Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 1CoP/47/2012 z 23. 9. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 23. septembra 2012, sp. zn. 1CoP/47/2012, ECLI:SK:KSPO:2012:8411207719.1 Krajský súd Prešov | 1CoP/47/2012 | ECLI:SK:KSPO:2012:8411207719.1 | 2012-09-23 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: § 62 ods. 1 ZoR Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/3a0861ab-36d1-47e8-97b6-df3f6ccc58bb Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2012:8411207719.1 Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 1CoP/47/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8411207719 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8411207719.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr. Márie Kupkovej a JUDr. Mariany Muránskej vo veci navrhovateľa: N. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. č. XX, XXX XX S. H., Česká republika, proti odporkyni: I. H., nar. XX.X.XXXX, bytom G., Ul. I. č. XXX/ XX, o zrušenie vyživovacej povinnosti, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Svidník č.k. 2P/7/2012 - 26 z 15.2.2012 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti voči odporkyni. Náhradu trov konania účastníkom nepriznal. Vychádzal zo zistenia, že rozsudkom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 6P/72/2006 zo dňa 23.2.2007 bol navrhovateľ zaviazaný prispievať na výživu odporkyne sumou 2.500,- SK (82,98 Eur) mesačne od 1.9.2006 do budúcnosti. Navrhovateľ si určené výživné neplatil a rozsudkom Okresného súdu Svidník č.k. 6P/78/2011 - 23 z 29.11.2011 bol zaviazaný prispievať na výživu navrhovateľky sumou 30 Eur mesačne vždy do 15 -teho dňa v mesiaci vopred počnúc od 29.11.2011. Z potvrdenia Katolíckej univerzity v Ružomberku z 27.1.2012 je zrejmé, že odporkyňa je študentkou Pedagogickej fakulty, detašované pracovisko Poprad od 5.9.2011. Vychádzajúc z ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine, súd prvého stupňa uzavrel, že odporkyňa nie je schopná samostatne sa živiť, a preto návrh navrhovateľa zamietol. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ. Poukázal na to, že nie je schopný v súčasnej dobe platiť predmetné výživné. Jeho príjem za rok 2010 bol 13.000,- Kč mesačne a v roku 2011 skončil v strate. S manželku spláca hypotéku v čiastke 9.600,- Kč mesačne, pričom má dve pôžičky v sume 8.248,- Kč a 4.122,- Kč. Príjem manželky je 15.000,- Kč. Navrhovateľ je živnostník, ale hospodárska kríza spôsobila úpadok v doprave, v ktorej podniká a k 30.3.2012 musí ukončiť svoju činnosť, pretože mu hrozí osobný bankrot. Dcéra poberá sociálne štipendium vo výške 200 Eur mesačne a navrhovateľ má v súčasnosti voči dcére dve vyživovacie povinnosti, a to jednak v sume 82,98 Eur mesačne a 30 Eur mesačne. Naviac si dcéra chodí brigádnicky privyrábať ako čašníčka, pričom jej čistý mesačný príjem predstavuje 200 Eur mesačne. Na základe toho navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil a jeho návrhu vyhovel. Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadrila. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods.1,2 O.s.p., a to bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2 O.s.p.) a zistil, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvého stupňa nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Podľa § 62 ods.1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. V predmetnej veci bolo nepochybne preukázané, že odporkyňa je študentkou Katolíckej univerzity v Ružomberku, čo potvrdzuje potvrdenie tejto inštitúcie z 27.1.2012, nie je teda schopná sama sa živiť a je odkázaná na výživné zo strany svojich rodičov vrátane navrhovateľa. Rozsudok Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 6 P 72/2006 z 23.2.2007 v súčasnosti už nie je účinný, pretože ho nahradil rozsudok Okresného súdu Svidník č.k. 6P 78/2011 - 23 z 29.11.2011, podľa ktorého má navrhovateľ prispievať na výživu odporkyne sumou 30 Eur mesačne od 29.11.2011. Takto určené výživné je v silách navrhovateľa, aby ho platil odporkyni, najmä so zreteľom na to, že navrhovateľ spláca pôžičky v celkovej sume viac ako 12.000,- Kč a naviac ma hypotekárny úver v sume 9.600,- Kč, pričom príjem manželky podľa jeho vlastného tvrdenia je 15.000,- Kč, to znamená, že výdavky presahujú dokonca aj príjem jeho manželky. Výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami rodičov a nie je mysliteľné, aby navrhovateľ ako otec odporkyne bral na seba takéto záväzky vo vzťahu k finančným ústavom a nebol schopný platiť výživné vo výške 30 Eur mesačne. Takýmto tvrdeniam zo strany navrhovateľa nie je možné uveriť a takúto situáciu nie je možné pripustiť, najmä so zreteľom na nízku sumu výživného, ktorú v súčasnosti navrhovateľ by mal odporkyni platiť. Pokiaľ ide o ostatné tvrdenia navrhovateľa uvedené v jeho odvolaní proti rozsudku prvého stupňa, podľa ktorých by odporkyňa mala byť schopná sama sa živiť, tieto preukázané neboli a v prvostupňovom konaní v tomto smere navrhovateľ nenavrhol, ani nepreukázal žiadne okolnosti. Správne preto postupoval súd prvého stupňa, pokiaľ návrh zamietol. So zreteľom na to, že správny je výrok napadnutého rozsudku aj o trovách konania, odvolací súd postupom podľa § 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods.1 O.s.p. a § 142 ods.1 O.s.p., podľa ktorého navrhovateľ ako neúspešný účastník nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a odporkyni žiadne preukázateľné trovy spojené s odvolacím konaním nevznikli, preto táto náhrada nebola priznaná žiadnemu z účastníkov. Poučenie: Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.