Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 21Co/101/2017 z 25. 4. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 25. apríla 2018, sp. zn. 21Co/101/2017, ECLI:SK:KSPO:2018:8615204926.1 Krajský súd Prešov | 21Co/101/2017 | ECLI:SK:KSPO:2018:8615204926.1 | 2018-04-25 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/58b0506b-acfd-48c9-a13f-6fe39e5122fd Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8615204926.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21Co/101/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8615204926
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8615204926.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov
senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti žalovanému: I. P., nar. XX.X.XXXX, bytom J. H. XXX/XX, XXX
XX T., občan SR, o zaplatenie 2.685 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Svidník zo dňa 16.01.2017, č. k. 2C/180/2015 - 39 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcom
rozsahu zamietnutá a súvisiacom výroku o trovách konania.

II. Náhradu trov odvolacieho konania stranám sporu nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Obsah napadnutého rozhodnutia

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Svidník (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.218 eur s 8 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 213 eur od
24.4.2013 do zaplatenia, zo sumy 655 eur od 24.5.2013 do zaplatenia, zo sumy 675 eur od 24.6.2013 do
zaplatenia a zo sumy 675 eur od 24.7.2013 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku,
v prevyšujúcom rozsahu žalobu zamietol a žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie citoval ustanovenia § 1 ods. 2, 8, § 9 ods.1 a 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch a ustanovenia § 3 ods. 1, § 39, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 až 3, § 53
ods. 5 a 10, § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka.

3. V danej právnej veci súd prvej inštancie mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že dňa
04.06.2012 uzavrel žalobca so žalovaným úverovú zmluvu č. 804001330, na základe ktorej žalobca
poskytol žalovanému úver vo výške 2.700 eur za poplatok vo výške 1.264 eur a celkom mal teda žalovaný
žalobcovi zaplatiť sumu 3.964 eur v 4 mesačných splátkach po 991 eur počnúc dňom 12.7.2012. V
predmetnej zmluve nie uvedený úrok, ale poplatok vo výške 1.264 eur. Dospel k záveru, že v danom
prípade v predmetnej zmluve nie uvedený úrok, ale poplatok vo výške 1.264 eur. Úrok predstavoval 1/3
poplatku, t.j. 421,33 Eur za 4 mesiace a administratívny poplatok 842,67 eur (31,21 % z úveru). Úrok
vo výške 421,33 Eur za 4 mesiace z úveru 2.700 eur predstavuje mesačne 3,90 % a v prepočte na rok
by činil 46,81 % ročne. Z internetovej stránky Národnej banky Slovenska súd prvej inštancie zistil, že
priemerná úroková sadzba v júni 2012 pri spotrebiteľských úveroch so splatnosťou do 1. roka bola len
7,75 % ročne. Dohodnutý úrok je preto nepochybne minimálne v rozpore so zásadou dobrých mravov
pre jeho neúmernú výšku a preto zmluva s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka nemôže byť v tejto



časti platná. Poskytnutý úver je preto z uvedeného dôvodu bezúročný. Vychádzajúc z obsahu zmluvy
o úvere č. 804001330 ďalej konštatoval, že v predmetnej úverovej zmluve absentuje úroková sadzba
spotrebiteľského úveru, ročná percentuálna miera nákladov, rozlíšenie splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov ako aj termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Z uvedeného dôvodu preto súd prvej
inštancie uzavrel, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov. Čo sa týka trov rozhodcovského
konania, tak uviedol, že je síce pravdou, že vec bola predmetom konania pred stálym rozhodcovským
súdom spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., ktorý vo veci nerozhodol rozsudkom. Z rozhodovacej
činnosti súdu je známe, že rozhodcovské zmluvy, ktoré uzatvára žalobca, sú neplatné a preto náhradu
trov rozhodcovského konania súd nepriznal. Pokiaľ sa týka trov mediačného konania, výšku týchto trov
žalobca nepreukázal.

4. O trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 Civilného sporového poriadku.

Obsah odvolania

5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Vo vzťahu k chýbajúcim
obligatórnym náležitostiam zmluvy o spotrebiteľskom úvere uviedol, že žalovaný si individuálne dohodol
podmienky zmluvy o úvere, s tým že žalobca s odbornou starostlivosťou, ktorú vykonal na základe
vyplnenia formuláru o overení klienta boli dojednané podmienky poskytnutia úveru a k tomu dohodnutá
výška úveru na základe posúdenej bonity klienta. Dlžník bol povinný celkovú čiastku vrátiť v štyroch
mesačných splátkach po 991,- Eur počnúc dňom 12.07.2012, t. j. ďalšie splátky v rovnakej výške mali
byť uhradené v termínoch 12.08.2012, 12.09.2012 a 12.10.2012. Z vyššie uvedeného vyplýva, že výška,
počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov je jasne uvedená priamo na prednej strane
zmluvy o úvere Teda nemožno hovoriť o absencii výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov. Žalobca rovnako namietal tvrdenie súdu, že v predmetnej úverovej zmluve absentuje
ročná percentuálna miera nákladov. V zmluve o úvere je na prednej strane uvedená ročná percentuálna
miera nákladov (RPMN) vo výške 581,9 %. Výška RPMN je vypočítaná v zmysle prílohy č. 2 zákona
č. 129/2010 Z. z. podľa vzorca platného a účinného v čase uzatvorenia zmluvy s uvedenými vstupnými
údajmi, ktoré sú uvedené na zmluve. Ďalej uviedol, že Zmluvné strany sa dohodli, že v zmysle ust. §
262 ods. 1 Obchodného zákonníka sa ich právne vzťahy budú spravovať ustanoveniami Obchodného
zákonníka. Z uvedeného vyplýva, že účelom a obsahom je uzavretej Zmluve (inominátnej) najbližšie
zmluva o úvere upravená v ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Podľa názoru žalobcu dohodnutá
výška úrokov nie je neprimeraná a nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, a to aj
vzhľadom na skutočnosť, že žalobca poskytuje úvery z vlastných zdrojov, nevyžaduje zabezpečenie pri
poskytnutí úveru, vzhľadom na podmienky, za ktorých žalobca poskytol úver žalovanému (poskytovanie
úveru na adrese trvalého alebo prechodného bydliska žalovaného) a s ohľadom na ďalšie obchodné
riziko žalobcu. Ani zo zákona, ani z iných právnych predpisov nie je možné odvodiť pre obchodné
záväzkové vzťahy obmedzenie výšky úrokovej sadzby, ktorú si môžu zmluvné strany dohodnúť. Podľa
názoru žalobcu dohodnutá výška úrokov nie je neprimeraná a nie v rozpore so zásadami poctivého
obchodného styku, a to aj vzhľadom na skutočnosť, že žalobca poskytuje úvery z vlastných zdrojov,
nevyžaduje zabezpečenie pri poskytnutí úveru a s ohľadom na ďalšie obchodné riziko žalobcu. Žalovaný
podpísaním zmluvy o úvere vyjadril svoj súhlas so zmluvnými podmienkami, t.j. aj bodom 5 podmienok ,
kde sa zmluvne strany dohodli, že ak sa stane splatný celý dlh, dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi
úrok z omeškania vo výške uvedenej v 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Poukázal na skutočnosť,
že, ani zo zákona ani z iných právnych predpisov nie je možné odvodiť pre obchodné záväzkové
vzťahy obmedzenie výšky úrokovej sadzby, ktorú si môžu zmluvné strany dohodnúť. Z ustanovenia čl.
5 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru vyplýva, že žalobca má nárok na náhradu nákladov, ktoré
mu vznikli v súvislosti s uplatnením svojej pohľadávky voči dlžníkovi spôsobom vyplývajúcim zo zmluvy v
dôsledku toho, že dlžník porušil svoje zmluvné povinnosti. Žalobca si v žalobe o. i. uplatnil aj náhradu trov
mediačného konania a trov rozhodcovského konania Žalobca namietal dôvod, pre ktorý súd zamietol
náhradu trov rozhodcovského konania nakoľko z ods. 29. odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že súd
nebol s predmetnou rozhodcovskou zmluvou zrejme dostatočne oboznámený. Rozhodcovská zmluva
má všetky náležitosti vyžadované zákonom a preto je toho názoru, že rozhodcovská zmluva je platná.
Čo sa týka náhrady trov mediačného konania, tieto súd žalobcovi zamietol z dôvodu, že nepreukázal
ich výšku. Z uvedeného dôvodu žalobca súdu predkladá dôkaz - Návrh na začatie mediačného konania,
z ktorého bude súdu zrejmá uplatnená výška trov mediačného konania a dôkaz - Písomné vyhlásenie
mediátora o skončení mediácie, z ktorého bude súdu preukázaný výkon mediačnej činnosti, jej priebeh



a výsledok. Na zakladá uvedeného navrhol zrušiť rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátiť na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Hodnotenie odvolacieho súdu

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ďalej len ,,C.s.p.“) vzhľadom na včas podané odvolanie (§
362 ods. 1 C.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle
zásad vyplývajúcich z ust. § 378, § 379 a § 380 C.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§
385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

7. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového stavu, ktorý má oporu vo vykonanom dokazovaní a vec
aj správne právne posúdil. Odvolací súd si osvojuje odôvodnenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu
a na potvrdenie správnosti rozsudku a v súvislosti s odvolacími dôvodmi dopĺňa.

8. Žalobca v odvolaní namietol posúdenie jeho vzťahu so žalovaným ako vzťahu spotrebiteľského.
Uviedol, že zmluvu o úvere uzavreli zmluvné strany ako zmluvu podľa § 269 ods. 2 Obchodného
zákonníka, ktorého aplikáciu si dohodli vo Všeobecných podmienkach úveru a poprel, že by žalovaný
mal postavenie spotrebiteľa

9. Zmluva o úvere uzavretá podľa § 497 Obchodného zákonníka je podľa § 261 ods. 6 Obchodného
zákonníka tzv. absolútnym obchodom, čo znamená, že bez ohľadu na povahu účastníkov sa
tento záväzkový vzťah riadi Obchodným zákonníkom. Pre posúdenie obsahu záväzkového vzťahu,
ktorý napĺňa definičné znaky zmluvy o úvere je však nutné vyhodnotiť nielen jeho obsah, ale aj
subjekty tohto právneho vzťahu, pretože zmluva o úvere podľa Obchodného zákonníka a zmluva o
spotrebiteľskom úvere sú z hľadiska predmetu záväzku strán takmer totožné, avšak právna úprava
zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytuje spotrebiteľovi väčší rozsah ochrany ako Obchodný zákonník.
Vzhľadom na uvedený právny následok nie je prípustné, aby veriteľ odvrátil vyšší stupeň ochrany
spotrebiteľa tým, že jeho záväzkový vzťah s dlžníkom je označený ako Zmluva o úvere podľa §
497 Obchodného zákonníka, alebo dokonca vyhlásením, že ide o inominátnu zmluvu podľa § 269
Obchodného. Súd je povinný posudzovať právny úkon podľa jeho obsahu a nie podľa označenia.

10. V zhode so súdom prvej inštancie ani odvolací súd v predmetnej veci nemal pochybnosti o tom,
že právny vzťah medzi stranami sporu založený predmetnou zmluvou o úvere pod č. 804001330 zo
dňa 04.06.2012 je vzťahom spotrebiteľským v zmysle zákonných ustanovení Občianskeho zákonníka,
pretože žalobca vystupoval v postavení dodávateľa, keďže pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaný je spotrebiteľ, keďže
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti
alebo inej podnikateľskej činnosti. Predmetom zmluvy medzi žalobcom a žalovaným bolo poskytnutie
finančných prostriedkov žalobcom žalovanému a záväzok žalovaného tieto peňažné prostriedky vrátiť
žalobcovi aj s dohodnutým úrokom. Žalovanému boli peňažné prostriedky poskytnuté ako fyzickej osobe,
ktorý bol v Zmluve o úvere identifikovaný prostredníctvom svojho mena, bydliska a rodného čísla a
zároveň žalovaný v zmluve prehlásil, že finančné prostriedky sú mu poskytnuté za iným účelom, než je
zamestnanie, povolanie alebo podnikanie.

11. Právna úprava vymedzujúca pojem „spotrebiteľ“ a definujúca znaky spotrebiteľského úveru má
kogentný charakter, nie je možné ju odvrátiť dohodou strán. Žalobca ako osoba, ktorej predmet
podnikania je poskytovanie úverov napĺňajúcich znaky spotrebiteľského úveru mohol pri vynaložení
odbornej starostlivosti zistiť, že dlžník, s ktorým uzavrel zmluvu o úvere má postavenie spotrebiteľa.
Dlžník v Zmluve o úvere prehlásil, že finančné prostriedky sa poskytujú na „iný účel“ než účel
zamestnania, povolania alebo podnikania, takže veriteľ ani nemal dôvod domnievať sa, že ide o iný druh
úveru, ako spotrebiteľský.

12. Súd prvej inštancie správne ustálil, že na zmluvu zo dňa 04.06.2012 sa zároveň vzťahuje zákon
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Zmluvným dojednaním nie je možné vylúčiť pôsobnosť
zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý je predpisom obsahujúcim kogentné ustanovenia a vzťahuje
sa na všetky zmluvy spĺňajúce definíciu zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle tohto zákona. Výnimku
netvoria ani zmluvy uzavreté podľa Obchodného zákonníka. Zákon o spotrebiteľských úveroch má vo



vzťahu k Obchodnému zákonníku povahu lex specialis, a preto má prednosť pred aplikáciou ustanovení
Obchodného zákonníka.

13. Keďže zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, dohoda
strán o voľbe Obchodného zákonníka uvedená v bode 15 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru
nemôže odvrátiť kogentnú aplikáciu zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch na ich zmluvný
vzťah. Zmluvné dojednanie o výbere Obchodného zákonníka je v danom prípade irelevantné a zmluva sa
považuje za zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Nad rámec toho, odvolací súd preskúmal dohodu o voľbe
Obchodného zákonníka a zistil, že bola vyhotovená dopredu na predtlačenom formulári a bola začlenená
do Všeobecných podmienok poskytnutia úveru drobným písmom medzi inými dôležitými dojednaniami,
uvedenými na jednej strane. Nebola teda uzavretá individuálne a zároveň by pre spotrebiteľa privodila
nevýhodnejšie právne postavenie, preto spĺňa zákonné predpoklady neprijateľnej podmienky v zmysle
ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

14. Zmyslom zákonnej úpravy o spotrebiteľských úveroch je ochrana záujmov spotrebiteľa. Účelom
uvádzania zákonom stanovených náležitostí v zmluve o spotrebiteľskom úvere je zabezpečiť
spotrebiteľovi dostatočné množstvo informácií o podmienkach úveru, nákladoch a záväzkoch, ktoré z
neho vyplývajú.

15. Zákon o spotrebiteľských úveroch v § 9 ods. 2 presne definuje, aké náležitosti, okrem všeobecných
(§ 43 Občianskeho zákonníka), musí spotrebiteľská zmluva obsahovať. Okrem iného v § 9 odsek 2 písm.
k) uvádza, že zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä výšku,
počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky
priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru
na účely jeho splatenia. Z uvedeného je zrejmé, že povinnými náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom
úvere podľa úpravy platnej v čase uzavretia zmluvy medzi stranami sporu bolo aj suma, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, pričom slová suma, počet a termíny splátok sa viažu ku každej
z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru, teda tak k istine, ako aj k úrokom a iným poplatkom.
Je teda jednoznačné, že v každej zmluve musí byť uvedená tak výška istiny, ako aj úrokov a iných
poplatkov, taktiež aj ich počet a termíny splátok.

16. Zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 04.06.2012 takéto uvedenie výšky, počtu a termíny splátok
istiny a úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia
neobsahuje. Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje povinne
údaje podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. a to výšku, počet a termíny splátok
istiny úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie v ktorom sa mali splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru je zmluvu v zmysle
§ 11 ods. 1 písm. b) potrebné považovať za bezúročnú a bez poplatkovú. Zákon o spotrebiteľských
úveroch vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňa prísne obsahové náležitosti. Cieľom
tejto právnej úpravy je ochrana spotrebiteľa ako slabšieho účastníka záväzkovo- právneho vzťahu
zo spotrebiteľského úveru. Tieto informácie sú významné pre spotrebiteľa najmä pokiaľ ide o jeho
možnosť hodnotiť na základe predloženého splátkového kalendára, ekonomickosť poskytnutého úveru,
posúdenie či požadovaný úrok za úver je pre neho vhodný, prijateľný, resp. aby spotrebiteľ bol schopný
posúdiť celkovú výšku odplaty požadovanej navrhovateľom za poskytnutý úver.

17. Keďže už samotné porušenie povinnosti vyplývajúce z § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. má
za následok, že zmluva o spotrebiteľskom úvere sa považuje za bezúročnú a bez poplatkov, nezaoberal
sa odvolací súd z dôvodu hospodárnosti odvolacej námietke tykajúcej sa ročnej percentuálnej miere
nákladov, nakoľko zistenie, či došlo k nesprávnemu určeniu ročnej percentuálnej miery nákladov v
neprospech spotrebiteľa by nedokázalo zmeniť rozhodnutie vo veci samej.

18. Za daného stavu odvolací súd konštatuje, že záver súdu prvej inštancie o bezúročnosti a
bezpoplatkovosti úveru z dôvodu absencie obligatórnych náležitostí zmluvy v zmysle § 9 ods. 2 v spojení
s § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. bol správny. Žalobcovi tak vznikol nárok iba hodnotu sčasti
splatenej istiny, vo výške 2.218 eur s príslušným úrokom z omeškania.



19. Odvolací súd v súvislosti s odvolacími námietkami žalobcu zdôrazňuje tú skutočnosť, že úroky
za poskytovanie peňažných prostriedkov uvedené vo formulárovej zmluve, ktorá nebola individuálne
dojednaná, podliehajú súdnej kontrole vo svetle princípu dobrých mravov (§ 39 Občianskeho zákonníka).
Doterajšia judikatúra súdov nespochybnila, že neprimerané úroky sú v rozpore s pravidlami správania
sa, ktoré sú v spoločnosti v prevažnej miere uznávané a predstavujú základný hodnotový poriadok. Cena
plnenia tak teda nie je vyňatá zo súdnej kontroly, pokiaľ ide o rozsah jej primeranosti a ani kontroly podľa
generálnej klauzuly (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky
prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje
dobrým mravom. Prevýšenie úrokov o 100 % oproti priemeru úrokov za úvery poskytované bankami je
netolerovateľné za žiadnych okolností a preto správne postupoval súd prvej inštancie, ak považoval úrok
uvedený v zmluve o úvere zo dňa 04.06.2012 vo výške 46,81 % ročne v rozpore s dobrými mravmi, a
teda považoval úverovú zmluvu je v tejto časti za neplatnú.

20. Vo vzťahu k trovám mediačného konania odvolací súd uvádza, že napriek tomu že žalobca v
odvolacom konaní predložil návrh na začatie mediačného konania s vyúčtovaním trov mediačného
konania a Písomné vyhlásenie mediátora o skončení mediácie, Všeobecné podmienky poskytnutia
úveru, ktoré majú byť súčasťou zmluvy, nie sú podpísané zmluvnými stranami. Zmluva o úvere je
formulárovou zmluvou. Je preto zrejmé, že žalovaný ako spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť obsah
nielen zmluvy o úvere, ale ani všeobecných podmienok pre poskytovanie úverov a ani ich osobitne
nevyjednal. Nemal možnosť ovplyvniť znenie čl. 13 týchto podmienok, podľa ktorého sa mali riešiť spory
v konaní pred rozhodcovským súdom prostredníctvom mediátora. Mohol len zmluvu prijať ako celok
alebo ju ako celok odmietnuť. Mediačná dohoda nebola dojednaná zmluvnými stranami samostatne, ale
bola včlenená do obsahu všeobecných podmienok spotrebiteľského úveru. Žalobca súdu nepreukázal
to, či mal žalovaný reálnu možnosť oboznámiť sa s obsahom Všeobecných podmienok úveru a už vôbec
nie skutočnosť, či s ich obsahom prejavil svoj súhlas. Platí, že nie spotrebiteľ má dokázať, že nedošlo
k individuálnemu vyjednaniu, ale dodávateľa zaťažuje bremeno presvedčivo preukázať individuálne
vyjednanie a dôvodne možno konštatovať, že žalobca dôkazne bremeno o individuálnom vyjednaní
dohody o mediácií neuniesol Podľa názoru odvolacieho súdu mediačnú dohodu nemožno považovať za
platnú, keďže absentuje vôľa žalovaného takúto dohodu uzatvoriť. Mediačná dohoda bola žalovanému
vnútená žalobcom v postavení veriteľa a žalovaný nemal možnosť túto dohodu odmietnuť a uzavrieť
zmluvu o úvere bez tejto dohody. Keďže žiadna mediačná dohoda medzi stranami platne nevznikla,
nemohol žalobca ani začať mediáciu a nemá preto ani nárok na náhradu jej trov mediácie.

21. Pokiaľ ide o trovy rozhodcovského konania je rovnako známe zo svojej rozhodovacej činnosti
odvolaciemu súdu, že rozhodcovské zmluvy uzavreté so žalobcom, napriek tomu, že boli uzavreté
na osobitných listinách, neboli individuálne dojednané a ich obsah spotrebiteľ nemohol ovplyvniť.
Dopĺňali sa v nej len údaje o spotrebiteľovi ako meno a priezvisko, bydlisko a dátum narodenia. Veriteľ
mohol na základe tejto rozhodcovskej zmluvy predložiť spor medzi zmluvným stranami na prejednanie
rozhodcovskému súdu, ktorý sám určil, a vylúčiť tak všeobecný súd, ktorý by bol inak príslušný. Takúto
rozhodcovskú zmluvu je preto potrebné z uvedených dôvodov považovať v celosti za neprijateľnú,
spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
a tým pádom aj za neplatnú.

22. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku, ktorým
bola žaloba v prevyšujúcom rozsahu zamietnutá a súvisiacom výroku o trovách konania postupom
vyplývajúcim z ustanovenia § 387 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

23. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p., § 262 ods. 1 C.s.p. a
§ 255 ods. 1 C.s.p.. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalovaný bol úspešný,
no v priebehu odvolacieho konania mu žiadne preukázateľné trovy nevznikli a žalobcovi ako procesne
neúspešnej strane nárok na náhradu trov odvolacieho konania nevznikol.

24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.



Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 C.s.p., v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).