Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 6CoE/232/2015 z 16. 12. 2015 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 16. decembra 2015, sp. zn. 6CoE/232/2015, ECLI:SK:KSBB:2015:6715205667.1 Krajský súd Banská Bystrica | 6CoE/232/2015 | ECLI:SK:KSBB:2015:6715205667.1 | 2015-12-16 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 44 ods. 2 EP, § 52 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/181ae855-7fce-43e3-96a1-c26bde6ca7e7 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6715205667.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 6CoE/232/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715205667
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Bednár
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6715205667.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, IČO 35 807 598, právne zastúpeného Advocate, s.r.o., so sídlom
Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, IČO 36 865 141 proti povinnému: G. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX
XX L. Y. č. XX, o vymoženie pohľadávky oprávneného v sume 350,- Eur a príslušenstva, vykonávanej
súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka č.
60, 821 08 Bratislava pod spisovou značkou EX 4738/15, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Zvolen č.k. 19Er/186/2015-13 zo dňa 28.07.2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd podľa ust. § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) zamietol žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa domáha vedenia exekučného konania na podklade
exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného
zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom Karloveské rameno č. 8, 841 04 Bratislava,
IČO 35 922 761 (ďalej len „rozhodcovský súd“) pod spis. značkou SR 09682/14 zo dňa 30.10.2014.
Základný právny rámec nároku priznaného oprávnenému rozhodcovským súdom bol nárok veriteľa z
titulu poskytnutého úveru dlžníkovi na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX uzavretej dňa 23.08.2012
(ďalej len „zmluva o úvere“), na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver v sume 350,- Eur, ktorý
mal byť splatený spolu so zmluvnou odmenou v 12 mesačných splátkach po 58,- Eur počnúc dňom
26.09.2012. Právomoc prejednať a rozhodnúť rozhodcovský súd odvodil od rozhodcovskej zmluvy, ktorú
oprávnený s povinným uzavrel v ten istý deň ako zmluvu o úvere.

Okresný súd posúdil zmluvu o úvere a rozhodcovskú zmluvu medzi oprávneným ako veriteľom a
povinným ako dlžníkom ako zmluvy spotrebiteľské, preto na daný právny vzťah aplikoval normy
spotrebiteľského práva, predovšetkým ustanovenia § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“). Konštatoval, že súd v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku je oprávnený ex offo aj bez návrhu účastníka konania skúmať žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul z hľadiska ich súladnosti so zákonom.
V prípade exekučného titulu je právne významným posúdenie, či je formálne a materiálne spôsobilým
podkladom pre vedenie exekučného konania, čím je daná jeho legitimita. V dôsledku vyslovenia záveru
o spotrebiteľskej povahe zmluvy o úvere súd skúmal rozhodcovskú zmluvu uzavretú medzi zmluvnými
stranami dňa 23.08.2012, berúc do úvahy kritéria, na ktorých je postavený inštitút neprijateľnej zmluvnej
podmienky. Ochrana, ktorú Občiansky zákonník poskytuje spotrebiteľom, umožňuje súdu preskúmať
spotrebiteľskú zmluvu obsahujúcu nekalé podmienky aj vtedy, keď ak spotrebiteľ nenamieta jej nekalý
charakter. Rozhodcovskú zmluvu súd skúmal najmä vzhľadom na § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka,



pričom zisťoval, či jej súčasťou nie je také zmluvné ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V prípade rozhodcovských zmlúv
a rozhodcovských doložiek sa v zmysle konštantnej judikatúry o neprijateľnú zmluvnú podmienku jedná
vtedy, ak rozhodcovská zmluva nebola dojednaná individuálne a spotrebiteľ nemal reálny vplyv na jej
obsah.

Okresný súd považoval za preukázané, že rozhodcovská zmluva, napriek jej písomnému vyhotoveniu
na samostatnom liste papiera, nebola spotrebiteľom osobitne dojednaná a nesvedčí o vôli povinného
pristúpiť na v nej obsiahnuté zmluvné podmienky. Konštatoval, že praktickým dôsledkom rozhodcovskej
zmluvy formulovanej tak, ako tomu je v tomto prípade je, je dlžníkovi (spotrebiteľovi) odopretá
možnosť brániť svoje práva pred súdom. Požadovanú rovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov
spotrebiteľskej zmluvy nie je spôsobilé zaručiť dojednanie obsiahnuté v rozhodcovskej doložke, ktoré
právo výberu spôsobu riešenia sporu, a teda subjektu, ktorý má spor medzi účastníkmi hmotnoprávneho
vzťahu vyriešiť, zveruje žalobcovi. Z povahy zmluvy o úvere je zrejmé, že iniciátorom sporového konania
je v prevažnej väčšine prípadov veriteľ, nakoľko miera jeho práv voči druhej zmluvnej strane v súvislosti
s mierou povinností dlžníka mu zabezpečuje takmer úplnú dominanciu v tomto vzťahu a minimalizuje
dôvody na podanie žaloby zo strany spotrebiteľa. Dojednanie riešenia sporov na rozhodcovskom súde
obmedzuje možnosť spotrebiteľa obrátiť sa na všeobecný súd aj v prípade, ak bol na rozhodcovskom
súde započatý akýkoľvek spor z úverovej zmluvy, na ktorý má tento súd právomoc. Za nespôsobilý
navodiť rovnovážny stav medzi dodávateľom a spotrebiteľom považoval súd aj čl. II bod 3 rozhodcovskej
zmluvy, ktorý umožňuje zmluvným stranám odstúpenia od zmluvy v lehote 10 dní od jej uzavretia,
keďže rozhodcovská doložka bola dojednaná v čase zníženej bdelosti spotrebiteľa na začiatku vzniku
úverového vzťahu, ktorá skutočnosť pozíciu spotrebiteľa oslabuje.

Okresný súd ďalej poukázal na to, že rozhodcovská zmluva bola uzavretá v rovnaký deň ako zmluva o
úvere, pričom obidve tieto zmluvy sú pripravené na vopred predtlačenom formulári, do ktorého sa len
vpisujú konkrétne údaje. Návrh rozhodcovskej zmluvy je vyhotovený drobným písmom, v troch bodoch
obsahujúcich aj podbody, ktoré sa môžu spotrebiteľovi javiť ako nezrozumiteľné a neurčité. Spotrebiteľ v
tomto prípade nemal možnosť žiadnym spôsobom zmeniť obsah rozhodcovskej zmluvy a skutočnosť, že
podpísal obidve uvedené zmluvy v ten istý deň, vzbudzuje dôvodné pochybnosti o tom, či spotrebiteľovi
nebola rozhodcovská zmluva predložená súčasne so zmluvou o úvere a jej uzavretie zmluvy nebolo
zároveň podmienené uzavretím rozhodcovskej zmluvy bez možnosti ju odmietnuť, či ovplyvniť jej obsah.
Vzhľadom na uvedené nepovažoval rozhodcovskú zmluvu za individuálne dojednanú, nakoľko povinný
jednoznačne nemohol ovplyvniť jej obsah a zároveň ani oprávnený neuniesol svoje dôkazné bremeno o
preukázaní opaku. Na základe vyššie uvedeného súd uzatvorenú rozhodcovskú zmluvu vyhodnotil ako
zmluvu medzi dodávateľom a spotrebiteľom s charakterom neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá je
absolútne neplatná podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Keďže právomoc rozhodcovského súdu
na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na absolútne neplatnom právnom úkone, okresný súd po
preskúmaní exekučného titulu dospel k názoru, že tento je vydaný v rozpore so zákonom, preto žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti tomuto rozhodnutiu podal oprávnený prostredníctvom splnomocneného zástupcu v zákonom
stanovenej lehote odvolanie. V odvolaní namietol nesprávne právne posúdenie veci. Domnieva sa,
že súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorý mu vyplýva z Exekučného poriadku v
nadväznosti na zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Formálne preskúmavanie exekučného
titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu a preskúmaním
materiálnej stránky súd zisťuje, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť,
možnosť a súlad s dobrými mravmi), súd však podľa názoru oprávneného nemôže skúmať samotné
rozhodcovské konanie. Exekučný súd sa tak mal v rámci materiálneho prieskumu obmedziť len na
skúmanie výroku exekučného titulu. Oprávnený sa navyše domnieva, že postupom súdu a jeho
výkladom ust. § 45 zákona o rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách
o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom
zákona o rozhodcovskom konaní. Ďalej argumentoval tým, že súd neúplne zistil skutkový stav veci,
keďže namietal skutočnosť, že zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva/
rozhodcovská doložka. Oprávnený uzatvára s povinným rozhodcovskú zmluvu podľa ust. § 3 a nasl. zák.
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej
listine a v niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných
podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. V danom prípade teda bol exekučný titul na základe



dohody zmluvných strán vydaný oprávneným orgánom, a to Stálym rozhodcovským súdom v konaní
upravenom zákonom č. 244/2002 Z. z. Pokiaľ ide o ust. § 53 ods. 4 písm. r) zák. č. 40/1964 Zb.
oprávnený poukázal na odôvodnenie zákonodarcov, v zmysle ktorého je cieľom tejto úpravy je umožniť
spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva, v danej veci preto konajúci súd konal nad rámec
zákonných ustanovení. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto oprávnený navrhol, aby odvolací
súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

Vo veci rozhodol vyšší súdny úradník Okresného súdu Zvolen. Zákonný sudca odvolaniu nemienil
vyhovieť, preto ho podľa § 374 ods. 4, veta prvá a druhá O.s.p. predložil odvolaciemu súdu na
rozhodnutie.

Krajský súd ako súd odvolací v dôsledku preskúmal vec v medziach daných ust. § 212 ods.1) O.s.p.
a postupom podľa ust. § 214 ods. 2), § 219 ods. 1) O.s.p. bez nariadenia pojednávania uznesenie
okresného súdu potvrdil.

Z predloženého spisu mal odvolací súd potvrdený skutkový stav tak, ako to uviedol okresný súd.
Exekučným titulom v predmetnej veci je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom v Bratislave, Karloveské rameno č.
8, IČO 35 922 761 pod spis. značkou SR 09682/14 zo dňa 30.10.2014. Základný právny rámec nároku
priznaného rozhodcovským rozsudkom bol nárok veriteľa z titulu poskytnutia úveru dlžníkovi na základe
Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX uzavretej medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom
dňa 23.08.2012. Rozhodcovský súd odvodil právomoc vec prejednať a rozhodnúť od rozhodcovskej
zmluvy, ktorú oprávnený s povinným uzatvoril v ten istý deň ako zmluvu o úvere.

Podľa § 44 ods. 2 vety prvej a druhej Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného
titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu,
táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne.

Za účelom skúmania žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného
titulu a ich súladu so zákonom podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku okresný súd preskúmal
aj predložený rozhodcovský rozsudok, ktorý je exekučným titulom v tejto veci, a zisťoval, či bola
medzi zmluvnými stranami platne uzavretá rozhodcovská zmluva, a to či už formou osobitnej
zmluvy alebo formou rozhodcovskej doložky v zmluve podľa § 3 a § 4 zákona č. 244/2002 Z. z.
o rozhodcovskom konaní. Povinnosť skúmať platnosť rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej
doložky pre exekučný súd vyplýva priamo zo zákona, nie je potrebné ju osobitne odôvodňovať. V
prípade neexistencie alebo neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky, rozhodcovský súd nemôže
prejednať a rozhodnúť medzi účastníkmi spor a vydať rozhodcovský rozsudok, ktorý by mal predstavovať
exekučný titul. Ak by exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola
daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto
na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu „rozhodnutia“ nevykonateľného, majúceho účinky paaktu.
Skutočnosť, že účastník rozhodcovského konania, ktorý v exekučnom konaní vystupuje v procesnom
postavení povinného v rozhodcovskom konaní nenamietal neexistenciu rozhodcovskej zmluvy, prevzal
rozhodcovský rozsudok a nevyužil možnosť domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou
podanou na príslušnom súde je irelevantná (rozhodnutie Najvyššieho súd Slovenskej republiky, sp.
zn. 3 Cdo 122/2011 zo dňa 9. februára 2012). Z uvedených dôvodov preto neobstoja odvolacie
námietky oprávneného, podľa ktorých exekučný súd prekročil rámec svojej preskúmavacej právomoci,
keď posudzoval súladnosť exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku so zákonom, a že takýmto
postupom exekučný súd v istom zmysle nahrádza konanie o žalobách o zrušenie rozhodcovského
rozsudku podľa § 40 zákona o rozhodcovskom konaní.

Po preskúmaní spisového materiálu sa odvolací súd stotožnil so záverom okresného súdu, že zmluva
o úvere uzavretá dňa 23.08.2012 medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom je



spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase podpísania
zmluvy, keďže z predloženej zmluvy nevyplýva, že povinný je podnikateľským subjektom a že by pri
uzatváraní zmluvy o úvere konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti, pričom oprávnený pri jej uzatváraní konal v rámci svojej obchodnej činnosti. Z uvedeného
dôvodu možno uvedený právny vzťah považovať za spotrebiteľský vzťah medzi spotrebiteľom a
dodávateľom v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka.

Okresný súd preto postupoval správne, keď na právne vzťahy vyplývajúce z vyššie uvedenej zmluvy
aplikoval ustanovenia spotrebiteľského práva a posudzoval rozhodcovskú zmluvu z hľadísk podľa §
53 ods. 1 O.s.p., či jej obsahom nie je taká dohoda zmluvných strán, resp. zmluvná podmienka,
ktorá vyvoláva značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v
neprospech spotrebiteľa.

Rozhodcovskú zmluvu koncipovanú v takom znení, ako bola založená do súdneho spisu odvolací
súd právne posúdil ako neprijateľnú, a s poukazom na ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka
tým za absolútne neplatnú, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Podstatným z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti
rozhodcovskej zmluvy je to, že so spotrebiteľom nebola individuálne dojednaná. Skutočnosť, že
dohoda zmluvných strán o právomoci rozhodcovského súdu netvorila súčasť Všeobecných podmienok
poskytnutia úveru, ale bola uzavretá vo forme samostatnej rozhodcovskej zmluvy v ten istý deň ako
zmluva o úvere ešte neodôvodňuje záver, že táto dohoda bola individuálne dohodnutá a svedčí o vôli
povinného pristúpiť na túto osobitnú zmluvnú podmienku. Povahu formulárovej zmluvy totiž majú nielen
všeobecné obchodné podmienky, ale aj predtlačené znenia rôznych variant zmlúv, resp. zmluvných
ustanovení. Tomuto typu zmluvy nasvedčuje aj vyhotovenie rozhodcovskej zmluvy v danej veci, ktoré
má povahu formulára obdobného tomu, ktorého prostredníctvom zmluvné strany uzavreli samotnú
zmluvu o úvere. Dojednanie zmluvných strán o právomoci rozhodcovského súdu by malo charakter
individuálnej zmluvnej podmienky vtedy, ak by oprávnený predložil povinnému návrh na uzavretie
rozhodcovskej zmluvy v takej podobe, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že povinný mal možnosť
voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva
uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť akceptovaná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom
slobodnej vôle oboch zmluvných strán. V danom prípade z návrhu rozhodcovskej zmluvy nevyplýva, že
spotrebiteľ mal reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej rozhodcovskej zmluvy ovplyvniť, resp.
niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Rozhodcovská zmluva navyše nebola, napriek jej formulácii,
skutočne alternatívnou. Veriteľ podaním návrhu na začatie konania na rozhodcovský súd uskutočnil
výber predpokladaný v čl. II bode 1, písm. a) rozhodcovskej zmluvy. Po tomto výbere už povinný
nemal faktickú možnosť podať návrh na začatie konania pred všeobecným súdom, musel sa podrobiť
rozhodcovskému konaniu, čím došlo k porušeniu Ústavou Slovenskej republiky garantovaného práva
každého na spravodlivý súdny proces pred nezávislým a nestranným súdom. Spornosť vo vyváženosti
vzájomného zmluvného vzťahu, pokiaľ ide o rozhodcovskú zmluvu, navyše vyvoláva i skutočnosť, že
priamo v predtlačenej časti rozhodcovskej zmluvy je vopred určený konkrétny jediný rozhodcovský súd,
ktorý je oprávnený v rozhodcovskom konaní spory vyplývajúce z danej zmluvy rozhodnúť. Takouto
formuláciou rozhodcovskej zmluvy bolo dlžníkovi- povinnému odňaté právo slobodnej voľby uplatnenia
či bránenia svojho práva nielen medzi všeobecným súdom a rozhodcovským konaním, no aj právo
slobodného výberu konkrétneho rozhodcu či rozhodcovského súdu, ktorý by spor z danej spotrebiteľskej
zmluvy podľa voľby spotrebiteľa rozhodol. Odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že množstvo
exekučných vecí s obdobným skutkovým základom, kde rozhodcovské rozsudky ako exekučné tituly
vykazujú značnú dávku podobnosti, naznačuje istú väzbu medzi rozhodcovskými spoločnosťami a
jednou zo zmluvných strán (oprávneným), čo už samo osebe vedie k pochybnostiam o dostatočnom
individuálnom prístupe k ochrane práv spotrebiteľa zo strany rozhodcov.

Rozhodcovská doložka, od ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc v tomto prípade je
neprijateľná, a preto je v zmysle § 53 ods. 5) Občianskeho zákonníka platného a účinného v čase
uzatvorenia zmluvy neplatná.

Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom
dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť (a to
ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol
nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.



Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1) O. s.
p. potvrdil.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.