{"guid": "22cb7b22-ff6a-437a-8990-bc29c1dfb850:ce7ef250-f0ad-4607-98e9-d355833c0596", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2015:3014200887.1", "spisova_znacka": "15Sd/262/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 15Sd/262/2014 z 12. 7. 2015", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trenčín z 12. júla 2015, sp. zn. 15Sd/262/2014, ECLI:SK:KSTN:2015:3014200887.1", "identifikacne_cislo": "3014200887", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Alena Antalová", "sudca_id": 137, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-alena-antalova-137", "datum_vydania": "2015-07-12", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Dôchodky"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461", "nazov": "zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ce7ef250-f0ad-4607-98e9-d355833c0596", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2015:3014200887.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2015:3014200887.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2015:3014200887.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 15Sd/262/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3014200887
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Zaťková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3014200887.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne samosudkyňou JUDr. Elenou Zaťkovou v právnej veci navrhovateľa: C. bytom G.,
proti odporkyni: Sociálna poisťovňa Bratislava, so sídlom v Bratislave ul. 29. augusta 8, o preskúmanie
rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 8. septembra 2014, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd    p o t v r d z u j e     rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X  zo dňa 8. septembra
2014 ako zákonné a vecne správne.

Krajský súd    n e p r i z n á v a odporkyni náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd preskúmal rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX
XXXX  X  zo dňa  8.9.2014 (ďalej len napadnuté rozhodnutie) z dôvodu, že toto bolo vydané v
rozpore so zákonom. Odporkyňa rozhodla tak, že jeho žiadosť                z 10.7.2014 o priznanie
starobného dôchodku od 4.2.2011 zamietla podľa § 20, § 21v spojení s § 14 ods.4, § 132 zákona č.
100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a podľa § 259 ods.1  zákona
č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len zákona) v znení zákona č.721/2004 Z.z. Poukázal na
okolnosti, že podľa jeho názoru splnil potrebné podmienky na priznanie starobného dôchodku v rozsahu
v akom žiadal vo svojom odvolaní. Zotrval na názore, že nežiadal priznať starobný dôchodok (tento
už poberá), ale pomerný starobný dôchodok, pretože po priznaní starobného dôchodku pracoval bez
prerušenia do 1.3.2011, celkom cca 15 rokov, za ktoré odvádzal nemalé odvody do sociálnej poisťovne.
Osobitný systém, z ktorého mu bol priznaný výsluhový dôchodok nesúvisí s odvodmi odvádzanými
počas civilného povolania, a preto odmietnutie takéhoto nároku vytvára v jeho prípade diskrimináciu
oproti iným poistencom, keď má vedomosť o tom, že v iných prípadoch sa uznáva. Na podklade
uvedeného navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie, s tým, aby
mu bol priznaný starobný dôchodok v zmysle zákona.

Odporkyňa na podklade podaného odvolania zaslala krajskému súdu dňa 24.10.2014 písomné
vyjadrenie zo dňa 21.10.2014, v ktorom žiadala napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.
Poukázala v ňom na okolnosť, že v danej veci rozhodla podľa právneho názoru Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky a pri posudzovaní navrhovateľovho nároku na starobný dôchodok, určenia
dôchodkového veku a zaradenie doby výkonu služby do                    I. kategórie funkcií, vychádzala
z § 20, 21, § 14 ods.4, § 132 zákona č.100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších
predpisov. Poznamenala, že žiadosť o priznanie starobného dôchodku je možné považovať len za
žiadosť o zvýšenie sumy už priznaného a vyplácaného starobného dôchodku, a to príslušným útvarom
sociálneho zabezpečenia, ktorý starobný dôchodok priznal.



Krajský súd následne vykonal dokazovanie oboznámením sa s odvolaním navrhovateľa, jeho ďalšími
písomnými podaniami, napadnutým rozhodnutím, výsluchom navrhovateľa, písomným vyjadrením
odporkyne, komplexným administratívnym spisom odporkyne,  vyjadrením zástupkyne odporkyne, ako
aj ostatnými listinnými dôkazmi. Krajský súd dospel k záveru, že opravnému prostriedku navrhovateľa
nie je možné priznať úspech.

Napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X X . zo dňa  8.9.2014 odporkyňa rozhodla tak, že
navrhovateľovu žiadosť z 10.7.2014 o priznanie starobného dôchodku od 4.2.2011 zamietla podľa §
20, § 21 v spojení s § 14 ods.4, § 132 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení
neskorších predpisov a podľa § 259 ods.1 zákona v znení zákona č.721/2004 Z.z.. Krajský súd
napadnuté rozhodnutie preskúmal vo všetkých jeho častiach a dospel k záveru, že rozhodnutie je vecne
správne.

Z obsahu súdneho a administratívneho spisu súd zistil, že navrhovateľ si podal dňa 10.7.2014  žiadosť
o priznanie starobného dôchodku od 4.2.2011. Zo spisu je preukázané, že právoplatným rozhodnutím
Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia Bratislava,                 č.j. XXXXXXXXXXXXXX zo dňa
6.2.1996 bol navrhovateľovi podľa § 132 zákona č.100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení od 1.2.1996
priznaný starobný dôchodok. Rozhodnutím VÚSZ            čj. XXXXXXXXXXXXXX.DO/VÚSZ  zo
dňa 23.4.1998 bol tento dôchodok podľa § 91 zákona Národnej rady SR o sociálnom zabezpečení
vojakov zvýšený s tým, že starobné dôchodky z I. a II. kategórií funkcií sa ďalej považujú za výsluhové
dôchodky.  Na určenie sumy starobného dôchodku bola navrhovateľovi zhodnotená doba zamestnania,
doba služobného pomeru a náhradná doba od 5.1.1959 do 31.12.1972, od 1.1.1973 do 31.3.1991, od
1.4 1991 do 31.1.1996.

Podľa § 21 zákona č.100/1988 Zb.o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, okrem iného
poistenec má nárok na starobný dôchodok aj vtedy, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 25 rokov a
dovŕšil dôchodkový vek aspoň  - podľa písm. a) - 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v
zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2            písm. a) alebo najmenej 10 rokov v takom zamestnaní
v uránových baniach; - podľa písm. b) - 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní
uvedenom v § 14 ods. 2 písm.b) ak bol z tohto  zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov
uvedených v § 12 ods. 3, písm. d) a e); -   podľa písm. c) -  55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov
v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h); - podľa písm. d) - 58 rokov, ak bol zamestnaný
najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2, písm. i) až l); alebo písm. e ) - 60 rokov.

Podľa § 14 ods. 4 zákona č.100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov ako
zamestnanie zaradené do I. ( II.) pracovnej kategórie sa za dobu pred 1.1.2000 hodnotí služba vojakov z
povolania ( § 129) zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti
tohto zákona. Služba zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie
I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods.2 písm. b) až h) zákona č.100/1988 Zb. v znení zákona
č.235/1992 Zb.

Podľa § 132 ods. 1 zákona č.100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení vojak z povolania má nárok na
starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej  25 rokov a dosiahol vek aspoň  - podľa písm. a) - 55
rokov, ak vykonával  najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií ;

- podľa písm. b) - 57 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu v ostatných prípadoch ;

Navrhovateľovi  nárok na starobný dôchodok vznikol dovŕšením 55. roku veku,             t.j. dňa X.X.XXXX
v čase, keď sa na vzniknuté nároky vzťahovala piata časť zákona                     č. 100/1988 Zb. v
znení neskorších predpisov.

Podľa § 259 ods. 1 zákona v znení neskorších predpisov, v konaniach o nárokoch na dávky a ich
výplatu z nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, o nároku na úpravu dôchodku z
dôvodu jediného zdroja príjmu, o nárokoch na náhradu škody spôsobenú pracovným úrazom alebo



chorobou z povolania, o nároku zamestnanca z pracovného pomeru, ktoré sa uspokojovali z garančného
fondu (ďalej len \"peňažná náhrada\") a o nároku na podporu v nezamestnanosti, ktoré vznikli pred 1.
januárom 2004, o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté, a o priznaní, odňatí alebo
zmene sumy dávky, náhrady škody spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania alebo
podpory v nezamestnanosti za obdobie pred 1. januárom 2004, aj keď o uvedenej dávke, náhrade škody,
peňažnej náhrade alebo podpore v nezamestnanosti už bolo právoplatne rozhodnuté, sa rozhodne podľa
predpisov účinných do 31. decembra 2003 s odchýlkami ďalej ustanovenými.

Je treba poznamenať, že v tejto agende sa v súčasnosti vytvorili a je prítomných v rozhodovaní
odporkyne viacero alternatív, ktoré môžu vyvolávať určitú diskrimináciu u poistencov spĺňajúcich
podobné podmienky ako navrhovateľ. Preto je nutné tieto prípady posudzovať individuálne, ktoré ale
nemožno v ďalšom zovšeobecňovať. Práve v posudzovanej veci bolo zistené, že navrhovateľovi už bol
priznaný starobný dôchodok  podľa piatej časti zákona č.100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov,
čo znamená, že podmienky nároku na dôchodok vzhľadom na znížený dôchodkový vek podľa § 132
ods. 1 zákona č.100/1988 Zb. posúdil a sumu dôchodku aj so zohľadnením dôb zamestnania  určil
iný orgán sociálneho zabezpečenia ( Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia), preto nárok na ten
istý druh dôchodku za tie isté doby zamestnania vzniknúť nemôže. Uvedené vyplýva z ustáleného
právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorého ak bol poistencovi priznaný a
je aj vyplácaný dôchodok podľa vyššie uvedeného zákona, za výsluhový dôchodok sa iba považuje
na účely jeho ďalšej výplaty z osobitného systému sociálneho zabezpečenia a okolnosť, že už bol raz
priznaný je takou okolnosťou, ktorá vylučuje možnosť vzniku ďalšieho nároku na taký istý druh dôchodku
aj podľa neskoršieho zákona - t.j. zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov. Tento právny
názor je vyjadrený v rozsudkoch NS SR, sp.zn. 9So/41/2008, 9So/129/2010, 9So/134/2010.

Krajský súd však uvádza, že navrhovateľ po splnení zákonných podmienok má možnosť požiadať VÚSZ
o zvýšenie už priznaného starobného dôchodku, a to za obdobie dôchodkového poistenia získaného
po 31.12.2003.

Podľa § 244 a  nasl. O.s.p. súd má kompetenciu na preskúmanie zákonnosti napadnutých
rozhodnutí správnych orgánov, teda či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok rešpektovali
príslušné hmotnoprávne a procesné predpisy. Inými slovami, súd preskúmava zákonnosť konkrétneho
rozhodnutia, ktoré je napadnuté opravným prostriedkom a teda predmet súdneho konania je vymedzený
tým, čo bolo predmetom rozhodnutia a inými nárokmi, ktoré neboli riešené napadnutým rozhodnutím
správneho orgánu nemá právomoc sa zaoberať.

Podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom
rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.

Podľa § 250q ods. 2 veta prvá O.s.p., o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým
preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie.

Podľa názoru krajského súdu, vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu v čase vydania napadnutého
rozhodnutia, (ktorý je pre súd v zmysle § 250i ods. 1 O.s.p. rozhodujúci) postupu odporkyne,
ktorý predchádzal vydaniu preskúmavaného rozhodnutia a ani samotnému rozhodnutiu nemožno v
zmysle námietok navrhovateľa vytýkať porušenie zákona odôvodňujúce jeho zrušenie. Napadnuté
rozhodnutie zodpovedá zákonu. Odporkyňa ho vydala na podklade predložených a dostupných dôkazov.
Napadnuté rozhodnutie je zrozumiteľné, logické, v dostatočnom rozsahu odôvodnené a preto aj súdom
preskúmateľné.

Na podklade uvedených skutočností bolo potom potrebné rozhodnutie odporkyne           č. XXX XXX
XXXX X   zo dňa 8. septembra 2014 ako vecne správne a vydané v súlade so zákonom   potvrdiť.



O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 250l ods. 2 O.s.p. za použitia § 250k           ods. l O.s.p., podľa
ktorého, ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú
alebo čiastočnú náhradu trov konania. Navrhovateľ v konaní nebol úspešný, preto mu súd náhradu trov
konania nepriznal a odporkyni sa v zmysle § 250k  O.s.p. trovy konania nepriznávajú.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky. V odvolaní sa musí uviesť, kto
ho podáva, ktorému súdu je určené, ktorej veci sa týka a čo sa odvolaním sleduje, odvolanie musí byť
podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak,
aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak odvolateľ nepredloží
odvolanie v potrebnom počte rovnopisov a s prílohami, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní
je potrebné najmä uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje (dátum vydania rozhodnutia a spisová
značka), v čom sa vidí nesprávnosť výroku rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa odvolateľ domáha.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}