{"guid": "2254d972-8478-46ab-ad4b-33dc656fbd08:605d25ab-7491-496a-aad2-ad0806690c6f", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1017201005.2", "spisova_znacka": "5S/127/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5S/127/2017 z 26. 8. 2019", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 26. augusta 2019, sp. zn. 5S/127/2017, ECLI:SK:KSBA:2019:1017201005.2", "identifikacne_cislo": "1017201005", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Roman Fitt", "sudca_id": 1327, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-roman-fitt-1327", "datum_vydania": "2019-08-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Odmietajúce podanie"], "oblast": [], "podoblast": ["Neodstránitelné podmienky konania"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-98.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 98 ods. 1 písm. c) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-98.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-98"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-98"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/605d25ab-7491-496a-aad2-ad0806690c6f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1017201005.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2019:1017201005.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2019:1017201005.2/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5S/127/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201005
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Fulcová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1017201005.2

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: V. P. C. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX/XX, XXX
XX T., zastúpený: Advokátska kancelária AGM partners s. r. o., Hlavné námestie 3, 811 01 Bratislava
- Staré Mesto, IČO: 47 258 586, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova
2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KM-OLVS-18/2017/RK zo
dňa 26.05.2017, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave žalobu  o d m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov  nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou doručenou tunajšiemu správnemu súdu dňa 23.06.2017 sa žalobca domáha
preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KM-OLVS-18/2017/RK zo dňa 26.05.2017 (ďalej
„napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný zamietol rozklad žalobcu a potvrdil rozhodnutie Ministerstva
vnútra Slovenskej republiky, sekcie verejnej správy, odboru štátneho občianstva (ďalej „prvostupňový
správny orgán“) č. SVS-OSO-2017/001065 z 25.02.2017, ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobcu o
udelenie štátneho občianstva. V žalobe namietal, že napadnuté rozhodnutie nebolo doručené právnemu
zástupcovi žalobcu, ale len žalobcovi, a to napriek skutočnosti, že žalobca bol v správnom konaní
zastúpený právnym zástupcom.

2. K žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 12.09.2017. Vo vyjadrení k námietke
nesprávneho doručenia rozhodnutia uviedol, že sa správny orgán nedopustil pri doručovaní
nezákonného postupu, pretože plná moc na zastupovanie účastníka konania bola doručená neskoro.
Žalobca nebol v správnom konaní počas konania o žiadosti o udelenie štátneho občianstva Slovenskej
republiky zastúpený advokátom. Dňa 17.03.2017 bol správnemu orgánu doručený rozklad žiadateľa,
ktorý podal sám proti rozhodnutiu ministerstva vnútra č. SVS-OSO-2017/001065 z 25.02.2017. Dňa
19.04.2017 bol rozklad postúpený na rozhodnutie osobitnej komisii ministra vnútra na prípravu návrhov
rozhodnutí ministra o rozkladoch. Dňa 23.05.2017 bolo na odbor štátneho občianstva doručené
vyjadrenie Advokátskej kancelárie AGM partners s.r.o. zo dňa 22.05.2017 ku žiadosti žalobcu a
vydanému rozhodnutiu správneho orgánu. K tomuto vyjadreniu mala byť priložená plná moc, ktorá však
chýbala. Dňa 24.05.2017 bol E.. I. G. telefonicky informovaný o nedoručení plnej moci. Plná moc pre
advokáta bola ministerstvu vnútra doručená dňa 30.05.2017. Medzitým však bolo ministrom vnútra dňa
26.05.2017 vydané napadnuté rozhodnutie, ktoré bolo po podpise ministrom vnútra dňa 31.05.2017
zaslané účastníkovi konania. Žalovaný je toho názoru, že z vyššie uvedeného vyplýva, že plná moc
pre advokáta bola doručená neskoro, po vydaní a expedovaní napadnutého rozhodnutia, a preto nie je
možné považovať postup doručovania napadnutého rozhodnutia žalobcovi za nezákonný.

3. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril podaním zo dňa 07.11.2017. V podaní uviedol, že
žalovaný bol povinný písomne vyzvať právneho zástupcu žalobcu na doloženie plnej moci a odstrániť



tak nedostatok konania, čo však neurobil. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že plná moc pre
právneho zástupcu bola žalovanému doručená dňa 30.05.2017 a až deň po doručení tejto plnej moci,
t. j. 31.05.2017 žalovaný zaslal napadnuté rozhodnutie  len žalobcovi a nie jeho právnemu zástupcovi.
Žalobca s ohľadom na toto tvrdenie považuje za nepravdivé tvrdenie žalovaného, že plná moc pre
advokáta bola doručená po vydaní a expedovaní napadnutého rozhodnutia.

4. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu vyjadril písomným podaním zo dňa 18.12.2017, pričom zotrval na
svojom tvrdení, že pri doručovaní napadnutého rozhodnutia sa nedopustil nezákonného postupu a plná
moc pre právneho zástupcu žalobcu bola doručená žalovanému neskoro.

5. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

6. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

7. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie rozhodnutím orgánu verejnej správy
správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako
rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje
alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby,
alebo sa jej priamo dotýka.

8. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP, opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej
správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo
povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

9. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú o ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

10. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len \"procesné
podmienky\").

11. Podľa § 98 ods. 1 písm. c) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná predčasne
a lehota na jej podanie v čase rozhodovania správneho súdu ešte nezačala plynúť.

12. Správny súd v súlade s ust. § 97 SSP skúmal splnenie zákonných procesných podmienok, aby
mohol vo veci konať a rozhodnúť.

13. V preskúmavanej veci je kľúčovou otázka prípustnosti preskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia
žalovaného č. KM-OLVS-18/2017/RK zo dňa 26.05.2017, ktorým zamietol rozklad žalobcu proti
rozhodnutiu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcie verejnej správy, odboru štátneho
občianstva č. SVS-OSO-2017/001065 z 25.02.2017, o zamietnutí žiadosti žalobcu o udelenie štátneho
občianstva

14. Za predčasne podanú žalobu je potrebné považovať takú žalobu, ktorej podanie je viazané na lehotu,
ktorá v čase podania žaloby ešte nezačala plynúť. Zákon upravuje lehoty na podanie žaloby vo väčšine
správnych súdnych konaní. Zákon pre odmietnutie žaloby z dôvodu jej predčasného podania súčasne
ustanovuje aj ďalšiu podmienku, ktorou je skutočnosť, že lehota pre podanie žaloby v čase rozhodovania
správneho súdu ešte nezačala plynúť. To znamená, že ak správny súd skúmajúc procesné podmienky
konania zistí, že žaloba bola podaná predčasne a žalobcovi ešte ani nezačala plynúť lehota na jej
podanie, musí rozhodnúť o odmietnutí žaloby.



15. Správny súd v prvom rade skúmal procesné podmienky prípustnosti súdneho prieskumu
napadnutého rozhodnutia a zo správnej žaloby, z vyjadrenia účastníkov konania a z administratívneho
spisu zistil, že dňa 30.05.2017 bolo Ministerstvu vnútra SR, sekcii verejnej správy doručené
splnomocnenie udelené žalobcom advokátskej kancelárii AGM partners s.r.o.. Toto splnomocnenie bolo
udelené na zastupovanie v konaní pred Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, sekciou verejnej
správy, odborom štátneho občianstva č. SVS-OSO-2017/001065 z 25.02.2017, ako aj na podanie
riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov. Ďalej správny súd zistil, že napadnuté rozhodnutie
bolo expedované dňa 31.05.2017, a to priamo žalobcovi a nie jeho právnemu zástupcovi, pričom
už v tomto čase sa u žalovaného nachádzalo splnomocnenie udelené advokátovi na zastupovanie
žalobcu v predmetnom konaní. Podľa názoru krajského súdu došlo k pochybeniu tak na stane
právneho zástupcu žalobcu, ako aj na strane prvostupňového správneho orgánu. Právny zástupca
žalobcu predložil podanie zo dňa 22.05.2017 prvostupňovému správnemu orgánu napriek vedomosti
o tom, že vec bola postúpená druhostupňovému správnemu orgánu na rozhodnutie o rozklade.
Upovedomenie o postúpení rozkladu bolo žalobcovi doručené dňa 24.04.2017. Právny zástupca teda
nepostupoval v súlade s ust. § 19 ods. 4 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)
a nepodal svoje podanie na vecne a miestne príslušnom správnom orgáne, hoci mal vedomosť o
tom, že vec bola postúpená druhostupňovému správnemu orgánu. Prvostupňový správny orgán taktiež
nepostupoval zákonným spôsobom, keď právneho zástupcu žalobcu vyzval telefonicky na doloženie
splnomocnenia, ktoré nebolo priložené k podaniu zo dňa 22.05.2017, doručeného prvostupňovému
správnemu orgánu dňa 23.05.2017. Prvostupňový správny orgán bol povinný toto podanie žalobcu
v zmysle § 20 Správneho poriadku bez meškania postúpiť príslušnému správnemu orgánu, v tomto
prípade ministrovi vnútra ako orgánu oprávnenému rozhodnúť o rozklade a upovedomiť o tom účastníka
konania. Prvostupňové a druhostupňové správne konanie tvoria jeden celok, a preto základné pravidlá
správneho konania ustanovené v § 3 Správneho poriadku platia rovnako aj pre druhostupňový správny
orgán. Ak by prvostupňový orgán postupoval zákonným spôsobom a bez meškania by podanie
postúpil druhostupňovému správnemu orgánu, mohol tento ako vecne, miestne a funkčne príslušný
správny orgán v súlade so základnými zásadami správneho konania sám vyzvať právneho zástupcu
žalobcu na odstránenie vád podania. Právny zástupca žalobcu ďalej postupoval na základe pokynov
prvostupňového správneho orgánu a splnomocnenie mu na základe telefonickej výzvy predložil. Z
vyššie uvedených dôvodov nie je možné pričítať zavinenie za oneskorené predloženie splnomocnenia
právneho zástupcu žalobcu druhostupňovému správnemu orgánu žalobcovi, pretože k pochybeniu
došlo na strane prvostupňového správneho orgánu, ktorý bez meškania nepostúpil podanie žalobcu
zo dňa 22.05.2017 druhostupňovému správnemu orgánu príslušnému na konanie vo veci. V prípade,
že by tak prvostupňový správny orgán urobil, právny zástupca žalobcu by splnomocnenie predložil
na základe výzvy priamo druhostupňovému správnemu orgánu a nedošlo by k omeškaniu s jeho
predložením a k nesprávnemu doručovaniu. Navyše, sám žalovaný uvádza, že splnomocnenie mu
bolo postúpené prvostupňovým správnym orgánom dňa 31.05.2017, teda v rovnaký deň, kedy bolo
napadnuté rozhodnutie vyexpedované. Vzniká teda pochybnosť o tom, či mal druhostupňový správny
orgán vedomosť o tomto splnomocnení už pred vyexpedovaním napadnutého rozhodnutia a mohol ho
zohľadniť alebo nie.

16. Na základe uvedeného, ako aj v zmysle zásady „v pochybnostiach v prospech veci (in dubio pro
reo)“ súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie malo byť doručené právnemu zástupcovi žalobcu
a nie priamo žalobcovi. Keďže napadnuté rozhodnutie nebolo riadne doručené, nie je právoplatné.
To znamená, že lehota na podanie žaloby žalobcovi v čase rozhodovania správneho súdu ešte ani
nezačala plynúť. Žaloba proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného je neprípustná, pretože bola
podaná predčasne a lehota na jej podanie ešte nezačala plynúť, súd preto postupoval podľa § 98 ods. 1
písm. c) SSP a žalobu odmietol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Súd s ohľadom
na uvedený záver dodáva, že sa nezaoberal obsahom žaloby, keďže žalobnými námietkami vo veci
samej by sa mohol zaoberať až po splnení podmienky, že preskúmavané rozhodnutie je rozhodnutím,
ktoré podlieha súdnemu prieskumu v správnom súdnictve.

17. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá.

18. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení
s § 147 ods. 2 SSP).



Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia,
na Krajský súd v Bratislave.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach                            (§ 57 SSP) uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body
možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "2254d972-8478-46ab-ad4b-33dc656fbd08:f7787306-3af5-4557-9726-2fd6b33e9e84", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1017201005.2", "spisova_znacka": "5S/127/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5S/127/2017 z 26. 8. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-08-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1017201005.2"}]}