Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 16Cob/342/2016 z 25. 9. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 25. septembra 2017, sp. zn. 16Cob/342/2016, ECLI:SK:KSTN:2017:3715211738.1 Krajský súd Trenčín | 16Cob/342/2016 | ECLI:SK:KSTN:2017:3715211738.1 | 2017-09-25 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 84 EP, § 107 EP, § 83 EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/db9fcd62-fad1-43bd-9e27-60de054ef799 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2017:3715211738.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16Cob/342/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3715211738
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3715211738.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek
senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v spore žalobcu Kevartis, so sídlom Kliňanská cesta
565, 029 01 Námestovo, IČO 35 952 989, právne zastúpeného JUDr. H. H., advokátom, so sídlom
kancelárie J. XXX,
XXX XX W., proti žalovanému NOVA TRADE, spol. s r.o., so sídlom Orlové 217,
017 01 Považská Bystrica, IČO 31 619 835, právne zastúpenému JUDr. I. P., advokátkou, so sídlom
kancelárie Q. XXX/X, XXX XX H. T., o zaplatenie 4 524,27 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 8Cb/75/2015-87 zo dňa 13. júla 2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanému sa p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu a žalovanej priznal náhradu všetkých
účelne vynaložených trov konania a trov právneho zastúpenia. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že je
veriteľom pohľadávky priznanej platobným rozkazom sp.zn. 1Rob/262/02 zo dňa 14.5.2002,
právoplatným dňa 10.6.2012 (ďalej len exekučný titul). Na základe právoplatného platobného rozkazu
podal oprávnený návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému H. J. na exekútorskom úrade JUDr.
Júlie Kubjatkovej, sp.zn. EX 57/03. Neskôr viedol exekúciu JUDr. Ing. Ján Gasper, Phd.
(náhradník JUDr. Kubjatkovej) a v priebehu exekúcie došlo k zmene súdneho exekútora
a súd poveril vedením exekúcie JUDr. Stacha Chladného, sp.zn. EX 4730/13. Dňa 9.10.2014 bol
vydaný príkaz na začatie exekúcie prikázaním iných peňažných pohľadávok, ktorý bol žalovanému
ako dlžníkovi povinného doručený dňa 13.10.2014. S poukazom na § 111 a 112 Exekučného poriadku
a výklad a contrario dospel žalobca k názoru, že pohľadávka titulom cestovných náhrad podlieha
exekúcii prikázaním pohľadávok. Následne dňa 2.6.2015 vydal exekútor exekučný príkaz na vykonanie
exekúcie prikázaním iných peňažných pohľadávok, ktorý bol žalovanému doručený dňa 8.6.2015. Podľa
Exekučného poriadku vzniklo dňa 13.10.2014 arrestatórium (zákaz žalovanému vyplatiť pohľadávku
povinnému) do výšky uvedenej v exekučnom príkaze. V čase trvania arrestatória však žalovaný
vyplatil povinnému sumy : dňa 31.10.2014 diéty vo výške 769,15 eur, dňa 30.11.2014 vo výške 668,65
eur, dňa 31.12.2014 vo výške 444,35 eur, dňa 31.1.2015 vo výške 577,80 eur, dňa 28.2.2015 vo výške
565,20 eur a dňa 30.4.2015 vo výške 654,41 eur. Vyplatením uvedených súm došlo k
porušeniu arrestatória a žalovaný nedôvodne ukrátil žalobcu v rozsahu 4 223,66 eur. Uvedenú sumu mal
žalovaný vyplatiť exekútorovi odo dňa 9.6.2015, t.j. odo dňa nasledujúceho po dni doručenia exekučného
príkazu spolu s úrokom z omeškania 5,05 % ročne od 9.6.2015 do zaplatenia. Žalobou si žalobca
uplatnil aj sumu 300,61 eur z dôvodu, že dňa 12.1.2009 vydal súdny exekútor príkaz na začatie



exekúcie zrážkami zo mzdy a iných príjmov, ktorý bol doručený žalovanému dňa 14.1.2009. Dňom
doručenia stratil povinný právo na vyplatenie zrazených súm, tieto sumy zostávajú u platiteľa mzdy a
podľa ďalšieho priebehu exekúcie budú vyplatené oprávnenému alebo prípadne aj povinnému. Dňa
12.1.2009 vydal súdny exekútor aj exekučný príkaz zrážkami zo mzdy, ktorý bol doručený žalovanému
dňa 14.1.2009. Žalovaný dňa 2.7.2012 oznámil súdnemu exekútorovi, že povinný od 30.6.2012 prestal
u neho pracovať. Povinný sa opätovne stal zamestnancom žalovaného dňa 20.11.2013. Žalovaný teda
musel mať vedomosť o tom, že povinnému boli vykonávané zrážky zo mzdy, pretože v predchádzajúcom
období zrážky žalovaný vykonával. Účinky doručenia príkazu na začatie exekúcie aj exekučného príkazu
vo vzťahu k žalovanému zostali zachované. Zrážať zo mzdy začal žalovaný až v auguste 2014. V
rozhodnom období mal povinný manželku a 2 deti. V uvedenom období mali byť preto zrážky zo mzdy
realizované za december 2013 vo výške 47,49 eur, za január 2014 vo výške 36,16 eur, za február 2014
vo výške 36,16 eur, za marec 2014 vo výške 36,16 eur, za apríl 2014 vo výške 36,16 eur, za máj 2014
vo výške 36,16 eur, za jún 2014 vo výške 36,16 eur a za júl 2014 vo výške 36,16 eur. Žalovaný tým,
že zrážky zo mzdy povinného ako zamestnanca nevykonával, nedôvodne ukrátil žalobcu o sumu vo
výške 300,61 eur. S každou jednotlivou zrážkou sa žalovaný dostal do omeškania najneskôr odo dňa,
kedy nastala splatnosť mzdy. Vzhľadom na uvedené sa žalobca domáhal zaplatenia dlžných zrážok
zo mzdy s úrokom z omeškania 5,25 % ročne zo sumy 47,49 eur od 1.2.2014 do zaplatenia, 5,25 %
ročne zo sumy 36,16 eur od 1.3.2014 do zaplatenia, 5,25 % ročne zo sumy 36,16 eur od 1.4.2014 do
zaplatenia, 5,25 % ročne zo sumy 36,16 eur od 1.5.2014 do zaplatenia, 5,25 % ročne zo sumy 36,16 eur
od 1.6.2014 do zaplatenia, 5,15 % ročne zo sumy 36,16 eur od 1.7.2014 do zaplatenia, 5,15 % ročne zo
sumy 36,16 eur od 1.8.2014 do zaplatenia, 5,15 % ročne zo sumy 36,16 eur od 1.9.2014 do zaplatenia.
Ku dňu podania žaloby bol žalovaný dlžný žalobcovi sumu 13 820,94 eur s príslušenstvom.

2. Súd prvej inštancie vydal vo veci platobný rozkaz č.k. 8Cb/75/2015-38 zo dňa 8.1.20146, proti
ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odpor. V odpore potvrdil, že povinný bol u neho zamestnaný
do 30.6.2012 a potom zase od 20.11.2013 do 2.5.2015. Potvrdil, že dňa 13.10.2014 prevzal príkaz
na začatie exekúcie prikázaním iných peňažných pohľadávok, avšak nasledujúci deň mu bolo doručené
oznámenie právneho zástupcu povinného JUDr. S., v ktorom bol upozornený na to, že cestovné náhrady
nepodliehajú exekúcii. Z uvedeného dôvodu žalovaný požiadal exekútora JUDr. Chladného o vyjadrenie
k tvrdeniu povinného, exekútor sa k danej problematike odmietol vyjadriť. Žalovaný mal vedomosť, že
dňa 31.10.2014 podal povinný návrh na zastavenie exekúcie v časti týkajúcej sa postihnutia cestovných
náhrad. Keďže exekútor neodpovedal a súd nerozhodol o návrhu na zastavenie exekúcie, žalovaný
nemohol nevyplatiť povinnému cestovné náhrady. Mal za to, že žalobca sa nemôže domáhať cestovných
náhrad, ktoré žalovaný vyplatil povinnému napriek tomu, že bol vydaný príkaz na vykonanie exekúcie
prikázaním iných pohľadávok s poukazom aj na § 69 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého sa do
mzdy nezapočítavajú náhrady pri pracovných cestách. Nesúhlasil s tým, že sa jedná o inú pohľadávku,
ktorá vzhľadom k tomu, že nie je uvedená v § 111 a 112 Exekučného poriadku môže byť postihnutá
exekúciou. Ide síce o 2 rozdielne spôsoby vykonania exekúcie, ale je nelogické, ak pri jednom spôsobe
exekúcie tieto pohľadávky exekúcii nepodliehajú a pri inom spôsobe podliehajú. Náhrady cestovných
výdavkov slúžia zamestnancovi na stravu a iné nevyhnutné potreby. Žalovaný poukázal na to, že príkaz
na vykonanie exekúcie prikázaním iných pohľadávok mu bol doručený až po tom, ako bol s povinným
skončený pracovný pomer, pričom ako dlžník povinného v exekučnom príkaze bola uvedená manželka
povinného A. J. a nie žalovaný. K uplatnenej sume 300,61 eur, ktorá mala byť postihnutá zrážkami zo
mzdy, žalovaný uviedol, že keď povinný nastupoval do zamestnania druhýkrát, oznámil žalovanému, že
všetky doklady, ktoré sa týkajú exekúcie, má u svojho právneho zástupcu. Žalovaný mal síce vedomosť,
že kým bol povinný u neho zamestnaný prvýkrát, zrážali mu zo mzdy, no odvtedy prešla dlhá doba
a žalovaný nemohol vedieť, či medzičasom dlh nebol vyrovnaný. Žalovaný navrhol, aby súd žalobu
zamietol.

3. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, svedkyne Ing. E. R. a listinami
predloženými stranami sporu, oboznámil pripojené spisy súdu prvej inštancie sp.zn. 1Rob/262/2002,
sp.zn.1Er/1759/2003 a spis súdneho exekútora JUDr. Stacha sp.zn. Ex 4730/13. V rozsahu vykonaného
dokazovania súd prvej inštancie zistil skutkový stav, ktorý uviedol v bode 3., 6., 7., 10. - 19. odôvodnenia.

4. Na skutkový stav zistený dokazovaním súd prvej inštancie aplikoval § 66 ods. 1, 3, § 67 ods.
3, § 82, § 83 ods. 1, 2, § 84 ods. 1, 3, § 106 ods. 1, § 107 ods. 1, § 108 ods. 1, 2, § 109
ods. 1 Exekučného poriadku a po právnom posúdení veci dospel k záveru, že podaná žaloba nie je
dôvodná a túto zamietol. Vychádzal zo zistenia, že voči povinnému H. J. bola vedená exekúcia na



základe platobného rozkazu vydaného súdom prvej inštancie. Povinný bol opakovane zamestnancom
žalovaného, v období do 30.06.2012 a od 20.11.2013 do 2.05.2013. Predmetom konania boli tzv. diéty,
ktoré nemali byť vyplatené povinnému, ale žalovaný ich mal zadržať na základe príkazu na začatie
exekúcie prikázaním iných pohľadávok, ktorý bol žalovanému doručený dňa 13.10.2014. V čase, keď
povinný bol prvýkrát zamestnancom žalovaného, boli žalovanému doručené príkaz na začatie exekúcie
zrážkami zo mzdy zo dňa 12.1.2009 sp.zn. EX 57/03 a exekučný príkaz zrážkami zo mzdy zo dňa
12.1.2009 (príkazy žalovanému doručené dňa 17.1.2009), podľa ktorých žalovaný riadne vykonával
zrážky zo mzdy povinného až do doby skončenia pracovného pomeru povinného u žalovaného.
Dňa 2.7.2012 žalovaný oznámil súdnemu exekútorovi skončenie pracovného pomeru povinného od
30.06.2012. Následne od 20.11.203 do 2.5.2013 bol povinný opätovne zamestnancom žalovaného. Po
tom, ako povinný prvýkrát ukončil pracovný pomer so žalovaným, sa povinný zamestnal vo firme Power
Tec, Gmbh., pričom sa nepreukázalo, že by povinný oznámil novému zamestnávateľovi vykonávanie
zrážok zo mzdy. Pri nástupe do zamestnania v novembri 2013 povinný predložil žalovanému zápočtový
list od predchádzajúceho zamestnávateľa Power Tec, Gmbh., z ktorého zrážky zo mzdy nevyplývali.
Z tohto dôvodu považoval súd prvej inštancie za logické, že aj keď žalovaný pri prvom zamestnávaní
povinného vedel, že do 30.6.2012 z jeho mzdy boli realizované zrážky, nemal preukázané medzičasom
ukončenie exekúcie. Žalovaný iniciatívne zisťoval u predchádzajúceho zahraničného
zamestnávateľa povinného vykonávanie zrážok, avšak s negatívnym výsledkom, preto dôvodne
mohol žalovaný predpokladať, že dlh povinného už zanikol splatením a exekúcia skončila.

5. Zo znenia § 83 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že nový zamestnávateľ má povinnosť začať
vykonávať zrážky zo mzdy odkedy sa dozvie, že voči jeho zamestnancovi bol vydaný exekučný príkaz.
Z dokazovania jednoznačne vyplynulo, že až po tom, ako súdny exekútor žiadal žalovaného o súčinnosť
a zaslal mu aj uznesenie o zmene súdneho exekútora (14.7.2014) žalovaný zistil, že sa v exekúcii,
ktorá sa predtým viedla u Mgr. Kubjatkovej pod sp.zn. Ex 57/03 pokračuje, súčinnosť exekútorovi
poskytol (na jeho žiadosť reagoval listom zo dňa 25.7.2014) a žiadal od súdneho exekútora, aby mu
oznámil údaje potrebné k vykonávaniu zrážok (číslo účtu, VS). Následne dňa 2.8.2014
súdny exekútor oznámil žalovanému číslo účtu a variabilný symbol na vykonávanie zrážky zo mzdy
a vyplatenie na účet exekútora. Nový exekučný príkaz už nebol žalovanému doručený, zrážky začal
žalovaný realizovať po tom, ako mu bolo oznámené číslo účtu a variabilný symbol od augusta 2014 na
základe predchádzajúceho exekučného príkazu (na základe exekučného príkazu zrážkami zo mzdy zo
dňa 12.1.2009). Do doby doručenia oznámenia o zmene súdneho exekútora a čísla účtu, nemohol
žalovaný reálne vykonávať zrážky zo mzdy povinného, pretože o týchto okolnostiach nevedel, inak by
pokračoval v zrážkach zo mzdy bez nových údajov (č. účtu, VS ) a informácie, či pôvodná exekúcia
stále pokračuje, tak všetky prípadné zrážky by posielal na exekútorský úrad Mgr. Júlie Kubjatkovej,
resp. JUDr. Ing. Jána Gaspera, Phd., no títo v čase, keď sa povinný opätovne zamestnal u žalovaného,
už neboli poverení vedením exekúcie. Súd prvej inštancie zdôraznil, že pri druhom zamestnávaní
povinného žalovaným je nutné žalovaného považovať za nového zamestnávateľa, čo znamená, že aj
keď už bol u neho povinný raz zamestnaný, nie je možné od neho požadovať, aby bez informácie
od povinného, resp bez zistenia zrážok zo mzdy povinného zo zápočtového listu od predchádzajúceho
zamestnávateľa, resp. od exekútora, pokračoval v zrážkach zo mzdy povinného, ktoré boli realizované
pred viac ako rokom. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný bol povinný vykonávať zrážať
zo mzdy povinného až po tom, ako sa dozvedel o tom, že exekúcia trvá, po tom, ako jej exekútor
oznámil č. účtu a VS, na ktorý má zrážky poukazovať, čo bolo až v auguste 2014, od ktorej doby žalovaný
zrážky riadne realizoval do opätovného skončenia pracovného pomeru povinného u žalovaného. Pokiaľ
žalobca uplatňuje vyplatenie zrážok zo mzdy za obdobie od decembra 2013 do júla 2014, súd prvej
inštancie žalobu v tejto časti zamietol. V danom období žalovaný ešte nedisponoval informáciou, že
má realizovať zrážky zo mzdy a nebol uzrozumený o tom, že pôvodný exekučný príkaz, ktorý mu bol
doručený dňa 17.1.2009 (v čase prvého trvania pracovného pomeru povinného), je stále aktuálny a
účinný. Exekútor po zistení, že povinný sa opätovne zamestnal u žalovaného, si včas nesplnil svoju
povinnosť podľa § 84 ods. 3 Exekučného poriadku.

6. Predmetom žaloby bola aj suma 4 223,66 eur uplatnená titulom nepoukázaných cestovných náhrad
v prospech žalobcu na účet exekútora, ktoré žalovaný preukázateľne v období od 31.10.2014
do 30.4.2015 vyplatil povinnému ako svojmu zamestnancovi, a to napriek tomu, že dňa 13.10.2014 jej
bol doručený príkaz na začatie exekúcie prikázaním iných peňažných pohľadávok - konkrétne diét, na
ktoré platilo arrestatórium. Diéty boli pohľadávkou povinného voči zamestnávateľovi a podľa žalobcu
mal žalovaný tieto diéty poukazovať na účet exekútora na základe exekučného príkazu zo dňa 2.6.2015,



ktorý bol podľa žalobcu žalovanému doručený dňa 8.6.2015, čo však žalovaný poprel s poukazom na
to, že v uvedený deň mu bol doručený len príkaz EX 14730/13-274 zo dňa 2.6.2015, v ktorom
je ako dlžník povinného uvedená Lenka Svítková, manželka povinného. Okrem tohto, v čase doručenia
toho konkrétneho exekučného príkazu už povinný nebol ich zamestnancom, čo oznámil žalovaný aj
exekútorovi pred doručením vyššie uvedeného exekučného príkazu dňa 28.5.2015 (e-mailom, o čom
vypovedala svedkyňa Ing. R.).

7. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s obranou žalovaného, že cestovné náhrady nepodliehajú exekúcii.
Z Exekučného poriadku a zo Zákonníka práce jednoznačne vyplýva, že cestovné náhrady sa
nepovažujú za súčasť mzdy, čo znamená, že ich nemožno postihnúť exekúciou zrážkami zo mzdy,
nie však prikázaním inej peňažnej pohľadávky. Jedná sa o peňažné pohľadávky, ktoré mal povinný
voči žalovanému, teda je to iná pohľadávka a ako taká môže byť postihnutá prikázaním iných
peňažných pohľadávok. Vzhľadom na uvedené, pokiaľ by mal žalovaný riadne doručený exekučný
príkaz zo dňa 2.6.2015, nemohol by diety vyplatiť povinnému bez následkov, pretože od 13.10.2014,
kedy mu bol doručený príkaz na začatie exekúcie prikázaním inej pohľadávky, bol povinný sumu
zodpovedajúcu „diétam“ zadržať a po obdržaní exekučného príkazu ich vyplatiť žalobcovi, resp. na
účet exekútora. Podmienkou však bolo riadne doručenie exekučného príkazu - príkazu na vykonanie
exekúcie prikázaním inej peňažnej pohľadávky.

8. Medzi stranami sporu bolo sporné, či došlo k riadnemu doručeniu exekučného príkazu - príkazu
na vykonanie exekúcie prikázaním inej peňažnej pohľadávky. Z dôkazov je zrejmé, že 8.6.2015 bol
doručený žalovanému exekučný príkaz č. EX 4730/13-274 zo dňa 2.6.215, v ktorom bol ako dlžník
povinného uvedená manželka povinného. Žalovaný a svedkyňa - ekonómka žalovaného jednoznačne
potvrdili, že exekučný príkaz č.k. EX 4730/13-274 zo dňa 2.6.215 bol žalovanému doručený dňa
8.6.2015, ktorému tvrdeniu súd prvej inštancie uveril, pretože žalobca a žalovaný disponovali len týmto
exekučným príkazom. Je nepochybné, že pokiaľ by bol doručovaný obom stranám sporu exekučný
príkaz č. EX 4730/13-273 zo dňa 2.6.2015, v ktorom je ako dlžník povinného uvedený žalovaný, tak
práve tento príkaz by bol žalobca k žalobe pripojil. Je právne bezvýznamné, že exekútor správne uviedol
číslo účtu žalovaného, rozhodujúce je to, že žalovaný nie je označený za dlžníka povinného. Súd prvej
inštancie poukázal aj na to, že kópia doručenky, ktorú pripojil žalobca ku kópii exekučného príkazu č.
EX 4730/13-274 ako dôkaz o jeho doručení žalovanému, je zhodná s originálom v exekútorskom spise,
ktorý je pripojený k exekučného príkazu č. EX 4730/13-273 (teda kópia bola robená z tohto originálu,
čo dosvedčuje aj bodka pri číslici 15 a tiež podpis) a na predmetnej doručenke v origináli je zreteľné
opakované „sponkovanie“, ale na kópii nie. Je preto reálne predpokladať, že kópia bola robená v čase,
kedy nikto zo zúčastnených nemal vedomosť o tom, že v exekučnom príkaze č. EX 4730/13-274 došlo
k chybe. Žalobca sa nesnažil dokazovať, že aj Lenka Svitková bola dlžníčkou povinného, teda že
existovali 2 exekučné príkazy na prikázanie tej istej pohľadávky voči dvom dlžníkom povinného.

9. Z dôvodu nepreukázania doručenia exekučného príkazu na vykonanie exekúcie prikázaním iných
pohľadávok č.k. EX 4730/13-273 by žalovanému dňa 8.6.2015 s označením ako dlžníka povinného,
resp. tento nebol žalovanému doručený ani dodatočne ku dňu vyhlásenia rozsudku, je zrejmé,
že žalovaný nemôže byť zaviazaný k povinnosti vyplatiť žalobcovi cestovné náhrady, ktoré boli
pohľadávkami povinného voči žalovanému ako zamestnávateľovi, žalovaný nedisponoval titulom, na
základe ktorého ich bol povinný vyplácať oprávnenému, resp. na účet exekútora. Žalobca nemohol podľa
§ 109 ods. 1 Exekučného poriadku uplatňovať vo vlastnom mene vyplatenie pohľadávky od žalovaného.
Aj v tejto časti súd prvej inštancie žalobu zamietol ako bezdôvodnú.

10. Žalovanému ako úspešnej strane sporu priznal súd prvej inštancie náhradu trov konania vo výške
100 % podľa § 262 ods. 1 CSP s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne postupom podľa § 262 ods.
2 CSP.

11. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa
§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP a podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, pretože súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V úvode odvolania žalobca oznámil, že žalobca s
účinnosťou od 20.8.2016 zmenil obchodné meno MEDIATON KMCH, s.r.o. na obchodné meno Kevartis,
s.r.o. S poukazom na exekučné príkazy č.k. EX 4730/2013-109 zo dňa 9.10.2014, č.k. EX 4730/13-273
zo dňa 2.6.2015 a č.k. EX 4730/13-274 zo dňa 2.6.2015 vydané súdnym exekútorom uviedol, že tieto



boli súdnym exekútorom doručované ich adresátom podľa rozdeľovníka. Poukázal na skutočnosť, že
žalovaný nenamieta doručenie exekučného príkazu č.k. EX 4730/2013-109 zo dňa 9.10.2014 a až
do doručenia žaloby nenamieta ani doručenie exekučného príkazu č.k. EX 4730/13-273
zo dňa 2.6.2015. Až začatím súdneho konania sa žalovaný bránil tým, že mu bol zaslaný exekučný
príkaz č.k. EX 4730/13-274 zo dňa 2.6.2015. Žalovaný nemal v úmysle rešpektovať doručené exekučné
príkazy vydané súdnym exekútorom, pretože pohľadávky povinného z titulu cestovných náhrad
zasielal povinnému z dôvodu, že cestovné náhrady nie je možné postihnúť exekúciou. Žalovaný sa
kontaktoval so súdnym exekútorom ohľadom povinnosti poukazovať pohľadávky povinného, ktoré mal
povinný voči žalovanému. Keďže žalovaný doručenie exekučného príkazu č.k. EX 4730/13-273 zo dňa
2.6.2015 nenamietal, mal súdneho exekútora informovať, že exekúciou nemôže vykonať, nakoľko tento
príkaz obsahuje nesprávne označenie dlžníka povinného. Žalovaný spochybňuje spôsob vykonávania
exekúcie prikázaním pohľadávky povinného, nakoľko sa nedôvodne spoliehal na stanovisko právneho
zástupcu povinného. Od doručenia exekučného príkazu č.k. EX 4730/2013-109 zo dňa
9.10.2014 žalovaný porušil v ňom uloženú povinnosť a nevyplatil žiadnu pohľadávku povinného až do
výšky vymáhanej pohľadávky a jej príslušenstva vrátane trov exekúcie. Obrana žalovaného je účelová.
Skončením pracovného pomeru povinného u žalovaného nedošlo k zániku účinkov exekučného príkazu
č.k. EX 4730/2013-109 zo dňa 9.10.2014 a žalovaný mal aj naďalej zadržať pohľadávky povinného a
doručením exekučného príkazu dňa 8.6.2015 č.k. EX 4730/13-273 zo dňa 2.6.2015 mal pohľadávky
povinného poukázať súdnemu exekútorovi. Jedinou podmienkou pre vykonávanie exekúcie prikázaním
iných peňažných pohľadávok je doručenie exekučného príkazu platiteľovi mzdy povinného v čase, keď
bol povinný v pracovnom pomere u platiteľa mzdy. Exekučný príkaz č.k. EX 4730/2013-109 zo dňa
9.10.2014 bol žalovanému doručený dňa 13.10.2014 v čase trvania pracovného pomeru povinného u
žalovaného, preto súdny exekútor postupoval v súlade so zákonom a nič mu nebránilo vydať exekučný
príkaz č.k. EX 4730/13-273 zo dňa 2.6.2015. S exekučným príkazom č.k. EX 4730/13-273 zo
dňa 2.6.2015, ktorého doručenie žalovaný spochybňuje, sa žalovaný oboznámil najneskôr nahliadnutím
do exekútorského spisu, v ktorom sa nachádza originál tohto exekučného príkazu. Žalobca tiež vyslovil,
že k zhojeniu doručenia tohto príkazu žalovanému došlo aj jeho doručením súdu prvej inštancie a jeho
následným oboznámením žalovaného. Touto možnosťou sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal a tým
dospel k nesprávnemu právnemu názoru, že exekučný príkaz č.k. EX 4730/13-273 zo dňa 2.6.2015
nebol doručený žalovanému. S poukazom na § 5 ods. 1, 2, § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, § 111
ods. 1 CSP a závery uvedené v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.10.2010,
sp.zn. 4 Cdo 240/2010 a v uznesení Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 1.2.2001, sp.zn.
30 Cdo/1815/2000, žalobca ďalej uviedol, že žalovaný mal preukázať, že exekučný príkaz č.k. EX
4730/13-273 zo dňa 2.6.2015 mu nebol doručený a údaje na doručenke sú nepravdivé. Súd prvej
inštancie neprihliadol na § 111 ods. 1 CSP (doručenka je verejnou listinou) a svoje rozhodnutie oprel
o ničím nepodložené dohady, že doručenka, ktorá preukazuje doručenie predmetného exekučného
príkazu bola pôvodne v exekútorskom spise pripnutá pri exekučnom príkaze č.k. EX 4730/13-274 zo
dňa 2.6.2015 a túto skutočnosť preukazuje opakované „sponkovanie“ na originály. Založenie doručenky
v exekútorskom spise nevyvracia pravdivosť doručenky. Výkon verejnej moci prostredníctvom súdneho
exekútora je výkonom súdnej moci. Poverením exekútora štát zodpovedá za možnosť realizácie
základného práva na poskytnutie súdnej ochrany, ktorého súčasťou je aj výkon rozhodnutia orgánu
verejnej moci, čo platí aj pri vedení exekútorského spisu v súlade s výnosom Ministerstva spravodlivosti
SR č. 1618/1998 zo dňa 15.6.1998, ktorým sa vydáva Kancelársky poriadok pre súdnych exekútorov.
Za nesprávne právne posúdenie skutkového stavu s poukazom na § 108 ods. 1 Exekučného poriadku
považoval žalobca aj dôvody súdu prvej inštancie uvedené v bode 44. odôvodnenia rozsudku, že
žalovanému nemohla byť uložená povinnosť vyplatiť žalobcovi cestovné náhrady. V zmysle § 83 ods.
1 a § 84 ods. 1 Exekučného poriadku žalobca namietal aj nesprávne právne posúdenie v časti nároku
týkajúceho sa zrážok zo mzdy. Žalovaný nerešpektoval príkaz na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy
zo dňa 12.1.2009 a exekučný príkaz na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy zo dňa 12.1.2009, ktoré
boli žalovanému doručené dňa 17.1.2009. Súd prvej inštancie mal za to, že v období, keď zamestnával
povinného po druhýkrát, išlo o nového zamestnávateľa a žalovanému vznikla povinnosť vykonávať
zrážky zo mzdy povinného až od doby, kedy sa žalovaný dozvedel, že je voči jeho zamestnancovi
vydaný exekučný príkaz. Opätovným zamestnaním povinného u žalovaného zostali účinky arrestatória
vo vzťahu k žalovanému zachované. Zamestnankyňa žalovaného Ing. E. R. mala vedomosť o tom, že v
minulosti vykonával žalovaný zrážky zo mzdy povinného a preto pri nástupe povinného do zamestnania
(druhýkrát) zisťovala u predchádzajúceho zamestnávateľa povinného vykonávanie zrážok zo mzdy.
Súd prvej inštancie sa nevysporiadal so skutočnosťou, že vo vzťahu k nemeckému zamestnávateľovi
povinného je súdny exekútor limitovaný územnou pôsobnosťou a súdny exekútor nemal reálnu možnosť



postihnúť príjem povinného zrážkami zo mzdy u nemeckého zamestnávateľa. Žalovaný, ktorý mal
vedomosť o vydaných exekučných príkazoch, mal zisťovať u pôvodného súdneho exekútora vedenie
exekúcie proti povinnému a žiadať súčinnosť. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
zrušil a vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie. Uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania a túto
náhradu trov vyčíslil.

12. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že odvolacie tvrdenia žalobcu nemôžu obstáť,
pretože súdny exekútor si má v zmysle zákona plniť svoje povinnosti a zodpovednosť nemôže byť
prenášaná na žalovaného tým, že žalovaný mal sám z vlastnej iniciatívy kontaktovať súdneho exekútora
a tomuto oznámiť, že na exekučnom príkaze, ktorý bol žalovanému doručený, je ako dlžník povinného
označené iné meno. Žalovaný v konaní preukázal, že exekučný príkaz, v ktorom bol ako dlžník
povinného uvedený žalovaný, nebol žalovanému nikdy doručený, tento príkaz nebol súdnym exekútorom
nikdy odoslaný, inak by sa nachádzal v súdnom spise tak, ako exekučný príkaz, v ktorom je ako dlžník
povinného uvedená A. J.. Z exekútorského spisu je zrejmé, že došlo k manipulácii s doručenkou.
Zdôraznil, že v súlade s § 109 ods. 1 Exekučného poriadku pred podaním poddlžníckej žaloby musí
byť splnená základná podmienka, ktorou je doručenie exekučného príkazu. V konaní pred súdom
prvej inštancie bolo riadne preukázané, že žalovanému nebol doručený exekučný príkaz na vykonanie
exekúcie prikázaním iných peňažných pohľadávok, v ktorom by bol ako dlžník povinného uvedený
žalovaný. Absentuje základná podmienka na podanie poddlžníckej žaloby. Žalovaný neporušil žiadnu
povinnosť ako zamestnávateľ povinného. K tvrdeniam žalobcu, ktoré sa týkajú sumy 300,61 eur žalovaný
uviedol, že si riadne splnil povinnosť podľa § 84 ods. 1 Exekučného poriadku a po oznámení súdneho
exekútora o vedení exekúcie u H. J., začal vykonávať zrážky zo mzdy a zrazené sumy zasielal na účet
exekútora. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387
CSP potvrdil, uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

13. Žalobca, ktorému bolo vyjadrenie žalovaného k odvolaniu doručené dňa 7.11.2016, na vyjadrenie
žalovaného nereagoval.

14. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
CSP), ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p. v znení neskorších predpisov.

15. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana
v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 a § 262 ods. 1 CSP,
že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP s
uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia
a jemu predchádzajúceho konania.

16. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP
a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods.
1 CSP potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1
CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania
nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

17. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom jeho účinnosti.

18. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

19. Odvolací súd postupoval v odvolacom konaní v súlade s prechodným ustanovením § 470 ods.
2 CSP a procesné podmienky úkonov vykonaných do 30.6.2016 posudzoval za platnosti a účinnosti
zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.).
Odvolací súd tak rešpektuje základné princípy CSP o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom
chránených záujmov a naplnenie princípu právnej istoty odvolacieho konania, ktoré začalo za platnosti
a účinnosti skoršej úpravy procesného práva (článok 2 ods. 1, 2 CSP). Konanie v spore začalo



podaním žaloby dňa 8.12.2015, súd prvej inštancie rozhodol vo veci dňa 13.7.2016 za platnosti nového
procesného predpisu.

20. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie
dostatočným spôsobom, zaoberal sa podstatnými tvrdeniami strán sporu a dôkazmi strán v spore,
dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami podľa § 191 CSP a zo zisteného skutkového stavu vyvodil
správny právny záver, keď s poukazom na ním citované ustanovenia Exekučného poriadku žalobu
zamietol a žalovanému ako úspešnej strane sporu priznal náhradu všetkých účelne vynaložených
trov konania a trov právneho zastúpenia. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil v súlade s
požiadavkami § 220 ods. 2 CSP.

21. V súlade s § 387 ods. 3 prvá veta CSP odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie sa vysporiadal
s podstatnými vyjadreniami strán sporu a preto postup odvolacieho súdu podľa tohto ustanovenia
neprichádza do úvahy.

22. Za aplikácie § 380 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred
súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok.
Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré prechádzalo rozhodnutiu vo veci,
a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní
nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ a b/
CSP.

23. Za podstatné odvolacie námietky žalobcu považoval odvolací súd námietky : 1/ od doručenia
exekučného príkazu č.k. EX 4730/2013-109 zo dňa 9.10.2014 žalovaný porušil v ňom uloženú
povinnosť a nevyplatil žiadnu pohľadávku povinného do výšky vymáhanej pohľadávky s príslušenstvom
vrátane trov exekúcie, pretože skončením pracovného pomeru povinného u žalovaného nedošlo k
zániku účinkov predmetného exekučného príkazu a žalovaný mal zadržať pohľadávky povinného.
Doručením exekučného príkazu dňa 8.6.2015 č.k. EX 4730/13-273 zo dňa 2.6.2015 mal pohľadávky
povinného poukázať súdnemu exekútorov, 2/ súd prvej inštancie sa nezaoberal skutočnosťou,
že doručením exekučného príkazu č.k. EX 4730/13-273 zo dňa 2.6.2015 súdu prvej inštancie a
jeho následným oboznámením žalovanému došlo k zhojeniu doručenia tohto príkazu žalovanému.
Opätovným zamestnaním povinného u žalovaného zostali účinky arrestatória vo vzťahu k žalovanému
zachované, 3/ súd prvej inštancie podľa § 108 ods.1 Exekučného poriadku nesprávne právne posúdil
(bod 44. odôvodnenia), že žalovanému nemohla byť uložená povinnosť vyplatiť žalobcovi cestovné
náhrady, 4/ súd prvej inštancie nesprávne právne podľa § 83 ods. 1 a § 84 ods. 1 Exekučného
poriadku posúdil časť nároku týkajúcej sa zrážok zo mzdy, pretože žalovaný nerešpektoval príkaz
na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy a exekučný príkaz na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy
zo dňa 12.1.2009, ktoré boli žalovanému doručené dňa 17.1.2009 z dôvodu, že podľa názoru súdu
prvej inštancie mal žalovaný v období, keď zamestnával povinného druhýkrát, postavenie nového
zamestnávateľa a žalovanému vznikla povinnosť vykonávať zrážky zo mzdy povinného až od doby, kedy
sa dozvedel, že je voči jeho zamestnancovi vydaný exekučný príkaz, pričom zamestnankyňa žalovaného
Ing. E. R. mala o vykonávaní zrážok zo mzdy povinného v minulosti vedomosť. Z dôvodu tejto vedomosti
mal žalovaný zisťovať u pôvodného exekútora vedenie exekúcie proti povinnému a žiadať súčinnosť.

24. Odvolacie námietky žalobcu po preskúmaní posúdil a vyhodnotil odvolací súd v danej veci ako
nedôvodné, bez opory vo vykonanom dokazovaní a v právnom posúdení veci súdom prvej inštancie z
týchto dôvodov :

25. Z listinných dôkazov, ktorými vykonal súd prvej inštancie dokazovanie, je preukázané, že povinný
H. bol zamestnancom žalovaného v období od 3.1.2007 (č.l. 15, 19 spisu) do 30.6.2012 (č.l. 30, 31
spisu) a od 20.11.2013 (č.l. 20 spisu) do 2.5.2015 (exekučný spis sp.zn. EX 4730/13, zväzok 2/2).
Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Považská Bystrica sp.zn. 1Er/1759/2003 vyplýva,
že podaním návrhu oprávneného, v tom čase DRUKOS, a.s., IČO 36 039 187, začalo dňa 9.7.2003
exekučného konanie proti povinnému H. J. na vymoženie sumy 430 125,40 Sk so 17,6 % úrokom z
omeškania ročne od 1.2.2002 do zaplatenia, trov konania vo výške 21 505 Sk a sumy 500 Sk za podanie
návrhu na vykonanie exekúcie na základe platobného rozkazu vydaného Okresným súdom Považská
Bystrica č.k. 1Rob262/02-22 zo dňa 14.5.2002, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa
10.6.2002; návrh podal oprávnený súdnej exekútorke Mgr. Júlii Kubjatkovej. Na základe žiadosti tejto



exekútorky vydal dňa 29.9.2003 Okresný súd Považská Bystrica poverenie č. 5306 017015, ktorým
poveril súdnu exekútorku Mgr. Júliu Kubjatkovú, J. Chalúpku 12, Brezno, vykonaním
exekúcie na základe označeného exekučného titulu na vymoženej uloženej povinnosti povinného
zaplatiť oprávnenému 430 125,40 Sk so 17,6 % úrokom z omeškania ročne od 1.2.2002 do zaplatenia,
trov konania vo výške 21 505 Sk a trov exekúcie. Po doručení upovedomenia o začatí exekúcie podal
povinný námietky, o ktorých rozhodol exekučný súd uznesením č.k. 1Er 1759/2003-71 zo dňa 9.3.2005,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 31.3.2005. V priebehu exekučného konania dňa 5.9.2013 súdna
exekútorka oznámila exekučnému súdu, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 6.6.2007
bola pohľadávka oprávneného postúpená na spoločnosť MEDIATON KMCH, s.r.o., IČO 35 952 989.
Na návrh oprávneného exekučný súd uznesením č.k. 1Er/1759/2003-92 zo dňa 27.11.2013, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 6.12.2013, vyhovel žiadosti oprávneného a vykonaním exekúcie poveril
súdneho exekútora JUDr. Stacha Chladného, Stráž 223, Zvolen, u ktorého bola exekúcia ďalej vedená
pod sp.zn. EX 4730/13.

26. Dňa 9.10.2014 vydal súdny exekútor príkaz na začatie exekúcie prikázaním iných peňažných
pohľadávok č.k. EX 4730/13-209, ktorý bol dňa 13.10.2014 doručený žalovanému - spoločnosti NOVA
TRADE, spol. s r.o.

27. Dňa 2.6.2015 vydal súdny exekútor JUDr. Stacho Chladný exekučný príkaz a príkaz na úhradu trov
exekúcie na vykonanie exekúcie prikázaním iných peňažných pohľadávok č.k. EX 4730/13-273,
ktorým v súlade s § 107 Exekučného poriadku nariadil vykonanie exekúcie prikázaním iných peňažných
pohľadávok povinného voči dlžníkovi povinného NOVA TRADE, spol. s r.o., Orlové 217, 017 01
Považská Bystrica, IČO 31 619 835 a zároveň v súlade s § 200 a nasl. Exekučného poriadku vydal príkaz
na úhradu trov exekúcie prikázaním pohľadávky. Podľa rozdeľovníka mal tieto príkazy doručovať JUDr.
D. S., advokátovi, JUDr. S. M., advokátovi a spoločnosti NOVA TRADE, spol. s r.o. V exekučnom spise
sa pri týchto príkazoch nachádza pripojená doručenka, z ktorej vyplýva, že spoločnosť NOVA TRADE,
spol. s r.o., Orlové 217, 017 01 Považská Bystrica, IČO 31 619 835 prevzala dňa 8.6.2015 listiny s
označením : EX4730/13: EP 107 - iná peňažná pohľadávka, EX4730/13 : Žiadosť § 34.

28. Dňa 2.6.2015 vydal súdny exekútor JUDr. Stacho Chladný exekučný príkaz a príkaz na úhradu trov
exekúcie na vykonanie exekúcie prikázaním iných peňažných pohľadávok č.k. EX 4730/13-274,
ktorým v súlade s § 107 Exekučného poriadku nariadil vykonanie exekúcie prikázaním iných peňažných
pohľadávok povinného voči dlžníkovi povinného A. J., J. XX/XX-X, XXX XX H. T., IČO 31 619 835 a
zároveň v súlade s § 200 a nasl. Exekučného poriadku vydal príkaz na úhradu trov exekúcie prikázaním
pohľadávky. Podľa rozdeľovníka mal tieto príkazy doručovať JUDr. D. S., advokátovi, JUDr. S. M.,
advokátovi a A. J.. V exekučnom spise sa pri týchto príkazoch nachádzajú pripojené 2 (dve) doručenky,
z ktorej vyplýva, že A. J. prevzala dňa 8.6.2015 listiny s označením : EX4730/13: EP 107 - iná peňažná
pohľadávka, EX4730/13 : Žiadosť § 34 a JUDr. S. M. prevzal dňa 8.6.2015 listinu s označením :
EX4730/13: EP 107 - iná peňažná pohľadávka.

29. Podaním zo dňa 19.4.2016, ktoré došlo súdnemu exekútorovi JUDr. J. B. dňa 21.4.2016, požiadal
právny zástupca oprávneného JUDr. D. S., advokát, s.r.o., J. XXX, W., IČO 47 252 952, o oznámenie
dátumu doručenia príkazu na začatie exekúcie a exekučného príkazu oprávnenému spolu s vyhotovením
odpisov týchto listín vrátane doručeniek od oprávneného. Súdny exekútor JUDr. Stacho Chladný
podaním č.k. EX 4730/13-303 zo dňa 21.4.2016 odpovedal na žiadosť oprávneného a právnemu
zástupcovi doručoval spolu s touto odpoveďou zaslal odpis listín vrátane dokladov o doručení zo dňa
13.10.2014 a zo dňa 8.6.2015.

30. Dňa 12.1.2009 vydala v tom čase poverená súdna exekútorka JUDr. Júlia Kubjatková príkaz na
začatie exekúcie zrážkami zo mzdy povinného H. pre platiteľa mzdy NOVA TRADE, spol. s r.o., IČO 31
619 835 a exekučný príkaz zrážkami z mzdy povinného, na ktorú má nárok voči platiteľovi mzdy NOVA
TRADE, spol. s r.o., IČO 31 619 835. Podľa exekučného spisu a doručenky, boli tieto listiny doručené
spoločnosti NOVA TRADE, spol. s r.o., IČO 31 619 835 dňa 14.1.2009. Dňa 19.1.2009 poskytla táto
spoločnosť súdnej exekútorke súčinnosť a dňa 10.7.2012 oznámila súdnej exekútorke, že povinný Pavol
Svítek ukončil pracovný pomer k 30.6.2012 a spolu s oznámením zaslala dohodu o skončení pracovného
pomeru s povinným.



31. Z obsahu exekučného spisu vyplýva, že od 1.7.2012 poberal H. J. dávku v nezamestnanosti
a z obsahu súdneho spisu (č.l. 78) vyplýva, že 1.1.2013 do 31.8.2013 bol povinný zamestnancom
spoločnosti Power-Tec GmbH, 89407 Dillingen, Nemecko. Zamestnancom oprávneného sa H. J. stal
od 20.11.2013.

32. Odvolací súd po preskúmaní listín, ktorými súd prvej inštancie vykonal dokazovanie, a po posúdení
skutkového stavu, ktorý súd prvej inštancie ustálil z vykonaného dokazovania, konštatuje, že súd prvej
inštancie správne vyhodnotil postavenie žalovaného ako nového zamestnávateľa povinného a platiteľa
jeho mzdy, ktorý bol u žalovaného zamestnaný od 20.11.2013, pretože prvý pracovný pomer povinného
u tohto zamestnávateľa so začiatkom od 3.1.2007 so skončením dňa 30.6.2012 nenadväzoval na druhý
pracovný pomer so začiatkom od 20.11.2013. Pre pohľadávku oprávneného proti povinnému H. J.
sa viedla exekúcia vo vzťahu k žalovanému dvoma spôsobmi, zrážkami zo mzdy podľa § 66 a nasl.
Exekučného poriadku a prikázaním iných peňažných pohľadávok podľa § 105 a nasl. Exekučného
poriadku. Na postavenie žalovaného ako nového platiteľa mzdy povinného od 20.11.2013 sa pri
zrážkach zo mzdy uplatní režim podľa § 83 a § 84 Exekučného poriadku. Žalovanému vznikla povinnosť
vykonávať zrážky zo mzdy povinného dňom, keď mu bol doručený príkaz na začatie exekúcie alebo
exekučný príkaz podľa § 84 ods. 3 Exekučného poriadku. Tak ako žalobca tvrdil v žalobe a ako
vyplynulo z dokazovania, príkaz na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy a exekučný príkaz na vykonanie
exekúcie zrážkami zo mzdy boli v exekučnom konaní vydané dňa 12.1.2009 a tieto žalovaný prevzal dňa
14.1.2009. Právne účinky exekučného príkazu na začatie exekúcie a exekučného príkazu na vykonanie
exekúcie zrážkami zo mzdy povinného trvali voči žalovanému do 30.6.2012, kedy skončil pracovný
pomer povinného u tohto platiteľa mzdy po prvýkrát. Z obsahu exekučného spisu je zrejmé, že v období
od 20.11.2013 nevydal súdny exekútor voči žalovanému ako platiteľovi mzdy exekučný príkaz na začatie
exekúcie zrážkami zo mzdy a exekučný príkaz na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy, z ktorého by
žalovanému vznikli povinnosti podľa citovaných zákonných ustanovení Exekučného poriadku.

33. V spore žalobcu proti žalovanému nebolo sporné, že dňa 9.10.2014 vydal súdny exekútor príkaz
na začatie exekúcie prikázaním iných peňažných pohľadávok č.k. EX 4730/13-209
(doručený žalovanému dňa 13.10.2014) a dňa 2.6.2015 vydal súdny exekútor exekučný príkaz a príkaz
na úhradu trov exekúcie na vykonanie exekúcie prikázaním iných peňažných pohľadávok č.k. EX
4730/13-273, ktorým v súlade s § 107 Exekučného poriadku nariadil vykonanie exekúcie prikázaním
iných peňažných pohľadávok povinného voči dlžníkovi povinného NOVA TRADE, spol. s r.o., Orlové
217, 017 01 Považská Bystrica, IČO 31 619 835 a zároveň v súlade s § 200 a nasl. Exekučného poriadku
vydal príkaz na úhradu trov exekúcie prikázaním pohľadávky, a dňa 2.6.2015 vydal súdny exekútor
exekučný príkaz a príkaz na úhradu trov exekúcie na vykonanie exekúcie prikázaním iných peňažných
pohľadávok č.k. EX 4730/13-274, ktorým v súlade s § 107 Exekučného poriadku nariadil vykonanie
exekúcie prikázaním iných peňažných pohľadávok povinného voči dlžníkovi povinného A. J., J. XX/XX-
X, XXX XX H. Bystrica, O. 31 619 835 a zároveň v súlade s § 200 a nasl. Exekučného poriadku vydal
príkaz na úhradu trov exekúcie prikázaním pohľadávky.

34. V konaní pred súdom prvej inštancie bola sporná skutočnosť, či exekučný príkaz č.k. EX
4730/13-273 zo dňa 2.6.2015 bol skutočne dňa 8.6.2015 doručený žalovanému. V exekučnom spise
sa nachádza doručenka, ktorým žalovaný potvrdil prevzatie listín označené ako údaj v doručenke
(bod 38. odôvodnenia) dňa 8.6.2015. Doručenie exekučného príkazu č.k. EX 4730/13-273 zo dňa
2.6.2015 žalovanému je základnou podmienkou na vykonanie exekúcie zvoleným spôsobom, v danom
spore i za situácie, že v období od 13.10.2014 (kedy bol žalovanému doručený exekučný príkaz na
začatie exekúcie prikázaním iných pohľadávok) bolo medzi povinným a exekútorom sporné, či nároky
povinného proti žalovanému podľa zákona o cestovných náhradách podliehajú exekúcii. Odvolací súd
je toho názoru, že pravdivosť údajov uvedených na doručenke, ktorú dňa 8.6.2016 potvrdil žalovaný,
sa posudzuje podľa § 45 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 251 ods. 4 O.s.p., keďže túto otázku Exekučný
poriadok ako osobitný predpis neupravuje. Posúdenie týchto údajov podľa § 111 ods. 1 CSP neprichádza
do úvahy podľa § 470 ods. 2 CSP. Z doručenky, ktorú dňa 8.6.2015 potvrdil žalovaný nie je bezpečne
preukázané, že žalovanému bol doručený exekučný príkaz č.k. EX 4730/13-273 zo dňa 2.6.2015, v
ktorom bol žalovaný označený ako dlžník povinného.
Údaje na doručenke, ktoré sa týkajú doručovaných listín nespĺňajú podmienky podľa § 13 ods. 3
Kancelárskeho poriadku exekútorov (Výnos 1/1998 Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky zo
dňa 15. júna 1998 číslo 1618/1998-60, ktorým sa vydáva Kancelársky poriadok pre súdnych exekútorov
v znení neskorších predpisov), pretože neobsahujú číslo konania, v prípade doručovaných listín č.k.



EX 4730/13-273 a č.k. EX 4730/13-275 - žiadosť § 34. Tým, že žalobca tieto údaje
spochybnil, keď tvrdil a konaní preukázal, že mu bol doručený exekučný príkaz č.k. EX 4730/13-274 zo
dňa 2.6.2015, v ktorom bola ako dlžník povinného označená A. J., nemožno údaje na doručenke zo dňa
8.6.2015 s určením pre žalovaného o doručení exekučného príkazu č.k. EX 4730/13-273
považovať za pravdivé s následkami zániku povinnosti žalovaného priamo proti povinnému podľa § 108
ods. 3 Exekučného príkazu a následnou povinnosťou vyplatiť pohľadávku povinného oprávnenému.

35. Námietka žalobcu uvedená pod 2/ v bode 34. odôvodnenia, podľa ktorej oboznámením exekučného
príkazu č.k. EX 4730/13-273 zo dňa 2.6.2015 v súdnom konaní došlo k zhojeniu účinkov jeho
doručenia žalovanému, nemá z hľadiska hmotnoprávnych účinkov na vznik povinnosti žalovaného podľa
Exekučného poriadku vyplatiť žalobcovi svoju pohľadávku proti povinnému žiadne opodstatnenie a je
plne bez právnej opory nielen z hľadiska hmotnoprávneho, ale aj procesného. Ako nedôvodnú vyhodnotil
odvolací súd aj námietku žalobcu o tom, že účinky arrestatória zostali voči žalovanému zachované.
Pre účinky arrestatória podľa § 83 ods. 1 Exekučného poriadku zákonná úprava vyžaduje splnenie
podmienok podľa § 83 ods. 2 a § 84 Exekučného poriadku. V období od 20.11.2013 neboli podmienky
arrestatória vo vzťahu k žalovanému splnené. V kontexte nesplnenia podmienok podľa § 83 a § 84
Exekučného poriadku a nevydania a nedoručenia exekučného príkazu na začatie exekúcie zrážkou zo
mzdy a exekučného príkazu na vykonanie exekúcie zrážkou zo mzdy v období od 20.11.2013 je námietka
žalobcu uvedená pod 4/ v bode 34. odôvodnenia bez vecného významu a bez hmontoprávneho vplyvu
na rozhodnutie súdu prvej inštancie.

36. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku o
náhrade trov konania, o ktorých rozhodol súd prvej inštancie, vychádzajúc zo zásady zodpovednosti za
výsledok (zásada úspechu) a miery úspechu, ktorá sa zisťuje tak u žalobcu ako aj u žalovaného. Miera
úspechu vo veci závisí od vzťahu meritórneho rozhodnutia k žalobnému petitu. Žalovaný bol v konaní
úspešný a preto správne súd prvej inštancie rozhodol o náhrade trov konania podľa § 261 ods. 1 CSP
v spojení s § 251 a § 255 ods. 1 CSP.

37. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Rozsudok je vo výroku
vecne správny a táto vecná správnosť predstavuje správnu aplikáciu a interpretáciu právnych noriem
na základe správne zisteného skutkového stavu.

38. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 a § 262 ods. 1 CSP a žalovanému ako úspešnej strane sporu priznal proti žalobcovi
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník za
dodržania zásad upravených v § 251 CSP.

39. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,



a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP )
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).