca dane zohľadnil skutočnosti
indikujúce mieru rizikovosti žiadateľa o registráciu tak, aby výška zábezpeky zodpovedala miere
zneužitia systému DPH. Poukázal na ust. § 4c ods. 1 písm. c) bod 1 zákona o DPH, pričom žalobca
naplnil podmienky uvedené v tomto ustanovení, vzťahuje sa naňho povinnosť zložiť zábezpeku na
DPH. Podľa § 4c ods. 2 zákona o DPH žiadateľovi o registráciu uvedenému v ods. 1 určí daňový úrad
rozhodnutím výšku zábezpeky na daň, ktorá je najmenej 1.000,00 Eur a najviac 500.000,00 Eur. Pri
určení zábezpeky na daň prihliadne daňový úrad na riziko vzniku nedoplatku na dani zdaniteľnej osoby.
Deň podania žiadosti o opätovnú registráciu pre daň z pridanej hodnoty, t. j. 18.11.2015 bol žalobca v
pozícií daňového dlžníka a bolo voči nemu vedené zo strany správcu dane daňové exekučné konanie.
Správca dane napadnutým rozhodnutím určil žalobcovi zábezpeku na daň z pridanej hodnoty vo výške
139.000,00 Eur. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia správca dane uviedol, že pri posudzovaní
miery rizikovosti žiadateľa o registráciu za účelom určenia výšky zábezpeky vychádzal z celkovej
výšky daňových nedoplatkov prepojených daňových subjektov, pričom celková výška evidovaných
daňových nedoplatkov u prepojených osôb bola 107.455,75 Eur, z toho nedoplatok na dani z pridanej
hodnoty bol vo výške 92.961,72 Eur. Správca dane vo svojom rozhodnutí uviedol zoznam prepojených
spoločností, ktoré boli súčasťou hodnotenia. K námietke žalobcu, že rozhodnutie žalovaného ani
rozhodnutie správcu dane nie je dostatočne konkretizované, ktoré rizikové atribúty patria k jednotlivým
prepojeným spoločnostiam žalovaný uviedol, že táto námietka je neopodstatnená. Správca dane vo
svojom rozhodnutí poukázal na samotné zistenie uvedených rizikových atribútov v skupine prepojených
spoločností s tým, že uvedenú skutočnosť premietol do výšky zábezpeky.
K námietke žalobcu, že samotnú výšku zábezpeky na dani z pridanej hodnoty generuje osobitný
informačný systém, preto v takom prípade absentuje aplikácia správnej úvahy správcu dane žalovaný
uviedol, že táto námietka je neopodstatnená. Správca dane vo svojom rozhodnutí uviedol dôvod, pre
ktorý uložil žalobcovi zábezpeku na daň z pridanej hodnoty a odôvodnil jej výšku. Súčasťou rozhodnutia
správcu dane je aj jeho správa úvaha. Skutočnosť, že správca dane v prípade výpočtu výšky zábezpeky
využíva osobitnú programovú aplikáciu je len za účelom jednotného postupu správcu dane.



K námietke žalobcu, že správca dane nemôže uložiť povinnosť zložiť zábezpeku na daň v čase po vydaní
osvedčenia o registrácií pre DPH, kedy žiadateľ o registráciu mal už postavenie platiteľa dane z pridanej
hodnoty žalovaný uviedol, že zákon č. 222/2004 Z. z. neustanovuje, v ktorom čase má správca dane
vydať rozhodnutie o určení zábezpeky na daň z pridanej hodnoty. Správca dane môže tak urobiť pred
vydaním osvedčenia o registrácií pre daň z pridanej hodnoty, ale aj po vydaní tohto osvedčenia. Preto
zákonodarca zdaniteľnú osobu uvedenú v § 4c ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. označil ako žiadateľa
o registráciu. Skutočnosť, že správca dane vydal rozhodnutie č. 21528926/2015 zo dňa 28.12.2015,
ktorým žalobcovi určil zábezpeku na daň z pridanej hodnoty až po vydaní osvedčenia o registrácii nemá
teda za následok nezákonnosť uvedeného rozhodnutia.
K námietke žalobcu, že nevykonáva ekonomickú činnosť žalovaný uviedol, že ekonomickou činnosťou
v zmysle § 3 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. sa rozumie každá činnosť, v ktorej sa dosahuje príjem.
Zmluva o nájme nebytových priestorov zo dňa 01.08.2015 bola uzatvorená na dobu určitú, a to na desať
rokov a nájomca je povinný platiť nájomné. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca vykonával ekonomickú
činnosť aj po 21.12.2015, t. j. po vstupe spoločnosti do likvidácie.

6. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu v
zmysle § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. (ďalej len SSP), v spojení s § 491 ods. 1, 2 SSP, v rozsahu
žalobných bodov uvedených v žalobe (§ 183 SSP), pričom zistil, že napadnuté rozhodnutie je potrebné
zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP a to z dôvodu, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné
pre nezrozumiteľnosť, resp. nedostatok dôvodov a to vo vzťahu k určeniu výšky zábezpeky s poukazom
na § 4c ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z.. Z tohto dôvodu bolo potrebné pri aplikácii ust. § 191 ods. 4 SSP
napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť a vrátiť žalovanému na ďalšie konanie a to z nasledovných
dôvodov:

7. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH, zdaniteľná osoba, ktorá má sídlo, miesto podnikania
alebo prevádzkareň v tuzemsku, a ak nemá takéto miesto, ale má bydlisko v tuzemsku alebo sa v
tuzemsku obvykle zdržiava, a ktorá dosiahla za najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich
kalendárnych mesiacov obrat 49 790 eur, je povinná podať daňovému úradu žiadosť o registráciu pre
daň. Zdaniteľná osoba je povinná podať žiadosť o registráciu pre daň do 20. dňa kalendárneho mesiaca
nasledujúceho po mesiaci, v ktorom dosiahla obrat podľa prvej vety.

8. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z., žiadosť o registráciu pre daň môže podať aj zdaniteľná
osoba, ktorá nedosiahla obrat podľa odseku 1.

9. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z. z., ak právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá podala
žiadosť o registráciu pre daň podľa odseku 1 alebo odseku 2, je zdaniteľnou osobou podľa § 3 a nie
je dôvod na zamietnutie žiadosti podľa § 4c ods. 5, daňový úrad ju zaregistruje, vydá jej osvedčenie
o registrácii pre daň a pridelí jej identifikačné číslo pre daň. Daňový úrad vykoná registráciu najneskôr
do 21 dní odo dňa doručenia žiadosti o registráciu pre daň a najneskôr do 60 dní odo dňa doručenia
žiadosti o registráciu pre daň, ak je zdaniteľná osoba povinná zložiť zábezpeku na daň podľa § 4c ods.
1. Dňom uvedeným v osvedčení o registrácii pre daň sa zdaniteľná osoba stáva platiteľom dane (ďalej
len "platiteľ").

10. Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z. z., platiteľom sa stáva aj právnická osoba alebo fyzická osoba,
ktorá nadobudne v tuzemsku hmotný majetok a nehmotný majetok v rámci nadobudnutého podniku
alebo časti podniku platiteľa tvoriacej samostatnú organizačnú zložku podľa všeobecného predpisu, 4)
a to odo dňa nadobudnutia podniku alebo jeho časti. Platiteľom sa stáva aj zdaniteľná osoba, ak je
právnym nástupcom platiteľa, ktorý zanikol bez likvidácie, a to odo dňa, keď sa stala právnym nástupcom.
Platiteľom sa stáva aj zdaniteľná osoba, ktorá dodá stavbu, jej časť alebo stavebný pozemok alebo
prijme platbu pred ich dodaním, a to tým dňom, ktorý nastane skôr, ak sa z dodania má dosiahnuť obrat
podľa odseku 1, okrem dodania stavby, jej časti alebo stavebného pozemku, ktoré sú oslobodené od
dane podľa § 38 ods. 1. Títo platitelia sú povinní oznámiť daňovému úradu skutočnosť, na základe ktorej
sa stali platiteľom, do desiatich dní odo dňa vzniku tejto skutočnosti a v tej istej lehote predložiť doklady
osvedčujúce túto skutočnosť. Daňový úrad preverí a porovná skutkový stav s údajmi v oznámení a
dokladoch podľa štvrtej vety a ak sú údaje v oznámení a dokladoch pravdivé a správne, zaregistruje
platiteľa, vydá mu osvedčenie o registrácii pre daň a pridelí mu identifikačné číslo pre daň do desiatich
dní odo dňa doručenia oznámenia skutočnosti a dokladov osvedčujúcich túto skutočnosť. Ak daňový
úrad osobu nezaregistruje, vydá o tom rozhodnutie; proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.



11. Podľa § 4c ods. 1 písm. c) bod 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, zdaniteľná osoba,
ktorá podala žiadosť o registráciu pre daň podľa § 4 ods. 1 a 2, je povinná zložiť zábezpeku na daň
zložením peňažných prostriedkov na účet daňového úradu alebo bankovou zárukou poskytnutou bankou
bez výhrad na obdobie 12 mesiacov v prospech daňového úradu vo výške požadovanej zábezpeky
(ďalej len "zábezpeka na daň"), ak konateľ alebo spoločník tejto zdaniteľnej osoby je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá je alebo bola konateľom alebo spoločníkom inej právnickej osoby, ktorá má alebo
mala ku dňu zániku nedoplatky na dani 1.000 Eur a viac, ktoré vznikli v období, v ktorom táto fyzická
osoba alebo právnická osoba bola jej konateľom alebo spoločníkom, a ktoré ku dňu podania žiadosti o
registráciu pre daň neboli zaplatené,

12. Podľa § 4c ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. žiadateľovi o registráciu uvedenému v odseku 1 určí
daňový úrad rozhodnutím výšku zábezpeky na daň, ktorá je najmenej 1.000 Eur a najviac 500.000
Eur. Pri určení výšky zábezpeky na daň prihliadne daňový úrad na riziko vzniku nedoplatku na dani
zdaniteľnej osoby. Žiadateľ o registráciu je povinný zložiť zábezpeku na daň do 20 dní od doručenia
rozhodnutia o zložení zábezpeky na daň.

13. Podľa § 4c ods. 3 predmetného zákona proti rozhodnutiu o zložení zábezpeky na daň žiadateľ o
registráciu môže podať odvolanie do ôsmich dní od doručenia rozhodnutia o zložení zábezpeky na daň.
Odvolanie proti rozhodnutiu o zložení zábezpeky na daň nemá odkladný účinok.

14. Podľa § 4c ods. 4 predmetného zákona ak žiadateľ o registráciu uvedený v odseku 1 písm. a) až
c), ktorý podal žiadosť o registráciu pre daň podľa § 4 ods. 1, v lehote podľa odseku 2 zábezpeku na
daň nezloží alebo zloží zábezpeku v nižšej čiastke, na vymáhanie zábezpeky sa použijú ustanovenia
osobitného predpisu.

15. Podľa § 4c ods. 6 predmetného zákona zábezpeka na daň sa použije na úhradu nedoplatku na
dani, ktorý vznikol po zaregistrovaní zdaniteľnej osoby za platiteľa. O použití zábezpeky na daň alebo
jej časti daňový úrad vydá rozhodnutie. Proti rozhodnutiu je možné podať odvolanie, odvolanie nemá
odkladný účinok.

16. Podľa § 4c ods. 7 predmetného zákona, ak zábezpeka na daň alebo jej časť nebola použitá na úhradu
nedoplatku na dani do 12 mesiacov odo dňa zloženia zábezpeky, daňový úrad peňažnú zábezpeku alebo
jej časť zloženú peňažnými prostriedkami na účet daňového úradu vráti do 30 dní odo dňa, kedy uplynulo
12 mesiacov odo dňa zloženia zábezpeky na daň. Pritom správca dane pred vrátením zábezpeky na
daň daňovému subjektu primerane uplatní postup podľa osobitného predpisu.

17. Podľa § 4c ods. 8 predmetného zákona, zo zloženej zábezpeky na daň platiteľ nemá nárok na úroky.

18. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. správca dane postupuje pri správe daní v úzkej
súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a o
povinnostiach, ak tak ustanovení tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá
je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez akýchkoľvek prieťahov a použiť najvhodnejšie
prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

19. Podľa § 3 ods. 3 predmetného zákona správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

20. Podľa § 63 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto
zákona alebo osobitného predpisu možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto zákona,
ak tejto zákon neustanovuje inak.

21. Podľa § 63 ods. 2 predmetného zákona rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v
daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným
orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.



22. Podľa § 63 ods. 3, ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, rozhodnutie musí
obsahovať
a) označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal,
b) číslo a dátum rozhodnutia,
c) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa
rozhodovalo, alebo obchodné meno a sídlo právnickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa
rozhodovalo, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo daňového subjektu, ak mu bolo
pridelené pri registrácii, alebo iný identifikátor pridelený správcom dane, ak fyzická osoba nemá
povinnosť registrácie alebo nemá povinnosť evidencie podľa osobitného predpisu; ak ide o zahraničnú
fyzickú osobu dátum narodenia alebo iný údaj identifikujúci túto osobu a ak ide o zahraničnú právnickú
osobu, ktorá nemá identifikačné číslo organizácie, použije sa iný údaj identifikujúci túto právnickú osobu,
d) výrok, ktorý obsahuje údaje podľa písmena c), rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho
predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, lehotu plnenia, ak sa ukladá povinnosť plniť, rozhodnutie o
náhrade nákladov správy daní podľa § 12, a ak ide o peňažné plnenie, aj sumu a číslo účtu príslušnej
banky, na ktorý má byť suma zaplatená,
e) poučenie o mieste, lehote a forme podania odvolania s upozornením na prípadné vylúčenie
odkladného účinku,
f) vlastnoručný podpis povereného zamestnanca finančného riaditeľstva alebo správcu dane, ktorým je
daňový úrad alebo colný úrad, s uvedením jeho mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky,
ak ide o správcu dane, ktorým je obec, podpis starostu obce alebo ním povereného zamestnanca obce
s uvedením mena, priezviska starostu obce a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa rozhodnutie doručuje
elektronickými prostriedkami, vlastnoručný podpis a odtlačok úradnej pečiatky sa nahrádzajú zaručeným
elektronickým podpisom.

23. Podľa § 63 ods. 5 zákona, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak.
V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a
námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov,
podľa ktorých sa rozhodovalo.

24. Predmetom posúdenia v predmetnej veci je rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie
správneho orgánu prvého stupňa vo veci určenia zábezpeky žalobcovi na daň z pridanej hodnoty vo
výške 139.000,00 Eur na obdobie 12 mesiacov podľa § 4c ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z
pridanej hodnoty.

25. Súd časť žalobných námietok žalobcu považoval za dôvodné a časť žalobných námietok považoval
za nedôvodné.

26. Súd nesporne mal preukázanú tú skutočnosť, že žalobca s poukazom na ust. § 4 ods. 1 zákona o
DPH, čo nesporne vyplýva aj z obsahu žiadosti o registráciu o DPH, ktorá bola doručená Daňovému
úradu Žilina dňa 18.08.2015 mal splnenú podmienku obratu a tiež z toho plynúcu povinnosť podať
daňovému úradu žiadosť o registráciu pre daň. Následne mal súd za preukázané aj splnenie povinnosti
zložiť zábezpeku na daň s poukazom na § 4c ods. 1 písm. c) bod 1 zákona č. 222/2004 Z. z..

27. Súd mal preukázanú tú skutočnosť, že žalobca s poukazom na ust. § 4 ods. 1 zákona o DPH, čo
nesporne vyplýva aj z obsahu žiadosti o registráciu DPH, ktorá bola doručená Daňovému úradu Žilina
dňa 18.11.2015 má splnenú podmienku obratu a tiež z toho plynúcu povinnosť podať daňovému úradu
žiadosť o registráciu pre daň. Následne mal súd za preukázané splnenie povinnosti zložiť zábezpeku
na daň s poukazom na § 4c ods. 1 písm. c) bod 1 zákona č. 222/2004 Z. z..

28. Nepochybne bolo preukázané, že tak prepojené spoločnosti vo vzťahu k žalobcovi mali celkovú
výšku evidovaných nedoplatkov v sume 107.455,75 Eur (v spoločnosti ŽILINSKÁ DEVELOPERSKÁ,
s.r.o. bol evidovaný celkový nedoplatok v sume 104.591,06 Eur a z toho DPH v sume 90.503,43
Eur). Pri hodnotení rizika vzniku nedoplatku správca dane vychádzal z hodnotenia skupiny daňových
subjektov, ktoré boli so žalobcom prepojené a tiež pri výpočte výšky zábezpeky prihliadol správca dane
aj na skutočnosť, že pri hodnotení skupiny prepojených subjektov bolo zistené nepravidelné podávanie
daňových priznaní, zrušenie registrácie pre DPH z úradnej moci, začatie daňového exekučného konania.



29. Súd sa však stotožnil so žalobnou námietkou žalobcu, že v danom prípade nebola dostatočne
zdôvodnená výška určenej zábezpeky s poukazom na § 4c ods. 2 zákona o DPH. Nebolo konkrétne
zhodnotené a zdôvodnené, prečo v danom prípade bola určená zábezpeka vo výške 139.000,00 Eur,
žalovaný uvedenú skutočnosť žiadnymi konkrétnymi okolnosťami nezdôvodňuje. Taktiež súd poukazuje
na skutočnosť, že pokiaľ žalovaný v napadnutom rozhodnutí poukazuje na to, že v konkrétnom prípade
bola výška zábezpeky resp. určená suma zábezpeky, pričom atribúty na základe ktorých informačný
systém generuje výšku zábezpeky pre daň a tieto sú jednotné pre všetky daňové subjekty, súd k
uvedenému uvádza, že uvedený postup správneho orgánu nezodpovedá zákonným požiadavkám
individuálneho posúdenia každej konkrétnej veci a náležitého zdôvodnenia, ktoré musí zodpovedať
dostatočne a spoľahlivo zistenému stavu danej veci.

30. Odôvodenie rozhodnutia žalovaného nezodpovedá v tejto časti ani ust. § 63 ods. 5 zákona č.
563/2009 Z. z. a takéto rozhodnutie je potom aj v rozpore s článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, ako aj článkom 46 ods. 1 Ústavy SR, ktoré zaväzujú súdy ale aj iné
orgány verejnej správy na odôvodňovanie rozhodnutí, pričom nepreskúmateľnosť zakladá protiústavný
stav, a tento postup je nezlučiteľný so zásadou spravodlivého konania.

31. Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodol súd o zrušení napadnutého rozhodnutia žalovaného
správneho orgánu, pričom v ďalšom konaní žalovaný vydá rozhodnutie, ktoré bude zodpovedať kritériám
riadneho zdôvodnenia rozhodnutia s poukazom na § 4 c ods. 2 zákona o DPH a § 63 ods. 5 daňového
poriadku, teda riadne odôvodní ( prihliadne ) na riziko vzniku nedoplatku na dani zdaniteľnej osoby
v konkrétnom prípade žalobcu. Rovnako zdôvodní konkrétnu sumu zábezpeky s prihliadnutím aj na
námietku schopnosti a možnosti žalobcu konkrétnu sumu zábezpeky zaplatiť aj z hľadiska, či stanovená
suma zábezpeky nebude pre žalobcu ako daňový subjekt, ktorý vykonáva podnikateľskú činnosť
likvidačná.

32. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 491 ods. 1 SSP. Správny
súd priznal žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania,
pretože žalobca mal vo veci celkom úspech.

33. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 za, 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote
30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, prostredníctvom krajského súdu, ktorý napadnuté
rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57
SSP uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.