Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 27CoP/30/2019 z 24. 6. 2019
Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 24. júna 2019, sp. zn. 27CoP/30/2019, ECLI:SK:KSTN:2019:3818204424.1
Krajský súd Trenčín | 27CoP/30/2019 | ECLI:SK:KSTN:2019:3818204424.1 | 2019-06-24 | Rozsudok
Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti
Citované ustanovenia: § 387 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/5ca7999f-1e7f-40e4-a1eb-62dab1b9f3d5
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2019:3818204424.1

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27CoP/30/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3818204424
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Záhumenská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3818204424.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a
sudkýň JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Martiny Trnavskej vo veci starostlivosti súdu o maloletú E., zast.
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v T., dieťa rodičov - otca Y., matky R., o zvýšenie
výživného, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 18.marca 2019, č.k.
15P/44/2018-135, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie     p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov     n e m á    nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zvýšil vyživovaciu povinnosť matky dieťaťa na maloletú
E., naposledy určenú rozsudkom OS Prievidza č. 15P/22/2017 zo dňa   10.07.2017 zo sumy 30% sumy
životného minima na nezaopatrené a neplnoleté dieťa mesačne na sumu 60,- eur od 01.09.2018 do
31.01.2019 a od 01.02.2019 mesačne na sumu 80,- eur, ktoré výživné je matka dieťaťa povinná platiť k
rukám otca dieťaťa, mesačne vždy vopred, najneskôr do posledného dňa predchádzajúceho mesiaca.
Matke uložil povinnosť nedoplatok na výživnom z titulu zvýšenia výživného za čas od 01.09.2018 do
31.03.2019 vo výške 250,- eur splácať v mesačných splátkach po 20,- eur spolu s bežným výživným,
počnúc právoplatnosťou rozsudku až do úplného zaplatenia pod stratou výhody splátok pri vynechaní
jednej mesačnej splátky. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine. Návrh
otca na zvýšenie výživného považoval za čiastočne dôvodný. Konštatoval, že od  doby poslednej  úpravy
výživného ubehlo takmer dvojročné obdobie. V čase poslednej úpravy výživného maloletá mala  necelé
dva roky a začala navštevovať jasle. Otec bol zamestnaný a matka poberala rodičovský príspevok a
rodinný  prídavok, následne bola nezamestnaná.  Matka  je  naďalej nezamestnaná,  počas  celého
roku 2018 bola evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie, zapájala sa do aktivačných prác a dávku
v hmotnej núdzi  do  februára 2019 poberala vo výške 180,- eur. Okrem toho si privyrába predajom
kozmetiky s príjmom do 28,- eur  mesačne. Podľa názoru súdu prvej inštancie nie je možné u matky
akceptovať  dlhotrvajúci  stav  jej nezamestnanosti, a tým aj nemožnosti prispievať na  výživu  dieťaťa
minimálnym výživným. Matka  počas roku   2017   a do   novembra  2018  nebola  PN, nenavštevovala
do novembra 2018 odbornú psychiatrickú ambulanciu, pričom  tento čas  si  riadnu prácu s vyšším
príjmom nezabezpečila. V súvislosti  s podaným návrhom otca sa  jej psychické problémy opäť  obnovili
a znovu   je  PN, z ktorého dôvodu sa  nemohla  dostaviť ani na súdne pojednávanie. Súd prvej inštancie
vyslovil, že ak má matka taký závažný zdravotný stav, ktorý  dlhodobo  odôvodňuje  jej  nemožnosť
zapojiť  sa do práce,  mala  možnosť  pri dlhotrvajúcej  PN  požiadať o priznanie invalidného dôchodku,
ktorý by objektivizoval  jej zdravotné obtiaže. Preto  i za stavu, že  jej príjem oproti dobe poslednej úpravy
výživného, kedy ešte poberala rodičovský príspevok a rodinný prídavok, pričom v tej dobe sa o dieťa
staral už otec  dieťaťa,   je  nižší a matka poberá  len dávku v hmotnej núdzi 180,- eur a privyrobí  si



do 28,- eur mesačne, súd s poukazom na  dobu poslednej úpravy výživného  a zmenu pomerov, ktorá
nastala u maloletej  v dôsledku jej zaradenia do predškolského zariadenia, považoval za potrebné jej
vyživovaciu povinnosť  zvýšiť. Do januára 2019 odkedy je matka PN, nepreukázala  súdu  také okolnosti,
ktoré by jej bránili  riadne  sa zamestnať a tak si zvýšiť  príjem.  Súd prvej inštancie na druhej strane
rešpektoval labilný  zdravotný stav matky s tým, že matka  môže najmenej na čiastočný pracovný úväzok
prácu vykonávať, čoho najlepším dôkazom je to, že počas aktivačných prác  túto prácu na dobu 4
hodín aj vykonávala. Pri  takejto práci by matka podľa názoru súdu mohla  dosiahnuť príjem aspoň do
300,- eur, z ktorého  by bez vážnych problémov mohla plniť  výživné podľa  úpravy súdu vykonanej
týmto rozhodnutím. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že nemôže nevidieť  i to, že  matka má dlhodobo
len príjem 180,- eur,  resp.  teraz  150,- eur  mesačne, pričom v situácii, keď  všetky výdavky na jej
osobu hradí jej matka, čo bolo v konaní niekoľkokrát zvýrazňované, musí matka  aj z tohto faktického
príjmu  byť  za podmienok výdatnej pomoci jej matky schopná plniť zvýšené výživné od 01.09.2018
do 31.01.2019 aspoň v sume 60,- eur mesačne. Ak matka má osobné a sociálne pomery také, že má
pridelený nájomný mestský  byt, ktorý hradí  výlučne jej matka, žije so svojou matkou                 v jednej
domácnosti a matka  hradí za ňu aj všetky  podstatnejšie výdavky,  dlh na  zdravotnom poistení,  kúpu
auta,  pohonné hmoty a matka jej ide financovať aj dennú formu vysokoškolského štúdia, môže sa na
takýchto pomeroch a takejto životnej úrovni  podieľať      i dieťa   formou  zvýšeného  výživného  (§  62
ods. 2  Zákona o rodine). Je na úvahu rozhodnutie matky, ktorá chce ísť  študovať dennou formou štúdia
pri  závažných psychických  problémoch,  kedy zrejme nebude  možné aby sa zapojila do pracovného
procesu, akú predstavu má matka o výške výživného na maloletú  do budúcna. Súd prvej inštancie
nepovažoval ďalej za  nevyhnutný výdavok sumu za mobilný telefón 28,- eur mesačne v situácii, keď
matka je  nezamestnaná, pretože na komunikáciu s otcom a inú nevyhnutnú komunikáciu   jej musí
postačiť  aj  nižšia suma. Súd  prvej inštancie zohľadnil matkou uvádzané výdavky na  lieky  - do 10,- eur
mesačne, i keď ich matka nepreukázala, zohľadnil výdavky na bežné  potreby, ošatenie,  obuv, stravu,
avšak s tým, že matka si musí  byť  vedomá, že  tieto výdavky sú  aj na strane  dieťaťa a na týchto
výdavkoch sa musí matka nevyhnutne podieľať.  Ďalej dôvodil, že matka si musí byť  vedomá, že svoju
vyživovaciu povinnosť  si musí plniť  vo finančnom vyjadrení. Vzhľadom na  zlú  komunikáciu s otcom
je vylúčené, aby si výživné plnila aj inou naturálnou formou. Na rozdiel od  otca  matka si vyživovaciu
povinnosť výkonom osobnej starostlivosti o dieťa  neplní,   nenavštevuje lekárov                 s maloletou,
nejaví záujem o dieťa ani v škôlke.  Vychádzajúc teda z potencionality príjmu          u matky, resp. i z
faktického príjmu  z dávky v hmotnej núdzi, mal súd prvej inštancie za to, že matka je schopná plniť si
výživné od 01.09.2018 vo výške  60,- eur  mesačne.                           S účinnosťou od 01.02.2019
súd zvýšil matke výživné na sumu 80,- eur mesačne,  pretože             v tejto dobe poklesol príjem
otca v dôsledku  straty príjmu  zo zamestnania a zmeny pomerov, ktorá  od tejto doby nastala  u neho.
Matka  má príjem z dávky v hmotnej núdzi 150,- eur, je PN, pričom túto PN súd  nemôže posúdiť ako
trvalú zmenu, ktorá  by  odôvodnila trvalú zmenu pomerov  na strane  matky o to zvlášť, že matka
má v úmysle  ísť  študovať.                            V prípade jej potencionálneho príjmu aspoň na
čiastočný pracovný úväzok  musí  byť  v jej schopnostiach platiť  výživné aspoň v sume 80,- eur, pretože
potreby dieťaťa  takéto výživné odôvodňujú. V tejto súvislosti súd prvej inštancie konštatoval, že matka
dieťaťa má prvoradú povinnosť voči svojmu dieťaťu a táto musí predchádzať  jej prípadnému rozhodnutiu
študovať,  resp.  mala by zvoliť takú formu štúdia, aby  si popri nej mohla  plniť  v primeranej a potrebnej
výške  vyživovaciu povinnosť. Súd prvej inštancie konštatoval zmenu pomerov, ktorá nastala na strane
maloletej, ktorá je od  septembra 2018  začlenená do predškolského zariadenia, kde otec hradí mesačne
približne 30,- eur, pričom ide o školné  a stravné. Uviedol, že otec preukázal výdavky spojené s nástupom
dcéry do škôlky,  a to nákup hygienických potrieb, ošatenia, obuvi - viď pokladničné doklady, o ktorých
opodstatnenosti nemal súd prvej inštancie najmenšie pochybnosti. Otec pritom  navštevuje  s dcérou
aj odborné ambulancie, aktuálne jej stav vyžaduje operáciu mandlí, s čím bude mať otec nepochybne
zvýšené výdavky. Len za dobu od podania návrhu otec predložil  výdavky na lieky v sume 135,- eur,
výdavky  za nákup drogérie 59,63 eur,  výdavky na zakúpenie  ošatenia, obuv, pričom ide  o výdavky z
posledných mesiacov. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že otec dieťaťa oproti dobe od poslednej
úpravy výživného  mal zachovaný rovnaký príjem,  do  konca januára 2019 mal príjem z pracovného
pomeru priemerne              491,40 eur  (priemer  od   01.09.2018 do 31.01.2019), invalidný dôchodok
320,- eur, teda spolu príjem 811,40 eur. Od  februára   2019 má len dávku počas PN vo výške   308,- eur
a invalidný dôchodok, teda spolu príjem  628,- eur,  teda ide o pokles príjmu takmer                        o 200,-
eur.  Otec prišiel o pracovný pomer z objektívnych dôvodov vzhľadom na  povahu pracovného pomeru,
okrem toho je PN, preto návrhy  zástupkyne matky o jeho možnom zamestnaní nie sú namieste, o to
zvlášť, že otec je dlhodobo plne invalidný vzhľadom na jeho zdravotné postihnutie. Je nevyhnutné, aby
predovšetkým matka  vyvinula maximálne úsilie zapojiť  sa v rámci možností  do pracovného pomeru,



aby si mohla plniť zákonnú vyživovaciu povinnosť v primeranej výške. Teda od 01.02.2019 ide o zníženie
príjmu  u otca   približne            o 200,- eur, preto súd zvýšil matke výživné  o 20,- eur mesačne na
sumu  80,- eur. Matka si musí byť vedomá, že otec si plní vyživovaciu povinnosť predovšetkým výkonom
osobnej starostlivosti o dieťa a domácnosť, v ktorej  dieťa žije  (§  62  ods. 4  Zákona o rodine). Otec
prispieva matke na  bývanie a stravu sumou 270,- eur, okrem toho zakupuje stravu do domácnosti,
uhrádza náklady na zdravotnú starostlivosť sebe a aj dcére, spláca osobné motorové vozidlo 90,- eur
mesačne, ktoré vzhľadom na svoje postihnutie  nevyhnutne potrebuje  a zo zvyšku  príjmu hradí  výdavky
na  maloletú. Vzhľadom na uvedené  súd prvej inštancie zvýšil výživné zo strany matky od 01.09.2018,
odkedy bol podaný návrh  zo strany otca na sumu  60,- eur a od 01.02.2019 na sumu 80,- eur mesačne,
pričom ide  len o výživné, ktoré len čiastočne pokrýva  potreby dieťaťa. Nedoplatok na výživnom za dobu
od  01.09.2018  do   31.01.2019  vo výške  150,- eur  (matka platila výživné 30,- eur, rozdiel medzi
30,- eur a 60,- eur  je 5 mesiacov  x  30,- eur 150,- eur),  a za  mesiace  január a marec   2019  ide
o nedoplatok vo výške  100,- eur  (2 mesiace x 50,- eur). Spolu nedoplatok  predstavuje sumu  250,-
eur a túto sumu súd  podľa  § 232  ods. 3 CSP povolil matke  splácať  po 20,- eur  spolu s bežným
výživným. Súd prihliadol na výšku nedoplatku  a aktuálny príjem matky, ktorý nedovoľuje uhradiť  celý
nedoplatok  jednorázovo.

2. Proti rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka maloletej, ktorá nesúhlasila
so zvýšením svojej vyživovacej povinnosti. Súdu prvej inštancie vytýkala, že nedostatočne vyhodnotil
predložené dôkazy (ukončenie pracovného pomeru otca dohodou bez odstupného, úmyselné
nastúpenie na PN otca 2 dni pred ukončením pracovného pomeru, nepredloženie ďalších príjmov z
kompenzácií zdravotného postihnutia otca poskytujúcich ÚPSVaR, uvádzanie skresľujúcich dokladov
o zvýšených nákladoch - splácanie úveru na nákup auta, neakceptovanie potvrdenia o výške pomoci
v hmotnej núdzi matky, ktorý potvrdzuje, že jej príjem nie je ani na hranici životného minima pre jej
osobu). Súdu prvej inštancie ďalej vytýkala, že nevyhodnotil možnosti a schopnosti oboch rodičov
plniť vyživovaciu povinnosť, vychádzal z potencionality príjmu matky, pričom potencionálny príjem otca
v prípade, že by využil svoje vzdelanie a pracovné skúsenosti nezohľadnil. Ďalej súdu vytýkala, že
označil práceneschopnosť matky za účelovú, pričom neskúmal opodstatnenosť práceneschopnosti
otca, nepreveril dôvody, ktorými otec odôvodňoval podanie návrhu - nástup maloletej do materskej
školy (nevyžiadanie si skutočnej dochádzky maloletej za obdobie od 01.09.2018 do konania súdneho
pojednávania), vytýkala mu prijatie zavádzajúcich dôkazov o životnom štýle a finančných nákladoch
matky maloletej, ktoré nesúviseli s predmetom konania a ich cieľom bolo spochybniť zdravotný stav
matky a potvrdenie z úradu práce o poberaní pomoci v hmotnej núdzi. Dôvodila, že rozsudok súdu
prvej inštancie zapríčiní, že sa matka dostane do krízovej situácie, ktorá priamo ohrozí jej existenciu a
spôsobí, že v dôsledku finančných prostriedkov nebude môcť platiť výživné na maloletú E. a vystaví sa
tak hrozbe trestného stíhania za neplnenie vyživovacej povinnosti a možnému exekučnému konaniu.

3. Otec maloletej v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol potvrdenie napadnutého
rozsudku. Poukazoval na to, že súd prvej inštancie si vyžiadal stanovisko Y. Q. o ukončení pracovného
pomeru. Otec predložil dôkazy potvrdzujúce, že je osobou ŤZP s mierou postihnutia 3.stupňa, pričom
mu z ťažkého zdravotného postihnutia vyplývajú sociálne dôsledky, a to v oblasti mobility a orientácie,
v oblasti zvýšenia výdavkov, v oblasti sebaobsluhy. Peňažné príspevky na kompenzáciu ťažkého
zdravotného postihnutia sú výlučne priznávané osobám so ŤZP a slúžia výlučne na zmiernenie
dôsledkov ich ťažkého zdravotného postihnutia. Otcovi bol priznaný peňažný príspevok na kompenzáciu
zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového
zariadenia mesačne vo výške 9,28% sumy životného minima - 19,04 eur mesačne, peňažný príspevok
na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového
vozidla mesačne vo výške 60,70% sumy životného minima - 34,25 eur mesačne. Otec predložil všetky
potrebné doklady preukazujúce oprávnené výdavky na maloletú E.. Mesačne spláca 78,78 eur spotrebný
úver L., ktorý si vzal na kúpu osobného motorového vozidla, ktoré ako občan s ťažkým zdravotným
postihnutím odkázaný na individuálnu prepravu potrebuje. Zdôrazňoval, že je dlhodobo invalidný a
vzhľadom na zdravotné postihnutie je nevyhnutné, aby sa predovšetkým matka zamestnala a aby si
mohla plniť zákonnú vyživovaciu povinnosť v primeranej miere. Zdôrazňoval, že počas pracovného
pomeru si nemohol dovoliť byť dlhodobo PN, pretože bol zamestnaný cez projekt a v podmienkach
projektu sa uvádza, že zamestnanec musí mať odpracovaný určitý počet dní/hodín, aby boli naplnené
podmienky vyplácania miezd zamestnaných cez projekt. Okrem toho musel zabezpečovať potreby
maloletého dieťaťa, keďže matka nebola schopná podieľať sa na uspokojovaní potrieb dieťaťa. Ďalej
poukazoval na to, že zo šetrenia vykonaného zo strany sociálnoprávnej ochrany detí a mládeže v



T. nespochybniteľne bolo preukázané, že maloletá od 01.09.2019 navštevuje predškolské zariadenie.
Dochádzku mala prerušenú od 01.02.2019 do 31.03.2019 z dôvodu, že sa môže podrobiť operačnému
zákroku len úplne zdravé. Pokiaľ však dieťa nenavštevuje predškolské zariadenie z dôvodu choroby,
vyživovacia povinnosť nezaniká, práve naopak, zvyšuje sa o potrebné lieky, probiotiká, vitamíny,
pohonné hmoty a v prípade odborného vyšetrenia aj o ortopedické pomôcky. Pri ochorení maloletej otec
musí vynaložiť minimálne od 30 eur do 50 eur podľa vážnosti ochorenia. V prípade odborných vyšetrení
ORL v F. F. stála otca cesta 2x20 eur na pohonných hmotách a v prípade odborného vyšetrenia v F.
len pohonné hmoty stoja 50 eur, jedna na mieru urobená ortopedická obuv 23 eur. Otec uviedol, že
nemá problém uvedené zdokladovať, matka nikdy na nič neprispela. Mal za to, že súd prvej inštancie
správne poukázal na to, že keď matka má vytvorené také podmienky, že jej matka jej kupuje autá, platí
jej pohonné hmoty, platí jej byt a ešte jej bude hradiť aj všetky náklady spojené s vysokou školou, je
schopná za matku maloletej uspokojovať oprávnené výdavky, ktoré sú na strane dieťaťa.

4. Opatrovník maloletej v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že zvýšenie výživného je
v záujme maloletej. Určenú výšku výživného považuje za primeranú veku a odôvodneným potrebám
maloletej. Navrhol preto potvrdenie napadnutého rozsudku.

5. Krajský súd preskúmal vec podľa § 65 a § 66 CMP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
§ 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdiť.

6. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní matkou
maloletej vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej
inštancie. Z daného titulu si odvolací súd osvojuje dôvody napadnutého rozhodnutia, na ktoré v celom
rozsahu poukazuje v zmysle § 387 ods.2 CSP.

7. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti
nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 1,
2 Zákona o rodine). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v
akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov (§ 62 ods. 4
Zákona o rodine).

8. Rozhodnutie o výživnom nie je rozhodnutím nemenným. Priznané výživné možno v zmysle § 78 ods.
1 Zákona o rodine zmeniť v prípade, ak sa zmenia pomery. Citované zákonné ustanovenie vychádza
z predpokladu, že výživné sa vždy určuje podľa stavu, ktorý existuje v čase, keď súd rozhoduje o
výživnom. Plynutím času však môže nastať zmena pomerov ako na strane maloletých detí, a to v
dôsledku pribúdajúceho veku, nárastom ich odôvodnených potrieb, nákladov na štúdium, tak aj na
strane rodičov, a to zvýšením alebo znížením ich príjmu, prípadne pribudnutím alebo odbudnutím ich
vyživovacích povinností.

9. V danej veci súd prvej inštancie správne pri rozhodovaní o zmene výživného porovnal okolnosti
dôležité pre určenie výživného v čase skoršieho rozhodovania a v čase nového rozhodovania pre
posúdenie, či došlo alebo nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu posledného
rozhodnutia o výživnom. Pri posudzovaní zmeny pomerov prihliadol na rozhodujúce okolnosti, ktoré
odôvodňovali zmenu výživného.
10. Od poslednej úpravy výživného uplynuli 2 roky, maloletá začala navštevovať predškolské zariadenie.
Pomery maloletej sa tak nepochybne zmenili, nakoľko nastala zmena spočívajúca v plynutí času a
vzrastajúcim vekom maloletej s ohľadom na celkový vývoj životných nákladov od doby poslednej
úpravy výživného. Bolo tak potrebné prihliadnuť jednak na vek maloletej, na náklady súvisiace s
návštevou predškolského zariadenia, so zdravotným stavom maloletej, ktoré všetky náklady predstavujú
jej odôvodnené potreby.

11. Pokiaľ ide o majetkové pomery matky maloletej ako osoby povinnej platením výživného, súd prvej
inštancie vychádzal z potencionality príjmu matky, ktorý by mohla dosahovať, keď mal za to, že matka
nepreukázala súdu také okolnosti, ktoré by jej bránili riadne sa zamestnať a tak si zvýšiť príjem, a to
za rešpektovania jej zdravotného stavu. Možno mať za to, že matka ani pri svojom zdravotnom stave



nevynakladá všetko úsilie na to, aby získala príjem, z ktorého by si mohla riadne plniť svoju vyživovaciu
povinnosť k maloletej.

12. Odvolací súd poukazuje na to, že princíp potencionality príjmov je inštitútom výrazne ochraňujúcim
záujmy oprávneného. Záujem zákonodarcu na tom, aby v rámci majetkových vzťahov odvodených
od príslušných osobných rodinnoprávnych vzťahov boli uspokojené potreby subjektov týchto vzťahov,
siaha až do tej miery, že umožňuje hodnotiť nielen jeho životné okolnosti a pomery, ktoré sú reálne
dané (prednosť pred princípom fakticity), ale aj tie, ktoré by za určitých podmienok mohli existovať.
Zdôvodnenie sa vidí v existenčnom charaktere výživného a v potrebe zabrániť povinnému, aby svojím
konaním znižovať jeho rozsah. V danej veci súd prvej inštancie správne vychádzal z potencionality
príjmu matky, ktorý by mohla dosahovať, a to za rešpektovania jej zdravotného stavu a s tým súvisiacich
výdavkov.

13. Pokiaľ súd prvej inštancie na základe ním zisteného skutkového stavu zvýšil výživné  zo strany matky
na maloletú E. zo sumy 30% sumy životného minima na nezaopatrené a neplnoleté dieťa na sumu 60
eur od 01.09.2018 do 31.01.2019 a od 01.02.2019 na sumu            80 eur mesačne, nemohol odvolací
súd jeho rozhodnutiu nič vytknúť, nakoľko výška výživného pre maloletú zodpovedá odôvodneným
potrebám maloletej, ako aj možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom matky. Odvolací súd
zdôrazňuje, že vyživovacia povinnosť otca k maloletej je plnená predovšetkým jeho osobnou dennou
starostlivosťou                o maloletú, pričom nepochybne prispieva na potreby maloletej zo svojho príjmu,
ktorý dosahuje aj napriek tomu, že je osobou dlhodobo plne invalidnou vzhľadom na jeho zdravotné
postihnutie.
14. K ďalším odvolacím námietkam matky odvolací súd zdôrazňuje, že výživné má prednosť pred inými
výdavkami rodiča a súd neberie do úvahy pri skúmaní možností a schopností povinného rodiča, ako aj
jeho majetkových pomerov výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

15. Dodáva, že právo na výživu je zákonný nárok dieťaťa a každý rodič je povinný vyživovať dieťa, aj
keď na úkor svojho minima.

16. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

17. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP. Ide o mimosporové
konanie, pre ktoré platí zásada, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Každý z
účastníkov si teda sám znáša trovy, ktoré v konaní platil.

18. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza (§ 76 CMP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)               (§ 428 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia u miestne
príslušného súdu podľa zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok.



Rozhodnutie o peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou exekúcie podľa
Exekučného poriadku, a to exekúciou zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky,
prikázaním pohľadávky z účtu v banke, prikázaním iných peňažných pohľadávok, postihnutím iných
majetkových práv, exekúciou na obchodný podiel, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných
papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.

Rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná
povinnosť vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou súdneho výkonu rozhodnutia podľa zákona č.
161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, a to odňatím maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia
nemá byť a odovzdaním tomu, komu bol podľa rozhodnutia zverený, alebo tomu, komu rozhodnutie
priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene
premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať.