Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16CoP/53/2018 z 30. 1. 2019 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 30. januára 2019, sp. zn. 16CoP/53/2018, ECLI:SK:KSBB:2019:6818201012.1 Krajský súd Banská Bystrica | 16CoP/53/2018 | ECLI:SK:KSBB:2019:6818201012.1 | 2019-01-30 | Uznesenie Oblasť práva: Rodinné právo – Starostlivosť o maloletých Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0/#paragraf-44.odsek-1 Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/9d6522c6-4329-42f6-8d49-602723c828a5 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6818201012.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16CoP/53/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6818201012
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6818201012.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a
sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša vo veci starostlivosti o mal. J. G., nar. XX. XX.
XXXX, bytom u starých rodičov, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Revúca, dieťa v náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov Q. K., nar. XX. XX. XXXX a Q.
K., nar. XX. XX. XXXX, obaja bytom G., J. W. XXX/X, dieťa rodičov - matky Q. G., nar. XX. XX. XXXX,
bytom G., J. W. XXX/X a neb. otca J. G., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX, v konaní o zrušenie
náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov, o odvolaní starých rodičov proti rozsudku Okresného
súdu Revúca č. k. 5P/4/2018-52 zo dňa 17. 07. 2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zrušil náhradnú osobnú starostlivosť mal. J. G., nar. XX. XX.
XXXX, ktorá bola určená rozsudkom Okresného súdu Revúca č. k. 4P/97/2008-43 zo dňa 16. 10. 2008,
nakoľko zanikol dôvod, pre ktorý bol maloletý zverený do náhradnej osobnej starostlivosti.

2. Okresný súd po zrušení náhradnej osobnej starostlivosti zveril mal. J. do osobnej starostlivosti matky
dieťaťa, ktorá bude maloletého zastupovať, spravovať jeho majetok a zároveň jej uložil povinnosť,
ako aj mal. dieťaťu, po dobu 6 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia podrobiť sa poradenstvu
poskytovanému Referátom poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Revúca. V súvislosti s výchovným opatrením uložil povinnosť vyhodnotiť účinnosť tohto výchovného
opatrenia pred uplynutím 9 mesiacov od právoplatnosti tohto uznesenia (správne malo byť rozhodnutia
- pozn. odvolacieho súdu).

3. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia okresný súd uviedol, že došlo k zmene pomerov, v dôsledku
ktorej rodič chce a môže zabezpečovať starostlivosť o mal. dieťa, preto zanikol dôvod, pre ktorý bolo
dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Keďže matka maloletého prejavila záujem do budúcna
mať dieťa v osobnej starostlivosti a má na to vytvorené podmienky, podnetu kolízneho opatrovníka
vyhovel. Na základe vykonaného dokazovania zistil, že matka má vytvorené vhodné podmienky, aby
zabezpečovala osobnú starostlivosť o dieťa, matka aj dieťa bývajú v rovnakom bytovom dome, len v
bytoch na inom poschodí, takže maloletý môže ostať bývať v byte, kde žil doposiaľ a ktorý je zároveň v
jeho vlastníctve, pričom matka má vzhľadom na blízkosť svojho bytu možnosť zabezpečovať maloletému
všetky jeho potreby. Matka spôsobom svojho doterajšieho života, podľa okresného súdu potvrdila, že
je v jej schopnostiach zabezpečovať starostlivosť o dieťa, vychováva ďalšie dve maloleté deti a v jej
starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky, jej domácnosť je udržiavaná v poriadku a čistote.

4. Na záver okresný súd konštatoval, že pokiaľ starí rodičia nesúhlasia so zrušením náhradnej osobnej
starostlivosti, uvedený nesúhlas nie je rozhodujúci, nakoľko ak rodič dokáže zabezpečovať starostlivosť
o dieťa, nie je dôvod, aby dieťa ostávalo v starostlivosti iných osôb. Pokiaľ ide o mal. J., okresný súd



konštatoval, že maloletý uvádzal, že nechce ísť bývať k matke, že chce, aby všetko ostalo tak, ako
doposiaľ. K tomu však okresný súd doplnil, že keďže je vlastníkom bytu, v ktorom žije a matka býva v
rovnakom vchode, nie je nevyhnutné, aby sa maloletý sťahoval, môže ostať bývať v rovnakej domácnosti
ako dosiaľ so starými rodičmi. Maloletý si bude musieť ale zvyknúť na to, že musí rešpektovať svoju
matku, ktorá je jeho zákonnou zástupkyňou a ktorá je v rámci svojich rodičovských práv a povinností
povinná dohliadať na výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin. Na bezproblémové zvládnutie tejto
situácie maloletým je potrebné, aby tak matka ako aj starí rodičia, ktorí s ním pravdepodobne budú
naďalej žiť v jednej domácnosti, mali v prvom rade na pamäti záujem dieťaťa, aby nevyvolávali zbytočné
konflikty a aby svojím pozitívnym prístupom zabezpečili, že osobná starostlivosť matky o dieťa bude
v jeho záujme. Z výpovede maloletého vyplynulo, že nevníma pozitívne, že matka o neho prejavuje
záujem, v jeho postoji sa silne prejavuje vplyv a postoje starých rodičov. Súd má za to, že je potrebné,
aby sa posilnil vzťah a citové väzby medzi matkou a maloletým, čo je možné dosiahnuť i za pomoci
psychologického poradenstva.

5. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie obaja starí rodičia, ktorí sa nestotožnili
s rozhodnutím okresného súdu. Zdôraznili, že vzťahy medzi matkou a maloletým neboli v minulosti
dobré. Dieťa vychovávali oni ako starí rodičia od jeho 3 mesiacov. Matka sa málo zaujímala v minulosti o
dieťa, ktoré aj teraz matku nerešpektuje, nakoľko nemá s matkou vytvorený vzťah. Maloletý býva u nich,
nakoľko sa u nich lepšie cíti. Aj do školy mu kupujú veci oni. K lekárovi chodia s ním, čo sa dá overiť aj od
ošetrujúcej lekárky maloletého. Aj vďaka nim sa dobre učí, reprezentuje školu, máva ocenenia, medaile,
preto si myslia, že pokiaľ bol maloletý u nich od malička, potom by čas do dospelosti mal zostať u nich,
majú ho radi a aj on je na nich zvyknutý. Zmena by mu nemusela prospieť, nakoľko matka nemá ani
svoje bývanie, býva len v podnájme a je na Mestskom úrade v Revúcej hlásená len ako bezdomovec.
Okrem toho má matka ďalšie dve deti s T. V., s ktorým aj žije ako s druhom, s ktorým však maloletý
nemá vytvorený vzťah. Preto navrhli, aby maloletý zostal v ich náhradnej osobnej starostlivosti.

6. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu starých rodičov uviedol, že nemá námietky voči
rozsudku a s jeho rozhodnutím súhlasí.

7. Matka maloletého sa k odvolaniu starých rodičov nevyjadrila.

8. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej
v texte „CMP“).

9. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej v texte „CSP“), ak tento zákon
neustanovuje inak.

10. Podľa § 65 CMP odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať
konanie aj bez návrhu.

11. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie starých rodičov v zmysle § 65 a §
66 CMP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok súdu prvej
inštancie podľa § 389 ods. 1, písm. c) CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie v zmysle § 391 ods. 1 CSP, a to z nasledovných dôvodov:

12. Okresný súd založil svoje rozhodnutie, ktorým zrušil náhradnú osobnú starostlivosť o maloletého
na tom skutkovom a právnom závere, že zanikol dôvod pre existenciu, resp. trvanie náhradnej
osobnej starostlivosti zo strany starých rodičov voči maloletému, keďže matka maloletého chce a môže
zabezpečovať starostlivosť o dieťa a má na to vytvorené podmienky.

13. K vyjadreniu maloletého, ktorý uviedol, že nechce ísť bývať k matke, konštatoval len toľko, že je
vlastníkom bytu, v ktorom žije, a preto môže zostať bývať naďalej v tomto byte spolu so starými rodičmi,
teda v rovnakej domácnosti, avšak napriek tomu bude starostlivosť o dieťa zabezpečovať jeho matka,
ktorá žije a býva v rovnakom vchode, v dôsledku čoho nie je nevyhnutné, aby sa maloletý sťahoval.

14. Náhradná osobná starostlivosť je forma zabezpečenia náhradnej rodinnej starostlivosti o dieťa najmä
v rámci príbuzenských vzťahov. Dieťa je zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, ak to vyžaduje



jeho záujem, ide o opatrenie, ktoré nahrádza osobnú starostlivosť rodičov v prípadoch, ak ju rodičia
nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť.

15. Z obsahu spisu Okresného súdu Revúca č. k. 4P/97/2008 pripojeného k spisu v prejednávanej veci
je zrejmé, že v uvedenom konaní došlo k nariadeniu náhradnej osobnej starostlivosti tak, že maloletý bol
zverený do náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov. V zmysle správy Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny v Revúcej zo dňa 25. 08. 2008 bolo konštatované, že mal. J. pochádza z manželstva
rodičov matky Q. G., nar. XX. XX. XXXX a otca J. G., nar. XX. XX. XXXX. Otec maloletého v roku 2006
zomrel s tým, že manželstvo rodičov bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu v Rimavskej Sobote
zo dňa 12. 04. 2006 (č. k. 3C 147/2003), a mal. J. bol zverený do výchovy matky. Starostlivosť o mal.
J. zabezpečovali starí rodičia Q. K. a Q. K. s tým, že matka s maloletým bývala u svojich rodičov od 3
mesiacov, ako sa maloletý narodil. V roku 2005 si našla priateľa a bývala s ním, neskôr aj s druhom prišla
bývať do G. a maloletý ostal bývať u starej matky, kde bol od narodenia zvyknutý. Starí rodičia boli zdraví
a schopní zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého. Matka v tom čase žila s druhom T. V. na
ubytovni a z ich vzťahu pochádza mal. dcéra Z. G., nar. XX. XX. XXXX. Matka maloletého bola v tom čase
poberateľkou rodičovského príspevku a jej druh bol zamestnaný. Matka sa o dieťa v tom čase zaujímala
a prispievala finančne na jeho výživu. Na pojednávaní dňa 02. 09. 2008 matka maloletého uviedla, že
súhlasí s tým, aby bol maloletý zverený do náhradnej osobnej starostlivosti starým rodičom, keď uznala,
že maloletý už v tom čase nemal vyvinutý žiaden vzťah s jej druhom, s ktorým žila v spoločnej domácnosti
a aj keď v tom čase k nim prišiel na návštevu, vždy sa večer pýtal naspäť k starým rodičom. Kolízny
opatrovník taktiež v tom čase potvrdil, že po pohovore s maloletým zistili, že je jeho prianie, aby sa o
neho starali a výchovu zabezpečovali starí rodičia. V tom čase maloletý navštevoval materskú škôlku.

16. Matka maloletého v tom čase nemala žiadne námietky voči tomu, aby maloletý bol zverený do
náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov, išlo o jej rozhodnutie, nebolo konštatované, že by
nemala vytvorené podmienky na jeho výchovu.

17. Obsahom vyššie uvedeného spisu bola aj správa kolízneho opatrovníka zo dňa 18. apríla 2018,
v zmysle ktorej bolo konštatované, že za posledné obdobie sa situácia v rodine nejako nezmenila.
Mal. J. naďalej žil v spoločnej domácnosti so svojimi starými rodičmi, naďalej zvládali starostlivosť o
maloletého a s jeho výchovou mali žiadne problémy. V tom čase bol žiakom 9. ročníka základnej školy, v
ktorej dosahuje priemerné výsledky. Matka maloletého v tom čase naďalej bývala v tom istom obytnom
dome, o maloletého sa zaujímala, bola s ním v pravidelnom kontakte a už v tom čase zvažovala, že si
maloletého vezme späť do starostlivosti, nakoľko syn je v pubertálnom veku a jej rodičia už nezvládajú
jeho starostlivosť. Poukázala na zdravotné problémy starých rodičov. Naďalej v tom čase žila matka
spolu so svojím druhom T. V. a ich dvoma maloletými deťmi Z. V., nar. XX. XX. XXXX a K. V., nar. XX. XX.
XXXX, keď spoločne obývali 2 - izbový byt, ktorý majú v podnájme. Už v tom čase bol vykonaný pohovor
s mal. J., ktorý uviedol, že u starých rodičov mu je dobre a k svojej mame nechce ísť bývať, s mamou
sa stretáva, je s ňou v kontakte a má s ňou dobrý vzťah. Rozumie si aj s matkiným druhom a nemá rád,
keď mu dohovára. Na základe vyhodnotenia pomerov následne skonštatovali, že matka maloletého má
vytvorené podmienky na to, aby mohla zabezpečovať osobnú starostlivosť o dieťa, na základe čoho bol
podaný podnet na začatie konania o zrušenie náhradnej osobnej starostlivosti o maloletého.

18. Okresný súd Revúca uznesením č. k. 5P 4/2018 zo dňa 3. mája 2018 začal konanie o zrušenie
náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov podľa § 23 ods. 2 CMP.

19. Okresný súd v tejto prejednávanej veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so správou Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca zo dňa 04. 07. 2018 a následne vykonal výsluch starých
rodičov a matky maloletého. Z uvedenej správy mal za preukázané, že matka maloletého má vytvorené
podmienky pre zabezpečenie osobnej starostlivosti o maloletého, so synom má dobrý vzťah, každý deň
sa stretávajú, chodí k nej do bytu, stravuje sa u nej, netrvá však na tom, aby sa maloletý presťahoval
do jej domácnosti, keď to sám nebude chcieť, ale trvá na tom, aby jej bol zverený do starostlivosti,
nakoľko zdravotný stav starých rodičov nie je dobrý a aj teraz s ním chodí vybavovať všetko, čo treba.
Mal. J. ukončil štúdium na základnej škole a v ďalšom štúdiu bude pokračovať na Strednom odbornom
učilišti v G., odbor elektrotechnik. Mal. J. žije v spoločnej domácnosti so starými rodičmi, ale súčasne
sa stretáva aj so svojou matkou. Matka sa o maloletého zaujíma a má vytvorené podmienky na to,
aby mohla zabezpečovať starostlivosť o syna. Starí rodičia na pojednávaní nesúhlasili so zrušením
náhradnej osobnej starostlivosti, ktorí opätovne poukazovali na skutočnosť, že sa o maloletého starajú



od veku jeho 3 mesiacov a to, čo maloletý dosiahol a aký je, je vďaka ich výchove. Matka sa oňho
dostatočne nezaujíma.

20. Okresný súd vykonal aj výsluch maloletého, ktorý uviedol, že je u starých rodičov spokojný, že sa
o neho starajú s tým, že mama sa o neho nestará a k nej vôbec nechodí. Zdôraznil, že sa oňho nikdy
nestarala a že ak ide k matke, tak len na chvíľu. Zdôraznil, že nechce, aby sa niečo zmenilo, chce ostať
bývať u starých rodičov. Maloletý poprel, že by sa o neho matka starala, príp. oňho javila záujem, z
čoho okresný súd usúdil, že maloletý preberá postoje starých rodičov a ťažko si vytvára vlastné, odmieta
matku, aj keď na to nie je dôvod a mali by sa snažiť aj starí rodičia, aby maloletý nemal takýto postoj.

21. Z vyššie uvedeného dokazovania pred okresným súdom dosiaľ nevyplýva, že došlo k podstatnej
zmene pomerov, resp. k odpadnutiu dôvodu, pre ktorý bola náhradná starostlivosť nariadená. V čase,
kedy bola náhradná osobná starostlivosť o maloletého nariadená, matka s tým súhlasila. Nebolo zistené,
že by nemala vytvorené podmienky pre zabezpečenie starostlivosti o dieťa, už v tom čase žila s
druhom, s ktorým žije i v súčasnej dobe a naďalej s ním zabezpečuje osobnú starostlivosť o mal. deti
pochádzajúce z ich vzťahu. Je zrejmé, že maloletý je veľmi citovo naviazaný na starých rodičov, preto
okolnosti zmeny formy starostlivosti o maloletého, teda či ide o náhradnú osobnú starostlivosť zo strany
starých rodičov alebo o starostlivosť osobnú zo strany matky, aj s prihliadnutím na jeho vek, v tomto čase
pre neho nie sú určujúce vzhľadom na dlhodobé vzájomné vzťahy v rodine. Starí rodičia sa o maloletého
starajú od veku 3 mesiacov, pričom matka až v súčasnej dobe, teda vo veku, keď dosiahol maloletý 17
rokov prejavila záujem osobne sa o neho starať, v dôsledku čoho maloletý, či už súdne pojednávanie
alebo skutočnosť, že sa vedie konanie o zmene formy starostlivosti o neho, zjavne nevníma pozitívne,
a to bez ohľadu na skutočnosť, že na neho majú veľký vplyv starí rodičia, ktorí sa mu od malička venujú.
Súčasné vzťahy medzi maloletým a jeho starými rodičmi ako aj medzi maloletým a jeho matkou sú
však dôsledkom dlhodobej existencie reálnych vzájomných príbuzenských vzťahov, ktoré pretrvávajú
dlhodobo od veku jeho 3 mesiacov. Je teda zrejmé, že v súčasnej dobe zmeny týkajúce sa maloletého,
tento nevníma pozitívne, čomu zodpovedá aj jeho výpoveď pred súdom. Jeho výpoveď a jeho prejav, z
ktorého je zrejmé, že nechce nič meniť na spôsobe jeho života, je preto pochopiteľný a nemožno bez
ďalšieho jeho prianie a výpoveď pripísať len tomu, že majú na neho vplyv starí rodičia, resp. že preberá
ich postoje. Rozporuplnosť výpovede maloletého skôr naznačuje, že rozhodnutie o tom, aby bol maloletý
zverený do osobnej starostlivosti matke, naňho vytvára neprimeraný tlak, keď odmieta, aby on bol tým,
ktorý rozhodne o tom, komu má byť zverený.

22. Z obsahu spisu nevyplýva, k akej zmene pomerov a v dôsledku čoho došlo k zániku dôvodu, pre
ktorý bola nariadená náhradná osobná starostlivosť. Okresný súd konštatoval len to, že matka prejavila
o dieťa záujem a má v súčasnej dobe vytvorené podmienky pre starostlivosť o dieťa. Náhradná osobná
starostlivosť nad maloletým bola nariadená v roku 2008, pred 10 rokmi, počas uvedenej doby nevyplýva,
že by matka nemala vytvorené podmienky pre starostlivosť o maloletého, len tvrdila, že u starých
rodičov je maloletý spokojný, a preto bol maloletý ponechaný v ich starostlivosti. Okresný súd dôsledne
nezisťoval, aké sú súčasné vzájomné väzby medzi maloletým a matkou, a ani medzi maloletým a
druhom matky, ak s týmto druhom matka žije už dlhodobo a v čase, kedy došlo k nariadeniu náhradnej
osobnej starostlivosti uvedené vzťahy medzi nimi neboli dobré. Rozporuplným je i konštatovanie, či už
kolízneho opatrovníka a následne i súdu, že naďalej nedôjde ani k zmene prostredia, v ktorom bude
naďalej maloletý bývať, ak bude naďalej zdieľať spoločnú domácnosť so starými rodičmi, a napriek tomu
bude zverený do osobnej starostlivosti matky. Potom k faktickej zmene výchovy maloletého zo strany
matky reálne nedôjde.

23. Odvolací súd uznáva, že tak kolízny opatrovník ako i okresný súd majú záujem o obnovu
vzťahu medzi matkou a maloletým a zároveň i prevzatím zodpovednosti za výchovu dieťaťa matkou
s prihliadnutím na zdravotné problémy starých rodičov, ktoré okolnosti však v konaní neboli vôbec
skúmané. Okresný súd nevykonal dokazovanie za tým účelom, že by starí rodičia v dôsledku ich veku
príp. zdravotného stavu neboli schopní osobnú starostlivosť o maloletého zabezpečovať a zároveň
nebolo zistené a preukázané ani to, že by v súčasnej dobe došlo k zhoršeniu správania sa maloletého,
a náhradná starostlivosť nie je v záujme dieťaťa. Z obsahu spisu síce vyplýva, že v poslednom období
maloletý vymeškáva vyučovanie, má priemerné výsledky a pod., avšak okresný súd nevyhodnotil, či
by v prípade, ak by maloletý naďalej zostal v spoločnej domácnosti so starými rodičmi a matku len
navštevoval, došlo k akejkoľvek zmene v tomto smere.



24. Odvolací súd ďalej poukazuje na tú skutočnosť, že okresný súd neprihliadol dostatočným spôsobom
na výpoveď maloletého a neodstránil rozpory v tom, ako vypovedal pred súdom, ak odmietal okolnosti
týkajúce sa starostlivosti matky o neho, a naopak matka tvrdila, že ju syn stále navštevuje, stravuje sa
u nej, že sa o neho stará a že má dobrý vzťah aj s jej druhom. Tieto rozpory vo výpovediach potvrdili
aj starí rodičia, ktorí majú za to, že matka sa o maloletého nezaujíma. Nie je možné dosiaľ uzavrieť,
aký je skutočný vzťah medzi matkou a maloletým a ani to, z akého dôvodu maloletý odmieta, aby bol
zverený do osobnej starostlivosti matke.

25. Odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia vo
vzťahu k zániku dôvodu na nariadenie náhradnej osobnej starostlivosti, nedostatočne zistil skutkový
stav pre konštatovanie tohto zániku. Predčasne dospel k záveru, že náhradná osobná starostlivosť
nie je v záujme maloletého dieťaťa, resp. zverenie maloletého do osobnej starostlivosti matky v jeho
záujme je. Okresný súd nekonštatoval, v čom spočíva záujem maloletého na tom, aby bol zverený
do osobnej starostlivosti matke a došlo k zrušeniu náhradnej osobnej starostlivosti, ak s tým maloletý
vo veku blízkom dospelosti nesúhlasí a od jeho veku 3 mesiacov bol v osobnej starostlivosti starých
rodičov. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu nezistil zmenu pomerov na strane matky,
ktorá dlhodobo žije vo vzťahu so svojím druhom a zabezpečuje starostlivosť o mal. deti z ich vzťahu
pochádzajúce. Len konštatovanie, že matka maloletého má záujem zabezpečiť osobnú starostlivosť o
dieťa napriek tomu, že maloletý bude naďalej zdieľať domácnosť starých rodičov, nie je sama o sebe
postačujúca pre zmenu formy starostlivosti o maloletého, ak s uvedenou zmenou nesúhlasí ani sám
maloletý. Skutočnosť, že maloletý je v pubertálnom veku a starí rodičia jeho výchovu nezvládajú, je len
tvrdením matky. Ak maloletý matku nerešpektuje, a jeho výchovu dlhodobo zabezpečovali starí rodičia,
nemožno, bez ďalšieho predpokladať, že v prípade, že bude maloletý zverený do osobnej starostlivosti
matke, že dôjde z tohto dôvodu k zmene postoja maloletého a k zmene jeho správania, či k zmene jeho
vzťahu k matke. Je preto žiaduce, aby k obnove vzťahu maloletého a jeho matky, ako aj toho, aby ju ako
matku rešpektoval, došlo za pomoci psychologického poradenstva.

26. Odvolací súd zdôrazňuje, že nepostačuje, ak matka len „prejavila záujem“ do budúcna mať
maloletého v osobnej starostlivosti, nakoľko prvoradým pri rozhodovaní vo veci je záujem maloletého.
Okresný súd dostatočným spôsobom neodôvodnil, na základe čoho dospel k tomu, že došlo k zmene,
ktorá odôvodňuje zánik náhradnej osobnej starostlivosti. Výchova či už zo strany starých rodičov
alebo matky musí smerovať k rozvoju osobnosti maloletého, jeho nadania a duševných schopností v
najväčšom rozsahu. Výchova musí pripraviť dieťa na aktívny život v dospelosti v slobodnej spoločnosti
a zdôrazňovať rešpekt rodičov dieťaťa, jeho vlastnú kultúrnu identitu, jazyk a hodnoty a kultúrny pôvod
a hodnoty ostatných (viď článok 29 Dohovoru o právach dieťaťa).

27. Dieťa má právo vyjadriť slobodne svoj názor, jeho požiadavky majú byť brané do úvahy v každej
záležitosti, pričom sa názorom detí musí venovať primeraná pozornosť zodpovedajúca ich veku a úrovni.

28. V záujme maloletého dieťaťa v najširšom slova zmysle je, aby vyrastal v atmosfére šťastia, lásky,
porozumenia a stability, tolerancie a harmónie, aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju
jeho osobnosti, nadania a rozumových a fyzických schopností, mravnému, duchovnému a sociálnemu
rozvoju, aby bol jeho majetok spravovaný s náležitou starostlivosťou a aby boli rešpektované jeho práva
uvedené v Dohovore o právach dieťaťa ako aj v iných právnych predpisoch.

29. Z ustanovenia § 35 CMP vyplýva, že súd je povinný zisťovať skutočný stav veci a za týmto účelom
je preto povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného
stavu veci (§ 36 CMP).

30. Úlohou okresného súdu bude preto po zrušení a vrátení veci opätovne posúdiť, či došlo k takej
zmene pomerov, že došlo k zániku dôvodu, pre ktorý bola náhradná osobná starostlivosť nad maloletým
nariadená a súčasne musí dostatočným spôsobom odôvodniť, na základe akých okolností a dôvodov je
v záujme maloletého, aby bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky, ak maloletý v súčasnej
dobe akúkoľvek zmenu odmieta. Posúdi, po vyhodnotení dôkazov, aký je vzťah medzi maloletým a jeho
matkou, ak ich vyjadrenia si navzájom odporujú a za súčinnosti kolízneho opatrovníka zabezpečí matke
a maloletému psychologické poradenstvo.



31. Napriek vyššie uvedenému i odvolací súd apeluje na starých rodičov, že je nevyhnutné, aby i oni
zabezpečili predpoklady pre vytvorenie dobrého vzťahu medzi maloletým a jeho matkou do budúcna v
záujme budúceho vývoja a výchovy maloletého, ktorý v súčasnej dobe začne študovať odborné učilište,
pripravovať sa na budúce povolanie a v podstate pripravovať sa i na svoj budúci život ako dospelého
samostatného človeka. Je preto podstatné, aby naďalej podporovali dieťa všetci jeho príbuzní, tak matka
ako i starí rodičia a vzájomne mu vytvárali rodinné prostredie, v ktorom sa bude maloletý cítiť bezpečne a
súčasne mať pocit rodiny a citovej náklonnosti. Konkurencia vzájomných vzťahov medzi starými rodičmi
a matkou nie je preto pre maloletého prínosom, naopak aj z jeho výpovede na pojednávaní pred súdom
vyplynulo, že maloletý napriek tomu, že je vo veku 17 rokov, má zábrany o vzťahoch v rodine rozprávať,
vyjadriť svoje pocity vo vzťahu k starým rodičom či matke tak, aby boli nezaťažené minulosťou a aby
nemal pocit, že výpoveďou poškodí niektorému z blízkych. Dlhodobé trvanie napätia, či konkurencie
medzi starými rodičmi a matkou by mohlo mať vážny negatívny dopad na výchovu a vývoj dieťaťa, vážne
poškodiť jeho pocit dôvery a bezpečia v najbližších, ktorí mu majú byť práve vo veku blízkom dospelosti
vzorom a príkladom spolupráce, citovej náklonnosti a vzájomnej podpory. Najvhodnejším riešením
súčasných vzájomných väzieb medzi starými rodičmi, matkou a maloletým navzájom je nevyhnutné
pochopenie rolí všetkých príbuzných vo vzťahu k maloletému, vrátane prvoradej roli matky, ale i roli
starých rodičov, ktorí aj z dôvodu, že s tým matka súhlasila, zabezpečovali starostlivosť o dieťa už od
veku jeho 3 mesiacov. Uvedené väzby preto nie je možné násilne pretrhnúť či spochybniť, ak sám
maloletý vyjadril túžbu, aby sa „nič nezmenilo“, teda aby naďalej vyrastal v prostredí, na ktoré bol
zvyknutý, ktoré mu poskytuje pocit bezpečia a pocit rodiny a blízkych.

32. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
(§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b)



(§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie
(§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- EUR (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť
o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383
ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho
odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo
na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného
alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).