Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 7CoE/114/2012 z 29. 11. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 29. novembra 2012, sp. zn. 7CoE/114/2012, ECLI:SK:KSNR:2012:4203898755.1 Krajský súd Nitra | 7CoE/114/2012 | ECLI:SK:KSNR:2012:4203898755.1 | 2012-11-29 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 2 ods. 3 OZ, OZ, § 41 ods. 3 EP, § 41 ods. 2 písm. c) EP, § 41 ods. 1 EP, § 43 OZ, § 41 ods. 2 EP, § 22 ods. 1 OZ, EP, § 22 ods. 2 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/4e485467-2628-47fd-a4b7-6f953942dda3 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2012:4203898755.1 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoE/114/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4203898755
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4203898755.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený Advokátskou kanceláriu Fridrich Paľko, s. r .o., so sídlom
Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti povinnému: W. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. I.
T. XXX, o vymoženie sumy 119,50 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Komárno, zo dňa 3. apríla 2012, č. k. 9Er/256/2003-15, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a.
II. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o zastavení exekúcie a vo výroku
o trovách konania z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením, vydaným vyšším súdnym úradníkom, žiadosť oprávneného
na zmenu súdneho exekútora zamietol. Druhým výrokom vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil
ju. Tretím výrokom priznal súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi trovy exekúcie v sume
54,37 eura. Napokon štvrtým výrokom uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi
JUDr. Ľubomírovi Pekárovi sumu 54,37 eura do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia. Svoje
rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 103 OSP, § 41 ods. 2, § 57 ods. 1 písm. g), § 58 ods.
1 Exekučného poriadku, § 47, § 48 ods. 1, 2 Notárskeho poriadku, § 34, § 39, § 54 ods. 1,
2 Občianskeho zákonníka. Konštatoval, že oprávnená (Pohotovosť, s.r.o.) podala dňa 18.06.2003
na Exekútorskom úrade súdneho exekútora Dr. Ľubomíra Pekára návrh na vykonanie exekúcie
voči povinnému na vymoženie pohľadávky na základe exekučného titulu - notárskej zápisnice č. N
1486/2003, Nz 30849/2003 spísanej notárom JUDr. Ľubomírom Vlhom v Bratislave dňa 25.04.2003.
Súdny exekútor požiadal dňa 25.06.2003 súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a exekučný
súd ho dňa 07. 07. 2003 súd poveril vykonaním exekúcie. Oprávnená dňa 22.11.2010 podala návrh
na zmenu súdneho exekútora a žiadal o poverenie na vykonanie exekúcie JUDr. Rudolfa Krutého.
Súd posudzujúc túto žiadosť zaoberal sa aj tým, či sú stále splnené podmienky na vedenie daného
exekučného konania a dospel k záveru, že notárska zápisnica nespĺňa náležitosti exekučného titulu v
zmysle ust. § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, lebo neobsahuje súhlas povinného s vykonateľnosťou
notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Notárska zápisnica síce bola spísaná osobou oprávnenou,
ale nebola spísaná osobou povinnou, nakoľko za povinnú osobu konal substitučný splnomocnenec
W.. W. B., nar. XX.XX.XXXX., bytom B. O. č. XXX, ktorého splnomocnil advokát Mgr. Tomáš Kušnír,
ako splnomocnený zástupca povinnej osoby a preto len on mohol spísať za povinného notársku
zápisnicu ako exekučný titul. Podľa názoru súdu takto spísaná notárska zápisnica nezodpovedá
požiadavkám, ktoré na ňu ako na spôsobilý exekučný titul kladie § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Mal
za to, že najdôležitejšou náležitosťou exekučnej notárskej zápisnice je práve súhlas povinného s jej
vykonateľnosťou, pretože tento prejav vôle povinného robí z notárskej zápisnice verejnú listinu spôsobilú
byť exekučným titulom na nútený výkon povinnosti uvedenej v jej obsahu, pričom daný prejav vôle nie je
možné urobiť v zastúpení a to ani na základe udeleného plnomocenstva splnomocnenému zástupcovi.
Okrem toho poukázal na to, že plnomocenstvo udelené advokátovi Mgr. Tomášovi Kušnírovi na spísanie



notárskej zápisnice bolo obsiahnuté už vo vopred pripravenej formulárovej zmluve, pričom povinnému
tak bola odňatá možnosť ovplyvniť jej obsah, prípadne nesúhlasiť s týmto ustanovením zmluvy, v
dôsledku čoho sa už podpisom zmluvy vopred vzdal svojich práv namietať akúkoľvek skutočnosť
týkajúcu sa predmetnej zmluvy a svojho záväzku. Takýmto konaním oprávneného bola podľa názoru
súdu povinnému odňatá možnosť ovplyvniť obsah notárskej zápisnice aj keď práve jeho uznanie dlhu a
súhlas s jej vykonateľnosťou robia z notárskej zápisnice exekučný titul. Vzhľadom na uvedené dospel
k záveru, že ak neexistuje notárska zápisnica, ktorá je spôsobilá byť exekučným titulom buď z hľadiska
formálneho alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čím je daný dôvod na zastavenie
exekučného konania a preto súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. Zároveň súd zamietol
návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora. O trovách exekúcie rozhodol podľa § 196, § 200 ods.
1, § 203 ods. 1, Exekučného poriadku tak, že oprávneného zaviazal zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy
exekúcie v sume 54,37 eura, ktoré pozostávajú z odmeny vo výške 15,94 eura (vrátane DPH) v zmysle
ust. § 14 ods. 1 písm. a), 2 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov
v znení do 30. 04. 2008 (ďalej len "vyhláška"), za 2 hodiny účelne vynaložených na exekúciu, ďalej z
paušálnej odmeny vo výške 15,92 eura (vrátane DPH) podľa ust. § 14 ods. 1 písm. b), 3, § 15 ods.
1 vyhlášky za 2 úkony exekučnej činnosti, z náhrady hotových výdavkov vo výške 22,51 eura podľa §
22 vyhlášky.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, domáhajúc sa jeho zrušenia
a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodil tým, že súd rozhodoval nad rámec
právomoci, nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležité dokazovanie a rozhodnutie
súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že všeobecný
súd, ktorý koná v pozícii exekučného súdu nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k
opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná
nemožnosť vykonať právo pre veriteľa, teda vmanévrovanie veriteľa do situácie ako by bol exekučný titul
zrušený. Poukázal na to, že súd posudzoval vec, o ktorej už raz právoplatne rozhodol, keďže notárska
zápisnica bola predmetom skúmania zo strany súdu už pri rozhodovaní o udelení poverenia súdnemu
exekútorovi, kedy uznal notársku zápisnicu za súladnú, v dôsledku čoho udelil súdnemu exekútorovi
poverenie na vykonanie exekúcie. Podľa názoru oprávneného notár má povinnosť poskytovať pri
zachovaní všetkých platných normatívnych pravidiel náležitú pozornosť, preto ak notár neodmietne
vykonať úkon, zanikne právomoc všeobecného súdu rozhodovať o súlade úkonu so zákonom a dobrými
mravmi. Namietal, že postup exekučného súdu, ktorý bez časového obmedzenia zasahuje do platných
notárskych listín, ktoré zakladajú, rušia alebo menia práva alebo povinnosti individuálne určeným
adresátom, je v právnom štáte neakceptovateľný, pretože je v rozpore s princípom právnej istoty
a ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok. Podľa názoru oprávneného platná
notárska zápisnica má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, a preto exekučný súd musí
s takýmto titulom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. V opačnom prípade by
došlo k porušeniu zásady rovnocennosti. Zdôraznil, že exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť
a meniť obsah notárskej zápisnice, ktorá je exekučným titulom. Ďalej namietal, že nemal možnosť
reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie súdu o
jeho právnom postavení, ako aj namietal, že nebol oboznámený s tým, že súd vedie konanie, v ktorom
opätovne rozhoduje o jeho právach, nebol oboznámený s obsahom dôkazov, argumentov a tvrdení.
Ďalej namietal, že udelenie plnomocenstva tretej osobe na zastupovanie spotrebiteľa nie je možné
považovať za neprijateľnú podmienku. Navyše mal za to, že povinný ako dlžník mohol kedykoľvek po
uzatvorení zmluvy o úvere udelené plnomocenstvo v zmysle ust. § 33b ods. 1 písm. b) Občianskeho
zákonníka v platnom znení odvolať. Tiež dodal, že žiadne ustanovenie zmluvy nestanovuje, že povinný
nemôže po udelení plnomocenstva sám dlh uznať vo forme notárskej zápisnice ako exekučného titulu.
Ohľadne záveru súdu, že zástupca nehájil záujmy povinného, pretože spísal notársku zápisnicu dodal,
že zástupca povinného bol na základe udeleného plnomocenstva oprávnený vykonať len jediný úkon a
to je uznať dlh vo forme notárskej zápisnice, ktorú úlohu si zástupca splnil, pričom žiadnym spôsobom
neprekročil udelené plnomocentsvo. V závere konštatoval, že nie sú dané dôvody na vyhlásenie
exekúcie za neprípustnú. Od vydania exekučného titulu ani od vydania poverenia na vykonanie exekúcie
nenastali žiadne nové právne ani skutkové okolnosti, ktoré by mali viesť k zmene postoja súdu.

V priebehu odvolacieho konania dňa 9. 8. 2012 podal oprávnený návrh na prerušenie konania podľa §
109 ods. 1 písm. c) OSP, v ktorom žiadal predložiť Súdnemu dvoru Európskej únie na základe článku
267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prejudiciálne otázky v nasledujúcom znení: 1) je možné za
neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť



kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice
ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej
pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto
zmluvy? 2) je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu,
ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/
EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?

S poukazom na vyššie uvedený návrh oprávneného na prerušenie konania sa odvolací súd v prvom
rade zaoberal prípustnosťou oprávneným požadovaného postupu v zmysle § 109 ods. 1 písm. c)
OSP. Vychádzajúc z ust. § 251 ods. 4 OSP, podľa ktorého na výkon rozhodnutia a exekučné konanie
podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis
( Exekučný poriadok ) neustanovuje inak, ako aj s poukazom na ust. § 36 ods. 5 Exekučného poriadku,
ktoré vylučuje aplikáciu § 109 ods. 1 písm. c) OSP odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie
konania ako nedôvodný zamietol, pretože v prípade exekučného konania sa uplatňuje vlastná zásada,
podľa ktorej exekučné konanie nemožno prerušiť. Výnimka z uvedeného pravidla o neprerušiteľnosti
exekučného konania je obsiahnutá v zákone č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, v zmysle
ktorého začatie konkurzného konania má, okrem iného, aj za následok, že na majetok patriaci dlžníkovi
nemožno začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie, pričom už začaté konania o výkon
rozhodnutia alebo exekučné konania sa prerušujú (§ 14 ods. 5 zákona o konkurze a reštrukturalizácii),
čo však nie je daný prípad. Z uvedeného vyplýva, že procesné právne predpisy vzťahujúce sa na
exekučné konanie tak zakladajú neprípustnosť obligatórneho prerušenia predmetného exekučného
konania, a preto je potrebné návrh oprávneného na prerušenie konania ako nedôvodný zamietnuť.
Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že ak by aj pripustil možnosť prerušenia konania s poukazom
na ust. § 109 ods. 1 písm. c/ OSP, vyriešenie prejudiciálnych otázok, ktorých predloženia Súdnemu
dvoru Európskej únie sa oprávnený domáha, by nič nezmenilo na tom podstatnom dôvode, pre ktorý
súd exekúciu v danej veci zastavil. Vzhľadom k týmto dôvodom odvolací súd vo vzťahu k návrhu
oprávneného na prerušenie konania prijal záver, že v tomto konaní sa nepreukázala potreba výkladu
komunitárneho práva Súdnym dvorom Európskej únie, pretože otázka komunitárneho práva nie je pre
riešenie daného prípadu relevantná. Odvolací súd aj z týchto dôvodov návrh oprávneného na prerušenie
konania zamietol.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v časti , v
ktorej súd exekúciu zastavil a v časti o trovách konania, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a po
prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 OSP) dospel k
záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné vo výroku, ktorým súd prvého stupňa exekúciu
zastavil a v súvisiacom výroku o trovách konania podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f), h) a ods. 2 OSP zrušiť
a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Predmetom odvolacieho konania bolo posúdenie správnosti uznesenia súdu prvého stupňa vo výroku,
ktorým súd prvého stupňa exekúciu zastavil, ako aj výrok, týkajúci sa trov exekúcie. Výrokom, ktorým
súd návrh na zmenu súdneho exekútora zamietol sa odvolací súd nezaoberal, pretože voči rozhodnutiu
súdu o zmene súdneho exekútora OSP ( § 202 ) ani exekučný poriadok nepripúšťa možnosť podať
odvolanie. Odvolanie môže účastník konania podať iba ak vo veci rozhodol podľa § 374 ods. 4 OSP
súdny úradník alebo justičný čakateľ súdu, a v takom prípade opätovne rozhodne sudca súdu prvého
stupňa. Napokon ani dôvody odvolania podaného oprávneným v tejto veci nesmerovali voči tomu výroku
súdneho rozhodnutia.
Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený svojím návrhom zo dňa 09. 06. 2003, doručeným súdnemu
exekútorovi dňa 18. 06. 2003, požiadal súdneho exekútora Dr. Ľubomíra Pekára, so sídlom
Exekútorského úradu P. Pázmaňa 51/19, Šaľa, o vykonanie exekúcie voči povinnému na vymoženie
sumy 3.600,- Sk s príslušenstvom, ktoré tvorili trovy notára za spísanie notárskej zápisnice vo výške
1.296,- Sk, trovy exekúcie vo výške 500,- Sk, trovy právneho zastúpenia vo výške 645,- Sk, trovy
právneho zastúpenia v exekučnom konaní vo výške 1.116- Sk, úroky z omeškania vo výške 889,-Sk,
úroky z omeškania vo výške 0,25% denne zo sumy 3.600,- Sk od 24.05. 2003 do zaplatenia. Za exekučný
titul označil notársku zápisnicu uloženú v Zbierke listín pod číslom N 1486/2003, NZ 30849/2003
vyhotovenú notárom JUDr. Ľubomírom Vlhom, so sídlom v Bratislave, dňa 25. 04. 2003. Súdny exekútor
doručil dňa 25. 06. 2003 súdu prvého stupňa žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ku
ktorej pripojil i návrh na vykonanie exekúcie, osvedčený odpis notárskej zápisnice tvoriaci exekučný
titul a plnomocenstvo. Súd prvého stupňa dňa 07. 07. 2003 udelil súdnemu exekútorovi poverenie



na vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na základe uvedenej notárskej zápisnice ako
exekučného titulu. Písomným podaním doručeným súdu prvého stupňa 22. 11. 2010 oprávnený podal
návrh na zmenu súdneho exekútora. Následne súd prvého stupňa rozhodol napadnutým uznesením
tak, že exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zároveň ju zastavil, návrh oprávneného na zmenu súdneho
exekútora zamietol a oprávneného zaviazal zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 54,37
eura.

Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "Exekučný
poriadok"), exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu.

Dôvody, na základe ktorých súd exekúciu zastaví sú uvedené v § 57 ods. 1,2 Exekučného poriadku.
Pretože exekučný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené
všetky predpoklady na vedenie takého konania a jedným z predpokladov je existencia exekučného titulu,
kedykoľvek v priebehu konania môže exekúciu zastaviť, ak zistí, že sú dané dôvody na ukončenie
núteného vymáhania pohľadávky.

Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva
právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

Podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 08.2005) podľa tohto zákona možno
vykonať exekúciu aj na podklade iných vykonateľných rozhodnutí, schválených zmierov, platobných
výmerov, výkazov nedoplatkov a dohôd, ktorých súdnu exekúciu pripúšťa zákon. Podľa tohto zákona
možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých
je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná
osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na
podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená
osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici
s vykonateľnosťou súhlasila.

Podľa § 41 ods. 3 Exekučného poriadku ak záväzok v notárskej zápisnici podľa odseku 2 písm. c) vznikol
z právneho úkonu, predmetom ktorého bolo poskytnutie peňažných prostriedkov, môže sa exekúcia
týkať iba sumy predstavujúcej poskytnuté peňažné prostriedky a úrokov z omeškania. Inak sa záväzok
v notárskej zápisnici nemôže týkať zmluvných pokút.

Podľa § 2 ods. 3 Občianskeho zákonníka, účastníci občianskoprávnych vzťahov si môžu vzájomné práva
a povinnosti upraviť dohodou odchylne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje a ak z povahy
ustanovení zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť.

Podľa § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho
mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 43 Občianskeho zákonníka účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov
odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov.

Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že notárska zápisnica ako exekučný titul musí
spĺňať zákonom predpísané náležitosti a musí byť spísaná predpísaným spôsobom. Pri splnení
zákonných náležitostí treba notársku zápisnicu považovať za verejnú listinu, ktorá osvedčuje pravdivosť
údajov v nej uvedených až do doby, pokiaľ nie je preukázaný opak. Aj pri tomto exekučnom titule
je potrebné skúmať, či povinný, ktorý notársku zápisnicu osobne nespísal, ale na spísanie notárskej
zápisnice splnomocnila ďalšiu osobu (Mgr. Tomáša Kušníra), bol pri tomto úkone riadne zastúpený, a
či teda povinného takéto vyhlásenie o uznaní záväzku obsiahnuté v notárskej zápisnici zaväzuje.



V predmetnej veci niet sporu o tom, že skutkový a právny základ exekučného titulu je práve zmluva
o úvere, uzatvorená účastníkmi konania dňa 17.12.2002, ktorou sa oprávnený zaviazal ako veriteľ
poskytnúť povinnému ako dlžníkovi úver v sume 6.000,- Sk a povinný sa zaviazal zaplatiť mu túto sumu
zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 3.360,- Sk, t.j. celkove čiastku 9.360- Sk. Zároveň povinný ako
dlžník podľa tejto zmluvy splnomocnil advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice
ako exekučného titulu, t.j. aby v jeho mene uznal jeho záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica
stala vykonateľným exekučným titulom pre súdny výkon rozhodnutia, alebo pre exekúciu do výšky
vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva.

Vzhľadom na to, že exekučným titulom v danej veci je notárska zápisnica, ktorá je spôsobilým
exekučným titulom iba za predpokladu, že spĺňa formálne a materiálne podmienky vykonateľnosti (§
46, § 47 zák. č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) je potrebné sa
zaoberať otázkou vykonateľnosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Podmienkami materiálnej
vykonateľnosti, ktoré musí notárska zápisnica obsahovať sú právny záväzok, označenie oprávnenej
osoby, povinnej osoby, predmet a čas plnenia, ako aj právny dôvod, teda označenie právneho
úkonu, alebo inej právnej skutočnosti, na základe ktorých záväzok vznikol a súhlas povinnej osoby
s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Notárska zápisnica so súhlasom k vykonateľnosti má povahu
verejnej listiny a ako každá verejná listina aj notárska zápisnica osvedčuje pravdivosť údajov v nej
uvedených až do doby, pokiaľ nie je preukázaný opak. Aj pri posudzovaní notárskej zápisnice sa preto
uplatňuje tzv. prezumpcia správnosti. V prípade notárskej zápisnice so súhlasom s vykonateľnosťou
treba mať na zreteli aj osobitné znaky tohto exekučného titulu v porovnaní s inými exekučnými titulmi.
Takáto zápisnica nie je rozhodnutím (súdu alebo iného orgánu) a nemá ani účinky, ktoré zákon
s rozhodnutím spája a nie je vybavená účinkami právoplatnosti ani záväznosti pre účastníkov
a pre všetky orgány, ktoré majú napríklad rozhodnutia súdu vydané v občianskom súdnom konaní (§
159 OSP). Absencia zákonom stanovených formálnych náležitostí má za následok, že listina označená
ako notárska zápisnica nie je verejnou listinou, u ktorej sa správnosť obsahu, ktorý je v nej uvedený,
predpokladá v zmysle § 134 OSP, a nie je v takomto prípade ani spôsobilým exekučným titulom v zmysle
požiadavky ust. § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku.

Keďže súd prvého stupňa sa vyššie uvedenými skutočnosťami nezaoberal, odvolací súd napadnuté
uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku, v ktorom súd prvého stupňa exekúciu zastavil, ako aj vo
výroku o trovách konania podľa § 221 ods. 1 písm. f) a h), ods. 2 OSP zrušil a vec vrátil súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie. Povinnosťou súdu prvého stupňa bude v prvom rade sa zaoberať tým, či
splnomocnenie a jeho obsah pre Mgr. Tomáša Kušníra je platným právnym úkonom a či uznanie dlhu
na základe takto udeleného plnomocenstva v notárskej zápisnici je platným právnym úkonom, keďže
podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, ktorého záujmy sú v rozpore
so záujmami zastúpeného, pričom rozpor v záujmoch musí reálne existovať a nestačí len potenciálna
možnosť takéhoto rozporu. Odvolací súd dodáva, že právne úkony osôb, ktoré nespĺňajú náležitosti
upravené v § 22 ods. 2 OZ v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka spôsobia absolútnu neplatnosť
takýchto právnych úkonov a to bez ohľadu na skutočnosť, či o tom účastníci právneho úkonu vedeli.
Až v prípade, ak by dospel k záveru, že splnomocnenie pre Mgr. Tomáša Kušníra je platné, mohol sa
zaoberať prejavom súhlasu povinného s exekúciou, v zastúpení Mgr. Martinom Paičekom na základe
substitučnej plnej moci .

Záverom odvolací súd uvádza, že z rozhodovacej činnosti odvolacieho súdu vzhľadom na množstvo
obdobných vecí, ktoré odvolací súd prejednáva, je zrejmé, že splnomocnenec povinného JUDr. Tomáš
Kušnír vystupuje súčasne aj ako splnomocnenec povinných v ďalších exekučných veciach toho istého
oprávneného. Navodzuje sa preto záver, že splnomocnenec povinných sa dozvedel o pohľadávkach a
jej výškach, ktoré treba uznať od oprávneného a zrejme aj konal na pokyn oprávneného, aj keď oficiálne
je splnomocnený na zastupovanie povinných. Keďže opakovane JUDr. Tomáš Kušnír vystupuje ako
splnomocnenec aj v zmluvách o úvere a následne v notárskych zápisniciach vo vzťahu k neurčitému
počtu povinných (čo nepochybne vyplýva z ďalších exekučných vecí), je potrebné, aby sa súd prvého
stupňa zaoberal aj charakterom vzťahu medzi oprávneným a splnomocnencom povinného z hľadiska
ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka .

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom jednohlasne.



Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.