Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5S/1/2016 z 3. 7. 2017
Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 3. júla 2017, sp. zn. 5S/1/2016, ECLI:SK:KSBA:2017:1016200005.5
Krajský súd Bratislava | 5S/1/2016 | ECLI:SK:KSBA:2017:1016200005.5 | 2017-07-03 | Rozsudok
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/25d1ac4d-825e-4132-a5b6-c95de7746e2d
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1016200005.5

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5S/1/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200005
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1016200005.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom s predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej a členiek
senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Otílii Belavej v právnej veci žalobcu: Ing. Y.. U. S., bytom V. XX/X,
XXX XX M., proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13,
813 11 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: 28386/2015/15/RK zo dňa
26.10.2015, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu  z a m i e t a.

Žalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1/ Prvostupňový orgán vydal dňa 29. 07.2015 rozhodnutie č. 28 386/2015/15, ktorým znalca Ing. U. S.,
trvalý pobyt V. 1, XXX XX M., ev. č. XXX XXX (ďalej aj „účastník správneho konania“) uznal vinným, že
1. na výzvu MS SR zo dňa 19.02.2014, doručenú dňa 25.02.2014, nepredložil správnemu orgánu
v období od 15.08.2014 do 28.07.2015 denník, ktorý obsahuje záznamy o úkonoch vykonaných v
kalendárnych rokoch 2006 až 2013,
2. pri vykonávaní znaleckého posudku zo dňa 29.10.2013, č. 14/2013 (ďalej aj „preskúmavaný úkon“)
a/ nepredložil k písomnému vyhotoveniu preskúmavaného úkonu listinu preukazujúcu tvrdenie ohľadom
rozlohy posudzovaného ovocného sadu (340 ha)
b/ vykonal ohliadku ovocného sadu len spoza plota, čo má za následok to, že v písomnom vyhotovení
preskúmavaného úkonu nie sú náležite odôvodnené tvrdenia ohľadom počtu a druhov ovocných drevín
(968 tis.), výskytu chorôb, poškodeniach ovocných stromov a kríkov, výpadkoch jedincov, zanedbávania
ošetrovania porastov a chemickej ochrany pred škodcami a zaburinením, a teda náležite odôvodnené
nie je ani samotné stanovenie všeobecnej hodnoty ovocného sadu,
c/ pri stanovení všeobecnej hodnoty nezohľadnil vyhlášku č. 605/2008 Z.z. a vyhlášku č. 254/2010 Z.z.,
teda porušil
v bode 1. povinnosť uloženú § 29 ods. 2 ZakZTP v spojení s § 23 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 490/2004
Z.z., ktorou sa vykonáva zákon č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov,
v bode 2. a/ povinnosť priložiť prílohy potrebné na zabezpečenie preskúmateľnosti znaleckého posudku
podľa § 17 ods. 3 písm. e/ ZakZTP,
v bode 2. b/ povinnosť riadneho vykonávania činnosti, tak aby celková skladba znaleckého posudku
umožnila preskúmať jeho obsah podľa § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 17 ods. 6 ZakZTP,
v bode 2 c/ povinnosť pri vypracúvaní znaleckých posudkov postupovať podľa všeobecne záväzných
právnych predpisov podľa § 16 ods. 8 ZakZTP v spojení s príloha č. 15 vyhlášky č. 492/2004 Z.z.



čím spáchal v bode 1. trváci správny delikt podľa § 27 ods. 1 písm. b/ ZakZTP, v bode 2. a/, 2. b/, 2. c/
správny delikt podľa § 27 ods. 1 písm. b/ ZakZTP, za čo bola uložená podľa § 27 ods. 3 písm. d/ ZakZTP
úhrnná sankcia, vyčiarknutie zo zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov.

2/ Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že žalovaný podaním zo dňa 19.12.2014
vyzval účastníka konania na predloženie denníka, ktorý obsahuje záznamy o úkonoch vykonaných v
kalendárnych rokoch 2006 až 2013 (ďalej aj „denník“) v lehote do 10 dní od doručenia výzvy, lehota
účastníkovi konania uplynula dňa 05.03.2014, nakoľko ju nesplnil prvostupňový orgán rozhodnutím zo
dňa 15.08.2014, č. 34 120/2014/15  uznal účastníka konania vinným, že na výzvu zo dňa 19.02.2014
nedoložil správnemu orgánu v období od 06.03.2014 do 14.08.2014 denník, ktorý obsahuje záznamy o
úkonoch vykonaných v kalendárnych rokoch 2006 až 2013, teda porušil povinnosť uloženú § 29 ods. 2
ZakZTP v spojení s § 23 ods. 1 vyhl. č. 490/2004 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon č. 382/2004 Z.z., čím
spáchal trváci správny delikt podľa § 27 ods. 1 písm. b/ ZakZTP a podľa § 27 ods. 3 písm. d/ ZakZTP
mu bola uložená sankcia vyčiarknutie zo zoznamu. Proti rozhodnutie podal účastník konania rozklad
o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím zo dňa 05.11.2014, č. 34 120/2014/15/RK  tak, že zmenil
druh sankcie (peňažná pokuta vo výške 1.000,- eur a zákaz výkonu znaleckej činnosti na obdobie 10
mesiacov) a vo zvyšku prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Účastník konania podal, žalobu na Krajský
súd v Bratislave o preskúmanie zákonnosti tohto rozhodnutia žalovaného.

3/ Prvostupňový orgán začal opätovne správne konanie, pretože účastník konania ani k 23.02.2015
nepredložil správnemu orgánu denník a to v období od 15.08.2014 do 23.02.2015.  Žalovanému bolo
orgánmi činnými v trestnom konaní odstúpené podanie spoločnosti GALAFRUT&CO, s.r.o.,  ktorým
napadol úkon účastníka konania - ohodnotenie ovocného sadu, ktorý stanovil hodnotu na 197.121,10
eur. Oznamovateľ nezákonnosť úkonu účastníka konania opiera okrem iného o znalecký posudok
znalca K.. R. U., Z.., č. 22/2013, ktorý ohodnotil predmetný ovocný sad na 9,613.611,- eur.  V rámci
preskúmavania dôvodnosti podnetu správny orgán požiadal listom zo dňa 27.05.2015 o stanovisko
znalecký ústav Slovenskú poľnohospodársku univerzitu v Nitre. Po oboznámení sa so znaleckým
posudkom ako aj stanoviskom znaleckého ústavu, nakoľko nadobudol dojem, že preskúmavaný úkon
trpí vadou nie riadne zisteného skutkového stavu predmetu skúmania a nepreskúmateľnosti jednotlivých
zistení a samotného záveru ohľadom všeobecnej hodnoty ovocného sadu vyzval podaním zo dňa
29.06.2015 účastníka konania na vyjadrenie k uvádzaným skutkovým zisteniam správneho orgánu a
priložil k podaniu stanovisko znaleckého ústavu z 08.06.2015 a kópiu podania obchodnej spoločnosti z
21.04.2014. Účastník konania sa ku dňu vydania prvostupňového rozhodnutia nevyjadril.

4/ Prvostupňový orgán z predložených dokladov zistil, že účastníkom konania boli naplnené formálne
a materiálne stránky správneho deliktu v bode 1., bode 2. a/, 2. b/, 2. c/ a a pri použití absorpčnej
zásady rozhodol o uložení sankcie tak, ako je uvedené vo výroku prvostupňového rozhodnutia,
pretože účastník konania nepredložením denníka (bod 1.) maril výkon dohľadu žalovaného nad ním
vykonávanou znaleckou činnosťou. Nepredložením vierohodnej listiny vypovedajúcej o rozlohe sadu
(340 ha) spôsobuje, že tretej osobe sa údaj o rozlohe ako jednej zo základných vlastností ovocného sadu
(predmet znaleckého skúmania) môže zdať ako výsledok náhody. Znalecký ústav v stanovisku zo dňa
08.06.2015 uviedol, že znalec Ing. Ján U., CSc. V znaleckom posudku č. 22/2013 počítal s rozlohou 2016
ha, t.j. o 124 ha menšou, preto previnenie opísané v bode 2. a/ skutkovej vety považoval za závažné.
Prvostupňový orgán  považoval konanie uvedené v skutkovej vete 2. b/ a 2. c/ považoval za závažné.

5/ Proti prvostupňovému rozhodnutiu doručil účastník konania rozklad dňa 10.08.2015, doplnený dňa
24.08.2015, v ktorom namietal, že zákon č. 382/2004 Z.z. spadá pod oblasť civilného práva, kde
premlčacia doba je trojročná a preto výzva žalovaného na predloženie denníkov za roky 2006 až 2013
je nedôvodná a za toto protiprávne konanie už bol sankcionovaný. Ďalej namietal, totálnu nečinnosť
na úseku legislatívy odboru znaleckých činností ako gestorský odbor pre legislatívnu činnosť na
úseku znalectva, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti ako aj nezákonnej šikane znalcov. Poukazoval
na opakované rozhodnutie o jeho vyčiarknutia zo zoznamu znalcov, namieta konanie pracovníkov
ministerstva voči jeho osobe, ktoré považuje za šikanózne a hodnotí zákernosť konania pracovníkov
ministerstva ako ekonomický teror. Uviedol, že je pravdou, že dňa 28.10.2013 vykonal prehliadku
iba z poza plota, lebo dlžníčka konateľa Gala Fruitu s.r.o. ignorovala výzvu záložného veriteľa na
sprístupnenie hnuteľných vecí, konateľka ignorovala jeho volanie a jej právny zástupca uviedol, že si
neželá, aby oceňoval ovocné stromy. Začal realizovať znaleckú ohliadku, ktorou konateľka strážila tým,
že za plotom bolo pustených  6 hladných a smädných vlčiakov. Ďalej uviedol, že sad pozná od roku



1998 keď prvým konateľom spoločnosti bol jeho kolega. Chodil do sadu minimálne dva krát za mesiac
najmenej od roku 2001. Ďalej tvrdí, že od roku 1998 do 28.10.2013 bol v sade možno 1000 krát a
navyše jeho rodina tam robila samozber. Považuje za procesnú chybu prvostupňového orgánu to, že
mu nepostúpil list - Dožiadanie NAKY Košice, ale najmä znalecký posudok Ing. U.. Žiadal, aby p. V.,
H. a V. boli vylúčený z prejednania veci, lebo menovaní už v tej istej veci sa zúčastnili na konaní ako
zamestnanci správneho orgánu už druhý krát. Opakovane zdôraznil, že pracovníci odboru znaleckých
činnosti Ústavu Slovenskej republiky poukazuje na nedostatočné zistenie materiálnej pravdy a žiadal,
aby žalovaný prvostupňové rozhodnutie zo dňa 29.07.2015 vydané odborom znaleckej, tlmočníckej a
prekladateľskej činnosti Ministerstva spravodlivosti SR zrušil.

6/ Žalovaný rozhodnutím zo dňa 26.10.2015 č.: 28386/2015/15/RK rozhodol tak, že:
I.Návrh na prerušenie druhostupňového správneho konania podaný Ing. U. S., bytom V. 1, XXX XX M.
zapísaným v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov pod ev. č. XXXXXX, v rozklade z 10.08.2015
podľa § 29 ods. 1 Správneho poriadku zamietol.
II.Rozklad K.. U. S., bytom V. 1, XXX XX M., zapísaného v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov
pod ev. č. XXXXXX, z 10.08.2015 podľa § 61 ods. 2 a 3 v spojení s § 59 ods. 2 Správneho poriadku
zamieta a rozhodnutie Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, odboru znaleckej, tlmočníckej a
prekladateľskej činnosti č. 28386/2015/15 z 29.07.2015 potvrdzuje.
Žalovaný sa zaoberal rozkladovými námietkami účastníka konania spočívajúcimi :
a/ námietkou res iudicata, námietke premlčania právomoci ministerstva a námietke predkladať znalecké
denníky, v ktorých sú evidované úkony vykonané v rokoch 2006 až 2013,
b/ v prebiehajúcom súdnom konaní týkajúcom sa rozhodnutí z roku 2014,
c/ v spôsobe vedenia konania, ktoré má byť nátlakové, šikanózne, ekonomicky terorizujúce a
neodôvodnené pri súčasnom pozastavení výkonu znaleckej činnosti účastníka konania,
d/ v námietke zaujatosti pracovníkov ministerstva vykonávajúcich právomoc prvostupňového správneho
orgánu vo vzťahu k účastníkovi konania,
e/ namietanie správnosti a zákonnosti napadnutého rozhodnutia v časti sankcionovania za
preskúmavaný úkon.
7/ Žalovaný k bodu a/, ktorou sa účastník konania domáhal prekážky res iudicata, s poukazom na
skutočnosť, že už vo veci bolo skôr právoplatne rozhodnuté. Žalovaný má za to, že tejto námietke
nemožno priznať žiaden úspech. Je síce pravdou, že účastník konania bol už skôr právoplatne
sankcionovaný, avšak bolo to za protiprávne konanie spočívajúce v nepredložení denníkov, ktoré
obsahujú záznamy o úkonoch vykonaných v kalendárnych rokoch 2006 až 2013, a to v období od
06.03.2014 do 14.08.2014.  V prejednávanej veci je účastník konania sankcionovaný za pokračovanie
vymedzeného protiprávneho konania a udržovanie protiprávneho stavu v období ohraničenom na
jedenej strane dňom po dni, kedy za nepredloženie denníka bol už právoplatne potrestaný (15.08.2014)
na druhej strane dňom vyhotovenia oznámenia o začatí správneho konania (23.02.2015). Z uvedeného
je zrejmé, že účastník konania je v prejednávanej veci sankcionovaný za protiprávne konanie v
inom období a pri správnom delikte tejto povahy je plne opodstatnené pristúpiť k opakovanému
sankcionovaniu a to bez toho, aby skoršie rozhodnutie ukladajúce sankcie za obdobie presne
časovo vymedzeného úseku reprobovaného konania zakladalo prekážku res iudicata. K námietke
premlčania výkonu právomoci ministerstva vo vzťahu k postihu účastníka konania, s ktorými spája
aj podľa neho neexistujúcu povinnosť predložiť denníky za roky 2006 až 2013 uvádza žalovaný,
že  od tejto námietky účastník konania odvinul celú teóriu neústavného, nezákonného šikanózneho,
zneužívajúceho, terorizujúceho a okrem iného aj zaujatého postupu ministerstva voči jeho osobe. V
tejto súvislosti účastník konania dokonca uvádzal, že všetky podľa neho protiprávne kroky ministerstva
majú mať osobitný motív spočívajúci v tom, že je dôchodca, študent práva a rovnako v tom, že
ministerstvo viacnásobne upozorňoval na legislatívne nedostatky znaleckých zákonov. S námietkou
premlčania sa nestotožňuje a uvádza, že povinnosť predložiť znalecké denníky za skoršie obdobie sa
na  danú povinnosť  ust. § 27 ods. 7 zákona nevzťahuje a práve naopak, citovaný zákon v § 14 ods. 1
ustanovuje, že znalec je povinný o svojich úkonoch viesť denník a teda má túto povinnosť počas celého
obdobia, počas ktorého mu svedčí status znalca. Zodpovednosti za takéto protiprávne konanie spojené
s protiprávnym konaním, ktoré je mu v prejednávanej veci vytýkané sa účastník konania nemôže zbaviť
ani účelovým tvrdením o tom, že ministerstvo nerieši jeho legislatívne podnety na zmenu znaleckých
zákonov a nevykonáva kontrolu denníku údajne tak, ako mu predpisuje zákon.
K bodu b/  žalovaný uvádza, že táto námietka je irelevantná, pretože   prebiehajúci správny prieskum
nemá nijaký význam na aktuálne prejednávanú vec a nemení nič na skutočnosti, že naďalej pretrváva
protiprávny stav, ktorý účastník konania vyvolal a udržiava spočívajúci v nepredložení znaleckých



denníkov za požadované obdobie. Taktiež uvádza, že v prejednávanej veci nie je dôvod na prerušenie
správneho konania s poukazom na  § 29 Správneho poriadku nie sú splnené zákonné podmienky
uvedené v tomto ustanovení.
K bodu c/ žalovaný uviedol, že po preskúmaní administratívneho spisu a posúdení postupu
prvostupňového orgánu cez prizmu údajného nátlakového, šikanózneho, ekonomicky terorizujúceho
a neodôvodneného konania ministerstva pri súčasnom pozastavení výkonu znaleckej činnosti
účastníka konania, sa takéto konanie žiadnym spôsobom nepreukázalo a druhostupňový orgán postup
ministerstva voči účastníkovi konania hodnotí ako štandardný a primeraný postupu v prípadoch iných
znalcov.
K bodu d/ žalovaný uviedol, že sa námietkou zaujatosti pracovníkov ministerstva zaoberal a dospel k
záveru, že táto bola podaná až po vydaní napadnutého rozhodnutia, nie je preto potrebné sa s ňou
zaoberať. Vo vzťahu k účastníkovi konania je preukázané, že každý jeden úkon a postup správneho
orgánu mal zákonný dôvod a nijako sa nevymykal z hraníc predpokladaných zákonom č. 382/2004 Z.z.
a osobitne Správneho poriadku.
K bodu e/  žalovaný uviedol, že je potrebné zo strany účastníka konania zdokumentovať pomery
predmetu vo vzťahu ku ktorému sa vykonáva ohodnotenie spôsobom, ktorý bude preskúmateľný.
Žalovaný považuje prvostupňové rozhodnutie v časti uloženej sankcie za zákonné a protiprávne konanie
účastníka za preukázané.

II.

8/ Žalobca v žalobe doručenej súdu dňa 04.01.2016 žiadal, aby súd rozhodnutie prvostupňového orgánu
č. 28 386/2015/15 zo dňa 29.07.2015 ako aj rozhodnutie žalovaného č.28386/2015/15/RK zo dňa
26.10.2015 zrušil a vrátil žalovanému na ďalšie konanie, nakoľko sa s rozhodnutiami oboch správnych
orgánov sa nestotožňuje a  obe rozhodnutia správnych orgánov nie sú  súladne s materiálnym chápaním
právneho štátu čl. 1 ods. 1 Ústavy SR. Rozhodnutím žalovaného č. 34120/2014/15/Rk zo dňa 05.11.2014
žalobcovi bola uložená peňažná pokuta vo výške 1.000,- eur a zákaz výkonu znaleckej činnosti na
obdobie 10 mesiacov. Rozkladové rozhodnutie žalobca napadol žalobou kde senát Krajského súdu
v Bratislave rozhodnutím 1S 5/2015 sa odchýlil od rozsudkov Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo
200/2009 , 2Sžo/201/2010 a rozsudku KS - KE 6S/287/2012.

9/ Žalobca v žalobe uviedol, obe napadnuté rozhodnutia správnych orgánov sú neústavné, odporujú čl.
48 ods. 2 ústavy, a jeho názor má oporu v náleze ústavného súdu III. ÚS 441/2013, ktorý analyzuje
aplikáciu Trestného zákona v správnom súdnictve. Zákon o znalcoch mlčí o inštitúte premlčania, ak
sa urobí analýza súladná s názorom ESPĽ a ústavným nálezom III. ÚS 441/2013 použije sa Trestný
zákon podľa zásady primeranej vzhľadom na konkrétnu vec. Trestný zákon nepozná v osobitnej časti
prečin nedoručenia kópie znaleckých denníkov, ale v ustanovení § 87 ods. 1 písm. e/ trestnosť činu
zaniká uplynutím doby, ktorá je tri roky pri ostatných prečinoch. Z opísaných skutočností je preukázané
nad všetky pochybnosti, že spoločenská nebezpečnosť nedoručenia kópií znaleckých denníkov je
nižšia ako prečin, čo je v slovenskej legislatíve  = zákon o priestupkoch. Trestný zákon nepozná
prečin nedoručenia kópií znaleckých denníkov tak analogicky prechádzame do zákona o priestupkoch,
ktorý pozná priestupok v ustanovení § 21 ods. 1 písm. b/ a priestupkový zákon § 20 pozná zánik
zodpovednosti za priestupok a z cit. ustanovenia § 20 ods. 1 priestupok nemožno prejednať, ak od jeho
spáchania uplynuli dva roky. Správne konanie bolo zahájené dňa 12.02.2014 na základe listu ORPZ
Lučenec, ktoré od ministerstva žiadalo zoznam znaleckých posudkov z obdobie rokov 2006-2008 na
účely trestného konania voči bývalému starostovi obce Tomášovce, z čoho vyplýva fakt, že ministerstvo
mohlo zákonne žiadať od znalca kópiu znaleckých denníkov od 12.02.2012 do 12.02.2014. Tomu ale
malo predchádzať zbavenie mlčanlivosti znalca, zadávateľom, resp. ministerstvom spravodlivosti. OR
PZ Lučenec požiadal ministerstvo spravodlivosti o zbavenie mlčanlivosti až 21.05.2014 a žalobcovi
nebolo doručené rozhodnutie ministerstva o zbavení mlčanlivosti.

10/ Žalobca uviedol, že požiadavka žalovaného zo dňa 12.02.2014 od doručení znaleckých denníkov za
roky 2006 až 2013 je nulitným právnym úkonom, ktorým ako občan a znalec nemusí plniť, prvostupňový
orgán porušil čl. 2 ods. 2 ústavy a prekročil svoju právomoc, koná v rozpore s čl. 48 ods. 2 ústavy.
Pracovník žalovaného nevyhovel jeho žiadosti doručiť mu kópiu listu vyšetrovateľky z OR PZ Lučenec,
navyše do súdneho spisu zapečatili túto obálku iba pre súd. Najmenej od 19.08.2015 mal byť  JUDr.
Dankovčík vylúčeným zamestnancom zo správneho konania v jeho veciach pre jeho podnet a následne
podal podnet na zahájenie disciplinárneho konania proti JUDr. H. adresovaný vedúcemu služobného



úradu Ministerstva spravodlivosti SR. Oba jeho podnety sú doposiaľ nevybavené. JUDr. H., ktorý
pripravoval podklady pre rozkladovú komisiu, ktorej nepodal správu, že dňa 07.10.2015 doručil žalobca
znalecké denníky za rok 2014 a následne 08.10.2015 na súdnom pojednávaní doručil kópiu znaleckých
denníkov za roky 2011, 2012 a 2013 a týmto konaním  dopustil JUDr. H. stav, keď samotná rozkladová
komisia kvôli jeho nečinnosti porušila ust. § 3 ods. 2, 4 Správneho poriadku.

11/ Všetky rozhodnutia odboru znaleckej činnosti a dve rozhodnutia rozkladovej komisie sú zaťažené
nezákonným postupom správneho orgánu prvého a druhého stupňa obchádzaním ustanovení
Správneho poriadku ako aj Ústavy SR v čl. 48 ods. 2, čl. 2 ods. 2 ako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru. V
správnom konaní neboli predložené žalobcovi na verejnom konaní dôkazy správneho orgánu, nedali
žalobcovi šancu o údajných správnych deliktoch priestor pre kontradiktórnu diskusiu, čím porušili obsah
čl. 6 ods. 3 písm. d/ Dohovoru. Žalobca uviedol, že nepredloženie znaleckých denníkov za obdobie
rokov 2006 až 2013 uvedené nezodpovedá realite, pretože pred rozhodnutím rozkladovej komisie mal
správny orgán znalecké posudky za roky 2011 až 2013, teda takýto výrok je absolútne zmätočný navyše
nepravdivý a nebol dodržaný § 32 ods. 1 Správneho poriadku. Predložil denníky nad rámec premlčacej
doby, čo správne orgány nezohľadnili, keď zo zákona neriešili vec zmierlivo. Naďalej trvá na tom, že
požiadavka odboru znaleckých činností nemá oporu v zákone, aby znalec mal archivovať znalecké
denníky za obdobie viac ako tri roky. Navyše správny orgán disponoval za požadované roky 2006 až
2013 s výpismi zo znaleckých denníkov, ktoré pravidelne aj v tomto období predkladal - výpisy z denníkov
dávali dostatočný prehľad, lebo odbor sa o kópie denníkov začal zaujímať až na podnet policajtov.
Správne orgány neprejednali údajný správny delikt v prítomnosti znalca a takéto konanie nie je v súlade
s čl. 48 ods. 2 Ústavy SR.

12/ K tvrdeniu správnych orgánov, že v znaleckom posudku č. 14 nedoložil do znaleckého posudku listy
vlastníctva, ktoré nikdy od roku 1964 keď sa prešlo z pozemkovo knižných vložiek na LV neboli založené,
čo je povinnosť štátu. Toto nezohľadnil ani druhostupňový orgán a uznal ho vinným za to, že v znaleckom
posudku - sad neuviedol listy vlastníctva, na ktorom sa posudzovaný sad nachádza, týmto výrokom je v
plnom rozsahu usvedčený správny orgán z neplnenia si zákonných povinnosti - náležite zistiť skutkový
stav veci. Listy vlastníctva k tomuto sadu nikdy neboli založené a výmery prevzal z projektu sadu, a
pri spracovaní dotknutého posudku vychádzal z dokonalej miestnej znalosti v sade, kde od jeho vzniku
každý rok bol najmenej 50-krát pri rôznych  užívateľoch. Je pravdou, že vykonal ohliadku sadu len z poza
plota v časti sadu popri štátnej ceste, kde boli pustení vlčiaci v počte 6 kusov, čo mu vyčíta prvostupňový
orgán a druhostupňový orgán už od toho odôvodnenia upustil, keď mu zdokumentoval, že použil
analógiu, ako sa postupuje pri oceňovaní pri dražbe, keď dlžník nesprístupní nehnuteľnosť znalcovi, tak
sa bežne postupuje pri dražbách a posudok  sa v takomto prípade vypracuje bez ohliadky. Čo sa týka
výroku ohľadne pochybenia, že  žalobca pri stanovení ceny porastov nezohľadnil vyhl. č. 605/2008 Z.z.
a vyhl. č. 254/2010 Z.z. považuje tento výrok za nepravdivý a uviedol, že pracoval s programom HYPO,
v ktorom sú zapracované obe vyhlášky. Žalobca uvádza, že zo strany ministerstva nebol ani náznak
pokusu o spravodlivé konanie, náležite zistiť skutkový stav, vysporiadať sa so zásadnými argumentmi,
ktoré  rozkladovej komisii uvádzal. Šikanózny výkon práva správnymi orgánmi nemôže používať súdnu
ochranu, lebo je to neprávo notoricky bez logického významu stále dokola požadovať odo mňa znalecké
denníky za obdobie, za ktoré už nearchivuje, za čo som bol raz právoplatne potrestaný v správnom
konaní.

III.

13/ Žalovaný vo vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 24.03.2015 uviedol,  že v žalobnom návrhu
prednesené námietky tvorili už podstatu rozkladu žalobcu smerujúceho voči rozhodnutiu správneho
orgánu prvého stupňa, ktorými sa správny orgán druhého stupňa vo svojom rozhodnutí dostatočne
preskúmateľne vysporiadal. Právny názor žalovaného v plnom rozsahu korešponduje s právnym
názorom správneho orgánu prvého stupňa predostretým v napadnutom rozhodnutí.
A/ Správny orgán je oprávnený žiadať predloženie denníkov len za obdobie rokov 2012 a 2013, nakoľko
premlčanie v civilnom práve je trojročné (resp. dvojročné). Žalovaný uvádza, že táto námietka žalobcu
nemôže obstáť a preukazuje na ust. § 14 ods. 1 a 2, § 27 ods. 10, § 29 ods. 1 a 2 zákona o znalcoch. V
citovaní ustanovení zákona o znalcoch je zrejmé, že znalec je povinný vo svojich úkonoch viesť denník.
Keďže zákon nevymedzuje konkrétnu dobu archivácie, počas ktorej by bol znalec povinný jednotlivé
denníky uschovávať a chrániť ich pred poškodením zničením platí, že tento je povinný viesť denník ako
správne uviedol správny orgán druhého stupňa počas celého obdobia, počas ktorého mu svedčí status



znalca. Inými slovami povedané citované ustanovenie nezakotvujú právomoc ministerstva dohliadať
iba na tou činnosťou, resp. týmito úkonmi znaleckej činnosti znalca, ktorú tento vykonal, resp. ktoré
boli ním vykonané za obdobie posledných troch rokov odo dňa kedy došlo zo strany ministerstva k
obdobnému dopytu ako v predmetnej veci, ako to mylne tvrdí žalobca s poukázaním na premlčaciu dobu
súkromnoprávnych nárokov podľa predpisov občianskeho práva. Z uvedeného vyplýva, že ministerstvo
je za účelom výkonu dohľadu nad činnosťou, resp. úkonmi znalca oprávnené žiadať o predloženie
konkrétnych listín, resp. o podanie stanoviska vo vzťahu k akejkoľvek činnosti, resp. akémukoľvek
úkonu, k vykonaniu ktorého došlo odo dňa kedy bol tento zapísaný do zoznamu znalcov. Žalovaný
má za to, že prvostupňový orgán nekonal nad rámec čl. 2 ods. 2 Ústavy SR a teda neprekročil
svoju právomoc, keď vyzval žalobcu na predloženie znaleckých denníkov za obdobie presahujúce
posledných dva, resp. troch rokov pred uskutočnením samostatnej výzvy. Žalovaný ďalej uvádza, že
predloženie znaleckých denníkov zo strany žalobcu za obdobie rokov 2011 až 2014 nemá žiadnu
relevanciu, keď k ich predloženiu došlo až po vydaní rozhodnutia prvostupňového orgánu, ktorým bola
vyvodená administratívna zodpovednosť žalobcu za spáchanie iného správneho deliktu ani dostatočné
predloženie znaleckých denníkov za roky 2011 a 2014 žalobcom osobne dňa 08.10.2015 na súdnom
pojednávaní vo veci vedenej na Krajskom súde v Bratislave sp. zn. 1S 5/2015 nič nemení na tom,
že v rozhodnom období vymedzenom vo výroku rozhodnutia, v ktorom žalobca opakovane nepredložil
žalovanému denníky, bola voči nemu správne a zákonne vyvodená administratívna zodpovednosť za
iný správny delikt.
B/ K tvrdeniu žalobcu o nemožnosti postihu pre nesplnenie povinnosti spočívajúcej v predložení
znaleckých denníkov za obdobie rokov 2006 až 2013 z dôvodu existencie procesných prekážok v
podobe res iudicata a z toho vyplývajúca nemožnosť uloženia sankcie za nesplnenie povinnosti znalca
v čase, kedy sa na ňom vykonávala sankcia zákazu výkonu znaleckej činnosti sa žalovaný dostatočne
vysporiadal v napadnutom rozhodnutí na strane 8. Žalovaný uviedol, že v prejednávanej veci bol účastník
konania sankcionovaný za protiprávne konanie v inom období a pri správnom delikte tejto povahy je
plne opodstatnené pristúpiť k opakovanému sankcionovaniu a to bez toho, aby sa skoršie rozhodnutie
ukladajúce sankciu za obdobie presne časovo vymedzeného úseku reprobovaného konania zakladalo
prekážku res iudicata. K námietke žalobcu v zmysle ktorej nemusel v čase, kedy mu bol pozastavený
výkon činnosti pristúpiť k plneniu povinnosti uloženej mu správnym orgánom, taktiež nemožno priznať
úspech. V uvedenom smere je nutné prihliadnuť na tú skutočnosť, ktorú žalovaný uviedol na strane 11
napadnutého rozhodnutia.

C/ Nemožnosť splnenia správnym orgánom uloženej povinnosti (okrem iných) i z dôvodu absencie
postupu spočívajúceho v zbavení mlčanlivosti znalca vo vzťahu k skutočnostiam, o ktorých sa dozvedel
pri výkone znaleckej činnosti žalovaný uvádza, že uvedený argument je podľa neho účelový. Žalovaný
má za to, že za účelom riadneho výkonu dohľadu zo strany správneho orgánu nad činnosťou znalca
nie je nutné iniciovať postup, výsledkom ktorého by bolo zbavenie znalca mlčanlivosti vo vzťahu k
tým skutočnostiam, o ktorých sa tento dozvedel pri výkone znaleckej činnosti. Uvedené by viedlo k
nadmernému zaťaženiu znaleckým úkonom dotknutých osôb, resp. personálneho aparátu žalovaného.
Žalovaný poukazuje na znenie § 1, § 16 ods. 1, § 27 ods. 1 písm. b/, § 29 ods. 1 písm. a/, § 29 ods.
2 zákona o znalcoch. Z vyššie uvedených ustanovení jednoznačne vyplýva, že dohľad nad činnosťou
znalcov vykonáva ministerstvo a to sledovaním dodržiavania zákonnosti a správnosti ich postupov.
Žalovaný navyše poukazuje na ustanovenie § 14 ods. 2 zákona o znalcoch a ďalej dodáva, že prihliadnuc
na samotný obsah znaleckého denníka je zrejmé, že jeho oboznámením zo strany dohliadajúceho
orgánu by sa tento nemal možnosť dozvedieť sa o skutočnostiach, o ktorý by mal znalec zachovávať
mlčanlivosť z titulu, že sa o nich dozvedel pri výkone znaleckej činnosti. Predmet znaleckého úkonu
zapísaného do znaleckého denníka by jeho preštudovaním zo strany ministerstva zostal teda celkom
bezpečne utajený.
D/ V správnom konaní vedenom proti žalobcovi rozhodoval zamestnanec Ministerstva spravodlivosti
SR, ktorý mal byť z prejednávania a rozhodovania  iného správneho deliktu kladeného žalobcovi za
vinným vylúčený. Žalovaný dáva v prvom rade do pozornosti súdu tú skutočnosť, že žalobca v rámci
správneho konania vedeného proti nemu vzniesol námietku zaujatosti proti JUDr. Jánovi H. ako i Y.. N.
V., T.. až v doplnení svojho rozkladu a teda po vydaní prvostupňového rozhodnutia na vydaní, ktorého
sa tieto osoby podieľali. Druhostupňový orgán posúdil dôvodnosť vznesenej námietky a vysporiadal sa s
ním v napadnutom rozhodnutí tak, že osobitné rokovanie o vylúčení by nemalo nijaký praktický význam,
a teda ani zmysle, ale je potrebné tieto preskúmať ako štandardné rozkladové námietky účastníka
konania. Žalovaný nevzhliadol dôvody, pre ktoré by mal byť niektorí zo zamestnancov podieľajúcich sa
na rozhodovaní z konania vylúčení. Vo vzťahu k  podnetu žalobcu na zahájenie disciplinárneho konania



proti JUDr. R. H. žalovaný uvádza, že dňa 08.09.2015 bolo Ministerstvu spravodlivosti SR doručené
podanie žalobcu zo dňa 04.09.2015 označené ako „Vec: podnet na zahájenie disciplinárneho konania
proti JUDr. R. H., z odboru znaleckých činnosti“, ktorý podnet bol vybavený listom riaditeľky osobného
úradu Ministerstva spravodlivosti SR, v ktorom je uvedené, že v predmetnej veci neboli zistené porušenia
povinnosti štátneho zamestnanca podľa zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Nie je preto pravdou, že by podnet žalobcu nebol
vybavený príslušným orgánom, a tento bol vyhodnotený ako neopodstatnený.
E/ Nemožnosť riadneho vykonania znaleckého úkonu č. 14/2013 zo dňa 29.10.2013 z dôvodu existencie
skutočností nezavinených žalobcom žalovaný uvádza, že v prvom rade je nutné podotknúť, že vo vzťahu
k časti prvostupňového rozhodnutia, ktorým bol žalobca uznaný vinným za iný správny delikt kladený
mu za vinu v bode 2., neuviedol už ani v rozklade smerujúce proti tomuto rozhodnutiu relevantné
námietky, z dôvodu ktorého sa s uvedenými skutočnosťami druhostupňový správny orgán nemal dôvod
vysporiadať v rozhodnutí. Je pozoruhodné, že v žalobnom návrhu žalobca uvádza skutočnosti, ktoré
by mali v konečnom dôsledku vyznieť v prospech jeho názoru o nemožnosti riadneho vykonania
znaleckého úkonu č. 14/2013 zo dňa 29.10.2013. Žalovaný považuje za nutné upozorniť konajúci súd na
tú skutočnosť, že nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že prvostupňovým rozhodnutím bol uznaný vinným
za to, že k znaleckému úkonu nedoložil listy vlastníctva na ktorých sa nachádza ovocný sad, hodnota
ktorého bola predmetom posúdenia znaleckého úkonu. Prvostupňový orgán uznal žalobcu vinným za
to, že „nepredložil k písomnému vyhotoveniu preskúmavaného úkonu listinu preukazujúcu tvrdenie
ohľadom rozlohy posudzovaného ovocného sadu (340 ha).“ Žalovaný teda vytýka žalobcovi nedoloženie
akejkoľvek listiny preukazujúcej tvrdenie žalobcu ohľadom rozsahu posudzovaného ovocného sadu,
keďže v zmysle § 17 ods. 3 zákona o znalcoch „písomne vyhotovený znalecký posudok obsahuje
prílohy potrebné na zabezpečenie preskúmateľnosti znaleckého posudku“. Žalobca však v uvedenom
smere zlyhal, keď žiadnu listinu k posudzovanému úkonu nedoložil v dôsledku skutočnosti ktorej sa
jeho tvrdenie o rozlohe posudzovaného sadu stalo nepreskúmateľné. Neobstojí tvrdenie žalobcu v
zmysle ktorého „ja som pri spracovaní dotknutého posudku vychádzal z dokonalej miestnej znalosti
sadu... ja som vykonal obhliadku sadu len z poza plotu časti sadu popri štátnej ceste - kde boli pustený
vlčiaci v počte 6 kusov... urobil som ohliadku popri oploteniu popri štátnej ceste do Y. M..“, keď si
žalobca musel byť za takýchto okolností vedomí, že nevykonaním obhliadky sadu, ktorého hodnota
bola predmetom posúdenia znaleckého úkonu nemôže dôjsť k vykonaniu znaleckej činnosti riadne a
teda tak, ako to priamo predpokladá ustanovenie § 16 ods. 2 písm. b/ zákona o znalcoch. Neobstojí
tvrdenie žalobcu v zmysle ktorého „stanovenie ceny je výsostne odborná záležitosť znalca, uvedenú
vyhlášku som nemohol aplikovať pri stanovení porastov broskýň a ríbezlí, lebo išlo o mŕtve porasty, čo je
podstatný rozdiel s termínom vo vyhláške - neošetrené stromy, kríky... Mŕtve stromy majú pre vlastníka
sadu mínusovú hodnotu, teda ani nie nulovú...“, keďže povinnosť znalca postupovať pri vypracovaní
znaleckého posudku podľa všeobecne záväzných právnych predpisov a inštrukcií ministerstva vyplýva
z ustanovenia  § 17 ods. 8 zákona o znalcoch. Uvedeným konaním teda žalobca vedome porušil svoju
povinnosť vyplývajúcu zo spomenutého ustanovenia zákona o znalcoch, pričom v uvedenom smere jeho
konanie neospravedlňuje ani odborný názor vo vzťahu k definícii „mŕtvych“ porastov a „neošetrených“
stromov a krov.

F/ Porušenia práva žalobcu na ústne prerokovanie veci žalovaný uviedol, že podľa § 21 ods. 1
Správneho poriadku „správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä
ak sa tým prispeje k jeho objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Ak sa má pri ústnom
pojednávaní uskutočniť ohliadka, uskutočňuje sa ústne pojednávania z pravidla na mieste ohliadky.“ V
zmysle citovaného ustanovenia Správneho poriadku správny orgán nariadi ústne pojednávanie a upustí
od aplikácie zásady písomnosti, ktorou je správne konanie ovládané za splnenia toho predpokladu,
že to vyžaduje povaha veci alebo ustanovuje zákon. V zmysle dikcie Správneho poriadku správny
orgán pristúpi k nariadeniu ústneho pojednávania v rámci prebiehajúceho správneho konania len
za splnenia toho predpokladu, že ústne pojednávanie vyžaduje samotná povaha veci. Samotnú
povahu prejednávanej veci a z toho vyplývajúcu prípadnú potrebu nariadenia jej ústneho pojednávania
ponecháva Správny poriadok výlučne na zvážení konajúceho orgánu, a za tým účelom ani nezakotvuje
žiadne konkrétne kritériá pre jej posúdenie. Správny orgán v danej veci upustil od nariadenia ústneho
pojednávania predovšetkým z toho titulu, že z podkladov ktoré mal k dispozícii jednoznačne vyplýva
záver o spáchaní iného správneho deliktu kladeného žalobcovi za vinu, a akékoľvek ústne vyjadrenie
žalobcu prednesené na prípadnom ústnom pojednávaní by jeho právny názor nezmenil. Správny orgán
mal za to, že ani prípadne ďalšie vyjadrenie účastníka konania nejakým spôsobom by neprispeli k
objasneniu veci. Z uvedeného dôvodu preto správny orgán postupoval v súlade so zásadou rýchlosti



a bez prieťahovosti konania, hospodárnosti, minimálneho zaťažovania účastníkov konania a legality
a teda v súlade s § 3 Správneho poriadku. Je nutné podotknúť, že napriek nenariadeniu ústneho
pojednávania vytvoril správny orgán žalobcovi dostatočný priestor na to, aby mohol svoje práva účinne
obhajovať, keď žalobcu podaním zo dňa 23.02.2015 označeným ako „Oznámenie o začatí správneho
konania“ upovedomil o začatí správneho konania vedeného proti nemu a určil mu súčasne lehotu 10
dní na vyjadrenie sa k skutkovým a právnym zisteniam správneho orgánu. V danom kontexte má tiež
relevanciu skutočnosť, že žalobca bol účastníkom konania podaním zo dňa 29.06.2015 označeným
ako „Rozšírenie obvinenia zo spáchania správneho deliktu“, taktiež vyzvaný na vyjadrenie sa ku
skutočnostiam v predmetnom podaní. Žalobca však výzvu správneho orgánu odignoroval. Význam
zásady aktívnej súčinnosti bol naplnený, keď správny orgán dal účastníkovi správneho konania viac
krát priestor vyjadriť sa k právnym a skutkovým zisteniam správneho orgánu, ktoré možnosti účastník
konania nevyužil. Správny orgán preto nemal dôvod predpokladať, že by nebolo prípadné nariadenie
ústneho pojednávania zmarené v dôsledku nečinnosti žalobcu na ňom, z dôvodu ktorého ustúpil od jeho
nariadenia. Vzhľadom na uvedené žiada, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

IV.

14/ Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne príslušný na konanie vo veci podľa ust. §10 SSP, preskúmal
napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že žaloba je nie dôvodná.

15/ Podľa ust. § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či
žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými
administratívnymi predpismi.

16/ V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle
§ 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v
oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov.
V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v
priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané
náležitosti.

17/ Žaloba bola podaná tunajšiemu súdu počas platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho  poriadku -
O.s.p. (zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov), ktorý v piatej  časti upravoval problematiku
súdneho preskúmania rozhodnutí orgánov verejnej správy. Tento zákon bol v časti týkajúcej sa
správneho súdnictva s účinnosťou od 01.07.2016 nahradený Správnym súdnym poriadkom - SSP
(zákon č. 162/2015 Z.z.).   Oba zákony obdobne upravujú otázky vymedzenia rozsahu rozhodnutí
správnych orgánov, ktoré podliehajú súdnemu preskúmaniu na návrh účastníka správneho konania.

18/ Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa odseku 2
právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú
zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním
fyzická osoba alebo právnická osoba.

19/ Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že prvostupňový orgán podaním zo dňa 12.03.2015,
doručeným žalobcovi 18.03.2015, vyzval účastníka konania na predloženie denníka, ktorý obsahuje
záznamy o úkonoch, vykonaných v kalendárnych rokoch 2006 až 2013. S ohľadom na nepredloženie
denníka začal správny orgán voči účastníkovi správne konanie o inom správnom delikte dňa 23.02.2015
a v oznámení o začatí správneho konania poučilo účastníka konania o tom, že povinnosť predložiť
denník mu začatím konania o správnom delikte nezaniká, čím ho druhýkrát vyzval na predloženie tohto
denníka.

20/ Dňa 18.03.2015 účastník konania doručil prvostupňovému orgánu podanie - návrh na prerušenie
konania o správnom delikte podľa § 29 zákona o správnom konaní. V tomto návrhu účastník konania



namietal, že lehota 10 dní na vyjadrenie nie je dostatočná a  uviedol, že v dňoch 05.03.2015 až
07.03.2015 sa zúčastnil študijného sústredenia a 09.3.2015 sa zúčastnil ústneho pojednávania na
Okresnom súde Rožňava. Následne 10.03.2015 a 11.03.2015 pripravil návrh na obnovu konania na
Okresný súd Poprad a sa zúčastnil dvoch ústnych pojednávaní na Okresnom súde v Košiciach.
Prvostupňový orgán rozhodnutím zo dňa 19.05.2015, č. 28386/2015/15 neprerušil správne konanie.
Účastník konania v rozklade z 10.08.2015 podal návrh podľa § 29 ods. 1 Správneho poriadku na
prerušenie konania o rozklade, ktorý žalovaný rozhodnutím č.: 28386/2015/15/RK zo dňa 26.10.2015
v bode I. rozhodnutia, zamietol.

21/ Z obsahu administratívneho spisu ďalej súd zistil, že s ohľadom na skutočnosť, že k riadnemu
objasneniu veci postačovalo vykonanie dôkazov, ktoré sú súčasťou správneho spisu, správny orgán
upustil od nariadenia ústneho konania. Prvostupňový orgán posúdil ako objektívnu stránku spáchania
iného správneho deliktu tú skutočnosť, že žalobca svojím nekonaním (nepredložením požadovaných
znaleckých denníkov) sa dopustil iného správneho deliktu. Na tomto skutkovom základe prvostupňovým
rozhodnutím zo dňa 29.07.2015 č. 28 386/2015/15 uznal účastníka konania vinným tým, že na výzvu
Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 23.02.2015 nepredložil správnemu orgánu v období od 15.08.2014
do 28.07.2015 denníky, ktoré obsahujú záznamy o úkonoch znalca, vykonaných v kalendárnych rokoch
2006 až 2013, čím porušil povinnosť ustanovenú v § 29 ods. 2 zákona o znalcoch a tlmočníkoch,
ako aj § 23 ods. 1 vyhlášky, ktorou sa vykonáva citovaný zákon, čím spáchal správny delikt podľa
§ 27 ods. 1 písm. b/ zákona.  Prvostupňový správny orgán vyzval účastníka konania v podaní z
29.06.2015  označenom ako „Rozšírenie obvinenia zo správneho deliktu“ na vyjadrenie k skutkovým
zisteniam, týkajúcich sa podania obchodnej spoločnosti GALAFRUIT&CO, s.r.o., ktoré orgány činné v
trestnom konaní ako oznámenie o spáchaní iného správneho deliktu doručili prvostupňovému orgánu.
Účastník konania sa protiprávneho konania mal dopustiť pri vykonávaní znaleckého posudku č. 14/2013
z 29.10.2013. Prvostupňový orgán požiadal o stanovisko znalecký ústav Slovenskej poľnohospodárskej
univerzity v Nitre ohľadne dôvodnosti podaného podnetu. Prvostupňový orgán vyzval účastníka
konania listom zo dňa 29.06.2015 na vyjadrenie sa k uvádzaným skutkovým a právnym zisteniam
správneho orgánu a pripojil k tomuto podaniu stanovisko znaleckého ústavu č. 11/2015 z 08.06.2015
a kópiu podania uvedenej obchodnej spoločnosti zo dňa 21.04.2014. Účastník konania, ako vyplýva
z administratívneho spisu, sa nevyjadril. Žalovaný sa s odôvodením prvostupňového rozhodnutia
stotožnil a považoval vykonané dokazovanie za dostačujúce pre vydanie napadnutého rozhodnutia. Z
administratívneho spisu žalovaného vyplynuli okolnosti prípadu tak, ako boli žalobcom a žalovaným
popísané v napadnutých rozhodnutiach.

22/ Je nepochybné, že na konania podľa zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch sa vzťahujú
všeobecné predpisy o správnom konaní (§ 32 citovaného zákona).

23/ Podľa. § 1 zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch v znení účinnom v
čase vydania prvostupňového rozhodnutia (ďalej len „zákon“), tento zákon upravuje podmienky výkonu
znaleckej činnosti, tlmočníckej činnosti a prekladateľskej činnosti, práva a povinnosti znalcov, tlmočníkov
a prekladateľov, ako aj podmienky činnosti znaleckých ústavov a pôsobnosť Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky pri výkone ich činnosti.

24/ Podľa § 14 ods. 1, ods. 2 zákona, znalec, tlmočník alebo prekladateľ, zapísaný v zozname, je povinný
o svojich úkonoch viesť denník.
Denník je kniha osobitnej evidencie do ktorej sa zapisuje
a) poradové číslo úkonu v kalendárnom roku,
b) zadávateľ úkonu,
c) dátum vyžiadania úkonu,
d) dátum vykonania úkonu,
e) účel a predmet úkonu,
f) objekt úkonu,
g) účtované znalečné alebo tlmočné,
h) priznané znalečné alebo tlmočné,
i) dátum vyplatenia znalečného alebo tlmočného.

25/ Podľa § 16 ods. 1, 2  zákona, znalecká činnosť je špecializovaná odborná činnosť vykonávaná
za podmienok ustanovených v tomto zákone znalcami pre zadávateľa. Úkonmi znaleckej činnosti sú



najmä znalecký posudok a jeho doplnok, odborné stanovisko alebo potvrdenie a odborné vyjadrenia a
vysvetlenia.
Znalec je povinný vykonávať znaleckú činnosť
a) osobne, ak ide o fyzickú osobu; to neplatí ak osobitný predpis ustanovuje inak,7)
b) riadne a v určenej lehote,
c) účelne, hospodárne a
d) nestranne.

26/ Podľa § 17 ods. 3 písm. e/ zákona, písomne vyhotovený znalecký posudok obsahuje prílohy potrebné
na zabezpečenie preskúmateľnosti znaleckého posudku.

27/ Podľa § 17 ods. 6 tretia veta zákona, v časti „posudok“ znalec uvedie opis predmetu znaleckého
skúmania a skutočnosti, na ktoré pri úkone znaleckej činnosti prihliadol, uvedie postup, na ktorého
základe sa dopracoval k odpovediam na otázky položené zadávateľom a k splneniu ním uložených úloh.

28/ Podľa § 17 ods. 8, 9 zákona, pri vypracovaní znaleckého posudku znalci postupujú podľa všeobecne
záväzných právnych predpisov a inštrukcií ministerstva.
Rovnopis písomne podaného znaleckého posudku znalec uschováva desať rokov od jeho podania.

29/ Podľa § 27 ods. 1 písm. b) zákona, znalec, tlmočník, prekladateľ sa dopustí správneho deliktu, ak
poruší iné povinnosti ustanovené týmto zákonom.

30/ Podľa § 27 ods. 3 zákona, za správny delikt podľa § 27 odseku 1zákona  možno uložiť tieto sankcie:
a) písomné napomenutie,
b) peňažnú pokutu do 1.650,- eur fyzickej osobe a do 33.190,- eur právnickej osobe,
c) zákaz výkonu znaleckej činnosti, tlmočníckej činnosti alebo prekladateľskej činnosti na obdobie
najviac jedného roka,
d) vyčiarknutie zo zoznamu.

31/ Podľa § 27 ods. 8, 10 zákona, pri ukladaní sankcií za iný správny delikt podľa tohto zákona
ministerstvo vychádza z povahy, miery zavinenia, závažnosti, spôsobu, dĺžky a dôsledkov protiprávneho
konania alebo opomenutia.
Iné správne delikty podľa tohto zákona prejednáva ministerstvo a ukladá za ne sankcie.

32/ Podľa § 29 ods. 1, 2 zákona, dohľad nad činnosťou vykonáva ministerstvo
a) sledovaním dodržiavania zákonnosti a správnosti postupov znalcov, tlmočníkov a prekladateľov a
preskúmavaním podnetov na postup pri výkone tejto činnosti,
b) kontrolou denníkov,
c) kontrolou plnenia povinnosti uloženej v § 30 ods. 1 písm. a),
d) kontrolou plnenia povinností znaleckých ústavov a tlmočníckych ústavov uložených týmto zákonom.
Pri výkone dohľadu sú znalci, tlmočníci, prekladatelia a tlmočnícke ústavy povinní poskytnúť ministerstvu
súčinnosť.

33/ Podľa § 23 ods. 1 vyhl. č. 490/2004 Z.z., kontrolu vedenia denníka vykonáva ministerstvo spravidla
raz za rok. Ak je denník vedený v elektronickej forme, na kontrolu sa predkladá v listinnej forme.
Znalec, tlmočník alebo prekladateľ predloží ministerstvu denník na kontrolu kedykoľvek, keď bude o to
požiadaný. Správnosť vedenia denníka a dátumu vykonanej kontroly ministerstvo vyznačí v denníku a
potvrdí pečiatkou.

34/ Podľa § 32 zákona, ak nie je ustanovené v tomto zákone inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto
zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

35/ Podľa § 3 ods. 1, 4 Správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi
a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických
osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.
Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom
konania, vybaviť je včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú
k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej



zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného
zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.

36/ Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

37/ Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

38/ Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri vyhodnotení dôkazov, ako
použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal
s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

39/ Súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti konštatuje, že žalovaný je subjektom verejného
práva, ktorý vykonáva právomoc štátneho orgánu, ktorý je povinný postupovať podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy
SR. Z obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že nie je sporné,
že účastník konania si na výzvu prvostupňového orgánu nesplnil svoju povinnosť predložiť denníky
a túto povinnosť si nesplnil ani do rozhodnutia prvostupňového orgánu. Žalobca v podaniach, a to
rozklade a žalobe, namietal uplynutie premlčacej lehoty na predloženie znaleckých denníkov. Zákon o
znalcoch a tlmočníkoch neustanovuje žiadnu lehotu pre oba orgány verejnej správy, počas ktorej by tieto
boli povinné, či oprávnené žiadať od účastníka konania predloženie znaleckých denníkov. Povinnosť
predkladať predmetné znalecké denníky znalcovi vyplýva z ust. § 27 v spojení s ust. § 29 zákona a nie je
nijako časovo ohraničená, rovnako ako časovo nie je ohraničené oprávnenie žalovaného na vyžiadanie
si týchto denníkov, na ktoré ho zmocňuje ust. § 29 zákona.

40/ Súd uvádza, že obrana žalobcu proti správnosti postupu, ako aj proti správnosti rozhodnutia
žalovaného neobsahuje také skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na iné právne posúdenie povinnosti
znalca postupovať v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami zákona o znalcoch a tlmočníkoch.
Je nesporné, že podľa ust. § 14 ods. 1 zákona je znalec povinný viesť o svojich úkonoch denník s
náležitosťami určenými v § 14 ods. 2 citovaného zákona. Znalec je pritom povinný poskytnúť ministerstvu
pri výkone dohľadu svoju súčinnosť a na jeho požiadanie tento denník  predložiť. Z obsahu spisu
je zrejmé, že prvostupňový orgán poskytol žalobcovi dostatočný časový priestor na splnenie si tejto
povinnosti. Tento tak aj napriek opakovanej výzve prvostupňového správneho orgánu neurobil, čo
prvostupňový orgán správne kvalifikoval ako porušenie povinnosti ustanovenej mu zákonom (§ 29 ods.
2 zákona) v dôsledku čoho tento spáchal správny delikt podľa § 27 ods. 1 písm. b) zákona. Taktiež
nie je možné sa stotožniť s námietkou res iudicata vznesenou žalobcom, pretože žalobca nepredložil
prvostupňovému orgánu v období od 15.08.2014 do 28.07.2015 denníky, ktoré obsahujú záznamy o
úkonoch vykonaných v kalendárnych rokoch 2006 až 2013.

41/ Súd  sa stotožnil zo zisteniami oboch orgánov verejnej správy, že pri vykonávaní znaleckého posudku
zo dňa 29.10.2013, č. 14/2013 nepostupoval tak, ako to uviedol prvostupňový orgán v bode 2. a), 2. b),
2. c) výroku rozhodnutia. Oba orgány verejnej správy vykonali dokazovanie a zabezpečili dostatočné
dôkazy, ktorými bolo konanie žalobcu preukázané a riadne odôvodnené v bodoch II. Skutkové zistenia,
III. Posúdenie veci správnym orgánom prvostupňového rozhodnutia a v rozhodnutí žalovaného uvedené
v bodoch a), b), c), d), e), a súd sa stotožnil so skutkovým stavom veci tak, ako boli uvedené v týchto
rozhodnutiach, oboznámil sa s priloženým administratívnym spisom z ktorého vyplynulo, že žalobca
spáchal iný správny delikt podľa § 27 ods. 1 písm. b/ zákona.

42/ Súd pri vyhodnotení žalobných dôvodov vo vzťahu k preskúmavanému rozhodnutiu žalovaného
s poukazom na obsah pripojeného administratívneho spisu konštatoval, že nezistil dôvod na to, aby
sa odchýlil od logických argumentov  a relevantných právnych záverov žalovaného. Súd uvádza, že
úlohou súdov pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia  orgánov verejnej správy je posudzovať, či orgány
verejnej správy, vecne príslušné na konanie, si zadovážili dostatok skutkových podkladov pre vydanie
rozhodnutia, či zistili vo veci skutočný stav, či konali v súčinnosti s účastníkom konania, či ich rozhodnutia
bolo vydané v súlade so zákonom a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané



náležitosti, teda, či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj
procesnoprávnymi predpismi. V rámci správneho prieskumu súd skúma tak hmotnoprávne, ako aj
procesnoprávne pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, pričom  v prípade pochybenia
procesného charakteru skúma, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou
konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

43/ Na základe uvedeného súd dospel k právnemu záveru totožnému so záverom žalovaného a
konštatoval, že preskúmavaným rozhodnutím žalovaného nedošlo k porušeniu zákona. Dôvody, ktoré
uvádza žalobca v žalobe nie sú spôsobilé vecne spochybniť správnosť  rozhodnutia žalovaného a súd
žalobcom uvádzané dôvody vyhodnotil ako dôvody, ktoré majú čisto subjektívny charakter a nijako
nesúvisia s výkonom činnosti znalca. Sankciu, ktorú uložil prvostupňový orgán, súd považoval za
primeranú.

44/ K námietke žalobcu, že prvostupňový správny orgán a žalovaný sa dostatočným spôsobom neriadili
§ 3,  § 46 a § 47 správneho poriadku súd uvádza, že s touto rovnako nie je možné sa stotožniť,
nakoľko z obsahu predloženého administratívneho spisu nezistil zo strany orgánov verejnej správy
žiadne procesné ani hmotnoprávne pochybenia.

45/ Po preskúmaní obsahu spisu súd dospel k záveru, že žalobca vo svojej žalobe neuviedol žiadne
relevantné dôvody, ani žiadne iné skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné žalobe vyhovieť, z
tohto dôvodu postupom podľa § 190 SSP žalobu zamietol.

46/ O trovách konania rozhodol súd podľa § 167 SSP tak, že v konaní neúspešnému žalobcovi ich
náhradu nepriznal.

47/ Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta
tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote  jedného mesiaca od jeho doručenia, na
Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 2 pís. a/ SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia   byť   spísané   advokátom.   Povinné   zastúpenie   advokátom v kasačnom   konaní
sa   nevyžaduje,   ak   a)   má   sťažovateľ   alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo
člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným
Centrum právnej pomoci.