Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 8Co/197/2018 z 29. 4. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 29. apríla 2019, sp. zn. 8Co/197/2018, ECLI:SK:KSZA:2019:5113209735.1 Krajský súd Žilina | 8Co/197/2018 | ECLI:SK:KSZA:2019:5113209735.1 | 2019-04-29 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e2ba313b-71fd-489a-9d67-1889a72c9919 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2019:5113209735.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/197/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113209735
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5113209735.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej
a členiek senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a Mgr. Anny Mihálikovej, v právnom spore žalobcu: T. L.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom: U. U. XX, XXXX Y., Švajčiarsko, zastúpený splnomocneným zástupcom
Advokátska kancelária JUDr. Chlapík, s.r.o., so sídlom Žilina, ul. Sládkovičova č. 167/13, IČO: 47 232
072, proti žalovaným: 1/ L. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., ul. I. č. XX, zastúpená splnomocneným
zástupcom RYBÁR advokát, s.r.o., so sídlom Žilina, ul. A. Kmeťa č. 11, IČO: 51 273 225, 2/ Y. Q.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom A., ul. H. č. XX, za účasti intervenienta na strane žalovaných: Slovenský
zväz záhradkárov, základná organizácia, reg. č.: 28-97, so sídlom: Žilina, Pod Dubňom, P.O.BOX
4, o zriadenie vecného bremena, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k.
4C/101/2013-446 zo dňa 28. júna 2017, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Žalovaní 1/ a 2/ a intervenient m a j ú voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina rozsudkom č. k. 4C/101/2013-446 zo dňa 28.06.2017 žalobu zamietol. Zároveň
rozhodol, že žalovaná 1/ a žalovaná 2/ a intervenient má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi
v rozsahu 100 %.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 25.03.2013 domáhal voči
pôvodnej žalovanej N. V., aby súd zriadil v prospech žalobcu ako vlastníka stavieb - chatky súp. č. XXX,
postavenej na pozemku CKN parc.č. 931/5, zastavané plochy a nádvoria o výmere 14 m2 a chatky bez
označenia súpisným číslom, postavenej na pozemku CKN parc. č. 931/6, zastavané plochy a nádvoria o
výmere 16 m2, nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. F., zapísaných na LV č. XXXX Správou katastra
Žilina, právo cesty pešo, motorovým a iným vozidlom cez pozemok CKN parc. č. 923/37, zastavané
plochy a nádvoria o výmere 149 m2, v k. ú. F., pozemky vytvorené na základe geometrického plánu
č. 28/2007 Ing. S. U. zo dňa 21.09.2007 a žalovaná má byť zaviazaná povinnosťou strpieť výkon tohto
práva. Žalovaná je vlastníkom pozemku CKN parc. č. 775/3 o výmere 1813 m2, z časti ktorého bol
ako prístupová cesta vytvorený pozemok CKN parc. č. 923/37 o výmere 149 m2. Na základe návrhu
žalobcu, z dôvodu prevodu vlastníckeho práva pozemku parc. č. 927/37 pôvodnou žalovanou na tretie
osoby bola uznesením okresného súdu č. k. 4C/101/2013-155 zo dňa 08.10.2014 pripustená podľa §
92 ods. 2 a 3 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len „O. s. p.“ zmena strán na strane žalovaných
tak, že na miesto doterajšej žalovanej vstúpili L. U. ako žalovaná 1/ a Y. Q. ako žalovaná 2/. Zároveň na
základe návrhu žalobcu z dôvodu, že došlo k zmene okruhu strán na strane žalovaných súd uvedeným
uznesením pripustil podľa § 95 ods. 1, 2 O. s. p. zmenu žaloby, ktorou zmenenou žalobou sa žalobca
domáhal: - zriadenia v prospech žalobcu ako vlastníka stavby - chatky súp. č. XXX postavenej na



pozemku CKN parc. č. 931/5, zastavané plochy a nádvoria o výmere 14 m2 a chatky (bez označenia
súpisným číslom) postavenej na pozemku CKN parc. č. 931/6, zastavané plochy a nádvoria o výmere 16
m2, nachádzajúcich sa v k. ú. F., obec A., okres A., zapísaných Správou katastra Žilina na LV č. XXXX,
práva cesty pešo, motorovým alebo iným vozidlom cez pozemok CKN parc. č. 923/37 - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 145 m2, vedený na LV č. XXXX pre k. ú. F., obec A., okres A. a cez pozemok
CKN parc. č. 923/86 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 4 m2, vedený na LV č. XXXX pre k. ú.
F., obec A., okres A.; - uloženia povinnosti žalovanej 1/ strpieť výkon práva cesty pešo, motorovým a
iným vozidlom cez pozemok CKN č. 923/37 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 14 m2 a CKN
parc. č. 931/6 - zastavané plochy a nádvoria, o výmere 16 m2, nachádzajúcich sa v k. ú. F., obec A.,
okres A., zapísaných Správou katastra Žilina na LV č. XXXX; - uloženia povinnosti žalovanej 2/ strpieť
výkon práva cesty pešo, motorovým a iným vozidlom cez pozemok CKN č. 923/86 - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 4 m2 vedený na LV č.XXXX pre k. ú. F., obec A., okres A. žalobcom ako vlastníkom
stavieb postavených na pozemku CKN parc. č. 931/5 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 14 m2
a CKN parc. č. 931/6 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 16 m2, nachádzajúcich sa v k. ú. F.,
obec A., okres A., zapísaných Správou katastra Žilina na LV č. XXXX. Uznesením okresného súdu č.
k. 4C/101/2013-126 zo dňa 19.03.2014 bol pripustený vstup ako vedľajšieho účastníka do konania na
strane žalovaného - Slovenský zväz záhradkárov, základná organizácia, reg. č.: 28-98, so sídlom Pod
Dubňom, P.O.BOX 4, Žilina.
Pri rozhodnutí súd vychádzal z ust. § 151o ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, § 80 písm. c/ O. s. p.
účinného v čase podania žaloby, § 137 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len
„C. s. p.“, § 134 ods. 1, § 868, § 165 ods. 3 Občianskeho zákonníka, § 2 ods. 1, 2, § 3 ods. 1, 2, § 6,
§ 7 ods. 1 zák. č. 64/1997 Z. z. o užívaní pozemkov zriadených v záhradkových osadách a vyporiadaní
vlastníctva k nim (ďalej len „zák. č. 64/1997 Z. z.“), § 1 ods. 2, 3, § 22 ods. 1 a ods. 3 zák. č. 135/1961
Zb. o pozemných komunikáciách (Cestný zákon).
Súd konštatoval, že žalobca sa žalobou podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka domáhal zriadenia
vecného bremena spočívajúceho v práve cesty pešo, motorovým alebo iným vozidlom cez pozemok vo
vlastníctve žalovanej 1/ CKN parc. č. 923/37 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 145 m2, vedený na
LV č. XXXX pre k. ú. F., obec A., okres A. a cez pozemok vo vlastníctve žalovanej 2/ CKN parc. č. 923/86
- zastavané plochy a nádvoria o výmere 4 m2, vedený na LV č. XXXX pre k. ú. F., obec A., okres A., a to
za účelom prístupu k stavbám chatiek - chatky súp. č. XXX postavenej na pozemku CKN parc. č. 931/5,
zastavané plochy a nádvoria o výmere 14 m2 a chatky (bez označenia súpisným číslom) postavenej na
pozemku CKN parc. č. 931/6, zastavané plochy a nádvoria o výmere 16 m2, nachádzajúcich sa v k. ú.
F., obec A.. Zároveň tvrdil, že právo zodpovedajúce vecnému bremenu spočívajúce v práve prechodu
peši a prejazdu motorovými vozidlami po ceste vedúcej cez záhradkovú osadu, teda aj po pozemkoch
žalovaných 1/ a 2/, vydržal pri započítaní vydržacej doby jeho právnych predchodcov - predchádzajúcich
vlastníkov chatiek.
V konaní bolo nesporné, že žalobca je vlastníkom stavby chatky súp. č. XXX postavenej na pozemku
CKN parc. č. 931/5, zastavané plochy a nádvoria o výmere 14 m2 nachádzajúcej sa v k. ú. F., zapísanej
na LV č. XXXX. Sporné ostalo, že žalobca nadobudol i vlastnícke právo k stavbe rozostavanej chatky,
postavenej na pozemku parc. č. 931/6, i keď svedok Ing. R. V. uviedol, že na žalobcu vlastnícke právo k
tejto stavbe previedol. Táto stavba nie je zapísaná na žiadnom liste vlastníctva a nie je uvedená ani ako
predmet kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 30.10.2007 medzi predávajúcimi Ing. R. V., T. V., Ing R. I., Q. I.
na jednej strane a kupujúcim T. L. (žalobcom) na strane druhej, ktorou bolo prevedené na kupujúceho
vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, okrem iného i k pozemkom parc. č. 931/6 zastavané plochy a
nádvoria o výmere 16 m2, parc. č. 931/5 zastavané plochy a nádvoria o výmere 14 m2, k stavbe chatky
súp. č. XXX, nachádzajúcej sa na pozemku parc. č. 931/5. Vzhľadom na to, že sa jedná o vlastnícke
právo k stavbe chatky, teda k nehnuteľnosti, pre platnosť právneho úkonu o prevode vlastníckeho
práva k takejto veci je vyžadovaná podľa ust. § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka písomná forma a
podľa § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa nadobúda vlastníctvo nehnuteľnej veci, nadobúdané
zmluvou, vkladom do katastra nehnuteľností. Súdu neboli predložené žiadne dôkazy preukazujúce
vlastnícke právo žalobcu k stavbe chatky na pozemku parc. č. 931/6. Vzhľadom však na existenciu druhej
stavby chatky súp. č. XXX, postavenej na pozemku CKN parc. č. 931/5, zastavané plochy a nádvoria
o výmere 14 m2, zapísanej na LV č. XXXX (č.l. 6), ktorý pozemok priamo nadväzuje na pozemok v
areáli záhradkovej osady a naň až nadväzuje pozemok parc. č. 931/6, na ktorom sa má nachádzať
rozostavaná chatka, nie je podstatné, či existuje aj druhá stavba rozostavanej chatky a či je táto vo
vlastníctve žalobcu.
Súd mal preukázané z geometrického plánu č. 28/2007 vyhotoveného Ing. R. T. v spojitosti s katastrálnou
mapou (č.l. 10 spisu), že cesta cez záhradkovú osadu vedie v smere od hlavnej cesty po pozemkoch



parc. č. 923/40 923/39, 923/38, 923/37 (ktorý pozemok sa následne GP č. 4/2014 zo dňa 19.02.2014 -
úradne overený - č.l. 149 spisu, rozdelil na pozemky parc. č. 923/37 o výmere 145 m2 a parc. č. 923/86
o výmere 4 m2), 923/14 (správne 927/14 - poznámka odvolacieho súdu), následne po pozemku mimo
záhradkovú osadu parc. č. 949/300, na ktorý nadväzujú pozemky vo vlastníctve žalobcu (ako vyplýva
z LV č. XXXX), a to parc. č. 949/90, 949/6, 931/2, 931/3, a na ne pozemky 931/5 a 931/6, na ktorých
sú postavené chatky.
V konaní bolo sporné, či si žalobca nemôže zabezpečiť prístup k stavbe chaty v jeho vlastníctve
iným spôsobom, ako po pozemkoch vo vlastníctve žalovaných. Bolo tiež sporné, či došlo k vydržaniu
žalobcom, prípadne jeho právnymi predchodcami, práva zodpovedajúceho vecnému bremenu prechodu
pešo, motorovým vozidlom po ceste vedúcej cez záhradkársku osadu, resp. po pozemkoch žalovaných.
Vzhľadom na tvrdenie žalobcu o vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu súd prioritne
skúmal, či boli splnené zákonom vyžadované predpoklady vydržania tohto práva.
Určovaciu žalobu podľa § 80 písm. c/ O. s. p. a podľa 137 písm. c/ C. s. p. považuje zákon za
procesne prípustnú len vtedy, ak je na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Vzhľadom na
to, že v konaní bolo sporné, že žalobca má zabezpečený prístup k stavbe chaty č. súp. XXX, akým
spôsobom on a jeho právni predchodcovia realizovali prístup k stavbe chaty, je zrejmé, že stav právnej
neistoty medzi stranami existuje, preto je podľa súdu daný naliehavý právny záujem na rozhodnutí,
či žalobca nadobudol právo zodpovedajúce vecnému bremenu prechodu pešo, motorovým vozidlom
po ceste vedúcej cez záhradkovú osadu, resp. po pozemkoch vo vlastníctve žalovaných a ich právnej
predchodkyne - pôvodnej žalovanej N. V.. Rozhodnutím v tejto veci tak dôjde k odstráneniu neistoty
medzi stranami.
Z vykonaného dokazovania súd nemal preukázanú existenciu dobrej viery žalobcu a ani jeho právnych
predchodcov Ing. R. V. a manželky T. a R. I. a manželky Q. (predchádzajúci vlastníci chatiek), že
im vzniklo právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Preukázané mal, že predchádzajúci vlastníci
chatiek užívali cestu cez záhradkovú osadu s ústnym, a to dočasným súhlasom Základnej organizácie
Slovenského zväzu záhradkárov (ďalej len „ZO SZZ“). Bránu v plote záhradkárov, ktorou mali prístup na
svoje pozemky z cesty vedúcej cez záhradkovú osadu, si osadili svojvoľne. V konaní bolo preukázané
z tvrdenia intervenienta a žalovanej 1/, ktoré žalobca nepoprel, že predchádzajúci vlastníci chatiek
využívali na prechod ku chatkám aj iné pozemky - označené na mape (č.l. 124 spisu) zelenou
prerušovanou čiarou, ktoré mali byť vo vlastníctve žalobcu, prechod cez ktoré pozemky im následne
znemožnil samotný žalobca, ktorému potom pozemky aj s chatkami predali. Toto právo nenadobudol
vydržaním ani žalobca. Doba potrebná na vydržanie tohto práva by mohla žalobcovi začať plynúť až
potom, ako na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 30.10.2007 s predchádzajúcimi vlastníkmi chatiek
nadobudol vlastnícke právo k stavbám chatiek. Žalobca však nikdy nemohol vstúpiť do oprávnenej držby
práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, i keď v žalobe tvrdil, že po nadobudnutí vlastníckeho práva k
stavbám cestu pokojne a nerušene užíval. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že ZO SZZ
nikdy žalobcovi neudelila súhlas na prechod po ceste cez záhradkovú osadu a odmietol aj návrh žalobcu
na spoluprácu pri údržbe cesty. Z výpovede žalobcu na pojednávaní zároveň vyplynulo, že potom, ako sa
protistrana dozvedela, že tieto chatky odkúpil, odstránila bránku z plota a prehodili ju cez plot na pozemok
žalobcu, z ktorého dôvodu žalobca tieto nehnuteľnosti neužíva, lebo sa tam nemôže dostať. Svedok
Ing. U. T. potvrdil, že tieto nehnuteľnosti sú v zanedbanom stave. Z čestného prehlásenia pôvodnej
žalobkyne N. V. zo dňa 17.08.2016 mal súd preukázané, že ani ona nikdy nedala písomný, či ústny
súhlas na užívanie pozemkov v jej vlastníctve na území záhradkárskej osady iným osobám, ako členom
záhradkárskej osady Pod Dubňom, teda ani predchádzajúcim vlastníkom chatiek a ani žalobcovi, ktorý
za účelom získania tohto súhlasu podľa jej vyjadrenia za ňou chodil takmer päť rokov. Súd poznamenal,
že ak by aj N. V. takýto súhlas udelila, bol by neúčinný vzhľadom na obmedzenie disponovania
pôvodných vlastníkov pozemkov v záhradkových osadách s týmito pozemkami s poukazom na zákon
č. 64/1997 Z. z. To isté sa týka aj „Súhlasu“ N. V. zo dňa 23.05.2007, ktorým mala pôvodná žalovaná
ako vlastník pozemku 725/3 v k. ú. F., vedeného na LV č. XXX udeliť súhlas k vydaniu územného
rozhodnutia pre prístupovú účelovú komunikáciu a k vyňatiu pozemku pre PPF pre stavebníka a
spoluvlastníka prístupovej cesty T. L. (žalobcu). Tiež mal súd preukázané nepravdivé tvrdenie žalobcu,
že cesta vedúca cez záhradkovú osadu sa tam nachádza oddávna a že bola len postupne zo strany
záhradkárskej osady upravovaná, rekonštruovaná pre potreby ZO SZZ. Z dokazovania je zrejmé, že
vzhľadom na neexistenciu cesty vedúcej cez záhradkovú osadu po pozemkoch parc. č. 923/40 923/39,
923/38, 923/37, 923/86, 923/14 (správne 927/14 - poznámka odvolacieho súdu) do roku 1986 - 1989
nemohlo byť ani realizované právo prechodu kýmkoľvek cez neexistujúcu cestu. K vydržaniu práva
zodpovedajúcemu vecnému bremenu prechodu po tejto ceste tak teoreticky mohlo dôjsť až od roku
1989, kedy sa cesta dobudovala. Až odvtedy preto mohla začať plynúť 10-ročná lehota potrebná na



vydržanie tohto práva. Súd preto konštatoval, že podmienky pre vydržanie práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu splnené neboli vzhľadom na absenciu základného predpokladu pre vydržanie práva,
a to dobrej viery predchádzajúcich vlastníkov chatiek, že im toto právo patrí, keďže správanie dotknutých
osôb nenasvedčuje tomu, že tieto pozemky boli týmito osobami užívané pre účel prístupu k stavbám
chatiek s vedomím, so zreteľom na všetky okolnosti, že sú v dobrej viere, že sú subjektom tohto práva
a že toto právo vykonávajú pre seba.
Následne súd skúmal podmienky pre zriadenie vecného bremena podľa § 151o ods. 3 Občianskeho
zákonníka, ktoré vecné bremeno je možné zriadiť iba v prospech vlastníka stavby, cez pozemok, ktorý
je priľahlý k stavbe oprávneného z vecného bremena, a to na konkrétny účel vymedzený § 151o ods.
3 Občianskeho zákonníka, teda spočívajúci v práve cesty cez priľahlý pozemok.
Z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že by žalobca nemal prístup k pozemkom, na ktorých
sa nachádzajú chatky, z pozemkov, ktoré sa nachádzajú pri jeho rodičovskom dome, ktoré tvrdenia na
svoju obranu uvádzali žalovaná 1/ a intervenient. V konaní tak bolo preukázané, že medzi verejnou
komunikáciou a pozemkami parc. č. 931/5 a 931/6, na ktorých sú umiestnené chatky, sa nachádzajú
pozemky, ktoré sú vo vlastníctve žalobcu, a to titulom kúpy alebo dedenia. Aktuálny stav vlastníctva
týchto pozemkov v konaní preukázaný nebol, strany však na túto skutočnosť nenavrhli vykonanie
ďalšieho dokazovania. Pokiaľ žalobca uvádzal, že s týmito pozemkami (pôvodne rodičovskými) je
potenciálne uvažované ako so stavebnými pozemkami, na ktorých by dvaja synovia jeho sestry mohli
realizovať výstavbu, toto tvrdenie žalobcu je irelevantné. Dôkazné bremeno na preukázanie tvrdenia, že
žalobca nemá prístup ku stavbám chatiek z pozemkov, na ktorých je postavený rodičovský rodinný dom,
tak žalobca neuniesol. V konaní preto nebolo preukázané, že si žalobca nemôže zabezpečiť prístup ku
stavbám chatiek iným spôsobom, ako po ceste vedúcej cez záhradkovú osadu, situovanej okrem iných
aj na pozemkoch vo vlastníctve žalovaných 1/ a 2/ - CKN parc. č. 923/37 o výmere 145 m2 a CKN parc.
č. 923/86 o výmere 4 m2.
Súd ďalej dospel k záveru, že v danej prejednávanej veci nie je ani daný dôvod na aplikáciu § 151o ods.
3 Občianskeho zákonníka. V konaní bolo tiež nesporné, že prístup na pozemky parc. č. CKN 931/5 a
931/6, na ktorých sa nachádzajú stavby chatiek vedie po ceste cez záhradkovú osadu aj cez pozemky
CKN parc. č. 923/37 a CKN parc. č. 923/86 vo vlastníctve žalovaných 1/ a 2/. V konaní však bolo zároveň
preukázané, z geometrického plánu č. 28/ 2007, že prístupová cesta vedie cez záhradkovú osadu zo
štátnej cesty v smere Žilina - Teplička nad Váhom najprv po pozemkoch parc. č. 923/40, parc. č. 923/39,
parc. č. 923/38, a až potom nasledujú pozemky parc. č. 923/37 a 923/86. Na to nadväzuje pozemok
parc. č. 927/14 ešte v rámci záhradkovej osady. Za hranicou záhradkovej osady sa nachádza pozemok
parc. č. 949/300, ku ktorému má žalobca zriadené právo zodpovedajúce vecnému bremenu práva cesty
na základe Zmluvy o zriadení práva vecného bremena V 10252/08, uzatvorenej dňa 17.10.2008. Potom
nasledujú pozemky vo vlastníctve žalobcu parc. č. 949/90, 949/6, 931/2, 931/3, a na ne pozemky parc.
č. 931/5 a 931/6, na ktorých sú postavené chaty. Súd však prejudiciálne vyhodnotil Zmluvu o zriadení
práva vecného bremena V 10252/08, uzatvorenú dňa 17.10.2008, ako právny úkon absolútne neplatný
v časti, v ktorej bolo dohodnuté zriadenie práva vecného bremena cesty cez pozemky v záhradkovej
osade parc. č. 923/40, 923/39, 923/38, 923/14.
Podľa súdu účelom reštitučných zákonov č. 229/1991 Zb. a č. 503/2003 Z. z. bolo odstránenie
- zmiernenie krívd spôsobených totalitným režimom, ale nie spôsobovanie ďalších krívd - resp.
protiprávneho stavu. Preto týmito zákonmi nebolo umožnené vydanie pozemkov, pokiaľ na pozemku
bola zriadená záhradková osada (§ 11 ods. 1 písm. e/ zák. č. 229/1991 Zb., § 6 ods. 1 písm. e/
zák. č. 503/2003 Z. z.) pôvodným vlastníkom. Vysporiadanie pomerov týkajúcich sa práv pôvodných
vlastníkov k pozemkom nachádzajúcim sa v záhradkových osadách a postup štátnych orgánov v
konaní o pozemkových úpravách je upravený v zák. č. 64/1997 Z. z. Z vykonaného dokazovania
písomným vyjadrením Okresného úradu Žilina, pozemkového a lesného odboru zo dňa 09.09.2016
(ods. 45 odôvodnenia rozsudku), vyhotoveného svedkom Ing. R. U., ako i z výsluchu svedka mal súd
preukázané, že užívatelia pozemkov v zriadenej záhradkovej osade 28-97 Žilina, Pod Dubňom, k.ú. F.
predložili prostredníctvom splnomocnených zástupcov dňa 06.10.2008 na bývalý Obvodný pozemkový
úrad v Žiline návrh na začatie konania podľa § 7 ods. 1 zák. č. 64/1997 Z. z. Konanie nie je doposiaľ
právoplatne skončené, je štádiu konania o úvodných podkladoch. Podľa vyjadrenia svedka Ing. R.
U. po rozhodnutí o námietkach bude ďalej pokračované v konaní, a to tým spôsobom, že sa bude
rozhodovať o spôsobe náhrady za pôvodné pozemky a o pridelení pozemkov v záhradkovej osade
užívateľom. Celý proces je navrhnutý tak, aby vlastníci dostali od štátu finančnú náhradu, alebo náhradný
pozemok. Pôvodní vlastníci pozemkov v záhradkových osadách sú obmedzení v dispozícii s týmito
pozemkami do tej miery, že môžu pozemky členovi záhradkárskej organizácie dať do nájmu alebo
previesť naňho vlastnícke právo k takémuto pozemku. V prípade, že k uzatvoreniu nájomnej zmluvy



nedôjde, zmluva vzniká zo zákona, a to podľa ust. § 3 ods. 1 zák. č. 64/1997 Z. z. Vlastníci pozemkov
sú aj oprávnení podľa ust. § 3 ods. 2 zák. č. 64/1997 Z. z. za podmienok špecifikovaných v citovanom
zákonnom ustanovení nájomný vzťah podľa odseku 1 vypovedať. V ďalšom sú nútení vyčkať na
výsledok konania o pozemkových úpravách. Teda pôvodní vlastníci pozemkov v záhradkovej osade
nemajú možnosť disponovať s pozemkom, na ktorom sú záhradky, resp. so spoločnými pozemkami v
záhradkovej osade (§ 2 ods. 2 zák. č. 64/1997 Z. z.) inak, ako ho dať do nájmu členovi záhradkovej
osady, nájom vypovedať alebo pozemok členovi záhradkovej osady odpredať. Spoločnými pozemkami
sa podľa ust. § 2 ods. 2 zák. č. 64/1997 Z. z. rozumejú najmä pozemky, na ktorých sú vybudované
prístupové cesty, spoločné hygienické, rekreačné a iné prevádzkové zariadenia. Člen záhradkárskej
organizácie má teda právo užívať pozemky pôvodných vlastníkov v ZO jednak obhospodarovaním pôdy
a jednak užívaním spoločných pozemkov. Iná osoba, ako člen záhradkárskej organizácie, také právo
nemá.
Pokiaľ pôvodní vlastníci pozemkov v záhradkovej osade uzatvorili so žalobcom dňa 17.10.2008 Zmluvu
o zriadení práva vecného bremena, predmetom ktorej bolo i právo žalobcu, ktorý nie je ani pôvodným
vlastníkom pozemkov v záhradkovej osade a nie je ani členom záhradkárskej organizácie, prechádzať
pešo, motorovým, resp. iným vozidlom po pozemkoch nachádzajúcich sa pod cestou vedúcou cez
záhradkovú osadu, konali tak v rozpore so zák. č. 64/1997 Z. z. lebo disponovali s pozemkami
neprípustným spôsobom.
Žaloba je predčasná, keďže žalobca sa domáhal zriadenia vecného bremena práva cesty po pozemkoch
nachádzajúcich sa približne v strede tejto cesty. Žalobca teda nepreukázal, že má zabezpečený prístup
po časti cesty vedúcej cez záhradkovú osadu po pozemkoch parc. č. 923/38, 923/39, 923/40 a 927/14 a
keďže je potrebné posudzovať právne vzťahy v celom kontexte vzťahov dotknutého územia, je zrejmé,
že žaloba bola podaná predčasne, keďže žalobca nemá dosiaľ vyriešený prístup z verejnej komunikácie
na pozemky vo vlastníctve žalovaných parc. č. 923/37 a 923/86 po pozemkoch parc. č. 923/38, 923/39 a
923/40 ani prístup z pozemkov vo vlastníctve žalovaných parc. č. 923/37 a 923/86 cez pozemky 927/14
na pozemky v jeho vlastníctve, teda aj na pozemok parc. č. 931/5, na ktorom je postavená chata súp.
č. XXX. Zriadenie vecného bremena práva cesty po pozemkoch parc. č. 923/37 a 923/86, ktorého sa
žalobca v tomto konaní domáha, tak nevyrieši prístup žalobcu k stavbám chatiek na pozemkoch parc.
č. 931/5 a 931/6 od verejnej komunikácie ani ďalšej časti cesty vedúcej cez záhradkovú osadu v smere
od pozemkov vo vlastníctve žalovaných. Je preto predčasné rozhodovať v konaní o zriadení vecného
bremena k pozemkom parc. č. 923/37 a 923/86.
Súd pre úplnosť uviedol, na čo v priebehu konania poukazovala žalovaná 1/ aj intervenient, že v konaní
bolo preukázané, že žalobca uplatnil nárok na zriadenie vecného bremena v tomto konaní účelovo, a to
na preukázanie stavebnému úradu, že k plánovanej individuálnej bytovej výstavbe na pozemkoch parc.
č. 933/2 a 934 má zabezpečenú prístupovú cestu.
O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 C. s. p. a priznal žalovanej 1/ a
žalovanej 2/ a intervenientovi nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. O výške
náhrad trov konania súd rozhodne podľa § 262 ods. 1 C. s. p. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu.
V odvolaní žalobca v súvislosti s uznesením súdu zo dňa 19.03.2014 o pripustení do konania
intervenienta - Slovenský zväz záhradkárov poukázal na ust. § 81 a nasl. C. s. p. Z predmetu sporu
je zrejmé a nepochybné, že výrok určujúceho rozsudku spočívajúceho v povinnosti strpieť výkon
vecného bremena práva cesty sa vzťahuje výlučne na žalovaných 1/ a 2/, teda bol by záväzný len
pre oboch žalovaných, nejde teda o nerozlučné spoločenstvo účastníkov konania a intervenienta. V
predmetnom spore to bol predovšetkým intervenient, ktorý uplatňoval v širokom rozsahu prostriedky
procesnej obrany, predkladal listinné dôkazy a podával procesné návrhy a celé konanie po vstupe
intervenienta sa uskutočňovalo na základe procesnej obrany intervenienta. Podľa žalobcu súd v rozpore
s § 85 C. s. p. v celom priebehu konania nevyzval procesnú stranu, aby sa vyjadrila, či s procesnými
úkonmi intervenienta súhlasí a procesná strana sa ani iným spôsobom nevyjadrila k procesným úkonom
intervenienta. Vychádzajúc z ust. § 85 C. s. p. súd na procesné úkony intervenienta nemôže prihliadať.
Takýto postup súdu a jeho závažné pochybenie v kontexte celého konania je porušením práva na
spravodlivý súdny proces a práva na spravodlivé rozhodnutie vo veci. Tento postup nasvedčuje aj tomu,
že námietka o zaujatosti konajúcej sudkyne, ktorej nebolo vyhovené, bola dôvodná.
Ďalej žalobca vytýkal súdu, že jeho povinnosťou bolo prejednať vec v rozsahu vymedzenom žalobným
návrhom avšak takto nepostupoval. Na základe procesného úkonu intervenienta, ktorý namietal
neplatnosť Zmluvy o zriadení vecného bremena z dôvodu, že bola uzavretá bez jeho vedomia a pôvodní



vlastníci pozemkov nemali právo disponovať pozemkami podľa zák. č. 64/1997 Z. z. súd vyhovel tejto
námietke a vyslovil absolútnu neplatnosť tejto zmluvy, nakoľko je v rozpore s účelom zák. č. 64/1997
Z. z. opierajúc sa o výpoveď svedka Ing. U., ktorý potvrdil, že užívatelia pozemkov v záhradkárskej
osade predložili dňa 06.10.2018 návrh na začatie konania podľa § 7 ods. 1 zák. č. 64/1997 Z. z., ktoré
konanie dodnes nie je právoplatne skončené. Súd nerešpektoval, že o návrhu nebolo zatiaľ právoplatne
rozhodnuté a teda nemožno len z návrhu vyvodiť aplikáciu zák. č. 64/1997 Z. z. Svedok zamlčal,
že rozhodnutia v tejto veci boli viackrát zrušené, a preto sa nepreukázala právna opodstatnenosť
postupu podľa zák. č. 64/1997 Z. z. Žalobca dodal, že Krajský pozemkový úrad Žilina, rozhodnutím zo
dňa 14.02.2011 zrušil rozhodnutie Okresného pozemkového úradu zo dňa 28.10.2010, ktorý návrhu
užívateľov pozemkov zo dňa 06.10.2008 vyhovel. V rámci odvolacieho konania bolo zistené, že na
záhradkársku osadu - intervenienta sa nevzťahuje ust. § 2 ods. 1 zák. č. 64/1997 Z. z. Považoval preto
právny záver súdu o neplatnosti Zmluvy o zriadení vecného bremena za mylný.
Žalobca tiež uviedol, že súd vo svojom rozhodnutí vychádzal len zo svedeckých výpovedí svedkov, ktorí
tvrdili, že ide o prístup k jeho nehnuteľnosti len pešo, teda nie cez vybudovanú cestu. K tomu, aby on
mohol takúto cestu vybudovať vyžaduje súhlas vlastníkov pozemku a vzhľadom na kopcovitosť terénu aj
značné finančné náklady tak, že ich vynaloženie nemožno spravodlivo požadovať. Jeho návrh, aby súd
vykonal ohliadku terénu, cez ktorý by mala byť vybudovaná jeho prístupová cesta nebol akceptovaný.
Pokiaľ ide o nadobudnutie práva vecného bremena vydržaním, žalobca v odvolaní uviedol, že on bol
pri kúpe rekreačných chatiek od ich vlastníkov ubezpečený, že doteraz prístupovú cestu užívali bez
akýchkoľvek problémov, cestu začali užívať v súvislosti s výstavbou chatiek na dovoz potrebného
materiálu a odvtedy ju ďalej užívajú. Poukázal na výpoveď svedka Ing. R. V.. Bol názoru, že splnil
podmienky vydržania, najmä existenciu dobrej viery so zreteľom na ubezpečenie predávajúceho,
že vykonáva právo zodpovedajúce vecnému bremenu a so započítaním vydržacej doby právneho
predchodcu splnil aj podmienku doby vydržania. V rozpore so svedeckou výpoveďou predchádzajúceho
vlastníka chatky Ing. V. súd zaujal právny záver, že cesta sa dobudovala v roku 1989, odkedy mohla
začať plynúť 10-ročná lehota pre vydržanie práva a u predchádzajúcich vlastníkov nebol splnený
predpoklad dobrej viery, že im toto právo patrí.
Vzhľadom na uvedené procesné pochybenie súdu vo vzťahu k procesným úkonom vykonaným
zástupcom intervenienta majúcim za následok porušenie práva na spravodlivý súdny proces, považoval
žalobca rozsudok okresného súdu za nepreskúmateľný. Pokiaľ ide o skutkové zistenia, ich podkladmi
boli procesné úkony zástupcu intervenienta vrátane návrhu na svedecké dokazovanie svedkami blízkymi
intervenientovi. Napriek tomu je on názoru, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré sa
markantne prejavilo v tom, že v danej veci súd aplikoval a vychádzal okrem iného aj z ustanovení zák.
č. 64/1997 Z. z. Hoci je zrejmé, že o návrhu intervenienta postupoval podľa tohto zákona, sa ani po
uplynutí 9-ročnej doby nerozhodlo a naviac tento zákon nemožno na základnú organizáciu intervenienta
aplikovať.
Žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

3. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná 1/ prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu.
Vo vzťahu k úkonom intervenienta sa nestotožnila s tvrdením žalobcu a odmietala ich. Uviedla, že
žalobca v odvolaní bližšie nešpecifikoval konkrétne prostriedky procesného útoku, resp. obrany, pri
ktorých by bol súhlas strany sporu, na ktorej intervenient stál, nevyhnutný. Jeho námietka je teda aj
nepreskúmateľná, neurčitá. Vo všeobecnosti, vychádzajúc z povahy a účelu intervenienta v konaní
mala však za to, že takýto súhlas by bol nevyhnutný v tom prípade, ak by intervenient uplatňoval
v konaní prostriedky útoku/obrany, rozdielne od procesných prostriedkov uplatnených stranou sporu,
ktorú podporuje a zároveň by išlo o také prostriedky útoku/obrany, ktoré by mohli túto stranu v konaní
ohroziť. Žalovaná 1/ dodala, že ona je zároveň predsedníčkou intervenienta, pričom v predmetnom
konaní procesná obrana tak jej ako i intervenienta bola uplatňovaná v rovnakej miere, to znamená
zhodnými tvrdeniami a listinnými dôkazmi preukazujúcimi tieto tvrdenia a nesporne odrážala ich rovnaký
právny záujem na výsledku sporu. Bola názoru, že intervenient sa môže bez obmedzenia vyjadrovať k
dokazovaniu ako aj k právnej stránke veci, čo sa logickým spôsobom odráža v právnej norme (§ 88 ods.
1 C. s. p.), že po skončení intervenovaného sporu už nemôže namietať strane sporu, ktorú podporoval,
že bol spor nesprávne vedený. Podľa žalovanej 1/ žalobca neuviedol, ktoré z prostriedkov procesného
útoku - obrany uplatnených intervenientom (iných ako uplatňovala ona) dosiahli taký stupeň intenzity
(resp. hodnovernosti), že pri rozhodovaní vo veci vychádzal súd práve z týchto procesných úkonov.
Pokiaľ žalobca poukázal na námietku intervenienta ohľadom neplatnosti Zmluvy o zriadení vecného



bremena (hoci už bližšie neuvádza, v ktorom štádiu konania bola táto námietka zo strany intervenienta
vznesená) dodala, že na absolútnu neplatnosť súd prihliada ex offo bez ďalšieho procesného úkonu
účastníka konania a túto súd aj prejudiciálne z vykonaného dokazovania sám vyhodnotil. Považovala
preto námietku žalobcu o procesnom pochybení súdu ohľadne intervenienta ako účelovú. Vo vzťahu
k absolútnej neplatnosti predmetnej zmluvy v časti dohodnutia zriadenia práva vecného bremena cez
pozemky v záhradkovej osade žalovaná 1/ poukázala na tú skutočnosť, že táto nastáva priamo zo
zákona, pôsobí voči všetkým a súd na takúto absolútnu neplatnosť prihliada ex offo, teda aj bez toho,
aby ju účastník konania musel vôbec namietať. Pokiaľ žalobca v odvolaní tvrdil, že záhradkárska osada
nepodlieha režimu, ktorý je uvedený v tomto zákone, dala žalovaná 1/ do pozornosti tú skutočnosť, že
žalobca na podporu tohto tvrdenia konajúcemu súdu v priebehu konania nepredložil/neoznačil žiadny
dôkaz, neprodukoval žiadne skutkové a právne tvrdenia, ktoré by režim tohto zákona vzťahujúci sa na
záhradkovú osadu vylučoval. Čo sa týka označeného rozhodnutia Krajského pozemkového úradu zo
dňa 14.02.2011 toto nebolo v konaní predložené, naviac toto ani nie je právne relevantné. K inému
prístupu žalobcu k nehnuteľnostiam v jeho vlastníctve žalovaná 1/ uviedla, že z vykonaného dokazovania
nebolo preukázané, že by žalobca nemal prístup k pozemkom, na ktorých sa nachádzajú chatky z
pozemkov, ktoré sa nachádzajú pri jeho rodičovskom dome. Žalobca má prístup ku chatkám aj od
rodičovského domu, ktorý priamo susedí s pozemkami v jeho vlastníctve, je tam priame prepojenie.
Toto tvrdenie vyplýva z výpovede intervenienta, Ing. S. X. a Mgr. U. V., ktorý v súdnom konaní uviedol,
že od rodičovského domu L., ktorý susedí s pozemkami vo vlastníctve žalobcu prešiel jednoducho
cez žalobcove pozemky ku chate vo vlastníctve žalobcu. Podľa žalovanej 1/ v tomto konaní nebolo
preukázané, že si žalobca nemôže zabezpečiť prístup ku stavbám chatiek iným spôsobom, ako po
ceste vedúcej cez záhradkovú osadu a to cez pozemky vo svojom vlastníctve z miesta jeho bydliska.
Existencia iného prístupu k sporným nehnuteľnostiam nie je zo strany žalobcu napokon ani popieraná,
žalobca však argumentuje značnými finančnými nákladmi na vybudovanie prístupovej cesty. Poukázala
tiež na to, že skutočnosť, že prístup zriadený cez cudzí pozemok na základe práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu môže byť pre žalobcu pohodlnejší alebo výhodnejší je pre rozhodnutie súdu právne
irelevantné (Rc 4/2007). Pokiaľ ide o splnenie podmienok vydržania žalobcom, s touto skutočnosťou
sa súd v pomerne rozsiahlej časti odôvodnenia dotknutého rozhodnutia podľa jej názoru dostatočne
vysporiadal.
Žalovaná 1/ navrhla rozhodnutie okresného súdu ako vecne správne potvrdiť a uložiť žalobcovi
povinnosť nahradiť jej trovy konania v plnom rozsahu.

4. Intervenient na strane žalovaných 1/ a 2/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol rozsudok súdu
prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.
Za nepravdivé považoval, že ku chatke č. XXX a neexistujúcej chatke vedie prístupová cesta. Do
vlastného geometrického plánu si ju dal zakresliť len žalovaný (správne žalobca - poznámka odvolacieho
súdu) ako budúcu prístupovú cestu ako návrh na vydanie územného rozhodnutia pre stavebný úrad
ku stavbám, ktoré chcel realizovať a používa ich v tomto konaní a vydáva tento stav ako pôvodný a
existujúci. V čase založenia záhradkovej osady (r. 1986) boli v tejto oblasti len dve cesty a to verejná
štátna cesta II/583 (ul. Dolná) v smere východ - západ, vedúca z miestnej časti Budatína do Tepličky
nad Váhom a poľná cesta vedúca z miestnej časti Budatína ako pokračujúca cesta ul. Horná, vedúca
rovnobežne s cestou II/583, ktorá je zakreslená v parc. č KN 806 cez existujúce 4 záhradkové osady
na svahu Dubňa mimo intravilánu mesta Žilina a je verejná a patrí mestu Žilina. To, že cesta tam
nebola dokazuje aj geometrický plán Geometra - Ing. V., A. na zameranie záhradkovej osady k zák. č.
64/1997 č. plánu 243/1-98 zo dňa 14.01.1999, úradne overený OÚ Žilina, Katastrálnym odborom dňa
18.01.1999, kde je zakreslený čiernou farbou pôvodný stav a červenou farbou stav nový ku konaniu
podľa zák. č. 64/1997 Z. z. Podľa intervenienta žalovaný (správne žalobca - poznámka odvolacieho
súdu) môže voľne chodiť na svoje novoskúpené pozemku a ku chatke, ktoré sú mimo záhradkovej osady,
od pozemku rodičovských na ul. H. č. XX, kade aj chodí a taktiež od poľnej cesty na parc. KN 806. Celá
infraštruktúra osady, vybudované prístupové cesty (teleso cesty), infraštruktúra (el. rozvody, vodovod,
oplotenie atď.) slúžia všetkým členom záhradkovej osady, sú ich majetkom a majetkom jednotlivých
členov záhradkovej osady a to podielovým a teda aj žalovanej 1/. Ďalej intervenient uviedol, že okrem §
3 ods. 1 písm. b/ zák. č. 64/1997 Z. z. chránia členov, t.j. aj užívateľov pozemkov v záhradkovej osade
a upravujú pomery medzi vlastníkmi a užívateľmi aj iné zákony a to napr. zák. č. 229/1991 Zb. (§ 11)
a zák. č. 503/2003 Z. z. (§ 6 ods. 1 písm. e/) kde tým, že tieto pozemky sa nevydávajú sú dispozičné
práva vlastníkov obmedzené a vecné bremená alebo iné nájmy nemožno na pozemky uvaliť. Aj preto
túto žalobu súd správne zamietol. Intervenient nesúhlasil s námietkou žalobcu, že podľa § 85 C. s. p.,
prostriedky procesnej obrany ním uplatnenej si vyžadujú súhlas zo strany žalovaných, inak na ne sú



neprihliada. Uviedol, že on ako intervenient v konaní uplatňoval len také procesné prostriedky obrany a
útoku, aké by uplatňovali aj žalované. Do konania bol pripustený uznesením súdu zo dňa 19.03.2014,
voči tomuto uzneseniu žalobca nepodal žiaden opravný prostriedok a toto právo nevyužil a mohol a ani
počas celého konania nepoukazoval na ust. § 81 a nasl. C. s. p. Teda jeho právo na spravodlivý proces
nebolo porušené. Intervenient mal tiež za to, že v zmysle § 77 ods. 1 C. s. p. tvorí so žalovanými, jeho
členmi a užívateľmi pozemkov v zriadenej záhradkovej osade nerozlučné spoločenstvo a podľa § 85 sa
takýto súhlas v tomto prípade nevyžaduje. Zriadenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu práva
cesty, by sa dotklo práv všetkých členov ZO SZZ a pomerov v záhradkovej osade.

5. Žalobca na vyjadrenie žalovanej 1/ a intervenienta na strane žalovaných 1/ a 2/ písomne nereagoval.

6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou
stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario
C. s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní
(§ 380, § 379 C. s. p.) a napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 C. s. p.).

7. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1
C. s. p.) zaoberal sa pri posudzovaní veci iba tvrdeniami žalobcu uvedenými v odvolaní a procesným
postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či nedošlo
k vadám ktoré sa týkajúce procesných podmienok (§ 161 C. s. p.).

8. Žalobca v odvolaní v prvom rade namietal porušenie práva na spravodlivý proces a práva na
spravodlivé rozhodnutie vo veci. Poukazoval totiž na to, že vzhľadom na to, že nejde o nerozlučné
spoločenstvo účastníkov konania a intervenienta súd v rozpore s § 85 C. s. p. v celom rozsahu konania
nevyzval procesnú stranu, aby sa vyjadrila, či s procesnými úkonmi intervenienta súhlasí a procesná
strana sa ani iným spôsobom nevyjadrila k procesným úkonom intervenienta. Súd preto na procesné
úkony intervenienta nemôže prihliadať. Súd však prihliadal na početné procesné úkony intervenienta,
dokazovanie vykonával na základe jeho procesných úkonov, pričom aj pri rozhodovaní vo veci vychádzal
z procesných úkonov intervenienta vykonaných bez relevantného súhlasu žalovaných 1/ a 2/.

9. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení
práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatnení, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a
iných orgánov Slovenskej republiky (IV. ÚS 252/04).

10. Z obsahu spisu vyplýva, že v konaní o zriadenie vecného bremena okresný súd uznesením č. k.
4C/101/2013-126 zo dňa 19.03.2014 pripustil vstup vedľajšieho účastníka (pred účinnosťou C. s. p. -
poznámka odvolacieho súdu) na strane odporcu - Slovenský zväz záhradkárov, základná organizácia,
reg. č.: 28-97, so sídlom Pod Dubňom, P. O. BOX 4, 010 03 Žilina to podľa § 93 ods. 1, 3 C. s. p.
Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že podľa súdu rozhodnutím vo veci samej môže byť dotknuté i
postavenie užívateľa takéhoto pozemku (členov združených v základnej organizácii Slovenského zväzu
záhradkárov) a jeho práva, ktoré mu k takémuto pozemku prináležia (minimálne právo tento pozemok
využívať doterajším spôsobom na stanovený účel, ktorého právo môže byť dotknuté - obmedzené
rozhodnutím súdu uloženou povinnosťou strpieť prechod navrhovateľa cez takýto pozemok). Bol preto
názoru, že je daný právny záujem vedľajšieho účastníka na výsledku konania.

11. Podľa § 81 C. s. p. intervenient je ten, kto sa zúčastňuje na konaní popri žalobcovi alebo žalovanom
a má právny záujem na výsledku konania.
Podľa § 82 C. s. p. intervenient vstupuje do konania z vlastného podnetu alebo na základe oznámenia
o sporu podľa § 86 písomným podaním (ods. 1). Vstup intervenienta je prípustný počas celého konania
(ods. 2). V podaní, ktorým vstupuje do konania, musí intervenient okrem všeobecných náležitostí
podania uviesť tvrdenia, ktoré odôvodňujú jeho právny záujem na výsledku konania (ods. 3). Vstup
intervenienta do konania súd oznámi stranám (ods. 4).
Podľa § 83 C. s. p. súd na návrh rozhodne, či je vstup intervenienta prípustný.
Podľa § 84 C. s. p., ak z osobitného predpisu vyplýva, že rozsudok je pre intervenienta záväzný, tvoria
intervenient spolu so stranou, na ktorej vystupuje, nerozlučné spoločenstvo podľa § 77.



Podľa § 77 C. s. p. nerozlučné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o také spoločné
práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca alebo
žalovaný; procesný úkon jedného z nich platí i pre ostatných.
Podľa § 85 C. s. p., ak intervenient spolu so stranou, na ktorej vystupuje, netvoria nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77, vyžadujú prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany
podľa § 149 až 154 uplatnené intervenientom súhlas tejto strany; inak na ne súd neprihliada.
Podľa § 86 C. s. p. strana môže osobe, ktorá má právny záujem na výsledku sporu, oznámiť, že sa vedie
spor a vyzvať ju, aby ako intervenient vstúpila do konania (ods. 1). Prílohou oznámenia o spore je žaloba
a jej zmeny (ods. 2). V oznámení sa uvedie, aké nároky, čo do dôvodu strana voči tejto osobe uplatní,
ak bude v spore neúspešná (ods. 3). Podľa § 87 C. s. p. účinky oznámenia o spore sa vzťahujú na spor
medzi stranou, ktorá oznámila spor a osobou, ktorej bol spor oznámený (ods. 1). Ak ten, komu bol spor
oznámený do konania ako intervenient nevstúpi, nemôže strane namietať, že právoplatne skončený
spor bol nesprávne rozhodnutý (ods. 2). Po právoplatnom skončení sporu môže osoba, ktorej bol spor
oznámený, namietať strane, na ktorej by vystupovala, nesprávne vedenie sporu iba vtedy, ak a/ spor
bol osobe oznámený v čase, keď už nebolo možné účinne uplatniť prostriedky procesného útoku alebo
prostriedky procesnej obrany, alebo opravné prostriedky, b/ strana úmyselne alebo z dôvodu hrubej
nedbanlivosti neuplatnila prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré osobe
neboli známe.
Podľa § 88 C. s. p. intervenient nemôže strane, na ktorej vystupoval, namietať, že právoplatne
skončený spor bol nesprávne rozhodnutý (ods. 1). Po právoplatnom skončení sporu môže intervenient
strane, na ktorej vystupoval, namietať nesprávne vedenie sporu iba vtedy, ak a/ intervenient nemohol
prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany alebo opravné prostriedky účinne
uplatniť z dôvodu, že súhlas, ktorý bol odopretý, b/ intervenient nemohol prostriedky procesného útoku
alebo prostriedky procesnej obrany alebo opravné prostriedky účinne uplatniť v čase, keď do konania
vstúpil a do konania nemohol bez vlastnej viny vstúpiť skôr, c/ strana úmyselne alebo z dôvodu
hrubej nedbanlivosti neuplatnila prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
intervenientovi neboli známe.
Podľa § 149 C. s. p., prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

12. S poukazom na ust. § 77 C. s. p., v ktorom je zadefinované nerozlučné spoločenstvo a s prihliadnutím
na to, že dôsledky nerozlučného spoločenstva vyplývajú z hmotnoprávneho vzťahu účastníkov, bez
zreteľa na ich vôľu (uznesenie NS SR sp. zn. 5 M Cdo 19/201007), ktorý nie je daný, možno súhlasiť so
žalobcom v odvolaní v tom, že v danej veci o zriadenie vecného bremena intervenient netvorí nerozlučné
spoločenstvo so žalovanými 1/ a 2/. Žalobca však v odvolaní nekonkretizoval ku ktorým prostriedkom
procesnej obrany uplatneným intervenientom nebol daný súhlas strany sporu. Jeho námietka je preto len
všeobecná. Aj napriek tomu možno z obsahu spisu konštatovať, že žalovaná 1/ a intervenient navrhovali
v podstate v konaní rovnaké dôkazy. Navrhli vypočutie rovnakých svedkov na pojednávaní dňa
08.06.2016 (č.l. 202-203 spisu). Dňa 05.08.2016 (č.l. 241 spisu) navrhol intervenient vypočuť svedkov
Ing. T., Dr. L., zástupcu Okresného úradu - odboru pozemkového. V podaní (č.l. 295 spisu) navrhol
vypočuť svedka Ing. X.. Na pojednávaní dňa 26.10.2016 (č.l. 379 spisu) obaja zotrvali na výsluchu
svedkov Ing. X., Ing. T. a Dr. L.. Na pojednávaní dňa 11.01.2017 (č.l. 400 spisu) obaja zhodne upustili
od výsluchu svedka Dr. L.. Z obsahu spisu nevyplýva také vyjadrenie žalovaných 1/ a 2/, v ktorom by s
nejakým dôkazom intervenienta vyslovene nesúhlasili. Ani žalobca v konaní nenamietal procesné úkony
intervenienta. Vzhľadom na uvedené nebol podľa odvolacieho súdu naplnený nesprávny procesný
postup súdu, ktorý by bol porušením práva na spravodlivý proces.

13. Žalobca považoval za mylný právny záver súdu o absolútnej neplatnosti Zmluvy o zriadení vecného
bremena uzatvorenej dňa 17.10.2008, v ktorej bolo dohodnuté zriadenie práva vecného bremena cesty
cez pozemky v záhradkovej osade parc. č. 923/40, 923/39, 923/38, 923/14). Poukázal pritom na
to, že Krajský pozemkový úrad Žilina, rozhodnutím zo dňa 14.02.2011 zrušil rozhodnutie Okresného
pozemkového úradu zo dňa 28.10.2010, ktorý návrhu užívateľov pozemkov zo dňa 06.10.2008 vyhovel
a v rámci odvolacieho konania bolo zistené, že na záhradkársku osadu - intervenienta sa nevzťahuje
ust. § 2 ods. 1 zák. č. 64/1997 Z. z.
Podľa odvolacieho súdu okresný súd mal zistené, že užívatelia pozemkov v zriadenej záhradkovej
osade 28-97 Žilina, Pod Dubňom, k. ú. F. predložili prostredníctvom splnomocnených zástupcov dňa
06.10.2008 na bývalý Obvodný pozemkový úrad v Žiline návrh na začatie konania podľa § 7 ods. 1 zák. č.



64/1997 Z. z., ktoré konanie nie je doposiaľ právoplatne skončené. Vyplýva to aj z potvrdenia Obvodného
pozemkového úradu v Žiline (č.l. 62 spisu) z 09.08.2001 č. ObPÚ 2008/02328/Št, podľa ktorého a/
užívatelia pozemkov v zriadenej záhradkovej osade 28-97 Pod Dubňom žilina v katastrálnom území F.
(ďalej len „ZO“) podali návrh na vyporiadanie vlastníctva k pozemkom ZO v zmysle § 7 ods. 1 zák. č.
64/1997 Z. z., b/ pozemky v ZO sú predmetom konania podľa zákona, c/ pozemky v ZO sú predmetom
projektu pozemkových úprav na vyporiadanie vlastníctva k pozemkom ZO. Okresný súd vychádzal aj z
výsluchu zástupcu Okresného úradu v Žiline Ing. R. U., ktorý sa pokiaľ ide o štádium konania odvolával
na vyjadrenie z č.l. 324 spisu. Odvolací súd poukazuje okrem toho aj na odôvodnenie rozhodnutia
Krajského stavebného úradu v Žiline z 10.06.2010 č. 2010/01183/Cho, v ktorom sa konštatuje, že sa
úrad zaoberal či je Slovenský zväz záhradkárov, základná organizácia reg. č. 28/97 Pod Dubňom riadne
zriadenou záhradkárskou osadou a dospel k záveru, že sa na ňu ust. zák. č. 64/1997 Z. z. vzťahujú.
Pokiaľ teda žalobca v odvolaní sa odvoláva na iné rozhodnutie krajského pozemkového úradu v rámci,
ktorého bolo zistené, že na záhradkársku osadu - intervenienta nevzťahuje ust. § 2 ods. 1 zák. č. 64/1997
Z. z., tak predmetné rozhodnutie súdu v konaní nepredložil, prípadne nenavrhol dôkaz zabezpečiť.
Možno preto súhlasiť so žalovanou 1/ vo vyjadrení k odvolaniu, že žalobca na svoje tvrdenie o tom, že
záhradková osada nepodlieha režimu uvedenému v zák. č. 64/1997 Z. z. neprodukoval žiadne skutkové
a právne tvrdenia a dôkazy.

14. Žalobca v odvolaní k záveru súdu, že on má možnosť prístupu k rekreačnej chatke inak, cez pozemky
vo vlastníctve svojich súrodencov uviedol, že súd vychádzal len zo svedeckých výpovedí svedkov, ktorí
tvrdili, že ide o prístup k jeho nehnuteľnosti len pešo, teda nie cez vybudovanú cestu. K tomu, aby on
mohol takúto cestu vybudovať vyžaduje súhlas vlastníkov pozemku a vzhľadom na kopcovitosť terénu aj
značné finančné náklady tak, že ich vynaloženie nemožno spravodlivo požadovať. Jeho návrh, aby súd
vykonal ohliadku terénu, cez ktorý by mala byť vybudovaná prístupová cesta žalobcu nebol akceptovaný.
Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na ust. § 150 C. s. p. zakotvujúce jednu zo základných
procesných povinností strán sporu, a to povinnosť tvrdiť. Stranu sporu zaťažuje bremeno tvrdenia.
Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom je predpokladom
pre úspech v spore. Žalobca v tomto smere nepredložil dôkaz, že nemá možnosť iného prístupu k
rekreačnej chatke. K nevykonaniu ním navrhovaného dôkazu ohľadom ohliadky na mieste samom
odvolací súd uvádza, že v zápisnici pojednávaní zo dňa 24.06.2016 (č.l. 214 spisu) sa konštatuje,
že právny zástupca žalobcu navrhol doplnenie dokazovania ohliadkou miesta samého. Podľa zvukovej
nahrávky predmetného pojednávania splnomocnený zástupca žalobca doslovne uviedol: „eventuálne
navrhujem podľa zváženia súdu vykonať ohliadku miesta, kde teda tvrdí protistrana, že má prístup k
svojim pozemkom“. Na pojednávaní dňa 05.08.2016 (č.l. 240 spisu) tiež uviedol: „Tohto sa domáhame
a tvrdíme, že dobre možný prístup tam neexistuje a z uvedeného dôvodu sme presvedčení, že keď
sa uskutoční, ak sa uskutoční ohliadka, alebo aj bez tej ohliadky, že bude preukázané, že iný možný
prístup tadiaľ nie je“. Podľa odvolacieho súdu z uvedeného vyplýva, že vykonanie dôkazu žalobca zrejme
ponechal na uváženie súdu, vyslovene ho teda nenavrhol a preto okresný súd o ňom nerozhodoval a
ani nemal dôvod rozhodovať.

15. K nadobudnutie práva vecného bremena vydržaním bol žalobca názoru, že splnil podmienky tohto
spôsobu nadobudnutia práva. Poukazoval pritom na výpoveď svedka Ing. R. V..
Podľa odvolacieho súdu subjektom práva vecného bremena sa môže stáť ktorýkoľvek zo subjektov
občianskoprávnych vzťahov. Môže to však byť len tá osoba, ktorá požíva ochrany v zmysle § 129
a nasl., t.j. tá, ktorá vykonáva právo zodpovedajúce vecnému bremenu pre seba (§ 129 ods. 1) a
je so zreteľom k všetkým okolnostiam v dobrej viere o tom, že jej právo patrí (§ 130 ods. 1) - tzv.,
že je oprávneným držiteľom. Podľa súdnej judikatúry nestačí púhe subjektívne presvedčenie držiteľa
o tom, že vec alebo právo mu patrí, ale je potrebné, aby držiteľ bol v dobrej viere „so zreteľom k
všetkým okolnostiam!. Túto podmienku možno vykladať tak, že posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom
k všetkým okolnostiam v dobrej viere, že mu vec alebo právo patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia
subjektívnych predstáv držiteľa. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať i k okolnostiam, za ktorých vôbec
mohlo vecné bremeno vzniknúť, teda i k právnemu dôvodu („titulu“), ktorý by mohol mať za následok
vznik práva. Otázka existencie dobrej viery sa posudzuje z hľadiska objektívneho, teda podľa toho, či
držiteľ pri normálnej opatrnosti, ktorú možno na ňom požadovať, nemal a nemohol mať pochybnosti, že
mu právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí.
Odvolací súd považoval závery okresného súdu ohľadom toho, že k nadobudnutiu vecného bremena
vydržaním pre absenciu základného predpokladu a to dobrej viery prechádzajúcich vlastníkov chatiek,
že im toto právo patrí, nedošlo za správne a s týmito sa stotožnil. V tomto smere súd vykonal



dostatočné dokazovanie, zistené skutočnosti správne vyhodnotil a náležite sa v odôvodnení rozhodnutia
vysporiadal. Výsluch svedka Ing. R. V. (č.l. 371 spisu) ako predchádzajúceho vlastníka chatky, na ktorý
poukazuje žalobca v odvolaní, podľa odvolacieho súdu nepreukazuje jeho dobromyseľnosť a to aj s
poukazom na jeho list z r. 2007 (č.l. 398 spisu).

16. Vzhľadom na uvedené odvolací súd nepovažoval odvolanie žalobcu za dôvodné a zistené závery ho
viedli k potvrdeniu rozsudku súdu prvej inštancie vrátane výroku o trovách konania, ktorý nebol osobitne
napadnutý odvolaním.

17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262 ods.
1, § 255 ods. 1 C. s. p. Úspešnou stranou odvolacieho konania boli žalovaní 1/ a 2/ a intervenient, preto
majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady
trov konania následne rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozhodnutia (§ 262 ods. 2 C. s. p.).

18. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).



Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 Civilného
sporového poriadku (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a
podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C. s. p.).