Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 25Co/52/2017 z 1. 8. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 1. augusta 2017, sp. zn. 25Co/52/2017, ECLI:SK:KSTT:2017:2708899951.11 Krajský súd Trnava | 25Co/52/2017 | ECLI:SK:KSTT:2017:2708899951.11 | 2017-08-01 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Vlastnícke právo k hnuteľným veciam Citované ustanovenia: § 137 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d024fc53-639b-45b0-8ffa-6b5123ec2138 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2017:2708899951.11 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/52/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2708899951
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2708899951.11

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudcov:
JUDr. Martina Valentová a JUDr. Bibiána Ťažiarová, v právnej veci žalobcov: 1. B. I., nar. XX.X.XXXX,
bytom P. XX, 2. O. I., nar. X.X.XXXX, bytom tamtiež, obaja zastúpení advokátkou: JUDr. Ing. Elena
Divko, so sídlom Skalica, Gorkého 1, proti žalovanému: B. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX,
zastúpenému advokátom: JUDr. Dušan Krivský, so sídlom Skalica, Sasinkova 882/24, o určenie hranice
medzi nehnuteľnosťami a o vzájomnej žalobe žalovaného o určenie vlastníctva k časti nehnuteľnosti,
na odvolanie žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Skalica č.k. 3C/25/2008-1255 zo dňa 17.8.2016
- v zamietajúcej časti a v časti o nároku na náhradu trov konania, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach, ktorými súd žalobu zamietol a
žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania, p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvou výrokovou vetou žalobu zamietol, druhou
výrokovou vetou konanie o vzájomnej žalobe zastavil a napokon treťou výrokovou vetou žalovanému
priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Rozhodnutie súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 123, § 124 a § 126 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, ust. § 137 písm. c) CSP. Vecne tým, že pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na
určení priebehu hranice požadovaného žalobcami, súd ich žalobu zamietol. V prvej časti odôvodnenia
preskúmavaného rozsudku súd analyzoval priebeh konania od podania návrhu v roku 1994, v priebehu
konania urobené a súdom pripustené zmeny návrhu, postoje a vyjadrenia oboch strán, oboznámil s tromi
predtým vydanými rozsudkami okresného súdu, ktoré boli na odvolanie strán odvolacím súdom zrušené
a vec vrátená prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie, poukázal na závery všetkých znaleckých
posudkov znalcov - geodetov, ktoré boli v konaní podané, resp. predložené, poukázal na čiastočné
späťvzatie žaloby (o odstránenie časti vinohradníckeho domčeka) v dôsledku ktorého súd uznesením
(na č.l. 886) konanie v tejto časti zastavil. Súd tiež poukázal na výpovede vypočutých svedkov.

3. Súd na základe celého rozsiahleho vykonaného dokazovania mal naďalej za rozporné výsledky
znaleckých dokazovaní ohľadom toho, kadiaľ vedie užívateľská hranica a ktorú časť zo spornej plochy
žalovaný vydržal, nariadil preto dokazovanie kontrolným znaleckým posudkom. Pribratý kontrolný znalec
Ing. Radovan Kamenský podal dňa 10.11.2015 vo veci znalecký posudok č. 5/2015, ktorým určil
priebeh hranice medzi spornými nehnuteľnosťami. Znalec pritom dospel k záveru, že chatka žalovaného
nezasahuje do vlastníctva žalobcov, leží na pôvodnej PK parc. č. 2889/3, čo potvrdzujú jednak vzájomné
vzťahy so susednou parc. č. 2886/1, aj vzťahy s lokalizáciou ostatných zameraných chatiek a katastra



PK mapy. Znalec v posudku a vo výpovedi vysvetlil, že bolo preukázané, že pri geometrickom pláne
Ing. C. z roku 1994, ktorý bol aj overený Katastrálnym úradom v Skalici bola nesprávne vyriešená
identifikácia parcely E KN 2887/1 i oddelenie pozemku žalobcov na stavebnú parc. č. 2800/14. Dodal,
že v tom čase identifikáciu parc. č. 2887/1 nebolo možné vykonať digitálne za pomoci certifikovaného
rastra pôvodnej PK mapy, tým vyvstali pochybnosti o umiestnení susednej chaty na parc. č. 2889/1
a jej presahu do parc. č. E KN 2887/1. Kontrolný znalec skonštatoval, že v znaleckom posudku
Ing. Wágnera je chybné zameranie chaty na parc. č. 2889/1, súradnice ktoré Ing. Wágner uviedol v
technickej správe nie sú v tej presnosti, akú uviedol a rovnako nie je znalcova identifikácia právnej
stavu transparentne dokumentovaná. Kontrolný znalec uviedol, že vo vyjadrení znalca Ing. Masára a
Ing. Jančičeka absentuje zameranie širšieho okolia a posúdenie merania voči mapovým podkladom.
Ing. Masár použil mapové podklady bez zamerania širších vzťahov a použitia identických bodov, čo
je nekorektné. Kontrolný znalec tiež vypočítal výmeru dotknutých parciel, ktoré zodpovedajú výmerám
evidovaným na LV, uviedol, že výmery a rozmery pozemkov navzájom zodpovedajú. Znalec teda dospel
k záveru, že chatka žalovaného nezasahuje do vlastníctva žalobcov, že možným pôvodom sporu je
chybná identifikácia právneho stavu v geometrickom pláne geodeta Ing. C. a polohové nekorektné
vytvorenia majetkové vyporiadanie parc. č. C KN č. 2800/14. Naopak parcela žalobcov č. 2800/14
evidovaná na LV č. XXXX vo vlastníctve žalobcov zasahuje do vlastníctva žalovaného do parc. č. E KN
č. 2889/3. Znalec navrhoval, aby žalovaný pred zápisom GP do katastra zlegalizoval rozšírenie chatky
z pôvodných 18m2 na súčasných 29m2 v zmysle rozmerov uvedených v GP.

4. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku tiež skonštatoval, že žalobcovia v písomnom vyjadrení so
závermi tohto kontrolného znaleckého posudku nesúhlasili, navrhli určiť priebeh hranice podľa náčrtu v
znaleckom posudku Ing. Wágnera, namietali, že Ing. Kamenským neboli prizvaní na ohliadku znalcom
a predostreli tiež ďalšie početné námietky voči posudku.

5. Súd prvej inštancie nariadil výsluch znalca Ing. Kamenského, ktorý uviedol, že súd mu síce neuložil
prizvať strany na ohliadku, ale napriek tomu ich telefonicky kontaktoval a nedošlo k stretu času,
považoval aj za vhodné, aby strany pri ohliadke neboli prítomné, aby ho neovplyvňovali. Pred začatím
samotného merania znalec v katastri zistil všetky doterajšie archivované výsledky merania, dokumenty,
ktoré s nehnuteľnosťami súvisia, potom pristúpil k zameraniu nehnuteľnosti, vrátane zamerania širšieho
okolia, postačovalo zamerať len skutkový stav, ktorý bol v teréne zrejmý a označený, kontrolne ešte
určil trigonometrický bod. Staré pôvodné stavby, ktoré zameral, identifikoval voči technickému podkladu
pôvodnej katastrálnej mapy. Následne pristúpil k nájdeniu identickosti medzi objektmi zameranými a
objektmi zobrazenými v mape. Zistil aj čo je príčina sporu, že v roku 1994 bol vypracovaný geometrický
plán Ing. C., pričom postup spracovania vzhľadom na danú dobu bol správny, ale z dôvodu nedostatočne
dostupných primárnych podkladov, došlo k pochybeniu a to mohlo viesť k informácii žalobcov, že
žalovaný zasahuje do ich parcely. V spise založenými znaleckými posudkami sa znalec v princípe
zhoduje, okrem znaleckého posudku Ing. Wágnera, v ktorom sú technicky nesprávne údaje a absentuje
dôkladnejší rozbor akú vykonal identifikáciu a prišiel k svojmu tvrdeniu. Nedostatok pripojeného náčrtu
k znaleckému posudku zdôvodnil tým, že je dostupný v spise viackrát a nepovažoval za potrebné
zväčšovať rozsah posudku nad potrebnú mieru.

6. Žalobcovia po výsluchu znalca Ing. Kamenského navrhli pripustiť uznesením zmenu žaloby z dôvodu,
že posudok Ing. Kamenského považujú za správny a žiadali, aby súd určil hranicu medzi pozemkami
žalobcov a žalovaného tak, ako je uvedené v geometrickom pláne Ing. Kamenského. Pre zrejmé
nesprávnosti v označených parcelách súd o pripustení zmeny žaloby na pojednávaní nerozhodol a
pojednávanie odročil za účelom vyzvania žalobcov na odstránenie chýb. Žalobcovia 28.4.2016 doručili
návrh zmeny žaloby a súd zmenu žaloby pripustil uznesením na č.l. 1236 spisu.

7. Keďže na pojednávaní 17.8.2016 žalovaný vzal vzájomnú žalobu späť z dôvodu určenia hranice medzi
nehnuteľnosťami v znaleckom posudku Ing. Kamenského a žalobcovia vážne dôvody nesúhlasu nemali,
súd konanie v tejto časti zastavil s použitím § 147 ods. 2 a § 145 ods. 1 CSP.

8. Následne súd prvej inštancie v odôvodnení preskúmavaného rozsudku argumentoval tým, že pokiaľ
žalobcovia považovali znalecký posudok č. 5/2015 znalca Ing. Kamenského za správny v tom, kadiaľ
vedie správna hranica medzi nehnuteľnosťami strán, svedčí o tom, že navrhli rozhodnúť o určení
priebehu hranice medzi nehnuteľnosťami podľa ním vypracovaného geometrického plánu, nebol dôvod
na určenie priebehu hranice súdnym výrokom. V danom prípade pri určení hranice ide o určenie



komu z vlastníkov susediacich pozemkov patrí sporná plocha. Posledným znaleckým posudkom bolo
preukázané, že hranica medzi pozemkami vedie tak, že žalovaný neporušuje vlastnícke právo žalobcov
a niet sporu o tom, že by žalovaný zasahoval do vlastníctva žalobcov a niet teda sporu o jej priebehu.
Súd preto dospel k záveru, že žaloba žalobcov nemôže vytvoriť právny základ pre právne vzťahy strán
sporu a nemá v dôsledku akej právnej skutočnosti prísť k zabráneniu ďalším žalobám na plnenie.
Žalovaný je zapísaný v katastri ako vlastník nehnuteľnosti po práve. Žalobcovia nemajú naliehavý
právny záujem na určení vlastníckeho práva, lebo rozhodnutie súdu v prípade, ak by súd ich žalobe aj
vyhovel, nevyvolá dôvod na vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností bez toho, aby žalovaný
pred zápisom geometrického plánu Ing. Kamenského nezlegalizoval rozšírenie chatky podľa skutkového
stavu v teréne zisteného týmto znalcom. Naliehavý právny záujem na určení vlastníctva za stavu, že bolo
dokázané, že žalobcovia zasahujú do jeho vlastníctva, mohol mať iba žalovaný, pokiaľ by bolo dokázané,
že je to protistrana, ktorá porušuje jeho vlastnícke právo a súd by aj vtedy riešil ako prejudiciálnu
otázku určenia priebehu hranice medzi nehnuteľnosťami strán. Konanie o vzájomnej žalobe ale bolo na
návrh žalovaného zastavené. Žalobcovia teda nemôžu mať naliehavý právny záujem na určení priebehu
hranice pokiaľ nie je sporná, tým nie je sporné ani ich vlastníctvo v tom zmysle, že by sa malo súdnym
výrokom na základe žaloby určiť, ktorému z vlastníkov patrí časť spornej plochy v prírode. Súd následne
s poukazom na § 137 písm. c) CSP žalobu žalobcov pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na
určení priebehu hranice požadovaného žalobcami zamietol.

9. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku
a žalovanému priznal nárok na celú náhradu trov konania, pretože nedal žiadnym spôsobom podnet
na vyvolanie sporu v roku 1994. Pred podaním žaloby žalobcami na súd mal žalovaný k dispozícii
dôkaz, a to GP vyhotovený Ing. U., ktorý vyvracal správnosť záverov geodeta C. v jeho GP ohľadom
vlastníckeho práva žalobcov a napriek tomu sa žalobcovia počas celého konania ani nesnažili o
dohodu so žalovaným, ktorú im počas konania niekoľkokrát ponúkal, neboli ju ochotní akceptovať a
potreba podania vzájomnej žaloby žalobcom v roku 2011 bola vyvolaná iba tým, že žalobcovia v
žalobe a počas konania neustále tvrdili, že im zasahuje do ich vlastníctva, hoci v tomto od počiatku
žalobcovia vychádzali z chybného určenia priebehu hranice geodetom C., nimi požiadanou osobou,
spôsobilou na vykonanie záveru v súvislosti s vlastníckym právom k nehnuteľnostiam. Preto súd nebral
do úvahy to, že tvrdenie žalobcov o zasahovaní žalovaným do nehnuteľnosti žalobcov vychádzalo
z nesprávnych údajov odborníka, ale iba skutočnosť, že išlo o spor, v ktorom boli žalobcovia oproti
žalovanému spornou stranou neúspešnou a pokiaľ bolo konanie o vzájomnej žalobe zastavené, že tomu
tak došlo v dôsledku správania sa žalobcov, ktorý v podstate uznali, pokiaľ navrhli pripustiť zmenu žaloby
podľa záverov v znaleckom posudku Ing. Kamenského, že žalovaný do ich vlastníctva nezasahuje; preto
patrí žalovanému nárok na náhradu trov konania aj za konanie o vzájomnej žalobe podľa § 256 ods. 2
CSP, pretože žalobcovia procesne zavinili trovy konania žalovanému. Súd vzal v úvahu aj to, že počas
konania žalobcovia neboli prístupní žiadnej dohode so žalovaným ohľadom priebehu užívacej hranice
medzi pozemkami, ako ju v priebehu konania navrhoval žalovaný. Zdôvodňovali to najskôr tým, že
sú v práve a hranica vedie podľa zamerania geodeta C. a Ing. Masára, neskôr tým, že súdne konanie
trvá neúmerne dlho a žiadali určiť priebeh hranice výrokom rozsudku výlučne na základe vykonaného
znaleckého dokazovania. Súd odkázal, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté podľa § 262
ods. 2 CSP.

10. Proti tomuto rozsudku formálne v celom rozsahu, avšak podľa obsahu s výnimkou druhej výrokovej
vety, ktorou súd konanie o vzájomnej žalobe zastavil, podali prostredníctvom svojej advokátky odvolanie
obaja žalobcovia, ktorým sa domáhali, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že určí
hranicu medzi pôvodnými pozemkami žalobcov parcelou KNE 2887/1 záhrady o výmere 394m2, KNE
2887/2 záhrady o výmere 267m2, KNE 2888 vinice o výmere 60m2 zapísaných na LV XXXX vedenom
na Okresnom úrade Skalica pre katastrálne územie P. a pôvodnými pozemkami žalovaného KNE
2889/4 záhrady o výmere 253m2, KNE 2889/3, záhrady o výmere 508m2, KNE 2889/2 vinice o výmere
230Mľ, KNC 2889/1, zastavané plochy a nádvoria o výmere 18m2 zapísaných na LV XXX vedenom na
Okresnom úrade Skalica k.ú., P. tak, ako je to zamerané znalcom z odboru geodézie a kartografie Ing.
Radovanom Kamenským na geometrickom pláne č. 3C 25/2008 zo dňa 2.11.2015, ktorý autorizačne
overil dňa 3.11.2015 a úradne overil Okresný úrad Skalica, katastrálny odbor dňa 9.11.2015 pod. č.
528/15, teda - z bodu 2 do bodu 3 medzi pozemkom navrhovateľov KNC 2800/11 trvalé trávne porasty
o výmere 555m2 a pozemkom odporcu KNC 2800/212 trvalé trávne porasty o výmere 253m2, - z bodu
5 do bodu 6 medzi pozemkom navrhovateľov KNC 2800/215 trvalé právne porasty o výmere 1085m2
a pozemkom odporcu KNC 2800/213 trvalé trávne porasty o výmere 387m2, - z bodu 6 do bodu 11



medzi pozemkom navrhovateľov KNC 2800/215 trvalé trávne porasty o výmere 1085m2 a pozemkom
odporcu KNC 2889/1 zastavaná plocha o výmere 29m2, - z bodu 11 do bodu 10 medzi pozemkom
navrhovateľov KNC 2800/215 trvalé trávne porasty o výmere 1085m2 a pozemkom odporcu KNC 2889/1
zastavaná plocha o výmere 29m2, - z bodu 10 do bodu 12 KNC medzi pozemkom navrhovateľov KNC
2800/215 trvalé trávne porasty o výmere 1085m2 a pozemkom odporcu KNC 2800/213 trvalé trávne
porasty o výmere 387m2, - z bodu 12 do bodu 13 medzi pozemkom navrhovateľov KNC 2800/14
zastavaná plocha o výmere 25m2 a pozemkom odporcu KNC 2800/214 zastavaná plocha o výmere
5m2, - z bodu 13 do bodu 14 medzi pozemkom navrhovateľov KNC 2800/215 trvalé trávne porasty
o výmere 1085m2 a pozemkom odporcu KNC 2800/213 trvalé trávne porasty o výmere 387m2, - z
bodu 14 do bodu 15 medzi pozemkom navrhovateľov KNC 2800/215 trvalé trávne porasty o výmere
1085m2 a pozemkom odporcu KNC 2800/213 trvalé trávne porasty o výmere 387m2, z bodu 15 do
bodu 16 medzi pozemkom navrhovateľov KNC 2800/215 trvalé trávne porasty o výmere 1085m2 a
pozemkom odporcu KNC 2800/213 trvalé trávne porasty o výmere 387m2, alternatívne ak odvolací súd
potvrdí rozsudok Okresného súdu Skalica zo dňa 17.8.2016 č.k. 3C 25/2008-1255 domáhali sa, aby súd
nepriznal náhradu trov konania.

11. Argumentovali tým, že obvodný úrad životného prostredia ako stavebný úrad prerušil rozhodnutím zo
dňa 1995 územné konanie do doručenia právoplatného rozhodnutia okresného súdu na tom skutkovom
základe, že žalobcom bolo vydané v roku 1995 rozhodnutie o umiestnení stavby vinohradníckeho
domčeka, proti ktorému sa žalovaný odvolal, čím spochybnil hranicu pozemku aj umiestnenie
predmetnej stavby. Stavebný úrad potom vyzval žalobcov, aby predložili dôkaz, že bol podaný návrh na
vydanie súdneho rozhodnutia. Žalobcovia teda mali naliehavý právny záujem na určení spornej hranice
medzi nehnuteľnosťami. V dlhoročnom spore bolo preukázané, že neexistujú platné a nesporné mapové
podklady, keďže znalecké posudky sa rozchádzali, keďže tento spor trvá už 20 rokov a žalobcovia sa
už nechcú ďalej sporiť žiadali, aby súd určil hranice medzi pozemkami tak, ako ich určil kontrolný znalec
Ing. Kamenský, čím sa odstráni stav právnej neistoty aj do budúcna. Majú za to, že hranica medzi
pozemkami je sporná a to aj z toho dôvodu, že žalovaný až dňa 19.8.2011 podal vzájomný návrh o
určenie vlastníckeho práva k jeho susedným nehnuteľnostiam, čím potvrdzoval, že hranica je sporná,
keď tvrdil, že predmetné nehnuteľnosti vydržal na základe znaleckého posudku Ing. Jančičeka. Tým,
že žalobcovia uznali priebeh hranice tak, ako to uviedol kontrolný znalec Ing. Kamenský, nemôže byť
na ťarchu žalobcov, že zavinili zastavenie konania. Keďže kontrolný znalec ustálil hranice tak, ako je
uvedené v posudku, súd by žalobu zamietol aj v prípade, keby nežiadali zmeniť žalobný petit. Žalobcovia
žalobu nepodali nedôvodne, boli na to odkázaní stavebným úradom, keďže im nechcel inak vydať
stavebné povolenie. Žalobcovia si tento spor nevymysleli. Žalobcovia preto majú naliehavý právny
záujem na tom, aby sa hranica určila podľa znaleckého posudku znalca Ing. Kamenského, keďže je
naďalej sporná. V katastri nehnuteľností je v súčasnosti vedená hranica podľa chybného geometrického
plánu Ing. C. a preto žalobcovia žiadajú určiť priebeh hranice podľa kontrolného znaleckého posudku
Ing. Kamenského a súd preto musí určiť priebeh hranice medzi nehnuteľnosťami strán. Ak súd neurčí
hranicu medzi nehnuteľnosťami, v katastri bude naďalej vedená hranica podľa chybného geometrického
plánu Ing. C. a teda hranica bude naďalej sporná. Žalobcovia pritom uznávajú, že pôvodná hranica medzi
nehnuteľnosťami sa nezmenila, ale pokiaľ súd hranicu, bude naďalej vedená v katastri podľa chybného
posudku Ing. C.. Celý spor závisel od znaleckého dokazovania, súd musí určiť priebeh hranice, keďže
táto je sporná a preto žalobcovia žiadali uznať hranicu podľa kontrolného znaleckého posudku. Preto sa
domáhajú. aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a určil hranice medzi nehnuteľnosťami podľa
geometrického plánu Ing. Kamenského a priznal náhradu trov konania žalobcom v celom rozsahu.

12. Pre prípad, že by odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil, žiadali aby im priznal náhradu trov
konania podľa § 257 CSP z dôvodu, že celé konanie záviselo od znaleckého dokazovania, žalobcovia
nepodali žalobu nedôvodne, keď kontrolný znalec Ing. Kamenský v posudku uviedol, že Ing. C. v jeho
geometrickom pláne z roku 1994 určil hranicu nesprávne. Taktiež žalobcovia nezavinili, že žalovaný
musel zobrať vzájomný návrh späť, pretože sa riadili len znaleckými posudkami, ktoré sú podľa
kontrolného znalca mylné a uznali priebeh hranice tak, ako to ustálil kontrolný znalec. Keby žalobcovia
nesúhlasili so znaleckým posudkom kontrolného znalca, v budúcnosti by vznikali spory o priebeh
hranice, keďže táto je stále sporná, keď kataster nehnuteľností vedie hranicu podľa Ing. C..

13. Žalovaný odvolací návrh nepodal. K doručenému odvolaniu žalobcov predložil prostredníctvom
svojho advokáta stručné písomné vyjadrenie, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd v zmysle §
387 a § 392 CSP napadnutý rozsudok potvrdil, pretože rozhodnutie je vo všetkých výrokoch vecne



správne, naviac nie je daný žiadny odvolací dôvod stanovený v § 365 CSP. S rozsiahlym odôvodnením
napadnutého rozsudku sa stotožňuje, poukazuje najmä na dôvody, ktoré viedli k zamietnutiu žaloby
v odsekoch 40, 41, rovnako v odseku 42 súd uviedol dôvody, ktoré ho viedli k výroku o náhrade trov
konania. Všetky výroky napadnutého rozsudku považuje za správne a preto sa domáha, aby rozsudok
odvolací súd ako vecne správny potvrdil. Zároveň uviedol, že žiada priznať náhradu trov odvolacieho
konania.

14. K doručenému vyjadreniu žalovaného k odvolaniu, žalobcovia už písomné vyjadrenie nepodali.

15. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
- ďalej CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom
- stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej
inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané
odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie
dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom
(§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce
sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom
ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne
5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutej zamiestajúcej časti a vo výroku o náhrade trov konania je vecne správny, v dôsledku čoho
boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 287 ods. 1 a 2 CSP.

16. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na rozsah odvolania podaného žalobcami
bolo posúdiť tú časť rozsudku, ktorou súd žalobu zamietol a zároveň rozhodol o nároku na náhradu
trov konania, za situácie, keď odvolatelia síce formálne uviedli, že napádajú rozsudok v celom
rozsahu, avšak podľa obsahu podaného odvolania nič nenamietali proti zastaveniu konania o vzájomnej
žalobe žalovaného. Táto časť rozsudku nenapadnutá odvolaním preto nadobudla právoplatnosť a
nebola predmetom prieskumu odvolacieho súdu. Medze prieskumu odvolacieho súdu boli potom dané
odvolacími dôvodmi tak, ako boli v podanom odvolaní žalobcami uplatnené a vyššie popísané.

17. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o zistené
skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku a pretože v celom rozsahu
zdieľa i jeho právny záver vo veci, pričom sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP, odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje
na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací
súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej
inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľom. Na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia dopĺňa iba nasledovné:

18. Tak ako do 30.6.2016 v zmysle § 80 písm. c) OSP, obdobne i v zmysle ust. § 137 písm. c) CSP,
návrhom na začatie konania resp. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení, či tu právo je
alebo nie je za podmienky, že je na tom naliehavý právny záujem. Právny záujem, ktorý je podmienkou
procesnej prípustnosti určovacej žaloby musí byť pritom naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého
právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný účinný a správne zvolený procesný
nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva a či snáď len
zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné súdne konanie. Naliehavý
právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené, alebo
ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Za nedovolenú možno považovať
určovaciu žalobu pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale vedie len k zbytočnému rozmnožovaniu
sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah strán sporu, je prípustná
aj napriek tomu, že je možná prípadne i iná žaloba. Naliehavý právny záujem pritom musí byť daný v čase
rozhodovania súdu. Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodnutia súdu je naliehavý právny
záujem na určení práva zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha, teda žalobcu. Pokiaľ chce žalobca
osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti
prejednávanej veci vedúce k sporu medzi stranami a k potrebe určiť súdom, či tu právo je alebo nie je, na
druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši a



odstraňuje neistotu vzťahu strán alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie (obdobne rozsudok
NS SR sp. zn. 5Cdo 31/2011).

19. Podľa § 59 zákona č 162/1995 o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv,
nazvanom „Oprava chýb v katastrálnom operáte“, okresný úrad aj bez návrhu podľa písm. b) v súčinnosti
s vlastníkmi a inými oprávnenými osobami opraví v katastrálnej mape chybne zakreslené hranice
pozemkov, pričom vlastníci sú povinní pri oprave chýb v katastrálnom operáte poskytovať pravdivé a
presné informácie a predkladať doklady na ich preukázanie; ak je to na opravu chýb v katastrálnom
operáte nevyhnutné, sú povinní zúčastniť sa na tomto katastrálnom konaní. Podľa ods. 3 ten, koho práv,
záujmov chránených právom alebo povinností sa údaje katastra týkajú, môže kedykoľvek požiadať o
odstránenie chýb v katastrálnom operáte, okresný úrad je povinný vykonať opravu do 30 dní, v osobitne
odôvodnených prípadoch do 90 dní od doručenia písomnej žiadosti o opravu chýb.

20. Opierajúc sa o vyššie uvedené teoretické východiská odvolací súd sa zhodol s prvoinštančným, že
v danom prípade v čase rozhodovania prvoinštančného súdu (ako i odvolacieho) žalobcovia nemajú
naliehavý právny záujem na určení priebehu hranice medzi nehnuteľnosťami strán, ako sa toho domáhali
ostatne zmenenou žalobou, ktorá zmena bola súdom pripustená, v súlade so závermi kontrolného znalca
Ing. Kamenského v znaleckom posudku č. 5/2015. Týmto znaleckým posudkom bolo totiž preukázané,
že hranica medzi spornými pozemkami vedie tak, že žalovaný neporušuje vlastnícke právo žalobcov,
naopak že žalobcovia zasahujú do vlastníckeho práva žalovaného, žalovaný je teda zapísaný v katastri
nehnuteľností ako vlastník dotknutých nehnuteľností po práve. Žalobcovia teda v konaní nepreukázali
skutkové okolnosti vedúce k sporu medzi účastníkmi o potrebe určiť súdom hranicu medzi pozemkami,
podaná žaloba teda nie je procesne vhodným nástrojom na vyriešenie sporu o hranice pozemkov, ktorá
bola napokon fakticky akceptovaná podľa ostatného kontrolného znaleckého posudku oboma stranami,
spornosť teda odpadla - zanikla. Ktorákoľvek zo strán sporu môže v zmysle cit. § 59 zákona č 162/1995
Z.z. o katastri nehnuteľností dosiahnuť opravu chybne zakreslenej hranice pozemkov v katastrálnej
mape mimosúdnou cestou. Vlastnícke právo žalobcov bez určenia hranice medzi nehnuteľnosťami strán
súdom, podľa ostatne zmenenej žaloby, teda nebude nijako ohrozené a ich právne postavenie sa tým
nezneistí. Vyhovujúci rozsudok súdu podľa aktuálne zmenenej žaloby by neslúžil potrebám praktického
života, neviedol by ani k vykonaniu zmeny zápisu v katastri nehnuteľností. Súd prvej inštancie preto v
preskúmavanom rozsudku správne uzavrel, že žalobcovia aktuálne nemajú naliehavý právny záujem
na nimi požadovanom určení či tu právo je alebo nie je, čo musí mať za následok zamietnutie určovacej
žaloby. Preto bolo dôvodným, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti ako vo výroku
vecne správny, s použitím ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

21. Obdobne sa odvolací súd zhodol so závermi súdu prvej inštancie, ktorými odôvodnil priznanie nároku
na náhradu trov (prvoinštančného) konania žalovanému v plnom rozsahu, na ktoré v podrobnostiach
odkazuje. Súd správne zohľadnil, že základnou zásadou, ktorá ovláda rozhodovanie o náhrade trov
civilného sporového procesu je zásada úspechu vo veci vyjadrená v ust. § 255 CSP (do 30.6.2016 v
§ 142 OSP). V tejto zásade sa premieta myšlienka, že ten, kto dôvodne uplatňoval alebo bránil svoje
subjektívne právo alebo právom chránený záujem, mal by mať právo na náhradu trov, ktoré pri tejto
procesnej činnosti účelne vynaložil proti strane, ktorá do jeho právnej sféry nedôvodne zasahovala. Súd
v takomto prípade uplatňuje zásadu zodpovednosti za výsledok - zásadu úspechu. V danom prípade bol
plne úspešný žalovaný, ktorý podľa výsledku, dôvodne bránil svoje subjektívne vlastnícke práva, (pričom
v časti jeho späťvzatého vzájomného návrhu, o ktorom bolo konanie zastavené, žalobcovia procesne
zavinili zastavenie konania dodatočnou zmenou žaloby, v dôsledku čoho v zmysle § 256 CSP - predtým
§ 146 ods. 2 OSP, rovnako žalovanému vznikol nárok na náhradu trov konania aj v časti o vzájomnej
žalobe) a preto bolo dôvodným žalovanému priznať plný nárok na náhradu trov konania.

22. Napriek tomu, že žalobcovia to v podanom odvolaní tvrdili, odvolací súd nezistil žiadne dôvody hodné
osobitného zreteľa, pre ktoré by súd výnimočne náhradu trov konania úspešnému žalovanému v zmysle
§ 257 CSP nepriznal. Samotná okolnosť, že úrad odkázal žalobcov na podanie žaloby o určenie hranice
medzi pozemkami, takýmto dôvodom nemôže byť. Obdobne odvolací súd nepovažoval za dôvod hodný
osobitného zreteľa ani skutočnosť, že žalobcovia sa riadili pri podaní žaloby nesprávnym znaleckým
posudkom, podľa ktorého mal žalovaný zasahovať do ich nehnuteľnosti. Za procesne relevantnejšie
odvolací súd považoval okolnosti prípadu - sporu svedčiace v prospech žalovaného, ktoré podrobne
analyzoval súd prvej inštancie v bode 42 preskúmavaného rozsudku, reprodukovaného vyššie, na ktoré
odôvodnenie v podrobnostiach odvolací súd odkazuje a nemá čo k nemu dodať. Preto bolo dôvodným,



aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie i v napadnutej časti o nároku na náhradu trov konania,
ako vo výroku vecne správny, s použitím ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

23. I v odvolacom konaní bol žalovaný plne úspešný a preto jemu vznikol nárok na náhradu trov
odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP),
o ktorom v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP musí aj bez návrhu rozhodnúť
odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. Odvolací súd preto o nároku
na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol tak, že plne úspešnému žalovanému priznal nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100% voči neúspešným žalobcom. O výške náhrady trov konania v
zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

24. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).



V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).