{"guid": "228b3edd-6e88-4b23-95d5-f37bee6e00d4:90e0d01b-5c90-478c-81df-c0ac347076fe", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2017:6914211260.1", "spisova_znacka": "13Co/349/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13Co/349/2016 z 28. 3. 2017", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 28. marca 2017, sp. zn. 13Co/349/2016, ECLI:SK:KSBB:2017:6914211260.1", "identifikacne_cislo": "6914211260", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Matej Okály", "sudca_id": 1285, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-matej-okaly-1285", "datum_vydania": "2017-03-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/90e0d01b-5c90-478c-81df-c0ac347076fe", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6914211260.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2017:6914211260.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2017:6914211260.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/349/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6914211260
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6914211260.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda
Zimmermanna a členov senátu JUDr. Amy Odalošovej a JUDr. Janky Boroškovej v právnej veci žalobcu:
PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752,
právne zast.: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 810 11
Bratislava, proti žalovanému: V. H., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Y. V. XXX, XXX XX K. (do 30. 06.
2016 zast. opatrovníčkou Janou Luptákovou, súdnou tajomníčkou Okresného súdu Zvolen), za účasti:
VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, Šafárikovo nám. 7, 811 02 Bratislava - Staré Mesto
(do 30. 06. 2016 vystupujúca v pozícii vedľajšieho účastníka na strane žalovaného), právne zast.: JUDr.
Patrik Podhorský, advokát, so sídlom AK Zámocká 36, 811 01 Bratislava, o zaplatenie 1652,78 € s prísl.,
na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 10C/104/2015-41
zo dňa 02. 02. 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu
účastníkovi konania na strane žalovaného, na účet jeho právneho zástupcu sumu 159,52 € titulom
náhrady trov konania, do troch dní odo dňa právoplatnosti  rozsudku, potvrdzuje.

II. Vo zvyšku zostáva rozsudok súdu  prvej inštancie nedotknutý.

III. VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, občianske združenie, má nárok na náhradu trov
odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu, ktorým sa voči žalovanému
domáhal zaplatenia  sumy 1 652,78 € s prísl., titulom plnenia zo zmluvy o revolvingovom úvere č.
8200030442 uzavretej medzi stranami sporu dňa 21. 06. 2010.

2. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
platného a účinného do 30. 06. 2016 (ďalej v texte „OSP“) tak, že žalovanému, ktorý mal vo veci úspech,
súd prvej inštancie náhradu trov konania nepriznal, nakoľko v konaní mu žiadne trovy nevznikli, ani si
ich náhradu neuplatnil. V tom čase vystupujúci vedľajší účastník na strane žalovaného vystupoval na
strane účastníka, ktorý mal v konaní úspech, súd prvej inštancie konštatoval, že má nárok na náhradu
trov konania podľa § 142 ods. 1 OSP.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, konkrétne do výroku o náhrade trov konania (pôvodného)
vedľajšieho účastníka na strane žalovaného, podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Žiadal, aby
odvolací súd odvolaním napadnutý výrok rozhodnutia zmenil a (pôvodnému) vedľajšiemu účastníkovi
nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia. Namietal najmä, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
neobsahuje žiadne dôvody účelnosti trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka, trovy právneho
zastúpenia podľa neho predstavujú náhradu odmeny za právnu pomoc pri predložení podania, ktoré



svojím obsahom je šablónovitým opakovaním podaní predkladaných v nespočetnom množstve prípadov.
Ak už raz zákonodarca priznal nejakému subjektu určité osobitné postavenie, aj vo vzťahu k súdnemu
konaniu, potom vychádzal z logického predpokladu, že tento subjekt bude odborne, personálne a
materiálne pripravený na vykonávanie svojej činnosti. Rozhodnutie o priznaní náhrady trov právneho
zastúpenia vedľajšieho účastníka považuje za nedôvodné a nezákonné. Poukázal aj na uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo 5/2013. Argumentoval, že od 01. 01. 2015 bola pre vedľajšieho
účastníka na strane žalovaného stanovená povinnosť predložiť súhlas toho, na strane ktorého má
vystupovať, inak sa na takýto subjekt neprihliada. Vedľajší účastník uvedené nesplnil a tak ako v iných
prípadoch vstúpil do konania spôsobom, kedy o žalovanom mal informácie získané od súdu.

4. V písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu zo dňa 06. 04. 2016, ktoré bolo súdu prvej inštancie
doručené dňa 07. 04. 2016, vedľajší účastník na strane žalovaného uviedol, že práve na základe jeho
argumentácie bol návrh žalobcu zamietnutý. Má za to, že jeho právne argumenty boli posúdené ako
opodstatnené, úkony boli účelne vynaložené a preto žiadal uhradiť trovy právneho  zastúpenia. Odmietol
názor žalobcu, že trovy nepovažuje za účelne vynaložené. Už len samotné tvrdenie neprijateľných
podmienok spotrebiteľskej zmluvy, za súčasnej povinnosti súdu ex offo ich skúmať, je účelným úkonom
a účelným spôsobom bránením práv účastníka. Poukázal na to, že žalobca uplatňuje dlhodobo
neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve, úroky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi a
sú neprimerane vysoké, ako aj premlčané pohľadávky na celom území SR. Súd síce prihliada na
neprijateľné podmienky alebo premlčanie ex offo, avšak zhodnotenie určitých zmluvných podmienok ako
neprijateľných, alebo kvalifikované vznesenie námietky premlčania, hlavne posúdenie kedy sa v prípade
nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán jedná o nerovnováhu značnú v zmysle § 53
Občianskeho zákonníka, alebo posúdenie podmienok zmluvy odporujúcim dobrým mravom, je vecou
úvahy a právneho názoru vedľajšieho účastníka ale aj súdu. Zdôraznil, že aj vedľajší účastník, ktorý je
právnickou osobu založenou na ochranu práv spotrebiteľov, má právo nechať sa v konaní zastupovať a
to aj advokátskou kanceláriou. Výklad, ktorý by ho z uplatňovania práva dať sa právne zastúpiť vylúčil,
odporuje zákonom SR a predpisom EÚ, nakoľko pri jeho aplikovaní by nebolo možné prostredníctvom
združenia riadne, účelne a efektívne chrániť práva spotrebiteľov. Každý má totiž právo na to, aby hoci aj v
jednoduchej, skutkovo a právne menej zložitej veci bol zastúpený advokátom. Navrhol, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o náhrade  trov konania  potvrdil ako vecne správny.

5. Súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie vydal dňa 02. 02. 2016 s tým, že odvolanie voči nemu
bolo podané dňa 08. 03. 2016. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z., Civilný
sporový poriadok (ďalej „CSP“), ktorý v zmysle § 470 ods. 1 stanovuje, že ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa prvej vety ods. 2 §
470 CSP však platí, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, zostávajú zachované.

6. Zohľadňujúc vzájomnú koreláciu ust. § 470 ods. 1 CSP a § 470 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje,
že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnym noriem (§ 470
ods. 1 CSP), rešpektuje ale procesný účinok tých odvolaní, ktoré boli podané do 30. 06. 2016, ktorý
zostal aj zachovaný po 30. 06. 2016. V dôsledku toho platí, že ustanovenie novej účinnej právnej úpravy
od 01. 07. 2016 o odvolaní a odvolacom konaní sa v prípade týchto odvolaní nemôžu uplatniť v plnom
rozsahu hneď od uvedeného dňa v celej šírke a so všetkými dôsledkami. Opačný záver by bol porušením
právnej istoty a legitímnych očakávaní strán, lebo ten, kto koná na základe dôvery v platný a účinný
zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný (závery rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn.
PL ÚS 36/1995).

7. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len
„CSP“) prejednal odvolanie viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v zmysle ust. § 379 a § 380 CSP
a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutom výroku o trovách konania (pôvodného) vedľajšieho účastníka ako vecne správny podľa §
387 ods. 1 CSP potvrdil.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.



9. Výrok, ktorým bol návrh žalobcu zamietnutý (výrok v poradí prvý) a výrok,  ktorým sa žalovanému
náhrada trov konania nepriznala (výrok v poradí druhý), zostávajú v zmysle § 367 ods. 2, 3 CSP
nedotknuté.

10. V prejednávanej veci je nesporné, že predmetom konania bol nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej
zmluvy. Pre správne rozhodnutie v tomto konaní je preto potrebné primárne zodpovedať na otázky,
či VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, občianskeho združenie, resp. vo všeobecnosti
akýkoľvek subjekt, ktorého predmetom  činnosti je ochrana práv spotrebiteľa, je oprávnené vystupovať
v konaní ako vedľajší účastník a ak áno, či sa ako vedľajší účastník môže v konaní nechať právne
zastupovať advokátom a v prípade kladnej odpovede na prvé dve otázky, či mu v súvislosti s týmto
právnym zastupovaním môže vzniknúť právo na náhradu trov konania, resp. trov právneho zastúpenia
v zmysle zákona č. 99/1963 Zb., Občianskeho súdneho poriadku platného a účinného do 30. 06. 2016.

11. Z ust. § 93 ods. 1 OSP v znení účinnom do 31. 12. 2014 vyplýva, že ako vedľajší účastník môže
sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku,
pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie či tu manželstvo je alebo nie je.
Toto ustanovenie, ktoré bolo do OSP zavedené s účinnosťou od 15. 10. 2008 zákonom č. 384/2008 Z. z.,
ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. OSP, dáva možnosť, aby v prípade tzv. spotrebiteľských
sporov vstúpila do konania ako vedľajší účastník taká právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je
ochrana práv podľa osobitného predpisu, za ktorý sa podľa poznámky 10a uvedenej v tomto ustanovení
považuje aj zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Z dôvodovej správy k tejto právnej úprave vyplýva, že
jej cieľom bolo umožniť širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické
osoby a združenia. Keďže ust. § 93 ods. 2 OSP je z hľadiska systematického zaradenia vo vzťahu
k ust. § 93 ods. 1 OSP špeciálnym ustanovením, možno vyvodiť, že v tomto prípade sa nevyžaduje
splnenie všeobecnej podmienky pre pripustenie vstupu do konania vyplývajúcej z ust. § 93 ods. 1
OSP, ktorou je existencia právneho záujmu na výsledku konania. V konaní v zmysle OSP platného a
účinného do 30. 06. 2016 mal vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník, konal však
iba sám za seba. Ak jeho úkony odporovali úkonom účastníka, ktorého v konaní podporoval, posúdil
ich súd po uvážení všetkých okolností (§ 93 ods. 4 OSP v znení účinnom do 31. 12. 2014). Z vyššie
citovaných ustanovení jednoznačne vyplýva, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu Občianske
združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV malo oprávnenie vystupovať v tomto
konaní ako vedľajší účastník na strane žalovaného, pričom nemusí preukazovať právny záujem na jeho
výsledku, pretože možnosť, aby vystupoval ako vedľajší účastník na strane žalovaného, mu dávala
špeciálna zákonná úprava uvedená v ust. § 93 ods. 2 OSP v znení účinnom do 31. 12. 2014. Odvolací
súd konštatuje, že z ust. § 93 ods. 4 OSP v znení účinnom do 31. 12. 2014 jednoznačne vyplýva,
že vedľajší účastník má rovnako ako akýkoľvek hlavný účastník jednak právo na právnu pomoc pred
súdmi, čo je základné ústavné právo čl. 47 ods. 2 Ústavy SR, ktoré sa v rámci civilného súdneho
konania realizovalo možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym
zástupcom advokátom a malo i právo na náhradu trov konania podľa v tom čase platného ust. § 137
ods. 1 OSP, bez akýchkoľvek pochybností patrila i náhrada trov právneho zastúpenia. Ani OSP v znení
platnom a účinnom do 30. 06. 2016 vo svojich ustanoveniach nevylučovala, aby účastník odborne
spôsobilý hájiť svoje záujmy v konaní pred súdom sa nemohol dať zastúpiť zástupcom, aby len z tohto
dôvodu mu nemala byť priznaná náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním.

12. Pokiaľ žalobca v odvolaní argumentoval, že žalovaný výslovne neudelil súhlas so vstupom
vedľajšieho účastníka do konania, podľa názoru odvolacieho súdu táto námietka neobstojí, lebo v zmysle
ust. § 93 OSP účinného do 31. 12. 2014 sa na vstup vedľajšieho účastníka do konania nevyžadoval
výslovný súhlas žalovaného so vstupom vedľajšieho účastníka do konania. Vedľajší účastník vstúpil do
konania dňa 01. 12. 2014.

13. V prejednávanom prípade došlo k zamietnutiu žaloby žalobcu preto, že nárok uplatňovaný žalobcom
nebol dôvodný. Súd prvej inštancie vyhodnotil, že zmluva o revolvingovom úvere uzavretá medzi
stranami sporu nemala zákonom vyžadovanú písomnú formu a preto súd prvej inštancie zmluvu
vyhodnotil ako absolútne neplatný právny úkon. Celý proces uzatvárania zmluvy vyhodnotil ako
netransparentný, zavádzajúci a v rozpore nie len s dobrými mravmi, ale aj v rozpore so zákonom, čo malo
za následok konštatovanie záverov absolútnej neplatnosti právneho úkonu. Dôvodom vyhodnotenia
absolútnej neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere bola aj skutočnosť, že žalobcom vypracované



zmluvné dojednania, ktoré obsahujú aj postup veriteľa ohľadne uzavretia zmluvy a tiež prehlásenia
dlžníka a jeho súhlasy sú napísané drobným  a ťažko čitateľným písmom a je vylúčené, že spotrebiteľ
mal možnosť sa s nimi riadne oboznámiť a posúdiť ich obsah a význam. Súd prvej inštancie konštatoval,
že sú v nich „skryté“ právne významné ustanovenia, ktoré sú písané zložitým spôsobom a veľmi malým a
ťažko čitateľným písmom a preto konštatoval, že pri vypracovaní dojednaní, ktoré ani neboli žalovanými
podpísané, postupoval žalobca v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Zároveň súd
prihliadol aj na vznesenú námietku premlčania zo strany vedľajšieho účastníka konania, keď zistil,
že žalobca podal návrh po uplynutí dvojročnej subjektívnej ako aj trojročnej objektívnej premlčacej
doby. Aj z uvedeného dôvodu návrh žalobcu v plnom rozsahu zamietol. Z vyššie uvedených záverov
konštatovaných súdom prvej inštancie je teda zrejmé, že vstúpil vedľajší účastník do konania v záujme
ochrany práv žalovaného ako spotrebiteľa a súd okrem iného aj pod vplyvom jeho vstupu do konania
a písomného podania v návrhu, v ktorom sa k veci právne kvalifikovane vyjadril, žalobu zamietol. Tu je
možné vidieť rozdiel medzi predmetným vyjadrením Občianskeho združenia VŠEOBECNEJ OCHRANY
PRÁV SPOTREBITEĽOV a vyjadrením vo veci prejednávanej Najvyšším súdom SR sp. zn. 6MCdo
5/2013, v ktorej vedľajší účastník vzniesol námietku premlčania v písomnom podaní, v ktorej bolo podľa
názoru Najvyššieho súdu SR všeobecne a rámcove prejednávanom prípade VŠEOBECNÁ OCHRANA
PRÁV SPOTREBITEĽOV okrem toho, že kvalifikoval zmluvu ako spotrebiteľskú, nezameral sa iba na
vznesenie námietky premlčania v rámci predpripraveného formulára, ale predmetnú zmluvu právne
posúdil aj ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka s
tým, že výslovne konštatoval, že zmluva nevznikla z dôvodu nedodržania písomnej formy zmluvy a
žalovaný mal povinnosť vrátiť poskytnuté prostriedky odo dňa nasledujúceho po poskytnutí finančných
prostriedkov, teda v júni 2010, kedy od tohto momentu plynie aj premlčacia doba. Ak by žalobca
splnil záväzok žalovaným na základe zmluvy, ktorá nevznikla, posudzovalo by sa plnenie vymáhané
žalobcom ako vrátenie plnenia bez právneho dôvodu. Z tohto dôvodu by si žalobca nemohol uplatňovať
v tomto konaní ani úroky ani poplatky za poskytnutie finančných prostriedkov, čo by znamenalo, že
žalovaný by bol povinný vrátiť len istinu vo výške 1 500 € spolu s úrokmi z omeškania odo dňa
nasledujúceho po poskytnutí tejto sumy. Uviedol, že je potrebné aplikovať ustanovenia o premlčaní
podľa § 107 Občianskeho zákonníka a vzniesol námietku premlčania celého uplatneného práva
keď argumentoval, že nebola uzavretá zmluva a bolo potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho
zákonníka o bezdôvodnom obohatení a plynutie premlčacej doby v zmysle uvedeného začína plynúť už
odo dňa nasledujúceho od poskytnutia finančných prostriedkov. Žalobca poskytol finančné prostriedky
vo výške 1 500 € v období jún/2010, pričom žalovaný vrátil žalobcovi 1 408,30 €. Žalobca podal žalobu
vo veci samej až dňa 18. 08. 2014 z čoho je zjavné, že uplynula dvojročná subjektívna ako aj trojročná
objektívna premlčacia doba podľa Občianskeho zákonníka. Odvolací súd má za to, že nejde o úkon,
ktorý by bol až tak formulárový a nenáročný, že by sa jednalo len o úkon administratívny, ktorého
podstatou by bolo len doplnenie niekoľko málo údajov do vopred predtlačeného formulára bez potreby
detailnejšieho oboznámenia sa s obsahom žaloby a s jej prílohami. Pokiaľ už potom vyplýva z vyššie
citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo 5/2013, že posúdenie „otázky účelnosti
vynaložených trov právna úprava ponecháva na zváženie súdu, ktorému nemožno toto oprávnenie
uprieť. Je to povinnosťou súdu, v rámci ktorej musí prihliadnuť na osobitnosti každého jedného prípadu
a svoje úvahy a závery dostatočne odôvodniť“. Teda účelnosť trov konania je potrebné posudzovať
v každej veci individuálne. Z uvedeného vyplýva skutočnosť, že strana sporu Občianske združenie
VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, ktorý v konaní vystupoval ako vedľajší účastník,
vystupuje v určitých typoch sporov opakovane, nie je sama o sebe dôvodom, pre ktorý by neboli jeho
trovy v takýchto konaniach vynaložené účelne.

14. Z uvedeného dôvodu odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku o trovách
konania v zmysle platného a účinného Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30. 06. 2016 podľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.

15. I keď z napadnutého rozhodnutia nevyplýva spôsob, akým súd vyhodnotil kritérium účelnosti ohľadne
rozhodnutia o náhrade trov konania, je nevyhnutné poukázať na to, že § 142 ods. 1 OSP je predovšetkým
aplikované v súlade s výkladom znenia tohto ustanovenia v prípade, ak bol účastník konania v celom
rozsahu úspešný. Okolnosť, že žalovaný ako aj vedľajší účastník na jeho strane boli v konaní v celom
rozsahu úspešní, nebola spochybnená ani samotným žalobcom. Postačuje ak uvedené dôvody, na
základe ktorých súd prvej inštancie o náhrade trov konania rozhodol a voči ktorému žalobca podal
odvolanie, preskúmal odvolací súd, ktorý námietky žalobcu uvedené v odvolacom konaní nepovažoval
za dôvodné. Súd prvej inštancie sa správne pri rozhodovaní o náhrade trov konania zameral len na



argumenty, ktoré sú z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považované za rozhodujúce, pretože
všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú
pre vec podstatný význam vrátane rozhodnutia o náhrade trov konania.

16. Na záver odvolací súd konštatuje, že novela Občianskeho súdneho poriadku zákonom č. 353/2004
Z. z. s účinnosťou od 01. 01. 2015 do 30. 06. 2016 neobsahovala ustanovenia prechodného charakteru,
preto novelizované znenie § 93 ods. 2 a 3 OSP bolo možné aplikovať na právne vzťahy odo dňa
účinnosti tohto zákona, teda od 01. 01. 2015. Oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania bolo
doručené súdu pred 01. 01. 2015. Uvedený právny záver nespochybňuje ani dôvodová správa k zákonu
č. 353/2014 Z. z. a konštatuje, že odstraňuje interpretačné problémy praxe súdov, ak z uvedeného v
žiadnom prípade nevyplýva, že by uvedená novela zákonom č. 353/2014 Z. z. mala byť aplikovaná
i na právne vzťahy vzniknuté pred jeho účinnosťou. Podmienky na vstup vedľajšieho účastníka do
konania zavedené právnou úpravou účinnou do 01. 01. 2015 do 30. 06. 2016 nemožno aplikovať na tie
prípady kedy vedľajší účastník do konania vstúpil ešte za účinnosti starej právnej úpravy, ktorá takéto
podmienky pre vznik vedľajšieho účastníctva nezakotvovala, pretože by sa tak podľa novej právnej
úpravy posudzoval vznik právnych vzťahov a nadobudnutých práv, ktoré vedľajšiemu účastníkovi jeho
vstupom do konania vznikli, ku ktorému došlo pred jej prijatím.

17. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
V odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, ktorému však v odvolacom konaní trovy
odvolacieho konania, ktoré by boli preukázané, odôvodnené a ktoré by bolo možné považovať za účelne
vynaložené výdavky, nevznikli. Žalovanému tak nevznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
Na strane žalovaného v konaní pôvodne vystupoval ako vedľajší účastník VŠEOBECNÁ OCHRANA
PRÁV SPOTREBITEĽOV a to za účinnosti OSP platného a účinného do 30. 06. 2016. V zmysle §
470 ods.2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona do 01. 07. 2016 zostávajú zachované. VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV,
ktorá v konaní vystupovala ako vedľajší účastník na strane žalovaného v zmysle platnej a účinnej úpravy
OSP do 30. 06. 2016 bola pred súdom prvej inštancie ako i v odvolacom konaní úspešná, nakoľko
zdieľa úspech žalovaného na strane ktorého vystupovala. Odvolací súd v zmysle ust. § 262 ods. 1
CSP rozhodol o nároku všeobecnej ochrany práv spotrebiteľov na náhradu trov odvolacieho konania
tak, že má nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré vznikli do 30. 06. 2016 a to v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. O výške trov rozhodne v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po
právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

18. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí  byť  v  dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné  podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "10C/104/2015", "guid": "499fe50c-21fd-4b4a-a7a7-24b801414bbf:601014c6-2310-4e96-b067-c8508a09afe3", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "c89f6b22-5d09-45c4-a02e-330dcbefc6c1:ad5c012f-2d40-4bfd-95fb-69a1b16574e5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:5111230193.1", "spisova_znacka": "6MCdo/5/2013", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo/5/2013 z 18. 3. 2014", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2014-03-18", "citacie_n": 703, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:5111230193.1"}], "citovane_v": []}