Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 8CoE/92/2018 z 3. 3. 2019 Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 3. marca 2019, sp. zn. 8CoE/92/2018, ECLI:SK:KSNR:2019:4114200353.1 Krajský súd Nitra | 8CoE/92/2018 | ECLI:SK:KSNR:2019:4114200353.1 | 2019-03-03 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 386 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/8197a4a7-33d5-44b4-91a2-573fe45f0160 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2019:4114200353.1 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8CoE/92/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114200353
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4114200353.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a členiek
senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a JUDr. Jarmily Pogranovej, v exekučnej veci oprávneného:
D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., Y. B. XXXX/XX, zastúpený: JANČI & Partners s.r.o., so sídlom
Liptovský Mikuláš, Belopotockého 720/2, proti povinnému: B. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., F. XXX/X.,
zastúpený: Advokátska kancelária LawComp s.r.o., so sídlom Štúrovo, Jesenského 49/23, IČO: 46 934
341, o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 17,60 % ročne zo sumy 6.141,49 eura a príslušenstvo,
o námietke zaujatosti súdneho exekútora, o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra
zo dňa 23. novembra 2015 č. k. 9Er/8/2014-48 v spojení s opravným uznesením zo dňa 15. augusta
2017 č. k. 9Er/8/2014-71, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie povinného o d m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra ako súd prvej inštancie napadnutým uznesením podanie povinného - námietku
zaujatosti súdneho exekútora odmietol. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 3, § 29, § 30
ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 9, 10, 11 zákona č. 233/1995 Z. z.. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 201, §
204 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „Občiansky súdny poriadok“ alebo
„OSP“). V odôvodnení uviedol, že v exekučnom konaní, ktoré začalo dňa 23. 12. 2013 doručením návrhu
na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi Mgr. Milošovi Dubovcovi, Exekútorský úrad so sídlom v
Bratislave, bolo poverenie na vykonanie exekúcie exekútorovi vydané dňa 13. 01. 2014. Po obdŕžaní
upovedomenia o začatí exekúcie podal povinný námietku zaujatosti súdneho exekútora vzhľadom na
totožnosť priezviska súdneho exekútora a oprávneného, pre ktoré má povinný pochybnosti o jeho
nezaujatosti. Námietka zaujatosti bola súdu prvej inštancie doručená dňa 06. 03. 2014. Uznesením zo
dňa 15. 08. 2014, č. k. 9Er/8/2014-34 súd prvej inštancie obsadený vyšším súdnym úradníkom rozhodol,
že súdny exekútor nie je vylúčený z vykonávania exekúcie, vedenej na exekútorskom úrade pod sp.
zn. EX 1795/2013. Uznesenie vyššieho súdneho úradníka napadol povinný odvolaním zo dňa 21. 10.
2014 doručenom súdu prvej inštancie dňa 31. 10. 2014. Súd prvej inštancie po preskúmaní žiadosti
povinného na vylúčenie súdneho exekútora z vykonávania exekúcie dospel k záveru, že námietka bola
podaná po zákonnej lehote vyplývajúcej z § 30 ods. 5 Exekučného poriadku. Konštatoval, že povinný
minimálne od prevzatia upovedomenia o začatí exekúcie, t. j. odo dňa 10. 02. 2014, vedel, ktorý súdny
exekútor bol poverený vykonaním exekúcie, pričom námietku zaujatosti súdneho exekútora podal až
dňa 24. 02. 2014, t. j. po uplynutí zákonnej lehoty 5 dní, a preto súd prvej inštancie podanie povinného
napadnutým uznesením odmietol.

2. Vyššie citované uznesenie v zákonom stanovenej lehote povinný napadol odvolaním z dôvodu, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd prvej inštancie
neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodných
skutočností, domáhajúc sa, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že súdneho exekútora



vylúči z vykonávania exekúcie alebo, aby ho zrušil v celom rozsahu a vrátil súdu prvej inštancie na
nové konanie. Namietal, že súd prvej inštancie pri právnom posúdení nevzal do úvahy všetky aspekty
komplexného posúdenia problematiky vylúčenia exekútora z konania podľa § 30 Exekučného poriadku.
Podľa názoru povinného, súd prvej inštancie nesprávne ustálil začiatok plynutia 5-dňovej lehoty, pretože
povinný sa o existencii príbuzenského vzťahu medzi oprávneným a súdnym exekútorom dozvedel
bezprostredne pred podaním námietok. Namietal, že touto skutočnosťou sa súd prvej inštancie vôbec
nezaoberal. Citáciou § 30 ods. 1 Exekučného poriadku poukázal na skutočnosť, že v prípade, ak
má exekútor pomer k účastníkovi konania napr. na úrovni strýka a synovca, na tento pomer sa berie
všeobecný zreteľ. Z gramatického znenia predmetného ustanovenia vyplýva, že nie je potrebné takúto
zaujatosť dokazovať. V takomto prípade je potom exekútor priamo zo zákona vylúčený z vykonávania
exekúcie, ktoré vylúčenie nie je viazané na oznámenie exekútora podľa § 30 ods. 3 Exekučného poriadku
resp. podané námietky podľa § 30 ods. 5 Exekučného poriadku, a toto vylúčenie prislúcha vykonať
súdu ex offo. Ďalej povinný namietal, že keď uviedol, že medzi oprávneným a súdnym exekútorom
je synovecký vzťah, súdny exekútor pri svojej obhajobe argumentoval tým, že v tejto veci podával
návrh na vykonanie exekúcie právny zástupca oprávneného a nie samotný oprávnený. Namietal, že
súdny exekútor podľa § 30 ods. 3 Exekučného poriadku porušil svoje zákonom ustanovené povinnosti
a neoznámil bezodkladne súdu skutočnosti, pre ktoré je z predmetného exekučného konania vylúčený.
V tejto súvislosti uviedol, že prvostupňový súd mal vykonať prešetrenie a dokazovanie, či je medzi
napadnutým súdnym exekútorom a oprávneným vzťah, ktorý by predpokladal vylúčenie exekútora z
konania.

3. Oprávnený ani súdny exekútora sa písomne k odvolaniu nevyjadrili.

4. Krajský súd v Nitre, ako odvolací súd (podľa § 34 zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej
len „CSP“)) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a prihliadajúc
na splnenie podmienok odvolacieho konania dospel k záveru, že odvolanie povinného je potrebné podľa
ustanovenia § 386 písm. c) CSP odmietnuť ako neprípustné, v dôsledku čoho potom už odvolací súd
vecnú správnosť napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie preskúmavať nemohol.

5. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7. Podľa § 243h Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom
2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí
exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 
sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

8. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017 ak to povaha veci nevylučuje,
v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

9. Podľa § 386 písm. c/ CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému odvolanie nie je prípustné.

10. Z obsahu súdneho spisu má odvolací súd preukázané, že exekučné konanie sa začalo dňa 23.
12. 2013 doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi Mgr. Milošovi Dubovcovi.
Súd prvej inštancie poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie poverením zo dňa 13. 01. 2014
č. 5403 * 149284. Dňa 06. 03. 2014 cestou súdneho exekútora povinný doručil súdu prvej inštancie
námietky proti exekúcie a súčasne namietal aj zaujatosť súdneho exekútora. O návrhu povinného na
vylúčenie súdneho exekútora z vykonávania exekúcie rozhodol uznesením zo dňa 15. augusta 2014 č.
k. 9Er/8/2014-34 vyšší súdny úradník tak, že súdny exekútor nie je vylúčený z vykonávania exekúcie.
Proti tomu rozhodnutiu podal odvolanie povinný. O predmetnom odvolaní rozhodol súd prvej inštancie
obsadený zákonným sudcom napadnutým uznesením tak, že súd podanie povinného - námietku
zaujatosti súdneho exekútora odmietol.



11. Podľa § 374 ods. 4 OSP, proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy
prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný
čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu
prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak
odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka
alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním
odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

12. Podľa § 202 ods. 2 OSP, odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa
osobitného zákona,31) ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o
vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.32)

13. Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Ústavným
základom odseku 3 je čl. 142 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého proti rozhodnutiu
zamestnanca súdu povereného sudcom je prípustný opravný prostriedok, o ktorom rozhoduje vždy
sudca. Zákon upravuje v takom prípade procesný inštitút autoremedúry, ktorou sudca, ktorý by
inak bol zákonným sudcom vo veci, môže v celom rozsahu vyhovieť podanému odvolaniu. Úplným
vyhovením odvolaniu sudca zabráni devolutívnemu aj suspenzívnemu účinku odvolania. Ak sudca
odvolaniu vyhovie v celom rozsahu, jeho rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa
(súdu prvej inštancie). Sudca nemôže vyhovieť odvolaniu len čiastočne. Ak sudca odvolaniu nemieni
vyhovieť v celom rozsahu, predloží vec so správou o tom na rozhodnutie odvolaciemu súdu na
riadne odvolacie konanie. Z predkladacej správy by malo byť zrejmé, že sudca sa venoval prípadnej
možnosti rozhodnúť o odvolaní proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa bez jeho
predloženia príslušnému odvolaciemu súdu. Inak by mohlo dôjsť k tomu, že by odvolací súd vrátil vec
súdu prvého stupňa na vyriešenie otázky prípadnej autoremedúry, pretože jej neuplatnenie je jednou
z podmienok prípustnosti rozhodovania odvolacieho súdu o odvolaniach proti rozhodnutiu súdneho
úradníka alebo justičného čakateľa.

14. Z čl. 142 ods. 2 ústavy, ako aj z prvej vety odseku 4 vyplýva, že proti rozhodnutiu súdneho
úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustný opravný prostriedok, teda aj vtedy, ak je podľa §
202 odvolanie neprípustné. Ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného
čakateľa, proti ktorému odvolanie nie je prípustné podľa § 202, rozhodnutie súdneho úradníka alebo
justičného čakateľa sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. To však platí iba v
prípade, ak toto odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v odvolacej lehote.

15. Podľa § 30 ods. 7 Exekučného poriadku, exekútor predloží vec na rozhodnutie súdu o námietke bez
zbytočného odkladu. O tom, či je exekútor vylúčený, rozhodne súd do desiatich dní od predloženia veci.

16. Podľa § 30 ods. 10 Exekučného poriadku, proti rozhodnutiu súdu podľa odseku 7 nie je prípustný
opravný prostriedok.

17. O vylúčení exekútora rozhoduje exekučný súd príslušný podľa § 45 Exekučného poriadku. O
námietkach voči osobe exekútora rozhodne samosudca ako predseda senátu uznesením, ktorým vylúči
alebo nevylúči exekútora z vykonávania exekúcie. Proti uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok
(zjavne by mohlo ísť len o odvolanie, lebo obnova konania je vylúčená ex lege a dovolanie pojmovo
vôbec neprichádza do úvahy). Toto rozhodnutie sa doručuje oprávnenému, povinnému i exekútorovi, a
preto ho treba odôvodniť (§ 169 ods. 1, § 251 ods. 4 OSP). Stačí obyčajné doručenie, ak predseda
senátu nerozhodne inak (§ 46 ods. 1, § 47 ods. 1 OSP). Zákon ustanovuje, že sa doručuje len
rozhodnutie o vylúčení exekútora, ale nesporne sa to vzťahuje aj na uznesenie, ktorým sa exekútor
nevylúčil (správne by bolo ustanovenie o tom, že sa doručuje rozhodnutie o námietke voči exekútorovi).

18. V prejednávanej exekučnej veci rozhodoval súd prvej inštancie za účinnosti Občianskeho súdneho
poriadku. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že uznesenie vyššieho súdneho úradníka (ktorým
súd prvej inštancie rozhodol, že súdny exekútor nie je vylúčený z vykonávania exekúcie, č. l. 34) proti
ktorému podal odvolanie povinný bolo podaním odvolania zrušené zo zákona, pretože smerovalo proti
rozhodnutiu proti ktorému podľa § 202 nie je prípustné. Preto o vylúčení súdneho exekútora opätovne
rozhodoval sudca (ktorý síce mal rozhodnúť o vylúčení resp. nevylúčení súdneho exekútora a namiesto
toho rozhodol, že podanie povinného - námietku zaujatosti súdneho exekútora odmieta, vecnú správnosť



napadnutého uznesenie však nemôže odvolací súd preskúmavať), pretože proti tomuto rozhodnutiu
podľa § 30 ods. 10 Exekučného poriadku (v znení v čase rozhodnutia) odvolanie nie je prípustné.

19. V predmetnej veci bolo podané odvolanie proti uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 23. 11. 2015,
č. k. 9Er/8/2014-48 o námietke zaujatosti súdneho exekútora, proti ktorému však podľa § 30 ods. 10
Exekučného poriadku nie je prípustný opravný prostriedok. Účastníci konania boli súdom prvej inštancie
poučení o možnosti podania opravné prostriedku. Na základe pokynu odvolacieho súdu zo dňa 02. 05.
2017 (č. l. 65) súd prvej inštancie uznesením zo dňa 15. augusta 2017, č. k. 9Er/8/2014-71 opravil
poučenie napadnutého uznesenia tak, že proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok
podľa § 30 ods. 10 Exekučného poriadku.

20. Neprípustnosť odvolania znamená, že zákon vylučuje možnosť napadnúť rozhodnutie súdu prvej
inštancie riadnym opravným prostriedkom. Uvedené platí i v prípade, pokiaľ rozhodnutie obsahuje
nesprávne poučenie o možnosti podať odvolanie (čo je posudzovaný prípad). Poučenie o prípustnosti
odvolania proti rozhodnutiu, proti ktorému v skutočnosti zákon odvolanie nepripúšťa, nezakladá
procesné účinky podaného odvolania a také odvolanie musí odvolací súd odmietnuť podľa § 386 písm.
c) ako neprípustné.
21. S poukazom na uvedené odvolací súd musel odvolanie povinného podľa § 386 písm. c) CSP
odmietnuť ako neprípustné, nakoľko odvolanie povinného smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému
nie je odvolanie prípustné.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v
dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).