Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 2CoP/19/2015 z 25. 10. 2015 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 25. októbra 2015, sp. zn. 2CoP/19/2015, ECLI:SK:KSPO:2015:8113237005.1 Krajský súd Prešov | 2CoP/19/2015 | ECLI:SK:KSPO:2015:8113237005.1 | 2015-10-25 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: OSP, ZoR Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/2ee9f002-6d44-4c88-83fc-fba94a3ceaa2 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2015:8113237005.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2CoP/19/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113237005
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8113237005.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov
JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci mal. H. O., nar. XX.X.XXXX, bytom Z.,
XX.D. XX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, za
účasti matky Z. O., nar. X.XX.XXXX, bytom Z., XX.D. XX a otca Bc. M. O., nar. XX.X.XXXX, bytom Z., XX.
D. XX, o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 20.5.2015,
č. k. 28P/220/2013-96 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok okrem výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti so spresnením, že
napadnutým rozsudkom súdu prvého stupňa sa mení rozsudok Okresného súdu Prešov č. k.
12C/190/2004-42 zo dňa 23.5.2005.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zmenil rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 28P/2/2004
zo dňa 6.12.2004 tak, že zvýšil výživné zo strany otca pre mal. H. O. zo sumy 800,- Sk mesačne na
sumu 80,- Eur mesačne s účinnosťou od 1.9.2013 do budúcna. Dlžné výživné za obdobie od 1.9.2013
do 30.4.2015 vo výške 1.000,- Eur povolil otcovi splácať v 20-Eurových mesačných splátkach spolu s
bežným výživným pod následkom straty výhody splátok do vyrovnania dlhu. V prevyšujúcej časti návrh
matky zamietol a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

V dôvodoch rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že zásadou na určenie výživného zo strany
povinného rodiča je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Za schopnosti každého
rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. Tento
však treba pri posudzovaní ďalej modifikovať možnosťami rodiča, ktoré rozširujú reálne dosahovaný
zárobok subjektívnymi vlastnosťami. Zdôraznil, že pre posúdenie možností a schopností povinného
rodiča teda nie sú rozhodujúceho jeho skutočné zárobkové pomery, ale reálne zárobkové možnosti
dané okrem iného jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovných
skúseností. Ak súd zistí, že rodič zmenil doterajšie zamestnanie za menej výhodné, musí skúmať
dôvody, a ak na to dôvody nie sú, bude vychádzať z jeho príjmov pred zmenou zamestnania. Toto
bolo pre rozhodnutie súdu kľúčové a síce možnosti otca. Nestotožňuje sa interpretáciou Zákona o
rodine, ktorá by nezamestnanému povinnému rodičovi, ktorý nevyvíja žiadnu snahu o zamestnanie,
takúto snahu súdu nepreukáže, aby bol tento rodič v konaní zvýhodňovaný pred záujmami maloletého
dieťaťa. Mal za preukázané, že otec pracoval a jeho príjem bol štandardný v čase, keď bol v A. v
súkromnej bezpečnostnej službe. Ako sám potvrdil a z priloženého spisu OS Prešov 0Z/223/2013
vyplýva, že otec sa nemôže zamestnať v súkromnej bezpečnostnej službe, kde by dosahoval slušný
príjem práve preto, že požíval alkoholické nápoje v čase riadenia motorového vozidla a týmto spôsobom



sa sám diskvalifikoval z trhu práce a zo svojho dosiahnutého vzdelania (policajná akadémia). Ak by
sa takto sám otec vlastným zavinením nediskvalifikoval z trhu práce, mal možnosť v roku 2014 na
7 voľných pracovných miest. Odhliadnuc od toho je z vykonaného dokazovania zrejmé, že otec sa
mohol zamestnať aj v spoločnosti LEAR a dosiahnuť tam aspoň minimálnu mzdu, čo v tom čase by
predstavovalo 300,- Eur. Z týchto zistení súd prvého stupňa vychádzal a určil výživné otcovi v sume
80,- Eur. Zdôraznil, že otec sa vzdal výhodnejšieho zamestnania. Práve trestné konanie, kedy sa
diskvalifikoval sám z pracovnej pozície, v ktorej predtým pracoval (SBS), ako aj dostatočným spôsobom
preukázal, že mal možnosť sa zamestnať a dosahovať aspoň minimálnu mzdu a z tej pri určení výšky
výživného vychádzal. Na druhej strane súd plne a s veľkým dôrazom bral do úvahy záujem maloletého
dieťaťa a tento mal na mysli pri svojom rozhodovaní. Uviedol, že posledné rozhodnutie o výživnom bolo
pred 10 rokmi a nepochybne náklady na dieťa v materskej škôlke sú iné, ako u dieťaťa študujúceho
strednú odbornú školu. Súd prvého stupňa zdôraznil, že nemôže nechať celú vyživovaciu povinnosť
na pleciach oprávneného rodiča, ktorého sa žiadna inštitúcia, súd ani úrad práce nepýta, či má z čoho
zaplatiť dieťaťu cestovné, stravné alebo výdavky spojené s odborným štúdiom. Súd uviedol, že svojim
rozhodnutím nemôže zvýhodniť postavenie povinného rodiča, ktorý sa vyhýba práci, vzdal sa lepšej
práce vlastným zavinením, konaním oproti záujmu dieťaťa, ktorého plne vyživuje oprávnený rodič, ktorý
má ďalšie 3 vyživovacie povinnosti. V tomto smere akcentuje zdravotný stav maloletých súrodencov
dieťaťa a sociálne postavenie matky. Z toho dôvodu zvýšil výživné zo strany otca na 80,- Eur mesačne,
rozhodol o splácaní dlžného výživného a o trovách konania účastníkov rozhodol podľa § 146 ods. 1
písm. a/ O.s.p..

Proti tomuto rozsudku, okrem výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti, podal v zákonom
stanovenej lehote odvolanie otec, ktorý vyjadril nesúhlas s rozhodnutím súdu prvého stupňa a namieta
určenú výšku výživného v prospech maloletého dieťaťa. Opätovne poukazuje na to, že momentálne
nemôže platiť požadovanú sumu, poberá iba dávku v hmotnej núdzi v sume 61,60 Eur mesačne. Z tejto
sumy platí už dlhodobo 30,- Eur výživného namiesto 26,55 Eur. Taktiež aj v minulosti, ak mal príjem
aj bez rozhodnutia súdu platil nad rámec vyživovacej povinnosti vo vzťahu k maloletému. K odvolaniu
tiež pripojil doklady o platení výživného v predchádzajúcom období. Uznáva, že výdavky stúpli, ale
zdôrazňuje, že nie je momentálne v situácii, kedy by bolo v jeho možnostiach platiť požadované výživné.
Taktiež nevlastní žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok, z ktorého by mohol získať financie. Nie je
pravdou, že vyvíja slabú snahu zamestnať sa. Prácu si aktívne hľadá na pracovných portáloch, čo
je v súčasnej dobe najjednoduchšie a najúspornejšie riešenie. Už nevie ako aktívnejšie si má hľadať
prácu. Vycestoval za prácou aj do T. republiky, ale aj tam sú jeho možnosti obmedzené. Opakované
tvrdenia súdu o jeho pasivite sú nepodložené. Je pravdou, že bol iba na dvoch pohovoroch, ale na viac
ho nepozvali. Nie je pravdou, že by sa dobrovoľne vzdal lepšieho zamestnania svojim protiprávnym
konaním. Poukazuje na spôsob konania pred súdom prvého stupňa a s vydaným rozhodnutím v zmysle
uvedených dôvodov nesúhlasí.

Matka maloletého navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Zdôrazňuje, že v tomto konaní ide o
výživné pre syna otca, pre nikoho iného aj napriek tomu, že ona má ďalšie 3 vyživovacie povinnosti.
Zdôrazňuje, že mal. H. sa dobre učí, všetko zabezpečuje vo vzťahu k nemu len ona sama, keď 11 rokov
sa o maloletého stará a otec zrejme prehliada skutočnosť, že z H. sa stal mladý muž a jeho potreby a
záujmy sa výrazne zmenili, keď na to ani zďaleka nestačí výživné spred 11 rokov. Pokiaľ ide o jej ďalšie
vyživovacie povinnosti poukazuje na to, že má 3 deti, u ktorých výška výživného je stanovená po 80,-
Eur, trojčatá majú 9 rokov, keď mal. H. je už vo veku 17 rokov a doterajšia výška výživného preňho
bola určená 30,- Eur mesačne. Súhlasí s tvrdením súdu prvého stupňa, že otec sa dobrovoľne vzdal
lepšieho zamestnania svojim protiprávnym konaním, jazdou pod vplyvom alkoholu. Nejde tu o žiaden
subjektívny názor súdu, keďže uvedené deklaruje trestné konanie. Myslí si, že to v akej situácii sa otec
nachádza, za to si môže sám. Nemusí sa starať o nikoho iného, len o seba. Poukazuje na to, že súdne
konanie trvá od decembra 2013. Má zato, že má byť už ukončené, a to tým spôsobom, že odvolací súd
nevyhovie odvolaniu otca.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v § 212 ods. 1, 2 O.s.p. spolu
s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2
O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie otca, pokiaľ ide o vec samú, opodstatnené nie je.



Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je obmedzené na obdobie, kým tieto nie sú schopné
samé sa živiť. Uprednostňuje sa vždy záujem oprávneného, preto v prípade, ak sa dieťa rozhodne
pokračovať v riadnom štúdiu v súvislosti s prípravou na budúce povolanie, povinnosť rodičov vyživovať
dieťa nezaniká. Výživné pre dieťa pritom slúži nielen na uspokojovanie všetkých odôvodnených potrieb
(jedlo, ošatenie, obuv, hygienické potreby a pod.), ale aj ďalších potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj
dieťaťa (vzdelávanie, príprava na povolanie, kultúrne, športové, rekreačné potreby a pod.).

Pri rozhodovaní o zmene výživného na účely zisťovania pomerov je potrebné porovnať okolnosti v čase
vydania prvšieho rozhodnutia s okolnosťami v čase nového rozhodnutia, pričom predpokladom takejto
zmeny je výrazná a trvalá zmena pomerov, či už na strane maloletého dieťaťa alebo rodičov. Takouto
zmenou môže byť podstatne vyšší vek dieťaťa a s tým spojený nárast nevyhnutných nákladov, zmena
zdravotného stavu, nástup dieťaťa do školy vyššieho stupňa, zvýšenie či zníženie pravidelného príjmu
jedného z rodičov, príp. zmena počtu vyživovacích osôb u rodičov.

Posúdením všetkých zmien v pomeroch účastníkov konania, ku ktorým došlo od poslednej úpravy sa
sleduje zámer, aby súd mohol vyhodnotiť, či skutočne došlo k takej zmene pomerov účastníkov konania,
ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia.

Na základe uvedeného odvolací súd poukazuje na to, že súd prvého stupňa vykonal dostatočné
dokazovanie vo veci a správne porovnal majetkové pomery oboch rodičov, ako aj odôvodnené potreby
maloletého dieťaťa v čase poslednej úpravy výživného a v súčasnosti. Je zrejmé, že posledná úprava
výživného vo vzťahu k maloletému dieťaťu bola vykonaná rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa
23.5.2005, č. k. 12C/190/2004-42. Týmto rozhodnutím bolo manželstvo rodičov maloletého rozvedené
s tým, že mal H. O. bol na čas po rozvode zverený do výchovy matky. Vo vzťahu k otcovi bola
určená povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou po 800,- Sk mesačne od právoplatnosti
tohto rozsudku. Pri rozhodovaní o výživnom v uvedenom období súd vychádzal zo situácie, že matka
maloletého bola zamestnaná na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov - odbor zamestnanosti,
kde jej čistý mesačný príjem dosahoval sumu 12.000,- Sk (398,33 Eur). Otec bol nezamestnaný, nebol
evidovaný v príslušnej evidencii nezamestnaných, keď pri určení výživného v tom čase súd prihliadol
na skutočnosť, že otec bol pre hrubé porušenie pracovnej disciplíny prepustený zo zamestnania a mal
zato, že vzdal sa tak bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania. Z obsahu spisu Okresného
súdu Prešov, sp. zn. 28P/232/2004 vyplynulo, že posledným zamestnávateľom otca v tom čase bola
spoločnosť ALUMINIUM SYSTEM, s.r.o., Lipany. K ukončeniu tohto pracovného pomeru došlo z dôvodu
hrubého porušenia pracovnej disciplíny, keď príjem otca v tejto spoločnosti dosahoval sumu 5.600,-
Sk (186,- Eur). Otec mal k dispozícii aj výsluhový príspevok, ktorý mu bol zo strany predchádzajúceho
zamestnávateľa Ministerstva vnútra SR priznaný na dobu určitú od 10.7.2003 do 9.7.2005 s tým, že
v roku 2004 výška tohto príspevku predstavovala sumu 1.684,- Sk mesačne (55,89 Eur). Výsluhový
dôchodok bol otcovi priznávaný v súvislosti s existenciou predchádzajúceho služobného pomeru o



príslušného OOPZ SR, keď zo strany zamestnávateľa bol s otcom v roku 2003 ukončený pracovný
pomer. Rodičia maloletého nemali ďalšiu vyživovaciu povinnosť a mal. H. navštevoval 1.ročník základnej
školy.

Odvolací súd poznamenáva, že ochrana práv dieťaťa zahŕňa zo strany rodičov zaistenie podmienok
materiálnej a nemateriálnej povahy k tomu, aby dieťa mohlo dostatočne rozvíjať svoje možnosti a
schopnosti k jeho uplatneniu v spoločnosti. Pokiaľ ide o materiálne podmienky, tieto sa realizujú
prostredníctvom povinnosti rodičov podieľať sa na vyživovacej povinnosti k svojim deťom podľa kritérií
uvedených v citovanom § 75 ods. 1 Zákona o rodine.

Matke maloletého pribudli ďalšie 3 vyživovacie povinnosti - trojčatá narodené v roku 2006, z ktorých
jedno dieťa je ťažko zdravotne postihnuté. O toto dieťa sa matka stará a v tejto súvislosti poberá
príspevok na opatrovanie v sume 420,- Eur mesačne. Matka maloletého poberá prídavky na deti, ako aj
príspevok z nadácie Dobrý anjel v rozsahu 110,- Eur mesačne, čím celková výška jej príjmu tak dosahuje
sumu 674,20 Eur za mesiac. Matka spolu s maloletými deťmi obýva 2-izbový mestský nájomný byt, keď
medzi jej nevyhnutné výdavky patrí úhrada poplatkov spojených s bývaním a taktiež sama zabezpečuje
starostlivosť o všetky maloleté deti.

Mal. H. začal v septembri 2013 navštevovať 1.ročník Strednej odbornej školy podnikania v A., keď v tejto
súvislosti matka opodstatnene poukazovala na nárast výdavkov potrebných na zabezpečovanie stravy,
oblečenia, hygieny, obuvi, školských potrieb, zdravotnú starostlivosť, či cestovné výdavky. Maloletý
dosahuje v škole dobré vyučovacie výsledky, rekreačne sa venuje športu a je odkázaný na používanie
okuliarov. So svojou matkou a súrodencami má blízky citový vzťah, keď maloletý je v kontakte aj s otcom
s tým, že sporadicky sa stretnú, či zavolajú si.

Pokiaľ ide o otca maloletého, v priebehu konania poukazoval na to, že je poberateľom dávky v hmotnej
núdzi v sume 60,- Eur mesačne, keď zároveň občasne pracuje na základe uzatvorenej dohody o
pracovnej činnosti a v tejto súvislosti vie získať príjem od 30,- do 50,- Eur mesačne. V priebehu konania
poukazoval na to, že bol by schopný prispievať na výživu maloletého sumou 60,- Eur mesačne (č. l.
22). Podľa zistení súdu prvého stupňa otec bol naposledy zamestnaný v T. F., kde pracoval v súkromno-
bezpečnostnej agentúre v A., keď uvádzal, že z dôvodu bližšie nešpecifikovaných problémov bol s ním
pracovný pomer ukončený dohodou. V konaní Okresného súdu Prešov, sp. zn. 0T/223/2013 bol otec
odsúdený pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky za čo mu bol uložený trest zákazu činnosti
viesť motorové vozidlá na dobu 3 rokov s podmienečným odkladom na 12 mesiacov. Otcovi bol aj v roku
2005 uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá v súvislosti s trestným činnom ohrozovania
pod vplyvom návykovej látky a neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla.

Súd prvého stupňa v priebehu konania vykonal dokazovanie ohľadom zistenia voľných pracovných
ponúk v profesii bezpečnostná služba pre muža so vzdelaním Akadémia policajného zboru, odbor
bezpečnostná služba, čo korešponduje s dosiahnutým vzdelaním otca, keď v tejto súvislosti bolo zistené,
že v priebehu roku 2013 a 2014 bolo k dispozícii 7 voľných pracovných miest pre pracovníka SBS, resp.
strážnika. Taktiež aj spoločnosť LEAR, s.r.o., Prešov v priebehu rokov 2013 - 2014 obsadzovala rôzne
pracovné pozície v spoločnosti, čo je zrejmé z obsahu správy zo dňa 10.12.2014 (č. l. 69, 70).

Je teda nepochybné, že u maloletého došlo k výraznému nárastu výdavkov potrebných na
zabezpečovanie odôvodnených potrieb, a to v súvislosti s jeho štúdiom na strednej škole od septembra
2013, keď zároveň nemožno opomenúť, že naposledy o vyživovacej povinnosti zo strany povinného
otca vo vzťahu k maloletému dieťaťu bolo rozhodované ešte v máji 2005. Matke maloletého pribudli
ďalšie 3 vyživovacie povinnosti a u otca trvá jeho vyživovacia povinnosť iba k mal. H.. Odvolací súd
zdôrazňuje, že vykonané dokazovanie vo veci podporuje závery súdu prvého stupňa pokiaľ ide o reálne
zárobkové možnosti otca. Pri posudzovaní schopností a možností povinného rodiča nie sú rozhodné
bez ďalšieho len skutočné zárobkové (majetkové) pomery, ale aj jeho reálne zárobkové pomery dané,
napr. jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovnými skúsenosťami.
S ohľadom na právoplatne uložený trest uložený v priebehu spomínaného trestného konania sa otec
nemôže zamestnať v súkromno-bezpečnostnej službe, keď ide o oblasť, v ktorej v minulosti pôsobil a
kde by dosiahol príjem aspoň na úrovni minimálnej mzdy, a teda v rozsahu okolo 300,- Eur mesačne. Ako
správne poznamenal prvostupňový súd, aj ďalší zamestnávateľ pôsobiaci v A., a to spoločnosť LEAR,
s.r.o., v priebehu rokov 2013 a 2014 obsadzovala viaceré pracovné pozície, v ktorých by zamestnanec



mohol dosiahnuť príjem aspoň v rozsahu minimálnej mzdy. Možno tak uzavrieť, že je v reálnych
schopnostiach a možnostiach otca zamestnať sa a dosahovať zárobok aspoň v rozsahu minimálnej
mzdy, čo odôvodňuje rozhodnutie o inej výške výživného v prospech maloletého dieťaťa správne určenej
súdom prvého stupňa sumou 80,- Eur mesačne s účinnosťou od septembra 2013, a teda od doby, keď
maloletý začal študovať na strednej škole.

Súd prvého stupňa správne rozhodol aj o výške dlžného výživného a forme jeho zaplatenia, preto so
zreteľom na uvádzané dôvody odvolací súd rozsudok okrem výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej
časti potvrdil postupom podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. so spresnením, že napadnutým rozsudkom súdu
prvého stupňa sa mení rozsudok Okresného súdu Prešov, č. k. 12C/190/2004-42 zo dňa 23.5.2005,
keďže v tomto smere ide o posledné rozhodnutie súdu o výživnom pre maloleté dieťa.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1, 2 O.s.p. v spojení s § 146 ods.
1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho
výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu. Takýmto druhom konania je aj konanie vo veci
starostlivosti súdu o maloleté dieťa (§ 81 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.