Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžr/81/2016 z 25. 4. 2017
Citácia: uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. apríla 2017, sp. zn. 3Sžr/81/2016, ECLI:SK:NSSR:2017:1015201374.1
Najvyšší súd | 3Sžr/81/2016 | ECLI:SK:NSSR:2017:1015201374.1 | 2017-04-25 | Uznesenie
Citované ustanovenia: § 249 ods. 2 OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/92cd1400-adaf-49fb-80e1-13aa6a0e177e
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1015201374.1

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3Sžr/81/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201374
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Rumana
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:1015201374.1

Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Lesné pozemkové spoločenstvo v Záhorskej
Bystrici, Čsl. Tankistov 135, Bratislava, zastúpený: JUDr. Margita Medveczká, advokátka, Drotárska
cesta 68, Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor, Ružová dolina
27, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, konajúc o odvolaní žalobcu proti
uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/202/2015-73 zo dňa 13. júna 2016, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/202/2015-73 zo dňa
13. júna 2016  p o t v r d z u j e.

Žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania  n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Krajský súd v Bratislave zastavil konanie vo veci vedenej na Krajskom súde
v Bratislave pod sp. zn. 5S/202/2015. Žalobca sa podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti
rozhodnutia žalovaného označeného ako „Námietky voči návrhu registra obnovenej evidencie pozemkov
v k.ú. M., bod. č. 4, 6, 7, 8, 9, 10 a 11 - odpoveď zo dňa 01.06.2015“ s návrhom na jeho zrušenie a
vrátenie veci na ďalšie konanie. Ďalej žiadal, aby súd rozhodol, že postup žalovaného vo veci návrhu
registra obnovenej evidencie pozemkov v k.ú. M. vo veci námietok žalobcu č. 4, 6, 7, 8, 9, 10 a 11
je nezákonný. Súčasne navrhol, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaradiť pozemky evidované v
katastri nehnuteľností v k.ú. M. na listoch vlastníctva č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,
XXXX, XXXX, XXXX  a XXXX  do konania o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov
k pre k.ú. M.Krajský súd v odôvodnení uznesenia uviedol, že žaloba neobsahovala podstatné náležitosti,
ktoré musí žaloba v správnom súdnictve v zmysle § 249 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len „O.s.p.“) obsahovať. Z toho dôvodu uznesením č. k. 5S/202/2015-65 zo dňa 18.01.2016
vyzval žalobcu, aby v lehote 15 dní od doručenia uznesenia správne formuloval konečný návrh (ako
navrhuje, aby súd rozhodol - návrh znenia výroku rozsudku, resp. zákonnosť ktorého rozhodnutia
žalovaného má byť v súdnom konaní preskúmavaná) a čoho konkrétne sa domáha voči žalovanému,
resp. ktoré časti napadnutého rozhodnutia považuje za nezákonné, a preto sa domáha ich súdneho
prieskumu - ich riadne odôvodnenie. Krajský súd zároveň žalobcu poučil o právnych následkoch
nedoplnenia žaloby v stanovenej lehote. Uznesenie mu bolo doručené dňa 15.02.2016. Podaním,
doručeným dňa 02.03.2016 žalobca požiadal o predĺženie lehoty na doplnenie žaloby o 5 dní z dôvodu
potreby zaobstarania dôkazov dôležitých pre konanie, ktoré je nutné zadovážiť. Krajský súd súhlasil s
predĺžením lehoty, avšak žalobca do dňa vydania napadnutého uznesenia, teda do 13.06.2016 žalobu
žiadnym spôsobom nedoplnil. V správnom súdnictve sa uplatňuje dispozičná zásada znamenajúca, že
správny súd preskúma napadnuté rozhodnutie len v medziach a rozsahu určenom žalobcom. Nemôže
preskúmať administratívne rozhodnutie nad rámec vymedzený žalobcom v žalobe. Zo žaloby musí
byť zrejmé, v ktorých častiach a z akej stránky má správny súd napadnuté rozhodnutie preskúmať.
Žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje tvrdenie o porušení zákona,
ktorý však musí tiež konkretizovať, t.j. že správny orgán porušil vydaním rozhodnutia konkrétny zákon



alebo iný právny predpis, a to poukázaním na konkrétne ustanovenia právnych predpisov hmotného
alebo procesného práva. Navrhovaným petitom je výrok o zrušení napadnutého správneho rozhodnutia,
prípadne aj prvostupňového správneho rozhodnutia a vrátenie veci žalovanému správnemu orgánu na
ďalšie konanie. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca nedoplnil žalobu v stanovenej lehote, resp. ani
po uplynutí predĺženej lehoty a to i napriek poučeniu zo strany súdu o právnych následkoch v podobe
zastavenia konania, správny súd podľa § 250d ods. 3 O.s.p. konanie zastavil.

Proti uvedenému uzneseniu podal žalobca včas odvolanie a uviedol, že dôkazy sa mu nepodarilo
zaobstarať, preto chcel správny súd požiadať o zabezpečenie nielen administratívneho, ale aj ďalšieho
spisového materiálu. Krajský súd však konanie zastavil, keďže žalobca nedoplnil žalobu v zmysle
výzvy súdu. Túto však nebolo možné doplniť bez zaobstarania predmetných dôkazných prostriedkov.
Žalobca ďalej uviedol, že podstatou žaloby je nezákonné rozhodnutie Okresného úradu v Bratislave,
katastrálneho odboru pri rozhodovaní o námietke žalobcu. Okresný úrad nedodržal úradný postup v
zmysle zákona, keď nevydal o námietkach žalobcu proti návrhu registra obnovenej evidencie pozemkov
rozhodnutie. Konanie Okresného úradu v Bratislave pri zapisovaní Slovenskej republiky - Lesov SR do
listov vlastníctva považuje žalobca za obštrukčné a zavádzajúce (námietky pod bodmi 8 -11). Okresný
úrad v Bratislave ohľadom týchto námietok uviedol, že vlastnícke práva k pozemkom zapísaným na
listoch vlastníctva č. č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX  a
XXXX  sú zapísané v katastri nehnuteľností v celosti. Zo znamená, že uvedené nehnuteľnosti sú
v súbore geodetických informácií a v súbore popisných informácií evidované úplne. Z tohto dôvodu
predmetné pozemky zapísané na uvedených listoch vlastníctva nie sú predmetom konania o obnove
evidencie pozemkov podľa zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva
k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 180/1995 Z.z.“), konanie sa ich žiadnym
spôsobom nedotýka, a preto nie sú uvedené ani v návrhu registra. Listy vlastníctva boli bezprostredne
pred začatím konania ROEP neúplné, a preto v zmysle zákona mali byť predmetom ROEP. Aby ich
komisia ROEP nemusela zaraďovať do konania o ROEP, dopísali do listov vlastníctva tak, aby tieto boli
úplné - Slovenskú republiku - Lesy SR. Podstatným dôkazom v tejto veci je zápisnica zo zasadnutia
komisie ROEP, z ktorej tieto skutočnosti vyplývajú, avšak túto zápisnicu žalobcovi nikto nesprístupnil k
nahliadnutiu. Z toho dôvodu žalobca nedisponuje podkladmi, z ktorých nezákonnosť postupu Okresného
úradu Bratislava vyplýva. Podľa názoru žalobcu jedine cestou súdu je možné zabezpečiť predmetnú
zápisnicu a ďalšie dôkazné materiály, z ktorých bude nesprávny úradný postup a nezákonné rozhodnutie
vyplývať. Z toho dôvodu požiadal súd, aby zabezpečil zápisnice komisie ROEP pre Záhorskú Bystricu
od jej ustanovenia až do doby 01.06.2015, kedy bolo vyhotovené rozhodnutie, ktorého nezákonnosť
žalobca namietal. Žalobca má za to, že krajský súd odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom,
keď zastavil konanie z dôvodu, že žalobca nedoplnil žalobu, hoci doplnenie vychádzalo z dôkazu a
skutočností, ktoré žalobca bez svojej viny nemohol zabezpečiť. Na základe uvedených skutočností
navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie
s tým, že krajský súd má zabezpečiť materiály potrebné ku konaniu.

Žalovaný k podanému odvolaniu žalobcu uviedol, že zákon dáva možnosť voči návrhu registra podať
námietky. S poukazom na § 1 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z.z. predmetom konania sú len pozemky
vymedzené plošne vlastníckymi vzťahmi alebo držbou, ktoré nie sú evidované, alebo sú evidované
neúplne podľa osobitných predpisov v súbore geodetických informácií a v súbore popisných informácií,
možno aj námietku podať len voči pozemku, ktorý je predmetom konania. Keďže pozemky, ktoré sú
evidované v súbore geodetických informácií a v súbore popisných informácií v celosti (teda aj namietané
pozemky), v dôsledku čoho nie sú predmetom konania, nie je možné o nich ani rozhodnúť. Žalovaný
uviedol, že takejto námietke nemožno rozhodnutím vyhovieť ani nevyhovieť, konanie zastaviť ani
prerušiť, keďže podľa zákona č. 180/1995 Z.z. sa konanie ohľadom týchto pozemkov ani nikdy nezačalo.

Pozemky z PKV č. 26 boli pôvodne ako skonfiškované nehnuteľnosti podľa nariadenia 104/1945
v znení nariadenia č. 64/1946 grófovi W. X. zo dňa 29.01.20148 a Hospodárskej zmluvy zo dňa
01.11.1988 v celosti zapísané do vlastníctva Slovenskej republiky - v správe Lesy SR š.p. na LV č.
XXXX  ešte v roku 1989. Na základe rozhodnutí Okresného úradu Bratislava IV, odboru pozemkového,
poľnohospodárstva a lesného hospodárstva pozemkového úradu č. 827/02-10/J04 zo dňa 06.07.2004,
č. 1076/02-10/JO4 z 08.07.2002 a č. 1074/02-10/JO4 z 08.07.2002 sa pozemky zapísali na LV č.
XXXX, XXXX, XXXX  (neskôr rozdelené na LV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX) v prospech oprávnených
osôb - reštituentov. Zápis vlastníctva povinnej osoby - Slovenskej republiky v správe Lesy SR, š.p.
na podiel, ktorý nebol predmetom reštitúcie, na týchto listoch vlastníctva bol opomenutý. Katastrálny



odbor opravou takéhoto chybného zápisu v konaní o oprave chyby v katastrálnom operáte podľa §
59 ods. 1 písm. a/ zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných
práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov na základe rozhodnutia č.
X-150/2013 zo dňa 17.07.2013 len zosúladil údaje katastra nehnuteľností s listinami a reklamačným
konaním opätovne zapísal vlastníctvo SR - Lesy SR na listy vlastníctva č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,
XXXX, XXXX, XXXX, k.ú. M., preto neboli predmetom konania ROEP. Odstraňovanie chýb v katastri
nehnuteľností, ktoré vznikli chybným zápisom listín, je bežným postupom katastrálneho odboru aj v
priebehu spracovania registra a nemožno ho považovať za obštrukčný a zavádzajúci.

Konanie o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim sa začalo vyvesením
verejnej vyhlášky o začatí konania dňa 08.02.2010 a nie je prípustné, aby sa od začatia konania po
zverejnenie návrhu registra (20.01.2014) nevykonávali žiadne opravy a predmetom konania sa stali aj
tie pozemky, ktorých evidovanie na neúplných listoch vlastníctva vzniklo len chybným zápisom listín.
Práve od zhotoviteľa registra sa vyžaduje, aby správnemu orgánu dával podnety na opravu takýchto
chýb, prípadne katastrálny odbor pri zistení takýchto chýb z vlastného podnetu začne konanie o oprave,
čo bol aj prípad konania X-150/2013. Takýto postup bol dohodnutý dňa 21.03.2013 na pracovnom
stretnutí zhotoviteľa so správnym orgánom, zápis z ktorého žalovaný zaslal v prílohe. Vlastnícke vzťahy
k pozemkom evidovaným na LV č. XXXX  (neskôr rozdelené na LV č. XXXX, XXXX, XXXX) boli
vysporiadané v celosti už v roku 1994 na základe zápisu notárskych zápisníc o osvedčení N 44/93,
Nz 42/93 a N 8/94, Nz 8/94, teda ešte pred začatím konania o obnove evidencie niektorých pozemkov
a právnych vzťahov k nim, preto taktiež nemohli byť predmetom konania. Keďže pozemky na týchto
listoch vlastníctva nie sú predmetom konania podľa zákona, správny orgán nie je oprávnený údaje v
nich obsiahnuté nijakým spôsobom meniť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie
krajského súdu v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní žalobcu (§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.,
§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v odvolacom konaní postupoval v zmysle ust. § 492 ods. 2 zákona č.
162/2015 Z. z. (Správny súdny poriadok), účinného od 01.07.2016, podľa ktorého sa odvolacie konania
podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona dokončia podľa doterajších predpisov, t. j. podľa zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny
poriadok.

Podľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa
použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 249 ods. 1 O.s.p. konanie sa začína na návrh, ktorý sa nazýva žalobou.

Podľa § 249 ods. 2 O.s.p. žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať označenie
rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré napadá, vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie
a postup napadá, uvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho
orgánu, a aký konečný návrh robí.

Prvostupňový súd vyzval žalobcu uznesením č. k. 5S/202/2015-65 zo dňa 18.01.2016 na doplnenie
náležitostí žaloby, konkrétne na uvedenie konečného návrhu (ako navrhuje, aby súd rozhodol -
návrh znenia výroku rozsudku, resp. zákonnosť ktorého rozhodnutia žalovaného má byť v súdnom
konaní preskúmavaná) a čoho konkrétne sa domáha voči žalovanému, resp. ktoré časti napadnutého
rozhodnutia považuje za nezákonné, a preto sa domáha ich súdneho prieskumu - ich riadne
odôvodnenie. Krajský súd zároveň žalobcu poučil o právnych následkoch nedoplnenia žaloby v
stanovenej lehote. Uznesenie bolo žalobcovi doručené dňa 15.02.2016. Podaním, doručeným dňa
02.03.2016 žalobca požiadal o predĺženie lehoty na doplnenie žaloby o 5 dní z dôvodu potreby
zaobstarania dôkazov dôležitých pre konanie, ktoré je nutné zadovážiť. Krajský súd súhlasil s predĺžením
lehoty, avšak žalobca do dňa vydania napadnutého uznesenia, teda do 13.06.2016 žalobu žiadnym
spôsobom nedoplnil. Následne na to Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 5S/202/2015-73 zo dňa



13.06.2016 toto konanie zastavil z dôvodu neodstránenia vád žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil
a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby.

Z dispozičnej zásady, ktorou sa súd v správnom súdnictve riadi, vyplýva žalobcovi z ustanovenia § 249
ods. 2 O.s.p. zákonná povinnosť uviesť okrem všeobecných náležitostí žaloby aj označenie rozsahu,
v ktorom je rozhodnutie napadnuté, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a aký konečný návrh
robí.

Zákon kladie na obsah žaloby ako podmienky všeobecné (§ 42 ods. 3 a § 79 ods. 1 O.s.p.), tak aj
podmienky osobitné pre správne súdnictvo, ktoré sú obsiahnuté v § 249 ods. 2 O.s.p. Žaloba musí preto
obsahovať označenie napadnutého rozhodnutia, označenie všetkých účastníkov konania aj účastníkov
konania pred správnym orgánom (včítane osôb zúčastnených na konaní), presné označenie výrokov,
ktoré žalobca napáda (najmä ak rozhodnutie pozostáva z viacerých výrokov), a žalobné dôvody. Zo
žaloby musí byť pre súd jasné a zrozumiteľné, aké žalobné dôvody uvádza žalobca na podporu svojho
tvrdenia podľa § 247 ods. 1 O.s.p., že dotknutým rozhodnutím bol na svojich právach ukrátený. Súd
nemôže z vlastnej iniciatívy za žalobcu nahradiť žalobné dôvody ani sám nevyhľadáva ďalšie možné
vady napadnutého rozhodnutia. Nakoľko predmetom súdneho preskúmania je predovšetkým zákonnosť
rozhodnutia (nie iba jeho vecná správnosť) má včasné, správne a úplné formulovanie žalobných dôvodov
zásadný význam. Táto požiadavka na žalobcu je v správnom súdnictve o to významnejšia, že podľa
§ 250h O.s.p. je súd viazaný rozsahom žaloby od jej podania a žalobca uplynutím dvojmesačnej
lehoty od doručenia napadnutého rozhodnutia správneho orgánu, nemá možnosť požadovať odpustenie
zmeškania tejto lehoty. Je žiaduce pripojiť k žalobe aj odpis napadnutého rozhodnutia.

Podľa citovaného zákonného ustanovenia § 247 ods. 1 O.s.p. ako aj súdnej judikatúry a ustálenej
súdnej praxe (bližšie napr. ZSP 1/1997, R 64/1998, ZSP 8/1998, R 58/2001, R 95/2004, ZSP 5/2005)
treba považovať za osobitnú náležitosť žaloby aj konkrétne tvrdenie a zdôvodnenie žalobcu, že
rozhodnutím alebo postupom, ktorý napáda, bol ukrátený na svojich právach, pričom musí ísť o
subjektívne práva vyplývajúce z právneho predpisu. Ďalej musí žalobca tvrdiť, že správny orgán pri
vydaní napadnutého rozhodnutia porušil zákon, a to tak, že odkáže na konkrétne ustanovenia právnych
predpisov, či už hmotného, alebo procesného práva. Nestačí iba všeobecné tvrdenie, že zákon bol
porušený. Obligatórnou náležitosťou žaloby je teda povinnosť žalobcu tvrdiť, že správne rozhodnutie
alebo jeho časť odporuje konkrétnemu všeobecne záväznému právnemu predpisu a toto tvrdenie právne
odôvodniť. Žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie zákona.
Nedostatok žalobcovho tvrdenia, že vydaním napadnutého rozhodnutia bol porušený zákon alebo iný
právny predpis, predstavuje vadu žaloby, ktorá bráni jej vecnému vybaveniu v zmysle ustanovenia §
250d ods. 3 O.s.p. Za nedostatok žaloby sa považuje aj jednoduchý odkaz na námietky, ktoré žalobca
vzniesol v správnom konaní, napríklad v rámci kontroly, dozoru alebo v správnom odvolaní. Taktiež je
neprípustný odkaz na dôvody inej súdnej žaloby.

Ako je už spomenuté vyššie, súd nevyhľadáva za žalobcu konkrétne dôvody nezákonnosti rozhodnutia
správneho orgánu, ktoré podľa § 249 ods. 2 O.s.p. majú tvoriť obsah žaloby a určovať rozsah
preskúmavania zákonnosti rozhodnutia súdom, ktorým je podľa § 250h O.s.p. viazaný a nemôže ho
prekročiť. Z ustanovenia § 249 ods. 2 O.s.p. vyplýva zásada iudex ne eat ultra petita partium (sudca
nech nejde nad návrhy strán), ktorú musí súd zásadne aplikovať vo všetkých veciach, v ktorých
preskúmava na základe podanej žaloby zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia, s výnimkou, ak
zrušuje rozhodnutie správneho orgánu podľa § 250j ods. 3 O.s.p.

V konaní podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. musí žaloba obsahovať aj konečný návrh výroku o zrušení
napadnutého správneho rozhodnutia a vrátení veci žalovanému správnemu orgánu.

Žalobca v žalobe podanej dňa 17.08.2015 neuviedol čoho sa domáha, s presným označením
preskúmavaného rozhodnutia, t.j. znenie konečného návrhu (petitu), resp. zákonnosť ktorého
rozhodnutia žalovaného má byť v súdnom konaní preskúmavaná a čoho konkrétne sa domáha voči
žalovanému, resp. ktoré časti napadnutého rozhodnutia považuje za nezákonné, a preto sa domáha
ich súdneho prieskumu - ich riadne odôvodnenie. V podaní, doručenom dňa 02.03.2016 žalobca len
požiadal o predĺženie lehoty na doplnenie žaloby o 5 dní. Správny súd jeho žiadosti vyhovel, žalobca
bol však do dňa rozhodnutia krajského súdu dňa 13.06.2016 nečinný



Ako vyplýva z uvedeného obsahu žaloby, táto nesporne zákonom požadované náležitosti neobsahovala
a tiež žalobca na základe uznesenia súdu zo dňa 18.01.2016, na odstránenie nedostatkov podania,
požadované náležitosti nedoplnil. V odôvodnení tohto uznesenia okrem citovania príslušných zákonných
ustanovení krajský súd s poukazom na dispozičnú zásadu uplatňujúcu sa v správnom súdnictve
zdôraznil i to, že zo žaloby musí byť zrejmé, v ktorých častiach a z akej stránky má súd napadnuté
rozhodnutie preskúmať, že žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje
tvrdenie o porušení zákona, ktorý však musí tiež konkretizovať, t.j. že správny orgán porušil vydaním
rozhodnutia konkrétny zákon alebo iný právny predpis, a to poukázaním na konkrétne ustanovenie
právnych predpisov hmotného alebo procesného práva. Tiež žalobcu poučil, že navrhovaným petitom
je výrok o zrušení napadnutého správneho rozhodnutia, prípadne aj prvostupňového rozhodnutia a
vrátenie veci žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Zároveň prvostupňový súd poučil
žalobcu, že v prípade nedoplnenia žaloby v stanovenej pätnásťdňovej lehote, konanie zastaví. Toto
uznesenie žalobca prevzal dňa 15.02.2016, avšak ani v podaní, doručenom súdu dňa 02.03.2016
žalobca nedoplnil požadované náležitosti a ani v predĺženej lehote, ani do rozhodnutia krajského súdu
nič nedoplnil. Od doručenia žiadosti o predĺženie lehoty podania dňa 02.03.2016 zostal žalobca úplne
nečinný, preto krajský súd postupoval správne, keď konanie vo veci zastavil. Nemožno sa stotožniť
s tvrdením žalobcu, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, keďže krajský súd jeho žiadosti
o predĺženie lehoty vyhovel, avšak následne na to zostal žalobca úplne nečinný a nevyužil súdom
poskytnutú možnosť na doplnenie žaloby. Do rozhodnutia krajského súdu neuviedol ani žiadne dôvody,
ktoré by mu bránili podanú žalobu doplniť.

Za týchto okolností aj odvolací súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu trpí závažnými nedostatkami,
ktoré bránia jej vecnému prejednaniu, a tieto nedostatky ani na konkrétnu výzvu súdu neboli odstránené.
Keďže súd je rozsahom žaloby viazaný a nemôže obsah žaloby nahradiť ani doplniť, ani si toto doplnenie
žalobca nemôže vyhradiť až na ústne pojednávanie vo veci (§ 250h ods. 1 O.s.p.), nie je splnený
základný predpoklad pre postup súdu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. a treba súhlasiť s právnym
názorom krajského súdu, že bolo dôvodné konanie podľa § 250d ods. 3 O.s.p. zastaviť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preto odvolaním napadnuté uznesenie krajského
súdu podľa § 219 O.s.p. v spojení s § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. s poukazom na §
246c ods. 1 veta prvá a § 250k ods. 1 O.s.p., keďže žalobca v odvolacom konaní úspech nemal.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd SR v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.