Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13Co/327/2012 z 11. 3. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 11. marca 2013, sp. zn. 13Co/327/2012, ECLI:SK:KSBB:2013:6111227053.1 Krajský súd Banská Bystrica | 13Co/327/2012 | ECLI:SK:KSBB:2013:6111227053.1 | 2013-03-11 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Iné, Ostatné Citované ustanovenia: § 146 ods. 2 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/eb73532c-90e0-490c-a645-fe2215fea312 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2013:6111227053.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/327/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6111227053
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6111227053.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko,
s. r. o., Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o.,
Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporkyni Q. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom L.
XXXX/X, XXX XX D. Bystrica, t. č. na neznámom mieste, zastúpenej opatrovníčkou E. N., tajomníčkou
Okresného súdu Zvolen, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne: Združenie na ochranu
občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, 080 05 Prešov, IČO: 42 176 778, zastúpeného JUDr. Igorom
Šafrankom, advokátom, so sídlom ul. Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, v konaní o zaplatenie
3.942,17 € s prísl., o odvolaní navrhovateľa a vedľajšieho účastníka na strane odporkyne proti uzneseniu
Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 14C/244/2011-74 zo dňa 25. 09. 2012, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd zaviazal navrhovateľa zaplatiť vedľajšiemu
účastníkovi na náhrade trov konania sumu XX,XX € na účet právneho zástupcu, advokáta JUDr. X. C.,
č. XXXXX-XXX/XXXX, VS XXXXXX, v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia, p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd konanie na základe späťvzatia návrhu na začatie
konania zastavil. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 146 ods. 2 zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok (OSP) tak, že navrhovateľa zaviazal nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane
odporkyne trovy právneho zastúpenia vo 99,15 € na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka.
Pokiaľ ide o vedľajšieho účastníka na strane odporkyne, okresný súd uviedol, že mu náhradu trov
konania priznal, ale vzhľadom k tomu, že vyjadrenie vedľajšieho účastníka na strane odporkyne, v ktorom
vzniesol vedľajší účastník námietku premlčania, je opakovane podávané a právne nenáročné, krátil
vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne celkovo uplatnené trovy o 1/3, t. j. priznal mu sumu 99,15
€. Konštatoval, že aj odporkyni by bolo možné priznať náhradu trov konania, ale odporkyňa si náhradu
trov konania neuplatnila.

Proti predmetnému uzneseniu okresného súdu sa do výroku, ktorým okresný zaviazal navrhovateľa
nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy právneho zastúpenia, navrhovateľ odvolal a v odvolaní uviedol,
že cieľom Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS je kolektívna ochrana spotrebiteľov,
podávanie žalôb podľa zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, zastupovanie spotrebiteľa
v občianskom súdnom konaní a vstup združenia do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho
účastníka. Uviedol, že združenie na ochranu spotrebiteľa musí byť samé z podstaty svojej existencie
schopné poskytnúť spotrebiteľom právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach.
Poukázal na dôvodovú správu k zákonu č. 384/2008 Z. z., podľa ktorej cieľom novelizácie Občianskeho
súdneho poriadku bolo posilniť ochranu spotrebiteľa v sporoch vyplývajúcich zo spotrebiteľských zmlúv
a umožniť širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické osoby, najmä



združenia na ochranu spotrebiteľov. Podľa názoru navrhovateľa úmyslom zákonodarcu bolo umožniť
kvalifikovanú ochranu spotrebiteľa priamo na tento účel zriadeným subjektom, ktorý bude spôsobilý
poskytnúť spotrebiteľovi kvalifikovanú pomoc, a ktorý bude v danej oblasti aj materiálne a personálne
vybavený a odborne kompetentný. Navrhovateľ okresnému súdu vytkol, že nepostupoval správne, keď
združeniu na ochranu spotrebiteľa zastúpenému advokátom priznal náhradu trov konania, nakoľko
podľa navrhovateľa, existovali podľa § 150 OSP dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce v tom,
že vedľajší účastník vstúpil do konania na strane odporkyne za účelom ochrany jej práv z vlastnej
iniciatívy, tejto však bol v zmysle § 29 ods. 2 OSP súdom ustanovený opatrovník. Uviedol, že z vlastných
skúseností má vedomosť, že združenie vstupuje do množstva konaní bez ohľadu na stav konania
a vôľu odporcu, a to oznámením o vstupe združenia do konania, ktoré obsahuje žiadosť o zaslanie
žaloby a návrh na priznanie trov konania. Z uvedeného je podľa navrhovateľa zrejmé, že pred zaslaním
oznámenia o vstupe do konania nemá združenie žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade. Vedľajší
účastník navyše viaceré procesné podania nadbytočne opakuje bez uvedenia nových významných
skutočnosti vzťahujúcich sa na predmet sporu. Podľa navrhovateľa trovy konania vedľajšieho účastníka
nie sú trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie práva, čo je dôvodom hodným
osobitného zreteľa v zmysle § 150 OSP. Na základe uvedených skutočností navrhovateľ navrhol, aby
odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu vo výroku o trovách konania podľa § 220
OSP zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznáva. Zároveň si uplatnil trovy
odvolacieho konania vo výške 19,12 € pozostávajúce z jednej polovice úkonu právnej služby vo výške
9,96 € s DPH a režijného paušálu k právnemu úkonu vo výške 9,16 € s DPH.

V podaní, ktoré bolo doručené okresnému súdu elektronickými prostriedkami a ktoré bolo podpísané
zaručeným elektronickým podpisom sa odvolal proti uzneseniu okresného súdu v časti trov vedľajšieho
účastníka aj vedľajší účastník a v odvolaní uviedol, že podáva odvolanie, nakoľko okresný súd na
rozhodnutie o trovách právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka síce správne aplikoval ust. § 146 ods.
2 veta prvá OSP, ale nesprávne postupoval v tom, že vedľajšiemu účastníkovi mal priznať náhradu
trov konania v celom rozsahu. Podľa názoru vedľajšieho účastníka argumentácia okresného súdu o
dôvodoch pre krátenie náhrady trov konania je nepresvedčivá a nespravodlivá, pretože žalobcovi v
konaniach, do ktorých nie je združenie schopné z kapacitných dôvodov vstúpiť, sa náhrada trov konania
za opakované a právne nenáročné žaloby nekráti. Vedľajší účastník na strane odporkyne ďalej v odvolaní
poukázal na viaceré rozhodnutia súdov SR, kde súdy rozhodli tak, že vedľajšiemu účastníkovi na strane
odporcu priznali plnú náhradu trov konania. Vedľajší účastník na strane odporkyne ďalej v odvolaní
poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-279/09 a tiež na novelizované znenie § 137 OSP,
podľa ktorého trovy konania sú okrem iného náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená
zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu a odmena za zastupovanie ak je zástupcom advokát.
Vedľajší účastník v odvolaní zároveň vyjadril nesúhlas, s tým, že mu okresný súd nepriznal DPH a
uviedol, že rovnaké osvedčenie o pridelení daňového identifikačného čísla, ktoré je osvedčením na
účely DPH, predkladá aj žalobca. Opätovne vyčíslil trovy konania, a zároveň si uplatnil aj náhradu
trov odvolacieho konania. V podaní zo dňa 27. 11. 2012 sa vedľajší účastník na strane odporkyne
vyjadril k obsahu odvolania navrhovateľa a vo vyjadrení okrem iných skutočností uviedol, že pokiaľ
navrhovateľ namietal, že združenie má v radoch členov, ktorí evidentne majú právnické vzdelanie, tak
uvádza, že združenie má len jednu takúto členku, ktorá žiadnu právnu prax nevykonáva. Ďalej uviedol,
že oprávnenie združenia vstupovať do konaní v procesnej pozícii vedľajšieho účastníka podľa § 93 ods. 2
OSP je jeho zákonným oprávnením, ktoré nemôže navrhovateľ v žiadnom prípade spochybňovať, pričom
je vecou samotného združenia, či bude spotrebiteľov v súdnych konaniach zastupovať na základe
plnomocenstva podľa § 25 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších
predpisov alebo či bude do konaní vstupovať ako vedľajší účastník na ich podporu podľa ust. § 93 ods.
2 OSP, pretože obidve formy ochrany spotrebiteľa zo strany združenia sú úplne rovnocenné. Združenie
v snahe chrániť práva spotrebiteľa vo väčšom rozsahu si zvolilo z praktických dôvodov práve takúto
formu ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami, nekalými obchodnými praktikami, a pred
vymáhaním evidentne premlčaných pohľadávok. Rovnako ako v odvolaní vedľajší účastník na strane
odporkyne aj vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa poukázal na viaceré rozhodnutia súdov SR, kde
súdy uviedli, že právnym zastúpením vedľajšieho účastníka nedochádza k zbytočnému navyšovaniu
trov konania a nehospodárnosti konania.

V podaní zo dňa 05. 11. 2012 sa k obsahu odvolania vedľajšieho účastníka na strane odporkyne vyjadril
navrhovateľ a vo vyjadrení uviedol, že nepriznaním náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi



neporušuje súd základné právo na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 2 a
3 Ústavy SR, keďže tieto trovy konania neboli účelne vynaložené a neboli ani v príčinnej súvislosti s
procesným postojom vedľajšieho účastníka k predmetu konania. Súd pri každom účastníkovi konania
skúma, či boli trovy konania vynaložené účelne a či je dôvod na priznanie náhrady trov konania
proti neúspešnému účastníkovi. Uvedené sa týka aj vedľajšieho účastníka. Poukázala na právny
názor Ústavného súdu SR, ktorý vyslovil Ústavný súd SR v náleze II. ÚS 78/03 ako aj na právny
názor Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorý vyslovil v rozhodnutí sp. zn. XXCo/XXX/XXXX. Vo
vzťahu k argumentácii vedľajšieho účastníka týkajúcej sa ust. § 137 OSP, navrhovateľ vo vyjadrení
k odvolaniu vedľajšieho účastníka uviedol, že združenie vstúpilo do konania ako vedľajší účastník
na strane odporkyne, odporkyňu však v konaní nezastupuje. Z uvedeného dôvodu nemožno podľa
navrhovateľa pri zdôvodňovaní oprávnenosti nároku na náhradu trov konania argumentovať vyššie
uvedeným ustanovením, nakoľko to priznáva náhradu hotových výdavkov právnickej osoby, ktorá je
oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, čiže podľa jeho názoru ide najmä o Centrum
právnej pomoci. Opätovne zdôraznil, že konaním vedľajšieho účastníka v podobe jeho právneho
zastúpenia dochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov konania a nehospodárnosti konania a na túto
skutočnosť by mal súd podľa navrhovateľa prihliadať a reflektovať použitím ust. § 150 OSP a vedľajšiemu
účastníkovi náhradu trov konania nepriznať. Navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý výrok o
trovách konania vedľajšieho účastníka podľa § 220 OSP zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu
trov konania neprizná.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu danom odvolaním navrhovateľa a vedľajšieho
účastníka podľa § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a odvolaním
navrhovateľa a vedľajšieho účastníka napadnuté uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým okresný
súd zaviazal navrhovateľa nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne trovy konania podľa
§ 219 ods. 1, 2 OSP ako vecne správne potvrdil.

Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že v danom prípade k zastaveniu konania došlo v dôsledku
procesného zavinenia navrhovateľa, preto navrhovateľovi vznikla podľa ust. § 146 ods. 2 veta prvá OSP
povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne trovy právneho zastúpenia.

Podľa ust. § 146 ods. 2 OSP ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však bez správania odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Po preskúmaní veci odvolací súd ďalej uvádza, že odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu
je vecne správne. Účelnosť vynaložených trov konania vedľajšieho účastníka treba v každom prípade
posudzovať individuálne a vychádzať z okolností špecifických pre každý jednotlivý spor. V danom
prípade Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS so sídlom v Prešove vstúpilo do konania ako
vedľajší účastník na strane odporkyne oznámením zo dňa 24. januára XXXX z vlastného podnetu. V
predmetnom podaní žiadalo, aby mu súd doručil návrh na začatie konania s prílohami. V podaní zo
dňa XX. XX. XXXX sa vedľajší účastník vyjadril tak, že nárok navrhovateľa sa stal splatným XX. XX.
XXXX a keďže navrhovateľ podal žalobu dňa XX. XX. XXXX celý jeho nárok je premlčaný; zároveň
tým vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku a žiadal žalobu zamietnuť. Následne zobral
navrhovateľ žalobu v celom rozsahu späť (v podaní zo dňa XX. XX. XXXX) a navrhol konanie v
celom rozsahu zastaviť, pričom zároveň navrhol, aby súd vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania
nepriznal, čo odôvodnil tým, že podľa jeho názoru konaním vedľajšieho účastníka v podobe jeho
právneho zastúpenia dochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov konania a nehospodárnosti konania,
na čo by mal súd prihliadať a reflektovať použitím ust. § 150 OSP a vedľajšiemu účastníkovi náhradu
trov konania nepriznať.

Podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd správne ustálil, že navrhovateľ procesne zavinil zastavenie
konania, v dôsledku čoho mu vznikla povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne
trovy konania. V nadväznosti na uvedený záver potom okresný súd podľa názoru odvolacieho súdu
správne krátil trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka konania v zmysle ust. § 150 ods. 1 OSP,
pretože vzhľadom na vysoký počet sporov s rovnakou problematikou už skutočne možno konštatovať,



že podania vedľajšieho účastníka sú jednoduché a právne nenáročné, keď vedľajší účastník len do ich
v podstate rovnakého textu jednou alebo dvoma vetami konštatuje fakt, že pohľadávka navrhovateľa je
vzhľadom na jej splatnosť a dátum podania žaloby premlčaná.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd odvolaním navrhovateľa a vedľajšieho účastníka na
strane odporkyne napadnuté uznesenie okresného súdu ako vecne správne podľa § 219 ods. 1, 2
OSP potvrdil, konštatujúc, že okresný súd postupoval správne, keď vedľajšiemu účastníkovi nepriznal
náhradu trov právneho zastúpenia zodpovedajúcich DPH z odmeny a z režijného paušálu, pretože
predložením osvedčenia o pridelení daňového identifikačného čísla vedľajší účastník nepreukázal, že
je platiteľom DPH (na to mal predložiť osvedčenie o registrácii pre daň z pridanej hodnoty).

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 OSP v nadväznosti
na ust. § 142 ods. 1 OSP tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia, pretože tak navrhovateľ ako
aj vedľajší účastník neboli v odvolacom konaní úspešní.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.