{"guid": "22c0b620-3e56-4ef8-8e09-519ef24e907c:6ca8d5df-efad-4449-a523-8fddca8bdb93", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2019:2519010012.2", "spisova_znacka": "6To/56/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 6To/56/2019 z 4. 11. 2019", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trnava z 4. novembra 2019, sp. zn. 6To/56/2019, ECLI:SK:KSTT:2019:2519010012.2", "identifikacne_cislo": "2519010012", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "Mgr. Zdenka Saraková", "sudca_id": 846, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-zdenka-sarakova-846", "datum_vydania": "2019-11-04", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Život a zdravie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-157.odsek-1", "nazov": "§ 157 ods. 1 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-157.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-157"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-157.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 157 ods. 2 písm. a) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-157.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-157"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-61.odsek-1", "nazov": "§ 61 ods. 1 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-61.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-61"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-61.odsek-2", "nazov": "§ 61 ods. 2 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-61.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-61"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/300#paragraf-157", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-61"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6ca8d5df-efad-4449-a523-8fddca8bdb93", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2019:2519010012.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2019:2519010012.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2019:2519010012.2/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/56/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2519010012
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2519010012.2

Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov JUDr.
Jozefa Piknu a JUDr. Vladimíra Tencera, v trestnej veci proti obžalovanému Mgr. S. X., nar. XX.XX.XXXX
v C. C., trvale bytom S., A. D. XX/XX, pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm.
a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dňa 15.04.2019, č. k. 8T/6/2019-267, na verejnom zasadnutí
konanom dňa 05.11.2019 v Trnave takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného Mgr. S. X. z a -
m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Piešťany zo dňa 15.04.2019, č. k. 8T/6/2019-267 bol obžalovaný Mgr. S.
X. uznaný za vinného zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a)
Trestného zákona (ďalej len „Tr. zák.“) s poukazom na § 138 písm. h) Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť
tým, že

dňa 16.01.2018 v čase okolo 16.00 hod. riadil nákladné motorové vozidlo zn. Dacia LOGAN, EČ: PN
840CU, farby modrej svetlej metalízy, po ceste č. 11/499 v priamom úseku na trase v katastri obce
Trebatice v km 63.15 a dostatočne sa nevenoval vedeniu vozidla, stavu a povahe vozovky, nesledoval
situáciu v cestnej premávke a okolnostiam, ktoré možno predvídať, v dôsledku čoho pri predajni Eko
Emer prednou časťou vozidla narazil do zadnej časti doľava odbočujúceho osobného motorového
vozidla zn. Škoda FABIA, EČ: PN 045BO, farby šedej metalízy, ktoré v tom čase riadil A. Z. z R. a ktoré
následkom nárazu odhodilo do protismeru, kde následne došlo jeho pravou prednou časťou k nárazu
do prednej časti oproti idúceho vo svojom jazdnom pruhu jazdiaceho osobného motorového vozidla zn.
Seat CORDOBA, EČ: PN 926BG, farby červenej, ktoré riadila B. D. z S. a v ktorom došlo k jej zraneniu v
podobe ťažkých pomliaždenín prednej steny dutiny hrudnej so zlomeninou tela prsnej kosti s jej miernym
posunutím úlomkov, pomliaždenie prsníka a veľkým krvným výronom na hrudnej stene, čím došlo k
obmedzeniu na bežnom spôsobe života v trvaní od 16.1.2018 do 21.3.2018 pre strádanie a bolestivosť
hrudníka, a k ľahkému zraneniu spolujazdkyne Z. S. z S. s ošetrením bez vystavenej PN, na vozidlách
vznikla škoda spolu vo výške približne 7.200,- eur, pričom obžalovaný Mgr. S. X. porušil ustanovenie §
4 odsek 1 písmeno c), § 16 odsek 1, § 17 odsek 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o premávke na pozemných
komunikáciách v plnom znení.

Za to mu okresný súd  podľa § 157 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. k), písm. l), písm. n) Tr. zák., §
38 ods. 3 Tr. zák. a s použitím § 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. uložil peňažný trest vo výške 1.300 eur. Podľa
§ 57 ods. 3 Tr. zák. pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený okresný
súd obžalovanému uložil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2
Tr. zák. bol obžalovanému uložený i trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v
cestnej premávke vo výmere 16 mesiacov. A podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku (ďalej len „Tr. por.“)



poškodených B. D., Sociálnu poisťovňu a Všeobecnú zdravotnú poisťovňu a.s. okresný súd odkázal s
nárokom na náhradu škody na civilný proces, prípadne na konanie pre iným príslušným orgánom.

Obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., teda že
je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, a následne odpovedal kladne na všetky otázky
uvedené v § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Tr. por. Okresný súd vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny
prijal a vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný spáchanie skutku priznal sa nevykoná a
vykonajú sa len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a o náhrade škody.

Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že obžalovaný nemá žiadny záznam v registri trestov.
V evidenčnej karte vodiča má 17 záznamov o priestupkoch v doprave z rokov 2006 až 2018 vyriešené
v blokovom konaní, z čoho je 9 priestupkov za rýchlosť jazdy, kde boli obžalovanému uložené pokuty v
sumách 2.000 Sk, 20 eur, 50 eur, 80 eur, 20 eur, 30 eur, 20 eur, 50 eur a 30 eur, pričom posledná pokuta
za rýchlosť vo výške 30 eur bola obžalovanému uložená dňa 19.06.2018 za prekročenie rýchlosti v obci
o 21 až 50 km/h alebo mimo obce o 31 až 60 km/h. Jeden priestupok mal obžalovaný za osvetlenie
vozidla, kde mu bola uložená pokuta 20 eur a ostatné priestupky boli za iné porušenia s pokutami po
500 Sk, po 20 eur, resp. 60 eur. Obžalovaný je držiteľom vodičského oprávnenia od roku 2004 a nemá
evidované žiadne zadržanie vodičského preukazu.

Okresný súd tiež konštatoval, že prijatiu vyhlásenia o vine nebránil ani tzv. materiálny korektív uvedený
v § 10 ods. 2 Tr. zák., lebo zo spôsobu vykonania činu (nevenovanie sa naplno vedeniu vozidla, keďže
obžalovaný pri jazde zdvíhal tašku na sedadlo) a najmä jeho následku (spôsobenie ťažkej ujmy na
zdraví a poškodenie dvoch vozidiel), ale aj okolností, za ktorých bol spáchaný (zhoršené poveternostné
podmienky - sneženie) a miere zavinenia obžalovaného, po objektívnom vyhodnotení týchto kritérií, je
evidentne zrejmé, že stupeň závažnosti činu bol vyšší ako nepatrný a konanie tak bolo treba definovať
ako prečin.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery okresný súd prihliadol na spôsob spáchania činu, kde
zohľadnil skutočnosť, že obžalovaný nespáchal skutok v danej veci v súvislosti s predchádzajúcimi
postihnutiami za priestupky, kde tieto sa týkali predovšetkým prekročenia povolenej rýchlosti, resp.
osvetlenia vozidla, či iných porušení, pričom v danom prípade k dopravnej nehode prišlo v súvislosti
s nepozornosťou obžalovaného ako vodiča, keď počas jazdy zdvíhal tašku na sedadlo, pričom jeho
vozidlo išlo podľa znaleckého posudku rýchlosťou 35 km/h, a teda rýchlosť jazdy nebola bezprostrednou
príčinou dopravnej nehody. Obžalovaný sa dostatočne nevenoval vedeniu vozidla tak, aby mohol včas
reagovať na vzniknutú situáciu v premávke, teda na pred ním idúce vozidlo, ktoré dalo smerovku doľava
a začalo brzdiť, pričom bolo šero a snežilo. Spôsob spáchania činu pritom nebol taký, že by závažným
spôsobom ohrozil spoločnosť. Vo vzťahu k následkom prečinu okresný súd zohľadnil spôsobenie ťažkej
ujmy na zdraví poškodenej B. D., ktorú zranenie na dlhý čas obmedzilo vo výkone zamestnania ako aj
vážne poškodenie dvoch vozidiel, pričom vozidlo poškodeného A. Z. malo totálnu škodu. Okresný súd
prihliadol aj na osobu obžalovaného, ktorý je ženatý, má jedno dieťa a do zamestnania dochádza autom.

Okresný súd zohľadnil obžalovanému tri poľahčujúce okolnosti uvedené v § 36 písmeno k), l) a n)
Trestného zákona, nakoľko obžalovaný sa pričinil o odstránenie škodlivých následkov trestného činu,
keďže po nehode poskytol pomoc poškodeným a nahlásil udalosť na poisťovni za účelom náhrady škody.
Taktiež zohľadnil, že obžalovaný sa k spáchaniu činu priznal a svoje konanie úprimne oľutoval tak v
prípravnom konaní ako aj v konaní na súde, a že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti v rámci
prípravného konania, kde poskytol potrebnú súčinnosť pri znaleckom dokazovaní a v konaní pred súdom
urobil vyhlásenie o vine. U obžalovaného nebola zistená žiadna priťažujúca okolnosť.

S prihliadnutím na prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností ako aj mieru ich závažnosti sa zákonom
ustanovená horná hranica trestnej sadzby znižovala o jednu tretinu. V danom prípade okresný súd
ukladal len peňažný trest, a to v sume 1.300 eur s prihliadnutím na okolnosti skutku. Okresný súd
konštatoval, že obžalovaný má príjem okolo 900 eur mesačne, a teda uložený peňažný trest je vo výške
asi 1,5 násobku jeho priemerného príjmu, pričom takáto výška uloženého peňažného trestu by nemala
mať nepriaznivý dopad ani na jeho rodinu a vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu.

Okresný súd obžalovanému popri peňažnom treste uložil aj trest zákazu činnosti, ktorý súd môže
fakultatívne uložiť, ak sa páchateľ dopustil trestného činu v súvislosti s činnosťou, na ktorú treba osobitné



povolenie. V danom prípade sa obžalovaný dopustil prečinu ublíženia na zdraví v súvislosti s vedením
motorového vozidla. Pri uložení trestu zákazu činnosti obžalovanému súd zohľadnil predovšetkým
skutočnosť, že obžalovaný sa za posledných 12 rokov dopustil až 17 priestupkov v doprave, pričom
držiteľom vodičského oprávnenia je od roku 2004. Obžalovaný bol v čase dopravnej nehody držiteľom
vodičského oprávnenia takmer 14 rokov, pričom podľa jeho vyjadrenia ročne najazdí viac ako 150.000
km, teda mal by byť skúseným a dostatočne obozretným vodičom vo vzťahu k rôznym situáciám v
premávke, napriek tomu sa však pri zhoršenom počasí nevenoval dostatočne riadeniu vozidla a situácii v
cestnej premávke, vykonával činnosť, ktorá s riadením nesúvisí, čo malo za následok vznik kolízie, ktorá
viedla k dopravnej nehode troch vozidiel a ťažkej ujme na zdraví jednej účastníčky dopravnej nehody.
Zohľadniac skutočnosť, že obžalovaný bol v čase dopravnej nehody držiteľom vodičského oprávnenia
takmer 14 rokov, napriek tomu však mal už 16 priestupkov v doprave aj s vyššími sankciami, a to 50, 60,
či 80 eur, teda nešlo o málo závažné priestupky, a za nedodržanie maximálnej povolenej rýchlosti bol
priestupkovo postihnutý ešte aj 5 mesiacov po dopravnej nehode, a to pokutou 30 eur, teda taktiež išlo o
vážnejšie porušenie predpisov, okresný súd mal za to, že v danom prípade neuloženie zákazu činnosti
obžalovanému by nemalo dostatočný výchovný účinok na jeho správanie sa ako vodiča motorového
vozidla. Je evidentné, že ani dopravná nehoda nemala na obžalovaného ako vodiča taký vplyv, aby sa vo
zvýšenej miere vyvaroval dopravných priestupkov, dokonca závažnejšieho charakteru, keďže prekročil
rýchlosť v obci o viac ako 21 km/h, resp. mimo obce o viac ako 31 km/h, čo nemožno považovať za menej
závažný priestupok. Okresný súd zohľadnil aj to, aby uložený trest zákazu činnosti nemal podstatný vplyv
na jeho rodinu. Keďže manželka obžalovaného je držiteľkou vodičského oprávnenia, teda má možnosť
zabezpečiť v prípade potreby dopravu aj ich maloletého dieťaťa, nemal by mať uložený trest zákazu
činnosti podstatný vplyv na rodinu obžalovaného.

Vzhľadom k tomu, že všetci poškodení majú v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o
povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a
o zmene a doplnení niektorých zákonov, oprávnenie uplatniť ich nárok na náhradu škody priamo proti
poisťovateľovi, odkázal súd všetkých poškodených s ich nárokom na náhradu škody na civilný proces,
resp. na konanie pred iným príslušným orgánom, teda poisťovňou.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie obžalovaný čo do výroku o treste.
V písomne odôvodnenom odvolaní prostredníctvom obhajcu uviedol, že napadnutý rozsudok v časti
výroku o treste považuje za nezákonný z dôvodov uvedených v § 321 ods. 1 písm. b), písm. d) a písm.
e) Tr. por., pretože sa okresný súd nevysporiadal dostatočne so všetkými podstatnými okolnosťami
prejednávaného prípadu, pričom uložil trest, ktoré nemožno považovať za primeraný potrebe naplnenia
účelu trestu (predovšetkým ide o trest zákazu činnosti). V jeho prípade sa jednalo o jeho nepozornosť,
v dôsledku ktorej vznikla dopravná nehoda, pri ktorej došlo k zraneniu osôb. Zranenia boli v konečnom
dôsledku spôsobené odhodením auta do protismeru v dôsledku šmyku, resp. boli spôsobené oproti
idúcim motorovým vozidlom. Poukázal na skutočnosť, že pracuje v centre tradičnej kultúry Myjava,
pričom k výkonu svojho povolania potrebuje používať motorové vozidlo. Venuje sa aj umeleckým a
pedagogickým aktivitám, pričom preváža kontrabas, ktorého preprava prostriedkami verejnej dopravy je
veľmi komplikovaná. Zdôraznil, že za obdobie 14 rokov držby vodičského oprávnenia nebol účastníkom
žiadnej dopravnej nehody a jeho priestupky na úseku cestnej dopravy nie sú závažným porušením
pravidiel cestnej premávky a ročne najazdí cca 150 000 km. V jeho prípade sa tak nejedná o arogantného
a nezodpovedného vodiča trvalo porušujúceho dopravné predpisy. Pripomenul, že má maloleté dieťa a
stará sa o rodinu, pričom jeho manželka nie je aktívnou šoférkou. Za správny nepovažuje výklad, keď
okresný súd uviedol, že manželka je držiteľkou vodičského oprávnenia a teda má možnosť zabezpečiť
v prípade potreby dopravu v rámci rodiny, pretože jeho manželka má panický strach zo šoférovania.
Obžalovaný tiež uviedol, že bez vodičského oprávnenia si nebude môcť dostatočne plniť pracovné
povinnosti. A uložený trest zákazu činnosti je neprimerane prísny a výrazným spôsobom postihuje aj
jeho rodinu a blízke osoby. Vyslovil názor, že trest zákazu činnosti zabráni páchaniu trestnej činnosti len
dočasne, keďže účastníkom dopravnej nehody sa môže stať ktokoľvek, pričom samotný trest zákazu
činnosti sa minie svojim účinkom a nebude na prospech spoločnosti. Zvlášť sa podľa neho minie svojmu
účelu za situácie, keď uplynulo takmer 1,5 roka od dopravnej nehody, pričom počas celého tohto obdobia
bol držiteľom vodičského oprávnenia. Takisto podľa neho nemožno očakávať do budúcna, že sa takéto
dopravné nehody nebudú stávať. Zdôraznil, že jeho konanie nebolo spôsobené typickým ignorovaním
dopravných predpisov. Postup súdu I. stupňa považuje za prísne formalistický. Súhlasil by s uložením
aj vyššieho peňažného trestu bez toho však, aby mu bol uložený trest zákazu činnosti.



Obžalovaný na záver uviedol, že už samotné trestné konanie je pre neho dostatočným ponaučením a
splnilo povahu prevencie a požiadal odvolací súd, aby v prípade ak bude mať za dôvodné mu uložiť
trest zákazu činnosti, aby tento znížil na 12 mesiacov. A žiadal, aby krajský súd napadnutý rozsudok
zrušil  a vo veci rozhodol sám tak, že zmení napadnutý rozsudok a uloží mu primeraný peňažný trest
bez uloženia trestu zákazu činnosti.

Prokurátor Okresnej prokuratúry Piešťany  sa k odvolaniu obžalovaného nevyjadril.

Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie, na ktoré sa dostavil prokurátor krajskej prokuratúry
a obhajca obžalovaného. Verejné zasadnutie na odvolacom súde sa konalo v neprítomnosti
obžalovaného, ktorý žiadal, aby sa verejné zasadnutie konalo v jeho neprítomnosti a v neprítomnosti
poškodených strán. Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí navrhol odvolaciemu súdu
odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť. Obhajca obžalovaného zotrval na písomných
dôvodoch podaného odvolania a navrhol odvolaciemu súdu odvolaniu obžalovaného vyhovieť.

Krajský súd na verejnom zasadnutí oboznámil odpoveď na lustráciu v evidencii priestupkov a doplnenú
evidenčnú kartu vodiča. Zároveň zistil, že po dopravnej nehode obžalovaný dňa 19.04.2018 porušil
povinnosť podľa § 3 ods. 2 písm. b) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (zónový zákaz státia) a dňa 19.06.2018 porušil
povinnosť podľa § 16 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (rýchlosť jazdy).

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa  § 316 ods. 1 Tr. por. alebo
nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len
vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1  Tr. por.

Senát Krajského súdu v Trnave preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo a tak zistil, že odvolanie obžalovaného Mgr. S. X. nie je dôvodné.

Krajský súd konštatuje, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, ktoré skutočnosti vzal súd
prvého stupňa do úvahy pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu.
Prvostupňový súd správne obžalovanému priznal poľahčujúce okolnosti v mysle § 36 písm. k), písm.
l)  a písm. n) Tr. zák.. Priťažujúce okolnosti ani krajský súd nezistil. U obžalovaného bola teda zistená
prevaha poľahčujúcich okolností nad okolnosťami priťažujúcimi, ktorých existencia zistená nebola.

Vychádzajúc z ust. § 34 ods. 1 Tr. zák. účelom trestu je ochrana spoločnosti pred obžalovaným tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život, súčasne odradenie iných od páchania trestných činov vyjadrujúc morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou, pričom jednotlivé hľadiská ukladania trestu vyplývajú z ust. § 34 ods. 3, ods. 4
Tr. zák., ktorými sú spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútka, priťažujúce okolnosti,
poľahčujúce okolnosti, osoba páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy a skutočnosť, aby trest
postihoval iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Majúc teda na zreteli vyššie uvedený účel trestu a jednotlivé hľadiská ukladania trestu, dospel krajský
súd k záveru, že tak z hľadiska individuálnej, ako aj generálnej prevencie bude primeraným trestom trest,
ktorý obžalovanému uložil už súd prvého stupňa, teda trest peňažný vo výške 1.300 eur, čo v konečnom
dôsledku obžalovaný ani nenamietal.

Predmetný trestný čin obžalovaný spáchal v priamej súvislosti s výkonom svojho vodičského oprávnenia,
oprávnenia, ktoré priznáva štát po úspešnom preukázaní poznania a ochoty zachovávať najmä pravidlá
cestnej premávky. Úroveň, v akom si vodič udržiava túto spôsobilosť, štát kontroluje najmä príslušnými
úkonmi pri kontrole bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Je nutné preto považovať za skutočnosť
dôležitú pre trestné konanie, ako obžalovaný tieto pravidlá zachovával, posudzovať ich závažnosť,
početnosť, frekvenciu, spôsob, akým prípadne zmenil svoje správanie spoločensky žiaducim smerom,
ak tieto pravidlá porušil a bol za ich porušenie postihnutý.



V prejednávanej veci nemohol ani krajský súd dospieť k inému záveru, než k tomu, že obžalovaný
napriek opakovanému postihu pokutami preukázal náchylnosť na porušovanie povinností vodiča
motorového vozidla nielen pred spáchaním predmetného prečinu, ale, a čo je výrazne závažné, aj po
tom, čo predmetnú dopravnú nehodu svojím výlučným zavinením spôsobil. Po dopravnej nehode bol
postihnutý dvakrát za porušovanie záväzného právneho predpisu o cestnej premávke. Potom sa podľa
názoru odvolacieho súdu vyžaduje v predmetnom trestnom konaní dočasne zakázať obžalovanému
výkon vodičského oprávnenia v podobe trestu zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel,
ktorý trest spomedzi trestov nespojených s výkonom trestu odňatia slobody je zvyčajne najúčinnejším
trestom za protiprávne činy spáchané v cestnej doprave vo vzťahu k dosiahnutiu účelu trestu. Pokiaľ
okresný súd túto dobu trvania obmedzenia určil dobou 16 mesiacov, ukladal tento druh trestu v rámci
zákonnej trestnej sadzby. Podľa názoru krajského súdu nie je takto uložený trest zákazu činnosti prísny,
o ktorej prísnosti sa snažil obžalovaný presvedčiť krajský súd. Výmera tohto druhu trestu tak, ako ju
uložil okresný súd, je v súlade s účelom trestu.

Majúc na zreteli potom zásady pre ukladanie trestu a okolnosti, za ktorých bol žalovaný trestný čin
spáchaný, a ktoré charakterizujú pomery obžalovaného, jeho osobu a možnosti jeho nápravy, ako aj účel
trestu vyplývajúci z ustanovenia § 34 ods. 1 Tr. zák., ktorým je ochrana spoločnosti pred obžalovaným
spočívajúca v tom, že sa mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorenie podmienok na jeho
výchovu k tomu, aby viedol riadny život a okolnosť, aby uložený trest súčasne iných odradil od páchania
trestných činov a zároveň vyjadroval morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou, dospel krajský súd k
záveru, že všetky výroky o treste sú odôvodnené, zákonné a boli prijaté správnym postupom konania,
pričom uložené tresty vrátane trestu zákazu činnosti predstavujú trest na nápravu obžalovaného a
ochranu spoločnosti primeraný a dostatočne individualizovaný.

Potreba vodičského oprávnenia v tomto prípade nie je podľa názoru krajského súdu tak výraznou
okolnosťou, ktorá by s ohľadom na spôsob spáchania trestného činu a osobu obžalovaného bola natoľko
významná, že by odôvodňovala neuloženie trestu zákazu činnosti. Na záver krajský súd ešte považuje
za potrebné poznamenať, že nie úvaha okresného súdu ohľadom vodičského oprávnenia manželky
obžalovaného, ale úvaha obžalovaného je nesprávna, pretože by potom malo platiť, že obžalovaní
páchajúci trestnú činnosť (v doprave), ktorých rodinní príslušníci majú panický strach zo šoférovania, by
nemali byť postihnutí trestom zákazu činnosti viesť motorové vozidlá. A takýto záver je neprijateľný.

Nezistiac teda dôvod pre zmenu, či zrušenie napadnutého rozhodnutia krajský súd odvolanie
obžalovaného ako nedôvodné postupom podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "22c0b620-3e56-4ef8-8e09-519ef24e907c:fb39659c-bdd9-4862-bea5-f30f7e00041d", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2019:2519010012.2", "spisova_znacka": "6To/56/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 6To/56/2019 z 4. 11. 2019", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2019-11-04", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2019:2519010012.2"}]}