Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 10CoP/58/2012 z 5. 12. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 5. decembra 2012, sp. zn. 10CoP/58/2012, ECLI:SK:KSZA:2012:5412202348.1 Krajský súd Žilina | 10CoP/58/2012 | ECLI:SK:KSZA:2012:5412202348.1 | 2012-12-05 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo, Rodinné právo – Starostlivosť o maloletých, Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP, § 219 ods. 2 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c75e2fca-2143-4a2b-a891-0ba4d2f99601 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2012:5412202348.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10CoP/58/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5412202348
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5412202348.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedníčky senátu JUDr. Amálie Paulerovej
a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Eriky Čanádyovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté
deti: G. E., nar. X.X.XXXX a Z. E., nar. XX.XX.XXXX, deti rodičov: matka - V. E., rod. F., nar. X.XX.XXXX,
bytom J. XXX, v zastúpení - JUDr. Michaela Pagáčiková, advokátka so sídlom v G. F., K. XX a otec - C.
E., nar. X.X.XXXX, trv. bytom J. XXX, t.č. bývajúci na adrese H. nad S. XXX, v zastúpení - JUDr. Eva
Peničková, advokátka so sídlom v G. F., K. XXXX/XX, maloleté deti bytom u matky a v konaní zastúpené
kolíznym opatrovníkom - Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dolný Kubín, o návrhu otca detí na úpravu
styku s maloletými deťmi a o návrhu matky detí na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým
deťom, na základe odvolania matky proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 8P/66/2012-187
zo dňa 4.10.2012, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výrokoch určenia výživného na maloletého G., nar. X.X.XXXX a
maloletého Z., nar. XX.XX.XXXX (výrok III), o zameškanom výživnom (výrok IV), o úpravu styku otca s
maloletými deťmi počas Vianočných sviatkov a Veľkonočných sviatkov a povinnosti matky maloleté deti
na stretnutia s otcom pripraviť (výroky VI, VII), o zamietnutie vzájomného návrhu matky (časť výroku
VIII) a o trovách konania (výrok IX) p o t v r d z u j e .

Ostatných výrokov rozsudku (výrok I, II, V a časti výroku VIII, v ktorom súd vo zvyšnej časti návrh otca
zamietol) sa n e d o t ý k a.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd maloleté deti G. a Z. zveril do osobnej starostlivosti matky (výrok
I). Oboch rodičov oprávnil maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok (výrok II). Uložil otcovi
povinnosť platiť na výživu maloletého G. sumu 110 eur mesačne a maloletého Z. sumu 110 eur mesačne
vždy do každého 20.tého dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc 7.6.2012 (výrok III). Zameškané
výživné za obdobie od 7.6.2012 do vyhlásenia rozsudku na maloletého G. v sume 133 eur a maloletého
Z. v sume 133 eur povolil otcovi splácať v mesačných splátkach vo výške 33 eur splatných spolu s
bežným výživným, pričom prvá splátka je splatná v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku
(výrok IV). Styk otca upravil s maloletým G. a Z. každý týždeň vždy v pondelok od 15.30 hod. kedy si
deti prevezme pred materskou škôlkou, ktorú deti navštevujú, do 18.00 hod. kedy deti odovzdá matke
v bydlisku detí, vo štvrtok od 15.30 hod. kedy si deti prevezme pred materskou škôlkou, ktorú deti
navštevujú, do 18.00 hod. kedy deti odovzdá ich matke v bydlisku detí, taktiež v každom nepárnom
kalendárnom týždni vždy v sobotu od 9.30 hod. do 18.00 hod. a nasledujúcu nedeľu od 9.30 hod.
do 18.00 hod. kedy si deti v určenom čase prevezme pred ich bydliskom a v určenom čase ich na
rovnakom mieste matke odovzdá (výrok V). Otec je oprávnený stýkať sa s maloletými deťmi taktiež



počas Vianočných sviatkov a to každý párny kalendárny rok vždy od 24.12. od 9.30 hod. do 25.12. do
18.00 hod., každý nepárny kalendárny rok vždy od 30.12. od 9.30 hod. do 1.1. do 18.00 hod. a počas
Veľkonočných sviatkov každý párny kalendárny rok od Veľkonočného piatka od 9.30 hod. do soboty
do 18.00 hod. a každý nepárny kalendárny rok od Veľkonočnej nedele od 9.30 hod. do Veľkonočného
pondelka do 18.00 hod., pričom maloleté deti si v určenom čase prevezme pred bydliskom matky a
na rovnakom mieste ich v určenom čase aj odovzdá s tým, že deti budú cez stretnutia určené počas
Vianočných a Veľkonočných sviatkov prespávať spolu s otcom vždy v bydlisku matky s deťmi (výrok VI).
Matka je povinná maloleté deti na stretnutia náležite pripraviť a otcovi v stanovenú dobu odovzdať (výrok
VII). Vo zvyšnej časti súd návrh otca a vzájomný návrh matky zamietol (výrok VIII), žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania (výrok IX).

Vykonaným dokazovaním súd zistil, že rodičia maloletých detí sú manželia, žili v spoločnej domácnosti
s maloletými deťmi do júna 2011, kedy sa pre manželské konflikty otec detí odsťahoval k svojim rodičom
do H., kde žije v ich rodinnom dome. Otec detí v rodinnom dome u rodičov má vyčlenenú samostatnú
časť kompletne vybavenú, kuchynské priestory užíva celá rodina. Pre prípad stretnutí s deťmi má
zabezpečenú izbu vybavenú potrebným zariadením. Súd poznamenal, že vzťahy medzi rodičmi otca
nie sú dobré. V marci 2011 došlo medzi nimi v ich domácnosti ku konfliktom, ktoré boli riešené políciou.
Maloleté deti navštevujú materskú škôlku v J., obe majú zhoršený zdravotný stav. Maloletý G. je
evidovaný na imunoalergológii pre recidivujúce respiračné infekty, bola mu diagnostikovaná astma,
maloletý Z. je evidovaný s obdobnými diagnózami ako G. a evidovaný je aj na kardiológii. V dôsledku
svojho zhoršeného stavu obidve deti absolvovali liečebný diagnostický pobyt vo Vysokých Tatrách v roku
2011 v priebehu mesiacov septembra, októbra.

Matka je zamestnaná s čistým mesačným príjmom v období mesiacov 11/2011 až 05/2012 v sume
529,21 eur vrátane daňového bonusu a poberá rodičovský príspevok vo výške 194,70 eur mesačne
a prídavky na dve deti na každé v sume 22,54 eur. Žije s deťmi v novopostavenom rodinnom dome
(i v spoluvlastníctve otca detí), uhradzuje nasledovné platby: za elektriku, rozhlas a TV sumu 57,64
eur mesačne, za vodu približne 10 eur mesačne, ročnú daň z nehnuteľnosti v sume 27,28 eur, ročný
poplatok za komunálny odpad v sume 38 eur, poistné za poistenie domu v sume 60 eur ročne, pracuje
v Dolnom Kubíne, má preto aj cestovné výdavky. Otec je zamestnaný s priemerným čistým mesačným
príjmom za obdobie mesiacov 07/2011 až 06/2012 v sume 668,21 eur, v ňom sú zahrnuté i vyplatené
náhrady cestovného, stravného. V označenom príjme sú zohľadnené 4 odmeny, ktoré otec dostáva
štvrťročne a sú mu vyplácané v mesiacoch 1,4,7 a 10. Daňový bonus na deti už od septembra 2011
nepoberá. V mesiaci máj 2012 mu bola vrátená na dani z príjmu fyzických osôb suma vo výške 338,09
eur. Má výdavky tiež súvisiace s dochádzkou do práce z H. do Dolného Kubína. S matkou maloletých detí
sú spoluvlastníkmi rodinného domu. Otec je vlastníkom aj ďalších nehnuteľností v k.ú. J., zapísaných
na LV č. XXX, XXX a XXX. Je výlučným vlastníkom pozemku o výmere 2471 m2, jedná sa o TTP,
spoluvlastníkom pozemku o výmere 2584 m2 v podiele 186/360-ín a ďalšieho pozemku o výmere 5307
m2 ornej pôdy v podiele 1. Výdavky otca mesačne pozostávajú z úhrady inkasa, elektriny, rozhlasu,
televízie v sume 17,25 eur, z poplatku za vodu a odpad v sume 30,41 eur, platí poistné za poistenie,
ktoré zahŕňa rodičov aj maloleté deti poisťovni Wüstenrot poisťovňa a.s. v sume 33 eur mesačne, spláca
splátky úveru za kúpu osobného motorového vozidla zn. Škoda Octavia (BSM rodičov deti v užívaní
otca) v mesačných splátkach 59,02 eur a je vlastníkom malotraktora Zetor s prívesným vozíkom. Od
júna 2011 do apríla 2012 s výnimkou mesiaca august otec platil matke na obidve deti spolu sumu 180
eur mesačne, od apríla 2012 sumu 150 eur mesačne. Nad rámec týchto platieb poskytoval deťom pri
príležitostí sviatkov, resp. stretnutí vecné plnenia, najmä oblečenie resp. uhradil výdavky na potrebné
lieky, 27.2.2012 zaplatil deťom stravné v škôlke vo výške 50 eur a 16.9.2011 vo výške 100 eur. Podľa
potvrdenia školskej jedálne stravné na deti za školský rok 2011/2012 nebolo uhradené v celom rozsahu,
dlh na stravnom v škôlke v sume 111,70 eur do 31.júla 2012 vyrovnala matka. Otec sa s deťmi stretával
po rozchode s matkou nepravidelne niektoré dni v týždni na niekoľko hodín. Viaceré stretnutia (keďže
medzi rodičmi nebola možná dohoda) sa uskutočnili na ÚPSVaR Dolný Kubín. Dňa 26.3.2012 rodičia
napokon uzavreli dohodu, že deti ostatnú v starostlivosti matky a otec sa s nimi bude stretávať dva
razy do týždňa vždy v pondelok a štvrtok od 16.00 hod. do 18.00 hod. a tiež v sobotu o 14.00 hod. do
18.00 hod. Stretnutia prebiehali na základe uzavretej dohody i keď nie vždy vo vymedzenom rozsahu
(prebiehali v kratšom aj v dlhšom rozsahu) v bydlisku matky s deťmi, resp. otec si ich zobral na
prechádzku a čas trávili v neprítomnosti matky, ktorá s týmto súhlasila. Vzťah detí k otcovi je dobrý. Vzťah
medzi matkou a rodičmi otca sú narušené pre konflikty, ku ktorým dochádzalo počas spolužitia rodičov



maloletých detí. Deti starých rodičov zo strany otca nepoznajú. Neboli počas samostatného bývania
rodičov ani po ich rozchode v čase stretnutí s deťmi ani raz v súčasnom bydlisku otca. Vzťahy medzi
rodičmi detí sú narušené, o čom svedčí aj incident zo dňa 19.8.2012, kedy sa otec domáhal vstupu
v skorých ranných hodinách do spoločného rodinného domu, matka ho nevpustila, poškodil pritom
búchaním a kopaním vchodové dvere, avšak ako vyplýva zo záznamu z výpovede matky o incidente z
19.8.2012, otec detí ju počas incidentu, ani nikdy predtým nenapadol.

Okresný súd vec právne posúdil z pohľadu ustanovení § 24, 25, 36 ods. 1, § 62, 75 ods. 1,2 a § 77
ods. 1,2 Zákona o rodine.

Za situácie, že rodičia maloletých detí nežijú v spoločnej domácnosti a deti ostali pri matke, u ktorej
neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti o deti, súd postupujúc podľa § 36 Zákona o rodine
za súhlasu kolízneho opatrovníka a otca detí, zveril ich do osobnej starostlivosti matky. Oboch rodičov
oprávnil maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Pri určení výživného vychádzal z potrieb detí
primeraných ich veku, prihliadal i na zvýšené výdavky súvisiace s ich zhoršeným zdravotným stavom
a aj na možnosti a schopnosti otca. Vzhľadom na príjem otca a výšku jeho výdavkov nevyhnutného
charakteru, jeho majetkové pomery (po zistení, že okrem spoločného rodinného domu je vlastníkom, či
spoluvlastníkom nehnuteľnosti v extraviláne o výmere prepočítanej na jeho podiely 6459,50 m2) ako aj
na jeho záujem stretnúť sa s deťmi a počas ktorých stretnutí ich podporuje i vecnými darmi a podieľa sa
na ich bežných výdavkov počas jednotlivých stretnutí, určil súd výživné na každé maloleté dieťa v sume
110 mesačne. Takto určené výživné považoval na primerané vzhľadom k potrebám detí predškolského
veku, ako aj možnostiam a schopnostiam otca. Nakoniec sám otec súhlasil, že bude nad rámec ním
navrhovaného výživného vo výške 150 eur mesačne na obe deti platiť pravidelne poplatky spojené s
návštevou škôlky. Súd uviedol, že toto sú nevyhnutné výdavky na deti a nie je dôvod, aby neboli zahrnuté
do platby výživného, z ktorého budú pravidelne hradené matkou, ktorá má deti vo svojej starostlivosti. Na
obe deti určil výživné v rovnakej výške, pretože obidve navštevujú predškolské zariadenia, ich potreby
sú na približne rovnakej úrovni. Výživné určil od 7.6.2012, t.j. od podania vzájomného návrhu matky,
ktorým sa domáhala aj určenia výživného, keď nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa pre jeho spätné
priznanie. Rodičia detí spolu nežijú už od júna 2011, otec na deti platil výživné do apríla 2012 vo výške
180 eur a od apríla až do rozhodnutia súdu 150 eur mesačne, poskytol im aj príležitostné plnenia. Pokiaľ
matka považovala výživné hradené otcom za nedostatočné, nič jej nebránilo podať návrh na určenie
výživného už skôr, keď to odôvodňovali potreby detí. Z tohto dôvodu jej vzájomný návrh o určenie
výživného aj za obdobie od 8.6.2011 do 6.6.2012 súd zamietol.

Nedoplatok na výživnom od 7.6.2012 do vyhlásenia rozsudku t.j. za 24 dní mesiaca jún a za mesiace
júl, august a september 2012 na každé dieťa súd vyčíslil vo výške 133 eur, zohľadnil pri vyčíslení to,
že otec počas uvádzaných mesiacov hradil na výživu detí sumu 150 eur, t.j. na každé dieťa zaplatil 75
eur mesačne. Zameškané výživné povolil otcovi splácať v splátkach na každé dieťa po 33 eur mesačne.
Súd zamietol vzájomný návrh matky i v tej časti, pokiaľ žiadala určiť výživné vo väčšom rozsahu ako súd
určil, konštatoval neprimeranosť požadovanej výšky vzhľadom na zistené potreby detí a možností oboch
rodičov. Pomery matky nie sú zlé, má príjem zo zamestnania, poberá aj rodičovský príspevok, teda
je schopná podieľať sa na zabezpečovaní potrieb detí nielen osobnou starostlivosťou, ale aj finančne.
Súd čiastočne vyhovel návrhu otca na úpravu styku s deťmi, konštatoval rozsah stretnutí upravených
predbežnou dohodou rodičov za nedostatočný. Deti majú dobrý vzťah k otcovi, je v ich záujme, aby sa
s ním stretávali vo väčšom rozsahu ako doteraz, aby sa tak upevnil a prehĺbil ich vzťah k rodičovi s
ktorým v spoločnej domácnosti nežijú. Je vhodné i pre priaznivý vývoj detí aby mali aj potrebný mužský
vzor správania a aby viac času strávili so svojim otcom. Ich vek je dostatočný na to, aby mohli s ním
tráviť celý víkendový deň a nielen nedostatočný čas dvoch troch hodín počas víkendu. Bežný týždeň
stretnutia otca súd upravil počas dvoch pracovných dní v rozsahu dve a pol hodiny, deti si preberie v
predškolskom zariadení, ktoré deti navštevujú a ich odovzdá matke v mieste bydliska, aby nedošlo k
zmene zaužívaného denného režimu. Takýmto spôsobom otec bude mať kontakt aj so škôlkou, ktorú deti
navštevujú, bude mať viac informácií o ich potrebách aj výdajoch, tým sa zvýši aj jeho zodpovednosť voči
nim. Súd vzhľadom na tieto skutočnosti vyhodnotil návrh matky na úpravu styku otca s deťmi len jeden
deň v týždni v rozsahu dvoch hodín pondelok, resp. štyroch hodín počas soboty za neprimeraný, nedošlo
by takýmto spôsobom k prehĺbeniu vzťahu otca s deťmi, ale obmedzeniu súčasného rozsahu stretnutí
a v dôsledku toho aj k odcudzovaniu spôsobenému krátkosťou vzájomných stretnutí. Súd upravil styk
otca s maloletými deťmi aj počas víkendových dní každý druhý týždeň, avšak iba počas dňa s vylúčením



ich prespávania u otca z toho dôvodu, že ich stretnutia s otcom trvali len krátko dve, tri hodiny denne
a v rodinnom dome u rodičov otca ani raz neprespali, nie sú zvyknuté na prostredie, v ktorom otec žije
a nemajú vytvorené žiadne blízke vzťahy k rodičom otca, s ktorými ten žije v spoločnej domácnosti.
Súd bol názoru, že je potrebné, aby k rozšíreniu úpravy styku počas víkendov došlo postupne, aby si
deti zvykli na nové prostredie u otca a pokiaľ stretnutia budú bezproblémové, je možné v budúcnosti
rozšíriť stretnutia aj počas noci, či už dohodou rodičov, resp. súdnou úpravou. Vyhovel návrhu otca
pokiaľ žiadal upraviť styk počas Vianočných a Veľkonočných sviatkov, určil ako miesto, v ktorom budú
deti s otcom tráviť noci počas stykov cez tieto sviatky rodinný dom, v ktorom v súčasnosti matka s deťmi
i žije, čo nakoniec navrhla sama matka, potom stanovisko zmenila. Súd konštatoval vhodnosť úpravy v
tomto prostredí, tento rodinný dom je v BSM rodičov, je dostatočne priestranný pre realizáciu styku, otec
môže v určený čas počas sviatkov tráviť s deťmi deň aj mimo bydliska detí, resp. na základe dohody
rodičov takýmto spôsobom môže byť počas sviatkov celá rodina spolu, čo je v záujme detí. Súd nezistil
narušenie vzťahov medzi rodičmi takým spôsobom, ktorý by vylučoval, aby sa otec detí zdržiaval počas
noci cez upravené stretnutia počas sviatkov v spoločnom rodinnom dome za prítomnosti matky. Jedná
sa o úpravu len troch nocí v roku a je v prospech detí, aby s otcom trávili časť sviatkov v roku nepretržite
počas viacerých dní. Vo zvyšnej časti pokiaľ otec žiadal o úpravu styku vo väčšom rozsahu súd zamietol
jeho návrh z dôvodu neprimeranosti súčasným pomerom.

O trovách konania rozhodoval podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal
právo na ich náhradu, keďže konanie bolo možné začať bez návrhu.

Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podala odvolanie matka. Jej odvolanie smerovalo
do výrokov: určenia výživného a zameškaného výživného na maloleté deti, o práve otca stýkať sa s
deťmi počas Vianočných a Veľkonočných sviatkov, zamietnutia jej vzájomného návrhu. Matka bola toho
názoru, že súd prvého stupňa sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne
posúdil. Z odôvodnenia rozsudku nie sú zrejmé všetky skutočnosti a dôvody, pre ktoré súd vyhodnotil
skutkový stav a na základe ktorých rozhodol.

Vytýkala súdu prvého stupňa, že ustálil priemerný mesačný príjem otca na 668 eur, nezohľadnil ďalšie
jeho preukázateľné príjmy napriek tomu, že ich existencia bola v konaní jednoznačne preukázaná
listinnými dôkazmi, pričom ani samotný otec tieto svoje príjmy nijako nepoprel a nespochybňoval.
Ohľadom na tieto ďalšie príjmy sa priemerný mesačný príjem otca javí vyšší. Otec na pojednávaní
18.9.2012 výslovne uviedol, že si v priebehu predchádzajúceho roka privyrábal formou brigád výkonom
ktorých si zarobil cca 70 eur, čím pripustil, že je schopný popri zamestnaní zvýšiť si svoj príjem. Pokiaľ
súd ustálil príjem otca za obdobie od júla 2011 do júna 2012 vrátane cestovných náhrad sumou 668
eur, odvolateľka poukázala na to, že ona vychádzala z otcom deklarovaného príjmu 668 eur, avšak do
výpočtu priemerného mesačného príjmu doplnila aj mzdu otca za mesiac júl 2012 v sume 921,15 eur a
tiež čiastku 338,09 eur, ide o vrátenie časti dane z príjmu fyzickej osoby, tie boli preukázateľne pripísané
na bankový účet otca, nesúhlasila preto so záverom súdu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, v
ktorom konštatoval, že úmyselne „skreslila" mesačný príjem otca, keď vyčíslila na sumu 719,99 eur. Pri
určení výživného súd nezohľadnil ani majetkové pomery otca, je vlastníkom hnuteľných a nehnuteľných
vecí, ani tzv. potencionalitu jeho príjmu, keďže pripustil, že popri zamestnaní vykonával brigádnickú
činnosť. Súd výšku jej mesačného príjmu posudzoval na obdobie od novembra 2011 do mája 2012, teda
za 7 kalendárnych mesiacov, u otca výšku príjmu hodnotil za obdobie od júla 2011 do júna 2012 t.j. za 12
kalendárnych mesiacov. Podľa potvrdenia o výške jej príjmu vystaveného zamestnávateľom v období júl
2011, august 2011 nemala žiaden príjem zo zamestnania a od septembra 2011 do októbra 2011 jej mzda
bola cca 400 eur. Pokiaľ súd pri výpočte priemerného mesačného zárobku vychádzal u otca z príjmov za
obdobie 12 kalendárnych mesiacov a u nej z príjmu za obdobie 7 kalendárnych mesiacov, nezohľadnil
skoršie mesiace, v ktorých mala nižší príjem alebo celkom žiadny príjem zo zamestnania, došlo tým ku
skresleniu celkového výsledku. Súd dôkazy vyhodnotil jednostranne v neprospech jej - matky a v rozpore
so zásadou rovnosti účastníkov a rovnakého zaobchádzania. Nesúhlasila s rozhodnutím súdu pokiaľ
zamietol jej protinávrh, ktorým sa domáhala určenia povinnosti otca prispievať na výživu maloletých detí
spätne za obdobie od 8.6.2011. Bolo preukázané, že otec v období ako opustil spoločnú domácnosť
prestal sa podieľať na úhrade nevyhnutných nákladov v domácnosti, prestal splácať spoločný úver
manželov, celá ťarcha finančného zabezpečenia, nákladov na domácnosť, splácanie spoločného úveru
ako aj osobná starostlivosť o deti zostala výlučne na nej. Otec po odchode zo spoločnej domácnosti
8.6.2011 spočiatku na výživu detí prispieval sporadicky podľa vlastného uváženia bez ohľadu na svoje



skutočné zárobkové možnosti a majetkové pomery, nebral ohľad na výšku odôvodnených potrieb detí.
V júni 2011 prispel sumou 25 eur na každé z detí, v júli 2012 sumou 90 eur na každé z detí, v auguste
2012 žiadnou sumou, od septembra 2011 do marca 2012 sumou 90 eur na každé dieťa a od apríla
2012 do podania odvolania sumou 75 eur na každé z detí. Odvolateľka mala za to, že boli naplnené
hmotnoprávne predpoklady pre určenie povinnosti otca prispievať na výživu detí aj za spätné obdobie
t.j. od 8.6.2011. V uvádzanom období nežili v spoločnej domácnosti, o deti sa osobne nestaral, na ich
výživu v danom období prispieval podľa vlastnej úvahy bez ohľadu na ich odôvodnené potreby. Tieto
skutočnosti podľa názoru matky možno považovať za okolnosti hodné osobitného zreteľa odôvodňujúce
určenie povinnosti otca prispievať na výživu detí aj spätne. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia sa v
dostatočnej miere nevysporiadal s dôvodmi pre ktoré jej návrh zamietol, neuviedol s ktorými úvahami sa
spravoval a ktoré viedli k zamietnutiu tohto návrhu. V rozhodnutí absentuje vyčerpávajúce odôvodnenie,
rozhodujúce skutočnosti, dôvody, resp. úvahy, ktoré viedli súd k prijatiu tohto záveru. Z týchto dôvodov
matka namietala aj nepreskúmateľnosť rozhodnutia.

Nesúhlasila s úpravou styku otca s maloletými deťmi cez Veľkonočné a Vianočné sviatky v rodinnom
dome, v ktorom s maloletými deťmi býva. Poukazovala na incident, ku ktorému došlo 19.8.2012 zo strany
otca detí, to bol dôvod pre podanie trestného oznámenia. Výslovne uviedla, že nesúhlasí s prespávaním
otca vo svojom bydlisku a mala za to, že nemožno od nej spravodlivo požadovať, aby umožnila otcovi
prespávanie v mieste svojho bydliska v prípade, ak medzi účastníkmi došlo k tak závažnému narušeniu
vzájomných vzťahov, ktoré vyústili do podania trestného oznámenia z jej strany.

Z týchto dôvodov sa domáhala určenia výživného na maloleté deti počnúc 8.6.2011, na G. sumou 150
eur mesačne, na Z. tiež sumou 150 eur mesačne. Doporučila zameškané výživné za obdobie od 8.6.2011
do vyhlásenia rozsudku povoliť otcovi splácať v splátkach vo výške 33 eur mesačne splatných spolu
s bežným výživným. Navrhovala upraviť styk otca počas Vianočných sviatkov každý párny kalendárny
rok vždy od 24.12. od 9.30 hod. do 25.12. do 18.00 hod., každý nepárny kalendárny rok vždy od 30.12.
od 9.30 hod. do 1.1. do 18.00 hod a počas Veľkonočných sviatkov každý párny kalendárny rok od
Veľkonočného piatka od 9.30 hod. do soboty 18.00 hod. a každý nepárny kalendárny rok od Veľkonočnej
nedele od 9.30 hod. do Veľkonočného pondelka do 18.00 hod., pričom deti si v určenom čase prevezme
pred bydliskom a na rovnakom mieste ich v určenom čase aj odovzdá s tým, že deti budú cez stretnutia
určené počas Vianočných a Veľkonočných sviatkov prespávať v bydlisku matky.

Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že nemá nové dôkazy a návrhy na
zmenu rozhodnutia prvostupňového súdu.

Otec v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky žiadal rozsudok okresného súdu potvrdiť. Uviedol, že
po celý čas jeho odlúčenia prispel deťom nielen finančne, ale aj hotovými výdavkami, zaujímal sa o ich
potreby, uhradzoval podľa možnosti výdavky aj nad rámec poskytovaného výživného, podieľal sa i na
úhrade zvýšených výdavkov spojených so zdravotným stavom detí. Zdokladoval všetky svoje príjmy za
posledných 12 kalendárnych mesiacov aktuálnych pred prvým pojednávaním, ide o príjem deklarovaný
zamestnávateľom. Príjem mimo pracovného pomeru preukázaný nebol napriek tomu, že sa pokúšal
privyrobiť si, tento príjem bol príležitostný a nemožno ho zahrnúť do priemerného mesačného zárobku.
Nemal v úmysle zatajovať vlastníctvo hnuteľného a nehnuteľného majetku. Nehnuteľnosti, ktoré vlastní
neprinášajú mu žiadne výnosy ani úžitky, ktoré by navyšovali jeho mesačný príjem, resp. celkovú životnú
úroveň. Úpravu jeho stretnutí s deťmi počas Vianočných a Veľkonočných sviatkov navrhla matka na
pojednávaní, naviac aj on je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti, v ktorej matka s deťmi aktuálne
býva. Odo dňa odchodu zo spoločnej domácnosti nemá prístup do rodinného domu bez prítomnosti
matky. Bráni mu tráviť čas s deťmi v nehnuteľnosti, ktorej je podielovým spoluvlastníkom. Tak ako
sa vyjadrila aj kolízna opatrovníčka rodinný dom poskytuje dostatočný priestor na to, aby matka mu
umožnila prenocovať tri krát v roku v ich spoločnej domácnosti počas najvýznamnejších sviatkov, ktoré
podľa jeho vlastných slov by mala rodina tráviť spolu. Pokiaľ ide o spomínaný incident matkou, jeho
správanie nenaplnilo skutkovú podstatu žiadneho trestného činu, konanie bolo ukončené rozhodnutím
Obvodného úradu Dolný Kubín uložením pokuty vo výške 10 eur. Po jeho odchode zo spoločnej
domácnosti matka po celý čas disponovala s peňažnými prostriedkami na jeho účte. Dobrovoľne
prispieval na všetky potreby detí ako aj na potreby o ktoré matka detí ho požiadala. Matka návrh o určenie
vyživovacej povinnosti mohla kedykoľvek odo dňa jeho odchodu zo spoločnej domácnosti podať. Takýto
návrh podala formou vzájomného návrhu až potom, keď on požiadal súd o úpravu styku s maloletými



deťmi. Mal za to, že podmienka existencie dôvodov osobitného zreteľa pre určenie výživného spätne
pred podaním návrhu nebola splnená. Súd správne posúdil konkrétne okolnosti prípadu a aj zameškané
výživné určil správne od podania vzájomného návrhu matky.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal účastník (§ 201
prvá veta O.s.p.) v zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal vec v rozsahu danom
v ustanovení § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa
§ 156 ods. 3 v spojení s § 211 ods. 2 a § 214 ods. 2 O.s.p. rozsudok okresného súdu v odvolaním
napadnutých výrokoch potvrdil podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p. pre vecnú správnosť.

Preskúmaním spisu odvolací súd zistil, že okresný súd v prejednávanej veci vykonal dokazovanie v
dostatočnom rozsahu. Na základe vykonaného dokazovania riadne zistil skutkový stav veci a právnu
vec starostlivosti súdu o maloleté deti i v súlade s platnými ustanoveniami Zákona o rodine aj posúdil.
Okresný súd pri rozhodnutí zohľadnil všetky skutkovo ale i právne významné okolnosti, vychádzal nielen
z vykonaných listinných dôkazov, ale aj z prednesov a obsahu výsluchu rodičov, zo stanoviska kolízneho
opatrovníka a za prioritný nad záujmami rodičov postavil záujem maloletých detí. Vec starostlivosti
súdu o maloleté deti je konaním nesporovým, uplatňuje sa v ňom zásada vyšetrovacia, to znamená, že
súd i bez návrhu účastníkov je povinný zisťovať a šetriť okolnosti významné pre objektívne posúdenie
veci. Uvedenou zásadou sa okresný súd riadil i v predmetnej právnej veci. Okresný súd sa dôsledne
vysporiadal zo zistenými skutočnosťami a v písomnom odôvodnení svojho rozhodnutia účastníkom
dal relevantnú odpoveď na všetky skutkovo ale i právne významné otázky. Nemožno sa stotožniť s
obsahom odvolania matky, ktorým vytýka súdu vadu konania spočívajúcu v nedostatočnom odôvodnení
rozhodnutia. Odvolací súd tento odvolací argument vyhodnotil za neopodstatnený, odôvodnenie
rozsudku okresného súdu je podrobné, rozsiahle, v celom rozsahu v súlade s ustanovením § 157 ods.
2 O.s.p. Okresný súd všetky otázky, ktoré boli významné pre vec i podrobne vysvetľoval, rozhodnutie je
vyčerpávajúce, jeho dôvody si odvolací súd osvojuje a na ne poukazuje.

Iba na zvýraznenie vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa sa odvolací súd vyjadruje k
podstatným odvolacím dôvodom uvádzaným matkou v odvolaní.

Je v konaní preukázané, že rodičia maloletých detí nežijú v spoločnej domácnosti od júna 2011, kedy
otec opustil spoločnú domácnosť a odišiel z rodinného domu, v ktorom s matkou i s maloletými deťmi
býval, tak tomu bolo pre partnerské nezhody, táto skutočnosť medzi rodičmi sporná nebola. Otázka práv
a povinností rodičov medzi nimi dohodou riešená nebola. Došlo k uzatvoreniu mimosúdnej „dohody"
rodičov o úprave styku otca s maloletými deťmi, ktorú dohodu otec vyhodnotil za nepostačujúcu, keďže
chcel realizovať rodičovské práva pri výchove maloletých detí aj za stavu oddeleného spolužitia s
matkou v širšom rozsahu a o tejto otázke sa s matkou nedokázali mimosúdne vysporiadať. Otec plnil
svoju vyživovaciu povinnosť voči deťom v rôznych finančných sumách od doby odchodu zo spoločnej
domácnosti, okrem finančného príspevku k rukám matky nakupoval deťom aj rôzne veci napr.
oblečenie, obuv, prispieval finančne aj na nákup liekov pre deti. Uvedené finančné prispievanie otca
matkou bola vyhodnotená za nedostatočné a ju viedlo k tomu, že po podaní návrhu otca o úpravu styku
s maloletými deťmi uplatnila aj ona návrh o určenie výživného na deti počnúc odo dňa odchodu otca
zo spoločnej domácnosti.

Vzhľadom na horeuvádzané okolnosti správne postupoval okresný súd, keď výkon práv a povinností
rodičov k deťom upravil komplexne, teda čo do otázky osobnej starostlivosti o deti, určenia výživného
a úpravy styku otca s nimi.

Starostlivosť o deti zo strany matky je zabezpečená riadne, kolízny opatrovník a otec súhlasili, aby
súd ich zveril do osobnej starostlivosti matky. Nebol dôvod neakceptovať vôľu rodičov o tejto otázke
i s doporučením kolízneho opatrovníka. Krajský súd je názoru, že okresný súd v celom rozsahu
vecne správne posúdil okamih určenia vyživovacej povinnosti otca. Uvedený okamih určil v súlade
s ustanovením Zákona o rodine odo dňa podania návrhu matkou o určenie výživného u súdu. Ide
o špeciálne ustanovenie Zákona o rodine, ktoré ukladá súdu určiť výživné odo dňa podania návrhu.
Nevylučuje určenie výživného na maloleté deti aj spätne pred podaním návrhu, ale musia byť splnené



výnimočné okolnosti tzv. okolnosti osobitného významu, ktoré by bránili tomu, aby návrh oprávnený rodič
podal skôr. V danom prípade nenastali také výnimočné okolnosti, pre ktoré by matka maloletých detí v
minulosti nemohla podať skôr návrh o určenie výživného. Neboli zistené také okolnosti, ktoré by túto jej
iniciatívu vylučovali. Označené špeciálne ustanovenie totiž vedie rodičov k tomu, aby svoje rodičovské
práva a povinnosti k maloletým deťom pokiaľ sa o ňom nevedia dohodnúť uplatňovali v súdnom konaní
čo najskôr, vedie rodičov k procesnej aktivite a k povinnosti vyriešiť práva a povinnosti k maloletým deťom
včas. Bolo v konaní preukázané, že od oddeleného spolužitia otec v prospech maloletých detí prispieval
nielen finančnými čiastkami, ale poskytoval im plnenia nemateriálnej povahy, jednalo sa o plnenia, ktoré
boli určené pre materiálne zabezpečenie výchovy maloletých detí. Odvolací súd je presvedčený o tom,
že matka, ktorá preukázateľne počas celej doby oddeleného spolužitia starostlivo dbala o zabezpečenie
všetkých potrieb maloletých detí a o ich výchovu, keby bola reálne presvedčená o tom, že otec po
odchode zo spoločnej domácnosti nedostatočnou mierou prispieva na materiálne zabezpečenie výchovy
maloletých detí, určite by bola podala návrh skôr. Odvolací súd dodáva, že iba subjektívne presvedčenie
matky, ktoré vyvstalo až po podaní návrhu otca o úpravu styku,- o tom, že finančné plnenia neposkytoval
v uplynulej dobe v dostatočnom rozsahu nie je samo o sebe okolnosťou mimoriadneho výnimočného
významu, pre ktorú by bolo treba určiť výživné i spätne, t.j. v období pred podaním návrhu. Okolnosti
objektívneho charakteru napr. že by mi matka pre chorobu nemohla uplatniť návrh o určenie výživného
na maloleté deti, prípadne pre dlhodobú neprítomnosť v mieste bydliska v konaní matkou ani tvrdené
neboli. Za tejto situácie potom okresný súd v celom rozsahu v súlade s aplikovaným ustanovením Zákona
o rodine určil výživné na deti od 7.6.2012.

Pri určení výšky výživného súd vychádzal nielen z odôvodnených potrieb maloletých detí, ale i z možností
a schopností povinného rodiča prispievať výživným na deti a pritom aj rozsah vyživovacej povinnosti
povinného rodiča sa odvíja od jeho životnej úrovne. Okresný súd v celom rozsahu zohľadnil tieto zásadné
kritéria zákona o rodine pri určení výšky výživného. Deti majú nielen bežné ale aj zvýšené výdaje, na
týchto výdajoch sa otec podieľa nielen finačne ale primerane aj plnením nemateriálnej povahy, keď
kupuje im vecné dary, ktoré slúžia na zabezpečenie ich materiálnych potrieb, vynaložil náklady aj na
nákup liekov, podieľal sa čiastočne aj na úhrade pobytu detí v predškolskom zariadení. Je významnou
okolnosťou, že nielen matka sa podieľa na zabezpečení bývania maloletých detí, bytová otázka detí
je totiž riešená v rodinnom dome, v ktorom otec je v rovnakom pomere podielovým spoluvlastníkom
ako matka. Aj túto okolnosť treba brať v úvahu pri určení výšky výživného. Maloleté deti navštevujú
predškolské zariadenie, s návštevou predškolského zariadenia nevznikajú tak vysoké náklady ako napr.
keby navštevovali školské zariadenie, resp. stredoškolské zariadenie. Pri hodnotení časového obdobia
príjmu otca ( 12 kalendárnych mesiacov) správne okresný súd bral v úvahu dlhšie časové obdobie
pretože príjem otca v danom období bol vyšší, preto aj tento postup súdu vyjadroval záujem maloletých
detí. V konaní nebolo preukázané, že by otec mal stály príjem aj z výkonu brigádnickej činnosti a
prihliadať na tzv. potencialitu príjmu povinného rodiča by bolo možné iba vtedy, keby sa úmyselne a
bezdôvodne vzdal svojho zamestnania, čo však v danej prejednávanej veci nenastalo. Vzhľadom na
všetky uvádzané okolnosti okresný súd určil výživné na maloleté deti v primeranej sume zodpovedajúcej
tak ich odôvodneným potrebám ako aj možnostiam a schopnostiam otca, jeho majetkovým pomerom a
jeho podielom pri zabezpečení starostlivosti o deti aj nemateriálnou formou.

Odvolací súd považoval úpravu stretnutí otca cez sviatočné dni s deťmi i s prenocovaním v spoločnom
rodinnom dome (BSM rodičov) v ktorom deti sú vychovávané, pociťujú teplo domova, istotu a spokojnosť
za primerané a v záujme detí - čo vždy je prioritné hľadisko prevažujúce nad individuálnymi záujmami
rodičov. Obaja rodičia sú povinní prioritný záujem svojich maloletých detí rešpektovať, pretože nielen
rodičia majú svoje rodičovské práva, ale aj deti majú právo byť vychovávané, milované a rešpektované
obidvoma rodičmi, (teda aj v prípade ich rozchodu ako partnerov). V rodinnom dome rodičov deti majú
zabezpečené prostredie známe dávajúce im pocit domova, nemožno opomenúť ani to, že i napriek
rozchodu rodičov právo bývania v tomto dome má aj otec maloletých detí. Incident uvádzaný matkou zo
strany otca v mesiaci august 2012 nediskvalifikuje možnosť prenocovania otca s deťmi počas sviatkov v
rodinnom dome - ani matka netvrdila, že by otec voči nej alebo deťom sa dopustil násilného správania,
resp. že by mal uložený zákaz vstupu do domu a aj kolízny opatrovník zastupujúci záujmy detí doporučil
pre stretnutia otca s deťmi počas sviatkov rodinné prostredie v spoločnom rodinnom dome ako vhodné.



Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu vo výrokoch napadnutých odvolaním matky
potvrdil a nedotýkal sa tých výrokov rozsudku, ktoré odvolaním nenapadol ani jeden z rodičov.

Krajský súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. žiadnemu z účastníkov
právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, predmetom odvolacieho konania boli otázky
starostlivosti súdu o maloleté deti.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie prípustné n i e j e .