Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 3CoE/201/2012 z 5. 8. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 5. augusta 2012, sp. zn. 3CoE/201/2012, ECLI:SK:KSTN:2012:3812200165.1 Krajský súd Trenčín | 3CoE/201/2012 | ECLI:SK:KSTN:2012:3812200165.1 | 2012-08-05 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 44 ods. 2 EP, § 53 ods. 5 OZ, § 54 ods. 1 OZ, § 54 ods. 2 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/96526949-cc7c-4153-bc54-be2ed406c023 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:3812200165.1 Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 3CoE/201/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812200165 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 08. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislav Hájiček ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3812200165.1 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Ferratum Slovakia, s.r.o., so sídlom Haanova 12, Bratislava, IČO: 43 770 207, právne zast. Advokátska kancelária Antovszká, s.r.o., so sídlom Žabotova 2/B, Bratislava, IČO: 36 866 881, proti povinnému: K. U., bytom B. X/XX, N., zast. opatrovníkom S. C., súdnou tajomníčkou Okresného súdu v Prievidzi, o vymoženie 170,- eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza č.k. 16Er/23/2012-26 zo dňa 29. februára 2012, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdnej exekútorky JUDr. Blanky Ružekovej o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 44 ods. 2 Ex. por., § 53 ods. 5, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, čl. 3 ods. 1-3 a bod 1 písm. q/ prílohy smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Uviedol, že oprávnený sa návrhom zo dňa 20.10.2011 domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie istiny vo výške 170,- eur s príslušenstvom, na základe rozhodcovského rozsudku sp. zn. NRS 138/2011 zo dňa 12.04.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 07.06.2011 a vykonateľnosť dňa 11.06.2011. Z predloženého exekučného titulu zistil, že medzi oprávneným a povinným, bola uzatvorená zmluva o pôžičke č. 10028692, schválená dňa 04.06.2010, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému sumu pôžičky vo výške 125,- eur. Povinný bol povinný vrátiť peňažnú pôžičku v 15 dňovej lehote splatnosti, dňa 07.07.2010. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že ide o spotrebiteľskú zmluvu a na vzťah medzi oprávneným a povinným je potrebné aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva. Aplikácia spotrebiteľského práva sa vzťahuje aj na každého ďalšieho veriteľa, ktorý pohľadávku voči povinnému z tejto zmluvy nadobudol. Preskúmaním zmluvných podmienok, konkrétne bodu 14.4 ZP označeného ako rozhodcovská doložka, vzhliadol súd prvého stupňa v takto ustanovenom zmluvnom dojednaní nekalú podmienku. V tomto prípade bola rozhodcovská zmluva súčasťou zmluvy o pôžičke ako rozhodcovská doložka. Rovnako dohodu vyžaduje v zmysle ustanovenia § 6 ods. 1 a § 8 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní aj voľba rozhodcu, resp. postup jeho dodatočného ustanovenia. V danom prípade bola voľba riešenia sporov v rozhodcovskom konaní jednostranná, zmluva o pôžičke bola uzatvorená konkludentne, jej súčasťou sú zmluvné podmienky a v nich obsiahnutá rozhodcovská doložka. Ak chcel teda povinný, aby mu boli poskytnuté finančné prostriedky na základe zmluvy o pôžičke, nemal možnosť zmeniť znenie rozhodcovskej doložky. Daná zmluvná podmienka nebola individuálne dojednaná a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Faktickým subjektom, ktorý definuje, ako sa budú prípadné spory riešiť je v tomto prípade oprávnený, pretože tento zostavil znenie rozhodcovskej doložky vo svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve. Spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Pre účely posúdenia prípadného nekalého charakteru zmluvnej podmienky hranica ochrany spotrebiteľa vychádza nielen z konkrétneho exemplifikatívneho výpočtu nekalých zmluvných dojednaní podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, ale tiež zo všeobecného zákazu akéhokoľvek dojednania, ktoré vytvorí v právach a povinnostiach značnú nerovnováhu podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy. Neprijateľné podmienky sú doplňované aj samotnou právnou úpravou, keď s účinnosťou od 01.01.2008 je v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka výslovne uvedená aj neprijateľná podmienka požadovania od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Existujúca, ale neplatná rozhodcovská doložka nemôže byť potom základom právomoci rozhodcovského súdu. Ak si rozhodca svoju právomoc z takto uzavretej doložky odvodil, na ktorom základe následne vydal exekučný titul, nemožno takéto rozhodnutie považovať za rozhodnutie vydané osobou na to oprávnenou. Rozhodcovský rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcu v danej veci konať, a to s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený, podľa ktorého je napadnuté rozhodnutie nesprávne, nakoľko súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil prejednávanú vec, nedostatočne zistil skutkový stav, pričom súčasne konal nad rámec právomoci, ktorá mu bola pri prejednávaní predmetnej veci zákonom zverená. Mal za to, že Ex. por. ani zákon o rozhodcovskom konaní neumožňujú exekučnému súdu skúmať platnosť rozhodcovskej doložky. V exekučnom konaní nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku exekučného titulu. Súd prvého stupňa nekonal ako exekučný súd. Konal ako súd vyššej inštancie rozhodujúc o opravnom prostriedku voči rozhodcovskému rozsudku. Hmotnoprávne meritórne preskúmal platnosť právneho titulu nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom, ktorého súčasťou bola rozhodcovská doložka. Takýto výklad § 44 ods. 2 Ex. por. a § 45 ods. 1 písm. c/ a ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní je nezákonný a protiústavný. Splnomocnenie exekučného súdu na posúdenie súladu exekučného titulu so zákonom je potrebné i podľa odbornej právnej teórie vykladať tak, že exekučný súd je oprávnený posudzovať výlučne splnenie formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Oprávnený poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 20Cdo 3036/2005, rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33Cdo 2675/2007, nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 41/2011 a uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 95/2010. Exekučnému súdu nemožno priznať kompetencie spadajúce do pôsobnosti kasačných orgánov. Aprobovanie postupu súdu prvého stupňa by bolo v priamom rozpore so systémovým rozlišovaním medzi občianskoprávnym konaním nachádzacím (základným) vrátane opravných konaní a občianskoprávnym konaním vykonávacím (exekučným). Až do okamihu, kým nebude právoplatný rozhodcovský rozsudok výrokom rozhodnutia právoplatne zrušený či zmenený, trvá prekážka res iudicata. V dôsledku postupu súdu sa tak právoplatne judikované právo stalo len právom teoretickým a iluzórnym, nie praktickým a účinným, čo Ústava SR ani Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd v súlade s judikatúrou ÚS SR (napr. I. ÚS 5/02) a ESĽP (rozsudok zo dňa 19.06.2006 vo veci Hutten-Czapska v. Poľsko, bod 168) nepripúšťajú. Občianske procesné právo vrátane exekučného práva má slúžiť na ochranu hmotných práv fyzických a právnických osôb a nie ako nástroj pre znemožnenie výkonu právoplatne judikovanej pohľadávky, ktorú povinný nikdy nespochybnil. Cieľom procesného práva nemôže byť poskytnutie ochrany neplatičovi, ktorý si dobrovoľne neplní svoje splatné dlhy. Existenciu dlhov čo do základu ani čo do výšky pritom povinný nikdy nespochybnil a nevyužil žiadny z prostriedkov ochrany, ktorý mu právny poriadok poskytuje za účelom bránenia svojich práv, pokiaľ by chcel tvrdený a dôkazmi predložený nárok spochybniť. Ak by sme pripustili, že exekučný súd je oprávnený vecne preskúmavať rozhodcovský rozsudok, znamenalo by to porušenie Ústavou SR a medzinárodnými dohovormi garantovaného práva na spravodlivý súdny proces. Oprávnenie exekučného súdu skúmať platnosť rozhodcovskej doložky nemožno vyvodiť ani z judikatúry ESD. Neexistuje judikát ESD, ktorý by ukladal exekučnému súdu povinnosť bez ďalšieho ex offo posúdiť nekalú povahu podmienky obsiahnutej v zmluve. Nesprávnym výkladom ustanovení Ex. por. a zákona o rozhodcovskom konaní súd prvého stupňa porušil právo oprávneného na súdnu ochranu, ktorého integrálnou súčasťou je v zmysle konštantnej judikatúry ÚS SR aj právo na nútený výkon súdnych rozhodnutí a ostatných zákonom uznaných exekučných titulov. Vzhľadom na priebeh konania (vrátane úplnej pasivity povinného), predložené dôkazy, odôvodnenie i výrok rozhodcovského rozsudku nemožno mať pochybnosti o meritórnej správnosti rozhodcovského rozsudku ani o tom, že všeobecný súd by za daných okolností rozhodol rovnako. Povinný pred odoslaním súhlasu s poskytnutím pôžičky, bol povinný sa oboznámiť s VZP oprávneného, ktoré sú v zmysle bodu 1.1 VZP neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o pôžičke a je zrejmé, že s nimi vyjadril súhlas, nakoľko mu pôžička bola poskytnutá. Oprávnený si dohodol s povinným znenie rozhodcovskej doložky v súlade s § 53 Obč. zákonníka, obsiahnutý vo vete, že touto doložkou nie je dotknuté právo navrhovateľa predložiť spor na rozhodnutie príslušnému súdu Slovenskej republiky, s čím zmluvné strany súhlasia. Uvedenou možnosťou povinného obrátiť sa na všeobecný súd bola dodržaná zákonná povinnosť v zmysle § 53 Obč. zákonníka a nebola tým spôsobená žiadna nerovnováha medzi právami a povinnosťami dodávateľa a spotrebiteľa (oprávneného a povinného). Povinný mal možnosť podať žalobu na príslušný všeobecný súd. Je zrejmé, že po začatí konania na príslušnom rozhodcovskom súde, nie je možné si zvoliť na rozhodovanie sporu všeobecný súd, ale v zmysle Rokovacieho poriadku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Najvyšší rozhodcovský súd a.s. bol povinný vyzvaný na vyjadrenie sa k žalobnej odpovedi, mohol podať vzájomnú žalobu a v neposlednom rade žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Povinný sa nevyjadril k žalobnej odpovedi a nijakým spôsobom v čase sporu nenamietal uplatnené právo. Dojednaná rozhodcovská doložka neobsahovala možnosť riešiť spor výlučne v rozhodcovskom konaní, preto má oprávnený za to, že rozhodcovský súd mal právomoc v predmetnej veci rozhodovať. Poukázal na to, že zmluva o pôžičke bola uzatvorená v súlade so zákonom č. 266/2005 Z. z.. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. V preskúmavanej exekučnej veci dospelo exekučné konanie do štádia posudzovania splnenia tých zákonom stanovených procesných predpokladov, za ktorých súd poverí exekútora vykonaním exekúcie. Po podaní žiadosti exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 Ex. por. súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul z hľadiska ich súladu so zákonom. Okrem iného skúma, či návrh na vykonanie exekúcie má všetky náležitosti, či je k návrhu pripojený exekučný titul opatrený potvrdením o vykonateľnosti, či je exekučný titul materiálne vykonateľný, či sú oprávnený a povinný osobami uvedenými v exekučnom titule a či sú splnené všeobecné podmienky konania podľa § 103 O.s.p.. V štádiu, pri ktorom súd skúma, či žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrh na vykonanie exekúcie alebo exekučný titul nie sú v rozpore so zákonom, sa vychádza z tvrdení oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu. Námietka oprávneného, že doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu sa zakladá na pravde. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. To však ešte neznamená, že nedohliada na to, aby exekúcia bola vykonávaná v súlade so zákonom. Ak totiž zistí, že je dôvod na jej zastavenie, tak ju zastaví, prípadne aj bez návrhu (§ 58 ods. 1 Ex. por.). Túto možnosť, a aj povinnosť má v ktorejkoľvek fáze exekučného konania. Z uvedeného vyplýva, že aj eventuálne vydanie poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, vydanie upovedomenia o začatí exekučného konania, či vydanie exekučného príkazu a samotné uskutočňovanie exekúcie jednotlivými spôsobmi uvedenými v § 63 Ex. por. sú pre exekučný súd z tohto pohľadu právne irelevantné. Exekučný súd je v zmysle vyššie uvedeného teda v každej fáze exekučného konania ex offo povinný skúmať, či tu nie je daný niektorý z dôvodov, pre ktorý by musel exekúciu zastaviť. Takúto možnosť mu poskytuje § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Exekúciu možno zastaviť podľa § 57 ods. 2 Ex. por. aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení Ex. por. alebo osobitného zákona. Ustanovenie § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní ukladá súdu zastaviť výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky uvedené v ods. 1 písm. b/ alebo c/ citovaného zákona, teda najmä, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Pred zastavením exekúcie alebo exekučného konania sa potom súd zaoberá zisťovaním najmä, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na takéto plnenie. Odvolací súd uzaviera, že nezistil nesprávne právne posúdenie veci zo strany súdu prvého stupňa ani v jednej z odvolateľom namietaných okolností. V danej exekučnej veci dôsledne aplikoval ustanovenie § 44 ods. 2 Ex. por., ako aj ustanovenia § 53, § 54 Občianskeho zákonníka, a vykonal aj správny výklad citovaných zákonných ustanovení. Rozhodca sa nevysporiadal s vylúčením inštitútov zameraných na ochranu spotrebiteľa, a tým vlastne porušil kogentné predpisy určené na ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľské právo totiž patrí k najviac sa rozvíjajúcim oblastiam práva, ktorého základnou funkciou je ochrana spotrebiteľa ako slabšej strany. Pri právnej úprave spotrebiteľských zmlúv sa vychádza zo zásady ochrany spotrebiteľa ako tzv. slabšej zmluvnej strany, a neprípustnosti zneužívania monopolného postavenia dodávateľov ako tzv. silnej zmluvnej strany. Postavenie slabšej zmluvnej strany vyplýva zo skutočnosti, že nemá možnosť individuálne ovplyvniť obsah zmluvy vopred pripravenej dodávateľom. Nevyhnutné je preto aspoň rámcovo vymedziť, ktoré podmienky v spotrebiteľských zmluvách sa považujú za neprijateľné, pričom dôsledkom toho je, že sú neplatné. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.