{"guid": "22ae731e-0b9c-4efe-aad5-d8fe263d32c6:6cc70c56-90c0-42a4-97cb-69615d2277a0", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2018:8315207390.1", "spisova_znacka": "24Co/1/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 24Co/1/2017 z 29. 1. 2018", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 29. januára 2018, sp. zn. 24Co/1/2017, ECLI:SK:KSPO:2018:8315207390.1", "identifikacne_cislo": "8315207390", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Eliška Wagshalová", "sudca_id": 1293, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-eliska-wagshalova-1293", "datum_vydania": "2018-01-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2010/129", "nazov": "zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-2010"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6cc70c56-90c0-42a4-97cb-69615d2277a0", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8315207390.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2018:8315207390.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2018:8315207390.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24Co/1/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8315207390
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8315207390.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov
senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Martina Barana, v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s.,
so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: D. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom XXX XX E. F. B. XXX, o zaplatenie sumy 5195,72 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. 12C/252/2015-62 zo dňa 6.10.2016, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok v časti, ktorou súd žalobu vo zvyšnej časti zamietol a vo výroku o trovách
konania.

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

Predmet konania
1.  Žalobca sa uplatnenou žalobou domáha od žalovaných nárokov súvisiacich s úverovou zmluvou
uzavretou medzi stranami sporu dňa 9.2.2012.
Obsah napadnutého rozhodnutia
2. Okresný súd Humenné  ako súd prvej inštancie  (ďalej len ,,súd“) rozhodol, že cit.:
„Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 5195,72 eur
od 16.4.2015 do 7.3.2016 a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a .
Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 92 %.“
3.  Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané,  že žalobca ako banka a žalovaný
ako dlžník dňa 09.02.2012 uzavreli Úverovú zmluvu č.41/214/127 Podľa bodu 1. zmluvy sa banka
zaviazala poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky formou splátkového bezúčelového úveru vo výške 10
000,- eur. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť žalobcovi celkovú čiastku 13 740,60 eur. Úver sa zaviazal splatiť
60 anuitnými splátkami vo výške 227,02 eur mesačne, pričom splátky boli splatné v 15.deň kalendárneho
mesiaca a prvá splátka mala byť vykonaná v kalendárny mesiac nasledujúci po kalendárnom mesiaci, v
ktorom bol úver poskytnutý. Banka si inkasovala mesačne z účtu klienta poplatok za správu úverového
účtu vo výške 1,99 eur. Dohodnutá výška úrokovej sadzby bola 12,9% ročne a to až do splatnosti
celého úveru. Výška RPMN bola 14,13%, pričom bola vypočítaná za predpokladu, že úver bol vyčerpaný
jednorázovo v plnej výške, že poplatky a úroková sadzba zostanú po celú dobu zmluvného vzťahu
nezmenené, berúc do úvahy nasledovné parametre uvedené v zmluve: výška anuitnej splátky, počet
splátok, výška poplatku za poskytnutie úveru a výške poplatku za správu úverového účtu. Celkovo
sa žalovaná zaviazala žalobcovi zaplatiť sumu 6 616,80 eur. Druhou upomienkou zo dňa 16.02.2015
žalobca žalovaného vyzval na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 5 317,46 eur a to najneskôr do
21.02.2015. Listom označeným ako výzva na predčasné splatenie úveru zo dňa 15.04.2015 žalobca
žalovanému oznámil, že vzhľadom ku skutočnosti, že žalovaný neobnovil plnenie svojich povinností z



úverovej zmluvy a to ani napriek opakovanej snahe zo strany žalobcu, žalobca rozhodol o predčasnej
splatnosti celého úveru a vyzval žalovaného na zaplatenie celej zostávajúcej sumy úveru vo výške
5 563,80 eur. Žalobca žiadal uhradiť celý dlh vo výške 5 593,80 eur s príslušenstvom najneskôr do
25.04.2015. 7. Z výpisu z úverového účtu žalovaného súd zistil, že žalovaný čerpal úver vo výške 10
000,- eur.
4.    Na zistený skutkový stav prijal právny záver, podľa ktorého zmluva uzavretá medzi účastníkmi
je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou. Na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere bol žalovanému
poskytnutý úver vo výške 10 000,-eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v 60 splátkach vo výške
po 227,02 eur mesačne. Zo strany žalobcu došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti celého úveru
a žalovanému bola stanovená nová lehota na plnenie peňažného záväzku do 25.04.2015. Podľa
vyjadrenia žalobcu žalovaný v prospech žalobcu uhradil do zosplatnenia úveru sumu 4 804,28 eur a
po zosplatnení dňa 07.03.2016 uhradil sumu 5 165,72 eur, t.j. spolu sumu 10 000,- eur. Celá istina
úveru tak žalovaným bola splatená a preto žalobca aj žalobu čo do uplatneného nároku na istinu
úveru zobral späť v priebehu súdneho konania a v tejto časti bolo konanie aj zastavené. Obligatórnou
náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je okrem iného aj údaj o dobe trvania zmluvy a termíne
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN), výške, počte
a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. f), j), k) zákona). V súlade s
ustanovením § 11 ods. 1 zákona absencia vyššie uvedených údajov nespôsobuje neplatnosť uzavretej
zmluvy, avšak poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Z uvedeného je zrejmé, že
povinnými náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa úpravy platnej v čase uzavretia zmluvy
žalobcu a žalovaného bola aj výška, počet a termín splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, pričom
slová výška, počet a termín splátok sa viaže ku každej tam z uvedených zložiek spotrebiteľského úveru,
teda tak k istine, ako aj k úrokom a iným poplatkom. Je teda jednoznačne, že v každej zmluve musí
byť uvedená tak výška istiny, ako aj úrokov a iných poplatkov, taktiež aj ich počet a termín splátok. Súd
vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že v zmluve o úvere absentuje údaj požadovaný zákonom
o spotrebiteľských úveroch v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) a to údaj o termínoch splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov. V zmluve je uvedený iba počet splátok a výška mesačnej splátky. Takéto znenie zmluvy
je pre bežného spotrebiteľa nejasné, neurčité a nie je ani v súlade s uvedeným zákonným ustanovením.
Účelom zákona o spotrebiteľských úveroch a to jeho vyššie uvedených ustanovení je to, aby spotrebiteľ
už pri podpise zmluvy bol informovaný, v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je
povinný plniť povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Preto sa vyžaduje časová
(dátumová) špecifikácia konečnej splatnosti úveru, ktorá je dodávateľom určená na základe vstupných
údajov (obdobný názor je vyslovený v rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 19.9.2012,
sp. zn. 17Co/151/2012). Musí byť bez akýchkoľvek pochybností ustálené, že účelom uvedenej právnej
úpravy je poskytnutie ochrany spotrebiteľovi. Spotrebiteľ má byť totiž informovaný o výške úrokov z
úveru a poplatkoch súvisiacich s úverom. Žalobca pritom ako dodávateľ má zákonnú povinnosť v zmluve
o spotrebiteľskom úvere uviesť údaje o výške úrokov a poplatkov a to priamo v zmluve so sankciou
straty práva na úroky a poplatky. Iba takáto informácia pre spotrebiteľa prispieva k transparentnosti trhu
a umožňuje spotrebiteľovi poznať rozsah svojho záväzku. Žalovaný v predmetnom prípade však túto
možnosť nemal, keďže výška úrokov a poplatkov nie je uvedená v zmluve o spotrebiteľskom úvere
(porovnaj uznesenie NS SR sp. zn. 2Cdo/245/2010).Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti
dospel k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský úver je potrebné podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona o
spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný a bez poplatkov. Predmetom konania po čiastočnom
zastavení konania tak zostal nárok žalobcu na zaplatenie kapitalizovaného úroku z úveru v sume 224,96
eur, úroku z úveru vo výške 12,90 % ročne zo sumy 5 195,72 eur od 16.04.2015 do 07.03.2016 a úroku
z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 5 195,72 eur od 16.04.2015 do 07.03.2016 a zo sumy úrokov
z úveru vo výške 224,96 eur od 16.04.2015 do 07.03.2016. Tým, že žalovaný neuhradil dlžnú sumu
riadne a včas, dostal sa do omeškania s plnením peňažného dlhu a žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie
úroku z omeškania. Žalovaný sa do omeškania dostal dňom 16.04.2015, teda dňom nasledujúcim po
dni kedy došlo k zosplatneniu úveru. Vo zvyšnej časti, tj. v časti uplatneného nároku na úrok z úveru
vo výške 224.96 eur, ako aj vo výške úroku 12,90% ročne z nezaplatenej istiny vo výške 5 195,72 eur
od 16.04.2015 do 07.03.2016, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Žalobca nemá nárok na zaplatenie
úroku z úveru tak ako súd vyššie konštatoval a to z dôvodu, že zmluva uzatvorená medzi stranami sporu
je bezúročná a bez poplatkov. Z toho istého dôvodu súd zamietol žalobu aj v časti uplatneného úroku
z omeškania vo výške 3,13 eur, pretože v tomto prípade ide o úrok z omeškania vyčíslený aj z úrokov,
čo nie je možné priznať. Vzhľadom k tomu, že sa jedná o bezúročnú pôžičku, nie je možné priznať ani
nárok na úrok z omeškania z vyčíslených úrokov z úveru.



5.  Aplikoval ust. §  497, , § 502, ods. 1, § 503, ods. 2, § 504, § 506  Obch.Z., § 52, ods. 1,2,3, § 53, ods.
1, OZ, § 1, ods. 2, § 9, ods. 2, § 11, ods. 1 zákona č. 128/2010 Z.z., § 3, ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z.
6.    O trovách konania rozhodol s poukazom na ustanovenie  § 255, ods. 2 CSP tak, že úspešnému
žalobcovi priznal  náhradu trov konania v rozsahu 92 %.
Obsah odvolania
7.  Proti výroku rozsudku, ktorým súd zamietol žalobu v prevyšujúcej časti  podal  v zákonom stanovenej
lehote odvolanie žalobca.  Navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil a žalobe v celom rozsahu
vyhovel. Má za to, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere sú aj obchodné podmienky banky (VOP),
pričom výška, počet a termíny splátok istiny a úrokov sú uvedené v samotnom texte zmluvy v bode
1.2. Z uvedeného teda vyplýva, že počet a termíny splátok istiny aj úrokov sú rovnaké a sú určené
termínom splatnosti anuitnej splátky. Uvedené platí aj pre údaj o výške splátky. Banka bezplatne a
kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytne spotrebiteľovi výpis z
účtu vo forme amortizačnej tabuľky, ktorá uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť, a lehoty a podmienky
ich úhrady vrátane rozpisu každej splátky s uvedením amortizácie istiny a úrokov vypočítaných na
základe úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru. Informáciu, že splácanie spotrebiteľského úveru
prebieha formou mesačných anuitných splátok a že rozdelenie splátok na istinu a úroky úveru obsahuje
amortizačná tabuľka, banka klientovi poskytuje už v rámci poskytovania informácií pred uzatvorením
zmluvy o spotrebiteľskom úvere prostredníctvom formulára pre štandardné informácie o spotrebiteľskom
úvere. Anuita a anuitné splácanie je definované ako pravidelné (periodické) plynutie pevne stanovených
platieb počas určitej špecifikovanej doby. Anuitná splátka zostáva počas celej doby splácania rovnaká.
Skladá sa zo splátky istiny a splátky úroku, výška anuitnej splátky sa nemení. Plynulé sa mení výška
a pomer istiny a úroku. Z toho vyplýva, že na začiatku úverového vzťahu najväčší podiel celej splátky
bude tvoriť úrok a naopak na konci bude najväčší podiel splátky predstavovať istina, čiže každou ďalšou
splátkou sa splácaný úrok znižuje a splácaná istina sa zvyšuje.  Výška, počet a termíny splátok poplatkov,
u ktorých sú tieto údaje a povinnosť ich úhrady zrejmá už v čase uzatvorenia zmluvy, sú uvedené v
samotnom texte zmluvy. Ostatné poplatky a ich výška sú uvedené v Sadzobníku poplatkov, ktorý je
súčasťou VOP, a tým aj súčasťou zmluvy. Z povahy jednotlivých poplatkov vyplýva, že nie je možné
vopred stanoviť počet, koľkokrát bude klient daný poplatok povinný zaplatiť, pretože uvedené bude
závisieť od toho, koľkokrát danú službu banky využije. Zároveň, termín splatnosti poplatku vyplýva zo
zásad spoplatňovania, ktoré sú súčasťou Sadzobníka, a ktoré stanovujú, kedy je ktorý poplatok splatný.
Žalobca poukázal na návrh generálnej advokátky Éleanor Sharoston prednesený dňa 9.6.2016 - VEC
C-42/15, návrh na začatie prejudiciálneho konania na Súdnom dvore EÚ, ktorý podal Okresný súd
Dunajská Streda, Home Credit Slovakia, a.s. c/a Klára Bíróová, zverejnený na stránke súdneho dvora,
podľa ktorého amortizačná tabuľka nemusí byť súčasťou zmluvy o úvere (body 58 a 59 návrhu). Podľa
jej názoru, zo znenia článku 10 ods. 2 písm. i) smernice 2008/48 vyplýva, že spotrebiteľ má právo
vyžiadať si amortizačnú tabuľku kedykoľvek počas celej dĺžky trvania zmluvy o úvere. Ak by veritelia
boli povinní poskytnúť tabuľku len v okamihu podpísania zmluvy o úvere, slovné spojenie „... právo
spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, a to bezplatne a kedykoľvek počas
celej dĺžky trvania zmluvy o úver by bolo zbavené účinku a právo, ktoré z neho vyplýva spotrebiteľovi,
by malo oveľa menší praktický význam. Amortizačná tabuľka poskytnutá pri uzavretí zmluvy o úvere
je v podstate len vyhlásením o zámere, ktoré sa týka budúcnosti. Nepomôže spotrebiteľovi zistiť, ako
sa mu darí splácať úver. Na tento účel si musí vyžiadať aktualizovanú tabuľku, rozsudok súdneho
dvora v prejudiciálnom konaní k Smernici 2008/48/ES - Ochrana spotrebiteľa Spotrebiteľský úver -
čl. 1, č.l. 3 písm. m), čl. 10 ods. 1 a 2, čl. 22. ods. 1 a čl. 23 - VEC C-42/15. Žalobca má za to,
že podmienky Úverovej zmluvy umožňovali žalovanému bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy
splátok a v nijakom smere nespochybnili jeho možnosť posúdiť rozsahu svojho záväzku. Súdny dvoj
uvedeným rozhodnutím jednoznačne spochybnil formalistický prístup pri vykladaní smernice a zákonnej
úpravy podmieňujúcej úročenie a poplatkovanie úveru členením splátok, tak ako to požaduje Zákon o
spotrebiteľských úveroch, resp. jeho výklad uvedený prvostupňovým súdom v odôvodnení napádaného
rozhodnutia.
Hodnotenie odvolacieho súdu
8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods.
1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti, ako aj
konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. §  379 a nasl. CSP, bez nariadenia
pojednávania (§ 385 CSP a contrario) tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej
tabuli súdu Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k
záveru, že odvolanie žalobcu  nie je dôvodné.



9. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

10.  Žalobca namieta, že súd  nesprávne právne posúdil splnenie povinnosti dodávateľa vyplývajúcej z
§ 9, ods. 2, písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy.
11. Podľa ust. § 9, ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len „ZoSÚ“),  v znení
účinnom v čase uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným
zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
12. Súdu prvej inštancie nemožno nič vytknúť, pokiaľ dôvod bezúročnosti a bezpoplatkovosti, ktorý
predpokladá ustanovenie § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ videl v absencii náležitostí uvedených v ustanovení
§ 9 odsek 2 písm. k/ Zákona o spotrebiteľských úveroch. Účelom právnej úpravy (§ 9 odsek 2 ZoSÚ) je
bez akýchkoľvek pochybností aj poskytnutie ochrany spotrebiteľovi. Ten má totiž právo byť informovaný
o výške (sume) úrokov z úveru a poplatkoch. Žalobca ako dodávateľ má preto zákonnú povinnosť
v zmluve o spotrebiteľskom úvere uviesť údaj o výške úrokov a poplatkov a to priamo v zmluve so
sankciou straty práva na úroky a poplatky v zmluve neuvedené (§ 11 odsek 1 Zákona o spotrebiteľských
úveroch). Informácia spotrebiteľa o úrokoch a poplatkoch má podstatný význam z dôvodu, že prispieva k
transparentnosti trhu a umožňuje spotrebiteľovi poznať rozsah svojho záväzku. Žalovaný ako spotrebiteľ
však túto možnosť nemal, keďže výška úroku a poplatkov nie je uvedená v zmluve o spotrebiteľskom
úvere. (Porovnaj tiež uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 245/2010)
13. Odvolací súd rešpektujúc výklad Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15, v zmysle ktorého
článok 10 odsek 1 a 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o
zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS v spojení s článkom 3 písm.
m) tejto smernice sa má vykladať v tom zmysle, že: zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená
ako jediný dokument, ale všetky náležitosti uvedené v článku 10 odsek 2 uvedenej smernice musia
byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči, poznamenáva, že aj napriek tejto skutočnosti
musí byť zachovaná požiadavka dobrej viery v záväzkovoprávnom vzťahu. Žalobca tvrdí, že niektoré
náležitosti (poplatky) nie sú uvedené v zmluve, ale vo VOP, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy,
odkazujú na ďalší dokument, a to Sadzobník poplatkov a tieto je banka, ako je uvedené vo VOP,
oprávnená zmeniť z dôvodov tam uvedených. V tomto smere odvolací súd pripomína závery Ústavného
súdu Českej republiky vo veci sp. zn. I ÚS 3512/11 cit.: „Je třeba zdůraznit, že obchodní podmínky
ve spotřebitelských smlouvách na rozdíl třeba od obchodních smluv mají sloužit především k tomu,
aby nebylo nezbytné do každé smlouvy přepisovat ujednání technického a vysvětlujícího charakteru.
Naopak nesmějí sloužit k tomu, aby do nich v často nepřehledné, složitě formulované a malým písmem
psané formě skryl dodavatel ujednání, která jsou pro spotřebitele nevýhodná a o kterých předpokládá, že
pozornosti spotřebitele nejspíše uniknou (například rozhodčí doložka nebo ujednání o smluvní pokutě).
Pokud tak i přesto dodavatel učiní, nepočíná si v právním vztahu poctivě a takovému jednání nelze
přiznat právní ochranu.“
14. Vo vzťahu k odvolacej námietke poukazujúcej na závery SD EÚ vo veci C-42/15, podľa ktorého:
„Článok 10 ods. 2 písm. h) a i) Smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu
určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej
tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia
v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto Smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť
vo svojej vnútroštátnej právnej úprave.“, odvolací súd poukazuje na zákaz horizontálneho priameho
účinku smernice spočívajúci v tom, že žiadne ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi práva
alebo ukladajúce povinnosti ako také sa nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe
výhradne jednotlivci. Z uvedeného vyplýva, že priamy účinok je tak v zásade možný len v spore medzi
jednotlivcom a štátom, kedy sa jednotlivec dovolá svojho práva vyplývajúceho zo smernice priamo
voči štátu ako subjektu zodpovednému za nesprávne implementovanie smernice. ( viď bod 13 vo veci
Marshall C-152/84, bod 14 vo veci Faccini Dori, C-91/92, bod 15 vo veci Pfeiffer C-397/01 až C-403/01).
15. Žalobca v odvolaní poukazuje na to, že z plánu anuitných splátok je zrejmé rozdelenie splátky na
istinu úroky a poplatky v každom jednom mesiaci splácania úveru. Anuitná splátka úveru sa skladá z



dvoch zložiek, a to zo splátky istiny a úroku. Plán anuitných splátok vyjadruje pomer  podielu splátky
úroku k splátke istiny počas priebehu splácania úveru a v žiadnom prípade ho nie je možné považovať
za splnenie povinnosti podľa § 4, ods. 2, písm. a/ ZoSÚ, keďže nie je súčasťou úverovej zmluvy a n
neobsahuje všetky zákonné náležitosti podľa § 9, ods. 2, písm. k/ ZoSÚ.
16.  Keďže odvolacie námietky žalovaného nespochybnili vecnú správnosť napadnutého rozsudku,
odvolací súd napadnutý rozsudok postupom podľa §387 ods. 1 CSP potvrdil.
17. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust.
§ 255 ods. 1 C.s.p.  tak, že úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania
proti žalobcovi  v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "12C/252/2015", "guid": "6db5f2d0-a346-4f51-a5ce-c34e4b35fd8e:9725c848-c2a3-4617-a622-0910040fc152", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "8632beaf-989c-423f-9ed8-cbc4439e1bc8:aa3f592e-883e-44ec-9ab8-caa5c04753c2", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2012:6611218135.1", "spisova_znacka": "17Co/151/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/151/2012 z 18. 9. 2012", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2012-09-18", "citacie_n": 163, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6611218135.1"}], "citovane_v": []}