Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 2CoE/308/2012 z 17. 10. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 17. októbra 2012, sp. zn. 2CoE/308/2012, ECLI:SK:KSTN:2012:3803898723.1 Krajský súd Trenčín | 2CoE/308/2012 | ECLI:SK:KSTN:2012:3803898723.1 | 2012-10-17 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 57 ods. 1 písm. g) EP, § 221 ods. 1 písm. h) OSP, § 221 ods. 2 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d3fa97c2-c269-44a1-84ff-d65a4e83ed68 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:3803898723.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2CoE/308/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3803898723
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Mészáros
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3803898723.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Prievidzi,
Šumperská 1, Prievidza, IČO: 37 916 289, proti povinnému: KAMENOSOCHÁRSTVO P+Š, s.r.o.,
Včelárska 1, Prievidza, IČO: 36 302 856 (vymazaný z obchodného registra), pre vymoženie istiny vo
výške 1.547,53 eur (46.621,-Sk) s prísl., na odvolanie súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného
súdu Prievidza č.k. 15Er/1773/2003-17 zo dňa 09. marca 2012, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách exekúcie z r u š u j e a vec mu v r a c i a
na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g) Ex. por. s
odôvodnením, že povinný bol vymazaný z obchodného registra v priebehu exekúcie dňa 02.07.2009
a súd prvého stupňa exekúciu zastavil. O trovách exekúcie rozhodol tak, že ich súdnemu exekútorovi
nepriznal.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie súdny exekútor v časti výroku o trovách
exekúcie a žiadal, aby odvolací súd uznesenie prvostupňového súdu v napadnutej časti zmenil tak,
že zaviaže oprávneného na náhradu trov exekúcie. Odvolanie podáva z dôvodu, že rozhodnutie súdu
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V prípade zastavenia exekúcie súd rozhodne, kto
bude platiť trovy exekúcie, pričom v tomto prípade povinný zanikol a súd mal teda na ich zaplatenie
zaviazať oprávneného. Poukazuje na rozhodnutie NS SR, sp. zn. 3MCdo 10/2011. Zároveň si uplatňuje
trovy právneho zastupovania vo výške 86,63 Eur.

Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania
odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je
potrebné v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov exekúcie podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušiť
a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z týchto dôvodov:

Uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým okresný súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a
ktorým exekúciu zastavil, odvolaním napadnuté nebolo, a preto zostalo v tejto časti právoplatné a týmto
rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknuté.

Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania za výkon
exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada
za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa
jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.



Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na
náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd
mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Podľa § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený sa návrhom doručeným súdnemu exekútorovi dňa 28.05.2003,
domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie istiny vo výške 46.621,- Sk, na podklade
exekučného titulu, ktorým sú Rozhodnutia Okresného úradu práce Prievidza.

Zo spisového materiálu odvolací súd zároveň zistil, že po začatí exekučného konania dňa 02.07.2009
bol povinný vymazaný z obchodného registra v priebehu exekúcie, pričom Okresný súd v Trenčíne
uznesením č.k. 39CbR/2/2007-22 zo dňa 30.03.2009 zrušil povinného bez likvidácie. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 27.05.2009. Spoločnosť bola dňa 02.07.2009 ex offo vymazaná z
obchodného registra a ako právnická osoba zanikol bez právneho nástupcu, čím stratil spôsobilosť byť
účastníkom konania.

Odvolací súd konštatuje, že v súlade s aktuálnou judikatúrou (viď uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 10/2011 zo dňa 24. novembra 2011) bolo sa potrebné v
posudzovanej veci zaoberať otázkou, z akého dôvodu došlo k výmazu povinného z obchodného registra,
ktorá skutočnosť má dopad na dôvod zastavenia exekúcie v zmysle § 57 Exekučného poriadku a
následne aj na rozhodnutie o trovách exekúcie. Ak totiž dôvod zastavenia exekúcie spočíva v dôvode
uvedenom v § 57 ods. l písm. h/ Exekučného poriadku, o trovách exekúcie treba rozhodnúť podľa § 203
ods. 2 Exekučného poriadku, v ktorom prípade musí uhradiť trovy exekúcie oprávnený.

Odvolací súd na základe vyššie uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvádza,
že v posudzovanej veci súd prvého stupňa dostatočným spôsobom nepreskúmal dôvod zrušenia a
následného zániku povinného ako obchodnej spoločnosti, a teda či v danom prípade neprichádzalo
do úvahy zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a nie podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku
z dôvodu existencie iného dôvodu, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať. Uvedená skutočnosť má
následne priamu spojitosť s rozhodovaním o náhrade trov exekúcie v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného
poriadku. Záver súdu prvého stupňa, ktorým ustálil dôvod zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. l písm.
g/ Exekučného poriadku a rozhodol o náhrade trov exekúcie tak, že súdnemu exekútorovi náhradu
trov exekúcie nepriznal, preto treba považovať za súčasného stavu veci, keď sa súd neoboznámil s
dôvodmi, pre ktoré došlo k zrušeniu povinného a následne k jeho výmazu z obchodného registra, za
predčasné. Preto nemožno rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o trovách
exekúcie považovať za správne.

S poukazom na uvedené odvolací súd uznesenie okresného súdu v napadnutej časti zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. V ďalšom konaní okresný súd s prihliadnutím na uvedený právny
názor preskúma dôvody výmazu povinného z obchodného registra a v spojitosti s výsledkami tohto
zisťovania opätovne rozhodne o náhrade účelne vynaložených trov exekúcie.



Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.