Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 9CoP/41/2014 z 28. 5. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 28. mája 2014, sp. zn. 9CoP/41/2014, ECLI:SK:KSZA:2014:5713200039.5 Krajský súd Žilina | 9CoP/41/2014 | ECLI:SK:KSZA:2014:5713200039.5 | 2014-05-28 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: OSP, § 220 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/fce8247f-fb2a-47f0-a810-d824c3b18e02 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2014:5713200039.5 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9CoP/41/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5713200039
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5713200039.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jána Burika a členov
senátu JUDr. Ladislava Mejstríka, JUDr. Jany Kotrčovej, vo veci starostlivosti o maloletého: O. O., nar.
XX.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Martine,
dieťa rodičov, matky: Z. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., ul. J. N. - L. XXXX/X, zastúpená JUDr. Gabrielou
Kľačanovou, advokátkou so sídlom v O., A. G. XX, a otca: O. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. O. nad S.,
ul. A. XXXX/XX, zastúpeného Mgr. Alešom Zollerom, advokátom, so sídlom v D. O. nad S., ul. A. XXXX/
X, dieťa bytom ako matka, v konaní o návrhu matky o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností,
na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu v Martine č. k. 22P/1/2013-154 zo dňa 19. februára
2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu m e n í tak, že otec j e p o v i n n ý platiť výživné na mal. O. O.,
nar. XX.XX.XXXX, v sume 90,- eur mesačne, počnúc dňom 02.01.2013, vždy do každého 20-teho dňa
v mesiaci k rukám matky vopred.

Na zameškanom výživnom za obdobie od 02.01.2013 do 29.05.2014 súd p
o v o ľ u j e otcovi splátky po 20,- eur mesačne, splatné spolu v bežným výživným pod hrozbou straty
výhody splátok pri nezaplatení jednej splátky.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd v Martine zaviazal otca platiť výživné na mal. O. O. v sume 100,-
eur mesačne, počnúc dňom 02.01.2013, vždy do každého 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
Na zameškanom výživnom za obdobie 02.01.2013 do rozhodnutia súdu povolil otcovi splátky po 20,- eur
mesačne, splatné spolu v bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení jednej
splátky.

Pri rozhodovaní vo veci vychádzal z ust. § 62, § 75 ods. 1 a § 77 ods. 1 zákona o rodine, keď konštatoval,
že výživné vo výške 100,- eur mesačne zo strany otca je primerané a zohľadňuje jednak možnosti a
schopnosti povinného, ako i potreby oprávneného (v tomto prípade mal. dieťaťa). Otec dosiahol príjem za
5 mesiacov vo výške 499,33 eur mesačne, matka s prihliadnutím na vek dieťaťa nemá možnosť nastúpiť
do celodenného zamestnania a zvýšiť si tak svoj osobný príjem, študuje externe na vysokej škole, kde
za oba semestre musela uhradiť sumu vo výške 750,- eur, v čom jej finančne vypomáhajú rodičia.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom svojho právneho
zástupcu otec mal. dieťaťa. Žiadal napadnutý rozsudok prvostupňového súdu zmeniť s tým, že bol



ochotný prispievať na výživu na maloletého sumou 80,- eur mesačne. Výživné tak ako ho určil
prvostupňový súd podľa jeho názoru nezodpovedá nielen jeho finančným možnostiam a schopnostiam,
ale je neprimerané i s prihliadnutím na potreby mal. dieťaťa. Za situácie kedy matka si môže dovoliť
študovať na vysokej škole vzniká zjavný nepomer medzi životnou úrovňou jej a životnou úrovňou otca,
s čím sa prvostupňový súd nevysporiadal. Nielen otec je povinný, ale aj matka si má nastaviť finančné
príjmy a výdavky tak, aby sa primeraným spôsobom podieľala na výžive mal. dieťaťa, aby právo dieťaťa
podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine podieľať sa na životnej úrovní rodičov bolo naplnené.

Matka vo svojom vyjadrení žiadala rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdiť. Otcom
navrhovanú výšku výživného vo výške 80,- eur považovala za nízku a nedostatočnú, poukazujúc tiež
na obdobie, že bolo v schopnostiach a možnostiach otca dobrovoľne platiť pôvodne stanovené výživné
vo výške 140,- eur mesačne, a to aj po zrušení pôvodného rozsudku prvostupňového súdu zo strany
súdu odvolacieho. Mal. dieťa si nezaslúži, aby žilo pod hranicou chudoby len preto, že jeho otec nie je
ochotný prispievať na jeho výživu a vynaloží svoje finančné prostriedky na trovy právneho zastúpenia.
Matke bola priznaná bezplatná právna pomoc, a to bez finančnej spoluúčasti z centra právnej pomoci,
kde centrum jednoznačne ustálilo, že matka ako plnoletá fyzická osoba sa nachádza v stave materiálnej
núdze, keďže dosahuje príjem 342,70 eur, pozostávajúci z rodičovského príspevku, prídavkov na dieťa
a z určeného výživného.

S návrhom súčasne s odvolaním podala i návrh na doplnenie rozsudku s tým, aby dieťa bolo zverené
do osobnej starostlivosti matke, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.

Kolízny opatrovník sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a bez
nariadenia pojednávania (§ 214 O.s.p.) rozhodnutie prvostupňového súdu ako podľa ust. § 220 O.s.p.
zmenil tak, že otca zaviazal platiť výživné pre mal. O. O. v sume 90,- eur mesačne.

Tak ako to bolo konštatované už v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí tunajšieho súdu sp. zn.
9CoP/54/2013-38 základné pravidlo pre určenie výšky výživného obsiahnuté v ust. § 75 ods. 1 zákona
o rodine sa vzťahuje na všetky druhy vyživovacej povinnosti a príspevkov, pričom ide o všeobecnú
úpravu, ktorá platí pokiaľ nie je ustanovené pri konkrétnych vyživovacích povinnostiach inak. Na strane
oprávneného súd je vždy povinný skúmať skutočne odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru
podľa druhu vyživovacej povinnosti, ktoré v sebe zahrňujú nielen potreby na stravovanie, ale sú dané i
potrebami bytovými, rodinnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia najmä od veku a zdravotného stavu
oprávneného (v tomto prípade mal. dieťaťa). Na druhej strane je potrebné, ale zdôrazniť, že odôvodnené
potreby sú determinované možnosťami a schopnosťami povinného na ktoré súd pri rozhodovaní musí
taktiež z objektívneho hľadiska prihliadať. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností potom odvolací
súd na rozdiel od prvostupňového súdu dospel k presvedčeniu, že výživné v sume 90,- eur pre mal. O.
O. je v súčasnej dobe primerané a postačuje na pokrytie jeho základných potrieb.

Jedná sa o dieťa v nízkom fyzickom veku, kedy náklady na zabezpečenie základných životných potrieb
sú nižšie ako náklady súvisiace s návštevou predškolských, resp. školských zariadení, pričom ani na
strane otca nemožno hovoriť o nadštandardnom príjme, ktorý by po prípade umožňoval tvorbu úspor
maloletého.

Záverom je potrebné zdôrazniť, že pri určení výživného pre mal. dieťa sa prakticky vždy jedná o dočasnú
úpravu, lebo v súvislosti s fyzickým dospievaním dieťaťa, ako aj s jeho prípravou na budúce povolanie
vždy dochádza k nárastu nákladov, čo má vplyv i na výšku vyživovacej povinnosti zo strany rodičov, a
preto by sa mali rodičia s prihliadnutím na všetky okolnosti dohodnúť o výške výživného v budúcnosti
(dohoda má vždy prednosť pred rozhodnutím súdu a rodičia ňou môžu zmeniť i súdne rozhodnutie).



V tomto konaní súd nevyčísloval výšku zameškaného výživného, lebo je na povinnom (v tomto prípade
otcovi), aby si túto výšku vyčíslil a splatil v splátkach tak ako to vyplýva z výroku rozhodnutia (v opačnom
prípade sa vystavuje riziku exekučného konania).

Pokiaľ matka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne požadovala doplnenie rozsudku súdu prvého
stupňa k tomu je potrebné zdôrazniť, že pokiaľ išlo o zverenie dieťaťa do súdnej starostlivosti, v tejto
časti pôvodné rozhodnutie zrušené nebolo, a preto ani prvostupňový súd nemusel opätovne o tomto
návrhu rozhodovať.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. s použitím ust. § 224 ods. 2
O.s.p. a nepriznal žiadnemu z účastníkov náhradu trov prvostupňového i odvolacieho konania, lebo sa
jedná o konanie, ktoré mohlo začať bez návrhu.

Z tohto dôvodu (v konaní, ktoré mohlo začať i bez návrhu, súd nie je návrhom viazaný), potom nebolo
potrebné ani návrh matky vo zvyšnej časti zamietať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.