{"guid": "2240e699-201b-4b20-a059-f446ba5ba08e:86aa7d4d-5890-442c-9f1d-3ebf9d109ff2", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1615200865.1", "spisova_znacka": "10Co/16/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 10Co/16/2019 z 27. 3. 2019", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 27. marca 2019, sp. zn. 10Co/16/2019, ECLI:SK:KSBA:2019:1615200865.1", "identifikacne_cislo": "1615200865", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Vincent Szabó", "sudca_id": 1019, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-vincent-szabo-1019", "datum_vydania": "2019-03-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-415", "nazov": "§ 415 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-415", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-415"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-420.odsek-1", "nazov": "§ 420 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-420.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-193", "nazov": "§ 193 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-193", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-193"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-415", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-193"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/86aa7d4d-5890-442c-9f1d-3ebf9d109ff2", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1615200865.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2019:1615200865.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2019:1615200865.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 10Co/16/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1615200865
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1615200865.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a
členov senátu JUDr. Ľuboša Sádovského a JUDr. Romana Majerského v právnej veci žalobcu: Q. X.,
A.. XX. XX. XXXX, W. X. J.. Č.. X, N., proti žalovanému: P. Q., A.. XX. XX. XXXX, W. J.. Y. M. Č.. XXX/
XX, N., zastúpený: mzlegal s. r. o., IČO: 36 861 529, Zámocká ul. č. 7013/36, Bratislava, o náhradu za
bolestné, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 23. januára 2018,
č. k. 5C/187/2015 - 255, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku       z r u š u j e   a vec
v tomto rozsahu   v r a c i a   na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1.

Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.
729, 20 eur, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žalovanému uložil povinnosť uhradiť žalobcovi trovy
konania v rozsahu 15, 78 %. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 415, § 420 ods. 1, § 444
Občianskeho zákonníka, § 193 C. s. p., § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 1, 2, § 5 ods. 2 zák. č. 437/2004 Z. z.
a vecne tým, že mal vykonaným dokazovaním preukázané, že žalovaný zavinením spôsobil žalobcovi
škodu na zdraví s tým, že z lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia bolo
zistené, že bolestné bolo ohodnotené výškou 110 bodov a sťaženie spoločenského uplatnenia výškou 30
bodov, a preto žalobcovi priznal odškodnenie za spôsobenú škodu na zdraví, a to za bolestné vo výške
110 bodov, čo predstavuje peňažnú čiastku 1. 729, 20 eur (110 bodov x 15, 72 eur). Zamietnutie žaloby,
ktorou sa žalobca domáhal priznať náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia odôvodnil vecne
tým, že podľa lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia bolo žalobcovi
priznané hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia podľa položky č. 289 zák. č. 347/2004 Z. z., za
stratu 2 zubov, spolu 30 bodov, keď podľa znaleckého posudku č. 29//12 Prof. MUDr. Jozefa Lohnerta
CSc., znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia, sa odlomenie korunkovej časti
hryzáka 11 podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb. v platnom znení a podľa zák. č. 437/2004 Z. z. nepovažuje
za trvalý následok, (čiastka 185, položka 291) a ani vykĺbenie hryzáka 21 nemuselo predstavovať
definitívnu stratu zuba, ak by žalovaný navštívil stomatológa, alebo stomatochirurga, a nakoľko pri
takomto zranení (opísaná strata 2 zubov) nemožno hovoriť o sťažení spoločenského uplatnenia, ktoré
má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony žalobcu, žalobcovi náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia nepriznal. Uviedol, že žalobca žiadal priznať sumu 2. 986, 80 eur, keď tvrdil,
že mu patrí bolestné za 145 bodov a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia v rozsahu 45 bodov,
nakoľko však tomto smere žiadne dôkazy nepredložil, uplatňovaný nárok v rozsahu 2. 986, 80 eur bol
nedôvodný, a preto v časti, ktorá prevyšovala priznanú sumu 1. 729, 20 eur žalobu zamietol. Poukázal
na skutočnosť, že Rozkazom o uložení sankcie za priestupok, vydaným Obvodným úradom Malacky,
odborom všeobecnej vnútornej správy, č. ObU-MA-OVVS/A/2012/03262-00003/P-878 zo dňa 21. 01.
2013 bol žalovaný uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, podľa §



49 ods. 1 písm. d) Zákona o priestupkoch, skutkovú podstatu ktorého naplnil tým, že dňa 14. 02. 2012 v
čase okolo 21,30 hod. v obci Zohor pred bránou požiarnej zbrojnice fyzicky napadol Q. X. tak, že ho zvalil
na zem a udrel tyčou do predlaktia pravej ruky, tlačil ho na zem a následne kopol do hlavy, čim mu boli
spôsobené zranenia obmedzujúce ho v prvých dňoch po zranení, teda úmyselne sa dopustil priestupku
proti občianskemu spolunažívaniu drobným ublížením na zdraví, za čo bola žalovanému uložená pokuta
vo výške 15, 00 eur. Výrok, ktorým rozhodol o náhrade trov konania odôvodnil právne ust. § 225 ods.
1 (správne § 255 ods. 1, pozn. odvolacieho súdu), § 262 ods. 1 C. s. p. a vecne čiastočným úspechom
žalobcu v spore, z dôvodu ktorého rozhodol, že žalovaný je povinný uhradiť trovy konania v rozsahu
15, 78 % s tým, že o ich výške rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

2.

Proti tomuto rozsudku podal žalovaný do vyhovujúceho výroku a výroku o trovách konania v zákonnej
lehote odvolanie z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ C. s. p.), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C. s. p.), ako i z dôvodu, že napadnuté
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. l písm. h/ C. s. p.), a
navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť, nakoľko sa nestotožnil s právnym posúdením
žalobcom uplatňovaných nárokov, z dôvodu ktorého je rozsudok v jeho napadnutých častiach nesprávny
a nespravodlivý. Uviedol, že bol síce v súvislosti so svojim konaním voči žalobcovi uznaný vinným
zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu Obvodným úradom Malacky, odborom
všeobecnej vnútornej správy Rozkazom o uložení sankcie za priestupok zo dňa 21. 01. 2013, sp.
zn. ObU-MA-OVVS-2012/03262-000036/P-878, Nové - 2013/00186 v správnom konaní, za ktorý mu
bola uložená pokuta vo výške 15 eur, ktorú dňa 05. 02. 2013 zaplatil, avšak k vydaniu tohto rozkazu
došlo bez toho, aby sa riadne bránil, uvádzal skutočnosti, opisoval okolnosti a navrhoval dôkazné
prostriedky na svoju obhajobu, bez akéhokoľvek ústneho prejednania a konfrontovania sa so žalobcom,
a preto pokiaľ súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že bol viazaný týmto
rozhodnutím, teda právoplatným a vykonateľným rozkazom o tom, že spáchal priestupok, voči takémuto
záveru námietky nemá, avšak samotná viazanosť súd prvej inštancie nelimitovala v tom, aby o
okolnostiach skutku, v rámci ktorého utrpel žalobca nielen, ale aj v dôsledku jeho konania ujmu na
zdraví, vykonať náležitým spôsobom dokazovanie so zameraním sa na mieru jeho účasti na vzniku ujmy
na zdraví žalobcu. Poukázal na skutočnosť, že zo znaleckého posudku vypracovaného Prof. MUDr.
Jozefom Lohnertom CSc. jednoznačne vyplýva, že je vylúčená príčinná súvislosť medzi jeho konaním
a existenciou zlomeniny horného konca pravej lakťovej kosti žalobcu, keďže uviedol, že táto zlomenina
nevznikla úderom tyče na predlaktie žalobcu, ale jeho pádom s tým, že ako by za svoje konanie právne
zodpovedal, žalobcom pôvodne tvrdených 140 bodov, ani priznaných 110 bodov pri ohodnotení ním
utrpených zranení nemôže byť právne relevantným podkladom na zaviazane na plnenie žalobcovi,
pretože znaleckým posudkom bolo definovaných v súvislosti s jeho konaním len 60 bodov. Uviedol,
že súd prvej inštancie si mal urobiť vlastný názor o protiprávnom konaní žalobcu, ktorý je darebákom
spôsobujúcim z pasie materiálnu škodu obyvateľom dediny Zohor, ako aj o rozsahu ujmy na zdraví,
ktorú utrpel práve v dôsledku jeho konania a nie extenzívne rozširovať jeho zodpovednosť za ujmu na
zdraví spôsobenú žalobcovi nad rámec bolestného určeného znaleckým posudkom v rozsahu 60 bodov,
resp. zaoberať sa tiež právnou argumentáciou, ktorú uviedol v podaní zo dňa 22. 05. 2017. Namietol,
že žalobca porušil prevenčnú povinnosť (§ 415 Občianskeho zákonníka), nakoľko svojim zavineným
protiprávnym konaním - úmyselným spôsobovaním škody na motorových vozidlách tretích osôb sa sám
ako páchateľ skutku vystavil potrebe byť ním zadržaný, plniacim si svoju občiansku povinnosť a napokon
zjavne postupujúcim v medziach zákona, ktorý mu zadržanie žalobcu ako páchateľa umožňoval. Uviedol,
že dňa 14. 02. 2012 postupoval voči žalobcovi nespochybniteľne v úmysle zadržať ho bezprostredne
po spáchaní skutku priečiaceho sa zákonu spočívajúceho v poškodzovaní cudzích vecí - pneumatík
na viacerých osobných motorových vozidlách, ktorých vlastníkmi bola jeho matka (B. Q.), susedia
(Q. Y. M.) s tým, že po zadržaní žalobcu, kontaktoval policajný zbor a privolal policajnú hliadku,
a preto jednoznačne konal právne dovoleným spôsobom v súlade so spoločenským záujmom na
dolapení páchateľa skutku, pričom použitie železnej tyče bolo odôvodnené vzniknutou nebezpečnou
situáciou, keďže žalobca mal v ruke bodnú zbraň, ktorú použil proti majetku tretích osôb, naviac v
sprievode ďalších dvoch mužov, ktorých považoval za potenciálne riziko. Poukázal na skutočnosť, že
konal právne dovoleným spôsobom, keď žalobcu ako evidentného páchateľa priestupku zadržiaval,
resp. trestného činu, a preto takej osobe, akou je žalobca, nie je možné poskytnúť súdnu ochranu,



nakoľko by to, okrem iného odporovalo právnemu princípu, že z bezprávia nemôže vzniknúť právo.
Namietol, že z jeho strany išlo o akceptovanú a dovolenú formu konania, vylučujúceho jeho právnu
zodpovednosť za prípadnú ujmu na zdraví žalobcu, nakoľko motiváciou jeho konania nebolo poškodiť
zdravie žalobcu, ani mu bezdôvodne ublížiť na zdraví, ale zabrániť mu v ďalšom páchaní úmyselnej
trestnej činnosti, resp. priestupkov, teda ochrániť majetok tretích osôb, vrátane majetku, ktorý patrí jeho
rodičom. Uviedol, že v tejto situácii považuje za absurdné, aby bol súdom v civilnom spore postihnutý
za konanie, ktoré bolo motivované právom uznanými exkulpačnými dôvodmi, keďže takýmto spôsobom
súd kriminálne narušeným osobám poskytuje ochranu a návod, ako majetkovo šikanovať každého, kto
sa im má guráž postaviť na odpor a brániť im v páchaní skutkov. Poukázal na skutočnosť, že nebol
obvinený z konania reprobovaného ustanoveniami Trestného zákona, teda zistený stupeň spoločenskej
nebezpečnosti jeho konania bol nepatrný, pričom skutok, z ktorého žalobca odvodzuje ním tvrdený
nárok na zaplatenie sumy 3. 000 eur domnievajúc sa, že je spôsobilý presvedčiť všetkých vrátane
súdov, že agresorom, páchajúcim priestupky a spôsobujúcim ľuďom svojim bezočivým protiprávnym
a odsúdeniahodným správaním škodu, nie je samotný žalobca, ale paradoxne on, keď sa štylizuje
bezprecedentne disgustívnym spôsobom do role obete jeho údajného nezákonného konania, obviňujúc
ho dokonca z rasového motívu a tvrdiac, že je róm, resp. cigáň, hoci to vôbec nie je možné rozoznať
a ťažko tomu dokonca aj uveriť.

3.

Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že s ním v celom rozsahu nesúhlasí a chce,
aby napadnutý  rozsudok nadobudol právoplatnosť (z obsahu vyjadrenia vyplýva, že navrhol rozsudok
súdu prvej inštancie potvrdiť) a navrhol odvolanie odmietnuť, nakoľko lehota na podanie odvolania je
15 dní a nie 5 mesiacov. Uviedol, že to bol rasový útok, nakoľko už na vypočutí v Stupave ho žalovaný
nazval cigáňom a myslel si, že za 15 eur ho môže zabiť s tým, že ako je možné, že nevolal lekára, ale
volal policajtov, a preto ho policajti nezadržali, nebol obžalovaný, odsúdený a doteraz nie je vo väzbe.
Uviedol, že prečo policajti nepredložili súdu kamerový záznam z miesta, kde ho žalovaný mučil, keď od
tej veľkej bitky upadol do bezvedomia, pričom bolo dokázané, že skutok, z ktorého ho žalovaný vinil,
nespáchal. Poukázal na skutočnosť, že padol preto, aby utiekol pred rasistom, aby ho nezabil, a preto
je vinníkom. Uviedol, že žalovaný mu zaplatí 100 % súdne trovy, a spolu je to 3. 458, 40 eur, ktoré
dostane poštovou poukážkou na jeho adresu a ak žalovaný nebude toto rozhodnutie akceptovať, prejde
k ekzekúcii (správne exekúcii, pozn. odvolacieho súdu).

4.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu k jeho odvolaniu uviedol, že sa žalobca obmedzil
iba na znôšku právne irelevantných a z väčšej časti celkom nezmyslených a z právneho hľadiska
absurdných obvinení na jeho adresu, ktoré môžu dokonca potenciálne zakladať trestno-právnu
zodpovednosť žalobcu za spáchanie skutku, ktorý môže byť právne vyhodnotený ako niektorý z prečinov.
Uviedol, že s jeho tvrdeniami principiálne nesúhlasí a považuje ich za prejav ťažkopádneho úsilia
žalobcu odviesť pozornosť od svojej vlastnej zodpovednosti za právu sa priečiace konanie, ktorým
poškodzoval majetok tretích osôb, za prejav nekompetentnosti, nedôslednosti a zjavného alibizmu, ako
aj neprípustného obviňovania jeho osoby z rasového útoku a rasizmu ako takého, pri súčasnej neochote
a nedostatku sebareflexie zaoberať sa skutkovou situáciou, v ktorej žalobca z nepochopiteľných
pohnútok poškodzoval majetok ľudí, na ktorých ochranu hrdinsky vystúpil.

5.

Žalobca v podaní zo dňa 11. 01. 2019 k vyjadreniu žalovaného uviedol, že s tvrdeniami žalovaného a
jeho advokáta nesúhlasí, nakoľko je obeťou, ktorú žalovaný mučil metrovou tyčou až do bezvedomia a
išlo o rasový útok na jeho osobu, keďže sa jeho dvoch bielych kamarátov ani nedotkol. Uviedol, že ťažkú
zlomeniu ruky, ktorú mu urobil žalovaný železnou tyčou mu znalec neuznal, pričom dôvod neuznania
bude riešiť inde s tým, že žalovaný vie ako ho dokaličil s tým, že ešte bude trvať na kamerovom zázname
z miesta, kde na ňom spáchal žalovaný zločin. Namietol, že žiadne poškodenie majetku nespáchal,
bol to rasový útok a poškodenie majetku je len účel, aby to zo strany žalovaného nevyzeralo, že ho
napadol bezdôvodne. Poukázal na skutočnosť, že poškodzovanie majetku bolo riadne prešetrené a jeho
vina ani spoluvina nebola preukázaná, dokonca bola dôkazne vyvrátená. Uviedol, že nesúhlasí s 15,78
% súdnymi trovami, ale chce 100 %, na ktoré má zo zákona nárok a chce, aby rozsudok nadobudol



právoplatnosť a žalovaný mu zaplatil 1. 729, 20 eur trovy konania vo výške 100 %, čo je 1. 729, 20 eur,
spolu 3. 458, 40 eur.

6.

Žalovaný vo svojom vyjadrení aj k vyššie uvedenému vyjadreniu žalobcu opätovne uviedol, že sú v ňom
uvedené ničím nepodložené nezmysly o rasovej motivácii jeho konania, o údajnom mučení žalobcu,
avšak žalobca k meritu veci opäť nenapísal nič právne relevantné, keď zahrnul súd iba spleťou zjavne
neodôvodnených, čisto insitných, absolútne nepodstatných, sčasti zasa ich nezmyselných absurdít a
vymyslených obvinení, keď sa žalobca dokonca pasoval do role trestného sudcu, ktorý ho odsúdi,
a to vyjadrením, že ponesie trestnoprávnu zodpovednosť. Uviedol, že klamstvám, že žiadny majetok
nepoškodzoval snáď ani sám neverí s tým, že požadovanie 100 % náhrady trov súdneho konania nemá
oporu vo vykonanom dokazovaní a je nedôvodné, pričom výlučne fakt, že chce 100 %, resp. oznámenie
jeho túžby nie je odôvodnenie, prečo by mal mať na ne nárok a formulácia petitu je právne neprípustná
a požadovanie sumy 3. 458, 40 eur nie je dôvodné.

7.

Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 380 C. s. p. a § 389 ods.
l písm. c) C. s. p. (zákon č. 160/2015 Z. z. účinný od 01. 07. 2016, Civilný sporový poriadok), túto
prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 C. s. p. a dospel k záveru, že
odvolanie žalovaného je dôvodné, nakoľko súd prvej inštancie svojim nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nie je možné napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

8.

Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok, účinný od 01. 07. 2016), ak nie
je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

9.

Podľa § 470 ods. 2 C. s. p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

10.

Predmetom odvolacieho konania je posúdenie vecnej a právnej správnosti rozsudku súdu prvej
inštancie, ktorým vyhovel žalobe žalobcu v časti o zaplatenie istiny 1. 729, 20 eur titulom bolestného.

11.

Z obsahu žaloby žalobcu, podanej na súd prvej inštancie dňa 03. 02. 2015 vyplýva, že sa domáhal
náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia na tom skutkovom základe, že ho žalovaný dňa
14. 02. 2012 fyzicky napadol a lekárskym posudkom o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia,
vypracovaným P.. B. X., opatreným pečiatkou zo dňa 03. 02. 2015, bolo bodové hodnotenie bolestného
stanovené vo výške 110 bodov za otras mozgu (30 bodov), zlomeninu hornej časti pravej lakťovej kosti
s posunutím úlomkov (60 bodov), tržnú ranu hornej pery (10 bodov) a uvoľnenie horných rezákov a
následná exktrakcia následkom úrazu (10 bodov) a sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 30
bodov (za stratu dvoch zubov).

12.

Z uznesenia Okresného riaditeľstva PZ v Malackách, obvodné oddelenie PZ v Stupave zo dňa 25.
05. 2012, ČVS:ORP-166/SA-MA-2012 vyplýva, že trestná vec, v ktorej bolo začaté trestné stíhanie



uznesením povereného príslušníka PZ zo dňa 15. 02. 2012 za prečin ublíženie na zdraví bola postúpená
Obvodnému úradu Malacky, odbor všeobecnej vnútornej správy, úsek priestupkov, nakoľko výsledky
skráteného vyšetrovania jednoznačne preukazujú, že nejde o prečin ublíženie na zdraví, ale o priestupok
proti občianskemu spolunažívaniu (§ 49 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch) s tým, že Obvodný
úrad Malacky rozhodol dňa 21. 01. 2013 Rozkazom o uložení sankcie za priestupok, č. ObU-MA-
OVVS/A/2012/03262-00003/P-878 tak, že žalovaného uznal vinným zo spáchania priestupku proti
občianskemu spolunažívaniu, podľa § 49 ods. 1 písm. d) Zákona o priestupkoch, skutkovú podstatu
ktorého naplnil tým, že dňa 14. 02. 2012 v čase okolo 21,30 hod. v obci N. pred bránou požiarnej
zbrojnice fyzicky napadol Q. X. (žalobca) tak, že ho zvalil na zem a udrel tyčou do predlaktia pravej ruky,
tlačil ho na zem a následne kopol do hlavy, čím mu boli spôsobené zranenia obmedzujúce ho v prvých
dňoch po zranení, teda úmyselne sa dopustil priestupku proti občianskemu spolunažívaniu drobným
ublížením na zdraví a za spáchanie tohto priestupku bola žalovanému podľa § 11 ods. 1 písm. b) Zákona
o priestupkoch, § 12 ods. 1 Zákona o priestupkoch a § 49 ods. 2 Zákona o priestupkoch uložená pokuta
vo výške 15, 00 eur.

13.

Súd prvej inštancie síce správne pri rozhodovaní o uplatnenom nároku vychádzal zo znaleckého
posudku č. 29/12 vypracovaného súdnym znalcom Prof. Doc. MUDr. Jozefom Lohnertom CSc., pre účely
trestného konania dňa 16. 03. 2012, avšak napriek tomu, že žalovaný v priebehu celého prvoinštančného
konania namietal, že voči žalobcovi postupoval daným spôsobom výlučne v úmysle zabrániť mu
v páchaní trestného činu, resp. priestupku, nakoľko poškodzoval cudzie veci tým, že prebodával
pneumatiky na osobných motorových vozidlách, a preto za spôsobenie škody na zdraví žalobcu ani
nezodpovedá, sa súd prvej inštancie s touto argumentáciou absolútne nevysporiadal.

14.

Odvolací súd považuje za nutné uviesť, že súd prvej inštancie síce v odôvodnení napadnutého rozsudku
citoval aj ust. § 415 Občianskeho, avšak právne posúdenie sporu podľa tohto zákonného ustanovenia v
rozhodnutí absentuje úplne, a najmä v ňom úplne absentuje vysporiadanie sa so skutkovými tvrdeniami
predovšetkým žalovaného (podanie zo dňa 24. 10. 2017, č. l. 39 spisu, na pojednávaní dňa 21. 11.
2017), a jeho právnou argumentáciou, podstatou ktorej je tvrdenie, že jeho konanie vyvolala práve
činnosť žalobcu, ktorého zadržal bezprostredne po tom, čo vykonal tri priestupky tak, že na vozidlách
na ulici prepichol pneumatiky, pričom táto skutočnosť vyplýva aj z odôvodnenia uznesenia Okresného
riaditeľstva PZ v Malackách, obvodné oddelenie PZ v Stupave zo dňa 25. 05. 2012, ČVS:ORP-166/SA-
MA-2012 (č. l. 50 spisu), ale aj z výpovede svedka C. I. zo dňa 18. 02. 2012 (viď č. l. 100 spisu), ktorý
v Zázname o podaní vysvetlenia potvrdil, že žalobca vytiahol svoj vreckový nôž a začal prepichovať
pneumatiky na autách, pričom prepichol pneumatiky asi piatim vozidlám a nejaké prepichol aj na O. J.
Q. N..

15.

Z dikcie ust. § 415 Občianskeho zákonníka vyplýva, že okrem porušenia povinnosti zákonnej a zmluvnej,
zákon zakladá všeobecnú povinnosť (tzv. generálnu prevenciu), ukladajúcu každému konať takým
spôsobom, aby svojim konaním nespôsobil škodu na zdraví, majetku, či iných hodnotách bez ohľadu na
to, či medzi poškodeným a škodcom existuje právny vzťah alebo neexistuje. Porušenie tejto povinnosti
je rovnako porušením právnej povinnosti v zmysle ustanovení § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka s
tým, že dané zákonné ustanovenie subsumuje požiadavku dodržiavať zákonné ustanovenia a zmluvy,
ako i požiadavku takého konania, ktoré nemá za následok vznik škôd na zdraví, na majetku, na prírode a
životnom prostredí, má teda charakter, ako už odvolací súd vyššie uviedol, generálnej prevencie a iba v
prípade, ak si niektorý účastník občianskoprávneho vzťahu neplní svoju všeobecnú prevenčnú povinnosť
vyplývajúcu z daného ustanovenia, je možné vyvodiť, že si neplní svoju právnu povinnosť, koná teda
protiprávne a zároveň zodpovedá za škodu, ktorá vznikne v príčinnej súvislosti s týmto  opomenutím.

16.

V posudzovanej veci nie je sporným, že žalovaný zaútočil na žalobcu tvrdiac, že tento sa mal dopúšťať
poškodzovania cudzej veci (F. P. Q., B. Q., G. M.), avšak je nevyhnutné uviesť, že pokiaľ súd prvej



inštancie dospel k záveru, že je viazaný uznesením Obvodného úradu Malacky zo dňa 21. 01.
2013, č. ObU-MA-OVVS/A/2012/03262-00003/P-878, ktorým bol žalovaný uznaný vinným zo spáchania
priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, jeho povinnosťou bolo dôkladne posúdiť všetky okolnosti
daného prípadu a najmä sa vysporiadať s tvrdením žalovaného, že na žalobcu zaútočil z dôvodu, že
mu chcel zabrániť v páchaní priestupkov na vozidlách majiteľov motorových vozidiel, nakoľko vzťah
trestného konania alebo priestupkového konania, ako je to v posudzovanej veci a občianskeho súdneho
konania, ktorý má základ v tom istom skutkovom deji výstižne zhrnul Najvyšší súd Českej republiky
v rozhodnutí pod sp. zn. 25 Cdo 1593/2013, v ktorom uviedol, že zatiaľ čo v trestnom konaní treba
na odsúdenie to, aby zástupca obžaloby preukázal všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu
vrátane zavinenia, pričom platí zásada „in dubio pro reo“ (v pochybnostiach v prospech obvineného), v
občianskom súdnom konaní vykonáva súd (zásadne na návrh strán sporu) vlastné dokazovanie, ktoré
je oprávnený hodnotiť nezávisle od výsledkov trestného alebo priestupkového konania, pričom dôkazné
bremeno spočíva na žalovanom (§ 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka).

17.

Súd prvej inštancie však v konaní nevykonal žiadne dokazovanie, keď sa obmedzil iba na konštatovanie,
že je viazaný rozhodnutím v priestupkovom konaní a lekárskym posudkom, ktorý ohodnotil zranenia
žalobcu, pričom sa opomenul vysporiadať s námietkou žalovaného, že napriek tomu, že Obvodný úrad
Malacky rozhodnutím zo dňa 02. 11. 2012, Číslo: ObU-MA-OVVS/A/2012/00970/P - 168, A/2012/00971/
P - 169, A/2012/00972/P - 170, konanie vo veci priestupku proti majetku, ktorého sa mal dopustiť žalobca
zastavil, nakoľko spáchanie skutku, o ktorom sa konalo, nebolo obvinenému z priestupku preukázané,
súd pri svojom rozhodovaní týmto rozhodnutím viazaný nebol a jeho povinnosťou bolo dôkladne posúdiť
všetky okolnosti daného prípadu a najmä sa vysporiadať s tvrdením žalovaného, že na žalobcu zaútočil
z dôvodu, že mu chcel zabrániť v páchaní priestupkov na vozidlách majiteľov motorových vozidiel.

18.

Z obsahu spisu zároveň vyplýva, že žalovaný v priebehu konania namietal aj počet bodov, ktorými boli
ohodnotené jednotlivé zranenia žalobcu, keďže zo znaleckého posudku č. 29/12 vypracovaného súdnym
znalcom Prof. Doc. MUDr. Jozefom Lohnertom CSc., pre účely trestného konania dňa 16. 03. 2012
vyplýva, že v súvislosti s jeho konaním bolo definovaných iba 60 bodov, a preto pokiaľ súd prvej inštancie
priznal žalobcovi bolestné v hodnote 110 bodov (v zmysle lekárskeho posudku), bolo jeho povinnosťou
sa vysporiadať aj s touto argumentáciou žalovaného, ktorý namietol, že zlomeninu hornej časti pravej
lakťovej kosti (60 bodov) žalobcovi nespôsobil, nakoľko ju utrpel pádom.

19.

Odvolací súd z uvedených dôvodov rozsudok v jeho napadnutom vyhovujúcom výroku zrušil podľa § 389
ods. 1 písm. b) C. s. p. a vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie podľa § 391
ods. 1 C. s. p., v ktorom bude povinnosťou súdu prvej inštancie vyporiadať sa so skutkovými tvrdeniami
žalovaného uvádzanými v priebehu konania, ako aj v odvolaní a riadne zistiť skutkový stav (§ 215 ods.
1, 2 C. s. p.) a opätovne kvalifikovaným spôsobom rozhodnúť o nároku žalobcu v intenciách vyššie
uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu, ktorým je súd prvej inštancie viazaný (§ 391 ods. 2 C.
s. p.) a zo zisteného skutkového stavu vyvodiť záver, ktorý je nutné správne, dostatočne presvedčivo
a logicky odôvodniť v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z ust. § 234 ods. 2 C. s. p. v spojení s ust.
§ 220 ods. 2  C. s. p.

20.

V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie o náhrade trov celého konania (§ 396 ods. 3 C. s. p.).

21.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3  ods. 9
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).



Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,  z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).



(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C. s. p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného  útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.
s. p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5C/187/2015", "guid": "87788932-40f1-492b-832d-d2acf4085317:59b92e9f-b031-4d9a-bfe4-1ae63290ef67", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}