Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 23Co/55/2012 z 16. 12. 2012
Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 16. decembra 2012, sp. zn. 23Co/55/2012, ECLI:SK:KSTT:2012:2111208876.1
Krajský súd Trnava | 23Co/55/2012 | ECLI:SK:KSTT:2012:2111208876.1 | 2012-12-16 | Rozsudok
Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0/#paragraf-219.odsek-1
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b4e4dece-baa9-4680-bbc4-88e578e5e66f
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2012:2111208876.1

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/55/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111208876
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2111208876.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ivety Jankovičovej a členiek
senátu: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Lea Stovičková v právnej veci navrhovateľa: Mgr. Ing. Pavol
Korytár, správca úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, IČO: 00 009 199,
Sladovnícka 13, 917 01 Trnava, zastúp.: In Medias Res, s.r.o., Sladovnícka 13, 917 01 Trnava, proti
odporkyni: L. V., rod. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XX, XXX XX M., zastúp.: JUDr. Barbora Šruteková,
advokátka, Hlavná 44, 917 01 Trnava, o vypratanie bytu, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu v Trnave č.k. 7C/63/2011-128 zo dňa 13. októbra 2011, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa   p o t v r d z u j e .

Žalobca je povinný zaplatiť žalovanej náhradu trov odvolacieho konania, trovy právneho zastúpenia v
sume 132,64 eur do troch dní na účet právnej zástupkyne odporcu.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd zamietol návrh navrhovateľa o vypratanie bytu č. X, nachádzajúceho sa na X.
nadzemnom podlaží bytového domu XX  bytových jednotiek na Z. č. XX v M., označenom č. súpisné
XXXX, postavenom na parcele č. 8673/1, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria o výmere 706
m2, katastrálneho územia M., okres M., obec M., zapísané na LV č. XXXXX vydanom Správou katastra
Trnava, ktorý pozostáva z 2 izieb, kuchyne a príslušenstva. Prvostupňový súd aplikoval ustanovenie §
126 ods. 1, 2 OZ,   § 685 ods. 1 OZ, § 3 ods. 1, 2 OZ, § 2 ods. 1, 2 zákona č. 365/2004 Z.z. a § 5 ods.
1 a § 2a ods. 2 uvedeného zákona. Z vykonaného dokazovania aj z rozhodovacej činnosti súdu mal
za preukázané, že medzi navrhovateľom ako správcom konkurznej podstaty úpadcu TAZ, š. p. a JUDr.
Dušanom Pohovejom ako správcom konkurznej podstaty TAZ, a. s. v likvidácii, prebieha viacero súdnych
sporov, že obaja správcovia konkurznej podstaty zapísali po vyhlásení konkurzov na spoločnosti, ktorých
sú správcami, pri súpise majetku okrem iného aj predmetný byt a duplicitný zápis bolo potrebné riešiť
a o tejto otázke prebiehali súdne konania o vylúčení veci vrátane predmetného bytu z konkurznej
podstaty TAZ, a. s. Správca konkurznej podstaty úpadcu TAZ, š. p. Ing. Pavlom Korytárom pod sp. zn.:
68Cbi/10/2000 na Krajskom súde v Bratislave, ktoré doposiaľ právoplatne skončené nie je, v druhom
konaní o vylúčenie veci vrátane predmetného bytu z konkurznej podstaty úpadcu TAZ, š. p. správca
konkurznej podstaty úpadcu TAZ, a. s., ktoré konanie prebehlo pred Okresným súdom v Trnave pod sp.
zn. 44Cbi/6/2007 a na odvolacom súde pred Krajským súdom v Trnave pod sp. zn.: 21CoKr/4/2008 a
právoplatne bolo skončené, pričom návrh bol zamietnutý a Krajský súd rozhodnutie potvrdil, Najvyšší
súd dovolanie JUDr. Dušana Pohoveja zamietol, v ktorom konaní sa súd ako predbežnou otázkou
zaoberal aj otázkou vlastníctva predmetnej nehnuteľnosti, pričom logickým výkladom možno dospieť k
záveru, že ako bol návrh na vylúčenie z konkurznej podstaty úpadcu TAZ, š. p. zamietnutý, nemôže
byť v budúcnosti ohľadom tejto rovnakej otázky rozhodované zásadne odlišne, z čoho vyplýva, že
vlastníctvo k predmetnému bytu svedčí Mgr. Ing. Pavlovi Korytárovi, správcovi konkurznej podstaty



TAZ, š. p., pričom súd zistil, že z konania uvedeného pod sp. zn. 13C/842010 Okresného súdu v
Trnave, ako aj Krajského súdu 23Co/237/2010 je zrejmé, že na základe uzatvorenej nájomnej zmluvy
nájomcom zo dňa 19.01.2004 na predmetný byt a následne kúpnej zmluvy zo 16.03.2009 medzi Mgr.
Ing. Pavlom Korytárom, ako správcom konkurznej podstaty TAZ, š. p. a spoločnosťou IUS EST ARS
BONI ET AEQUI, právne na č. l. 131, v druhom odseku, titulom predaja kúpy tohto bytu patriaceho do
konkurznej podstaty TAZ, š. p. táto spoločnosť ako nadobúdateľ byt odpredala nájomcovi bytu, ktorý mal
k nemu uzatvorenú písomnú zmluvu zo dňa 19.01.2004, pričom právne účinky vkladu nastali 24.03.2009.
Ďalej bolo preukázané, že v predmetnej veci odporkyni, hoci uzavrela nájomnú zmluvu č. bytu X, ktorý
tiež patril do konkurznej podstaty úpadcu TAZ, š. p., ešte v roku 2000, teda pred tým, než uzavrel
nájomnú zmluvu nájomca bytu č. XX  na J. XX  v M., tejto odporkyni nebol predmetnou spoločnosťou
odpredaný predmetný byt, ktorý mala najmä za tých istých podmienok, ako nájomcovi č. bytu XX na
J. XX. Prvostupňový súd poukázal na rozpor s dobrými mravmi, § 3 ods. 1, 2 OZ, § 2 ods. 2 zákona
č. 365/2004 Z. z. keď jednému nájomcovi, ktorý uzavrel nájomnú zmluvu 19.01.2004, bol odpredaný
byt, a druhému nie. Na iné postavenie v zmysle ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č. 365/2004 Z. z. byt
odpredaný nebol, preto návrh zamietol ako odporujúci dobrým mravom, ako aj vzhľadom k tomu, že
odporkyni ide o štátny byt, ktorý má v nájme a v čase, keď ho prenajímala, tak tento byt bol v katastri
nehnuteľností zapísaný na prenajímateľa ako nadobúdateľa, oprávneného s ním nakladať, pričom v
zmysle ustanovenia § 3 ods. 2 OZ aj štát, štátne orgány a organizácie dbajú na to, aby nedochádzalo k
ohrozovaniu a porušovaniu práv a občianskoprávnych vzťahov. Došlo však k ohrozeniu práv odporkyne
k predmetnému bytu, ako nájomkyne, pretože viac ako       8 rokov jej nájmu a užívania následne v
konaní 44Cbi/6/2007 bolo zistené, že prenajímateľ nebol oprávnený nakladať s týmto bytom, pričom
nájomná zmluva je spotrebiteľskou a spotrebiteľ má užívať zvýšenú ochranu štátu. Odporkyňa a súd mal
za to, že navrhovateľ aj po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku OS Trnava 446/Cbi/2007-653 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Trnave, 21CoKr/4/2008-767, ktorý nadobudol právoplatnosť 20.11.2008
a bolo preukázané vlastnícke právo k predmetnému bytu, od odporkyne platby navrhovateľ prijímal, i
úhrady spojené s užívaním predmetného bytu konkludentne medzi navrhovateľom a odporkyňou došlo
k uzavretiu nájomnej zmluvy k predmetnému bytu podľa ustanovenia § 685 ods. 1 OZ na dobu neurčitú.
O náhrade trov konania rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnej odporkyni priznal
náhradu trov konania za uplatnené úkony v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z. z., v ustanoveniach § 11
a § 16.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie  navrhovateľ, poukázal na to, že žalobca každý právny vzťah ku
každému bytu posudzoval a posudzuje pri odpredaji samostatne s odbornou starostlivosťou na základe
jemu dostupných podkladov, inak tomu nebolo ani v prípade uzatvorenia zmluvy o prevode vlastníctva
k bytu zo dňa 16.03.2009, ktorá bola uzatvorená úplne medzi prvými zmluvami tohto druhu. V každom
prípade pokiaľ sa jedná o odvolanie sa súdu s poukazom na jednu zmluvu o prevode vlastníctva bytu,
pričom žalobca uzavrel 320 takýchto zmlúv a súčasne všetky osoby, ktoré neuzavreli nájomné zmluvy
s úpadcom. Žalobca žaluje o vypratanie, považuje žalobca za nesprávne, nedostatočné a absurdné
pri posudzovaní rovnakého zaobchádzania je neprijateľné, aby sudca odvolával na zákonnú povinnosť
rovnakého zaobchádzania v prípade, ak žalobca postupoval alebo mohol postupovať nesprávne v
inej veci. Právna je argumentáciou o spotrebiteľskom právnom vzťahu uviedol, že odhliadnuc od
skutočnosti, že nájomná zmluva a priori nemá vždy charakter spotrebiteľskej zmluvy, odôvodnenie
Rozsudku s poukazom na charakter tejto zmluvy nemá vo vzťahu k predmetu konania žiadnu právnu
relevanciu. K skutkovým zisteniam a k právnej argumentácii uzavretia nájomnej zmluvy konkludentným
spôsobom uviedol v odvolaní žalobca to, že počas skúmania právnych nárokov jednotlivých osôb k
bytom rešpektoval pokojný stav a vychádzal z predpokladu, že osoby užívajúce byty sú osobami,
ktorým svedčí právo byty užívať na základe platných nájomných zmlúv. Žalobca v korešpondencii so
žalovanými naznačoval, keď ich označoval pojmom nájomcovia, avšak len do času, kým nezistil, že
nájomcami nie sú. Zo skutočnosti, že na účet žalobcu prichádzali platby žalovaných vo výške, ktorá
žalobcom nebola určená ani dohodnutá a pod variabilným symbolom, ktorý žalobcom nebol určený,
ani dohodnutý, nemožno za žiadnych okolností vyvodzovať fakt, že žalobca prejavil akúkoľvek vôľu s
týmito osobami uzavrieť nájomnú zmluvu, a to dokonca nájomnú zmluvu na dobu neurčitú. Mnohé platby
boli na účty žalobcu navyše poukazované identifikovaním len prostredníctvo variabilného symbolu, príp.
priezviskom. Žalobca nemohol mať ani len subjektívnu predstavu, nie to ešte objektívnu vedomosť,
s kým mal údajne uzavrieť zmluvu. Poukázanie nejakej sumy na účet úpadcu neznámou osobou,
ktorá v podpise platby označí nejakým podpisom, nemožno ani pri najbenevolentnejšom výklade práva
považovať za uzavretie zmluvy konkludentným spôsobom s konkrétnym nájomcom. Jedinú vôľu, ktorú
žalobca kedy prezentoval, bola vôľa žalobcu nehnuteľnosti podliehajúce konkurzu v konkurznom konaní



vyhlásenom na majetok úpadcu speňažiť. Žalobca považuje plnenia zaplatené spolu v súvislosti s
užívaním bytu za plnenie bezdôvodného obohatenia spočívajúce v užívaní cudzej veci bez právneho
dôvodu. Na strane žalobcu nikdy nebola daná vôľa § 37 ods. 1 OZ uzavrieť nájomné zmluvy, a
preto ani nedošlo k prejavu takejto neexistujúcej vôle. Keďže neexistuje vôľa, ani jej prejav  žalobcu
ako prenajímateľa, nemožno takýto domnelý právny úkon považovať za slobodný, vážny, určitý a
zrozumiteľný § 37 ods. 1, a preto nemohlo dôjsť k uzavretiu nájomnej zmluvy. Žalobca neuvažoval
o uzavretí nájomných zmlúv z toho dôvodu, že na takýto postup nemal veriteľským výborom ako
príslušným orgánom § 82 ods. 2 písm. a) zákona o konkurze a reštrukturalizácii, udelený záväzný
pokyn. Len na základe udeleného záväzného pokynu príslušným orgánom by bol žalobca ako správca
oprávnený uzatvárať nájomné zmluvy, a to za podmienok stanovených záväzným pokynom. V prípade
vzťahu žalobcu a žalovaných nejde teda o uzavretie neplatnej zmluvy, ale o neexistenciu akéhokoľvek
záväzkoprávneho vzťahu. Žalovaná včas a riadne neplnila a neplní povinnosti spojené s užívaním
bytu, hoci ide o regulovanú výšku platieb, odhliadnuc od skutočnosti, že by mala platiť cenu trhovú.
Ak v okamihu vyhlásenia konkurzu majetok úpadcovi TAZ, a. s. v likvidácii nepatril a tento majetok
nenadobudol ani počas konkurzu nemohlo na správcu JUDr. Pohoveja ex lege prejsť ani nakladanie s
týmto majetkom. K uzatváraniu nájomných zmlúv JUDr. Pohovejom v konkurznom konaní vyhlásenom
TAZ, a. s. v likvidácii uviedol odvolaním to, že uzatváral zmluvy s osobami bez akéhokoľvek ponukového
konania za regulované nájomné s osobami, ktorí neboli zamestnancami. K uzatváraniu nájomných zmlúv
dochádzalo bez akýchkoľvek objektívnych podmienok, rýdzo arbitrárne. JUDr. Dušan Pohovej uzatváral
nájomné zmluvy dokonca aj v čase, keď už boli zapísané v súpise majetku úpadcu v roku 2008. Preto
navrhol rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolateľ zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. K odvolaniu
sa vyjadril žalovaný prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. V plnom rozsahu sa stotožňoval s
napadnutým rozsudkom, poukázal, že najpodstatnejším je, že so žalovaným predloženého listinného
dôkazu vystaveného žalobcom vyplýva, že všetci nájomcovia majú platiť nájomné vo výške ako doteraz,
pričom oznamuje číslo účtu ako aj tvorbu variabilného symbolu, pričom takýto spôsob úhrady má byť
v platnosti počnúc platbou nájomného za mesiac jún 2011. Žalobca taktiež potvrdil prijímanie platieb
nájomného s R. L. - správa bytových domov má žalobcu uzatvorenú zmluvu o výkone správy, uvedený
subjekt poskytuje žalovanému pravidelne vyúčtovania, ktoré sú adresované samotnému žalobcovi.
Taktiež sa tieto dozvedel v čase, keď žalovaný priniesol do sídla žalobcu  podstatné doklady, ktoré boli
zamestnancami žalobcu prevzaté a to s podstatným časovým predstihom pred podaním žaloby. Vtedajší
zamestnanec žalobcu Mgr. T. L. taktiež povedal žalovanému, že nájomný vzťah riadne naďalej trvá,
so žalobcom normálne ďalej poukazujú platby nájomného, ako aj platby za služby spojené s užívaním
bytu. Zamestnanec žalobcu taktiež už dňa 25.02.2010 vykonal obhliadku predmetného bytu, ktorej sa
zúčastnil aj žalovaný, podložil to zápisnicou o obhliadke z 25.02.2010, ako aj oznámením právneho
zástupcu žalobcu z toho istého dátumu o tom, že sa obhliadka pre účely nielen zisťovania faktického
stavu, ale aj z dôvodu prejavenej vôle žalovaného byt odkúpiť do osobného vlastníctva uskutočnila a
zo samotného textu vyplýva konkretizácia a finalizácia skutočností a údajov nevyhnutných pre samotný
prevod. Zároveň žalovaný zdôraznil, že už samotnou inštruktážou žalobcu hneď koncom roku 2008,
ako aj ďalšími podaniami, listinnými dôkazmi, žalobca oznamoval žalovanému čísla účtov, aj variabilný
symbol pre identifikáciu platieb, ktorým bola nesporne prejavená vôľa zo strany žalobcu uzatvoriť s
ním nájomnú zmluvu a žalovaný taktiež na pojednávaní 13.10.2011 predložil potvrdenie vystavené R.
L. z 30.08.2011, z ktorého vyplýva, že nájomca má uhradený nedoplatok vyúčtovania za rok 2010
za služby spojené s užívaním bytu. Ohľadne nedostatočne zisteného skutkového stavu súdom, ktoré
žalobca namieta, žalovaný uviedol, že z celého odvolania vôbec nevyplýva, akým spôsobom by podľa
žalobcu súd mal ešte zisťovať skutkový stav, aké dôkazy by mal vykonať. Napokon žalovaný dodal,
že žalobca svoje tvrdenia ničím nedokladá a ničím nepreukazuje. Preto navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok v plnom rozsahu potvrdil ako vecne správny a priznal náhradu trov odvolacieho
konania vo výške 66,32 eur. Za vyjadrenie k odvolaniu 58,69 eur a režijný paušál 7,63 eur.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací § 10 ods. 1 O.s.p. potom zistil, že bolo podané odvolanie včas a
oprávnenou osobou, § 201 a § 204 O.s.p., vec prejednal obsahom a dôvodmi podaného odvolania § 212
ods. 1 O.s.p. a zistil na nariadenom pojednávaní podľa ustanovenia § 214 ods. 1 O.s.p., že rozhodnutie
súdu prvého stupňa je vecne správne.

Na odvolacom pojednávaní právny zástupca žalobcu sa stotožnil so svojím podaným odvolaním,
poukázal, že pokiaľ sa súd odvoláva na nejaké konanie 13C/84/2010, je preňho neznáme a nebolo
súčasťou spisového materiálu a nejakým nelogickým analogickým spôsobom sa porovnáva, že
nejakému nájomcovi má byť prevedený byt a žalovanej v tomto konaní prevedený byt nebol, a má to



byť v rozpore so zásadami zakotvenými v Antidiskriminačnom zákone, ktorý sa podľa názoru odvolateľa
takisto nevzťahuje na daný prípad. Navyše je rozporuplne uvedený dátum prevodu 16.03.2009, kedy
malo na nemenovaného nájomcu prejsť vlastníctvo tohto bytu. Tento dátum sa vzťahu však na prevod
bytových jednotiek už medzi spomínanou spoločnosťou  IUS EST ARS BONI ET AEQUI a Mgr.
Ing. Pavlom Korytárom. Takisto odmietal odvolateľ argumentáciu týkajúcu sa spotrebiteľského režimu,
pretože nie je na mieste, vzhľadom na zákon č. 526/2002, pričom zmluva bola uzatvorená 03.07.2000.
Ku konkludentnému uzavretiu zmluvy uviedol odvolateľ sa súd vyjadril iba v posledných troch riadkoch.
Bez akéhokoľvek podloženia skutkovými zisteniami len čisto konštatovaním, že keď prijímal platby
od odporkyne titulom nájomného a keď boli uhradené služby s užívaním predmetného bytu došlo ku
konkludentnému uzavretiu zmluvy. Podľa názoru odvolateľa nemôže obstáť v žiadnom prípade takéto
tvrdenie. Súd sa nevysporiadal so základnou podstatnou skutočnosťou, ako tvrdila žalovaná, že Mgr.
L. ako zamestnanec, resp. koncipient žalobcu mal potvrdiť, že nájomný vzťah naďalej trvá. Nebol
v konaní vypočutý a je to len tvrdenie žalovanej. Súd sa s týmto tvrdením nevysporiadal. K výzve
odvolacieho súdu s poukazom na aplikáciu ustanovenia § 686 ods. 1 OZ v spojitosti s ustanoveniami
§ 34 a 35 ods. 1 pri posúdení uzatvárania nájomnej zmluvy podľa názoru odvolateľa nemožno prísť k
jej uzavretiu konkludentne vzhľadom na to, že neboli splnené základné náležitosti, predpoklad prejavu
vôle a to je uvedené už v podanom odvolaní, rovnako tento prejav vôle nepredstavoval nejaký úkon voči
odporkyni, voči žalovanej, že by sa jednoznačne určito dohodli, aké náležitosti bude mať zmluva naďalej.
Žalovaná mala mať vedomosť o konkrétnych náležitostiach takéhoto úkonu, teda trvania zmluvy, výšky
nájomného, čo v danom prípade splnené nebolo. Takisto sa nevysporiadal súd prvého stupňa ani s tým,
že mala byť uzavretá zmluva na dobu určitú, dokonca skutočnosť konkrétneho uzavretia v predmetnom
konaní svojím vyjadrením netvrdila ani samotná odporkyňa. Táto nájomná zmluva mala byť uzavretá v
roku 2000, to znamená, že je dôvodné, že JUDr. Dušan Pohovej obišiel predbežné opatrenie zákazu
uzatvárať akékoľvek zmluvy ohľadne bytov. Odvolateľ poukázal na už spomínaný súhlas od veriteľského
výboru, ako to uvádzal v odvolaní, s takýmto úkonom, takýto pokyn však neobdržal, nie je predmetom
spisového materiálu. V tej súvislosti poukázal na zmluvu o nájme pri účinnosti Zákona o konkurze a
reštrukturalizácii, v ustanovení § 86 ods. 3, ale predmetný nájom náležitosti nespĺňal, lebo neustále
sa jedná o regulované nájomné, aby úpadcovi nevznikli na základe nájmu, ani súvislosti s ním žiadne
iné ako zákonné povinnosti, aby zmluvu o nájme bolo možné vypovedať v jednomesačnej lehote. Za
iných podmienok môže správca zmluvu o nájme uzatvoriť len so súhlasom príslušného orgánu, čo je
veriteľský výbor. Z tohto dôvodu mal odvolateľ za to, že predmetná zmluva nebola uzatvorená, ako to
tvrdí žalovaná, a reálne teda nemohlo dôjsť ani na základe toho, že prijímal platby k riadnemu splneniu
všetkých náležitostí, ako predpokladá zákon. Na otázku, prečo prijímal platby, odpovedal, že tento byt
bol užívaný zo strany žalovaného, on reálne užívaný bol a od počiatku nevedel o vykonaní zápisnice o
obhliadke bytu, kto vlastne byt užíva, lebo nebola odovzdaná kompletná dokumentácia. Boli vykonávané
ďalšie kroky, keďže prebiehal takisto odpredaj vo veľkom množstve bytov, týkajúci sa 320 bytov, išlo
sa počiatočne od najstarších. Prijaté platby nájomného považuje odvolateľ, že nespĺňali reálnu výšku
nájmu, ktoré mali byť v prípade nájomného platené za užívanie bytov, ich platbami skonzumovanými bol
dôvod ich odporcom vracať, či už odporkyni v tomto konaní, keďže boli reálne využité. Ďalej poukázal,
že Najvyšší súd vo svojom rozhodnutí 5Cdo/266/2007 konštatuje, že prejavy vôle smerujúce k uzavretiu
nájomnej zmluvy, musia byť urobené spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosť o tom, čo chceli účastníci
konania prejaviť v zmysle ustanovenia § 35 ods. 1 OZ. Túto tvrdili aj pred súdom prvého stupňa zo strany
žalobcu a použil to dokonca aj súd v obdobnom konaní s iným účastníkom.

Právna zástupkyňa odporkyne uvádzala na odvolacom pojednávaní, že prijímaním platieb potvrdil
žalobca, že tieto platby prijímal a pomenovával ich ako nájomné, ešte dokonca v čase pri podaní
predmetnej žaloby. Doklady, ktoré predkladal súdu prvého stupňa a boli vracané priamo, nenachádzajú
sa v spisovom materiáli, čiže doklady, na ktoré poukazoval, s ktorými sa oboznamoval súd prvého
stupňa, predložil aj odvolaciemu súdu. Vyplýva z nich, že od júna 2011, teda v čase podania žaloby
sa má platiť nájomné, v akej výške, že je to v tej istej výške ako doposiaľ. Upozornila, že doteraz už
konkrétne vlastne k ustanoveniu § 686 ods. 1 OZ, čiže výška nájomného, spôsob platby, je stanovený
variabilným symbolom, ako si ho priamo odporkyňa vytvorí, a to na aký účet má tieto platby poukazovať.
V podstate iba k obdobiu od roku 2011, resp. po podaní žaloby až doposiaľ tieto platby skutočne
platí na základe tohto oznámenia. Navrhovateľ v podstate aj na pojednávaní pred odvolacím súdom
nepoprel, že tieto platby prijíma. V zápisnici o obhliadke bytu, tak ako právny zástupca navrhovateľa
konštatoval, že je to oznámenie o obhliadke, takisto bola obhliadka vykonaná, z tohto oznámenia tiež
vyplýva, že ešte v roku 2010 sa chcel navrhovateľ oboznamovať so skutočnosťami, kto byt obýva, koľko
ľudí je tam ubytovaných, teda neobstojí to, že by nevedel, že by nemal podklady, od koho nájomné



prijíma. Podstatné je nie, či bola uzatvorená a ako bola uzatvorená zmluva JUDr. Pohovejom, ale
obdobie od novembra 2008, kedy v podstate na základe citovaných rozhodnutí svedčí vlastnícke právo
navrhovateľovi a navrhovateľ oznamoval, že jemu sa budú všetky platby nájomného a taktiež výveskami
na výťahu, ako aj sám sa dostavil do bytového domu, kde oznamoval všetkým nájomcom, ako majú platiť
nájomné a že tieto platby prijímal už odvtedy. Nájomná zmluva teda vznikla už od tohto obdobia. Taktiež
výška nájomného nie je sporná, nakoľko je akceptovaná aj týmto dokladom, svedčí o tom, že vlastne
v tomto smere bolo prijímané aj nájomné. Medzi prenajímateľom a R. L. je uzavretá dohoda o výkone
správy a R. L. na základe ich zmluvného vzťahu navrhovateľ vypracováva vyúčtovania, ktoré doručuje
samotnému navrhovateľovi a navrhovateľ o tom veľmi dobre vie, že to tak je za roky 2009, 2010, 2011,
2012 a aj v súčasnosti. K spôsobu a k výške úhrad teda treba uviesť, že nie je táto skutočnosť sporná.
Taktiež poukázal na rozhodnutie tunajšieho odvolacieho súdu 9Co/218/2011, v ktorom je konštatované aj
rozhodnutie Najvyššieho súdu. Analogicky bolo použité toto rozhodnutie, pretože práve na tieto prípady,
či sa už týka odporkyne alebo ostatných nájomcov. Samotný odvolací súd konštatuje, že navrhovateľ po
dobu 2,5 roka, čiže ešte od podania žaloby naviac až doposiaľ prijímal a teda pristupoval k odporcom
ako k nájomcom. Ich postavenie nespochybnil, nájomné mu riadne platili a tieto platby on prijímal. Neboli
im doručované žiadne výzvy a užívacie právo nebolo spochybňované. Takisto sa odvolací súd dotýkal aj
záväzného súhlasu veriteľského výboru, že tento nie je potrebný vo vzťahu k nájomcom, ktorí ako laici
nemôžu predsa predpokladať, či bol alebo nebol samotný navrhovateľ, ak vystupoval ako prenajímateľ a
to je v podstate na jeho úkor, a nie na úkor odporkyne. Preto považuje nájomnú zmluvu za platný právny
úkon. Takisto odporkyňa vypočutá na odvolacom pojednávaní potvrdila, že v roku 2009 bola osobne
odniesť papier pánovi Korytárovi, bola objednaná, pán Korytár tam nebol, konal s nimi  pán L.. Prefotil si
všetky papiere a povedal, že je to v poriadku a že momentálne je na odkúpení N., po N. pôjdu oni. Platili
cez účet, ktorého číslo bolo posielané poštou, platili pánovi Korytárovi, platili za užívanie bytu, aj to tak
brali a pán Korytár, keď prišiel, povedal, že je to všetko v poriadku. Bol u nich na Z. a tvrdil, že sa to bude
všetko odkupovať. Stále sa považovala preto za nájomcu bytu. Platby odosielali na číslo účtu, ktoré im
bolo oznámené, bol k tomu pridelený aj variabilný symbol. Na ten istý účet pod tým istým variabilným
symbolom prijímali od začiatku platby.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej len O.s.p.),
po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou - podal ho včas účastník konania (§ 201,
204 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 202 O.s.p.),
v zákonom stanovenej lehote (§ 204 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v
medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a celého obsahu spisového materiálu dospel k
záveru, že súd prvého stupňa zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, , avšak vec čiastočne nesprávne
právne posúdil, hoci v konečnom dôsledku správne rozhodol  a rozhodnutie súdu prvého stupňa je vo
výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého  rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Predmetom konania vedeného bolo vypratanie nehnuteľnosti, ktorá je vo vlastníctve navrhovateľa.

Súd prvého stupňa sa správne zaoberal  kto bol oprávnený uzavrieť nájomnú zmluvu, , či medzi
účastníkmi nevznikol iný právny vzťah ako čisto faktický, ako predbežnou otázkou. Dňa 26.03.2008
Okresný súd Trnava rozsudkom č.k. 44Cbi/6/2007-653 zamietol žalobu o vylúčenie nehnuteľností
(vrátane predmetného bytu) zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu Trnavské automobilové závody,
štátny podnik v konkurze, Trnava, a dňa 23.09.2008 Krajský súd v Trnave rozsudkom č.k.
21CoKr/4/2008-767 potvrdil uvedený rozsudok Okresného súdu Trnava, ktorý rozsudok nadobudol
právoplatnosť 20.11.2008. Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 6Obdo/38/2009 zo dňa 18.02.2010
odmietol dovolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č.k. 21CoKr/4/2008-767. Ústavný
súd SR uznesením č.k. II. ÚS 312/2010-19 odmietol ústavnú sťažnosť JUDr. Dušana Pohoveja.Z
odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 44Cbi/6/2007-653 zo dňa 26.03.2008 vyplýva,
že žalobca (v tejto veci domnelý prenajímateľ bytu - TAZ, a.s.) neuniesol dôkazne bremeno a



nepreukázal právo, ktoré zapísanie majetku do súpisu úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny
podnik v konkurze, vylučuje. Žalobca nepreukázal existenciu platného právneho úkonu, ktorým došlo
k nadobudnutiu vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam na FNM a následne na žalobcu, preto
súd návrh ako nedôvodný zamietol. Z rozhodnutia Krajského súdu v Trnave č.k. 21CoKr/4/2007 -
767 zo dňa 23.09.2008 vyplýva, že žalobca na svoje tvrdenia nepredložil a žiadne  dôkazy a ani ich
nenavrhol. Súd prvého stupňa správne konštatoval, že neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal
právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu. V danom prípade žalobca svoje vlastnícke právo k
sporným nehnuteľnostiam postupom podľa § 78 zákona o konkurze a reštrukturalizácii neosvedčil,
keď nebola úspešná jeho žaloba o vylúčenie nehnuteľností (vrátane predmetného bytu) zo súpisu
všeobecnej podstaty úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, preto platí
zákonná domnienka (aj keď nie je výslovne uvedená v ust. § 67 zák. č. 7/2005 Z.z. účinného v čase
vyhlásenia konkurzu), že sporné nehnuteľnosti boli do súpisu úpadcu zapísané oprávnene, a teda ich
vlastníkom bol úpadca Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, aj keby v konečnom
dôsledku nebolo išlo o jeho majetok.

Aplikovanie zásady priority v prípade kolízie zápisov identického majetku do viacerých konkurzných
podstát je správny. Tento názor vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn.
29Cdo/249/2008, na ktorý odvolateľ poukazuje. V čase zapísania majetku do súpisu oboch konkurzných
podstát zákon č. 328/1991 Zb., resp. zák. č. 7/2005 Z.z., tento duplicitný zápis nezakazoval tak, ako
je to upravené v súčasnosti v zmysle ust. § 78 ods.9  zák. č. 7/2005 Z.z. Odvolateľ tento právny
názor nesprávne interpretuje na danú vec, v ktorej je odlišná situácia. V súčasnosti už bolo rozsudkom
Okresného súdu Trnava č.k. 44Cbi/6/2007-653 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k.
21CoKr/4/2008-767 právoplatne rozhodnuté o nedostatku vlastníckeho práva úpadcu k dotknutému
majetku, čím zásada priority stratila opodstatnenie. Pokiaľ v rámci speňažovania podstaty správca takúto
vec predá, nemôže sa tretia osoba úspešne domáhať určenia vlastníckeho práva, prípadne vydania
veci, lebo v zmysle § 132 Občianskeho zákonníka, takéto nadobudnutie má právne účinky prevodu
vlastníctva aj proti pôvodnému vlastníkovi (ÚS SR 263/2009).

Z toho vyplýva,že sporné byty sú predmetom konkurzného konania vyhláseného na majetok úpadcu
Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, Trnava, a iba správca uvedeného úpadcu
je oprávnený disponovať s uvedenými nehnuteľnosťami a iba tento subjekt bol po celý čas vlastníkom
sporných nehnuteľností.

V zmysle ust. § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka a z nej vyplývajúceho nájomného prenajímateľ
prenecháva vec nájomcovi do dočasného užívania za odplatu. Dočasnosť trvania nájomného pomeru
môže a nemusí byť výslovne dohodnutá, vec môže byť odovzdaná aj bez konkrétneho časového určenia.
Z nájomnej zmluvy vyplýva pre nájomcu právo, aby prenajatú vec užíval a spôsob užívania upravujú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, prípadne nájomná zmluva. Práva a povinnosti prenajímateľa sú
rovnako upravené v zákonnom predpise a môžu byť spresnené v nájomnej zmluve.

Podľa ust. § 685 ods. 1 nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva
nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania;
nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu.

Občiansky zákonník nevyžaduje pre nájomnú zmluvu určitú formu, možno ju teda uzavrieť aj
konkludentne, t.j. aj rešpektovaním stavu užívania a poberaním nájomného. Občiansky zákonník
nepredpisuje, čo má nájomná zmluva obsahovať, okrem úpravy nájmu bytu.
Odvolací súd dopĺňa k aplikácii ustanovenia § 686 ods. 1 OZ, že výška nájomného, spôsob platby,
je stanovený variabilným symbolom, ako si ho priamo odporkyňa vytvorí, a to na aký účet má tieto
platby poukazovať. V podstate iba k obdobiu od roku 2011, resp. po podaní žaloby až doposiaľ tieto
platby skutočne platí na základe tohto oznámenia. Navrhovateľ pred odvolacím súdom nepoprel, že
tieto platby prijíma. V zápisnici o obhliadke bytu, tak ako právny zástupca navrhovateľa konštatoval,
že je to oznámenie o obhliadke, takisto bola obhliadka vykonaná, z tohto oznámenia tiež vyplýva, že
ešte v roku 2010 sa chcel navrhovateľ oboznamovať so skutočnosťami, kto byt obýva, koľko ľudí je tam
ubytovaných, teda neobstojí to, že by nevedel, že by nemal podklady, od koho nájomné prijíma.

Súd prvého stupňa tak správne uzavrel, že k uzavretiu nájomnej zmluvy medzi účastníkmi došlo
konkludentne najneskôr dňom prijatia prvej platby navrhovateľom od odporcov za užívanie bytu.



Aj z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR vyplýva, že nedostatok písomnej formy nájomnej zmluvy
nespôsobuje jej neplatnosť. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie NS SR vo veci
sp. zn. 5 Cdo 266/2007, v ktorej sa prejednávala vec s obdobným skutkovým stavom, a hoci záver
rozhodnutia je opačný - súd dospel k záveru, že zmluva nebola uzavretá pre nedostatok formálnych
predpokladov na preukázanie konkludentnej akceptácie návrhu, pre právne posúdenie veci je možné
toto rozhodnutie podporne aplikovať aj v tejto prejednávanej veci. Najvyšší súd tu konštatuje, že
prejavy vôle smerujúce k uzavretiu nájomnej zmluvy musia byť urobené spôsobom nevzbudzujúcim
pochybnosť o tom, čo chceli účastníci konania prejaviť (§ 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Záver o
uzavretí zmluvy o nájme bytu konkludentným spôsobom preto nevyhnutne predpokladá, že tu bol daný
konkludentný prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy o nájme bytu ako na strane prenajímateľa, tak
aj na strane nájomcu (nájomcov). Pokiaľ navrhovateľ po dobu viac ako dva a pol roka k odporkyni sa
správa ako k nájomkyni,  postavenie nijako nespochybnil, nájomné mu riadne platila a on tieto platby
prijímal, ako aj z jeho vystupovania, bola zjavná vôľa, aby byt užívala za odplatu (neboli  doručované
žiadne výzvy na vypratanie bytu), je v súlade s princípom ochrany dobrých mravov a výkladu vôle
v prospech toho, kto koná dobromyseľne, uzavrieť, že nájomná zmluva medzi účastníkmi vznikla
konkludentne prijatím nájomného na účet navrhovateľa  To, že podľa tvrdení navrhovateľa nemal právo
vstupovať do nájomných vzťahov z dôvodu, že na to nemal súhlas veriteľského výboru, nemôže spôsobiť
neplatnosť takto uzavretej zmluvy (o tomto nemohli mať nájomcovia vedomosť a zákon o konkurze a
reštrukturalizácii s takýmto konaním správcu nespája neplatnosť úkonu).

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa ust.
§ 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Podľa ustanovenia § 224 ods. 1 za použitia ustanovenia § 149 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p.
rozhodol odvolací súd o trovách odvolacieho konania úspešnej žalovanej priznal náhradu trov konania
spočívajúce v dvoch úkonoch po 58,69 eur za vyjadrenie k odvolaniu a za pojednávanie na deň
17.12.2012 za 2x režijný paušál po 7,63 eur. Spolu je to 132,64 eur.

Senát rozhodol vo veci v pomere hlasov 3:0. (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004    Z. z. v
znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.