Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 2To/249/2011 z 6. 3. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 6. marca 2013, sp. zn. 2To/249/2011, ECLI:SK:KSBB:2013:6810010496.1 Krajský súd Banská Bystrica | 2To/249/2011 | ECLI:SK:KSBB:2013:6810010496.1 | 2013-03-06 | Rozsudok Oblasť práva: Trestné právo – Sloboda a ľudská dôstojnosť Citované ustanovenia: TZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/7fee8144-292a-4966-887e-1aaef1487075 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2013:6810010496.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2To/249/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6810010496
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Mikluš
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6810010496.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici na verejnom zasadnutí konanom dňa 7. marca 2013 v senáte zloženom
z predsedu senátu JUDr. Jozefa Mikluša a sudcov Mgr. Rudolfa Ďurtu a Mgr. Jána Bednára, v trestnej
veci obžalovaného X. N., stíhaného pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, 2 písm.d/ Tr.zák. , konajúc o
odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Revúca, sp.zn. 2 T 262/2010, zo dňa
19.09.2011 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e/ ods. 3 Tr.por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu v Revúcej, sp.zn. 2
T 262/2010 zo dňa 19.09.2011 vo výroku o treste odňatia slobody.

Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr.por. sa

o d s u d z u j e

obž. X. N., nar. XX.XX.XXXX v V., bytom Z., Y.
XXX, prechodne Z., M. XXX, okr.V., t.č.
na neznámom mieste

podľa § 188 ods. 2 Tr.zák. , § 41 ods. 2 Tr.zák., s použitím § 38 ods. 7 Tr.zák., na úhrnný trest odňatia
slobody vo výmere 7 ( sedem ) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr.zák. pre výkon trestu odňatia slobody ho súd zaraďuje do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

V ostatných výrokoch zostáva napadnutý rozsudok nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu v Revúcej, sp.zn. 2 T 262/2010, zo dňa 19.09.2011 bol obž. X. N. uznaný
vinným zo spáchania zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, 2 písm.d/ Tr.zák. ( za skutok č.1. ) a za prečin
krádeže podľa § 212 ods. 2 písm.f/ Tr.zák. ( za skutok č.2 ) a to za skutky, ktorých sa dopustil tak, že
1. dňa 17. marca 2009 okolo 20.00 hod. v Jelšave, okres Revúca na ulici Tomášikovej, pri zdravotnom
stredisku, potom čo žiadal od F.. S. Z., nar. XX.XX.XXXX peňažné prostriedky ho aj fyzicky napadol tak,
že ho rukou udrel do tváre a strčil na zem, tu ho niekoľkokrát kopol do rôznych častí tela, pričom mu z
vrecák bundy a nohavíc odcudzil peňažné prostriedky v menovitej hodnote 30,-€, rozbil mu pritom aj
náramkové hodiny zn. Quartz v hodnote 10,-€ a dioptrické okuliare v hodnote 30,-€, čím odcudzením
veci spôsobil F.. S. Z. majetkovú škodu vo výške 30 eur a v dôsledku fyzického útoku aj zlomeninu
periférneho konca ľavej kľúčnej kosti s posunom úlomkov, ktoré zranenia si vyžiadali dobu liečenia od
23.03.2009 do 10.06.2009 t.j. 10 týždňov,



2. dňa 12. novembra 2009 okolo 18.30 hod. v Z., okres V. v obytnom bloku na ulici Z. č. XXX, v byte K.
E., nar. XX.XX.XXXX počas návštevy z kuchynskej linky odcudzil mobilný telefón zn. Nokia 6070 so SIM
kartou, IMEI:XXXXXXXXXXXXXXX, čím odcudzením vecí spôsobil majiteľovi mobilného telefónu K. E.
majetkovú škodu vo výške 45 Eur, pričom tohto konania sa dopustil napriek tomu, že dňa 24.09.2009 bol
rozhodnutím Obvodného úradu Rimavská Sobota sp. zn. 378/2009/JDS, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 24.09.2009, uznaný vinným zo spáchania priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona o
priestupkoch č. 372/1990 Zb., za čo mu bola uložená pokuta vo výške 5 Eur

Za toto konanie ho okresný súd odsúdil podľa § 188 ods. 2 Tr.zák. , § 41 ods. 1 Trestného zákona, § 39
ods. 1 Trestného zákona, s použitím § 38 ods. 4, § 37 písm. h/ Trestného zákona, pri nezistení existencie
žiadnej poľahčujúcej okolnosti v zmysle § 36 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere
4 (štyroch) rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona ho súd pre výkon trestu odňatia slobody
zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku obžalovaného zaviazal nahradiť poškodenému F.. S. Z., nar.
XX.XX.XXXX, G., okres O., trvale bytom Z., Z. č. XXX, škodu vo výške 668,86 Eur.
Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku súd poškodeného F.. S. Z., nar. XX.XX.XXXX, G., okres O., trvalé
bytom Z., Z. č. XXX, so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote ako osoba na to oprávnená, podal odvolanie
Okresný prokurátor v Revúcej a aj to len proti výroku o treste, ktorý bol uložený obž. X. N.. Sám
obžalovaný, ktorý bol prítomný aj na hlavnom pojednávaní, kde bol tento odsudzujúci rozsudok
vyhlásený, voči nemu odvolanie nepodal.
Okresný prokurátor v písomných dôvodoch svojho odvolania uviedol, že nemôže sa stotožniť s právnym
názorom okresného súdu ohľadne výroku o treste, ktorý bol. obž. X. N. uložený. Pokiaľ ide o osobu
obžalovaného X. N., tento nie je prvýkrát pred súdom, ide o osobu, ktorá už bola 8-krát právoplatne
súdom odsúdená pre rôznu trestnú činnosť, naposledy v roku 2003 k nepodmienečnému trestu odňatia
slobody, z tohto je zrejmé, že v minulosti uložené tresty neodradili obžalovaného od páchania ďalšej
trestnej činnosti, jeho osobu je potrebné hodnotiť ako recidivistu, teda páchateľa, ktorý sa opakovane
dopúšťal trestnej činnosti, dopustil sa lúpeže v spojení so závažnejším kvalifikovaným zločinom, výskyt
recidívy v jeho prípade znamená, že zlyháva v plnej miere výchovná funkcia trestu. Predtým uložené
tresty si neplnili svoj prevýchovný účel a z toho dôvodu akýkoľvek ďalší trest, ukladaný obž. N. má v
sebe zahŕňať aj v prvom rade represívny, nielen prevýchovný prvok. Pokiaľ súd konštatoval, že existujú
na strane páchateľa pomery a použil na zmiernenie trestu ust. § 39 ods. 1 Tr.zák., s tým tiež prokurátor
nesúhlasí, keďže za pomery páchateľa treba považovať predovšetkým rodinné a osobné pomery, ktoré
sú v stave u páchateľa vyvolať osobitne citeľný dopad. Obžalovaný N. je po fyzickej a psychickej
stránke úplne zdravý, je slobodný, bezdetný a žiadna osoba nie je odkázaná na jeho peňažné príjmy
a z týchto dôvodov preto neexistujú žiadne pomery páchateľa, ktoré by dovolili použiť ust. § 39 Tr.zák.
V odôvodnení rozhodnutia prvostupňového súdu absentujú konkrétne zdôvodnenia, prečo súd použil
inštitút mimoriadneho zníženia trestu a len samotné konštatovanie súdu, že uloženie zákonného trestu
by bolo pre páchateľa neprimerane prísne, na použitie ust. § 39 Tr.zák. nepostačuje.
Z týchto dôvodov preto okresný prokurátor navrhol zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o treste a uložiť
obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody v zákonnej sadzbe.
Po tom, čo bola vec s odvolaním prokurátora predložená krajskému súdu, tento vo veci nariadil
verejné zasadnutie o odvolaní prokurátora, pričom na prvé predvolanie sa obžalovaný nedostavil, avšak
prevzal predvolanie na toto verejné zasadnutie, na ďalšie predvolania už však nereagoval, nepreberal
predvolania a ani cestou polície sa ho nepodarilo zaistiť a predviesť na súd. Z tohto dôvodu musel krajský
súd 17.2.2012 vydať na neho príkaz na zatknutie , avšak ani na základe takéhoto príkazu sa nepodarilo
predviesť obžalovaného na súd, cestou polície bolo zistené, že obžalovaný odišiel z miesta trvalého
bydliska a pravdepodobne by sa mal nachádzať na neznámom mieste v Českej republike. Z uvedeného
dôvodu potom krajský prokurátor navrhol, aby súd zvážil konanie voči ušlému vo vzťahu k obž. X. N. a
to v zmysle § 358 a nasl. Tr.por., čo si odvolací súd osvojil a od 18.02.2013 nariadil vo veci obž. X. N.
konať ako proti ušlému v zmysle § 358 a nasl. Tr.por. a z tohto dôvodu ustanovil obžalovanému obhajcu
a určil termín verejného zasadnutia o odvolaní okresného prokurátora.
Na toto verejné zasadnutie sa obžalovaný opätovne nedostavil, bol pokus zo strany súdu predvolať ho
z miesta trvalého bydliska a tiež bolo predvolanie na verejné zasadnutie vyvesené aj na úradnej tabuli
krajského súdu. Prítomný bol len jeho obhajca, ktorý uviedol, že nemá vedomosť o tom, kde sa zdržiava
obž. X. Súkeník, ale pokiaľ ide o odvolanie okresného prokurátora, toto navrhol zamietnuť vzhľadom k
tomu, že uložený trest , ktorý obžalovanému uložil prvostupňový súd, považoval za správny a zákonný.



Naopak, krajský prokurátor prítomný na verejnom zasadnutí uviedol, že v celom rozsahu sa stotožňuje
s podaným odvolaním okresného prokurátora, zákon pri § 188 ods. 2 Tr.zák. umožňuje ukladať
obžalovanému trest odňatia slobody od 7 do 12 rokov nepodmienečne a preto navrhol, aby mu v tejto
zákonnej sadzbe bol trest uložený a v tomto smere bol prvostupňový rozsudok zmenený.
Krajský súd v Banskej Bystrici na podklade podaného odvolania v zmysle § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal
napadnutý rozsudok a musel konštatovať, že odvolanie okresného prokurátora je dôvodné.
Ako vyplýva aj z odvolania prokurátora, toto odvolanie smerovalo len do výroku o uloženom treste, sám
obžalovaný odvolanie voči rozsudku nepodal a to ani čo do viny ani čo do trestu, preto krajský súd ani
nepreskúmaval tú časť rozsudku, kde bolo konštatované zavinenie obžalovaného a právna kvalifikácia
posúdenia konania obžalovaného, kde toto konanie okresný súd kvalifikoval v zhode s obžalobou ako
zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, 2 písm.d/ Tr.zák., teda že obžalovaný proti inému použil násilie v
úmysle zmocniť sa cudzej veci a spáchal čin na chránenej osobe, teda na osobe vyššieho veku.
V dôsledku odvolania odvolací súd skúmal len to, či uložený trest, ktorý za takéto konanie obžalovanému
N. uložil prvostupňový súd, je správny, či je primeraný a vychádza ho zákonných podkladov a musel v
zhode s písomnými dôvodmi okresného prokurátora konštatovať, že okresný súd nesprávne aplikoval
ust. § 39 Tr.zák. a mimoriadne znížil trest odňatia slobody pod zákonom stanovenú trestnú sadzbu
u obž. X. N., keď na takýto postup neboli dôvody. Z predloženého registra trestov na obžalovaného
vyplýva, že tento už bol v minulosti 8-krát súdne trestaný, trestnej činnosti sa dopustil na chránenej
osobe s úplne primitívneho a bezdôvodného motívu. Neboli konštatované také pomery na jeho strane,
ktoré by odôvodňovali použitie nižšej trestnej sadzby, ako je zákonom stanovená a preto potom krajský
súd, keď si v celom rozsahu osvojil dôvody odvolania okresného prokurátora, musel tomuto vyhovieť
a zrušil napadnutý rozsudok prvostupňového súdu vo výroku o treste a rozhodoval sám tým, že uložil
obžalovanému trest na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby pre trestný čin lúpeže v 2.
odstavci a to vo výmere 7 rokov nepodmienečne.
Keďže obžalovaný už bol v minulosti, teda v posledných 10 rokoch vo výkone trestu odňatia slobody, pre
tento trest odňatia slobody ho zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom
stráženia.
Z týchto dôvodov preto krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.