Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 9CoE/73/2013 z 27. 8. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 27. augusta 2013, sp. zn. 9CoE/73/2013, ECLI:SK:KSPO:2013:8712213070.1 Krajský súd Prešov | 9CoE/73/2013 | ECLI:SK:KSPO:2013:8712213070.1 | 2013-08-27 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 213 ods. 3 OSP, § 53 ods. 1 OZ, § 219 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/6c777d8f-b4ae-4d7c-ad41-ee52ec959958 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2013:8712213070.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9CoE/73/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8712213070
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Šebeň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8712213070.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného spoločnosťou Advocate, s.r.o. so sídlom
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: U. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom F.
P. XXX/XX, J. - R. J. V., štátna občianka SR, o vymoženie 2.283,83 eur s príslušenstvom, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č.k. 10Er/458/2012-16 zo dňa 14.2.2013, zhodou
hlasov členov senátu, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom zamietol žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo zvyšnej časti vymáhaného nároku.

Ako dôvod uviedol, že exekučný titul v danom prípade predstavuje rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom v Bratislave
zo dňa 20.7.2011 sp. zn. SR 06473/11. Uznesením č.k. 10Er/458/2012-11 zo dňa 5.10.2012 súd žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia čiastočne zamietol a to v časti vymoženia trov mediačného
konania a v časti vymoženia zmenkového a zákonného úroku, kde toto vyhodnotil ako plnenie právom
nedovolené, v rozpore s dobrými mravmi a so zákonom. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 14.11.2011. V zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a § 45 ods. 2, § 45 ods. 1, 2 zák. č.
244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní opätovne preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul z hľadiska ich súladu so zákonom a dospel k
záveru, že žiadosti o udelenie poverenia nemožno vyhovieť. Vzhľadom na povahu účastníkov zmluvného
vzťahu - zmluvy o úvere zo dňa 10.6.2010 vyhodnotil túto zmluvu ako spotrebiteľskú zmluvu, kde
povinný je v pozícii spotrebiteľa. Súd prvého stupňa zistil, že v posudzovanej veci sa oprávnený
domáha návrhom na vykonanie exekúcie vymoženia pohľadávky na podklade exekučného titulu,
ktorým je rozhodcovský rozsudok. Z dojednanej rozhodcovskej doložky vyplýva, že spotrebiteľ je
nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu na rozhodcovskom súde, ktoréhoé právomoc je založená
vyššie uvedenou rozhodcovskou doložkou. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala
založiť legitimitu pre exekučný titul, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu
štátnym súdom. Spotrebiteľ si ju osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie
s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa
všetkým všeobecným úverovým podmienkam. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola
spotrebiteľom osobitne vyjednaná a

núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská
doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým
mravom. Podľa súdu prvého stupňa úverová zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku obsiahnutú
v rozhodcovskej doložke, v dôsledku čoho rozhodcovský súd nemal právomoc rozhodovať a vydať



exekučný titul, na základe ktorého nie je možné viesť exekučné konanie. Z tohto dôvodu žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie aj vo zvyšnej časti vymáhaného nároku zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Vytýka súdu prvého stupňa,
že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a zároveň konanie má inú
vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Má za to, že exekučný súd v
prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskumávacej

činnosti, ktorú mu zveril zákon č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov (Exekučný zákon. a v
jeho nadväznosti zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Ustanovenie

§ 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní síce upravuje povinnosť exekučných súdov zastaviť
exekučné konanie v prípade, ak rozhodcovský rozsudok ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým
mravom, ale má za to, že citované ustanovenie súd nesprávne aplikoval. Exekučný súd v konaní
o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie z predložených podkladov posudzuje exekučný titul z
formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie
všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu tak, ako ich vyžaduje ustanovenie § 34 zákona
o rozhodcovskom konaní. Preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené
hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi). V
prípade, ak súd na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenie § 45 ods. 2 spôsobom právneho
posúdenia správnosti výroku rozhodcovského súdu, ukrátil tým strany exekučného konania práv, ktoré
im priznáva zákon rozhodcovskom konaní alebo Občiansky súdny poriadok, a to hlavne právo na
prejednanie veci pred príslušným súdom. Postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom ustanovenia
§ 45 zákona o rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie
rozhodcovských rozsudkov (podľa ustanovenia § 40 cit. právneho predpisu) exekučným konaním, čo
je v rozopre s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Má za to, že konajúci súd pri
posudzovaní predložených dôkazov neúplne zistil skutkový stav veci, keďže namieta skutočnosť, že
zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva/rozhodcovská doložka. V tejto
súvislosti poukazuje na skutočnosť, že oprávnený s povinným uzatvára rozhodcovskú zmluvu podľa
ustanovenia § 3 a nasl. Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní formou samostatného
právneho úkonu a to na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá
v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Konajúci súd však
tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval a tak zaťažil konanie vadou nedostatočne zisteného skutkového
stavu. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Sudkyňa predmetného súdu, ktorej bola vec daná po podaní odvolania na vybavenie, podanému
odvolaniu nevyhovela a v súlade s § 374 ods. 4 O.s.p. postúpila vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie bez opakovania či doplňovania dokazovania vykonaného
súdom prvého stupňa. Preto tak urobil bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 213 ods. 3, 4, 5 a § 214 ods. 2 O.s.p.). Pri preskúmavaní napadnutého uznesenia bol
odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol

oprávnený toto uznesenie preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom
odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci (§ 212 ods. 1, 3 O.s.p.). Po takomto preskúmaní napadnutého uznesenia dospel odvolací súd
k záveru, že odvolanie oprávneného nie je opodstatnené. Dôvody odvolania sú napísané (odpísané)
všeobecne, bez znalosti veci a bez reakcie na osobitosti tejto prejednávanej veci. Preto, napriek
existencii právne významných skutkových dôvodov, nemohol odvolací súd na ne prihliadať. Podstatná
väčšina odvolacích dôvodov sa preskúmavanej veci vôbec netýka. Preto odvolací súd sa obmedzil na
preskúmanie len na namietaný dôvod týkajúci sa platnosti rozhodcovskej doložky a jej preskúmateľnosti
pri rozhodovaní podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

Pre konečné rozhodnutie odvolacieho súdu v predmetnej veci má zásadný význam skutočnosť, že
rozhodcovská doložka, uvedená vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru (ďalej len „VPPÚ“)



zmluvy o úvere zo dňa 10.6.2010 nebola individuálne dojednaná, spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a preto je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.

V zmluve o úvere zo dňa 10.6.2010, podpísanej oboma zmluvnými stranami, zmluvné strany vyhlásili,
že sa oboznámili s obsahom zmluvy, ako aj so VPPÚ, ktoré sú na zadnej strane zmluvy, nemajú k
ním žiadne výhrady a zaväzujú sa ich dodržiavať. V rozhodcovskej doložke, ktorá je obsiahnutá v
článku 15. VPPÚ, sa dohodli, že všetky spory sa budú riešiť pred a) Stálym rozhodcovským súdom
zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. v Bratislave, ak žalujúca strana podá žalobu
na rozhodcovskom súde, b) príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá
žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu.

Vychádzajúc z ustanovenia § 53 ods. 1, 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, v znení účinnom už aj v
čase uzatvárania spotrebiteľskej zmluvy medzi účastníkmi konania, nesmú

spotrebiteľské zmluvy obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Takouto neprijateľnou podmienkou v
spotrebiteľskej zmluve je aj dojednanie vyžadujúce v rámci individuálne nedojednanej rozhodcovskej
doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil v rozhodcovskom konaní pred
rozhodcom, ktorého sídlo je neprijateľne vzdialené od bydliska spotrebiteľa a od sídla všeobecného
súdu spotrebiteľa.

Rozhodcovská zmluva, či rozhodcovská doložka, ktoré neboli individuálne dohodnuté, nesmú
zhoršovať postavenie spotrebiteľa v rozhodcovskom konaní v porovnaní s jeho

základnými právami v súdnom konaní. Jedným z týchto práv je aj právo na ústne prejednanie veci pred
všeobecným súdom spotrebiteľa, ak je v postavení odporcu (§ 84, § 85 ods. 1

O.s.p.).

V preskúmavanej veci si zmluvné strany dohodli alternatívnu právomoc rozhodcovského súdu, ak
žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde.

Takéto dojednanie rozhodcovskej doložky spĺňa podmienku neprimeraného (nekalého)

zmluvného ustanovenia, pretože zakladá právomoc na rozhodnutie rozhodcovského súdu so sídlom v
Bratislave ktoré je vzdialené od miesta bydliska povinného (Humenné) viac ako 500 km, a tým spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Ustanovenie § 26 ods. 1 z. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní predpokladá ústne pojednávanie
pred rozhodcovským súdom, pokiaľ sa účastníci nedohodnú inak, alebo pokiaľ rozhodcovský
súd nerozhodne, že konanie bude písomné. Zmluvné ustanovenie vylučujúce ústne pojednávanie
rozhodcovského súdu, ktoré nebolo individuálne dohodnuté, či aj teoretická možnosť rozhodnutia
rozhodcovského súdu, že konanie bude písomné, zhoršujú postavenie spotrebiteľa v porovnaní
so súdnym konaním a teda zväčšuje rozsah nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa.

Za individuálne dojednanie rozhodcovskej zmluvy treba považovať také, ktorému predchádzalo náležité
poučenie spotrebiteľa o právnych dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy so zameraním na
zhoršenie procesných práv a povinností v neprospech spotrebiteľa v porovnaní so súdnym konaním.
Spotrebiteľovi musí byť pritom daná reálne možnosť voľby, či prijme alebo neprijme rozhodcovskú
zmluvu. Voľba spotrebiteľa v prospech všeobecného súdu nesmie byť spojená s možnosťou neuzavretia
samotnej spotrebiteľskej zmluvy. Veriteľ (dodávateľ) musí splnenie týchto podmienok individuálneho
dojednania rozhodcovskej zmluvy v prípade pochybností preukázať (§ 53 ods. 3 Občianskeho
zákonníka), inak sa nepovažuje rozhodcovská zmluva za individuálne dojednanú.



Ani zo zmluvy o úvere zo dňa 10.6.2010 , ani z ďalších listín, ktoré mal rozhodcovský súd a exekučný
súd k dispozícii, nevyplýva, že povinný pred podpisom zmluvy bol oprávneným takto poučený. V
dôsledku toho nastupuje zákonom stanovená domnienka, že tam dohodnutá rozhodcovská doložka
sa nepovažuje za individuálne dojednanú. Takto dojednaná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech povinného ako spotrebiteľa.

Neprijateľnosť tejto zmluvnej podmienky je daná tým, že sídlo rozhodcovského súdu nie je totožné
so sídlom všeobecného súdu spotrebiteľa a už vôbec nemá sídlo na inom mieste výhodnejšom pre
spotrebiteľa. V preskúmavanej veci by bol všeobecným súdom povinného Okresný súd Poprad. Sídlo
rozhodcovského súdu je v Bratislave, kde má sídlo aj oprávnený.

Pokiaľ rozdiel v procesných právach a povinnostiach vyplývajúcich z dojednania rozhodcovskej
doložky v porovnaní s právami a povinnosťami podľa Občianskeho súdneho poriadku, týkajúcich sa
sídla rozhodcu, spôsobuje výraznú nerovnosť v neprospech

spotrebiteľa, jedná sa o neprijateľnú a preto neplatnú rozhodcovskú doložku.

Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa
04.06.2009 vyslovujúce stanovisko, podľa ktorého vopred stanovená

podmienka v zmluve uzatvorenej medzi spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle Smernice (93/13/EHS),
ktorá nebola individuálne dohodnutá a ktorá priznáva právomoc pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy
súdu, v obvode ktorého sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa, spĺňa všetky podmienky, aby
mohla byť z hľadiska Smernice 93/13/EHS kvalifikovaná ako nekalá. Teda podľa stanoviska Súdneho
dvora spĺňa v zmysle Smernice

všetky podmienky nekalosti (neprijateľnosti) už len dojednanie, že príslušným na riešenie sporov zo
spotrebiteľskej zmluvy je všeobecný súd, v obvode ktorého má dodávateľ sídlo a teda nie všeobecný
súd spotrebiteľa.

V súvislosti s ďalšími právne významnými odvolacími dôvodmi uvádzanými oprávneným poukazuje
odvolací súd na judikatúru Najvyššieho súdu SR prejednávajúcu danú problematiku. Tak napríklad v
uznesení č.k. 6Cdo 1/2012 zo dňa 21.03.2012 Najvyšší súd SR zaujal názor, že oprávneniu súdov
v exekučnom konaní skúmať právomoc rozhodcovského súdu v súvislosti s existenciou rozhodcovskej
zmluvy. resp. jej neplatnosťou, nebránia ust. § 21 ods. 2, alebo § 40 ods. 1 písm. c) zák. č. 244/2012 Z.
z.. Tieto ustanovenia sa týkajú všeobecne účastníkov rozhodcovského konania, ktorými môžu byť aj iné
subjekty, než spotrebiteľ. Kým nevyužitie postupu podľa týchto ustanovení v prípade iných účastníkov
rozhodcovského konania znamená stratu možnosti skúmať a spochybňovať rozhodcovskú zmluvu a
tým aj právomoc rozhodcovského súdu v konkrétnej veci, v spotrebiteľských veciach tomu tak nie
je. Aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť
existenciu, alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy, podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní,
je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu, alebo platnosť rozhodcovskej
zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku
so zákonom znamenajúcim materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. Takouto skutočnosťou
spôsobujúcou neplatnosť rozhodcovskej zmluvy je aj neprijateľnosť zmluvného ustanovenia o
rozhodcovskej doložke z dôvodu, že táto nebola individuálne dohodnutá a že spôsobila nevyváženosť
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinného.

Možno teda v preskúmavanej veci konštatovať materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku
zo dňa 20.7.2011 , v dôsledku čoho nie sú splnené podmienky pre vyhovenie žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie stanovené v § 44 ods. 2 exekučného poriadku.



Z týchto dôvodov odvolací súd v súlade s § 219 O.s.p. potvrdil napadnuté uznesenie

ako vecne správne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.