Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 23CoE/95/2013 z 19. 6. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 19. júna 2013, sp. zn. 23CoE/95/2013, ECLI:SK:KSTN:2013:3710202994.1 Krajský súd Trenčín | 23CoE/95/2013 | ECLI:SK:KSTN:2013:3710202994.1 | 2013-06-19 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo, Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí, Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP, § 45 ZRK, § 53 ods. 3 OZ, § 53 ods. 1 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/74a2cd53-fab6-4ba9-8cda-1913e4d494b5 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2013:3710202994.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23CoE/95/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3710202994
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Kováč
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3710202994.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom
Údernícka 5, Bratislava, IČO: 35724803, právne zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Údernícka 5,
Bratislava, IČO: 36613843, proti povinnej: U. L., bytom A. XXX/XX, O. K., o vymoženie 1.114,02 eur
s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Považská Bystrica, č.k.
4Er/213/2010-13 zo dňa 20. novembra 2012, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom
na § 57 ods. 2 Ex. por., § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 53 ods. 4, §
54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ako aj smernicu Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Uviedol, že oprávnený podal dňa 19.03.2010 na exekútorský
úrad JUDr. Rudolfa Krutého návrh na vykonanie exekúcie proti povinnej na vymoženie sumy 1.114,02
eur spolu s úrokom z omeškania 0,05 % denne zo sumy 1.114,02 eur od 21.08.2009 do zaplatenia,
zmluvnou pokutou 111,40 eur, trovami konania 94,16 eur a trovami exekučného konania, a to na základe
rozhodcovského rozsudku sp. zn. EP 20815/09 zo dňa 08.12.2009. Poverením zo dňa 12.04.2010
súd prvého stupňa poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie v zmysle návrhu oprávneného.
Rozhodcovským rozsudkom bola povinná zaviazaná zaplatiť oprávnenému do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku peňažné sumy v rozsahu, v akom ich uplatnil oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie.
Oprávnený uzavrel s povinnou dňa 31.08.2005 zmluvu o poskytnutí expres pôžičky č. 7009753, na
základe ktorej právny predchodca oprávneného poskytol povinnej ako fyzickej osobe - nepodnikateľovi
úverový rámec v sume 995,82 eur, pričom povinná sa ho zaviazala splácať v 48-ich mesačných splátkach
po 37,28 eur. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že predmetná zmluva je jednoznačne spotrebiteľskou
zmluvou a na právny vzťah ňou založený dopadajú všetky relevantné predpisy na ochranu spotrebiteľov
najmä ustanovenia o ochrane spotrebiteľov pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Zároveň
konštatoval, že v písm. i) čl. X. VšOPPS, ktoré sú súčasťou zmluvy o pôžičke, je obsiahnutá neprijateľná
podmienka v zmysle čl. 3 ods. 3 v spojení s bodom 1 písm. q/ Prílohy č. 1 Smernice Rady 93/13/
EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, a to rozhodcovská
doložka. Povinná si ju nedojednala individuálne a pri jej akceptácii nemala na výber, vzhľadom na jej
spojenie s ďalšími podmienkami zmluvy. Celú zmluvu vrátane VšOPPS mohla ako celok len prijať a
podrobiť sa týmto podmienkam alebo celú zmluvu odmietnuť. Rozhodcovská doložka neobsahuje žiadne
poučenie spotrebiteľa o rozdiele medzi rozhodcovským konaním a občianskym súdnym konaním na
všeobecnom súde. V danom prípade bola voľba rozhodcovského súdu a osoby rozhodcu uskutočnená
jednostranne, nakoľko samotné ustanovenie rozhodcovského súdu rozhodnúť vo veci na predtlačenom
formulári dokonca predchádzalo nepochybne aj samotnému rozhodnutiu povinnej si finančné prostriedky
touto cestou obstarať, čiže pred tým ako k uzatvoreniu zmluvy vôbec pristúpila. Faktickým subjektom,
ktorý definuje, kto bude riešiť spor zo spotrebiteľskej zmluvy je v tomto prípade veriteľ, čiže oprávnený,
pretože tento zostavil znenie rozhodcovskej doložky vo svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve.



Spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení,
pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na
podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah.
Z uvedeného dôvodu súd prvého stupňa exekúciu podľa § 57 ods. 2 Ex. por. v spojení s § 45 ods.
1 písm. c/, ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní zastavil. Uviedol, že o trovách
exekútora rozhodne, keď si ich uplatní a vyčísli.

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený, ktorý mal za to, že súd prvého stupňa v
prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Ex. por. Uviedol, že
právoplatný rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu
SR, z čoho vyplýva, že je prekážkou pre opätovné prejednanie veci, je právne záväzný a po uplynutí
lehoty na plnenie je vykonateľný, teda je spôsobilý byť podkladom pre výkon exekúcie. Ak sú splnené
dôvody podľa § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, exekučný súd je oprávnený
a povinný konanie len zastaviť a nie nevydať poverenie. Platný právny poriadok exekučnému súdu
nezveruje právomoc konať vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku ako súdu, ktorý rozhoduje vo veci
samej. Pri výklade významu § 45 ods. 1 písm. c/ zákona o rozhodcovskom konaní treba mať na zreteli, že
exekučný súd pri zastavení exekučného konania nie je príslušný na meritórny hmotnoprávny prieskum
exekučného titulu, a preto skúma len vlastnosti uloženej povinnosti, nie rozhodnutie samotné. Cieľom
tohto prieskumu je zistiť, či povaha samotného plnenia je v súlade s právom. Dôvodom na zastavenie
exekučného konania v zmysle uvedeného ustanovenia by bolo, ak by rozhodcovský rozsudok ukladal
povinnosť plniť niečo, čo by bolo v rozpore s právnym poriadkom. Existencia, resp. neexistencia takéhoto
dôvodu pre zastavenie exekučného konania je pritom priamo zistiteľná z výroku rozhodcovského
rozsudku. Uvedené potvrdzuje aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn.
33 Cdo 2675/2007 zo dňa 30.10.2009. Podľa Súdneho dvora zásada procesnej autonómie nemôže
vyžadovať, aby vnútroštátny súd kompenzoval nielen opomenutie procesného charakteru spotrebiteľa,
ktorý nepozná svoje práva, a taktiež, aby exekučný súd úplne nahradil celkovú pasivitu spotrebiteľa v
spore pred rozhodcami, ak sa spotrebiteľ nezúčastní na rozhodcovskom konaní a nepodá ani žalobu
o neplatnosť rozhodcovského rozsudku. Z európskeho práva nemožno vyvodzovať za súčasného
právneho stavu záver, podľa ktorého by exekučný súd mal povinnosť preskúmať exekučný titul a nahradiť
tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý síce vedel o svojich právach, no neuplatnil si ich. Právne vzťahy zo
zmluvy o úvere uzavretej pred 01.01.2008 sa v súlade s § 261 ods. 1 písm. b/ Obch. zákonníka
upravujú Obch. zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov. Namietaným postupom a rozhodovaním
súdu dochádza k neoprávnenému zásahu do základného práva oprávneného na súdnu ochranu a
porušovaniu princípov právnej istoty, čím je oprávnenému znemožňované efektívne uspokojenie jeho
pohľadávky v exekučnom konaní, ktoré prebieha na podklade právom uznaného exekučného titulu,
a zároveň takýto postup môže založiť zodpovednosť štátu za škodu. Cieľom § 53 ods. 4 písm. r/
Obč. zákonníka je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. Ak by niektoré z
ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom
konaní, navrhovaná úprava považuje takéto ustanovenie za neprijateľné, čo však nemá za dôsledok
zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky. Spotrebiteľovi, ako aj dodávateľovi ostáva možnosť riešiť
spor v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky v rozhodcovskom konaní, ale spotrebiteľ môže svoje
práva voči dodávateľovi uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak
rozhodne, v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle
navrhovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú. Uvedené ustanovenie teda v žiadnom prípade
nespôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej doložky. Oprávnený poukázal na rozhodnutie Najvyššieho
súdu sp. zn. 3 M Cdo 11/2010 zo dňa 26.09.2011. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu
prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil trovy právneho zastúpenia v
odvolacom konaní vo výške 46,01 eur s DPH pozostávajúce z jednej polovice základnej sadzby tarifnej
odmeny za úkon právnej služby vo výške 36,85 eur s DPH a režijného paušálu k úkonu právnej služby
vo výške 9,16 eur s DPH za podanie odvolania.

Povinná k odvolaniu oprávneného uviedla, že sa jej zdá, že exekútori si to posúvajú, aby chudák čo
najviac platil, pripadá jej, že sú páni sveta, robia si čo chcú, prečo súdy potom exekútorom robia po vôli.
Povinná napísala aj na Ministerstvo spravodlivosti, tam jej napísali, že jej má nechať na účte (3.000,-
Sk) 99,58 eur. Bohužiaľ jej vyraboval celý účet. Keď tam volala, povedal, že on taký zákon nepozná.
Súd to zastavuje, ale exekútor si to dá stŕhať, a že podal odvolanie tak si účtuje 99,65 eur plus 20 % k
podaniu odvolania. Kto chce súd, tak nech si ho zaplatí. Chce, aby sa to už raz dalo do poriadku, ak nie



tak bude písať na Ministerstvo spravodlivosti ako exekútori zaobchádzajú s invalidnou dôchodkyňou.
Uviedla, že to nie je pravda, čo už robia exekútori s ľuďmi, robia z nich chudákov a bezdomovcov, prečo
nerešpektujú súdy. Chce, aby sa to už vyriešilo, buď to bude mať len jeden a nie dvaja a keď niečo chcú,
tak nech vysvetlia čo ten paragraf značí. Povinná nemá na právnikov, je rada, že žije s jej diagnózou, jej
diagnóza je C 500. Ak sa to neurovná tak bude nútená sa obrátiť na Štrasburg, aby vedeli, ako sa robí s
invalidnými ľuďmi. Ako čítala, dáva tam paragrafy z Poľska a Českej republiky. Čo má Poľsko a Česká
republika s povinnou. Keď chce, tak nech používa slovenské zákony a nevyhľadáva zákony z iných
štátov. To ešte nepočula, že by exekútori používali zákony z iných štátov. Keď je zastavená exekúcia,
prečo sa to stŕha. To by sa nemalo stŕhať, ak je raz zastavenie, tak tam sa už nestŕha.

Odvolací súd vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.
2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne potvrdiť
podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

Správny bol záver súdu prvého stupňa, ktorý predmetnú zmluvu o poskytnutí expres pôžičky považoval
za spotrebiteľskú zmluvu. Námietka oprávneného, že v preskúmavanom prípade nešlo o spotrebiteľskú
zmluvu a v súvislosti s tým poukázal na právnu úpravu zmluvy o úvere ako tzv. absolútneho obchodu,
odvolací súd uvádza, že v danom prípade nemohli vzniknúť pochybnosti o spotrebiteľskom charaktere
uzatvorenej zmluvy (zmluvy o poskytnutí expres pôžičky), pretože oprávnený poskytol povinnej úver
v rámci vykonávania svojej obchodnej činnosti, túto finančnú službu prijala povinná ako spotrebiteľ,
pri uzatváraní úverovej zmluvy bola jednoznačne v pozícii slabšej zmluvnej strany a nemala možnosť
osobitne vyjednať rozhodcovskú doložku, ktorá bola súdom prvého stupňa správne posúdená ako
nekalá. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na zákon č. 150/2004 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa
Občiansky zákonník a ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.04.2004, teda pred uzatvorením predmetnej
zmluvy o poskytnutí expres pôžičky a zakotvil do právneho poriadku Slovenskej republiky inštitút
spotrebiteľských zmlúv. Aj keď predmetný zákon zmluvy uzatvorené podľa iných zákonov ako Občiansky
zákonník za spotrebiteľské priamo neoznačuje, dospel odvolací súd k záveru, že uvedená právna
úprava nemá taxatívny charakter (ustanovenie § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom
ku dňu uzatvoreniu predmetnej zmluvy), a preto bola súdom prvého stupňa aplikovaná správne. Podľa
§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Takéto ustanovenia sú tzv. neprijateľnými podmienkami, a ako také ich Občiansky zákonník označuje
za neplatné. Na základe takejto interpretácie dospel odvolací súd k záveru, že Občiansky zákonník
poskytoval ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami aj pred 01.01.2008.

Preskúmaním obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že v posudzovanej exekučnej veci sa
vymáha plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, kde súd prvého stupňa poverením č. 5306 046344 zo
dňa 12.04.2010 poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého vykonaním exekúcie na vymoženie
1.114,02 eur s príslušenstvom, na podklade rozhodcovského rozsudku sp. zn. EP 20815/09 zo dňa
08.12.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18.01.2010 a vykonateľnosť dňa 22.01.2010.

Odvolací súd poznamenáva, že správny bol záver oprávneného v tom, že doručený rozhodcovský
rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať, má v zmysle ustanovenia § 35 zákona č. 244/2002 Z.
z. o rozhodcovskom konaní, pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný
rozsudok súdu. Žalobou podanou na príslušnom súde sa preto účastník rozhodcovského konania môže
domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku (§ 40 ods. 1 písm. a/ až j/ zákona č. 244/2002
Z. z. o rozhodcovskom konaní). Vykonateľný tuzemský rozhodcovský rozsudok je exekučným titulom,
v zmysle ktorého exekučný súd už v štádiu preskúmania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a predmetného exekučného titulu rozhodne o tom, či súdneho
exekútora poverí na vykonanie exekúcie alebo žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne.

Poverenie na vykonanie exekúcie, ktoré bolo v preskúmavanej exekučnej veci vydané však samo o sebe
ešte neznamená, že súdny exekútor pohľadávku reálne vymôže. Exekučný súd je totiž v exekučnom
konaní zo zákona oprávnený a povinný preskúmať rozhodcovský rozsudok z hľadísk vymedzených v §



45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Toto zákonné ustanovenie umožňuje exekučnému
súdu preskúmať aj materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku. Ak zistí naplnenie niektorého z
dôvodov uvedených v § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, je povinný exekučné
konanie zastaviť bez ohľadu na to, v akom štádiu sa exekučné konanie nachádza. Vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, vydanie upovedomenia o začatí exekučného konania, či
vydanie exekučného príkazu a samotné uskutočňovanie exekúcie jednotlivými spôsobmi uvedenými v
§ 63 Ex. por. sú z tohto pohľadu právne irelevantné. Ustanovením § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní tak nie je vylúčená možnosť exekučného súdu zastaviť exekúciu za splnenia
predpokladov uvedených v § 57 Ex. por. S poukazom na uvedené, je preto zrejmé, že aj po preskúmavaní
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného
titulu podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Ex. por. so zákonom a poverení súdneho exekútora po tomto
preskúmavaní, má exekučný súd právo, a aj povinnosť exekúciu zastaviť, ak sú na to splnené podmienky.

Výpočet neprijateľných podmienok (ustanovení v zmluvách) uvedený v § 53 ods. 3 Obč. zákonníka v
znení účinnom ku dňu uzavretiu predmetnej zmluvy o poskytnutí expres pôžičky navyše nie je taxatívny,
a preto sa môže spotrebiteľ domáhať ochrany aj pred inými, než tam uvedenými podmienkami, ktoré
je možné považovať za neprijateľné a ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To je akási všeobecná (generálna) klauzula, podľa ktorej sa
predovšetkým bude posudzovať určitá podmienka, či môže byť neprijateľná.

Pokiaľ vo veci vydal rozhodcovský rozsudok rozhodca, konajúci na základe rozhodcovskej doložky,
ktorej dojednanie je neprimeranou podmienkou, súd prvého stupňa v konečnom dôsledku správne
exekúciu zastavil, a preto odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219
ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.