{"guid": "2268c531-d2a8-49f8-a45e-c2e2a43e617b:b8879982-fce9-4ffc-90f2-6af4fcbd8d28", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2018:2116221856.1", "spisova_znacka": "25Co/189/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 25Co/189/2017 z 28. 10. 2018", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trnava z 28. októbra 2018, sp. zn. 25Co/189/2017, ECLI:SK:KSTT:2018:2116221856.1", "identifikacne_cislo": "2116221856", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Katarína Červenková", "sudca_id": 382, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-katarina-cervenkova-382", "datum_vydania": "2018-10-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-9.odsek-2.pismeno-f", "nazov": "§ 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-9.odsek-2.pismeno-f", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-2010/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-11.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-11.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-2010/paragraf-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-9.odsek-2.pismeno-k", "nazov": "§ 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-9.odsek-2.pismeno-k", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-2010/paragraf-9"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2010/129#paragraf-9", "/SK/ZZ/2010/129#paragraf-11"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b8879982-fce9-4ffc-90f2-6af4fcbd8d28", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2018:2116221856.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2018:2116221856.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2018:2116221856.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/189/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116221856
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Valentová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2116221856.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Martina Valentová a sudkýň:
JUDr. Ľubica Spálová a Mgr. Lucia Mizerová, v právnej veci žalobcu: TELERVIS PLUS a.s., so sídlom
Staré Grúnty 7, Bratislava, IČO: 35 717 769, zastúpeného advokátom: JUDr. Alan Strelák, so sídlom, Na
vŕšku 12, Bratislava, proti žalovanému: P. S., nar. XX.XX.XXXX, adresa T. T. XXX, o zaplatenie 765,- Eur
s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 16Csp/109/2016-21
zo dňa 23.5.2017 - v zamietajúcej časti, v časti ktorou súd určil zmluvnú podmienku za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti, včítane závislého výroku o náhrade trov konania, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti, v časti ktorou súd určil
zmluvnú podmienku za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti, včítane závislého výroku o náhrade trov
konania   r u š í   a vec mu   v r a c i a   na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
591,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 591,- Eur od 29.6.2015 do zaplatenia,
všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, vo zvyšnej časti žalobu zamietol a vyhlásil
zmluvnú podmienku uvedenú v bode I. Zmluvy strán č. K220143931 zo dňa 6.12.2014, podľa ktorej je
úver poskytnutý za odplatu a úrok vo výške 20% z istiny za celú dobu splácania úveru (ďalej len poplatok
za správu úveru, ktorý zahrňuje ako odplatu, tak dohodnutý úrok) za neprijateľnú a neplatnú. Žalobcovi
súd priznal právo na  náhradu trov konania v rozsahu 77,25 %.

2. Rozhodnutie súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 2 písm. e), § 4 ods. 1, 2, 3 zákona č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch, tiež § 25 ods. 1, 2, § 9 ods. 2, pís. f), § 11 ods. 1 písm. b) zákona č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 2 písm. j) zákona č. 258/2011 Z.z., § 497, § 499, § 502 ods.
1, 2, § 503 ods. 1, 2, 3 Obchodného zákonníka, § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka a § 255 ods.
2 v spojení s § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

3. Vecne napadnuté rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že: „Súd dospel k záveru, že v
zmluve nebola jasne a určite vymedzená sadzba úroku, od ktorého sa mali odvíjať jednotlivé splátky.
Bola len uvedená výška úroku 20%, pričom celá suma budúcich úrokov ako výnosov bola zahrnutá v
čiastke 120- €, ktorá bola označená ako servisný poplatok. Takýmto postupom sa obchádzali jednotlivé
ustanovenia zák. č. 258/2001 Z.z. a to ust. § § 2 písm. e/ ako aj základné náležitosti zmluvy stanovené
v § 4 ods. 2 písm. j zák. č. 258/2011 Z.z., podľa ktorých zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Zmluva neobsahuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm f) termín
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru  a písm. k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným
zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, preto je úver
podľa § 11 ods. 1 písm. b) z.č. 129/2010 Z.z.  bezúročný a bez poplatkov. O splnení náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch nemožno hovoriť ani v prípade, ak zmluva o



spotrebiteľskom úvere obsahuje údaje, z ktorých je možné konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru
vypočítať tak, ako v konaní tvrdil žalobca - zaplatením 13 mesačných splátok (3 vo výške 3 eur a 10
vo výške 76,50 Eur). Významom ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch (aj
podľa dôvodovej správy k zák. č. 268/2007 Z.z., ktorým bolo toto ustanovenie vložené do § 4 ods. 2
písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 z.z., ktorého znenie bolo prevzaté do § 9 ods.
2 písm. f) z. č. 129/2010 Z.z.) totiž je, aby spotrebiteľ bol už pri podpise zmluvy informovaný, v akých
termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť si povinnosti (splácať istinu, úroky a
iné poplatky) vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Vyžaduje sa teda časová (dátumová)
špecifikácia konečnej splatnosti úveru, ktorá je dodávateľom určená na základe vstupných údajov (týmito
sú: dátum poskytnutia úveru spotrebiteľovi, splatnosť prvej splátky, frekvencia, výška a počet splátok).
Je potom úlohou dodávateľa, aby uvedené vstupné údaje matematicko-logickými operáciami premietol
do konkrétneho (jedného) časového údaja, ktorý bude konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru
predstavovať. Pokiaľ teda samotná zmluva o úvere a ani všeobecné úverové podmienky údaj o konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru neobsahujú nemožno mať za to, že tento nedostatok možno nahradiť
apelovaním na potencionálnu aktivitu spotrebiteľa vedúcu k určeniu konečnej splatnosti spotrebiteľského
úveru matematickými operáciami z iných, v spotrebiteľskej zmluve dostupných údajov. Naopak, je
potrebné trvať na tom, že konečná splatnosť spotrebiteľského úveru musí byť určená konkrétnym
časovým okamihom zreteľne tak, aby spotrebiteľ mohol pred vstupom do úverového vzťahu zohľadniť aj
dĺžku jeho riadneho trvania, a tým uskutočniť najvhodnejšiu voľbu medzi viacerými úverovými produktmi
resp. dodávateľmi - potvrdené aj rozsudkom KS v Trnave 10Co/77/2013 : \"každý z atribútov vyjadrených
v zákone slovami \"suma\" (dnes \"výška\"), \"počet\" a \"termíny splátok\" viaže ku každej z tam uvedených
zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k
úrokom a tiež k prípadným iným poplatkom. Naplneniu uvedeného účelu preto nemôže učiniť zadosť
zmluva neobsahujúca aj vyčíslenie čiastkových súm reprezentujúcich jednotlivé čiastkové položky, čo
je navzdory odchylnosti takejto úpravy spotrebiteľských úverov od úpravy úverov všeobecne práve
dôkazom zvýšenej pozornosti venovanej ochrane spotrebiteľa (ktorý by pri rozhodovaní sa, či zmluvu
uzavrie, nemal byť zavádzaný ani problematickými údajmi, z ktorých nemusí byť schopný vyvodiť, aké
bude skutočné navýšenie sumy reálne mu poskytnutej a teda i celková cena, za ktorú si požičiava
a ktorú takto bude povinný veriteľovi vrátiť)..\" Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých
čiastok úveru, nie je svojvoľné, ale predstavujú prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa
dokázal zorientovať v ponuke a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval
aj nároky, na ktoré nemá právo. Pokiaľ pod poplatky nie je možné zahrnúť úrok a s ohľadom na to,
že úroky sú splatné so splatnosťou jednotlivej splátky, úroky možno požadovať do zaplatenia a to aj
predčasného, je úplne vylúčené, aby suma celkových úrokov bola pojatá do poplatku za úver, a to
aj keď by suma odplaty nedosiahla maximálnu výšku. Nakoľko v zmluve nebola splnená základná
náležitosť podľa § 4 ods. 2 písm. j zák. č. 258/2011 Z.z. podľa ktorých zmluva musí obsahovať výšku,
počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, teda rozčlenením jednotlivých čiastok, nie
len výšku splátok, je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov podľa § 4 ods. 3 zák.
č. 258/2001 Z.z.. Súd preto odpočítaním sumy zaplatenej sumy 9 eur od poskytnutej istiny 600,- €,
zistil, že žalovaný neuhradil istinu vo výške 343,- €, zároveň súd priznal žalobcovi i úrok z omeškania
vo výške 5,05 % ročne z tejto sumy, nakoľko sa žalovaná dostala do omeškania so splatením istiny
po jej zosplatnení. Podľa § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné
podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky
sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Nakoľko neprijateľnosť
podmienky stanovenia poplatkov za správu úveru bola dôvodom zamietnutia časti návrhu, súd rozhodol
aj o vyhlásení neprijateľnosti zmluvnej podmienky, podľa ktorej je neprijateľné, ak v sume poplatku za
správu úveru je zahrnutá aj suma úrokov, ktoré majú byť zaplatené počas doby poskytnutia úveru. O
náhrade trov konania rozhodol súd podľa  § 255 ods. 2 CSP, keď žalobca bol úspešný v rozsahu 77,20 %,
teda, žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil, a teda súd v pomernej časti úspechu žalobcovi priznal
náhradu trov konania, ktorých výška bude určená osobitným rozhodnutím  v zmysle § 262 ods. 2 CSP.“

4. Proti tomuto rozsudku podal prostredníctvom svojho právneho zastúpenia odvolanie žalobca, ktorým
navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu zmenil tak, že žalobe vyhovie v plnom
rozsahu, zruší výrok 3 Rozsudku a zaviaže žalovaného k náhrade trov odvolacieho konania. Ako
odvolací dôvod uviedol ten, ktorý vyplýva z § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Odvolateľ namietal, že



prvoinštančný súd posúdil úver ako bezúročný a bez poplatkov z dôvodu absencie obligatórnych
náležitostí. Vychádzajúc z odôvodnenia rozsudku k uvedenému záveru mal dospieť na základe aplikácie
§ 4 ods. 1, 2 zák. č. 258/2001 Z.z., § 25 ods. 1, 2 zák. č. 129/2010 Z.z., § 497, § 499 a § 502, §
503 Obchodného zákonníka, § 2 písm. e) zák. č. 258/2001 Z.z., § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
§ 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., § 4 ods. 2 písm. j), ods. 3 zák. č. 258/2011 Z.z., § 53 ods.
1 a 5 Občianskeho zákonníka. Posudzovaný právny vzťah, resp. zmluvu o spotrebiteľskom úvere
č. K220143931 zakladajúcu predmetný právny vzťah bola uzatvorená dňa 6.12.2014. Zároveň sa v
záhlaví zmluvy uvádza, že zmluva je uzatvorená v zmysle zák. č. 129/2010 Z.z. v platnom znení. Ku
dňu uzatvorenia zmluvy o úvere, t.j. ku dňu 6.12.2014 nadobudli účinnosť všetky ustanovenia zák. č.
129/2010 Z.z. Z uvedeného vyplýva, že na daný právny vzťah bol aplikovaný v čase vzniku neexistujúci
a zrušený právny predpis spolu s odcitovanými prechodnými ustanoveniami v časti podpisu platného
zák. č. 129/2010 Z.z. a to zák. č. 258/2001 Z.z. Úplnou absurditou je aplikácia § 4 ods. 2 písm. j) zák.
č. 258/2001 Z.z. t.j. síce v čase podpisu platného, avšak s vecou absolútne nesúvisiaceho právneho
predpisu, konkrétne Zákona o trvalom ukladaní oxidu uhličitého do geologického prostredia o zmene a
doplnení niektorých zákonov, ktorý v § 4 ods. 2 písm. j) ukladá žiadateľovi žiadosť o vydanie povolenia
priložiť návrh plánu pre etapu po uzavretí úložiska podľa § 14 ods. 5. Odhliadnuc od uvedeného
súd rozhodol o bezúročnosti a o bezpoplatkovosti úveru na základe podľa neho nejasne a neurčito
vymedzenej sadzby úroku a na základe súdom tvrdenej absencie povinnej náležitosti v zmluve § 4 ods.
2 písm. j) zák. č. 258/2011 Z.z. (správne asi má byť § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z.z.). Má
pritom za to, že požiadavka zakotvená zákonným ust. § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2000 Z.z. nie je
v súlade s čl. 10 ods. 2 písm. h) Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008.
Predmetným zákonným ustanovením vnútroštátna právna úprava prekročila, či neustále porušuje čl.
22 ods. 1 Smernice, ktorý určil povinnosť ako implementovať predmetnú smernicu do vnútroštátneho
poriadku. K uvedenej problematike sa vyjadril Súdny dvor Európskej únie dňa 9.11.2016 vo veci Home
Credit c/a Klára Bíróová sp. zn. C-42/15. Súd rozhodol o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru aj na
základe tvrdenej absencie povinnej náležitosti zmluvy v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) (pravdepodobne zák.
č. 129/2010 Z.z., t.j. termínu konečnej splatnosti úveru. Dovoľuje si dať súdu do pozornosti, že zmluva
uvedenú náležitosť obsahuje, konkrétne v čl. III ods. 2, kde je uvedené, že konečným termínom splatnosti
je 380. deň po uzatvorení zmluvy. Vychádzajúc z uvádzaného má za to, že vyhlásenie bezpoplatkovosti a
bezúročnosti úveru podľa § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z.z. (ani § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z.) neobstojí.
Prvoinštančný súd učil za neprijateľnú a tým pádom neplatnú zmluvnú podmienku v znení vyhlásenom
v rozsudku k čomu sa vyjadruje tak, že je prinajmenšom zarážajúce, že všeobecný súd uvedomujúc
si právne následky vyhlásenia zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve za neprijateľnú vyhlásil
za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorú posudzovaná spotrebiteľská zmluva vôbec neobsahuje a
to opakovane. Zmluvná podmienka citovaného znenia sa totiž v zmluve nenachádza a preto nemôže
byť vyhlásená za neprijateľnú. Taktiež je prinajmenšom zarážajúce, že uvedené vyhlásil opakovane už
v minimálne ôsmich rozsudkoch, kedy taktiež aplikoval aj zrušený právny predpis. Z týchto dôvodov
sa musel v uvedených rozsudkoch odvolávať, čím mu boli spôsobené ďalšie náklady. Preto má za
to, že uvedené konanie prvoinštančného súdu je jednoznačne v rozpore s platnou legislatívou, ako aj
základnými zásadami súdneho konania.

5. Žalovaný na doručené mu odvolanie písomne nereagoval.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
- ďalej CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom -
stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie v napadnutej časti vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu
súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že
podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné
odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných
rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady
týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým
stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), a dospel k záveru,
že odvolanie je dôvodné, v dôsledku čoho bolo nevyhnutné zrušiť a vec prvoinštančnému súdu vrátiť
na ďalšie konanie a rozhodnutie.

7. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu žalobcu
bolo posúdiť, či súd prvej inštancie dospel k správnemu skutkovému a právnemu záveru, že v časti,



kde pri aplikácii § 4 ods. 2, 3 zákona č. 258/2001 Z.z., a súčasne i § 9 ods. 2 písm. k) a f), § 11
ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. (?) ustálil, že predmetný úver je pre chýbajúce podstatné
náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, ako i v
časti kde určil zmluvnú podmienku za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti, pričom takéto právne závery boli
predovšetkým nepreskúmateľné pre absenciu dôvodov. Vyhovujúca časť rozsudku nebola napadnutá
odvolaním, v uvedenom rozsahu tak nadobudla právoplatnosť a nestala sa predmetom odvolacieho
prieskumu.

8. Právne posúdenie veci je činnosť súdu, pri ktorej skutkový stav podriaďuje pod skutkovú podstatu
príslušnej právnej normy na základe čoho dospieva k záveru, či sa právo prizná alebo neprizná.
Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného
alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného
skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci spočíva v tom, že súd použije nesprávnu právnu
normu alebo síce aplikuje správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretuje a napokon právnu normu
síce správne vyloží, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikuje.

9. V danom prípade sa súd prvej inštancie dopustil nezrozumiteľného, tým potom i nesprávneho
právneho posúdenia veci tým, že na zistený skutkový stav aplikoval súčasne ako účinné, tak aj
neúčinné normy Zákona o ochrane spotrebiteľa. V danej veci pritom ide o spotrebiteľský vzťah, ktorý bol
založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa 6.12.2014, čím sa potom norma zákona č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý zákon bol nahradený a zrušený zákonom č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a zmene a doplnení niektorých
zákonov, ktorý nadobudol účinnosť v podstatnom dňa 2.4.2010, resp. v ostatnom dňa 1.6.2010, teda pred
uzatvorením predmetnej spotrebiteľskej zmluvy, na daný spotrebiteľský úver už vzťahovať nemohla.

10. Okrem uvedeného nesprávneho právneho posúdenia veci je potom i odôvodnenie daného rozsudku
nepreskúmateľné pre svoju nezrozumiteľnosť až zmätočnosť (súčasné použitie ako už neúčinného
tak aj účinného ustanovenia zákona). Súd prvej inštancie pritom svoju zamietajúcu časť rozhodnutia
založil aj na tom, že predmetná spotrebiteľská zmluva neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov, v dôsledku čoho súd úver považoval za bezúročný a bez poplatkov (uvedenú
absenciu ako pôvodná (zákon č. 258/2001 Z.z.), tak i súčasná právna úprava (zákon č. 129/2010
Z.z.) sankcionovala bezpoplatkovosťou a bezúročnosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere), pričom ale z
odôvodnenia nie je zrejmé ako sa súd v tejto súvislosti vysporiadal s tým, že bod II.2. zmluvy obsahuje
výslovný text, podľa ktorého: Dlžník/spoludlžník sa zaväzuje uhradiť  veriteľovi úver riadne a včas,
vrátane odplaty v 13-tich mesačných splátkach a to nasledovne: v prvých troch mesačných splátkach vo
výške 3,- Eur (splátky úroku) a ďalej v pravidelných rovnomerných 10-tich mesačných splátkach vo výške
76,50 Eur (istina vo výške 78,43%, úrok vo výške 14,51% a servisný poplatok vo výške 7,06% z každej
jednotlivej splátky),... V odôvodnení prvoinštančný súd túto časť zmluvného dojednania nekonštatuje a
nevysporiadava sa s ňou. Pokiaľ napriek jej znalosti dospel k záveru, že zmluva neobsahuje výšku, počet
a termíny splátok, istiny, úrokov a iných poplatkov, nevysvetlil, prečo napriek citovanému dojednaniu
k tomuto zásadnému záveru dospel. Preskúmavané rozhodnutie je preto v tomto smere arbitrárne a
nepreskúmateľné.

11. V zmysle § 298 ods. 1 CSP súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu aj bez
návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v
iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade
súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej
zmluve, alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

12. Ostatne citované zákonné ustanovenie ukladá súdu pre prípad vyslovenia, že určitá zmluvná
podmienka v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľná, povinnosť uviesť priamo vo výroku rozsudku znenie
tejto zmluvnej podmienky tak, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve. Súd prvej inštancie v rozpore
s týmto zákonným ustanovením v bode 3. výroku preskúmavaného výroku vyhlásil zmluvnú podmienku
(údajne) uvedenú v bode I. danej spotrebiteľskej zmluvy „...podľa ktorej je úver poskytnutý za odplatu
a úrok vo výške 20% z istiny za celú dobu splácania úveru (ďalej len poplatok za správu úveru, ktorý
zahrňuje ako odplatu, tak dohodnutý úrok) za neprijateľnú a neplatnú“, hoci takýto text sa v bode I.
(ani v inom texte) zmluvy nenachádza. Odôvodnenie takéhoto postupu súdu prvej inštancie nie je ani
v písomnom vyhotovení rozsudku obsiahnuté.



13. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.

14. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a
v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne
o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

15. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby
určenej v čl. 46 ods. 1 ústavy inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje ústavou
zaručené právo na súdnu ochranu (I. ÚS 4/1994).

16. Vady konania vymedzené v § 389 ods. 1 písm. a) až d) CSP sú porušením základného práva strany
sporu (účastníka súdneho konania) na spravodlivý proces, toto právo zaručujú v podmienkach právneho
poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj cit. čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl.
6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu
pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A), Komisie
(napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu
Slovenskej republiky (nález sp. zn. I. ÚS 226/03), treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie
považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

17. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Podľa odseku 3, ak sa súd odkloní od ustálenej rozhodovacej
praxe, odôvodnenie rozsudku obsahuje aj dôkladné odôvodnenie tohto odklonu.

18. Odôvodnenie rozsudku súdu a primerane i uznesenia (§ 234 ods. 2 CSP) musí mať náležitosti
uvedené v § 220 ods. 2 CSP. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými
rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený
nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež
s poukazom na ním prijaté právne závery. V odôvodnení rozhodnutia musí súd spôsobom logicky
kompaktným a bez rozporov a vnútorných protirečení vysvetliť, k akým skutkovým zisteniam dospel,
ktorú právnu normu a z akých dôvodov aplikoval a ako ju interpretoval. Účelom odôvodnenia je logicky,
vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Ak rozhodnutie
súdu neobsahuje náležitosti uvedené v § 220 ods. 2 CSP, je nepreskúmateľné.

19. Pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany na dostatočné a
presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami
strany; porušením uvedeného práva strany a povinnosti súdu sa strane sporu (okrem upretia práva
dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo
aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky i s jeho dôvodmi) v rámci využitia
prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.

20. Keďže v danom prípade došlo nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie
(neodôvodnením rozhodnutia v súlade so zákonnými požiadavkami) k znemožneniu stranám realizovať
ich procesné právo na vysvetlenie dôvodov rozhodnutia v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces, pričom súd vec aj viacnásobne nesprávne právne posúdil, s poukazom na mieru
zlyhania súdu prvej inštancie, keď rozhodnutie fakticky v relevantných záveroch dostatočne neodôvodnil
ani právne, ani vecne,  nie je možné tento nedostatok napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

21. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutej zamietajúcej časti, v časti vyhlásenia zmluvnej podmienky za neprijateľnú, neplatnú a v časti



o náhrade trov konania (výroky 2., 3., 4.) s použitím ust.    § 389 ods. 1 písm. b)  CSP zrušil a podľa §
391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

22. Povinnosťou súdu prvej inštancie súc pritom viazaný vyslovenými právnymi názormi odvolacieho
súdu (§ 391 ods. 2 CSP), bude riadne v súlade s procesnou normou vykonať všetky navrhnuté, v danom
spotrebiteľskom spore v zmysle § 295 CSP i nenavrhnuté, ale nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci a pre
vec relevantné dôkazy, skutkový stav následne opätovne komplexne vyhodnotiť, na zistený  skutkový
stav aplikovať všetky príslušné hmotnoprávne ustanovenia, následne vo veci opätovne rozhodnúť,
pričom rozhodnutie je nevyhnutné náležite, v súlade s ust. § 220 ods. 2, 3, 4 CSP odôvodniť. V novom
rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie opätovne o náhrade trov včítane náhrady trov tohto odvolacieho
konania (§ 396 ods. 3 CSP).

23. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa  už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).



V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:f1216a42-0929-45b4-a527-85e03d833414", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 226/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 226/03 z 12. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-12", "citacie_n": 1430, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f1216a42-0929-45b4-a527-85e03d833414"}, {"guid": "80c7398a-e1b9-43aa-a6a2-687e7ce46211:7f20f77a-c343-4094-b7b0-05330b38250b", "ecli": null, "spisova_znacka": "16Csp/109/2016", "nazov": "Platobný rozkaz Okresného súdu Nitra sp. zn. 16Csp/109/2016 z 25. 10. 2016", "sud": "Okresný súd Nitra", "datum_vydania": "2016-10-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/80c7398a-e1b9-43aa-a6a2-687e7ce46211:7f20f77a-c343-4094-b7b0-05330b38250b"}], "citovane_v": [{"guid": "2268c531-d2a8-49f8-a45e-c2e2a43e617b:a3629439-c165-4f94-bc68-d1f6a3ac5859", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2018:2116221856.1", "spisova_znacka": "25Co/189/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 25Co/189/2017 z 28. 10. 2018", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2018-10-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2018:2116221856.1"}]}