Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 14S/13/2018 z 5. 12. 2018
Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 5. decembra 2018, sp. zn. 14S/13/2018, ECLI:SK:KSTT:2018:2018200043.2
Krajský súd Trnava | 14S/13/2018 | ECLI:SK:KSTT:2018:2018200043.2 | 2018-12-05 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: § 6 ods. 1 SSP, § 135 SSP, § 49 zákona č. 222/2004 Z. z., § 51 zákona č. 222/2004 Z. z., § 24 zákona č. 563/2009 Z. z., § 74 zákona č. 563/2009 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/9cae08a3-f4b0-4f5e-9791-a24078c57f0a
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2018:2018200043.2

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14S/13/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2018200043
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2018200043.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela
a sudcov JUDr. Anity Filovej a JUDr. Róberta Foltána , v právnej veci žalobcu: Innovation Media s.r.o., so
sídlom Hlavná 23, 917 01 Trnava, IČO: 46 288 783, právne zastúpeného Mgr. Henrichom Schindlerom,
advokátom, so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému : Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 102389851/2017 zo dňa 15.11.2017 takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd žalobu  z a m i e t a.

II. Správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania   n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Rozhodnutím č. 102389851/2017 zo dňa 15.11.2017 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie") žalovaný
podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok" alebo „zákon č. 563/2009
Z. z.") potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava (ďalej aj ako „správca dane" alebo „orgán
verejnej správy nižšieho stupňa) č. 101648993/2017 zo dňa 27.07.2017 (ďalej aj ako „prvostupňové
rozhodnutie"), ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 a 6 daňového poriadku určený rozdiel v sume 18
048,08 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2016, nepriznaný nadmerný odpočet
v sume 4 242,44 eur a vyrubená daň v sume 13 805,64 eur. Dôvodom určenia rozdielu DPH v sume
18 048,08 eur bolo neuznanie faktúr od dodávateľa FAG spol. s .r.o., so sídlom Cintorínska 2702/13,
921 01 Piešťany, IČO : 36 380 105 č. 2016043002 (interné číslo FP16042), dátum dodania služby -
30.04.2016, predmet faktúry - skriptovanie na projektoch za mesiac apríl, cena bez DPH 2 156,00 eur,
DPH 20% 431,20 eur;  č. 2016043001 (interné číslo FP16043), dátum dodania služby - 30.04.2016,
predmet faktúry - anketárka činnosť za mesiac apríl 2016, cena bez DPH 3 050,00 eur, DPH 20% 610,00
eur; č. 3016043001 (interné číslo FP16044),  dátum dodania služby - 29.04.2016, predmet faktúry -
grafický návrh a grafické spracovanie firemného loga firmy VHT, s.r.o., cena bez DPH 10 300,00 eur,
DPH 20% 2 060,00 eur; č. 9016043002 (interné číslo FP16045), dátum dodania služby - 27.04.2016,
predmet faktúry - webbanner BORNES, s.r.o., cena bez DPH 9 812,51 eur, DPH 20 % 1 962,50 eur,
webbanner EURO SCAFOLD, s.r.o., cena bez DPH 8 135,70 eur, DPH 20 % 1 627,14 eur, webbanner
OT kredit Slovakia, a.s., cena bez DPH 4 138,98 eur, DPH 20 %  827,80 eur, webbanner VANNES s.r.o.,
cena bez DPH 3 597,71 eur, DPH 20 %  719,54 eur, webbanner DALITRANS, s.r.o. STER CENTURY
CINEMAS Žilina, cena bez DPH 19 291,00 eur, DPH 20 %  3 858,20 eur, webbanner DALITRANS, s.r.o.
Mlyny Cinemas Nitra, cena bez DPH 14 960,80 eur,  DPH 20 %  2 992,16 eur, webbanner DALITRANS,
s.r.o. Europa Cinemas Zvolen, cena bez DPH 14 797,71 eur, DPH 20 %  2 959,54 eur, spolu za faktúru



cena bez DPH 74 734,41 eur, DPH 20 %  14 946,88 eur (ďalej len ako „sporné faktúry").  Správca dane
poukázal na § 19 ods. 2, § 49 ods. 1 a 2 písm. a),  § 51 ods. 1 a 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z
pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH" alebo „zákon č. 222/2004 Z. z."),
skonštatoval formálne dodržanie podmienok a následne preveroval či predloženým sporným faktúram
nechýba materiálny podklad, pretože len formálna existencia faktúr nie je predpokladom pre odpočítanie
dane v zmysle zákona o DPH. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že cieľom a výsledkom spornej
fakturácie je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na
ktoré by inak daňový subjekt nebol oprávnený (§ 3 ods. 6 daňového poriadku).

2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že správca dane vykonal u daňového subjektu
daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti
za zdaňovacie obdobie apríl 2016 s dátumom začatia 21.07.2016 (oznámenie o daňovej kontrole na
zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti č. 103483464/2016
zo dňa 12.07.2016, doručené daňovému subjektu dňa 29.07.2016). Dňa 10.04.2017 bola spísaná s
konateľom daňového subjektu zápisnica o ústnom pojednávaní (ďalej len „ZUP") č. 100592306/2017,
ktorej predmetom bolo informovanie o úkonoch správcu dane vykonaných v súvislosti s daňovou
kontrolou a vyžiadanie si vysvetlení. O výsledku daňovej kontroly vyhotovil správca dane protokol
101452495/2017 zo dňa 29.06.2017, ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným
v protokole č. 101461765/2017 zo dňa 30.06.2017 doručený splnomocnenému zástupcovi daňového
subjektu dňa 03.07.2017. Vo výzve správca dane určil lehotu 15 pracovných dní odo dňa jej doručenia,
v ktorej sa daňový subjekt mohol vyjadriť k zisteniam uvedených v protokole a označiť dôkazy
preukazujúce ho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Lehota uplynula dňa
25.07.2017, pričom daňový subjekt sa v tejto lehote k zisteniam uvedeným v protokole nevyjadril, o
čom spísal správca dane úradný záznam č. 101642014/2017. Dňa 27. júla 2017 správca dane vydal
napadnuté rozhodnutie, voči ktorému sa daňový subjekt odvolal.

3. Ďalej žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne opísal priebeh daňovej kontroly a to po
jednotlivých procesných úkonoch, pričom poukázal na analýzu správcu dane, že v danom prípade ide
o služby s vysokou pridanou hodnotou, pri ktorých je nárok na odpočítanie dane na vstupe minimálny
a v prípade spoločnosti FAG spol. s r.o. prakticky nulový. Daňový subjekt (ďalej tiež ako „žalobca")
obstarané služby dodal svojim odberateľom, pričom iba vďaka sporným faktúram od spoločnosti FAG
spol. s r.o. si mohol daň na výstupe vo výške 18 409,79 eura znížiť o daň na vstupe vo výške 18 048,08
eura. Spoločnosť FAG spol. s .r.o. podávala daňové priznania k DPH so symbolickou vlastnou daňovou
povinnosťou, ktorú však nevie preukázať hodnovernými dokladmi a pri začatí preverovania „zmizne".
Správca dane preukázal, že nešlo o reálne dodávateľsko-odberateľské vzťahy. P. G. z nefungujúcej
spoločnosti KERA style, spol. s r.o. (od 05.04.2016 FAG spol. s r.o.) za niekoľko týždňov vybudoval
prosperujúcu spoločnosť, ktorá dodávala tovary a služby v objeme aj cca 500 000 eur mesačne, pričom
namiesto výhodného predaja však súhlasil s jej likvidáciou, za čo dokonca zaplatil, z čoho je zrejmé, že
spolupráca medzi daňovým subjektom a FAG spol. s r.o. mala umelý a účelový charakter. Spoločnosť
FAG spol. s r.o. má hodnotu iba v rámci vzťahov, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých
účelom je zneužívajúce správanie, ktoré výslovne zakazuje § 3 ods. 6 daňového poriadku.

4. Podľa názoru žalovaného správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie a to aj z vlastnej iniciatívy,
postupoval v súlade s § 24 ods. 2, ako aj § 44 ods. 1 daňového poriadku, dbal, aby skutočnosti
nevyhnuté na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie, preveroval skutočnosti rozhodujúce pre
správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov, daňovú kontrolu vykonával
v rozsahu, ktorý je nevyhnute potrebný na dosiahnutie jej účelu. Žalovaný zastal názor, že vyjadrenia p.
G. nie sú vierohodné a bez pochybnosti nepreukazujú, že dodanie služieb bolo uskutočnené tak, ako
deklarujú sporné faktúry. Správcovi dane vznikli opodstatnené pochybnosti vo vzťahu k deklarovaným
obchodom, ktoré v napadnutom rozhodnutí jasne formuloval na základe presne identifikovaných
dôkazov. Skutočnosť, že daňový subjekt so správcom dane spolupracoval nemá vplyv na závery správcu
dane, ktoré nevyplývajú z domnienok, ale z riadne vykonaného dokazovania a vyhodnotenia získaných
dôkazov, naviac právom a povinnosťou daňových subjektov je úzko spolupracovať so správcom dane
(§ 3 ods. 8 daňového poriadku). Podľa názoru žalovaného správca dane vykonal vo veci rozsiahle
dokazovanie a pri vydaní rozhodnutia nevychádzal len z daňových dokladov predložených daňovým



subjektom. Uviedol, že daňovému subjektu nebolo pripísané na ťarchu nepredloženie účtovníctva
deklarovaného dodávateľa a už vôbec nie subdodávateľa, keďže p. G. mal sporné služby zabezpečovať
sám, prípadne s pomocou rodinných príslušníkov a pod., o čom podrobne informoval konateľa daňového
subjektu, z vyjadrení p. G. je zrejmé, že nemal častokrát ani základné vedomosti o službách, ktoré
deklaroval, že dodal a správca dane poukázal navyše aj na cielené vytvorenie umelých vzťahov, ktoré
nemali ekonomické opodstatnenie.

5. K námietke daňového subjektu, že správca dane mal dožiadať odborníka v uvedenej oblasti, pretože
predmetom dodania bola špecifická služba, pričom práve tento odborník mal potvrdiť, či k reálnemu
dodaniu služieb mohlo dôjsť žalovaný poukázal na to, že správca dane nenadobudol pochybnosti o
realizácii predmetných obchodov z dôvodu neznalosti špecifickej problematiky, ku ktorej si mal žiadať
odborníka, ako sa daňový subjekt snaží naznačiť. Správca dane nespochybňuje, že k dodávkam
služieb pre koncových odberateľov dochádzalo, avšak vykonaným dokazovaním nebolo jednoznačne
preukázané, že k dodaniu sporných služieb došlo tak, ako deklarujú faktúry. Preto preverenie dodania
služieb prostredníctvom webových stránok, printscreeny by daňovému subjektu neprinieslo lepšie
postavenie a navyše vzhľadom na charakter plnenia bolo na daňovom subjekte, aby si sám zabezpečil
napríklad vhodnou úpravou svojich zmluvných vzťahov so svojím dodávateľom dostatok dôkazných
prostriedkov.

6. Žalovaný za nedôvodnú tiež vyhodnotil námietku, že správca dane sa nevysporiadal s informáciami
vo vzťahu ku kalkulácii cien za jednotlivé služby a preto mal byť nedostatočne zistený skutkový stav.
Žalovaný v tejto súvislosti s odkazom na § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka poukázal na to, že zisk
možno vo všeobecnosti definovať ako kladný rozdiel medzi celkovými príjmami (výnosmi) a výdavkami
(nákladmi) teda, že výsledná cena produktu by mala zahŕňať náklady na výrobu produktu a primeraný
zisk. P. G. sa opakovane vyjadril v tom zmysle, že uvažoval tak, aby z toho niečo mal. Preto správca
dane preveroval ako vstupné náklady ovplyvnili výslednú cenu produktu, t. j. služieb, ktoré mali byť
dodané spoločnosťou FAG spol. s r.o. daňovému subjektu. Z nejednoznačných vyjadrení p. G. je zrejmé,
že vstupné náklady mal snahu minimalizovať (využíval voľne šíriteľný software, pomáhali mu známy
ľudia, ľudia na fórach, rodinní príslušníci, platil iba ľudí, ktorí pre neho vykonávali anketársku činnosť,
ostatné náklady boli ubytovanie, cestovné a diéty, dokonca aj účtovníctvo si viedol sám a používal
voľne dostupný software). Preto v zmysle týchto skutočností správca dane správne poznamenal, že
sporné služby sú službami s vysokou pridanou hodnotou, pri ktorých sú náklady na výsledný produkt
minimálne a preto by sa mali prejaviť vo vyčíslení DPH na výstupe, pričom spoločnosť FAG spol. s r.o.
však v daňových priznaniach k DPH vykazovala iba „symbolickú" daň a po začatí preverovania „zmizla",
pričom účtovné doklady tejto spoločnosti správcovi dane predložené neboli a to napriek tomu, že o ne
opakovane požiadal aj právneho nástupcu.

7. K argumentácii žalobcu, že p. G. uviedol podrobnosti realizácie služieb, predložil zmluvy o dielo
preukazujúce výkon týchto služieb, že správca dane pripísal nezrovnalosti vo výpovedi tohto svedka,
ktoré vznikli v dôsledku časového odstupu a nátlaku v jeho neprospech a s odkazom na konkrétne
rozsudky SD EÚ zdôraznil, že skutočnosť, či daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, že sa prijatím
plnenia bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom je dôkazným bremenom správcu
dane žalovaný uviedol, že správca dane získal a vyhodnotil celý komplex dôkazov, na základe ktorých
nadobudol opodstatnené pochybnosti, ktoré sa netýkali len nezrovnalostí vo vyjadreniach p. G., správca
dane o nich preukazne informoval daňový subjekt a preto bolo na daňovom subjekte, aby tieto
pochybnosti vierohodne odstránil. Daňový subjekt navrhol opakovane vypočuť p. G. z dôvodu nových
skutočností a vypočuť svojich odberateľov. Výpovede p. G. v nadväznosti na jeho následné listinné
„doplňujúce" vyjadrenia k otázkam správcu dane, nemožno považovať za vierohodné. Tvrdenia, že
nezrovnalosti vo výpovedi tohto svedka vznikli v dôsledku časového odstupu a nátlaku počas jeho
výsluchu sú nepravdivé. P. G. bol predvolaný k obom vypočutiam s dostatočným časovým predstihom,
v predvolaniach bolo uvedené, čoho sa svedecká výpoveď bude týkať. Žalovaný odmietol tvrdenia o
nátlaku zo strany správcu dane a poukázal na to, že to, že svedok neuvádza pravdivé vyjadrenia je
zrejmé aj z jeho výpovedí zo dňa 10.01.2017 a 31.01.2017, kde uvádza rozporné skutočnosti vo vzťahu
k majetku a priestorom spoločnosti FAG spol. s r.o. Správca dane poukázal aj na rozpor v tvrdeniach p.
G. a p. V. predovšetkým vo vzťahu k anketárskej činnosti. Dodatočné predloženie zmlúv o dielo na výkon



anketárskej činnosti, ktorú navyše nevykonávali dôchodcovia, ani študenti, ako pôvodne p. G. uviedol,
ale ľudia z inej sociálnej skupiny, načo sa rozpamätal až po svedeckej výpovedi, ako aj predloženie
časti kontrolného výkazu, pričom predtým jednoznačne uviedol, že dokladmi spoločnosti FAG spol. s r.o.
nedisponuje, lebo ich odovzdal p. F., prípadne, že anketári využívali svoje vlastné zariadenia, čo bolo
taktiež v rozpore s jeho pôvodným vyjadrením a podobne nemožno taktiež považovať za jednoznačné
dôkazy, ktoré by bez pochybností potvrdzovali dodanie deklarovaných služieb v zmysle sporných faktúr.

8. Vo vzťahu k dôvodným pochybnostiam o charaktere a účele obchodných transakcií, ktorých bol
daňový subjekt účastníkom žalovaný uviedol, že konateľovi daňového subjektu bolo nepochybne známe,
že spoločnosť p. G. nemá ani praktické, ani odborné skúsenosti s dodávaním služieb tohto druhu,
spoločnosť nemala žiadne materiálne predpoklady na výkon týchto činností, nevlastnila majetok, mala
virtuálne sídlo, nemala stálych zamestnancov. Žalovaný poukázal na ZUP zo dňa 13.06.2017, v ktorej
sa konateľ daňového subjektu vyjadril v tom zmysle, že od p. G. vždy požadoval, aby mal dopredu
zabezpečené vykonanie služieb, ktoré od neho požadoval dodať, objednávku dal, keď mu predložil
dôkazy, že to vie zabezpečiť. P. G. potvrdil, že sa vždy o tom bavili dopredu, niekedy to rokovanie
trvalo dva týždne, niekedy týždeň a v rámci rokovania dokazoval, že vie prácu zabezpečiť. P. G. sa teda
zrejme netajil tým, že využíva bezplatnú pomoc od známych, ľudí na fórach, študuje on line návody,
využíva rodinného príslušníka zo Srbska, pričom Ing. Báčik spoločnosti FAG spol. s r.o.  dôveroval v
takej miere, že mu zadával mesačne zákazky za státisíce eur, pri ktorých niesol zodpovednosť vo vzťahu
k svojim odberateľom. Podľa názoru žalovaného konanie Ing. Bačíka nemožno považovať za obozretné,
neprijal všetky opatrenia, ktoré bolo možné dôvodne od neho očakávať, aby sa uistil, že plnenia nie sú
poznačené podvodným konaním, pretože sa sám vyjadril (06.07.2017) - bolo mu vysvetlené, že všetku
agendu preberie budúci nový konateľ. Výber obchodných partnerov je však primárnou záležitosťou
každého podnikateľského subjektu, pričom následky nedostatočnej pozornosti pri vstupe do právnych
vzťahov s inými subjektmi sa prejavia vo forme znášania väčšieho podnikateľského rizika (napríklad
rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/42/2012).

9. K tvrdeniu žalobcu, že správca dane vykonal nedostatočné dokazovanie, keďže nevykonal dôkaz ním
navrhovaný - vypočutie odberateľov daňového subjektu, vypočutie prokuristu spoločnosti Ticketware SE
Ing. U. F., ktoré vypočutie údajne viackrát navrhoval, vypočutie osôb uvedených na zmluvách o dielo
za účelom preverenia,  či služba bola vykonaná a preverenie reálnej existencie reklám na webových
stránkach uviedol, že z predloženého spisového materiálu vyplýva, že daňový subjekt navrhol vypočutie
svojich odberateľov, zvyšné dôkazy nenavrhol vykonať a preto ich správca dane nemohol ani odmietnuť
vykonať. Z napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že správca dane nemal žiadnu pochybnosť o tom,
že služby boli odberateľom daňového subjektu reálne dodané. Z obsahu odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia vyplýva, že správca dane sa s návrhom na doplnenie dokazovania - vypočutie odberateľov
náležite vysporiadal a uviedol dôvod, pre ktorý by ďalšie dokazovanie vo svetle už získaných zistení
nemalo vplyv na priaznivejšie vyhodnotenie skutkového stavu pre daňový subjekt. Tvrdenia, že správca
dane odmietol vykonať daňovým subjektom navrhované dôkazy, ako vypočutie p. F., osôb uvedených
na zmluvách o dielo, prípadne preverenie reálnej existencie reklám označil za účelové a nezakladajúce
sa na pravde. Rovnako poukázal na to, že z predloženého spisového materiálu vyplýva, že o prvom
vypočutí svedka p. G. bol daňový subjekt upovedomený, pričom nevyužil svoje právo byť pri jeho
vypočutí a klásť mu otázky. Správca dane na návrh daňového subjektu vykonal opakované vypočutie
tohto svedka, pri ktorom svedok predložil aj časť kontrolného výkazu, ktorá mal byť taktiež dôkazom o
reálnom dodaní služieb týmto deklarovaným dodávateľom, pričom tento dôkaz bol predložený po tom,
čo p. G. jednoznačne prehlásil, že žiadnymi dokladmi spoločnosti FAG spol. s r.o. nedisponuje, všetko
odovzdal právnemu nástupcovi, ani účtovné dáta v elektronickej podobe k dispozícii nemá, tieto sa v
počítači neuchovávali a to napriek tomu, že si účtovníctvo viedol sám (ZUP zo dňa 10.01.2017).

10. Žalovaný s poukazom na uvedené uzavrel, že vzhľadom k nejednoznačným a nevierohodným
výpovediam p. G., ktoré boli aj v rozpore s tvrdeniami Ing. Báčika a s prihliadnutím na skutočnosť, že
účtovníctvo spoločnosti FAG spol. s r.o. nebolo možné preveriť, nemožno považovať hmotnoprávne
podmienky na priznanie nároku na odpočítanie dane za splnené (§ 49 a § 51 zákona o DPH).



II. Rozsah a dôvody žaloby (žalobné body)

11. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia
žalovaného, pričom mal za to, že v danom prípade boli naplnené predpoklady ustanovenia § 191 ods.
1 písm. c), d), e) a g) Správneho súdneho poriadku (ďalej len ako „SSP"), nakoľko rozhodnutie je
nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom
verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho
právneho posúdenia veci a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej
správy, ktoré má za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.

12. Žalobca námietku, ktorou poukazoval na to, že zistenie skutkového stavu bolo nedostatočné na
riadne posúdenie veci odôvodnil tým, že opakovane žiadal o výsluch svedka Ing. U. F., avšak správca
dane tento dôkaz odmietol vykonať. Ďalej s poukazom na skutočnosti uvádzané svedkom G. vo vyjadrení
zo dňa 16.02.2017 a vyjadrení k zápisnici zo dňa 23.06.2017 poukázal na to, že s týmito skutočnosťami
sa správca dane žiadnym spôsobom nevysporiadal a rovnako sa ani žalovaný vo svojom rozhodnutí
nevysporiadal  so skutočnosťami ním uvádzanými v zápisnici zo dňa 10.04.2017 a neprihliadal ani na
jeho vyjadrenie k výzve zo dňa 16.01.2017.  V tejto súvislosti namietal, že správca dane len účelovo
použil skutočnosti vytrhnuté z kontextu predmetného vyjadrenia, pričom postupoval v rozpore s § 3
ods. 3 daňového poriadku, keď uvedené dôkazy nevyhodnotil vo vzájomnej súvislosti. Namietal, že
žalovaný v napadnutom rozhodnutí neuviedol, akými úvahami sa spravoval pri zamietnutí návrhu na
vykonanie dokazovania, konkrétne vo vzťahu k vypočutiu odberateľov spoločnosti Innovation Media
s.r.o., k vypočutiu prokuristu spoločnosti Ticketware SE Ing. U. F. a to za účelom ozrejmenia priebehu
vyhotovenia a dodania služieb, k vypočutiu osôb uvedených na predložených zmluvách o dielo za
účelom preverenia či predmetná služba bola vykonaná a k prevereniu reálnej existencie reklám na
uvádzaných webových stránkach. Rovnako namietal, že žalovaný neprihliadol ani na podrobný opis
postupu vytvárania predmetných služieb, ktorý mu poskytol v rámci ústneho pojednávania. Poukázal na
to, že predmetom dodania je špecifická služba, kedy na posudzovanie, či táto bola reálne dodaná je
nevyhnutné, aby zamestnanci správcu dane požiadali odborníka v uvedenej oblasti, ktorý by vysvetlil
systém spracovania dodania služieb tohto typu, ktorý by potvrdil či k reálnemu dodaniu služieb za
uvádzaných podmienok mohlo dôjsť. V tejto súvislosti dodal, že správca dane nevykonal reálne
preverenie dodania služieb prostredníctvom webových stránok, ktoré uviedol, ako aj printscreenov, ktoré
počas daňovej kontroly predložil. Taktiež namietal, že v rozhodnutí správcu dane sa na strane 24 a 25
sa uvádza, že preveroval, akým spôsobom bola vykonaná kalkulácia cien za jednotlivé služby, svedok
sa k uvedenému vyjadril, avšak správca dane sa s predmetnými informáciami žiadnym spôsobom
nevysporiadal.

13. S poukazom na aktuálnu a platnú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky  (rozsudok sp.
zn. 6Sžf/10/2012) žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho
posúdenia veci dôvodiac, že žalovaný spochybňuje dodanie služieb od dodávateľa FAG spol. s r.o. na
tom základe, že správcovi dane sa nepodarilo zaistiť účtovníctvo tejto spoločnosti a teda vyvodzuje
v neprospech kontrolovaného daňového subjektu porušovanie povinností, ktoré vyplývajú zo zákona
inému daňovému subjektu. Rovnako citujúc aj z rozsudku Súdneho dvora Európskej únie v spojených
prípadoch C-354/03 (Optigen), C-355/03 (FulcrumElektronics) a C-484/03 (BondHouse) poukázal na
to, že žalovaný sa v odôvodnení svojho rozhodnutia obmedzil len na tvrdenia, ktoré hodnovernými
dôkazmi nepreukázal, pričom pochybenia a neplnenie si povinností na strane iných daňových subjektov
vyhodnotil ako neunesenie dôkazného bremena na jeho strane. Tiež poukázal na to, že svedok V.
G. uviedol podrobnosti realizácie služieb pre daňový subjekt, predložil správcovi dane zmluvy o dielo
preukazujúce výkon týchto služieb, pričom správca dane pripísal nezrovnalosti vo výpovedi svedka, ktoré
vznikli v dôsledku časového odstupu a nátlaku na bývalého konateľa spoločnosti počas jeho výsluchu v
neprospech daňového subjektu len na základe vlastných domnienok správcu dane.

14. Žalobca mal tiež za to, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom
verejnej správy, ktoré má za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej a to z
dôvodu nevykonania žalobcom navrhovaných návrhov na vykonanie dokazovania, ktoré sám nemohol
zabezpečiť a ktoré mohli mať podstatný vplyv na výsledné rozhodnutie žalovaného, pričom počas celej
daňovej kontroly a následne aj vo vyrubovacom konaní opakovane žiadal správcu dane o vykonanie už



vyššie uvedených dôkazov. Tiež poukázal na skutočnosť, že správca dane nepreveroval ani kontrolný
výkaz, ktorý bol predložený ku kontrole na dani z pridanej hodnoty a ktorý preukázal, že uvedené platby
boli skutočne zrealizované.

15. Žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre
nedostatok dôvodov. V tejto súvislosti uviedol, že žalovaný sa nezaoberal námietkou ohľadom
skutočnosti, že správca dane v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol, akými úvahami sa spravoval
pri zamietnutí návrhov na vykonanie dôkazov. Rovnako považoval postup žalovaného pri zhodnotení
dôkazov za neobjektívny, vykazujúci znaky vážnych logických pochybení a v tejto súvislosti dodal,
že výlučné sledovanie len jednej línie právnych názorov spôsobuje, že rozhodnutia žalovaného sú
nepresvedčivé a v konečnom dôsledku skĺzavajú do roviny nepreskúmateľnosti.

16. Záverom zdôraznil, že na poli verejného práva (daňového práva) štátne orgány môžu konať len to,
čo im zákon výslovne umožňuje (na rozdiel od občanov, ktorí môžu konať všetko, čo nie je zakázané),
z čoho ďalej vyplýva, že pri ukladaní a vymáhaní daní podľa zákona, teda de facto odnímaní časti
nadobudnutého vlastníctva sú orgány verejnej moci povinné zachovávať podstatu a zmysel základným
práv a slobôd a pri pochybnostiach sú povinné postupovať miernejšie „in dubio mitius".

17. Z vyššie uvedených dôvodov preto žalobca navrhol, aby správny súd napadnuté rozhodnutie
žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súčasne si uplatnil náhradu trov konania. Žalobca
požiadal o priznanie odkladného účinku správnej žalobe a s poukazom na § 182 ods. 1 písm. g)
Správneho súdneho poriadku výslovne uviedol, že nežiada, aby správny súd nariadil pojednávanie.

III. Vyjadrenie žalovaného, replika žalobcu, duplika žalovaného

18. Žalovaný v písomnom vyjadrení poukázal na to, že keďže žalobné body sú obdobné ako
námietky uvedené v odvolaní, plne odkazuje na odôvodnenie žalovaného rozhodnutia, prípadne aj
na odôvodnenie rozhodnutia správcu dane, ktoré vyčerpávajúcim spôsobom opisujú popis skutkového
stavu, aplikovateľné právne normy a úvahy, ktoré ich viedli k právnemu posúdeniu veci.

19. K námietke, ktorou žalobca poukazoval na nedostatočne zistený skutkový stav vrátane skutočnosti,
že žalovaný neuviedol, akými úvahami sa spravoval pri zamietnutí návrhu na vykonanie dokazovania
navrhovaných dôkazov - vypočutie odberateľov žalobcu, vypočutie prokuristu spoločnosti Ticketware SE
Ing. U. F., vypočutie osôb uvedených na predložených zmluvách o dielo za účelom preverenia či služba
bola vykonaná a preverenie reálnej existencie reklám na webových stránkach žalovaný skonštatoval,
že tvrdenia žalobcu sú účelové. Podľa názoru žalovaného správca dane vykonal v danej veci rozsiahle
dokazovanie a postupoval v súlade s § 24 ods. 2 v nadväznosti na § 44 ods. 1 daňového poriadku.
Ďalej poukázal na to, že z napadnutého rozhodnutia, ako aj administratívneho spisu vyplýva, že žalobca
navrhol vypočutie iba svojich odberateľov, prípadne opakované vypočutie p. G., čo správca dane
vykonal s tým, že zvyšné dôkazy, žalobca nenavrhol a preto žalovaný, ani prvostupňový orgán nemohol
zamietnuť jeho „údajný" návrh na vykonanie dokazovania, ani uviesť úvahy, na základe ktorých mal tak
konať. Uviedol, že z prvostupňového rozhodnutia je zrejmé, že správca dane nemal pochybnosť o tom,
že služby boli odberateľom žalobcu reálne dodané a súčasne doplnil, že správca dane sa s návrhom
žalobcu na doplnenie dokazovania - vypočutie odberateľov náležite vysporiadal a uviedol dôvod, pre
ktorý by ďalšie dokazovanie vo svetle už získaných dôkazov nemalo žiaden vplyv na priaznivejšie
vyhodnotenie skutkového stavu pre žalobcu.

20. K výpovediam a následným písomným vyjadreniam svedka G. žalovaný uviedol, že tieto nie sú
vierohodné a bez pochybností nepreukazujú, že dodanie služieb bolo uskutočnené tak, ako deklarujú
sporné faktúry. P. G. svoje svedecké výpovede dopĺňal, resp. menil na základe písomných podaní a
správca dane, ako aj žalovaný poukázali na ich rozpornosť s pôvodnými vyjadreniami. Príkladmo - k
otázke správcu dane, čo konkrétne robil v prípade dodanej služby skriptovania na projektoch nevedel
odpovedať, chcel sa k tomu vyjadriť neskôr. Dňa 26.01.2017 zaslal správcovi dane e-mail, v ktorom
uviedol, že si skriptovanie pomýlil za programovanie a výrobu webstránok, jednoznačne potvrdil, že na
tejto službe pracoval on osobne, bezplatne mu pomohli známi alebo ľudia na fóre, kde aj našiel návod.
Vo vyjadrení doručenom 16.02.2017 už spresnil, že mu so skriptovaním pomáhal rodinný príslušník.



Žalovaný v tejto súvislosti tiež poukázal na to, že žalobca požadoval opakované vypočutie svedka G.,
okrem iného aj z dôvodu nových skutočností, pričom jednou z nich malo byť to, že skriptovanie vykonával
iba rodinný príslušník p. G. a preto sa p. G. k tomu nevedel detailne vyjadriť. Pri svojej prvej výpovedi
sa svedok k skriptovaniu nevedel presne vyjadriť z dôvodu, že bol údajne v strese. Pri druhej výpovedi
p. G. potvrdil, že objednávku na skriptovanie dostal od žalobcu z dôvodu, že poznal človeka, ktorý to
robí, išlo o človeka z rodiny, preto žalobcovi navrhol, že službu skriptovania môže zabezpečiť, pričom
spoločnosť FAG spol. s r.o. tomuto človeku nevyplácala žiadne peniaze.

21. Obdobne svedok menil vyjadrenia aj vo vzťahu k anketárskej činnosti, kde pri prvom vypočutí
uviedol, že spoločnosť FAG spol. s r.o. pri anketárskej činnosti využívala služby študentov a dôchodcov,
anketárov oslovoval on osobne na vysokoškolských internátoch v Žiline, dôchodcov oslovoval na
základe odporučenia študentov a pod. Telefonické kontakty na študentov nemal, menil SIM-kartu, na
ktorú si kontakty nepreniesol, nepamätal si počet, ani nemá anketárov, nevedel aké dohody s nimi
spísal, študenti a dôchodcovia vykonávali anketársku činnosť tak, že niekedy išli priamo do terénu,
inokedy im dal k dispozícii tablet a telefón a respondentov obvolávali. P. G. si bol istý, že anketári
mali k dispozícii len jeden tablet, ktorý bol jeho osobným majetkom, niekedy im dal k dispozícii okrem
tabletu aj telefón, ktorý bol tiež jeho osobným majetkom, tiež uviedol, že zmluvy nemá, odovzdal ich
likvidátorovi. Žalovaný poukázal na to, že výpoveď svedka G. sa zásadne odlišovala od vyjadrení žalobcu
- kým podľa vyjadrenia p. G. na každý projekt bola požiadavka osloviť cca 1000 respondentov, čo
pri šiestich projektoch predstavuje 6000 respondentov (čo správca dane vyhodnotil pri existujúcom
materiálnom vybavení 1 tablet a 1 telefón, ako nereálne), žalobca vo svojom stanovisku uviedol, že
počet respondentov na každý projekt bol od 30 do 90, čo pri šiestich projektoch a hornej hranici rozpätia
predstavuje cca 500 respondentov. Neskôr (podanie zo dňa 16.02.2017) p. G. zistil, že jeho spoločnosť
mala uzatvorené dve zmluvy o dielo na vykonanie anketárskej činnosti podľa Občianskeho zákonníka,
tieto zmluvy pri opakovanom výsluchu správcovi dane predložil. Ani v jednom prípade nešlo o študenta,
resp. dôchodku. Na otázku ako sa s anketármi skontaktoval sa p. G. nevedel vyjadriť, nepamätal si ani
ako postupoval pri zháňaní anketárov, v novinách inzeráty nezverejňoval, ankety robil aj on s manželkou.
Dodatočne si spomenul aj na to, že títo anketári využívali v prevažnej miere svoje vlastné zariadenia.

22. Žalovaný ďalej poukázal na to, že žalobca, ako aj p. G. sa dožadovali vykonania opakovaného
vypočutia p. G. za účelom odstránenia vzniknutých pochybností, pričom pri opakovanom vypočutí p. G.
na niektoré otázky buď odmietol vypovedať alebo nevedel odpovedať. Napriek poučeniu správcom dane
o tom, že daňový poriadok nepozná inštitút písomnej svedeckej výpovede, ani ju nepripúšťa, p. G. na
niektoré otázky opäť uviedol, že by sa rád vyjadril písomne a následne aj dňa 23.06.2017 doručil listinné
podanie. Žalovaný uviedol, že rovnako je v rozpore so skutkovým stavom i tvrdenie, že sa nevysporiadal
so skutočnosťami uvádzanými konateľom žalobcu Ing. Bačíkom v zápisnici zo dňa 10.04.2017 a že
neprihliadal na písomné vyjadrenie žalobcu k výzve zo dňa 16.01.2017. V tejto súvislosti zdôraznil, že
zo zápisnice spísanej dňa 10.04.2017 nepochybne vyplýva, že správca dane Ing. Bačíka informoval o
úkonoch vykonaných v súvislosti s daňovou kontrolou, zmienil sa aj o zaslaných doplňujúcich podaniach
p. G. vo vzťahu k jeho výpovediam (26.01.2017, 16.02.2017) požiadal ho aj o podanie vysvetlení, avšak
Ing. Bačík sa k žiadnej z otázok správcu dane nevyjadril, žiadal ich položiť písomne, pretože mu daňový
poradca povedal, že má na to právo podľa zákona č. „511" s tým, že ak mu budú položené otázky, môže
na ne odpovedať v lehote maximálne do 15 dní. V návrhoch alebo námietkach smerujúcich proti obsahu
tejto zápisnice Ing. Bačík okrem iného uviedol, že so zisteniami nesúhlasí, vyjadrí sa k nim a požiadal
o opätovné predvolanie p. G. na základe nových skutočností.

23. Žalovaný považoval odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, ako aj rozhodnutia správcu dane za
rešpektujúce ustanovenia § 63 ods. 2 a 5 daňového poriadku s tým, že rozhodnutia obsahujú všetky
skutočnosti, na základe ktorých nebolo žalobcovi priznané právo na odpočítanie dane a súčasne tieto
vychádzajú z dostatočne zisteného skutkového stavu. Rovnako mal za to, že pri hodnotení dôkazov
boli rešpektované základné zásady správy daní a bolo postupované v súlade so všeobecne záväznými
právnymi predpismi.

24. Za nepravdivé žalovaný označil tvrdenie žalobcu ohľadom kalkulácie cien, ktorej sa správca dane
nemal venovať. Žalovaný v tejto súvislosti uviedol, že správca dane sa ku skutočnostiam týkajúcim
sa kalkulácie cien venoval, keď preveroval, ako vstupné náklady ovplyvnili výslednú cenu produktu
dodajúc, že sporné služby sú službami s vysokou pridanou hodnotou, pri ktorých sú náklady na výsledný
produkt minimálne a preto by sa mali prejaviť vo vyčíslení DPH na výstupe, pričom analýzou daňových



priznaní spoločnosti FAG spol. s r.o. správca dane zistil, že táto spoločnosť v daňových priznaniach
k DPH vykazovala iba „symbolickú" daň a po začatí preverovania „zmizla". Účtovné doklady tejto
spoločnosti neboli predložené a to napriek tomu, že o ne správca dane žiadal aj právneho nástupcu
- spoločnosť Sanba AT s.r.o., ktorý je „zmiznutým obchodníkom", pričom existenciu „zmiznutého
obchodníka" podľa žalovaného treba považovať za jeden zo znakov nasvedčujúcich tomu, že reťazec
vzájomne obchodujúcich firiem je zaťažený podvodným konaním, o ktorom žalobca v nadväznosti na
všetky skutočnosti uvedené tak v prvostupňovom, ako aj napadnutom rozhodnutí musel vedieť, pretože
ide o priameho a bezprostredného dodávateľa.

25. Žalovaný opakovane poukázal na to, že z rozhodnutí je zrejmé, že nebola spochybnená skutočnosť,
že k dodávkam služieb pre koncových odberateľov dochádzalo, avšak vykonaným dokazovaním nebolo
jednoznačne, t.j. bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že k dodaniu sporných služieb došlo tak,
ako deklarujú faktúry, teda dodávateľom uvedeným na sporných faktúrach, t.j. spoločnosťou FAG spol.
s r.o. Preto by ani preverenie existencie reklám, vypočutie osôb uvedených na predložených zmluvách
o dielo (t.j. anketárov), ktoré žalobca vôbec nenavrhol, žalobcovi neprinieslo lepšie postavenie.

26. Vo vzťahu k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, nevysporiadaním sa s námietkou ohľadne
platnej a aktuálnej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a k spochybneniu dodávky služieb
od spoločnosti FAG spol. s r.o. z dôvodu, že sa správcovi dane nepodarilo zaistiť účtovníctvo tejto
spoločnosti, ktorá skutočnosť bola vyvodená v neprospech žalobcu, napriek tomu, že ide o povinnosti,
ktoré zo zákona vyplývajú inému subjektu žalovaný uviedol, že správca dane získal a vyhodnotil celý
komplex dôkazov, na základe ktorých nadobudol opodstatnené pochybnosti o realizácii sporných služieb
v zmysle predložených faktúr. Vo vzťahu k rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
6Sžf/10/2012 a sp. zn. 3Sžf/1/2010 a k rozhodnutiam SD EÚ v spojených veciach žalovaný uviedol,
že tieto nemôžu ovplyvniť závery správcu dane, pretože sú v danom prípade neaplikovateľné, keďže
v riešenom prípade nie sú splnené hmotnoprávne podmienky na uplatnenie práva na odpočítanie
dane medzi deklarovaným dodávateľom, ktorý nemal znalosti o realizácii služieb, ktoré mal sám
dodávať a samotným žalobcom. Správca dane navyše poukázal aj na cielené vytvorenie umelých
vzťahov, ktoré nemali ekonomické opodstatnenie, kým v rozsudkoch SD EÚ a NS SR, na ktoré žalobca
poukázal, preverované plnenia spĺňali formálne i hmotnoprávne podmienky vzniku práva na odpočítanie
a tieto podmienky neboli splnené na inom stupni reťazca, o ktorom preverovaný platiteľ nevedel alebo
nemohol vedieť. V prípade žalobcu a deklarovaného dodávateľa nie sú splnené podmienky vzniku
práva na odpočítanie dane na preverovanom stupni, teda priamo u žalobcu, kde nebolo preukázané,
že deklarované zdaniteľné obchody boli uskutočnené dodávateľom uvedeným na faktúre. Žalovaný tiež
poukázal na to, že žalobca sa sám, dobrovoľne, vážne, bez nátlaku rozhodol uzatvoriť zmluvný vzťah
so spoločnosťou KERA style, spol. s r.o. (FAG spol. s r.o.) a následne pristúpil aj na dodávky ďalších
služieb a to napriek absencii materiálneho vybavenia potrebného na dodávanie služieb, absencii stálych
zamestnancov, napriek tomu, že p. G. nemal praktické skúsenosti s vedením obchodnej spoločnosti, ani
s poskytovaním deklarovaných služieb, v dôsledku čoho musel využívať bezplatnú pomoc od známych,
pričom všetky tieto skutočnosti boli žalobcovi nepochybne známe, navyše išlo o plnenia, ktoré sa žalobca
zaviazal dodať svojich odberateľom, a to v požadovanej kvalite.

27. K námietke týkajúcej sa predloženého kontrolného výkazu, konkrétne, že tento správca dane
nepreveroval a že tento preukazuje, že platby boli zrealizované, žalovaný uviedol, že z predloženého
spisového materiálu, ani žalovaného rozhodnutia nevyplýva popretie predloženia kontrolného výkazu
žalobcom za kontrolované zdaňovacie obdobie, ktoré je zaznamenané v ZUP č. 103905927/2016 zo dňa
13.09.2016, pričom v tejto súvislosti žalovaný uviedol, že správca dane skonštatoval formálne dodržanie
podmienok stanovených v príslušných ustanoveniach smernice 2006/112/ES a vo vnútroštátnej
právnej úprave preberajúcej túto smernicu. Formálne splnenie ustanovení hmotnoprávnych predpisov
predložením zákonom požadovaných dokladov, prípadne úhrad je však na preukázanie uplatnenia
práva na odpočítanie dane nepostačujúce. Výsledky dokazovania spochybnili dodanie služieb tak, ako
deklarujú sporné faktúry, pričom žalobcovi boli tieto pochybnosti známe a preto bolo na ňom, aby
predložil také dôkazy, ktoré by spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti preukázali, že obchody
prebehli v zmysle predložených sporných faktúr, pričom žalobca takéto dôkazy nepredložil. Na podporu
svojho tvrdenia žalovaný citoval z odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
5Sžf/63/2011.



28. Záverom žalovaný uviedol, že v danom prípade neboli splnené hmotnoprávne podmienky, v
zmysle ktorých právo na odpočítanie dane vzniká, nakoľko vykonaným dokazovaním bolo spochybnené
dodanie služieb deklarovaným dodávateľom, tomuto dodávateľovi preto nevznikla daňová povinnosť,
ktorá je základným predpokladom na uplatnenie práva na odpočítanie dane. Žalobca nebol na svojich
právach ukrátený, o všetkých zisteniach bol oboznámený, mal možnosť sa k nim vyjadriť, rovnako mal
možnosť zúčastniť sa na svedeckých výpovediach a preto mohol, resp. mal predložiť dôkazy, ktorými by
vierohodne odstránil pochybnosti správcu dane. Žalovaný skonštatoval, že tvrdenia žalobcu sa ukázali
ako nepresvedčivé a nepreukázalo sa, že deklarované obchodné transakcie sa uskutočnili tak, ako
deklarujú faktúry, na ktorých vystupuje spoločnosť FAG spol. s r.o. a že rovnako, vzhľadom na všetky
okolnosti je zrejmé, že Ing. Bačík neprijal všetky opatrenia, ktoré by bolo možné dôvodne od neho
očakávať, aby sa uistil, že plnenia nie sú poznačené podvodným, resp. zneužívajúcim konaním, a preto
navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Žalovaný vo vyjadrení nepožiadal o nariadenie pojednávania,
pričom vo výzve správneho súdu bol podľa § 105 ods. 1 písm. a) SSP upozornený, že najneskôr vo
vyjadrení k žalobe môže požiadať o nariadenie pojednávania.

29. Žalobca v replike poukázal na to, že na strane 10 vyjadrenia žalovaný uviedol, že dôvod pre ktorý
správca dane nadmerný odpočet nepriznal v sume 4 242,44 eur a vyrubil daň v sume 18 805,44
eur z dodávateľských faktúr za dodanie služieb od dodávateľa FAG spol. s r.o. je, že správcovi dane
sa nepodarilo zaistiť účtovníctvo tejto spoločnosti. V tejto súvislosti uzavrel, že žalovaný vyvodzuje
v neprospech kontrolovaného daňového subjektu porušovanie povinností, ktoré vyplývajú zo zákona
inému daňovému subjektu. Vo vzťahu k uvedenému citoval z rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 3Sžf/1/2011 a sp. zn. 6Sžf/81/2013 dodajúc, že tieto judikáty je možné jednoznačne
aplikovať aj na tento predmet sporu  a že podľa ustanovenia § 3 ods. 9 daňového poriadku správca
dane dbá na to, aby pri rozhodovaní v skutkovo zhodných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
Tiež poukázal na to, že má všetky obchodné transakcie riadne zaevidované, tieto transakcie boli
okrem potvrdenia predloženými dokladmi potvrdené i štatutárnymi zástupcami spoločností, s ktorými
obchodoval, ako aj príslušnými dokladmi a bolo preukázané aj reálne plnenie. Teda z výsledkov
vykonaného dokazovania bolo preukázané kumulatívne splnenie podmienok ustanovených zákonom o
DPH, teda bolo preukázané nadobudnutie a dodanie tovaru nielen po formálnej, ale aj vecnej stránke.
Podľa názoru žalobcu dôkazom preukazujúcim dodanie služby a viažúcim sa k vydanej a v účtovnej
evidencii vedenej faktúry sú listiny ako objednávka, dodací list, potvrdenie o prevzatí služby. Žalobca
tiež zopakoval, že žalovaný a správca dane neprihliadli na skutočnosti svedčiace v jeho prospech
(napr. aj tie ktoré získal z vlastnej činnosti a ktoré z dôvodu dôkaznej núdze nevie predložiť žalobca)
a pochybnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania použil v jeho neprospech, pričom v rozpore so
základnými zásadami správy daní nevykonal všetky potrebné kroky na to, aby zistil skutočnosti pri správe
daní čo najúplnejšie (§ 24 ods. 2 daňového poriadku), v dôsledku čoho vec nesprávne právne posúdil.
V ostatnom zotrval na dôvodoch správnej žaloby a navrhol správnemu súdu, aby zrušil napadnuté
rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

30. Žalovaný dupliku nepodal. Replika žalobcu bola žalovanému doručená elektronicky dňa 5. novembra
2018.

IV. Relevantná právna úprava

31. Podľa § 6 ods. 1 SPP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

32. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

33. Podľa § 1 ods. 1 daňového poriadku tento zákon upravuje správu daní, práva a povinnosti daňových
subjektov a iných osôb, ktoré im vzniknú v súvislosti so správou daní.



34. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných
právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

35. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

36. Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa
berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie,
vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti
uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú
realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého
daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.

37. Podľa § 24 ods. 1 písm. a) až c) daňového poriadku daňový subjekt preukazuje

a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je     povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

38. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

39. Podľa § 74 ods. 2 daňového poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu
požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom
konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri
rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť
odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací
orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo
odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty.

40. Podľa § 74 ods. 3 daňového poriadku odvolací orgán je oprávnený vykonávať v rámci odvolacieho
konania dokazovanie, ak to považuje za potrebné. Ak odvolací orgán vykonáva dokazovanie, je
povinný pred vydaním rozhodnutia o odvolaní umožniť účastníkovi konania oboznámiť sa s výsledkami
vykonaného dokazovania.

41. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

42. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

43. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň
z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

44. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom

45. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného
orgánu verejnej správy a orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, preskúmal v rozsahu uplatnených



žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP) napadnuté rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho
konania predchádzajúcemu jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti
rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), za splnenia procesných podmienok, keď účastníci konania nepožiadali
o nariadenie pojednávania a správny súd nepovažoval nariadenie pojednávania za potrebné, postupom
podľa § 107 ods. 2 SSP v spojení s  § 137 ods. 4 SSP vec prejednal  bez nariadenia pojednávania a
dospel k záveru, že správna žaloba  je nedôvodná.

46. Správny súd uznesením č. k. 14S/13/2018-76 zo dňa 05.06.2018 priznal správnej žalobe odkladný
účinok.

47. Správny súd mal obsahom administratívneho spisu preukázané, že žalobca (ďalej aj ako „daňový
subjekt") elektronicky dňa 15.05.2016 podal daňové priznanie na daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie apríl 2016, v ktorom vykázal dodanie tovaru a služby podľa   § 8 a 9 zákona o DPH - základ
dane 92 049,00 eur, daň 18 409, 79 eur; nadobudnutie tovaru v tuzemsku podľa § 11 a 11a zákona o
DPH - základ dane 517,62 eur, daň 103,52 eur t. j. daň celkom 18 513,31 eur. Súčasne si odpočítal daň
podľa § 49 až 54a zákona o DPH vo výške 22 755,75 eur, pričom z uvedenej sumy odpočítanie dane
podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH predstavovalo sumu 22 652,23 eur. Na základe podaného
daňového priznania vznikol daňovému subjektu nadmerný odpočet vo výške 4 242,44 eur.

48. Správca dane oznámil daňovému subjektu oznámením o daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti
nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti č. 103483464/2016 zo dňa 12.07.2016, že dňa
21.07.2016 začne daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu
alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie apríl 2016. Oznámenie daňový subjekt prevzal 29. júla 2016.

49. Z úradného záznamu správcu dane zo dňa 21. júla 2016 vyplýva, že daňový subjekt nemá na adrese
sídla - Trstínska 9, Trnava žiadne priestory, ktoré by mohol využívať na účely svojho podnikania, má
teda tzv. virtuálne sídlo.

50. Konateľ daňového subjektu Ing. Bačík podaním doručeným elektronicky dňa 02.08.2016 oznámil
správcovi dane, že od 29.7.2016 do 15.08.2016 majú dovolenky, odchádza do zahraničia, pričom po
skončení dovolenky bude správcu dane kontaktovať za účelom dohodnutia termínu na predloženie
dokladov. Z úradného záznamu spísaného správcom dane dňa 12.08.2016 vyplýva, že konateľ
daňového subjektu Ing. Bačík telefonicky potvrdil, že spoločnosť má virtuálne sídlo, pričom bolo
dohodnuté, že termín na predloženie dokladov bude dohodnutý najneskôr do 19.08.2016. Z úradného
záznamu správcu dane zo dňa 19.08.2016 vyplýva, že zamestnanec správcu dane telefonicky
kontaktoval Ing. Bačíka, pričom bol dohodnutý termín na predloženie dokladov k daňovej kontrole na
deň 13.09.2016 v priestoroch Daňového úradu Trnava, pobočka Piešťany.

51. Zo zápisnice z ústneho pojednávania (ďalej aj ako „ZUP") konaného dňa 13.09.2016, ktorého
hlavným predmetom bolo predloženie dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly za
zdaňovacie obdobie apríl 2016 a podanie požadovaných vysvetlení okrem iného vyplýva, že spoločnosť
Innovation Media s.r.o. mala v zdaňovacom období jedného zamestnanca na trvalý pracovný pomer
a predmetom podnikania daňového subjektu boli reklamné činnosti a vývoj softwaru a hardwaru. Z
predložených dokladov bolo zistené, že najväčšie odpočítanie dane bolo vykonané na základe faktúry
č. 01222016, interné číslo FP16046 od Branislava Skukálka - AUTOSERVICE za nákup vozidla Škoda
Octavia; na základe faktúry č. 9016043002, interné číslo FP16045 od FAG spol. s r.o. za reklamné
služby - prezentácia firiem formou webbanneru v systéme CINEMAWARE za mesiac apríl 2016,
pričom daňový subjekt k prijatým službám uviedol, že uzavrel zmluvy s odberateľmi DALITRANS, s.r.o.,
EURO SCAFFOLD, s.r.o., VANNES s.r.o., BORNEX s.r.o. a OT kredit Slovakia, a.s. na poskytovanie
reklamných služieb - prezentácia firiem, pričom služby si objednal u dodávateľa FAG spol. s r.o., ktorý
ich dodanie vyfakturoval predmetnou faktúrou; na základe faktúry č. 3016043001, interné číslo FP16044
od FAG spol. s r.o. za grafické návrhy a finalizovanie loga, pričom daňový subjekt k tejto faktúre uviedol,
že grafický návrh loga si objednala spoločnosť VHT, s.r.o. a realizácia bola objednaná u dodávateľa FAG
spol. s r.o., dôkazom je dodávateľská faktúra od FAG spol. s r.o. a odberateľská faktúra č. 2016042901
vyhotovená spoločnosťou VHT, s.r.o.; ďalej na základe faktúry č. 2016043001, interné číslo FP16043
za anketársku činnosť za mesiac apríl 2016 od dodávateľa FAG spol. s r.o., pričom k uvedenej službe
daňový subjekt uviedol, že spoločnosť ACRC s.r.o. si objednala prieskum trhu formou vykonania ankety,
ktorá prebiehala elektronicky, túto službu si objednal u dodávateľa FAG spol. s.r.o.;  a na základe



faktúry č. 2016043002, interné číslo FP16042 za skriptovanie na projektoch za mesiac apríl 2016 od
dodávateľa FAG spol. s r.o. Zo záveru zápisnice o ústnom pojednávaní vyplýva, že daňovému subjektu
bola uložená povinnosť predložiť v lehote 15 dní správcovi dane doklady preukazujúce prijatie platieb za
odberateľské faktúry vyhotovené v mesiaci apríl 2016 a doklady preukazujúce zaplatenie dlžných súm
za prijaté faktúry, na základe ktorých si odpočítal daň v zdaňovacom období apríl 2016. Daňový subjekt
elektronicky dňa 25.09.2016 doručil správcovi dane požadované doklady, medzi ktorými boli výpisy z
účtu daňového subjektu, ktoré preukazujú prijaté platby od deklarovaných odberateľov a platby, ktoré boli
zaplatené deklarovanému dodávateľovi FAG spol. s r.o. a tiež Zmluva o spolupráci č. 01-03-2016-01 zo
dňa 29.02.2016 uzatvorená medzi daňovým subjektom ako dodávateľom a spoločnosťou DALITRANS,
s.r.o.

52. Správca dane výzvou č. 104527521/2016 zo dňa 21.12.2016 vyzval daňový subjekt na predloženie
dokladov podľa § 45 ods. 2 písm. d) daňového poriadku, pričom táto výzva má pre právne posúdenie
veci tú relevanciu, že daňový subjekt bol okrem iného vyzvaný, aby predložil doklady preukazujúce
kedy a z akých zdrojov sa dozvedel, že dodávateľ KERA style, spol. s r.o. poskytuje služby, ktoré
sú predmetom Rámcovej zmluvy č. 040316 zo dňa 14.3.2016, kto, kedy a akým spôsobom inicioval
vznik spolupráce medzi daňovým subjektom a touto spoločnosťou a taktiež mal písomne vysvetliť,
z akého dôvodu bola uzatváraná Rámcová zmluva č. 040316 s dodávateľom KERA style, spol. s
r.o. s termínom plnenia od 1.4.2016, keď daňový subjekt na základe dohody s prevádzkovateľom
reklamného systému Ticketware rovnaké služby poskytoval svojim klientom už minimálne v termíne
od 1.3.2016 (napr. Zmluva o spolupráci č. 01-03-2016-01 uzatvorená 29.2.2016 medzi daňovým
subjektom a odberateľom DALITRANS, s.r.o.). Rovnako bol daňový subjekt vyzvaný na predloženie
dokladov preukazujúcich spoluprácu s daňovým subjektom KERA style spol. s r.o. v predchádzajúcom
období, ak s ním spolupracoval pred uzavretím rámcovej zmluvy, a ak nie, kedy a akým spôsobom si
preveril, či dodávateľ KERA style, spol. s r.o. (od 05.04.2016 FAG spol. s r.o.) je schopný poskytovať
služby uvedené v Rámcovej zmluve č. 040316, teda či má zodpovedajúce materiálne a personálne
vybavenie potrebné na poskytovanie služieb - výpočtovú techniku, programové vybavenie, kvalifikovanú
pracovnú silu a podobne a či mu spoločnosť KERA style, spol. s r.o. poskytla dôkazy o tom, že je
osobou schopnou poskytovať služby grafickej prezentácie, napríklad či predložila dôkazy o tom, že
takéto služby dodáva aj iným osobám. Ďalej vo vzťahu k objednávke týkajúcej spracovania grafického
firemného loga, skriptovania na projektoch a vykonávania anketárskej činnosti, ktoré služby si objednal
u dodávateľa FAG spol. s r.o. (do 04.04.2016 KERA style, spol. s r.o.), čoho dôkazom sú objednávky
č. VOBJ-08/04/16-2 a VOBJ-08/04/16-3 vyzval správca dane na predloženie dokladov preukazujúcich
kedy a akým spôsobom sa dozvedel, že tento dodávateľ je osobou schopnou dodať služby, ktoré sú
predmetom uvedených objednávok (inzercia, referencie od iných subjektov), kedy a akým spôsobom
sa dozvedel, že dodávateľ má zodpovedajúce materiálne vybavenie potrebné na dodanie objednaných
služieb.

53. Na základe výzvy správcu dane doručil konateľ daňového subjektu dňa 06.02.2017 elektronicky
vyjadrenie k výzve zo dňa 16.01.2017, z ktorého vyplýva, že RST je reklamný systém a Ticketware je
software, kde sa uvádza, že má možnosť umiestňovať reklamné prezentácie, nemôže to ale robiť na
priamo, ale musí to robiť cez spoločnosť FAG spol. s r.o., pričom bannery, ktoré sa mali reklamovať
dodala spoločnosť Trans Pevas s.r.o., IČO : 47 593 195 (táto spoločnosť zanikla od 12.05.2016
zlúčením so spoločnosťou DANO s.r.o., ktorá rovnako zanikla zlúčením od 11.04.2018 so spoločnosťou
Eurotransfer, spol. s r.o. - poznámka správneho súdu). K nadviazaniu kontaktu so spoločnosťou KERA
style, spol. s r.o. uviedol, že v mesiaci február ho kontaktoval budúci nový konateľ (ešte predtým ako
bol zapísaný), že kúpil alebo chce kúpiť alebo plánuje kúpiť firmu a bude mať prístup do systému RST,
čo bude vedieť preukázať, že prístup dostane a pracuje na tom. Navrhol stretnutie, na ktoré prišiel s
konateľom Trans Pevas s.r.o., u ktorého zadával reklamy a ktorý mal prístup do RST, bolo mu vysvetlené,
že všetku agendu preberie budúci nový konateľ a po dopracovaní a dohodnutí všetkých vecí okolo
systému medzi KERA style, spol. s r.o. a Trans Pevas s.r.o. ho bude nový konateľ spoločnosti KERA
style, spol. s r.o. kontaktovať. Nový konateľ sa neskôr preukázal overenými zmluvami, ukázal aj zmluvy,
že má prístup do RST a môže zadávať kampane a môže dávať povolenia iným subjektom, ale že to musí
zadávať on, že vie spracovať potrebné dáta zo systému alebo niekoho na to má, už si nepamätal. Pokiaľ
ide o zodpovedanie otázky, ako získal kontakt na spoločnosť KERA style, spol. s r.o. tiež uviedol, že
tento prišiel od konateľa tejto spoločnosti a keďže on je spracovateľ surových dát, grafiky... s prístupom
do RST, tak nepotrebuje referencie, na stretnutí bol aj konateľ spoločnosti Trans Pevas s.r.o. (U. P.),
ktorým bolo deklarované, že nová spoločnosť bude rovnako kvalitne a promptne dodávať požadované



a skôr dohodnuté dáta a že preberie aj už zadané kampane a bude spracovávať aj nové kampane.
Garantom bol konateľ spoločnosti Trans Pevas s.r.o. Vo vzťahu k technickému vybaveniu sa vyjadril, že
technické vybavenie mu mal údajne poskytnúť prevádzkovateľ RST, resp. že to beží na jeho strojoch/
serveroch a on dostal prístup, k tomu deklaroval, že má nejaký program, ktorý vie čiastočne spracovať
surové dáta a že tieto dáta sa dajú spracovávať čiastkovo, čiže to buď dopracuje sám konateľ alebo
zaškolí brigádnikov, zamestnancov alebo si ich objedná u iného subdodávateľa. Pokiaľ ide o vyhotovenie
grafického firemného loga uviedol, že po osobnom stretnutí s konateľom spoločnosti VHT, s.r.o. prebehli
konzultácie s konateľom spoločnosti FAG spol. s r.o., ktorému predložil požiadavky odberateľa, že do
cca týždňa boli vytvorené návrhy, ktoré prebral s konateľom odberateľa a na poslednom stretnutí bolo
vybrané logo, skice a podobné zápisky neuchováva, ponecháva si len hotové finálne verzie. Pokiaľ ide o
objednávku týkajúcu sa skriptovania a anketárskej činnosti uviedol, že konateľovi spoločnosti FAG spol.
s r.o. spomenul, či vie zabezpečiť spracovanie kódu, spracovanie surových dát, prípadne jeho kontrolu,
ukázal mu podklady, vysvetlil mu všetko potrebné, pričom konateľ uviedol, že to skúsi zabezpečiť.

54. Správca dane preveroval dodanie služieb dodávateľom FAG spol. s r.o. (do 04.04.2016 KERA style,
spol. s r.o.). Z úradného záznamu správcu dane zo dňa 30.09.2016 vyplýva, že spoločnosť na adrese
Cintorínska 2702/13 Piešťany nemá žiadne priestory a sídlo na uvedenej adrese má zriadené na základe
súhlasu vlastníka nehnuteľnosti Ing. L. P., ide teda o tzv. virtuálne sídlo.

55. Správca dane predvolal podľa § 20 ods. 1 daňového poriadku konateľa spoločnosti FAG spol. s r.o.
V. G. na ústne pojednávanie, ktoré sa malo konať dňa 07.11.2016. Účelom ústneho pojednávania malo
byť preverenie dodania služieb odberateľovi Innovation Media s.r.o. v zdaňovacom období apríl 2016 na
základe sporných faktúr (tieto sú špecifikované v bode 1 rozsudku). Predvolanie č. 1040794424/2016
zo dňa 11.10.2016 sa vrátilo správcovi dane ako zásielka neprevzatá v odbernej lehote. V. G. bol
opakovane predvolaný na ústne pojednávanie predvolaním č. 104268526/2016 zo dňa 10.11.2016, ktoré
sa malo uskutočniť dňa 08.12.2016. Predvolanie sa opäť vrátilo správcovi dane ako zásielka neprevzatá
v odbernej lehote. Z úradného záznamu správcu dane zo dňa 14.11.2016 vyplýva, že zamestnanci
správcu dane zistili, že dňa 11.11.2016 boli v obchodnom registri zapísané zásadné zmeny týkajúce sa
spoločnosti FAG spol. s r.o., podľa ktorých bola menovaná spoločnosť zrušená od 28.10.2016 a dňom
jej výmazu bol 11. november 2016, pričom právnym dôvodom zrušenia spoločnosti bolo rozhodnutie
spoločníka o zrušení obchodnej spoločnosti podľa § 68 ods. 3 písm. b) Obchodného zákonníka.
Spoločnosť FAG spol. s r.o. zanikla v dôsledku zlúčenia s právnym nástupcom Sanbal AT s.r.o., Okružná
3239, 900 01 Modra. Na základe tejto skutočnosti správca dane skonštatoval, že s V. G. bude konať
ako so svedkom. Správca dane aj opakovane predvolával konateľa spoločnosti Sanbal AT s.r.o., avšak
neúspešne. L. V. správcovi dane písomne oznámil, že mu zanikla jeho funkcia štatutárneho orgánu v
uvedenej spoločnosti, pričom zmena ešte nie je zapísaná v obchodnom registri, toto tvrdenie aj preukázal
relevantnými dokladmi.

56. Správca dane predvolal V. G. na výsluch svedka, ktorý sa mal uskutočniť dňa 08.12.2016.
Predvolanie na výsluch svedka č. 104292475/2016 zo dňa 14.11.2016 sa správcovi dane vrátilo ako
zásielka neprevzatá v odbernej lehote. Konateľ daňového subjektu bol o vypočutí svedka preukázateľne
upovedomený písomnosťou č. 104294335/2016 zo dňa 14.11.2016, pričom zásielka sa vrátila správcovi
dane ako neprevzatá v odbernej lehote. Z úradného záznamu správcu dane zo dňa 30.11.2016 vyplýva,
že V. G. dňa 30.11.2016 telefonicky ospravedlnil svoju neúčasť na výsluchu, ktorý sa mal konať
dňa 8.12.2016.  Zamestnanec správcu dane sa tiež telefonicky informoval či má V. G. k dispozícii
nejaké dôkazy o tom, aké programové vybavenie spoločnosť FAG spol. s r.o. využívala, či a za aký
software, prípadne za aké licencie platila, keďže jej základnou činnosťou vo vzťahu k odberateľovi
Innovation Media s.r.o. boli počítačové služby. Pán V. G. uviedol, že všetko, vrátane hardware
odovzdal nástupníckej spoločnosti. V. G. bol opätovne predvolaný na výsluch svedka, predvolaním č.
104444818/2016 zo dňa 9.12.2016, pričom v predvolaní bol preukázateľne oboznámený s predmetom
výsluchu, ktorým boli súvislosti s výkonom daňovej kontroly vykonávanej u daňového subjektu Innovation
Media s.r.o. za zdaňovacie obdobie apríl 2016, pričom si mal so sebou priniesť všetky dokumenty
súvisiace s preverovanými zdaniteľnými obchodmi (v predvolaní boli vymenované sporné faktúry), ktoré
mal k dispozícii a súčasne mal priniesť všetky dokumenty súvisiace so zrušením obchodnej spoločnosti
FAG spol. s r.o. V. G. predvolanie prevzal dňa 15.12.2016. Daňový subjekt bol o výsluchu svedka
preukázateľne upovedomený, upovedomenie č. 104444948/2016 zo dňa 09.12.2016 prevzal dňa 4.
januára 2017.



57. Správca dane dňa 10. januára 2017 spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní, predmetom ktorého
bol výsluch svedka V. G.a. Daňový subjekt sa na výsluchu svedka nezúčastnil, napriek tomu, že bol o
výsluchu upovedomený. V. G. predložil správcovi dane plnomocenstvo, ktorým v zastúpení spoločnosti
FAG spol. s r.o. splnomocnil Ing. L. D., daňového poradcu na zastupovanie voči daňovým a colným
orgánom SR. Správca dane neumožnil prítomnosť daňového poradcu na výsluchu svedka z dôvodu,
že svedok nie je oprávnený si zvoliť zástupcu, ktorý v jeho mene podá svedeckú výpoveď. Súčasne
bol svedok informovaný o tom, že svedok sa považuje za subjekt nezastupiteľný a nezameniteľný a že
svedecká výpoveď je osobným úkonom viazaným na určitú osobu, ktorý nemôže namiesto tejto osoby
vykonať nikto iný. V. G. k uvedenému uviedol, že sa nechcel dať zastupovať pri výsluchu svedka, iba od
daňového poradcu chcel radu k čomu sa má vyjadrovať a k čomu sa vyjadrovať nemá a preto žiadal o
prítomnosť daňového poradcu. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní okrem iného vyplýva, že spoločnosť
FAG spol. s r.o. nemala žiadnych zamestnancov v pracovnom pomere, iba príležitostne jej vypomáhali
dôchodcovia a študenti pri anketárskej činnosti, nepamätal si aké dohody s nimi spísal, nepamätal si ich
počet, ani mená. Anketársku činnosť vykonávali tak, že niekedy išli priamo do terénu, inokedy im dal k
dispozícii tablet a telefón a respondentov obvolávali, otázky, ktoré mali byť v rámci ankety položené dodal
objednávateľ, k dispozícii mali jeden tablet, ktorý bol jeho osobným majetkom, nie majetkom spoločnosti
FAG spol. s r.o. Spoločnosť mala zriadené virtuálne sídlo, žiadne iné priestory nemala k dispozícii, všetku
činnosť vykonával na adrese trvalého pobytu, s anketármi sa dohodol spravidla telefonicky, vždy sa stretli
vonku, anketárov oslovoval buď na vysokoškolských internátoch v Žiline, dôchodcov oslovil na základe
odporúčania študentov, telefonické kontakty na anketárov už nemal, menil SIM kartu a tieto kontakty
si na novú SIM kartu nepreniesol. Spoločnosť nemala žiadny majetok, na vykonávanie anketárskej
činnosti bol využívaný jeho osobný tablet, spoločnosť nevlastnila žiadne počítače, ani software, autá,
stroje, v prípade potreby si služby objednávala u subdodávateľov. Vo vzťahu k spolupráci s daňovým
subjektom Innovation Media s.r.o. uviedol, že on oslovil pána Bačíka s tým, že vedel, že potrebuje takúto
prácu, jednalo sa o spracovanie surových dát zo systému RST, informácie o možnosti dodávať tieto
služby daňovému subjektu mal od konateľa Trans Pevas s.r.o. pána P., pretože on mal iné zákazky a
túto činnosť mu ponúkol. Potvrdil, že spoločnosť FAG spol. s r.o. vyhotovila sporné faktúry vo voľnom
prístupnom software. K prevádzkovateľovi RST uviedol, že tento je súčasťou portálu TICKETWARE,
ktorý slúži na predaj vstupeniek, súvisiace veci mu pomáhal zabezpečovať pán P., ktorý vybavil aj
technika, ktorý ho na túto činnosť zaškolil. Vo vzťahu k náhľadu zobrazenia reklamného bannera, ktorý
bol prílohou rámcovej zmluvy uzatvorenej medzi spoločnosťou FAG spol. s r.o. a daňovým subjektom
Innovation Media s.r.o. uviedol, že náhľad bol prevzatý z TICKETWARE, kde je zobrazené presné
rozmiestnenie reklamných bannerov, ich veľkosť a rozlíšenie, náhľad prevzal pri príprave podkladov k
vyhotoveniu zmluvy. Vo vzťahu ku grafickým prezentáciám uviedol, že niektoré návrhy robil osobne,
sťahoval si materiály aj zo stránok zákazníkov, na vyhotovovanie grafických návrhov používal svoj
osobný notebook a voľne dostupný software, niektoré veci mu pomohol spracovať bratranec žijúci
v Srbsku. Ďalej sa vyjadril, že služby grafickej prezentácie poskytovala spoločnosť iba spoločnosti
Innovation Media s.r.o. Vo vzťahu k dokladom zaniknutej spoločnosti uviedol, že nemá k dispozícii žiadne
doklady, všetko odovzdal právnemu nástupcovi pánovi F., pričom účtovníctvo viedol sám, používal voľne
dostupný software, účtovné dáta nemá, tieto sa v počítači neuchovávali. Nevedel uviesť, či spoločnosť
FAG spol. s r.o. mala v čase zániku pohľadávky alebo záväzky, ktoré prešli na právneho nástupcu,
táto spoločnosť nevlastnila žiadny hmotný majetok, neodovzdávali sa ani peniaze v hotovosti. Pokiaľ
išlo o grafický návrh firemného loga uviedol, že na ňom pracoval osobne, s niektorými vecami mu
pomohol bratranec žijúci v Srbsku, vytvorili niekoľko návrhov, ktoré boli odsúhlasené p. Bačíkom a po
odsúhlasení konečného návrhu vyhotovili faktúru. Na návrh mu postačoval obyčajný textový editor, návrh
robil na vlastnom notebooku. Pokiaľ išlo o anketársku činnosť uviedol, že objednávateľ - spoločnosť
Innovation Media s.r.o. mu vždy odovzdala ku konkrétnym projektom otázky, pričom na každý projekt
bola požiadavka osloviť cca 1 000 respondentov. K skriptovaniu uviedol, že využíval voľne dostupný
software, napr. zo stránky F., na dodaní služby pracoval osobne, bezplatne mu pomáhali známi alebo
ľudia na fóre, pri skripte alebo pri kóde, ak by sa tam bola nejaká chyba, web stránka by nevyzerala tak,
ako má a nemala by ani takú funkčnosť, ich úlohou bolo robiť kontrolu, či stránka funguje správne, kódy
nevyrábali, iba dozerali na funkčnosť stránok, čo konkrétne robil nevedel popísať, že sa k tomu vyjadrí
neskôr. Svedok odmietol podpísať zápisnicu a to z dôvodu, že mu neboli otázky položené písomne, ku
ktorým by sa vyjadril v lehote 15 dní a tiež z dôvodu, že mu nebola umožnená prítomnosť daňového
poradcu, chce sa najskôr poradiť s daňovým poradcom a advokátom, či jeho svedecká výpoveď môže
zostať taká, aká je uvedená v zápisnici.



58. V. G. dňa 26. januára 2017 elektronicky doručil správcovi dane opravu týkajúcu sa odpovede na
otázku vo vzťahu k skriptovaniu. Dňa 16. februára 2017 doručil správcovi dane podanie označené ako
- Vyjadrenie sa ku Zápisnici o ústnom pojednávaní č. 100038928/2017 (uviedol nesprávne číslo, ktoré
následne opravil), ktorým písomne odpovedal na otázky, ktoré mu správca dane dňa 10.01.2017 položil.
Z predloženého vyjadrenia okrem iného vyplýva, že spoločnosť FAG spol. s r.o. mala uzatvorené zmluvy
o dielo podľa Občianskeho zákonníka na vykonávanie anketárskej činnosti, ďalej opravil, že osoby, ktoré
vykonávali anketársku činnosť využívali v prevažnej miere svoje vlastné zariadenia, doplnil, že zaplatil
za likvidáciu spoločnosti p. F. 4 000 eur a to dňa 6.10.2016 a 7.10.2016 mu protokolárne odovzdal všetko
účtovníctvo v papierovej a elektronickej podobe na USB kľúči. Rovnako doplnil odpoveď týkajúcu sa
skriptovania, s ktorým mu mal pomáhať rodinný príslušník, podľa zadania otázok na papieri (anketárske
otázky a možnosti) sa spracoval skript, ktorý sa napísal podľa požiadaviek v programovacom kóde,
ktorý vie prečítať program na ankety a webprehliadač, kontrolovalo sa dodržiavanie programovacieho/
skriptovacieho kódu a rozmiestnenia a usporiadania otázok, kontrolovala sa funkčnosť vo webprehliadči,
či anketa na webe vyzerá tak, ako má podľa požiadaviek.

59. Žalobca dňa 2.marca 2017 doručil správcovi dane elektronické podanie, ktorým žiadal o opätovné
vypočutie svedka V. G. z dôvodu zistenia nových skutočností s tým, že pri vypočutí svedka chce byť
prítomný.

60. Dňa 10. apríla 2017 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, predmetom ktorého bolo
informovanie daňového subjektu o úkonoch správcu dane vykonaných v súvislosti s daňovou kontrolou
týkajúcou sa zdaňovacieho obdobia apríl 2016. Daňový subjekt bol na ústnom pojednávaní osobne
prítomný. Z obsahu zápisnice vyplýva, že konateľ daňového subjektu Ing. Bačík bol informovaný o
úkonoch, ktoré správca dane vykonal v súvislosti s daňovou kontrolou vrátane skutočnosti o zániku
dodávateľa, spoločnosti FAG spol. s r.o. v dôsledku zlúčenia s právnym nástupcom Sanbal AT s.r.o.,
Okružná 3239, Modra a preto sa správcovi dane napriek množstvu vykonaných úkonov nepodarilo získať
účtovníctvo zaniknutej obchodnej spoločnosti FAG spol. s r.o., v ktorom by bolo možné preveriť dodanie
služieb. Rovnako správca dane informoval konateľa daňového subjektu, že úlohou jediného nového
konateľa právneho nástupcu spoločnosti FAG spol. s r.o. pána L. V. bolo zlikvidovať firmu za pomoci
Mgr. F. a firmy Bankrot, s.r.o., pričom tieto skutočnosti vyplývajú zo zápisnice o ústnom pojednávaní
č. 102974277/2016 zo dňa 20.04.2016, pričom správca dane do tejto zápisnice nahliadol, o ktorej
skutočnosti spísal úradný záznam č. 104434871/2016. V tejto súvislosti správca dane skonštatoval,
že zlúčenie akejkoľvek spoločnosti s tzv. zmiznutým obchodníkom spravidla vedie k nemožnosti získať
doklady zaniknutej spoločnosti a tento postup zvyčajne uplatňujú spoločnosti za účelom znemožnenia
preverenia reálnosti nimi deklarovaných zdaniteľných obchodov. Z obsahu ústnej zápisnice ďalej
vyplýva, že správca dane kládol Ing. Bačíkovi otázky, na ktoré neodpovedal a požiadal, aby mu boli
položené písomne, že má na to právo podľa zákona „511", o ktorom práve ho informoval jeho daňový
poradca.

61. Dňa 24.04.2017 bolo správcovi dane doručené podanie, ktoré obsahovalo písomné odpovede
na otázky položené správcom dane. Konateľ daňového subjektu okrem iného uviedol, že pán G. ho
koncom januára 2017 kontaktoval ohľadom toho, že dňa 10.01.2017 vypovedal ako svedok vo veci
spoločnosti Innovation Media s.r.o., pričom o svedeckej výpovedi a jej priebehu ho informoval, vo vzťahu
k novým skutočnostiam, na základe ktorých by mal byť opätovne vypočutý pán G. uviedol, že si na
nové skutočnosti pri výsluchu nespomenul, pretože od daného kontrolovaného obdobia prebehla dlhšia
doba a v rýchlosti si nevedel na všetko spomenúť. Preto požiadal  o opätovné vypočutie svedka, aby
mu položil otázky, na ktoré bude odpovedať pred správcom dane. Vo vzťahu k samotnému priebehu
ankety, ktorá mala prebiehať elektronicky (ZUP zo dňa 13.09.2016) uviedol, že elektronicky znamená
na tablete, notebooku...čiže anketa bežala v prehliadači, ktorý je verejne a zadarmo dostupný, kde sa
odklikávali jednotlivé odpovede respondentov na základe zadaných otázok, ktoré pokladali buď osobne
alebo telefonicky. Otázky čítali z elektronického zariadenia a odpovede zaklikávali v elektronickom
zariadení, fyzicky ich museli klásť respondentovi a fyzicky museli zaklikávať odpovede. Na otázku,
čo bolo predmetom ankety pri projektoch 03216, 04516, 04716, 04816 a 05016 najskôr poukázal na
povinnosť mlčanlivosti a následne predmet ankiet zverejnil uvedúc súčasne, že si tieto informácie vypýtal
na účely daňovej kontroly od spoločnosti ACRC, s.r.o. Témy ankiet boli : 03216 „Momentálne realizujeme



medzinárodnú štúdiu o požiadavkách, očakávaniach a prianiach, ktoré majú inštalatérske podniky na
spoluprácu s výrobcami."; 04516 „Témou je používanie internetu, mobilných zariadení, televízie a pevnej
linky."; 04716 „Témou je zistenie určitých informácií pre zadávateľa, ktorý predáva šumivé nápoje.";
04816 „Témou je zistenie určitých informácií pre zadávateľa, ktorý je banková spoločnosť."; 05016
„Témou je tankovanie palív a nakupovanie na čerpacích staniciach." Opísal podrobný priebeh ankety a
uviedol, že počet respondentov je od 30-90, pričom vždy je to v začiatočných pokynoch, anketa mala
približne od 10 do 30 otázok, rozhovor mohol trvať od 20 do 40 minút, pričom niekedy sa za hodinu
spravia 3 celé rozhovory, niekedy za 3 hodiny 1 rozhovor alebo žiadny rozhovor, lebo ľudia vás odbijú.
Vo vzťahu k požiadavkám na technické vybavenie pri spracovaní ankety a k otázke čo konkrétne si
objednali u dodávateľa FAG spol. s r.o. a aké výstupy mala dodať, aký softvér je potrebný na spracovanie
analýzy uviedol, že netreba nič extra, tablet, notebook, stačí aj moderný mobil, len je to nepohodlné, na
vykonanie stačí voľne šíriteľný verejne dostupný webprehliadač a treba mať nainštalovaný voľne šíriteľný
a verejne dostupný Adobe Flash Player, anketárska činnosť je zber dát, nie je to spracovanie ankiet, dáta
sú uložené v súbore, ktorý je poslaný spoločnosti ACRC a ona ich spracuje a vyhodnocuje. K otázke
správcu dane kedy dochádzalo k odovzdaniu činnosti daňovým subjektom Trans Pevas s.r.o. novému
dodávateľovi KERA style, spol. s r.o., kedy ho pán P. a pán G. informovali, že prístupy do RST bude mať
firma FAG spol. s r.o. uviedol, že rokovanie prebiehali v mesiaci február 2016 a detaily sa doťahovali
začiatkom marca 2016. Záverom opätovne navrhol vypočuť svedka V. G., pretože sa dňa 10.01.2017
nemohol na jeho výsluchu zúčastniť, chce mu klásť otázky v prítomnosti jeho daňového poradcu.

62. Správca dane výzvou č. 100737144/2017 zo dňa 02.05.2017 vyzval daňový subjekt a to z dôvodu,
aby nedochádzalo k neodôvodnenému opakovaniu tých istých procesných úkonov a k nedôvodnému
zaťažovaniu V. G., ktorý si svoju povinnosť vypovedať ako svedok splnil dňa 10.01.2017, aby predložil
podrobný a kompletný zoznam nových skutočností, na základe ktorých navrhuje opätovné predvolanie
a vypočutie svedka. Súčasne ho vyzval s odkazom na § 46 ods. 5 daňového poriadku, aby predložil
aj iné dostupné dôkazy, ktorými môže preukázať pravdivosť údajov uvedených v sporných faktúrach,
napríklad zaúčtované náklady na pracovné cesty (preukázané stretnutia s dodávateľom).

63. Na základe výzvy správcu dane daňový subjekt doručil dňa 10.05.2017 vyjadrenie k výzve, z ktorého
okrem iného vyplýva, že svedok V. G. zohnal kópie zmlúv o dielo na vykonanie činnosti „Anketárska
činnosť", zmluvy nemal nie z dôvodu ich neexistencie, ale z dôvodu, že ich protokolárne odovzdal
likvidátorovi, zistil mená a získal kontakt na dané osoby a od nich dostal kópie zmlúv, pričom odmena
bola vyplatená v hotovosti, ďalej, že skriptovanie vykonával jeho rodinný príslušník zo Srbska a preto
sa nevedel k tomu detailne vyjadriť, že neskôr svedok správcovi dane doplnil vyjadrenie, že anketári,
skriptéri ... využívali svoje zariadenia, tablety, notebooky, telefóny, že svedok sa nevedel presne a
správne vyjadriť ku skriptovaniu z dôvodu, že bol v strese a skriptovanie vykonával jeho rodinný
príslušník, ktorý sa tomu rozumel a svedok to celé nechal na neho, lebo boli k tomu dodané potrebné
realizačné podklady, skriptovanie následne vysvetlil v doplnení svedeckej výpovede a chcel  to znova
potvrdiť pred správcom dane, ďalej, že svedok by chcel predložiť kontrolný výkazy DPH a daňové
priznanie o DPH za mesiac apríl 2016, že bývalý konateľ spoločnosti FAG spol. s r.o. už nechcel mať
túto spoločnosť vo svojom portfóliu a túto likvidáciu chce bližšie vysvetliť a že navrhujte vo vzťahu k
reálnosti dodania služieb vypočuť jeho odberateľov.

64. Správca dane dňa 13.06.2017 opätovne vypočul svedka V. G. za prítomnosti konateľa daňového
subjektu a jeho daňového poradcu. Zo zápisnice z ústneho pojednávania č. 101308543/2017 okrem
iného vyplýva, že správca dane oboznámil svedka so svojimi zisteniami týkajúcimi sa jeho podnikateľskej
činnosti v roku 2016, konkrétne, že sa stal dňa 28.01.2016 konateľom spoločnosti BAU Therm s.r.o. (a jej
jediným majiteľom), ktorá nevykonávala až do decembra 2016 žiadnu činnosť, kedy bola zaregistrovaná
za platiteľa DPH, po zaregistrovaní začala okamžite dosahovať obraty rádovo v státisícoch eur,
po niekoľkých mesiacoch úspešného vykonávania podnikateľskej činnosti táto spoločnosť zanikla v
dôsledku zlúčenia s právnym nástupcom DANO s.r.o. (v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou DANO
s.r.o. zanikol aj predchádzajúci dodávateľ žalobcu a to spoločnosť Trans Pevas s.r.o. - poznámka
správneho súdu). Ďalej, že dňa 25.02.2016 sa stal konateľom spoločnosti FAG spol. s r.o. a súčasne
jediným majiteľom, pričom táto spoločnosť s pôvodným obchodným menom KERA style, spol. s r.o.
už niekoľko rokov predtým nevykonávala žiadnu činnosť, od apríla začala dosahovať obraty rádovo



v státisícoch eur mesačne, za šesť mesiacov dosiahol obrat tejto spoločnosti sumu 2 124 017,84
eur, potom táto spoločnosť zanikla v dôsledku zlúčenia s právnym nástupcom Sanbal AT s.r.o. Tiež,
že sa stal dňa 30.09.2016 konateľom a majiteľom spoločnosti SubAdar s.r.o. V týchto súvislostiach
sa  preto správca dane opýtal svedka, či mal skúsenosti s podnikaním, pričom svedok uviedol, že
predtým nikde nepodnikal.  Svedok potvrdil, že dôvodom vylúčenia spoločnosti FAG spol. s r.o. z jeho
portfólia bolo neúmerné pracovné vyťaženie. Ďalej z obsahu ZUP vyplýva, že do výsluchu zasiahol
Ing. X. M., PhD., MBA, ktorý požiadal, aby bolo v zápise uvedené, že otázky, ktoré správca dane
kladie svedkovi  nesúvisia s predmetom ústneho pojednávania a následne svedkovi položil otázku, že
kto mu pomáhal pri dosiahnutí obratu viac ako 2 milióny eur. Svedok odpovedal, že mu pomáhali aj
rodinní príslušníci, skriptovanie nechal na sesternicinho manžela a pomáhala mu aj manželka, hlavne
to ale bol sesternicin manžel, ktorý mu pomohol odborne a žije v Srbsku, párkrát prišiel na Slovensko,
dokopy zhruba na 3 mesiace, čo sa týka anketárskej činnosti, tiež mu pomáhali dvaja ľudia. Zo ZUP
ďalej vyplýva, že svedok chcel na niektoré otázky odpovedať písomne, pričom bol poučený, že svedok
je povinný vypovedať ústne a že zákon nepozná inštitút písomnej svedeckej výpovede. Na otázku
správcu dane akým spôsobom získali zákazníkov, aké tovary alebo služby ponúkali a akým spôsobom
prezentovali firmu (za mesiac mala firma obrat cca 225 000 do 512 000 eur) uviedol, že napríklad bol
zoznámený s pánom Bačíkom, bývalý konateľ spoločnosti Trans Pevas s.r.o. ho s ním zoznámil a ďalšie
zákazky získaval na základe odporúčania. Doplnil vyjadrenie správcu dane, že jeho odberateľom okrem
spoločností MS - Spark s.r.o., Innovation Media s.r.o. bola aj spoločnosť ware, s.r.o. Tiež potvrdil, že
spoločnosť FAG spol. s r.o. nakoniec nepredal, nad sumou za predaj spoločnosti neuvažoval a keďže sa
vyskytli aj zdravotné komplikácie vyplývajúce zo stresu, súhlasil s likvidáciou spoločnosti. Bola udelená
generálna plná moc zo dňa 04.10.2016 pánovi F.. Súčasne ju predložil spolu s Protokolom o odovzdaní
a prevzatí účtovníctva a dokladov spoločnosti, Zmluvu o vykonaní činnosti likvidátora, všeobecnú plnú
moc, faktúru č. 031L/2016 a doklad o jej zaplatení. Vo vzťahu k tvrdeniu daňového subjektu, že svedok
nebol jednoznačne, podrobne a nezameniteľne informovaný dopredu, ako to uvádza správca dane, po
predložení predvolania na výsluch svedka č. 104444818/2016 uviedol, že to chce vylúčiť, že v predvolaní
bolo uvedené, čoho sa výsluch týka, len nemal vedomosť, čo v tých faktúrach je. Vo vzťahu k ďalšej
novej skutočnosti, ohľadom predloženia dvoch zmlúv o dielo na vykonávanie anketárskej činnosti, pričom
odmena bola podľa zmluvy vyplatená v hotovosti, uložil správca dane svedkovi, aby podrobne popísal,
kedy a ako zistil, že anketársku činnosť nevykonávali študenti a dôchodcovia a na koho sa obrátil v
súvislosti so zháňaním predložených zmlúv, mal opísať aj spôsob komunikácie s touto osobou, pričom
svedok uviedol, že manželka mu povedala, že si zvykne zapisovať údaje, pohrabal sa na stole, kde
našiel poznámky v tom zmysle : ankety a mená s adresami, išiel za nimi osobne, dali mu kópie zmlúv.
Svedok na základe otázky daňového poradcu predložil časť kontrolného výkazu, ktorý sa týka daňového
subjektu, pričom potvrdil, že faktúry v ňom uvedené boli zaplatené. Svedok tiež uviedol, že študenti
a dôchodcovia robili pre spoločnosť ankety, ale v iných obdobiach, zmluvy nemá. Na otázku správcu
dane, ako sa skontaktoval s anketármi, ktorí pre spoločnosť vykonávali činnosť v apríli 2016 uviedol,
že sa k tomu nevie vyjadriť. Vo vzťahu k vedomosti konateľa daňového subjektu Ing. Bačíka o tom,
že spoločnosť FAG spol. s r.o. vie zabezpečiť aj anketársku činnosť a skriptovanie sa vyjadril v tom
zmysle, že sa bavili o rôznych veciach, že mu povedal, že má klienta na anketársku činnosť, a že
o to prejavil záujem. Pokiaľ ide o skriptovanie dodal, že pozná človeka z jeho rodiny a že to môže
zabezpečiť. Tento človek to zabezpečil bezodplatne, spoločnosť FAG spol. s r.o. mu žiadne peniaze
nevyplácala. Nevedel sa vyjadriť k nákladom spoločnosti na skriptovanie, pokiaľ ide o anketársku činnosť
tam uviedol, že to mohlo byť 150 - 200 eur za auto a 900 eur zaplatil anketárom. K skutočným nákladom
na dodanú službu návrhu firemného loga sa rovnako nevedel vyjadriť. Rovnako sa nevyjadril k výške
a štruktúre nákladov spoločnosti na dodanú službu prezentácie firiem formou webbanneru. Svedkovi
na záver položil otázky aj konateľ daňového subjektu, ktoré sa týkali nákladov na anketársku činnosť a
skriptovania, ktoré predstavovali vo väčšej miere náklady na cestovanie, pričom svedok uviedol, že je
to pravda, že sa s rodinným príslušníkom stretol priamo v Srbsku a prišiel za ním aj na Slovensko na
pár dní (v inej odpovedi správcu dane uviedol, že prišiel na Slovensko dokopy zhruba na 3 mesiace -
poznámka správneho súdu). Konateľ daňového subjektu položil záverečnú otázku, že či je pravda, že
vždy od neho požadoval, aby mal dopredu zabezpečené vykonanie služby, ktoré požadoval a potom mu
dal objednávku, keď mu predložil dôkazy, že to vie zabezpečiť, pričom svedok uviedol, že je to pravda,
že sa vždy o tom bavili dopredu, pričom v rámci rokovania, ktoré trvalo dva týždne, niekedy týždeň mu
dokazoval, že prácu vie zabezpečiť. Z obsahu ZUP vyplýva, že konateľ daňového subjektu nenavrhol
doplniť dokazovanie výsluchom ďalších svedkov a ani nenavrhol vykonanie ďalších dôkazov.



65. Dňa 23.6.2017 V. G. doručil správcovi dane podanie - písomné odpovede na položené otázky, v
ktorom okrem iného uviedol, že spoločnosť BAU Therm nebola platcom DPH, pri veľkých zákazkách je
výhodnejšie byť platcom DPH, chcel robiť aj drobné stavebné úpravy. Vo vzťahu k nákladom týkajúcich
sa umiestňovania webbannerov uviedol, že náklady pozostávali z diét, cestovných nákladov, ako aj
hodinovej sadzby na tvorbu, umiestňovanie aj kontrolu už umiestnených bannerov.

66.  Správca dane vyhotovil dňa 29.06.2017 protokol, ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa
k zisteniam uvedeným v protokole zo dňa 30.06.2017 preukázateľne doručený splnomocnenému
zástupcovi daňového subjektu Ing. X. M., PhD., MBA dňa 3. júla 2017. Z obsahu administratívneho
spisu a úradného záznamu správcu dane zo dňa 26.07.2017 vyplýva, že daňový subjekt sa v lehote
určenej správcom dane vo výzve k zisteniam uvedeným v protokole nevyjadril, pričom bol preukázateľne
poučený, že zmeškanie lehoty na označenie dôkazov preukazujúcich tvrdenia, ktoré nemohli byť
predložené v priebehu daňovej kontroly a listinné dôkazy môže predložiť najneskôr do 15 pracovných
dní odo dňa doručenia výzvy.

67. Správca dane vydal dňa 27. júla 2017 rozhodnutie, ktorým žalobcovi podľa § 68 ods. 5 a 6 daňového
poriadku určil rozdiel v sume 18 048,08 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl
2016, nepriznal nadmerný odpočet v sume 4 2412,44 eur a vyrubil daň v sume 13 805,64 eur.

68. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia okrem iného vyplýva, že vykonaným dokazovaním
správca dane zhromaždil dostatok dôkazov, na základe ktorých je možné prijať záver, že cieľom a aj
výsledkom fakturácie služieb medzi dodávateľom FAG spol. s r.o. a odberateľom Innovation Media s.r.o.
je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by
inak nebol daňový subjekt oprávnený. Správca dane zdôraznil, že pri posudzovaní legality a legitimity
akýchkoľvek postupov v rámci stanovenia daňových povinnosti zainteresovaných subjektov nepostačuje
preukázanie formálnej perfektnosti účtovných dokladov, ale  musí sa  prihliadať aj na princíp zneužitia
práva a nie sú prípustné situácie, kedy sa isté skutočnosti len predstierajú.

69. Správca dane svoje tvrdenie, že v prípade odpočítania dane na základe predložených faktúr došlo
k zneužitiu práva, teda k postupu, ktorý je podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku neprípustný odôvodnil
nasledovne :

a) V. G. sa v roku 2016 stal postupne jediným majiteľom a konateľom troch obchodných spoločností -
VAU Therm s.r.o.
b) KERA style, spol. s r.o.
c) SubAdar s.r.o.,

pričom zo všetkých týchto spoločností existuje iba SubAdar s.r.o., pričom zostávajúce spoločnosti zanikli
bez právnych nástupcov a je dôvodné ich považovať za tzv. zmiznutých obchodníkov. Ďalej spoločnosť
FAG spol. s r.o. za 6 mesiacov svojej činnosti dodala svojim odberateľom tovary a služby v hodnote
2 121 017,84 eur bez DPH, pričom táto spoločnosť odviedla do štátneho rozpočtu iba symbolickú
vlastnú daňovú povinnosť v sume 3 785,10 eur. V. G. nemal do roku 2016 žiadne skúsenosti s vedením
obchodnej spoločnosti, v prípade spoločnosti KERA style, spol. s r.o. išlo o jeho prvý kontakt s týmto
druhom podnikania, táto spoločnosť nemala žiadnych stálych zamestnancov. Spoločnosť FAG spol. s
r.o. dodávala služby okrem daňového subjektu aj ďalším odberateľom a to spoločnosti MS - Spark s.r.o.
a spoločnosti 4ware media s.r.o., pričom v týchto spoločnostiach je konateľom, Ing. Stanislav Bačík,
PhD., teda konateľ daňového subjektu.

70. Ďalej správca dane poukázal na to, že spoločnosť FAG spol. s r.o. začala spolupracovať s pánom
Bačíkom cez známeho U. P., ktorý bol konateľom spoločnosti Trans Pevas s.r.o., ktorá predtým
dodávala deklarované služby daňovému subjektu a ktorá dňa 12.5.2016 zanikla z dôvodu zlúčenia so
spoločnosťou DANO s.r.o., čo znamená, že nie je pravdou tvrdenie daňového subjektu, že spoločnosť
Trans Pevas s.r.o. mala veľa zákaziek. Správca dane poukázal tiež na to, že napriek tomu, že V. G.
nemal žiadne praktické skúsenosti s vedením obchodnej spoločnosti, nemal praktické skúsenosti s



poskytovaním služieb, v dôsledku čoho musel využívať bezplatnú pomoc od známych a od ľudí na
diskusných fórach, nemal žiadne technické vybavenie, Ing. Stanislav Bačík, PhD. sa na neho s dôverou
obracal so širokým spektrom požiadaviek a každý mesiac mu zadával zákazky za státisíce eur.

71. Správca dane poukázal na to, že v danom prípade ide o služby s vysokou pridanou hodnotou,
pri ktorých je nárok na odpočítanie dane na vstupe minimálny, v prípade spoločnosti FAG spol. s r.o.
prakticky nulový. Daňový subjekt všetky služby obstarané od dodávateľa FAG spol. s r.o. obratom
dodal svojim odberateľom za sumu 92 049,00 eur, ku ktorej uplatnil DPH 18 409,79 eur, pričom v
prípade, ak by nemal faktúry od dodávateľa FAG spol. s r.o., musel by daň približne v tejto výške
odviesť do štátneho rozpočtu. Z daňového priznania k DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2016 vyplýva,
že tejto spoločnosti vznikla vlastná daňová povinnosť iba vo výške 591,98 eur. Preto správca dane
uzavrel, že spolupráca medzi daňovým subjektom a spoločnosťou FAG spol. s r.o. mala vyslovene
umelý a účelový charakter, spoločnosť FAG spol. s r.o. mala hodnotu iba v rámci zmluvných vzťahov,
kvôli ktorým bola kúpená a mimo umelo vytvorenej schémy je napriek deklarovaným dodávateľsko-
odberateľským vzťahom, miliónovým obratom, dlhodobým lukratívnym zmluvám, absolútne bezcenná.
Správca dane uviedol, že si zaobstaral dostatok dôkazných prostriedkov na preukázanie existencie
objektívnych skutočností, že daňové subjekty Innovation Media s.r.o. a FAG spol. s r.o. vytvorili situáciu,
ktorej účelom bolo zníženie daňovej povinnosti, resp. získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré
by inak nebol daňový subjekt Innovation Media s.r.o. oprávnený, pričom vytváranie umelých vzťahov,
ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých účelom je zneužívajúce správanie, výslovne zakazuje
§ 3 ods. 6 daňového poriadku. Správca dane tiež poukázal na to, že nevykonal iba formálnu kontrolu, ale
zameral sa predovšetkým na skutkový stav veci, na realitu vecného plnenia a to vo všetkých vzájomných
súvislostiach.

72. Správca dane s poukazom na § 24 ods. 2 daňového poriadku uviedol, že nevykonal navrhované
dokazovanie (výsluch odberateľov daňového subjektu), pretože nemá žiadnu pochybnosť o tom, že
daňový subjekt dodal služby konečným odberateľom.

73. Proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane podal daňový subjekt odvolanie, pričom správny
súd v súvislosti s odôvodnením napadnutého rozhodnutia poukazuje na body  2 až 10 rozsudku.

74. Správny súd posudzoval dôvodnosť žalobných bodov rešpektujúc koncentračnú zásadu, v zmysle
ktorej je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žalobných bodov uplatnených v lehote na podanie
správnej žaloby (§ 134 ods. 1 SSP v spojení s § 62 ods. 1 SSP). Správny súd v prvom rade posudzoval
dôvodnosť žalobného bodu, ktorým žalobca namietal, že zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce
na riadne posúdenie veci, pričom poukázal na to, že správca dane napriek opakovaným žiadostiam
o vykonanie dôkazu, nevykonal výsluch svedka Ing. U. F., prokuristu spoločnosti Ticketware SE za
účelom ozrejmenia priebehu vyhotovenia a dodania služieb. Rovnako namietal, že žalovaný vo svojom
rozhodnutí neuviedol, akými úvahami sa spravoval pri zamietnutí návrhu na vykonanie dokazovania
a to žalobcom navrhovaných dôkazov, konkrétne vypočutie odberateľov, vypočutie vyššie uvedeného
prokuristu spoločnosti Ticketware SE, vypočutie osôb uvedených na predložených zmluvách o dielo
za účelom preverenia, či predmetná služba bola vykonaná a preverenie reálnej existencie reklám na
uvádzaných webových stránkach.

75. Správny súd má obsahom administratívneho spisu preukázané, že žalobca v rámci daňovej
kontroly navrhol jednak opakované vypočutie svedka V. G. z dôvodu zistenia nových skutočností
a podaním doručeným správcovi dane dňa 10. mája 2017  požiadal správcu dane o vypočutie
odberateľov žalobcu za účelom preukázania reálnosti dodania služieb. Vychádzajúc z obsahu riadne
žurnalizovaného administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy, ale najmä správcu dane
má správny súd preukázané, že žalobca nenavrhol počas daňovej kontroly vykonať výsluch prokuristu
spoločnosti Ticketware SE Ing. U. F., ani osoby uvedené na dodatočne predložených zmluvách o
dielo a ani nenavrhol preverenie reálnej existencie reklám uvádzaných na webových stránkach. V tejto
súvislosti je potrebné zdôrazniť, že správca dane ani žalovaný nespochybnili, že by k reálnemu dodaniu
deklarovaných služieb odberateľom žalobcu nedošlo. V danom prípade bolo spochybnené, že zdaniteľné



obchody boli uskutočnené tak, ako daňový subjekt FAG spol. s r.o. uvádza v sporných faktúrach,
konkrétne bolo spochybnené, že dodávateľom služieb uvedených na sporných faktúrach je deklarovaný
dodávateľ - spoločnosť FAG spol. s r.o. a tiež bolo uzavreté, že cieľom a aj výsledkom fakturácie
služieb medzi deklarovaným dodávateľom a žalobcom bolo účelové obchádzanie daňovej povinnosti
alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol žalobca oprávnený. Preto je
namieste sa stotožniť s dôvodom, pre ktorý správca dane nevykonal navrhovaný výsluch odberateľov
žalobcu. Pokiaľ ide o ďalšie dôkazy, tieto žalobca prvýkrát uviedol až v odvolaní proti rozhodnutiu správcu
dane, ktorú skutočnosť má správny súd preukázanú obsahom administratívneho spisu. Preto pokiaľ
žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia k tvrdeniu žalobcu o nevykonaní ním navrhnutých dôkazov
uviedol, že nakoľko žalobca navrhol iba vypočutie svojich odberateľov a iné dôkazy nenavrhol vykonať,
nemohol ich správca dane ani odmietnuť, je potrebné s týmto tvrdením súhlasiť. Daňový poriadok v
ustanovení § 74 ods. 3 umožňuje odvolaciemu orgánu doplniť dokazovanie, ak to považuje za potrebné.
Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že žalovaný doplnenie dokazovania za potrebné
nepovažoval, nakoľko uviedol, že skutkový stav bol zistený dostatočne a správca dane nepostupoval
v rozpore so zásadami správy daní.  Z uvedeného preto vyplýva, že žalovaný sa v odôvodnení svojho
rozhodnutia vyjadril k návrhom žalobcu na doplnenie dokazovania a tento jeho záver je udržateľný.
Správny súd súčasne dodáva, že pokiaľ mal žalobca za to, že dôkazy, ktoré označil až v odvolaní
mohli vážne ovplyvniť výsledky dokazovania a mohli mať vplyv na konečné rozhodnutie vo veci, nič mu
nebránilo ich navrhnúť v rámci daňovej kontroly, respektíve navrhnúť ich vykonanie v lehote, ktorú mu
správca dane určil na predloženie dôkazov, ktorými môže preukázať svoje tvrdenia. Túto možnosť však
svojou pasivitou nevyužil. Správny súd súčasne dodáva, že závery správcu dane, odobrené žalovaným,
ktoré sú výsledkom vykonaného dokazovania a podrobne rozobraté vo vzájomných súvislostiach, by ani
doplnené dokazovanie, napríklad výsluchom osôb, ktoré mali vykonávať anketu, nemohli spochybniť.
Dodatočné predloženie zmlúv o dielo správny súd, s poukazom na ZUP zo dňa 10.01.2017 v spojení
s následným doplnením výpovede mailom dňa 26. januára 2017 a vyjadrením doručeným dňa 16.
februára 2017, považuje za nedôveryhodné. Rovnako je potrebné uviesť, že odmena mala byť vyplatená
v hotovosti, takže nie je možné preukázať, že deklarovaný dodávateľ žalobcu odmenu skutočne zaplatil.
Naviac V. G. najskôr tvrdil, že anketu vykonávali študenti a dôchodcovia, mená nemal, pretože menil
SIM - kartu, všetky doklady odovzdal právnemu nástupcovi. Následne na otázku správcu dane týkajúcej
sa zmlúv o dielo tvrdil, že keď prišiel z výsluchu domov, začal premýšľať a manželka mu povedala,
že si zvykne zapisovať údaje, pohrabal sa na stole, kde našiel poznámky v tom zmysle : ankety a
mená s adresami (ZUP zo dňa 13.06.2017). V tejto súvislosti je však na mieste otázka, prečo svedok
túto závažnú skutočnosť neuviedol už vo svojom maily doručenom zamestnancovi správcu dane dňa
26.01.2017, ale ju uviedol až v písomnom vyjadrení doručenom dňa 16.02.2017. K výsluchom svedka
V. G. a ich následným písomným opravám a doplneniam správny súd poznamenáva, že jeho výpovede
nemožno hodnotiť ako dôveryhodné, nakoľko je v nich veľmi veľa nepresností a následných doplnení.
Napríklad V. G. spomína bratranca zo Srbska, pričom nikdy neuviedol jeho meno a na meno sa
nedopytoval ani konateľ žalobcu. V ZUP zo dňa 13.06.2017 už v súvislosti so skriptovaním uvádza,
že  to nechal na sesternicinho manžela, ktorý žije v Srbsku, párkrát mal prísť na Slovensko, dokopy
zhruba na 3 mesiace, následne na základe otázky žalobcu uviedol, že prišiel na Slovensko na pár dní.
Rovnako sú zaujímavé výpovede svedka ohľadom skriptovania, keď v prvej výpovedi uviedol, že na
dodaní služby pracoval osobne, pomáhali mu niektorí známi, v písomnom doplnení doručenom mailom
dňa 26.01.2017 sa vyjadril iba k samotnému spôsobu skriptovania, pričom zopakoval, že ho robil osobne,
bezplatne mu mali pomáhať niektorí známi a až v písomnom vyjadrení doručenom správcovi dane dňa
16.02.2017 uviedol, že mu pomáhal rodinný príslušník a opísal priebeh samotného skriptovania, pričom
vo svojej prvotnej výpovedi, doplnenej písomne dňa 26.01.2017 nevedel priebeh skriptovania opísať.
V tejto súvislosti neobstojí tvrdenie žalobcu, že bol v strese, nakoľko nedostatočný opis skriptovania
opísal aj v podaní doručenom mailom dňa 26.01.2017. Žalobca vo vyjadrení doručenom správcovi dane
dňa 10.05.2017 k skriptovaniu uviedol, že sa svedok nevedel správne vyjadriť, pretože bol v strese,
a že skriptovanie vykonával jeho rodinný príslušník a svedok to nechal celé na neho. Rovnako až v
tomto vyjadrení žalobca tvrdil, že svedok má k dispozícii kontrolný výkaz, ktorý preukazuje, že platby
boli uskutočnené, pričom túto skutočnosť predtým vôbec netvrdil, práve naopak tvrdil, že nemá žiadne
doklady spoločnosti FAG spol. s r.o., nakoľko ich odovzdal právnemu nástupcovi. Preto aj dodatočné
predloženie kontrolného výkazu vzbudzuje odôvodnené pochybnosti. Na strane druhej správca dane
nespochybnil formálnu perfektnosť predložených sporných faktúr, ani ich úhradu, preto aj predloženie
kontrolného výkazu nie je relevantné. Rovnako správny súd súhlasí s názorom žalovaného a správcu
dane, že nedôveryhodnosti výpovedí V. G. sú podložené aj napríklad rozpornými vyjadreniami týkajúcimi
sa anketárskej činnosti, a to pokiaľ ide o počet respondentov, ktorí mali byť oslovení, V. G. tvrdil cca 1



000, pričom Ing. Bačík uviedol 30 až 90 respondentov. Rovnako tvrdenie V. G., že anketári používali
jeho notebook alebo telefón, pričom následne výpoveď opravil v tom zmysle, že anketári využívali svoje
zariadenia. Rovnako sa nevedel vyjadriť k otázke správcu dane, ako zohnal anketárov, s ktorými uzatvoril
dodatočne predložené zmluvy o dielo.

76. V súvislosti s aktivitou žalobcu v rámci dokazovania správcu dane považuje správny súd poukázať
na niektoré zásadné skutočnosti. Prvou je, že žalobca sa napriek upovedomeniu o výsluchu svedka
V. G., ktorý sa uskutočnil dňa 10. januára 2017 tohto výsluchu nezúčastnil a svoju neprítomnosť
neospravedlnil. Teda sám, svojou pasivitou, sa obral o možnosť byť prítomný pri výsluchu tak dôležitého
svedka, nakoľko tento bol jeho priamym dodávateľom, sám sa obral o možnosť klásť mu otázky a
preukázať tak oprávnenosť svojho nároku na odpočet DPH. Ďalšou závažnou skutočnosťou bol spôsob
spolupráce žalobcu so správcom dane počas ústneho pojednávania konaného dňa 10. apríla, 2017,
keď neodpovedal priamo na položené otázky správcu dane, ale žiadal o jej položenie písomne s tým,
že odpovie v lehote 15 dní. Je pravdou, že v prípade konateľa žalobcu nešlo o svedeckú výpoveď,
pri ktorej sa vyžaduje ústnosť a bezprostrednosť, avšak správny súd má za to, že už samotný postoj
žalobcu sám osebe vyvoláva podozrenie, že odpovede žalobcu budú upravované a prispôsobované
konkrétnej dôkaznej situácii. V tejto súvislosti správny súd súčasne poukazuje na nedôvodnosť tvrdenia
žalobcu, že sa správca dane nevysporiadal s jeho vyjadreniami, ktoré mal uviesť dňa 10. apríla 2017,
pretože žalobca žiadne vyjadrenia neuviedol. A napokon, je to skutočnosť, že žalobca  napriek výzve na
vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ktorá bola preukázateľne doručená splnomocnenému
zástupcovi daňového subjektu,  neoznačil v stanovenej lehote, ktorej zmeškanie nemožno odpustiť,
dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a nepredložiť iné listinné dôkazy, ktoré by jeho nárok preukazovali.

77. K žalobcom namietanému nedostatočne zistenému skutkovému stavu správny súd uvádza, že
zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu
dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového
subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností.
Dokazovanie zo strany správcu dane slúži na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných
daňovým subjektom, keďže v rámci správy daní a prostredníctvom inštitútu daňovej kontroly správca
dane preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, príp.
oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa zákona o DPH. Preto je na správcovi
dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie
doplní, akú hodnovernosť,  dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného
dokazovania z nich vyvodí, a to s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré
už má správca dane v priebehu konania k dispozícii (§ 3 ods. 2 daňového poriadku v spojení s § 24
ods. 2 až 5 citovaného zákona). V rámci dokazovania v daňovom konaní sa uplatňuje prejednávacia,
nie vyhľadávacia zásada.

78. Správny súd s poukazom na § 24 ods. 1 daňového poriadku pripomína, že dôkazné bremeno
preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia leží predovšetkým na daňovom subjekte, pričom
nemožno opomenúť, že cieľom uznaným a podporovaným šiestou smernicou Rady Európskej únie
o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty je boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadom
zneužívania (pozri najmä rozsudky z 29. apríla 2004, Gemeente Leusden a Holin Group, C-487/01 a
C-7/02, Zb. s- I-5337, bod 76, ako aj z 21. februára 2006, Halifax, a i., C-255/02, Zb. s. I. 1609, bod 71).

79. Správny súd konštatuje, že správca dane aplikujúc zásadu voľného hodnotenia dôkazov podľa
§ 3 ods. 2 daňového poriadku, s prihliadnutím na jeho povinnosť dbať, aby skutočnosti rozhodujúce
pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, vykonal rozsiahle dokazovanie.
Záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolnosti urobil a žalovaný ustálil, zodpovedá
zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami
zákona o DPH. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobcom predloženým daňovým dokladom,
predovšetkým vo svetle kontrolných zistení a v ich vzájomných súvislostiach, absentuje reálny základ,
čo oprávnene vzbudzuje dosiaľ neodstránené pochybnosti o uskutočnení deklarovaných zdaniteľných
plnení, na základe ktorých si žalobca uplatnil právo na  odpočet dane.



80. Vo vzťahu k dôkaznému bremenu si správny súd dovolí poukázať na rozsudok Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 2Sžf/4/2009 z 23. júna 2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS
78/2011 z 23. februára 2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že : „Dôkazné bremeno je na daňovom
subjekte - žalobcovi (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2,  § 51 zákona
č. 222/2004 Z. z.). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu -
žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok
nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý
si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za
zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu
skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné
bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty
uznaný ako oprávnený."

81. Žalobca ďalej namieta, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia
veci, nakoľko žalovaný sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s námietkou, ktorou poukazoval na
aktuálnu a platnú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky týkajúcu sa skutočnosti, že v jeho
neprospech bola vyvodená zodpovednosť za porušovanie povinností, ktoré vyplývajú zo zákona iného
daňového subjektu, konkrétne v danom prípade bolo spochybnené dodanie služieb od dodávateľa
FAG spol. s r.o. na tom základe, že sa správcovi dane nepodarilo zaistiť účtovníctvo tejto spoločnosti.
Tvrdil, že svedok V. G. uviedol podrobnosti realizácie služieb, predložil správcovi dane zmluvy o dielo
preukazujúce výkon týchto služieb a že správca dane pripísal nezrovnalosti vo výpovedi tohto svedka,
ktoré vznikli v dôsledku časového odstupu a nátlaku na bývalého konateľa počas jeho výsluchu v
neprospech daňového subjektu.

82. Samotným účelom daňového konania  je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými
hmotno-právnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy
štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane, alebo iných
skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.
Overenie oprávnenosti odpočítania dane znamená objasnenie všetkých okolností, ktoré umožnia prijať
závery, či podmienky boli splnené, či nárok pre nesplnenie hoci len jednej zo všetkých vyžadovaných
podmienok nie je vylúčený. Nakoľko ide o hmotnoprávne podmienky, k takémuto záveru nestačí len
existencia konkrétnej faktúry, hoci má všetky formálno-právne náležitosti, ale musí sa overiť, či údaje v
nej uvedené naozaj dokladujú predmetnú činnosť (z odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 8Sžf/40/2015 z 28. septembra 2017).

83. Podľa zákona o dani z pridanej hodnoty, odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom
platiteľa dane, ktoré právo je spojené s jeho dôkaznou povinnosťou. Zákonodarca z dôvodu zabránenia
ľahkej zneužiteľnosti požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet dane uplatnil, preukázal existenciu
podmienok, ktoré pre tieto nároky zákon stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane
z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené,
tovar reálne dodaný (§ 8 zákona o DPH) a to práve osobou uvedenou na faktúre, to znamená, že
zdaniteľné plnenie mu bolo dodané a DPH bola voči nemu uplatnená práve platiteľom DPH, uvedeným
na faktúre.

84. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 5Sžf/66/2016 z 31. mája 2018 okrem iného
skonštatoval, že: „Určiť presnú hranicu, po ktorú je dôkazná povinnosť na daňovom subjekte a hranicu,
od ktorej ho už dôkazné bremeno nezaťažuje, býva častokrát náročné a pomerne nejednoznačné. V
zásade je však treba pripomenúť, že daňový subjekt ako podnikateľ koná vo vlastnom mene a na vlastnú
zodpovednosť. Ak má teda preukázať zodpovedný prístup, mal by sa snažiť vo vlastnom záujme, v
reálnom čase uskutočňovania obchodu získavať dôkazy o tom, že bol uskutočnený, aby o jeho realizácii
v budúcnosti nemohli vzniknúť akékoľvek pochybnosti." Ďalej najvyšší súd v uvedenom rozsudku
skonštatoval, že : „Zákonné podmienky, po splnení ktorých vzniká platiteľovi právo na odpočítanie dane,
nespočívajú len vo formálnej deklarácii, v predložení dokladov s predpísaným obsahom, ale tieto musia



mať povahu faktu, t.j. musia nesporne preukazovať skutočnosť vo všetkých jej znakoch - v právnej
skutočnosti, v objekte a v subjekte."

85. V súvislosti s povinnosťou daňového subjektu preukázať skutočnosti vyplývajúce z predložených
daňových dokladov (faktúr) správny súd súčasne poukazuje na to, že uskutočňovanie zdaniteľných
plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu a preto má daňový subjekt,
ako platiteľ dane možnosť, obstarať si dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť
uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje
skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane      (§ 44 ods. 1 daňového poriadku). Inak povedané je plne
v dispozícii daňového subjektu zabezpečiť si potrebné doklady za účelom minimalizácie rizika, že mu
v budúcnosti nebude z dôvodu dôkaznej núdze priznané právo na odpočítanie dane, tak ako v danom
prípade.

86. K tvrdeniu žalobcu, že bol neprimerane zaťažený dôkazným bremenom a to aj s poukazom na
citované rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a SD EÚ správny súd uvádza, že v danom
prípade je, vo vzťahu k rozloženiu dôkazného bremena relevantná tá skutočnosť, že ide o priamy vzťah
dodávateľa a odberateľa, pričom konanie Ing. Bačíka nemožno vzhľadom na zistené a preukázané
skutočnosti považovať za konanie, ktoré by malo mať charakter zodpovedného a obozretného konania.
V rámci daňovej kontroly bolo preukázané, že konateľ žalobcu bol v priamom a bezprostrednom vzťahu
s bývalým konateľom spoločnosti FAG spol. s r.o., a teda mal vedomosť o všetkých skutočnostiach
týkajúcich sa jeho podnikateľskej činnosti, navyše, keď podľa vyjadrenia V. G. spoločnosť FAG spol.
s r.o. mala obchodné vzťahy výlučne so spoločnosťami, v ktorých konateľom a jediným spoločníkom
bol Ing. Bačík. Rovnako je potrebné  upriamiť pozornosť na relevantnú skutočnosť, že konateľ žalobcu
preukázateľne vedel o tom, že jeho deklarovaný dodávateľ nemá žiadne predchádzajúce skúsenosti s
výkonom deklarovaných služieb, bol mu odporučený konateľom spoločnosti Trans Pevas s.r.o., pričom
nezisťoval a nepreveroval si  aké podnikateľské zázemie má táto spoločnosť, pričom jej zadával zákazky
v státisícoch eur. Bolo teda plne na úvahe žalobcu, akého obchodného partnera si vybral. Správny
súd súčasne dodáva, že poukazovanie na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a SD EÚ
v danom prípade neobstojí, nakoľko, ako už bolo vyššie uvedené išlo o priamy a bezprostredný vzťah
medzi priamym dodávateľom žalobcu a preto bolo v možnostiach žalobcu upraviť si obchodnoprávne
vzťahy tak, aby bol schopný preukázať aj materiálny podklad predložených faktúr. Preto je vo svetle
zistení správcu dane, ktoré sú výsledkom rozsiahleho dokazovania  z pohľadu správneho súdu
preukázané, že v danom prípade ide o umelo vytvorené a udržiavané ekonomické vzťahy, čomu
zodpovedá aj to, že napriek vysokým obratom, konateľ spoločnosti V. G. súhlasil s likvidáciou tejto
lukratívnej spoločnosti, pričom za jej likvidáciu aj zaplatil.

87. Pokiaľ ide o námietku, ktorou žalobca poukazoval na nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia
správny súd uvádza, že táto neobstojí. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia spĺňa všetky atribúty
zákonnosti, žalovaný sa podrobne vysporiadal s odvolacími námietkami vrátane kalkulácie nákladov
a kontrolného výkazu, rozhodnutie je založené na náležite zistenom skutkovom stave veci, ktorý
skutkový stav zodpovedá aj obsahu administratívneho spisu a v daňovom konaní nedošlo k podstatnému
porušeniu ustanovení daňového poriadku, ktoré by mohlo mať za následok nezákonnosť napadnutého
rozhodnutia.

88. Záverom správny súd k tvrdeniu žalobcu, že orgány verejnej správy sú povinné pri pochybnostiach
postupovať miernejšie „in dubio mitius" uvádza, že ako už bolo uvedené v bode 78 tohto rozsudku,
cieľom uznaným a podporovaným šiestou smernicou Rady Európskej únie o spoločnom systéme dane
z pridanej hodnoty je boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadom zneužívania a preto pokiaľ
žalobca nevyvrátil pochybnosti správcu dane ohľadom zneužívajúceho konania medzi žalobcom a jeho
priamym dodávateľom spoločnosťou FAG spol. s r.o., neprichádza do úvahy túto pochybnosť vyhodnotiť
v prospech žalobcu v podobe priznania práva na odpočítanie DPH podľa § 49 a 51 zákona o DPH.
Na podporu svojho záveru správny súd poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf/63/2011 zo dňa 28.06.2012, v ktorom najvyšší súd skonštatoval, že
existencia podmienok pre nárok na odpočet musí byť preukázaná bez akýchkoľvek pochybností.



89. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a citovaných ustanovení, správny súd nevzhliadol
dôvodnosť žalobným bodov a preto správnu žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

90. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a v konaní úspešnému žalovanému trovy
konania nepriznal, nakoľko orgánu štátnej správy, ktorým žalovaný nepochybne je, možno priznať trovy
konania iba výnimočne a naviac z obsahu súdneho spisu má správny súd preukázané, že žalovanému
trovy konania ani nevznikli.

91. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná  v lehote 30 dní od
doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno
odpustiť. Podanie kasačnej sťažnosti má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a/ SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)
alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.