Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Co/358/2017 z 20. 2. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 20. februára 2019, sp. zn. 16Co/358/2017, ECLI:SK:KSBB:2019:6816203711.1 Krajský súd Banská Bystrica | 16Co/358/2017 | ECLI:SK:KSBB:2019:6816203711.1 | 2019-02-20 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam Citované ustanovenia: § 2 ods. 1 zákona č. 97/2013 Z. z., § 8 ods. 1 zákona č. 97/2013 Z. z., § 9 ods. 6 zákona č. 97/2013 Z. z., § 9 ods. 3 zákona č. 97/2013 Z. z., § 9 ods. 4 zákona č. 97/2013 Z. z., § 137 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/6c718488-48c5-412b-84a5-4570cfe419a2 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6816203711.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/358/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6816203711
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6816203711.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a sudcov JUDr.
Alexandra Mojša a JUDr. Ivice Hanuskovej, v spore žalobcu F.. S. K., nar. XX. XX. XXXX, bydliskom V., P.
O. XXX/XX, zastúpeného advokátkou Z.. Z. Z., M. kancelária v K. G., J.. A. E. XX/XX, proti žalovanému
K. spoločenstvu J. so sídlom J. 2, F.: XX XXX XXX, zastúpeného advokátom Z.. J. E., M. kancelária v
A., N. XXX/X, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Q.
súdu Revúca č. k. 3C/222/2016- 170 zo dňa 06. 06. 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
II. Žalobca je povinný nahradiť trovy odvolacieho konania žalovanému v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že je
podielovým spoluvlastníkom v podiele XXXX/XXXXX-in k nehnuteľnostiam, označeným pozemkom,
ktoré sú evidované na LV XXX pre kat. úz. J., Q. úradom V., katastrálny odbor. L. odôvodnil tým, že
je členom žalovaného od r. 2008, kedy nadobudol podiel na spoločnej nehnuteľnosti. Z toho vyvodil,
že je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností tvoriacich spoločnú nehnuteľnosť žalovaného, ktoré
sú zapísané nielen na LV XXX, ale aj na LV XXX v kat. úz. J. a na LV XXX v kat. úz. Y.. Z LV
XXX v kat. úz. J. vyplýva, že na tomto liste vlastníctva zapísané nehnuteľnosti sú iba vo vlastníctve
žalovaného. Zo zákona je vylúčené, aby bola akákoľvek časť spoločnej nehnuteľnosti zapísaná vo
vlastníctve kohokoľvek iného, ako všetkých podielových spoluvlastníkov a aby bolo vlastníkom podielu
na spoločnej nehnuteľnosti pozemkové spoločenstvo. Na liste vlastníctva je zapísaná poznámka, že
ide o spoločnú nehnuteľnosť, čo vyplýva aj zo zmluvy o založení pozemkového spoločenstva. Žalovaný
bol povinný zosúladiť svoje pomery so zák. č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách. Žalobca
ďalej tvrdil, že tento stav má negatívny vplyv na jeho práva ako člena pozemkového spoločenstva,
pretože nie je možné určiť, akým podielom na spoločnej nehnuteľnosti zapísanej na LV XXX žalobca
disponuje a tak nemôže realizovať práva v rozsahu svojho podielu na spoločnej nehnuteľnosti. Žaloba
smeruje len voči žalovanému zapísanému na LV č. XXX, z ktorého dôvodu nebolo možné žalovať
všetky fyzické a právnické osoby, ktoré sú podielovými spoluvlastníkmi spoločnej nehnuteľnosti. Pôvodní
podieloví spoluvlastníci by svoje práva v rámci reštitúcii uplatnili, ak by vtedajšie vedenie pozemkového
spoločenstva nepostupovalo tak, že nechalo zapísať vlastnícke právo na základe zápisnice o vydržaní
v prospech žalovaného v roku 1995, ktoré ale podľa platnej právnej úpravy nemohlo byť vlastníkom
spoločnej nehnuteľnosti.

2. Žalovaný namietal, že žalobca nikdy nenadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam vedeným na LV
XXX kat. úz. J.. Spoločná nehnuteľnosť v súčasnosti pozostáva z viacerých pozemkov zapísaných v kat.
úz. J. na LV XXX a LV XXX a na LV XXX v kat. úz. Y.. Žalobca sa nepodieľal na založení pozemkového
spoločenstva, spoluvlastnícky podiel nadobudol v roku XXXX. Bol podielovým spoluvlastníkom na LV



XXX a v minulosti aj na LV XXX, ktorý podiel však previedol na iné osoby. Žalobca nemôže vlastniť viac
podielov ako kúpil. Z LV XXX a LV XXX vyplýva, že jednotliví spoluvlastníci nemajú rovnaké podiely, a
preto je aj rozdielny podiel ich hlasov na rozhodovaní. V žalobnom petite uvedený pomer v prospech
žalobcu nie je prípustné zapísať, lebo ostatní spoluvlastníci by boli na svojich právach ukrátení. Ďalej
žalovaný namietal, že pozemky zapísané na LV XXX netvoria spoločnú nehnuteľnosť žalovaného.
Poznámka uvedená na LV má len informatívny charakter a doposiaľ nebol dôvod riešiť túto otázku. V
obvode tej istej správy katastra sú ďalšie pozemkové spoločenstvá, ktoré majú evidované nehnuteľnosti
vo výlučnom vlastníctve pozemkového spoločenstva. K vyjadreniu X. SR, š. p., žalovaný uviedol, že
nemajú žiaden vlastnícky vzťah ani užívacie právo k sporným nehnuteľnostiam. Právni predchodcovia
žalobcu si neuplatnili k sporným nehnuteľnostiam vlastnícke právo v rámci reštitúcii alebo iných zákonov
a nebolo preukázané, že by právny predchodcovia, od ktorých žalobca nadobudol spoluvlastnícky podiel,
uplatnili k sporným nehnuteľnostiam nárok.

3. Okresný súd zistil, že žalobca bol zapísaný ako podielový spoluvlastník na spoločnej nehnuteľnosti
zapísanej na LV XXX v kat. úz. J. pod B XXX, XXX, XXX až XXX a na LV XXX, resp. na LV XXX v kat. úz.
Y. ako spoluvlastník zapísaný nie je. Na LV XXX v kat. úz. J. a LV XXX v kat. úz. Y. sú ako spoluvlastníci
zapísané viaceré osoby v rôznom počte a s rôznymi pomermi spoluvlastníckych podielov na spoločnej
nehnuteľnosti. Žalovaný je pozemkové spoločenstvo zapísané v registri pozemkových spoločenstiev.
Pôvodne ako spoločenstvo s právnou subjektivitou vzniklo dňom registrácie spoločenstva dňa 20. 02.
1992. Dodatkom č. 1 Zmluvy o založení K. spoločenstva J. zo dňa XX. XX. XXXX boli do spoločnej
nehnuteľnosti zapísané pozemky na LV XXX v kat. úz. Y. a pasienkové pozemky na LV XXX v kat. úz. J..
K. LV XXX v kat. úz. J. je žalovaný zapísaný ako vlastník v pomere X/X s tým, že titulom nadobudnutia
a zápisu bola notárska zápisnica o osvedčení vlastníctva nehnuteľností sp. zn. N XXX/XX, NZ XXX/XX
zo dňa XX. XX. XXXX a identifikácia parciel zo dňa XX. XX. XXXX. Na liste vlastníctva je poznámka,
že spoločnú nehnuteľnosť tvoria nehnuteľnosti zapísané v kat. úz. J. na LV XXX a XXX a v kat. úz. Y.
na LV XXX.

4. Okresný súd ďalej zistil, že nehnuteľnosti evidované v súčasnosti na LV XXX boli pôvodne zapísané
v pozemnoknižnej vložke č. XXX, v ktorej boli ako vlastníci zapísaní bývalí urbarialisti obce J. titulom
vyvlastnenia XX. XX. XXXX a kúpy XX. XX. XXXX. Na základe žiadosti o zmenu podľa identifikácie
parciel a zmenu názvu zo dňa XX. XX. XXXX boli na LV XXX dopísané v prospech žalovaného aj
nehnuteľnosti pôvodne zapísané v pozemnoknižnej vložke č. XXX, v ktorej bol ako pôvodný vlastník
zapísaný P. štát a následne, na základe osvedčenia o vlastníctve nehnuteľností notárom Z.. P. sp. zn.
N XXX/XX, NZ XXX/XX, bola zapísaná N. urbarialistov a pasienkárov J.. Tá osvedčila, že vlastníctvo
parcely č. XXXX v kat. úz. J., vtedy evidovanej na LV XXX v celosti, nadobudla na základe oprávnenej
držby a vydržania, keď vydržacia doba skončila dňa XX. XX. XXXX. V protokole zo štátnej kontroly
vykonanej XX. XX. XXXX Q. úradom V. N. u žalovaného sa uvádza, že majetkovú podstatu na LV XXX
v kat. úz. J. tvoria pozemky pôvodne zapísané v pozemnoknižných vložkách XXX a XXX. Na výpise z
LV XXX zo dňa XX. XX. XXXX bol vedený nehnuteľný majetok G. urbarialistov obce J., ktorý bol ako
pasienkový majetok zapísaný v pozemnoknižnej vložke XXX. Tieto pozemky prešli podľa zák. SNR
č. 81/1949 Zb. dňom vzniku jednotného roľníckeho družstva v obci do vlastníctva JRD zo zákona a
bez ohľadu, či bol zápis v pozemnoknižnej vložke vykonaný. Na tieto pozemky sa vzťahuje § 6 ods.
1 písm. d) zák. č. 229/1991 Zb. v spojení s § 37 zák. č. 330/1991 Zb. a tiež ustanovenie § 3 ods.
1 písm. d) zák. č. 503/2003 Z. z. Oprávnenými osobami na nadobudnutie vlastníctva k predmetným
pozemkom môžu byť len fyzické osoby uvedené v týchto zákonoch. Pokiaľ oprávnené osoby nárok na
vydanie nehnuteľností neuplatnili alebo ich nárok nebol kladne vybavený, potom vlastníkom pozemkov,
ktoré pochádzajú z pozemnoknižnej vložky XXX je zo zákona právny nástupca bývalého Z. a nie K.
spoločenstvo J.. K. ide o nehnuteľnosti, pôvodne zapísané v pozemnoknižnej vložke XXX ako parc. č.
XXXX pod B X vo vlastníctve P. štátu na základe zápisu zo dňa 21. 04. 1938, vlastnícke právo pre N.
urbarialistov a pasienkárov J. bolo do katastra zapísané na základe notárskej zápisnice osvedčujúcej
vydržanie k 01. 01. 1957, kedy vydržanie voči štátu nebolo možné. Pozemkové spoločenstvo J. nie je
právnym nástupcom N. urbarialistov a pasienkárov J., ako bolo uvedené v notárskej zápisnici o vydržaní,
lebo takáto spoločnosť zanikla dňom vzniku Z. v obci, resp. podľa ust. § 3 ods. 14 zák. SNR č. 81/1948
Zb. a § 1 zák. SNR 2/1958 Zb. V protokole zo štátnej kontroly sa ďalej uvádza, že majetkovú podstatu
na LV XXX v kat. úz. J. tvoria pozemky pôvodne zapísané v pozemnoknižnej vložke XXX, kde je ako
vlastník evidovaný Bývalí urbarialisti a želiari obce J., pričom podiely jednotlivých členov boli vedené v
samostatných vložkách. Jednalo sa o lesný pozemok, na ktorý sa vzťahoval zák. SNR č. 2/1958 Zb., ku
ktorému nebolo vlastníctvo nikdy odňaté. V súčasnosti sú na liste vlastníctva evidované fyzické osoby a



jedná sa o spoločnú nehnuteľnosť. Majetkovú podstatu na LV XXX v kat. úz. Y. tvoria pozemky pôvodne
zapísané v pozemnoknižnej vložke XXX, kde je ako vlastník evidovaný Bývalí urbarialisti obce J., čo je
rozdielne označenie ako u spoločenstva zapísaného v pozemnoknižnej vložke XXX. Vlastníci zapísaní
na LV XXX a na LV XXX sa nezhodujú ani označením ani počtom. Môže ísť o dve rôzne spoločné
nehnuteľnosti. Podľa vyjadrenia X. SR, š. p., odštepný závod V., z uvedených záverov štátnej kontroly
vyplýva, že nehnuteľnosti na LV XXX v kat. úz. J. pôvodne zapísané v pozemnoknižnej vložke XXX by
mali byť zapísané na neznámych vlastníkov a tie, ktoré sú lesnými pozemkami, by mali byť v správe
štátnych lesov. Nehnuteľnosti pôvodne zapísané v pozemnoknižnej vložke XXX sú vo vlastníctve N.
republiky a majú byť v ich správe.

5. V posudzovanej veci sa okresný súd zaoberal najskôr otázkou, či má žalobca naliehavý právny
záujem na požadovanom určení, že je spoluvlastníkom sporných nehnuteľností v pomere označenom
v žalobe, v ktorej svoje právo vyvodil z toho, že je členom žalovaného a všetci členovia sú podielovými
spoluvlastníkmi celej spoločnej nehnuteľnosti. Okresný súd mal zato, že žalobca preukázal naliehavý
právny záujme na požadovanom určení, lebo medzi stranami sporu je stav objektívnej neistoty
postavenia žalobcu, ktorý sa domnieva, že je spoluvlastníkom sporných nehnuteľností, čo je možné
odstrániť žalobou na určenie práva.

6. Okresný súd vychádzal pri rozhodovaní z právnej úpravy zák. č. 97/2013 Z. z. o pozemkových
spoločenstvách. Mal preukázané, že žalovaný je zapísaný v registri pozemkových spoločenstiev a má
procesnú subjektivitu a žalobca je jeho členom ako podielový spoluvlastník spoločnej nehnuteľnosti.
Vzhľadom na nedeliteľnosť spoločnej nehnuteľnosti sa vždy musí riešiť spoluvlastníctvo a podiel člena
vo vzťahu k spoločnej nehnuteľnosti a nie k jednotlivým pozemkom tvoriacim spoločnú nehnuteľnosť.
Keďže žalobca vyvodzoval svoje vlastnícke právo zo svojho členstva v pozemkovom spoločenstve
a vlastníckeho práva k spoločnej nehnuteľnosti, bolo rozhodujúce zistenie, či sporné nehnuteľnosti
sú súčasťou spoločnej nehnuteľnosti žalovaného. Nepostačovalo, že sa označenie spoločnej
nehnuteľnosti uvádzalo na spornom LV XXX pre kat. úz. J. a v zmluve o založení pozemkového
spoločenstva žalovaného.

7. Z listín, ktoré súd prvej inštancie vyžiadal z katastra nehnuteľností, zistil, že sporné nehnuteľnosti
zapísané na LV XXX boli pôvodne evidované v pozemnoknižných vložkách XXX a XXX. V
pozemnoknižnej vložke XXX boli pôvodne zapísaní G. urbarialisti obce J. a v pozemnoknižnej vložke
XXX bol ako vlastník nehnuteľností zapísaný P. štát a následne na základe notárskeho osvedčenia N.
urbarialistov a pasienkárov J.. Ako prejudiciálnu otázku okresný súd najskôr riešil to, či žalovanému,
jeho členom alebo ich právnym predchodcom svedčí vlastnícke právo a právny titul jeho nadobudnutia.
Správne zistil, že právne útvary G. urbarialistov obce J. a N. urbarialistov a pasienkárov J. zanikli
bez právnych nástupcov a žalovaný nemôže byť ich právnym nástupcom. Nehnuteľnosti mohli byť
reštituované pôvodnými vlastníkmi, čo sa ale nestalo.

8. Okresný súd svoje závery doplnil tým, že ak by aj sporné nehnuteľnosti tvorili spoločnú nehnuteľnosť,
žalobe nebolo možné vyhovieť, pretože žalobca sa nemohol domáhať určenia vlastníctva len vo vzťahu
k pozemkom zapísaným na jednom liste vlastníctva a len voči zapísanému vlastníkovi, ale vo vzťahu
k všetkým spoluvlastníkom celej spoločnej nehnuteľnosti. Z toho dôvodu by museli byť stranami sporu
všetci členovia pozemkového spoločenstva. Pri určení vlastníckeho práva len k niektorým pozemkom
spoločnej nehnuteľnosti by sa zmenil pomer práv jednotlivých členov k spoločnej nehnuteľnosti. Žalobca
mal v čase rozhodnutia okresného súdu zapísaný na LV XXX uvedený podiel vo vzťahu k tejto
nehnuteľnosti a nie k celej spoločnej nehnuteľnosti. Jeho podiel na LV XXX by ostal rovnaký a navyše
by mal podiel na LV XXX, čím by sa jeho podiel na spoločnej nehnuteľnosti zvýšil a všetkým ostatným
členom žalovaného by sa znížil.

9. Na právne zdôvodnenie okresný súd uviedol § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku, § 9 ods.
1 až 13 zák. č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v znení platnom do 30. 06. 2018, §§ 1
až 3 zák. SNR č. 81/1949 Zb. o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov,
komposesorátov a podobných právnych útvarov, § 1 ods. 2, § 6 ods. 1 písm. s) zák. č. 229/1991 Zb.
o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku. Žalovanému, ktorý bol v
konaní úspešný priznal náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1 CSP v rozsahu 100 %.



10. Žalobca vo včas podanom odvolaní zo dňa 24. 07. 2017 namietal nesprávne skutkové zistenia a
právne posúdenie. Okresný súd vyvodil nesprávny záver, že sa nejedná o spoločnú nehnuteľnosť.
Žalobca považuje za sporné právne zastúpenie žalovaného, ktoré nebolo odsúhlasené na zhromaždení
členov pozemkového spoločenstva. Podiely, vo vzťahu ku ktorým sa domáha určenia vlastníctva,
vyplývajú zo zákona, a teda ide o určitý spôsob usporiadania práv a vzťahov medzi žalovaným a
žalobcom. Žalobca preukázal vlastnícke právo k podielu na spoločnej nehnuteľnosti, ktoré nebolo
spochybnené. Do spoločnej nehnuteľnosti patria pozemky zapísané v kat. úz. J. na LV XXX a LV XXX a
v kat. úz. Y. na LV XXX. Žalovaný ako pozemkové spoločenstvo bol založený na ich obhospodarovanie.
Konaním žalovaného došlo k narušeniu jednotného právneho režimu, pričom žalobca nemôže niesť
bremeno zodpovednosti a zároveň aj poškodenie svojich majetkových práv za konanie žalovaného, ktorý
je evidovaný na LV XXX namiesto jednotlivých podielnikov, čo je neprípustné, ako konštatoval aj okresný
súd. Ak žalovaný nemôže byť vlastníkom a žalobca nadobudol vlastníctvo k spoluvlastníckemu podielu
na spoločnej nehnuteľnosti od pôvodných vlastníkov a ich právnych nástupcov, výrok o zamietnutí
žaloby je v rozpore so skutkovým stavom. Strany sporu nerobili spornou otázku, že sa jedná o
spoločnú nehnuteľnosť a v súlade s tvrdením žalobcu okresný súd konštatoval, že žalovaný nemôže
byť zapísaný ako vlastník a ďalej, že žalovaný nie je právnym nástupcom pôvodných vlastníkov, z
čoho logicky vyplýva, že by to mali byť podieloví spoluvlastníci podľa § 9 ods. 6 zák. č. 97/2013
Z. z. Napriek tomu okresný súd dospel k záveru, že nehnuteľnosti zapísané na LV XXX nie sú
spoločnou nehnuteľnosťou a žalobca nepreukázal titul nadobudnutia vlastníckeho práva k tu zapísaným
pozemkom. Tento záver okresného súdu je podľa žalobcu nepravdivý, čo paradoxne vyplýva z bodu 35.
odôvodnenia rozsudku, podľa ktorého sú vlastníkmi osoby, ktoré sú právnymi nástupcami zrušených
urbárskych spoločností, vo vzťahu ku ktorým bol žalovaný uvádzaný ako právny nástupca, ktorá
okolnosť bola vyvrátená a konštatuje ju samotný súd. Žalobca ďalej nesúhlasil so záverom, že aj v
prípade, že by nehnuteľnosti zapísané na LV XXX boli spoločnou nehnuteľnosťou, musel by sa domáhať
určenia vlastníckeho práva ku všetkým nehnuteľnostiam, zapísaným na všetkých listoch vlastníctva a
žalovať všetkých podielových spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti. Žalobca bol zapísaný pôvodne
aj na LV XXX v rovnakom pomere, ako je zapísaný na LV XXX, kým darovacou zmluvou nepreviedol
spoluvlastnícky podiel na LV XXX na právnych nástupcov. Nemôže žiadať určenie vlastníctva tam, kde
sú zapísaní jeho právni nástupcovia. Záver súdu, že sa vlastne nejdená o spoločnú nehnuteľnosť,
zakladá množstvo problematických otázok, ktoré súvisia s uplatňovaním zák. č. 97/2013 Z. z. Ak
súd zamietol žalobu s dôvodu, že nejde o spoločnú nehnuteľnosť a žalobca ani žalovaní nie sú jej
vlastníkom, mal vyriešiť otázku, komu vec patrí. Rozhodnutím súdu bol zmarený účel žaloby. Žalobca
podal odvolanie aj proti výroku o trovách, kde žiadal prihliadnuť na dôvody hodné osobitného zreteľa,
ktoré odôvodnil tým, že v bode 18. odôvodnenia rozhodnutia okresný súd uvádza zápis z kontroly
štátneho dozoru u žalovaného. Ak taký zápis nedovoľuje žalobcovi domáhať sa ochrany svojich práv,
nemal by mať z nezákonného postupu a stavu oprávnenie na náhradu trov konania, keďže uvedený
stav zapríčinil. Ďalším dôvodom pre nepriznanie nároku na náhradu trov bol postup štatutárneho orgánu
žalovaného pri výbere právneho zástupcu, keďže na zhromaždení členov spoločenstva nebola otázka
právneho zastupovania žalovaného prerokovaná. Z uvedených dôvodov navrhol rozsudok okresného
súdu zmeniť, žalobe vyhovieť alebo zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Vo vyjadrení k
vyjadreniu žalovaného žalobca ďalej uviedol, že žalovaný nemôže z nezákonného stavu chcieť vyvolať
stav zákonný a dovolávať sa dobrých mravov, lebo nesie výlučnú zodpovednosť za stav žalovaného.

11. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že súd prvej inštancie vec správne skutkovo a právne
posúdil, rozhodol spravodlivo a rozhodnutie presvedčivo odôvodnil. Žalobca neodôvodnil tvrdenú
nemožnosť podania žaloby voči všetkým podielovým spoluvlastníkom spoločnej nehnuteľnosti. V
prípade spoločnej nehnuteľnosti ide o nútené procesné spoločenstvo všetkých spoluvlastníkov podľa
§ 78 ods. 1 CS, ktorí ak nie sú účastníkmi sporu, súd žalobu zamietne. Požiadavka žalobcu, že
žalovaný podiel vyplýva z § 9 ods. 6 zákona o pozemkových spoločenstvách je špekulatívny, sleduje
dosiahnutie stavu, kedy bude podielovým spoluvlastníkom v inom pomere, ako mu náleží. Bolo by
nezákonné a nemorálne, ak by žalobca prostredníctvom takejto žaloby nadobudol spoluvlastnícky
podiel na nehnuteľnostiach, ktoré nikdy nenadobudol. Pokiaľ žalobca namietal, že súd rozhodol o
trovách podľa zásady úspechu a neúspechu strany v konaní, žalobca nepreukázal existenciu dôvodov
hodných osobitného zreteľa. Oprávnenie žalovaného na jeho právne zastúpenie v konaní bolo súdu
na pojednávaní preukázané plnomocenstvom a uznesením výboru žalovaného. Žalovaný uplatnil
náhradu trov odvolacieho konania. V odpovedi na vyjadrenie žalobcu žalovaný uviedol, že vo vyjadrení
nereagoval na skutkové a právne tvrdenia žalovaného. Žalobca nemôže nadobudnúť spoluvlastnícky



podiel na nehnuteľnostiach, ktoré nenadobudol. Z LV XXX a XXX vyplýva, že jednotlivý vlastníci nemajú
rovnaký spoluvlastnícky podiel a preto ani podiel na hlasovaní.

12. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania v zmysle § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contr. CSP)
rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správne.

13. Podľa § 137 písm. c/ CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení, či tu právo je alebo
nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak
vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa § 78 ods. 1 CSP nútené spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom osobitný predpis
vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu.

Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ až c/ zák. č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách, v znení platnom
do 30. 06. 2018, spoločenstvom sa rozumie
a) lesné a pasienkové spoločenstvo vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti, na ktoré sa vzťahovali
osobitné predpisy a ktoré vzniklo podľa osobitných predpisov,
b) lesné spoločenstvo, pasienkové spoločenstvo alebo pozemkové spoločenstvo založené podľa
osobitných predpisov,
c) spoločenstvo vlastníkov spoločnej nehnuteľnosti.

Podľa § 8 ods. 1, veta prvá zák. č. 97/2013 Z. z., v znení platnom do 30. 06. 2018, spoločnou
nehnuteľnosťou na účely tohto zákona sa rozumie jedna nehnuteľná vec, ktorá pozostáva z viacerých
samostatných pozemkov.

Podľa § 9 ods. 4 zák. č. 97/2013 Z. z. v znení platnom do 30. 06. 2018 pomer účasti členov spoločenstva
na výkone práv a povinností vyplývajúcich z členstva v spoločenstve je vyjadrený podielmi na spoločnej
nehnuteľnosti.

Podľa § 9 ods. 1, veta prvá zák. č. 97/2013 Z. z., v znení platnom do 30. 06. 2018, členmi spoločenstva
podľa § 2 ods. 1 písm. a) až c) sú všetci vlastníci podielov spoločnej nehnuteľnosti.

Podľa § 9 ods. 3 zák. č. 97/2013 Z. z., v znení platnom do 30. 06. 2018, nadobúdateľ vlastníckeho
práva k podielu spoločnej nehnuteľnosti vstupuje do práv a povinností člena spoločenstva v rozsahu
nadobúdaného podielu a je povinný do dvoch mesiacov odo dňa nadobudnutia vlastníckeho práva
pristúpiť k zmluve o spoločenstve.

Podľa § 9 ods. 5 zák. č. 97/2013 Z. z., v znení platnom do 30. 06. 2018, ak je spoločná nehnuteľnosť
zapísaná v katastri nehnuteľností na viacerých listoch vlastníctva a pomer účasti členov spoločenstva
na výkone práv a povinností vyplývajúcich z členstva v spoločenstve nemožno určiť podľa odseku 4,
možno ho určiť dohodou členov spoločenstva alebo rozhodnutím zhromaždenia.

Podľa § 9 ods. 6 zák. č. 97/2013 Z. z., v znení platnom do 30. 06. 2018, ak nemožno preukázať veľkosť
podielov vlastníkov spoločnej nehnuteľnosti v spoločenstve podľa § 2 ods. 1 písm. a), považujú sa ich
podiely za rovnaké.

14. Nebolo sporné, že žalovaný je zapísaný v registri pozemkových spoločenstiev, má procesnú
subjektivitu a žalobca je jeho členom ako podielový spoluvlastník spoločnej nehnuteľnosti. Okresný súd
žalobu zamietol z dôvodu, že sporné nehnuteľnosti nie sú súčasťou spoločnej nehnuteľnosti, keď práve
z tohto tvrdenia žalobca vyvodzoval svoj nárok..

15. Odvolanie žalobcu nebolo dôvodné. Okresný súd správne vo veci posúdil, že žalobca preukázal
naliehavý právny záujme na určení práva, lebo medzi stranami sporu je stav objektívnej neistoty
postavenia žalobcu, ktorý tvrdil, že je spoluvlastníkom sporných nehnuteľností, čo je možné odstrániť
podanou žalobou. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu však vyplýva aj to, že obsahom
posúdenia otázky naliehavého právneho záujmu muselo byť aj riešenie a vecné posudzovanie toho, či
sporné nehnuteľnosti zapísané na LV XXX v kat. úz. J. sú súčasťou nedeliteľnej spoločnej nehnuteľnosti



žalovaného. Ak by totiž o spoločnú nehnuteľnosť nešlo, nebol by dôvod procesne a potom prípadne aj
vecne posudzovať, či žaloba rešpektovala práva ostatných spoluvlastníkov celej spoločnej nehnuteľnosti
vyplývajúce zo Zákona o pozemkových spoločenstvách, zaoberať sa tým, či žalobca rešpektoval právne
vzťahy k spoločnej nehnuteľnosti a nútené procesné spoločenstvo všetkých členov žalovaného, či
správne žaloval svoj podiel na spoločnej nehnuteľnosti a nie k jednotlivým pozemkom tvoriacim
spoločnú nehnuteľnosť zapísaným na jednom liste vlastníctva a len voči zapísanému vlastníkovi.

16. Z listín vyžiadaných súdom z katastra nehnuteľností vyplýva, že sporné nehnuteľnosti zapísané
na LV XXX boli pôvodne evidované v pozemnoknižnej vložke XXX, v ktorej boli pôvodne zapísaní
Bývalí urbarialisti obce J. a v pozemnoknižnej vložke XXX bol ako vlastník nehnuteľností zapísaný
P. štát. Q. súd urobil správny záver, že zo zmluvy o založení pozemkového spoločenstva žalovaného
ani z listín, ktoré predložili strany sporu a ktoré súd vyžiadal z katastra nehnuteľností, nevyplýva
deklarovaný právny titul vlastníckeho práva žalovaného a jeho členov a ich právnych predchodcov
k sporným nehnuteľnostiam. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom, že právne útvary Bývalých
urbarialistov obce J. zapísané v pozemnoknižných vložkách zanikli bez právnych nástupcov a žalovaný
nemôže byť ich právnym nástupcom, lebo podľa reštitučných predpisov mali a mohli právo uplatniť iba
dotknuté oprávnené osoby. Takou osobou žalovaný nemohol byť a nadobudnutím práva k sporným
nehnuteľnostiam na LV XXX bol obídený postup podľa reštitučných predpisov, podľa ktorých mohlo
žalované pozemkové spoločenstvo vzniknúť a uplatňovať navrátenie majetku k právnym útvarom
uvedeným v § 2 ods. 1 písm. a), b) zák. č. 97/2013 Z. z. a predtým v § 2 ods. 1 písm. a), b) zák. č.
181/1995 Z. z. o pozemkových spoločenstvách.

17. Okresný súd vyvodil správny záver, že spoločnú nehnuteľnosť nemôžu tvoriť sporné nehnuteľnosti
bez ohľadu na to, že sú v katastri nehnuteľností zapísané vo vlastníctve žalovaného, pretože žalobcovi,
žalovanému a ani ostatným členom žalovaného alebo ich právnym predchodcom nesvedčí vlastnícke
právo vzhľadom na predchádzajúce právne pomery a reštitučné predpisy. Okresný súd sa prejudiciálne
vysporiadal s tým, že neexistuje právny dôvod, z ktorého by bolo možné vyvodiť vlastnícke práva
žalobcu a ostatných členov a podielových spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti žalovaného, a
takým dôvodom nie je zápis osvedčenia o vydržaní formou notárskej zápisnice pre žalovaného do
katastra nehnuteľností. Za uvedeného stavu pre žalobcu nepostačuje podaná žaloba na zosúladenie
skutočného stavu so stavom právnym, lebo dôvod jeho žaloby vyplýva iba z právnych a majetkových
pomerov u žalovaného, ktoré vo vzťahu k sporným nehnuteľnostiam nie sú v súlade s hmotným
právom. Z právneho stavu, ktorý vznikol z porušenia práva a takýto stav trvá, nemožno vyvodiť stav
právny. Navyše z právnych vzťahov, ktoré predchádzali vydaniu osvedčenia o vydržaní vlastníctva pre
žalovaného vyplýva, že existujú ďalšie dotknuté osoby, ktoré majú právo domáhať sa zosúladenia
skutočného stavu so stavom právnym, čo vyplýva zo záverov uvedených v protokole zo štátnej kontroly
vykonanej 25. 10. 2016 Q.m úradom Rimavská N. u žalovaného, ktorými sa okresný súd zaoberal.

18. Okresný súd teda žalobu správne zamietol, lebo žalobca sa v skutočnosti nedomáhal deklarovania
určitého právneho stavu, na ktorý by mal nárok, ale konštituoval pre seba hmotné právo, ktoré z
právnych pomerov k sporným nehnuteľnostiam, zapísaným na LV XXX kat. úz. J. nevyplývajú. Žalobca
vlastne požadoval, aby súd potvrdil a ďalej rozširoval neprávny stav zásahom do právnych pomerov
členov a spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti vo vnútri pozemkového spoločenstva žalovaného, ale
aj voči iným dotknutým osobám, ktoré môžu uplatniť právne nároky priamo proti žalovanému.

19. Odvolací súd dodáva, že je vecou zodpovedného orgánu pozemkového spoločenstva upraviť
pri prechode alebo prevode podielu na spoločnej nehnuteľnosti veľkosť účasti člena pozemkového
spoločenstva na hlasovaní a pomer jeho účasti k ostatným členom. Žalobca sa mylne domnieval,
že môže žalovať iba toho, kto je zapísaný na LV XXX, t. j. pozemkové spoločenstvo, ktorého je
členom, pretože ostatní členovia by boli skutočne ukrátení na právach, ktoré vyplývajú zo spoločnej
nehnuteľnosti. Bol povinný rešpektovať tieto právne vzťahy a nemohol ignorovať práva ostatných
podielových spoluvlastníkov, ktoré chcel na seba previesť vo vzťahu k pozemkom zapísaným na LV
XXX. Ďalej odvolací súd dodáva, že po rozhodnutí súdu prvej inštancie bol zák. č. 97/2013 Z. z.
zmenený novelou, vykonanou zák. č. 110/2018 Z. z. Týmto zákonom bola okrem iného v § 8 upravená
definícia spoločnej nehnuteľnosti a podľa § 9 ods. 11 cit. zákona môže byť vlastníkom podielu na
spoločnej nehnuteľnosti do veľkosti podielu 49 % aj pozemkové spoločenstvo. Uvedené zmeny v zákone
o pozemkových spoločenstvách však na správnosť posúdenia veci súdom prvej inštancie nemali vplyv,
iba korigujú tvrdenia, na ktoré sa odvolával žalobca.



20. Odvolací súd potvrdil aj výrok o trovách prvostupňového konania. Žalobca bol v konaní procesne
neúspešný, lebo ním uvádzané dôvody žaloby neboli preukázané. Preto nemôže pre seba vyvodzovať
dôvody hodné osobitného zreteľa z toho, že zamietnutie žaloby nevyplývalo iba z obrany žalovaného.
Pokiaľ žalobca považoval za sporné právne zastúpenie žalovaného, odvolací súd uvádza, že procesné
zastúpenie v konaní žalovaný súdu preukázal. Udeliť splnomocnenie na zastupovanie žalovaného patrí
do právomoci výboru a jeho predsedu, ktorý zastupuje navonok ,v zmysle § 16 ods. 1, ods. 2 písm. a/,
c/ zák. č. 97/2013 Z.z.

21. O nároku na náhradu trov konania súd rozhoduje v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods.
1 CSP). Žalobca v odvolacom konaní nebol úspešný a žalovanému účelné trovy vznikli tým, že podal
vyjadrenie k odvolaniu. Z toho dôvodu odvolací súd rozhodol, že žalobca je povinný v zmysle § 255
ods. 1 CSP nahradiť úspešnému žalovanému trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.

22. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.
Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
(§ 420 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.
1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci,
ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432
ods. 2 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).



V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a
čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP).

Je povinnosťou dovolateľa v dovolaní vysvetliť, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a v dovolaní
náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432
ods. 1 CSP).

Dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným
dovolacím dôvodom. Nedostatky dovolania vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ CSP.