Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 12Scud/1/2014 z 16. 1. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 16. januára 2018, sp. zn. 12Scud/1/2014, ECLI:SK:KSPO:2018:8014200132.9 Krajský súd Prešov | 12Scud/1/2014 | ECLI:SK:KSPO:2018:8014200132.9 | 2018-01-16 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/f5dfb606-2771-46af-92fc-c3ba69e7f539 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8014200132.9 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Scud/1/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8014200132
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8014200132.9

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej
a sudcov JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Mariána Hoffmanna PhD., v právnej veci žalobcu Patryk
Zabawa - ARTIMA, IČO: 46 022 546, so sídlom vo Svidníku, Centrálna 632/7, 089 01 Svidník , právne
zastúpeného JUDr. Dušanom Remetom, advokátom so sídlom v Prešove, Masarykova 2, 080 01 Prešov,
proti žalovanej Sociálnej poisťovni, ústrediu v Bratislave, so sídlom v Bratislave, ul. 29. augusta č.
8-10, 813 63 Bratislava, za účasti: 1/ B. P. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. Y.? XX, XX-XXX Y.?K., S.
republika 2/ Z. G. C., nar.: XX.XX.XXXX, bytom E. XX/X, XX-XXX F., S. republika, 3/ Q. S. H., nar.:
XX.XX.XXXX, bytom R. XX, XX-XXX E., S. republika, 4/ S. A. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. V. XX/
X, XX-XXX Y., S. republika, 5/ Q. S., nar.: XX.XX.XXXX, bytom M. XX, XX-XXX S., S. republika, 6/ A.
F., nar.: XX.XX.XXXX, bytom L. XX/X XX, XX-XXX Y., S. republika, 7/ B. H., nar.: XX.XX.XXXX, bytom
M. XX, XX-XXX S., S. republika, 8/ Z. E., nar.: XX.XX.XXXX, bytom X. XX, XX-XXX K., S. republika, 9/
B. K. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, XXXXX Y., S. republika, právne zastúpených JUDr. Dušanom
Remetom, advokátom so sídlom v Prešove, Masarykova 2, 080 01 Prešov, o preskúmanie zákonnosti
postupu a rozhodnutím žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-BA . zo dňa 04. decembra 2013, č. XXXXX-X/
XXXX-BA zo dňa 03. decembra 2013, č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 03. decembra 2013, č. XXXXX-X/
XXXX-BA zo dňa 06. decembra 2013, č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 12. decembra 2013, č. XXXXX-X/
XXXX-BA zo dňa 03. decembra 2013, č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 12. decembra 2013, č. XXXXX-X/
XXXX-BA zo dňa 02. decembra 2013 a č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 03. decembra 2013 na základe
žalôb jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Žaloby z a m i e t a .

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Žalobcovi n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Včas podanými žalobami na tunajšom súde sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutí žalovanej
v spojení s vydanými prvostupňovými rozhodnutiami Sociálnej poisťovne, pobočky S..

2. Pôvodne bolo vedené konanie pod sp. zn. 12Scud 1/2014 ako konanie o preskúmanie zákonnosti
postupu a rozhodnutia žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 04. decembra 2013 v spojení s
prvostupňovým rozhodnutím Sociálnej poisťovne pobočky S. zo dňa 09. augusta 2013 č.: XXXXX-X/
XXXX-PO, ktoré žiadal žalobca zrušiť a vec vrátiť žalovanej na ďalšie konanie a priznať žalobcovi
náhradu trov konania.



3. Pod sp. zn. 12Scud 2/2014 bolo vedené konanie o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia
žalovanej zo dňa 03. decembra 2013 č. XXXXX-X/XXXX-BA v spojení s prvostupňovým rozhodnutím
Sociálnej poisťovne pobočky S. zo dňa 09. augusta 2013 č. XXXXX-X/XXXX-PO, ktoré žiadal žalobca
zrušiť a vec vrátiť žalovanej na ďalšie konanie a priznať žalobcovi náhradu trov konania.

4. Pod sp. zn. 12Scud 3/2014 bolo vedené konanie o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia
žalovanej zo dňa 03. decembra 2013 č.: XXXXX-X/XXXX-BA v spojení s prvostupňovým rozhodnutím
Sociálnej poisťovne pobočky S. zo dňa 13. augusta 2013 č.: XXXXX-XX/XXXX-PO, ktoré žalobca takisto
žiadal zrušiť a vec vrátiť žalovanej na ďalšie konanie a priznať žalobcovi náhradu trov konania.

5. Pod sp. zn. 12Scud 4/2014 bolo vedené konanie o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia
žalovanej zo dňa 06. decembra 2013 pod č.: XXXXX-X/XXXX-BA v spojení s prvostupňovým
rozhodnutím Sociálnej poisťovne pobočky S. zo dňa 12. augusta 2013 č.: XXXXX-XX/XXXX-PO, ktoré
žiadal žalobca zrušiť a vec vrátiť žalovanej na ďalšie konanie a priznať náhradu trov konania.

6. Pod sp. zn. 12Scud 5/2014 bolo vedené konanie o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia
žalovanej zo dňa 12. decembra 2013 č.: XXXXX-X/XXXX-BA v spojení s prvostupňovým rozhodnutím
Sociálnej poisťovne pobočky S. zo dňa 14. augusta 2013 č.: XXXXX-XX/XXXX-PO, ktoré žiadal žalobca
takisto zrušiť a vrátiť vec žalovanej na ďalšie konanie a priznať trovy konania.

7. Pod sp. zn. 12Scud 6/2014 bolo vedené konanie o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia
žalovanej zo dňa 03. decembra 2013 č.: XXXXX-X/XXXX-BA v spojení s prvostupňovým rozhodnutím
Sociálnej poisťovne pobočky S. zo dňa 13. augusta 2013 č.: XXXXX-XX/XXXX-PO, ktoré žiadal žalobca
zrušiť, vec vrátiť žalovanej na ďalšie konanie a priznať trovy konania.

8. Pod sp. zn. 12Scud 7/2014 bolo vedené konanie o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia
žalovanej zo dňa 12. decembra 2013 č.: XXXXX-X/XXXX-BA v spojení s prvostupňovým rozhodnutím
Sociálnej poisťovne pobočky S. zo dňa 13. augusta 2013 č.: XXXXX-XX/XXXX-PO, ktoré žiadal žalobca
zrušiť, vec vrátiť žalovanej na ďalšie konanie a priznať trovy konania.

9. Pod sp. zn. 12Scud 8/2014 bolo vedené konanie o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia
žalovanej zo dňa 02. decembra 2013 č.: XXXXX-X/XXXX-BA v spojení s prvostupňovým rozhodnutím
Sociálnej poisťovne pobočky S. zo dňa 12. augusta 2013 č.: XXXXX-XX/XXXX-PO, ktoré žiadal žalobca
zrušiť a vec vrátiť žalovanej na ďalšie konanie a priznať trovy konania.

10. Pod sp. zn. 12Scud 9/2014 bolo vedené konanie o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia
žalovanej zo dňa 03. decembra 2013 č.: XXXXX-X/XXXX-BA v spojení s prvostupňovým rozhodnutím
Sociálnej poisťovne pobočky S. zo dňa 12. augusta 2013 č.: XXXXX-X/XXXX-PO, ktoré žiadal žalobca
zrušiť a vec vrátiť žalovanej na ďalšie konanie a priznať trovy konania.

11. Nakoľko vo vyššie vedených veciach pod uvedenými spisovými značkami boli vedené veci skutkovo
súvisiace a týkajúce sa tých istých účastníkov konania, súd uznesením na pojednávaní podľa § 112 v
spojení s ustanovením § 246c ods. 1 O.s.p. spojil predmetné veci na spoločné konanie s tým, že konanie
bude naďalej vedené pod sp. zn. 12Scud 1/2014.

12. Podané žaloby vo všetkých deviatich veciach žalobca odôvodil tým, že vykonával na území
Slovenskej republiky podnikateľskú činnosť na základe osvedčenia o živnostenskom oprávnení a má
registrovaný status zamestnávateľa a to za účelom riadneho výkonu svojej podnikateľskej činnosti,
pričom zamestnáva viacerých zamestnancov na základe pracovných zmlúv uzatvorených v súlade s
právnym poriadkom SR. Zdôraznil, že vo vzťahu k svojim zamestnancom si plní všetky povinnosti
podľa osobitných právnych predpisov, najmä pokiaľ ide o oznamovaciu povinnosť a platenie odvodov
na jednotlivé druhy sociálneho poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení
neskorších predpisov. Poukázal na to, že Sociálna poisťovňa pobočka S. svojimi prvostupňovými
rozhodnutiami rozhodla podľa § 178 ods. 1 písm. a) v spojení s ustanovením § 210 ods. 1 Zákona o
sociálnom poistení o tom, že zamestnancom žalobcu konkrétne menovite v každej jednej veci nevzniklo
povinné nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a povinné poistenie nezamestnanosti podľa
Slovenskej legislatívy a to z dôvodu, že vykonanou kontrolou u žalobcu nebol preukázaný reálny výkon



práce jeho jednotlivých zamestnancov na území SR, ako aj to, že žalobca nemá v mieste podnikania
zriadenú kanceláriu a používa len poštovú schránku súkromnej osoby.

13. Žalobca ďalej v jednotlivých žalobách konštatoval, že rozhodnutia Sociálnej poisťovne pobočky S.
napadol odvolaním, v ktorom namietal nezákonnosť a nepreskúmateľnosť rozhodnutia prvostupňového
správneho orgánu, porušenie princípu rovnakého zaobchádzania, ako aj nezákonnosť vykonanej
kontroly u žalobcu, pričom v odvolaniach konkrétne poukázal na príslušné ustanovenia Nariadenia ES
č. 883/2004 Zákonníka práce, Zákona o sociálnom poistení a Zákona o dani z príjmov. O odvolaniach
rozhodla žalovaná rozhodnutiami, ktoré napadol predmetnými žalobami, ktoré sú uvedené v úvodnej
časti rozsudku a to tak, že zamietla odvolania a prvostupňové rozhodnutia správneho orgánu potvrdila.

14. Ďalej namietal všeobecnú zásadu uvedenú v bode 8 Základného nariadenia rovnakého
zaobchádzania, ako aj poukázal na bod 11, 15 a 17 Základného nariadenia. Zároveň citoval základné
nariadenie konkrétne čl. I písm. a), čl. XI bod 3 písm. a) Základného nariadenia, ako aj § 11 ods. 1
Zákonníka práce a § 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení.

15. Argumentoval ďalej tým, že rozhodnutia žalovanej, ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho
orgánu považuje za nezákonné, pričom zdôraznil, že podľa najnovších požiadaviek zo strany Európskej
únie, by v každom členskom štáte mala verejná správa fungovať na princípe tzv. dobrej správy a
tento princíp zahŕňa uplatňovanie viacerých zásad, ako je princíp viazanosti právom, ktorý vyžaduje,
aby všetky správne rozhodnutia mali oporu v právnom poriadku, aby obsah rozhodnutí bol v súlade
so zákonmi, ústavou a medzinárodným právom rovnako, aby nedochádzalo k zneužívaniu voľnej
úvahy. Podľa žalobcu tam patria aj princípy rovnosti a zákazu diskriminácie, nesprávnosti a objektivity,
proporcionality, teda hľadať spravodlivú rovnováhu medzi cieľom a použitými prostriedkami a právnej
istoty zahŕňajúci aj ochranu práv nadobudnutých v dobrej viere a zákaz retroaktivity, princíp konania
v primeranej lehote (povinnosť správnych orgánov konať svedomito, zodpovedne sa zaoberať každou
vecou, vybaviť ju v čas a bez zbytočných prieťahov) spoluúčasti a transparentnosti a podľa názoru
žalobcu tieto princípy neboli v predmetných veciach žalovanou dodržané. Vydaním týchto rozhodnutí
bola porušená zásada dvojinštantnosti správneho konania a rozhodnutia sú preto nepreskúmateľné.

16. Žalobca ďalej poukázal v žalobách, že vo vzťahu k listu žalovanej „Oznámenie týkajúce sa
spoločností, ktoré na území SR vykonávajú činnosť ako tzv. schránkové firmy“ zo dňa 25.07.2013, v
ktorom žalovaná informuje príslušný poľský orgán sociálneho zabezpečenia o tom, že zamestnanci
žalobcu a ďalších vybraných zamestnávateľov nepodliehajú Slovenským právnym predpisom a o tom,
že v prípade podania odvolania zo strany žalobcu a ďalších zamestnávateľov tieto zamietne a potvrdí
rozhodnutie svojich organizačných zložiek. V tomto kontexte žalobca namietal, že zo strany žalovanej
došlo takýmto postupom už vopred prejudikovaniu rozhodnutí žalovanej a jej organizačných zložiek
o tom, že zamestnanci žalobcu a ďalších označených zamestnávateľov nepodliehajú Slovenským
právnym predpisom bez toho, aby žalovaná vzala do úvahy zistený skutkový stav a argumentáciu
žalobcu a ďalších zamestnávateľov.

17. Čo sa týka vo vzťahu k prvostupňovým rozhodnutiam žalobca namietal, že tieto boli vydané v rozpore
s ustanovením § 210 ods. 1, 2 Zákona o sociálnom poistení, keďže neboli vydané v zákonnej lehote,
ktorá objektívne začala plynúť podaním prihlášky, teda registračného listu zamestnanca v roku 2011. V
tomto smere je zrejmé, že ak by aj došlo k rozpore so zákonom k posunutiu okamihu začatia konania
na deň ukončenia kontroly dňa 12.03.2013, ktorú u žalobcu vykonáva žalovaná prostredníctvom svojej
organizačnej zložky, aj v takom prípade by bolo rozhodnutie vydané po zákonnej lehote. Argument o
začatí plynutia lehoty od prvého úkonu správneho úkonu, ktorým bolo doručenie rozhodnutia je preto
podľa názoru žalobcu arbitrárny a neudržateľný. Ďalej žalobca uviedol, že prvostupňový správny orgán
bol povinný vo veci rozhodnúť najneskôr do 60 dní od začatia konania a túto lehotu bolo možné predĺžiť
iba z dôvodu mimoriadnej zložitosti prípadu až o 60 dní, k čomu nedošlo a rovnako nedošlo ani k využitiu
možnosti prerušiť konanie podľa § 193 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení. Žalovaná ako odvolací orgán
rozhodla tiež po uplynutí lehoty a preto podľa názoru žalobcu rozhodnutia správnych orgánov obidvoch
stupňov sú nezákonné už len vzhľadom na túto skutočnosť bez potreby ich ďalšieho skúmania.

18. Žalobca namietal aj to, že vydaním napadnutých rozhodnutí došlo k porušeniu princípu rovnakého
zaobchádzania, pretože žalobca zamestnáva okrem zamestnancov občanov S. republiky aj iných
zamestnancov, vo vzťahu ku ktorým pri existencii rovnakých podmienok organizačná zložka žalovanej



nerozhodla o tom, že nepodliehajú Slovenskej legislatíve, resp. rozhodla o zániku poistenia až po
uplynutí platnosti formulárov A1. Tiež namietal skutočnosti, že rozhodnutia prvostupňového správneho
orgánu nie sú dôvodné svedčí aj to, že príslušný poľský orgán sociálneho zabezpečenia vydal
rozhodnutie, ktorým predbežne deklaroval, že zamestnanec resp. zamestnanci žalobcu podliehajú
legislatíve SR podľa čl. 13 bod 3 Základného nariadenia.

19. Ďalšou námietkou nezákonnosti vo vzťahu k prvostupňovým rozhodnutiam je ich
nepreskúmateľnosť, keďže správny orgán rozhodol o zániku sociálneho poistenia zamestnanca spätne
na základe kontroly vykonanej v lete 2012. Pri tejto kontrole objektívne nebolo možné zistiť okolnosti o
reálnom výkone závislej práce zamestnanca a o registrovanom mieste podnikania spätne, preto výsledky
tejto kontroly nemôžu byť relevantným podkladom pre náležité zistenie skutkového stavu a pre správne
rozhodnutie.

20. Ďalej žalobca namietal, že kontrola vykonaná správnym orgánom vo vzťahu k skúmaniu výkonu
činnosti zamestnancov žalobcu bola vykonaná nezákonne, keďže do kompetencie sociálnej poisťovne
nepatrí kontrola výkonu práce v pracovnoprávnych vzťahoch, lebo takúto kompetenciu má len
inšpektorát práce, ktorý priamo na podnet žalovanej vykonal u zamestnávateľa kontrolu, pričom nezistil
v tejto oblasti výkon závislej práce zamestnancami žiadne pochybenia alebo nedostatky. Za tejto situácie
bol správny orgán viazaný týmito zisteniami, ktoré mal plne rešpektovať. Žalovaná účelovo tvrdí, že
kontrola vykonaná inšpektorátom práce bola zameraná na iné oblasti, čo podľa žalobcu nezodpovedá
realite.

21. Žalobca takisto konštatoval, že v priebehu kontroly, ktorú u neho vykonala organizačná zložka
žalovanej, riadne a včas predložil písomné dôkazy - pracovné zmluvy, mzdové listy, výplatné pásky a
evidenciu dochádzky svojich zamestnancov, čo bez akýchkoľvek pochybností preukazuje výkon závislej
práce zamestnancov pre žalobcu v pracovnom pomere na území SR. Namietal, že v lete 2012 vykonala
organizačná zložka žalovanej u neho kontroly a neboli zistené žiadne nedostatky ani čo sa týka reálneho
výkonu práce zamestnancov, ani pokiaľ ide o skutočné miesto podnikania v SR. O niekoľko mesiacov
neskôr vykonaná kontrola už zrazu zistila závažné nedostatky odôvodňujúce retroaktívne rozhodnutie
o zániku sociálneho poistenia zamestnancov, čo je podľa neho v rozpore so samotnou príručkou, na
ktorú sa žalovaná odvoláva.

22. Ďalej uviedol, že ak žalovaná argumentuje v napadnutých rozhodnutiach pri posudzovaní otázky tzv.
uplatniteľnej legislatívy praktickou príručkou - právne predpisy, ktoré boli vypracované podľa judikatúry
Súdneho dvora EÚ, že ak vychádza žalovaná z postupov uvedených v praktickej príručke je zrejmé,
že uplatniteľnou legislatívou vo vzťahu k právnemu postaveniu zamestnancov žalobcu je legislatíva
SR. Podľa kritérií citovaných z príručky sa miesto podnikania žalobcu bezpochyby nachádza na
území SR, keďže sa na tomto území nachádza jeho registrované miesto podnikania. Pretože žalobca
nemal možnosť v správnom konaní reagovať na nový rozhodovací dôvod, argumentoval v žalobách s
poukazom na to, že spĺňa takmer všetky základné kritéria, podľa ktorých je možné vyhodnotiť u neho
splnenie podmienky registrovaného miesta podnikania - administratívni pracovníci pracujú v SR, sú tu
uzavreté zmluvy s obchodnými partnermi a pracovné zmluvy so zamestnancami, je tu sídlo, ktoré určuje
jeho podnikateľskú politiku a prevádzkové záležitosti. Vykonávajú sa tu hlavné finančné funkcie vrátane
bankových prevodov a v SR sa uskutočňuje aj nábor zamestnancov.

23. V tomto kontexte má žalobca za jednoznačne preukázané, že uplatniteľnou legislatívou pre
sociálne zabezpečenie zamestnancov žalobcu je legislatíva SR. Minimálne sú rozhodnutia správnych
orgánov nezákonné v retroaktívnej časti, keď nevydali rozhodnutia odo dňa zistenia údajného
nesplnenia podmienok uplatniteľnosti predpisov SR, ale spätne rozhodli o zániku sociálneho poistenia
zamestnancov za minulé obdobie.

24. Žalovaná vo svojich vyjadreniach k žalobám tieto žiadala ako nedôvodné zamietnuť, pričom
poukázala na dôvody uvádzané v rozhodnutiach žalovanej, ako aj na judikatúru Európskej únie.



25. Z obsahu predložených administratívnych spisov a ostatného spisového materiálu vyplýva, že
Sociálna poisťovňa pobočka S. ako orgán príslušný podľa ustanovenia § 178 ods. 1 písm. a) bod 1
zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov rozhodla dňa 09.08.2013
pod č. XXXXX-X/XXXX-PO o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch
a vydala podľa § 210 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení rozhodnutie o tom, že pani B. P.
O., nar. XX.XX.XXXX, nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a
povinné poistenie v nezamestnanosti ako zamestnancovi zamestnávateľa Patryk Zabawa - ARTIMA 17.
novembra 116, Prešov, IČO: 46022546, dňom 01.03.2013 podľa Slovenskej legislatívy.

26. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne pobočky S. zo dňa 09. augusta 2013 pod č.: XXXXX-X/
XXXX-PO podľa tých istých ustanovení Zákona o sociálnom poistení rozhodla, že pánovi Z. G.
C., nar. XX.XX.XXXX, nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a
povinné poistenie v nezamestnanosti ako zamestnancovi zamestnávateľa Patryk Zabawa - ARTIMA 17.
novembra 116, Prešov, IČO: 46022546, dňom 01.10.2011 podľa Slovenskej legislatívy.

27. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne pobočky S. zo dňa 13. augusta 2013 pod č.: XXXXX-XX/
XXXX-PO podľa príslušných ustanovení Zákona o sociálnom poistení rozhodla, že pánovi Q. S.
H., nar. XX.XX.XXXX, nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a
povinné poistenie v nezamestnanosti ako zamestnancovi zamestnávateľa Patryk Zabawa - ARTIMA 17.
novembra 116, Prešov, IČO: 46022546, dňom 01.10.2011 podľa Slovenskej legislatívy.

28. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne pobočky S. zo dňa 12. augusta 2013 pod č.: XXXXX-XX/
XXXX-PO podľa tých istých ustanovení Zákona o sociálnom poistení rozhodla, že pánovi S. A.
E., nar. XX.XX.XXXX, nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a
povinné poistenie v nezamestnanosti ako zamestnancovi zamestnávateľa Patryk Zabawa - ARTIMA 17.
novembra 116, Prešov, IČO: 46022546, od 01.07.2011 do 31.08.2011 podľa Slovenskej legislatívy.

29. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne pobočky S. zo dňa 14. augusta 2013 pod č.: XXXXX-XX/
XXXX-PO rozhodla podľa príslušných ustanovení Zákona o sociálnom poistení o tom, že pánovi Q.
S., nar. XX.XX.XXXX, nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a
povinné poistenie v nezamestnanosti ako zamestnancovi zamestnávateľa Patryk Zabawa - ARTIMA 17.
novembra 116, Prešov, IČO: 46022546, dňom 01.07.2011 podľa Slovenskej legislatívy.

30. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne pobočky S. zo dňa 13. augusta 2013 pod č.: XXXXX-XX/XXXX-PO
príslušná pobočka sociálnej poisťovne podľa príslušných ustanovení sociálneho poistenia rozhodla, že
pánovi A. F., nar. XX.XX.XXXX, nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie
a povinné poistenie v nezamestnanosti ako zamestnancovi zamestnávateľa Patryk Zabawa - ARTIMA
17. novembra 116, Prešov, IČO: 46022546, dňom 01.05.2012 podľa Slovenskej legislatívy.

31. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne pobočky S. zo dňa 13. augusta 2013 pod č.: XXXXX-XX/XXXX-PO
ako príslušného správneho orgánu podľa ustanovení Zákona o sociálnom poistení rozhodla, že pánovi
B. H., nar. XX.XX.XXXX, nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a
povinné poistenie v nezamestnanosti ako zamestnancovi zamestnávateľa Patryk Zabawa - ARTIMA 17.
novembra 116, Prešov, IČO: 46022546, dňom 01.03.2013 podľa Slovenskej legislatívy.

32. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne pobočky S. ako príslušného správneho orgánu zo dňa 12. augusta
2013 pod č.: XXXXX-XX/XXXX-PO rozhodla tak, že pánovi Z. E., nar. XX.XX.XXXX, nevzniklo povinné
nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti ako
zamestnancovi zamestnávateľa Patryk Zabawa - ARTIMA 17. novembra 116, Prešov, IČO: 46022546,
dňom 01.04.2012 podľa Slovenskej legislatívy.

33. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne pobočky S. ako príslušného správneho orgánu podľa zákona č.
461/2003 Z.z. o sociálnom poistení zo dňa 12. augusta 2013 pod č.: XXXXX-X/XXXX-PO rozhodla,
že pánovi B. K. O., nar. XX.XX.XXXX, nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové
poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti ako zamestnancovi zamestnávateľa Patryk Zabawa -
ARTIMA 17. novembra 116, Prešov, IČO: 46022546, dňom 01.11.2011 podľa Slovenskej legislatívy.



34. Uvedené rozhodnutia prvostupňový správny orgán odôvodnil tým, že od vstupu SR do EÚ od 01.
mája 2004 sa v oblasti sociálneho zabezpečenia uplatňujú koordinačné nariadenia, ktoré majú prednosť
pred vnútroštátnou legislatívou a sú priamo uplatniteľné. Od 01. mája 2010 sa uplatňuje Nariadenie
(ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho
zabezpečenia v znení Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 988/2009 zo 16. septembra
2009 (ďalej len „základné nariadenie“) a vykonávacie Nariadenie (ES) EP a Rady č. 987/2009 z 16.
septembra 2009, ktorým sa vykonáva Nariadenie č. 883/2004.

35. Prvostupňový správny orgán citoval v odôvodnení prvostupňových rozhodnutí článok 11 ods. 3 písm.
a), čl. 13 ods. 1, čl. 13 ods. 3 Základného nariadenia a dôvodil tým, že Sociálna poisťovňa pobočka
S. vykonala v dňoch 07.03.2013 a 11.03.2013 kontrolu v rámci ktorej zistila, že zamestnávateľ Patryk
Zabawa - ARTIMA nemá v mieste sídla Prešov, 17. novembra 116 zriadenú žiadnu kanceláriu resp.
prevádzku, používa len predmetnú poštovú schránku patriacu súkromnej osobe - občanovi SR. Súčasne
bolo zistené, že uvedené zamestnávateľ využíva na spracovanie personálnej, účtovej a mzdovej agendy
zamestnancov prihlásených na sociálne poistenie SR, služby externej firmy so sídlom vo K.. Na základe
výsledkov kontroly nebolo preukázané, že zamestnanci, ktorých mená sú uvedené vyššie v jednotlivých
rozhodnutiach reálne vykonávajú činnosť ako zamestnanci na území SR a preto nemôžu podliehať
slovenským právnym predpisom ani podľa jedného z vyššie citovaných článkov Základného nariadenia.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti jednotlivým zamestnancom zamestnávateľa (žalobcu) nevzniklo
povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti
a to zamestnancovi podľa slovenskej legislatívy a preto prvostupňový správny orgán rozhodol tak, ako
je uvedené vo výrokovej časti týchto rozhodnutí.

36. Žalovaná rozhodnutiami, ktoré sú uvedené v úvodnej časti tohto rozsudku podľa § 179 ods. 1 písm.
b) Zákona o sociálnom poistení rozhodla o odvolaní zamestnávateľa Patryka Zabawu - ARTIMA, miesto
podnikania Svidník, Karpatská 754/7 a jednotlivých zamestnancov, ktorých mená sú uvedené vyššie v
rozhodnutiach Sociálnej poisťovne pobočka S. tak, že podľa § 218 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení
odvolanie zamestnancov a zamestnávateľa (žalobcu) zamietla a rozhodnutia Sociálnej poisťovne
pobočky S. potvrdila.

37. Žalovaná všetkých deväť uvedených rozhodnutí, ktoré skutkovo a právne identicky odôvodnila tým,
že ako odvolací orgán preskúmala napadnuté rozhodnutia v celom rozsahu a dospela k záveru, že
rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu boli vydané v súlade s príslušnou právnou úpravou.
Poukázala pritom na to, že Zákon o sociálnom poistení v znení zákona č. 543/2010 Z.z. s účinnosťou od
01.01.2011 právne vymedzuje, aké postavenie má zamestnanec na účely poistenia. Zároveň citovala
ustanovenie § 7 ods. 1 písm. c) bod 1, § 3 ods. 1 písm. a), ustanovenie § 14 ods. 1 písm. a) Zákona o
sociálnom poistení v znení účinnom od 01.01.2011.

38. Zdôraznila, že žalobca vykonáva podnikateľskú činnosť na základe osvedčenia o živnostenskom
oprávnení vydaného pod sp. č.: OŽP-Z/XXXX/XXXXX-XXXXX z 21. januára 2011. Pritom zo
Živnostenského registra Okresného úradu K. vyplýva, že tento je zapísaný ako účastník konania pod
č.: XXX-XXXXX. Vo výpise zo živnostenského registra je uvedené miesto podnikania žalobcu 089 01
Svidník, Centrálna 632/7 do 18.11.2013, je to Svidník 089 01, Karpatská 754/7, do 03. septembra 2013
sídlom 080 01 Prešov, 17. novembra č. 116. V registri zamestnávateľov je účastník konania vedený od
01. februára 2011. Zamestnanci žalobcu: B. P. O. je vedená v registri poistencov sociálnej poisťovne od
01. marca 2013 do 31. augusta 2013, Z. G. C. je vedený v registri poistencov sociálnej poisťovne od 01.
októbra 2011, Q. S. H. je vedený v RP sociálnej poisťovne od 01. marca 2011, S. A. E. je vedený v RP
sociálnej poisťovne od 01. júla 2011 do 31. augusta 2011, Q. S. je vedený v RP sociálnej poisťovne od
01. júla 2011, A. F. je vedený v RP sociálnej poisťovne od 01. mája 2012, B. H. je vedený v RP sociálnej
poisťovne od 01. marca 2013, Z. E. je vedený v registri poistencov SP od 01. apríla 2012 a B. K. O. je
vedený v registri poistencov SP od 01. novembra 2011.

39. Žalovaná ďalej dôvodila tým, že od vstupu SR do Európskej únie, t. j. od 01. mája 2004 v oblasti
sociálneho zabezpečenia upravujú koordinačné nariadenia Nariadenie rady (EHS) 1408/71 zo 14. júna
1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnané osoby, samostatne zárobkovo
činné osoby a členov ich rodín pohybujúcich sa v rámci spoločenstva v znení neskorších zmien a
doplnkov a jeho vykonávacie nariadenie Rady (EHS) č. 574/1972, z 21. marca 1972. Od 1. mája
2010 sa uplatňujú nové koordinačné nariadenia, Nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady č.



883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení Nariadenia (ES)
Európskeho parlamentu a Rady č. 988/2009 zo 16. septembra 2009 (ďalej len „základné nariadenie")
a vykonávacie nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16. septembra 2009,
ktorým sa vykonáva nariadenie č. 883/2004 (ďalej len „vykonávacie nariadenie").

40. Pravidlá určujúce uplatniteľnú legislatívu ustanovené v hlave II. základného nariadenia majú za úlohu
zabezpečiť, aby sa na fyzickú osobu nevzťahovali legislatívy dvoch alebo viacerých členských štátov,
v ktorých vykonávajú činnosť, resp. aby nedošlo k situácii, že sa na nich nebude vzťahovať legislatíva
žiadneho členského štátu. Ďalej žalovaná citovala čl. 11 ods. 3 Základného nariadenia, ako aj čl. 13
ods. 3 Základného nariadenia.

41. V rámci zabezpečenia vykonávania základného nariadenia a vyplývajúcej vzájomnej spolupráce
bola sociálnej poisťovni doručená informácia S.nštitúcie sociálneho zabezpečenia T. v tom zmysle, že
v posledných rokoch vznikli firmy, ktoré sprostredkuvávajú pre poľských samostatných podnikateľov
zamestnanie na úväzok v iných členských štátoch. V mnohých prípadoch cieľom tejto činnosti nie je
výkon zamestnania na pracovnú zmluvu mimo hraníc S. republiky, ale vyhýbaniu sa plateniu odvodov
na sociálne zabezpečenie ZÚS z podnikateľskej činnosti, ktorú vykonávajú v S. republike.

42. V súvislosti s posúdením uplatniteľnej legislatívy za účelom správneho vykonania koordinačných
nariadení bola inštitúcia sociálneho zabezpečenia ZÚS N. oprávnená požadovať preukázanie
relevantných skutočností na určenie uplatniteľnej legislatívy a súvzťažne Sociálna poisťovňa, ktorá
je príslušnou inštitúciou na uplatnenie určujúcej legislatívy na území SR bola povinná rozhodujúce
skutočnosti preskúmať. Posúdiť vznik poistného vzťahu v právnom zmysle môže len orgán, ktorý je
v mieste vykonáva práce oprávnený určovať uplatniteľnú legislatívu, v danom prípade je to Sociálna
poisťovňa. Tieto skutočnosti oprávňujú sociálnu poisťovňu vykonať kontrolu reálneho výkonu činnosti
zamestnancov na území SR, ktorú sociálna poisťovňa nevykonáva podľa Zákona o sociálnom poistení,
ale na základe kompetencii príslušnej inštitúcie na určovanie uplatniteľnej legislatívy. Kontrolu so
zameraním na preverenie reálneho výkonu činnosti zamestnancov na území SR v období od 01.
februára 2011 do 11. marca 2013 vykonala dňa 07. marca 2013 Sociálna poisťovňa pobočka S.
a dňa 11. marca 2013 Sociálna poisťovňa pobočka K. z dôvodu, že miesto podnikania účastníka
konania sa od 04. septembra 2013 nachádza vo Svidníku. Jedným z rozhodujúcich faktorov na
určenie miesta výkonu činnosti a teda aj na posúdenie a určenie príslušnosti k právnym predpisom
sociálneho zabezpečenia je určenie registrovaného sídla alebo miesta podnikania. Uvedené vyplýva z
praktickej príručky Právne predpisy, ktoré sa vzťahujú na zamestnancov v Európskej únii, Európskom
hospodárskom priestore a vo Švajčiarsku, a ktorá sa uplatňuje v rámci celej Európskej únie. Cieľom
tejto príručky je poskytnúť rozličným praktickým a administratívnym úrovniam, ktoré sa podieľajú na
realizácii konkrétnych ustanovení Spoločenstva, platný pracovný nástroj, ktorý má pomôcť inštitúciám,
zamestnávateľom a občanom v danej oblasti pri určovaní, právne predpisy ktorého členského štátu sa
uplatňujú za daných okolností.

43. Ak osoba pracujúca vo viacerých členských štátoch nevykonáva podstatnú časť činnosti v členskom
štáte bydliska, uplatňujú sa právne predpisy členského štátu, v ktorom má zamestnávateľ alebo podnik,
ktorý osobu zamestnáva, registrované sídlo alebo miesto podnikania. Termín registrované sídlo alebo
miesto podnikania nie je v nariadení vymedzený. V judikatúre Súdneho dvora Európskej únie a v iných
nariadeniach Európskej únie však existuje množstvo usmernení, ktoré možno uplatniť pri prijímaní
rozhodnutia o určení miesta podnikania podniku, ktorý osobu zamestnáva.

44. V tejto súvislosti poukázala žalovaná na to, že Súdny dvor vypracoval na základe prípadu
Planzer Luxembourg Sarl C-73/06 termíny, na základe ktorých je možné určiť registrované sídlo alebo
miesto podnikania zamestnávateľa. Podľa Súdneho dvora určenie miesta sídla hospodárskej činnosti
predpokladá zohľadnenie súhrnu faktorov, medzi ktorými sa v prvom rade nachádza sídlo, miesto
ústredia, miesto stretnutia riadiacich osôb spoločnosti a miesto, obvykle totožné, v ktorom sa rozhoduje
o všeobecnej podnikovej politike.

45. Žalovaná pritom poukázala na to, že vzhľadom na uvedené je zrejmé, že registrované sídlo, alebo
miesto podnikania môžu byť uznané až po splnení určitých podmienok. Tieto kritéria spravidla skúma
inštitúcia v mieste bydliska na základe dostupných informácii alebo v úzkej spolupráci s inštitúciou v
členskom štáte, kde má zamestnávateľ registrované sídlo, alebo miesto podnikania. Ak zamestnávateľ



nespĺňa podmienky registrácie sídla, alebo miesta podnikania, nemôže sa na zamestnancov uplatňovať
legislatíva štátu, v ktorom má zamestnávateľ registrované sídlo, alebo miesto podnikania.

46. V rámci vykonanej kontroly Sociálna poisťovňa pobočka S. zistila, že v registrovanom sídle
spoločnosti Prešov, 17. novembra 116, neexistuje kancelária ani žiadna prevádzka zamestnávateľa.
Nachádza sa tam len poštová schránka patriaca súkromnej osobe, na ktorej je uvedené meno
Patryk Zabawa -ARTIMA. Majiteľ poštovej schránky potvrdil, že zamestnávateľ sa na uvedenej adrese
nezdržiava, má len schránku na doručovanie pošty, ktorú mu následne osobne doručuje na adresu
Svidník, Karpatská 7. Zamestnanci Sociálnej poisťovne, pobočka K., poverení na vykonanie kontroly
zistili, že na adrese Svidník, Karpatská 7, je súkromný byt, v ktorom sa nikto nenachádzal. Ďalšími
kontrolnými zisteniami bola skutočnosť, že pracovné stretnutia so zamestnávateľom sa uskutočňujú
príležitostne na adrese spracovateľskej firmy, v priestoroch D. Q., L. ulica, K.. V týchto priestoroch sa
nachádzajú aj účtovné doklady zamestnávateľa, pracovné zmluvy, obchodné zmluvy, korešpondencia,
objednávky a faktúry. Spoločnosť riadi účastník konania (zamestnávateľ) z adresy svojho trvalého
bydliska A. F. XX, E., S. republika. Konkrétny rozpis prác jednotlivým zamestnancom účastníka konania
nebol ku kontrole predložený. Práce prideľuje žalobca svojim zamestnancom telefonicky podľa potreby,
pričom výkon práce je určený bez obmedzenia. V deň kontroly nebolo možné zistiť počet zamestnancov,
ktorí v daný deň vykonávajú činnosť na území Slovenskej republiky.

47. Z výsledkov kontroly vyplýva, že sídlo spoločnosti zamestnávateľa uvedeného z obchodného registra
nespĺňa základné kritéria registrovaného sídla spoločnosti. Pritom žalovaná podotkla, že kontroly
vykonané Národným inšpektorátom práce boli vykonané mimo kontroly zameranej na reálny výkon
činnosti zamestnancov na území SR a týkali sa iných skutočností, ako skutočností rozhodujúcich na
preukázanie reálneho výkonu činnosti zamestnancov a splnenia základných podmienok na určenie
miesta podnikania v súvislosti s aplikáciou koordinačných nariadení. Plnenie podmienok na určenie
uplatniteľnej legislatívy v súlade s koordinačnými nariadeniami, ktoré upravujú oblasti sociálneho
zabezpečenia, je oprávnená kontrolovať len inštitúcia ustanovená na tento účel, ktorá je zároveň
inštitúciou oprávnenou na určenie uplatniteľnej legislatívy, t. j. sociálna poisťovňa. Kontrolou zameranou
na preverenie reálneho výkonu činnosti zamestnancov na území Slovenskej republiky sa nepodarilo
preukázať na základe relevantných skutočností, že na zamestnancov žalobcu sa od 01. februára
2013, resp. od 01.marca 2012 do 31.marca 2012 vzťahuje slovenská legislatíva. Zamestnávateľ
síce predložil formálne doklady, ako sú pracovná zmluva, mzdový list, výplatné pásky a evidencia
dochádzky, nepredložil však doklady preukazujúce reálny výkon práce zamestnancov na určenom
mieste v určený deň, napr. vyúčtovanie cestových nákladov alebo cestovné príkazy, z ktorých by
bolo zrejmé, že zamestnanec vykonával prácu na určenom mieste. Z uvedených dôvodov Sociálna
poisťovňa, pobočka S., v ktorej registri sú zamestnanci žalobcu vedení rozhodla, že zamestnancovi
účastníka konania nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné
poistenie v nezamestnanosti podľa slovenskej legislatívy.

48. Žalovaná ďalej uviedla v odôvodnení rozhodnutí to, že postupovala pri určení uplatniteľnej
legislatívy, ako aj pri poskytovaní údajov relevantných na posúdenie uplatniteľnej legislatívy rovnako vo
vzťahu ku všetkým fyzickým osobám s bydliskom v iných členských štátoch EÚ, ako aj vo vzťahu k
príslušným inštitúciám určených na stanovenie uplatniteľnej legislatívy v jednotlivých členských štátoch.
Zamestnanci účastníka konania, ktorí disponujú prenosným dokumentom A1, na základe ktorých sa
na týchto zamestnancov vzťahuje slovenská legislatíva, majú tieto formuláre vystavené na dobu určitú.
Formuláre PD A1 vystavila Sociálna poisťovňa v čase, kedy neexistovali pochybnosti o správnosti
určenia uplatniteľnej legislatívy a splnenie podmienok na určenie uplatniteľnej legislatívy nebolo overené
kontrolou reálneho výkonu činnosti na území Slovenskej republiky.

49. Žalovaná zdôraznila, že nemá kompetenciu rozhodovať o uplatniteľnej legislatíve, ale je oprávnená
určovať uplatniteľnú legislatívu podľa základného nariadenia a vykonávacieho nariadenia a v prípade
určenia slovenskej legislatívy ako uplatniteľnej, je sociálna poisťovňa príslušná formulár PD A1 vystaviť.
Na základe uvedených skutočností sociálna poisťovňa ústredie ako odvolací orgán dospela k záveru,
že zamestnancom žalobcu, ktorých mená boli uvedené vyššie v citovaných rozhodnutiach povinné
nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti na území
SR nevzniklo. Zároveň citovala čl. 13 ods. 5 Základného nariadenia a zdôraznila, že v súlade s týmto
základným nariadením spojeným s vykonávacím nariadením sa zamestnanec žalobcu považuje za
osobu, ktorá vykonáva všetky činnosti ako zamestnanec, alebo samostatne zárobkovo činná osoba a



ktorá získala za celý svoj príjem v členskom štáte, ktorého legislatíva bola určená v súlade so základným
nariadením spojený s vykonávacím nariadením t. j. v S. republike.

50. Konanie vo veciach sociálneho poistenia je osobitne upravené v ustanovení § 172 a nasledujúcich
Zákona o sociálnom poistení, pričom žalovaná konkrétne poukázala na ustanovenie § 185 ods. 4
Zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého konanie, ktoré sa začína na podnet organizačnej zložky
sociálnej poisťovne je začaté odo dňa, kedy príslušná organizačná zložka sociálnej poisťovne urobila
voči účastníkovi konania prvý úkon. Čo sa týka obstarania dokladov pre rozhodnutie je podľa žalovanej
vecou organizačnej zložky sociálnej poisťovne a táto nie je viazaná len návrhmi účastníkov konania, ale
je povinná vykonať z vlastnej iniciatívy také dôkazy, ktoré môžu prispieť k presnému a úplnému zisteniu
skutočného stavu veci. Organizačná zložka sociálnej poisťovne je oprávnená rozhodnúť, ktoré dôkazy
a v akom rozsahu vykoná, pričom tieto hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz osobitne a všetky
dôkazy vo vzájomnej súvislosti, z čoho vyplýva, že je vecou organizačnej zložky SP, či určitú skutočnosť
považuje za dokázanú, či vykonané dôkazy postačujú, alebo či treba vykonať dôkazy ďalšie, alebo či si
treba obstarať ešte iné podklady pre vydanie rozhodnutia.

51. Ako vyplýva z obsahu jednotlivých čiastkových administratívnych spisov súd pribral podľa
ustanovenia § 250 ods. 1 O.s.p. ako účastníkov konania všetkých zamestnancov žalobcu uvedených
v záhlaví tohto rozsudku pod 1/ až 9/.

52. Krajský súd ako príslušný súd pôvodne rozhodol podľa § 250j ods. 1 O.s.p. rozsudkom zo dňa
13. novembra 2014 č.k. 12Scud/1/2014-34, ktorým žaloby zamietol a náhradu trov konania účastníkom
nepriznal.
Na základe odvolania právneho zástupcu žalobcu a účastníkov konania rozhodol NS SR uznesením
zo dňa 06. októbra 2015 č.k. 1Sžso/3/2015 tak, že rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 13.
novembra 2014 č.k. 12Scud/1/2014-34 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

53. V zrušujúcom uznesení odvolací súd poukázal na procesné porušenia, ktorých sa Krajský súd v
Prešove dopustil, hlavne na to, že nedoručil uznesenie o pribratí účastníka konkrétnej osobe p. B. K. O.,
pričom opatrovníka ustanoveného tejto osobe z 13.10.2014 neupovedomil o vytýčenom pojednávaní.

54. Odvolací súd vytkol v zrušujúcom uznesení aj to, že prvostupňový súd s týmto účastníkom následne
nekonal ako účastníkom konania. Povinnosťou súdu je v zmysle dôvodov zrušujúceho uznesenia
žalobcu rozhodnúť o návrhu právneho zástupcu žalobcu zo dňa 27.02.2015, ktorý bol doručený NS SR
v rámci odvolania.

55. Správny súd vo veci opätovne rozhodol dňa 17.01.2018 bez účasti právneho zástupcu žalobcu
a účastníkov konania ako aj poverenej zástupkyne žalovanej, pričom bol viazaný pri svojom ďalšom
rozhodovaním právnym názorom NS SR.

56. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok ( ďalej len
S.s.p. ).

57. Podľa § 491 ods. 1 S.s.p. ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

58. Podľa § 491 ods. 2 S.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli
v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.

59. Vzhľadom na uvedené, aj keď v danej veci začalo konanie podľa piatej časti O.s.p. (zákon č. 99/1963
Zb.), t.j. predo dňom nadobudnutia účinnosti S.s.p., dokončí sa podľa S.s.p.

60. Podľa § 2 ods. 1 S.s.p. v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.



61. Podľa § 2 ods. 2 S.s.p. každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

62. Podľa § 199 ods. 1 S.s.p. sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie
rozhodovanie
a) Sociálnej poisťovne,
b) Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky,
c) Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny,
d) Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny,
e) zdravotných poisťovní,
f) Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou,
g) Ministerstva obrany Slovenskej republiky, ministra obrany Slovenskej republiky a nadriadeného
určeného podľa osobitného predpisu,
h) príslušného útvaru sociálneho zabezpečenia,
i) obcí, miest, mestských častí a samosprávnych krajov v oblasti sociálnych služieb.

63. Podľa § 199 ods. 3 S.s.p. ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych
veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

64. Podľa § 190 S.s.p. ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

65. Uznesením zo dňa 17.01.2018 návrh právneho zástupcu JUDr. Dušana Remetu zo dňa 27.02.2015
o pribratí B. K. O. na strane žalobcu podľa § 92 O.s.p. zamietol.

66. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia, správny súd riadiac sa záväzným právnym
názorom odvolacieho súdu, opätovne preskúmal napadnuté rozhodnutia, ako aj konanie, ktoré ich
vydaniu predchádzalo s tým, že rozhodol v neprítomnosti účastníkov konania za prítomnosti verejnosti
vyhlásil verejne rozsudok, v ktorom dospel k záveru, že žaloby nie sú dôvodné.

67. Ako vyplýva z obsahu žalôb, ako aj z obsahu rozhodnutí správnych orgánov predmetom preskúmania
boli podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. upravujúcej rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam
a postupu správnych orgánov v súlade s ustanovením § 247 a nasledujúcich ustanovení O.s.p.,
rozhodnutia správneho orgánu, ktorými podľa § 178 ods. 1 písm. a) v spojení s ustanovením § 210
ods. 1 Zákona o sociálnom poistení rozhodol tak, že účastníkovi konania v 1/ rade nevzniklo povinné
poistenie podľa slovenskej legislatívy od 01.10.2012 a účastníčke konania v 2/ rade zaniklo povinné
poistenie podľa slovenskej legislatívy uplynutím dňa 31.08.2013 z dôvodu, že vykonanou kontrolou u
žalobcu nebol preukázaný reálny výkon práce zamestnancov na území SR.

68. Na základe podaných odvolaní žalobcu a účastníkov konania v 1/ a 9/ rade rozhodla žalovaná ako
odvolací orgán podľa § 218 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení tak, že odvolania zamietla a rozhodnutia
prvostupňového správneho orgánu potvrdila, pretože sa stotožnila s týmito rozhodnutiami v celom
rozsahu.

69. Pri preskúmavaní zákonnosti napadnutých rozhodnutí v rozsahu daných žalobami skúmal súd aj
splnenie procesných podmienok na podanie predmetných žalôb.

70. Podľa článku 11 (3) (a) základného nariadenia s výhradou článkov 12 až 16 osoba vykonávajúca
činnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba v členskom štáte podlieha
právnym predpisom tohto členského štátu. V súvislosti s pravidlom uplatniteľnej legislatívy len jedného
členského štátu, základné nariadenie v článku 13 stanovuje, ktorým právnym predpisom podlieha osoba
vykonávajúca činnosti v dvoch alebo viacerých členských štátoch.

71. Podľa článku 13 (1) základného nariadenia v znení účinnom do 27. júna 2012 osoba, ktorá zvyčajne
vykonáva činnosť ako zamestnanec v dvoch alebo viacerých členských štátoch podlieha:



a/ právnym predpisom členského štátu bydliska, ak takáto osoba vykonáva podstatnú časť svojej činnosti
v tomto členskom štáte, alebo ak je zamestnaná vo viacerých podnikoch, alebo ju zamestnáva viacero
zamestnávateľov, ktorých registrované sídlo alebo miesto podnikania je v odlišných členských štátoch,
alebo
b/ právnym predpisom členského štátu, v ktorom je registrované sídlo alebo miesto podnikania podniku
alebo zamestnávateľa zamestnávajúceho danú osobu, ak táto osoba nevykonáva podstatnú časť svojich
činností v členskom štáte svojho bydliska.

72. V zmysle článku 13 (3) základného nariadenia osoba, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako
zamestnaná osoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných členských štátoch,
podlieha právnym predpisom členského štátu, v ktorom vykonáva činnosť ako zamestnanec, alebo ak
vykonáva takúto činnosť v dvoch alebo viacerých členských štátoch, právnym predpisom určeným v
súlade s článkom 13 (1) základného nariadenia. Pri súbehu poistení, v ktorých sa nachádza cezhraničný
prvok, je nevyhnutné určiť uplatniteľnú legislatívu, ktorá sa bude vzťahovať na dotknutú fyzickú osobu, v
súlade so základným nariadením a vykonávacím nariadením, ktoré koordinujú sociálne zabezpečenie.
Na účely správneho vykonávania základného nariadenia a vykonávacieho nariadenia z rozhodnutia
správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia č. H5 z 18. marca 2010 o
spolupráci v boji proti podvodom a omylom v rámci Nariadenia Rady (ES) č. 883/2004 a Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia vyplýva, že
orgány a inštitúcie členských štátov spolupracujú v oblasti boja proti podvodom a omylom.

73. Na zabezpečenie riadneho vykonávania základného nariadenia sú príslušné orgány a inštitúcie
členských štátov na základe článku 76 základného nariadenia povinné navzájom spolupracovať,
vzájomne sa informovať o relevantných skutočnostiach, poskytovať svoje služby a komunikovať medzi
sebou. Ak príslušná inštitúcia v mieste bydliska dotknutej fyzickej osoby, ktorá žiada o určenie
uplatniteľnej legislatívy, nadobudne pochybnosti ohľadom určenia uplatniteľnej legislatívy, môže tieto
pochybnosti riešiť len spôsobom určeným v článku 6, 15 a 16 vykonávacieho nariadenia, ktoré prikazujú
obrátiť sa na inštitúciu iného členského štátu (v danom prípade miesta výkonu práce). Príslušné inštitúcie
bezodkladne poskytujú alebo si medzi sebou vymieňajú všetky údaje nevyhnutné pre stanovenie a
určenie práv a povinností osôb, na ktoré sa uplatňuje základné nariadenie. Odovzdávanie údajov
sa spravidla uskutočňuje prostredníctvom inštitúcií príslušných na určenie uplatniteľnej legislatívy v
členskom štáte. Sociálnej poisťovni bola doručená informácia poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia
ZUS N., že v posledných rokoch vznikli firmy, ktoré sprostredkovávajú pre poľských samostatných
podnikateľov zamestnanie na úväzok v iných členských štátoch. V mnohých prípadoch cieľom tejto
činnosti nie je výkon zamestnania na pracovnú zmluvu mimo hraníc S. republiky, ale vyhýbanie sa
plateniu odvodov na sociálne zabezpečenie ZUS z podnikateľskej činnosti, ktorú vykonávajú v S.
republike.

74. V súlade s článkom 13 (5) základného nariadenia sa zamestnanec účastníka konania, bude
považovať za osobu, ktorá vykonáva všetky svoje činnosti ako zamestnanec alebo samostatne
zárobkovo činná osoba a ktorá získava celý svoj príjem v členskom štáte, ktorého legislatíva bola určená
v súlade so základným nariadením v spojení s vykonávacím nariadením, t. j. v S. republike.

75. Pokiaľ žalobca tvrdí, že správne orgány v preskúmavaných veciach nedodržali zákonný postup, že
rozhodnutia sú nezákonné, arbitrárne, musí súd zdôrazniť, že ani v jednej zo žalôb, okrem nedodržania
zákonnej 60 dňovej lehoty na vydanie napadnutých rozhodnutí nevyplýva z tvrdení žalobcu žiadne iné
porušenie jeho subjektívnych práv.

76. Je síce pravdou, že pri vydávaní rozhodnutí neboli dodržané procesné lehoty, avšak podľa názoru
súdu toto procesné pochybenie nemá vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí, pretože v zmysle
ustanovenia § 250i ods. 3 O.s.p., pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliada
len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého
rozhodnutia. Zrušením žalobou napadnutých rozhodnutí iba z tohto dôvodu by žalobca nedosiahol
priaznivejšie rozhodnutie vo veci samej.



77. Na pojednávaní pred krajským súdom právny zástupca žalobcu uviedol, že subjektívne práva
žalobcu boli porušené zásahom do jeho majetkových práv vlastniť majetok. Zdôraznil, že bolo porušené
žalobcove právo na zachovanie princípov tzv. dobrej správy a na zachovanie základných zásad
správneho konania.
Aj v konaní po zrušení pôvodne vydaného rozsudku NS SR uznesením 1Sžso/3/2015 zo dňa 06. októbra
2015 zotrval právny zástupca žalobcu na svojich návrhoch.
Správny súd uznesením zo dňa 18. januára 2017 sp. zn. 12Scud/1/2014-109 prerušil konanie do
vyriešenia prejudiciálnej otázky v konaní 11Sžo/11/2015. Súd sa riadil vysloveným právnym názorom
uvedeným v rozsudku NS SR 1Sžso/37/2015 zo dňa 22. augusta 2017 a uznesením zo dňa 06.
novembra 2017 pod sp. zn. 12Scud/1/2014-124 súd pokračoval v konaní a dňa 17.01.2018 vo veci
samej rozhodol.

78. Čo sa týka návrhov, ktoré podal právny zástupca žalobcu písomným návrhom na vstup účastníka
konania z 05.11.2004 s poukazom na vydané uznesenia Krajského súdu v Prešove vo veciach 12Scud
1/2014 - 12Scud 9/2014 o pribratí zamestnancov ako účastníkov konania podľa ustanovenia § 250 ods.
1 O.s.p., tieto návrhy žiadal, aby súd bral ako bezpredmetné a konanie v tejto časti žiadal zastaviť.

79. Súd považuje námietku žalobcu, že sociálna poisťovňa pobočka, ako aj odvolací orgán žalovaná ako
organizačné zložky sociálnej poisťovne neboli oprávnené vykonať v predmetnej veci kontrolu vo vzťahu
k reálnemu výkonu zamestnania zamestnancami žalobcu za nedôvodnú. Pri svojom závere vychádzal
z ustanovení zákona č. 461/2003 Z.z. konkrétne tretej časti a ustanovení § 172 - 225, ktoré upravujú
konanie vo veciach sociálneho poistenia.

80. Konkrétne podľa § 172 ods. 2 citovaného zákona, v konaniach vo veciach sociálneho poistenia a vo
veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom rozhoduje o právach
a povinnostiach účastníkov právnych vzťahov sociálneho poistenia a účastníkov právnych vzťahov
starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom Sociálna poisťovňa.

81. Ďalej z ustanovenia § 172 ods. 5 citovaného zákona, podľa tohto predmetom nedávkového konania
je rozhodovanie o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch, o poistnom
v sporných prípadoch, príspevku na starobné dôchodkové sporenie v sporných prípadoch, o pokute,
penále, povolení splátok dlžných súm poistného, príspevku na starobné dôchodkové sporenie, pokuty,
penále a o zaradení zamestnávateľa do nebezpečnostnej triedy. Kontrolnú činnosť uvedenú v § 242 ods.
1 tohto zákona vykonávajú poverení zamestnanci organizačných zložiek sociálnej poisťovne zmysle §
242 ods. 2 citovaného zákona.

82. Ďalej súd poukazuje na ustanovenia tretej časti Zákona o sociálnom poistení, konkrétne ustanovenia
§ 195 ods. 1 -3 citovaného zákona, ktoré upravujú, že organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred
vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará
potrebné podklady na rozhodnutie. Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia
účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe
organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri
posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či
svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníkov konania.

83. Čo sa týka vykonaného dokazovania vo veciach sociálneho poistenia zo strany organizačnej zložky
sociálnej poisťovne, toto je výslovne upravené v § 196 ods. 1 - 7, podľa ktorej konkrétne v ods. 1 je
uvedené, že dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä
výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké
posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba
dokazovať skutočnosti všeobecne známe, alebo známe skutočnosti z činnosti sociálnej poisťovne.

84. Ako vyplýva z ustanovenia § 196 ods. 2 citovaného zákona, organizačná zložka Sociálnej
poisťovne môže ako dôkaz použiť výpoveď svedkov, ktorých pred výpoveďou poučí o ich povinnosti
vypovedať pravdivo a nič nezamlčať a o právnych následkoch nepravdivej výpovede. Podľa ods. 7 tohto
ustanovenia, organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.



85. Z ustanovenia § 196 ods. 1 citovaného zákona vyplýva široká definícia dôkazu, z ktorej je zrejmé, že
zákon nevylučuje, aby sociálna poisťovňa v rámci dokazovania nevykonala šetrenie za účelom zistenia
skutočného stavu veci a na základe takto zisteného stavu veci vo veci samej nerozhodla.

86. Súd na základe vyššie uvedených skutočností považuje za nedôvodnú aj ďalšiu námietku žalobcu,
že bola porušená zásada dvojinštančnosti konania, pretože z obsahu predložených administratívnych
spisov je nepochybné, že žalovaná vo veci nerozhodovala na základe iných dôkazov ako tých, ktoré
boli zistené pred vydaním prvostupňových rozhodnutí, pričom je notoricky známou skutočnosťou, že
prvostupňové a odvolacie konanie tvoria jeden celok. Rozhodnutia žalovanej sú len podrobnejšie
skutkovo a právne odôvodnené. Takýto postup umožňuje žalovanej zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom
poistení v znení neskorších predpisov v ustanovení § 218 ods. 1, podľa ktorého odvolací orgán preskúma
napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne
zistené nedostatky odstráni.

87. Žalobcom namietané nezákonnosti postupu a rozhodnutí žalovanej bez uvedenia konkrétnych
porušení subjektívnych práv žalobcu je pre rozhodnutie vo veci irelevantné. V tejto súvislosti súd
poukazuje na tú skutočnosť, že Zákon o sociálnom poistení č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších
predpisov v ustanovení §145 ods. 1 upravuje, že Sociálna poisťovňa je povinná vrátiť poistné, ktoré
bolo zaplatené bez právneho dôvodu fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné
alebo jej právnemu nástupcovi do 30 dní od a/ zistenia tejto skutočnosti Sociálnou poisťovňou alebo
b/doručenia písomnej žiadosti fyzickej alebo právnickej osoby povinnej odvádzať poistné alebo jej
právneho nástupcu. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia, právo na vrátenie poistného sa premlčí do desiatich
rokov od posledného dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom bola platba uvedená v odseku 1 a 2 a
zúčtovaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici. Podľa ods. 4 tohto ustanovenia, poistné,
ktoré je Sociálna poisťovňa povinná vrátiť, sa použije na zápočet pohľadávky Sociálnej poisťovne voči
fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné alebo voči jej právnemu nástupcovi.

88. Žalobcom napadnuté rozhodnutia správnych orgánov boli podľa názoru súdu vydané v súlade
s ustanovením § 209 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, lebo v
odôvodneniach rozhodnutí uviedli, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami boli
vedené pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovali.

89. Ostatné námietky žalobcu vo vzťahu k prejudikovaniu rozhodnutí v dôsledku oznámení žalovanej
príslušnému orgánu S. republiky a retroaktivite súd konštatuje, že žalobca v žalobách neuvádzal
v súvislosti s uvedenými námietkami porušenia konkrétneho právneho predpisu, ktorý by správnym
orgánom takýto postup zakazoval, a aké konkrétne subjektívne práva žalobcu boli porušené. Ústava
Slovenskej republiky v článku 2 ods. 2 upravuje, že štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v
jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

90. V tejto súvislosti súd poukazuje na list Úradu sociálneho zabezpečenia N. S. republika ohľadom
posúdenia „uplatniteľnej legislatívy“, ktorým rozhodol vo veci zamestnanca žalobcu Q. O. tak, že
pre neho platí výslovne legislatíva S. republiky (list 07.07.2014 doručený sociálnej poisťovni ústredie
16.07.2014).

91. V konaniach bolo jednoznačne preukázané, že žalobca nemá v mieste sídla spoločnosti Karpatská
754/7, Svidník zriadenú žiadnu prevádzku, resp. kanceláriu a kontrolou bolo zistené, že uvedení jeho
zamestnanci nevykonávajú takú činnosť na území Slovenskej republiky, ktorá by podliehala vzniku
poistenia v súlade s platnou právnou legislatívou na území Slovenskej republiky.

92. Po preskúmaní rozhodnutí žalovanej vo vzťahu k žalobným námietkam k porušeniu práv žalobcu
senát správneho súdu dospel k záveru, že rozhodnutia a postup žalovanej sú v súlade so zákonom,
preto žaloby ako nedôvodné zamietol.

93. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 167 a nasledujúcich a účastníkom náhradu trov konania
nepriznal, pretože žalobca v konaní úspech nemal a z toho dôvodu mu nepriznal ani trovy odvolacieho



konania. U žalovanej aj pri úspechu v konaní neboli splnené podmienky uvedené v ustanovení § 168
S.s.p.

94. Senát krajského súdu vo veci rozhodol jednohlasne v pomere 3:0 hlasov (§ 139 ods. 4 S.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od doručenia
rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ak tento zákon neustanovuje inak ( ustanovenie §
443 ods. 1 v spojení s ustanovením § 444 ods. 1 S.s.p.).

V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 ods. 1, 2 S.s.p.) uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p.
sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno
meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 S.s.p.).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovať musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§
449 ods. 1 S.s.p.). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia
byť spísané advokátom.