{"guid": "223408f9-100c-49c0-b8d3-606ca2d3d23e:439fdda9-237a-4183-a136-3b1b148fe4d0", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2014:8708209648.2", "spisova_znacka": "2CoE/101/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 2CoE/101/2014 z 26. 11. 2014", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Prešov z 26. novembra 2014, sp. zn. 2CoE/101/2014, ECLI:SK:KSPO:2014:8708209648.2", "identifikacne_cislo": "8708209648", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Peter Chovanko", "sudca_id": 399, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-peter-chovanko-399", "datum_vydania": "2014-11-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513", "nazov": "ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/439fdda9-237a-4183-a136-3b1b148fe4d0", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2014:8708209648.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2014:8708209648.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2014:8708209648.2/text", "citacie_n": 3, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2CoE/101/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8708209648
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8708209648.2

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právne veci oprávneného Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Bratislava,
Cintorínska 21, IČO 35766005, proti povinnému Mäsokombinát NORD Svit s.r.o., so sídlom Svit,
Hlavná 5, IČO 36171093, zastúpenej JUDr. Petrou Lukáčovou, advokátkou so sídlom AK Nitra,
Mostná 72, o vymoženie 1.129.348,5 eur s prísl., vedenou súdnym exekútorom Mgr. Vladimírom
Cipárom, Exekútorský úrad Bratislava, Vazovova 9, Bratislava, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu v Poprade, č.k. 15Er 397/2008-169 z 21.7.2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e   uznesenie okrem výroku o trovách exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil.
Vyslovil, že o trovách exekúcie bude rozhodnuté samostatným uznesením do 30 dní od právoplatnosti
tohto uznesenia.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že sa najprv zoberal tým, podľa ktorého právneho predpisu je potrebné
posudzovať otázku premlčania. Vychádzal z predpisov Občianskeho zákonníka  a Obchodného
zákonníka. V predmetnom prípade na strane oprávneného, ako aj povinného sa jedná o podnikateľov,
ktorí konali v rámci podnikateľskej činnosti, preto je potrebné na vzťah aplikovať Obchodný zákonník.
Následne na určenie okamihu začatia plynutia premlčacej doby súd posúdil o aký vzťah sa medzi
účastníkmi jedná, predovšetkým so zvážením, či sa skutočne jedná o vzťah akcesorický, ktorý vznikol
za účelom zabezpečenia hlavného záväzkového vzťahu. V bode II. notárskej zápisnice je obsiahnuté
vyhlásenia povinného, že uspokojí oprávneného v prípade, ak spoločnosť, SATURN R.A.M. spol. s r.o.,
nesplní záväzok, ktorý vznikol na základe úverových zmlúv č. 57/1992 zo dňa 14.9.1992 a  č. 18/93 z
13.7.1993, a to na zaplatenie sumy 1.129.348,5 eur. Vzhľadom na takto vymedzený právny záväzok
povinného mal súd prvého stupňa za to, že sa jedná o ručiteľský záväzok v zmysle § 303 Obchodného
zákonníka. Zo žiadneho ustanovenia notárskej zápisnice nevyplývala vôľa strán tak oprávneného, ako
aj povinného nahradiť pôvodný záväzok spoločnosti, SATURN R.A.M spol. s r.o., novým záväzkom,
alebo zmeniť subjekt na strane dlžníka. Sám oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie poukazuje
v súvislosti s vyhlásením povinného na ustanovenie § 303 Obchodného zákonníka. To  znamená,
že povinný sa týmto vyhlásením stal dlžníkovým ručiteľom a vo vzťahu k veriteľovi oprávnenému
mu vznikol ručiteľský záväzok, ktorý je záväzkom zabezpečovacím a má teda povahu vedľajšieho -
akcesorického záväzku. Tento záväzok existuje vždy popri hlavnom záväzku za účelom zabezpečenia,
ktorého vznikol a jeho existencia, resp. trvanie je závislé od existencie hlavného záväzku. V takomto
prípade potom akcesorická povaha ručiteľského záväzku sa následne prejavuje aj pri posúdení plynutia
premlčacej doby. Vo vzťahu k okamihu začatia plynutia premlčacej doby bolo potrené vziať do úvahy
to, že hlavný záväzok z úverovej zmluvy č. 57/92 zo dňa 14.9.1992 a č. 18/93 zo dňa 13.7.1993, ktoré
uzavrel pôvodný veriteľ VÚB a.s. s dlžníkom SATURN R.A.M spol. s r.o.. V zmysle § 392 Obchodného
zákonníka začala plynúť štvorročná premlčacia doba zo záväzkov vyplývajúcich z týchto úverových
zmlúv dňom splatnosti. Dňa 8.4.1997 však došlo k uzavretiu písomnej dohody o uznaní záväzkov,



ktorými dlžník uznal svoje záväzky voči veriteľovi oboch zmlúv. V súlade s ust. § 407 Obchodného
zákonníka začala od uznania plynúť nová premlčacia 4 ročná doba. V prípade úverovej zmluvy č.
57/95 bol podaný návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorý dňa 27.8.1997 bol aj vydaný pod
sp. zn. 1Cb 428/97 a nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 16.10.1997. Vzhľadom na to, že na
premlčanie v obchodných záväzkových vzťahov sa nevťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka,
konkrétne § 110, nedošlo vydaním platobného rozkazu k pretrhnutiu premlčacej doby a nezačala
plynúť žiadna nová premlčacia doba ohľadom záväzku z úverovej zmluvy č. 57/95. Následne 22.1.1999
bola pohľadávka prihlásená veriteľom do konkurzného konania na majetok úpadcu SATURN R.A.M
spol. s r.o. vedeného na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 2K 350/97. Konkurzné konanie sa
skončilo zrušením pre nedostatok majetku na strane úpadcu uznesením 2K 350/97-24 z 5.3.2002, ktorý
nadobudol právoplatnosť 25.4.2002. V súlade s § 402 Obchodného zákonníka  v priebehu súdneho
konania na vydanie platobného rozkazu, ale aj v priebehu konkurzného konania došlo k spočívaniu
premlčacej doby a podľa týchto konaní doba neplynula. Premlčacia doba ohľadom záväzku z úverovej
zmluvy začala plynúť po právoplatnosti uznesenia o zrušení konkurzu na majetok úpadcu SATURN
R.A.M spol. s r.o., t.j. 25.4.2002 (úverové zmluva č 57/95). Pokiaľ išlo o pohľadávku z úverovej zmluvy
č. 18/93 z 13.7.1993, bola uplatnená na súde návrhom na vydanie platobného rozkazu pod sp. zn.
11Cb 11416/94 k vydaniu platobného rozkazu nedošlo, dňa 21.1.1999 bola pohľadávka prihlásená
veriteľom do konkurzného konania v rámci vyššie už spomínaného konania pred Krajským súdom v
Košiciach č.k. 2K 350/97. Aj v prípade tejto pohľadávky došlo k spočívaniu premlčacej lehoty v dobe
konania o vydanie platobného rozkazu a v priebehu konkurzného konania až do jeho právoplatnosti,
kedy začala premlčacia doba nanovo plynúť. Premlčacia doba obchodných záväzkov je na rozdiel
od premlčacej dobe záväzkov občianskoprávnej povahy obmedzená všeobecne, a to objektívne, 10
ročnou premlčacou dobou. Po uplynutí 10 ročnej premlčacej doby odo dňa, kedy začalo po prvý raz
toto právo plynúť, bez ohľadu na iné ustanovenia Obchodného zákonníka, premlčacia doba sa skončí
uplynutím tejto lehoty. Pre uplynutie tejto absolútnej premlčacej doby, teda nie je podstatné ako dlho
premlčacia doba spočívala. Absolútna premlčacia doba skoční uplynutím 10 rokov odo dňa, kedy sa
právo mohlo vykonať po  prvý raz. Ochrana veriteľa je zabezpečená tým, že v prípade začatia súdneho
konania pre uplynutím absolútnej premlčacej doby, nemôže vzniesť dlžník námietku premlčania, ak aj
došlo v priebehu tohto konania k uplynutiu tejto premlčacej doby. V takom prípade však veriteľ musí
podať návrh na výkon rozhodnutia, teda exekúciu v zmysle § 408 ods. 2 Obchodného zákonníka do
3 mesiacov odo dňa, keď sa mohlo začať. Z toho vyplýva, že absolútna premlčacia doba obchodných
záväzkov má vplyv aj pre začatie exekučného konania, a to v zmysle, že v u vedenej lehote musí byť
podaný návrh na vykonanie exekúcie. V predmetnom prípade, keďže sa jedná o obchodné záväzky
je premlčacia doba obmedzená na plynutie 10 rokov odo dňa, kedy začala plynúť po prvý raz. Zo
znenia ustanovenia § 408 ods. 1 Obchodného zákonníka vyplýva, že je potrebné stanoviť okamih, kedy
premlčacia doba ohľadom záväzkov začala plynúť po prvý raz. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie
exekúcie vychádzal pri určení začiatku plynutia premlčacej doby z najneskoršieho možného dátumu, a
to dňom právoplatnosti a vykonateľnosti platobného rozkazu Krajského súdu v Prešove pod sp. zn. 1Cb
428/97, ktorý sa stal právoplatný a vykonateľný 16.10.1997. Vychádzajúc z tohto dátumu došlo podľa
povinného k uplynutiu premlčacej doby dňa 17.10.2007, a teda návrh na vykonanie exekúcie podaný
u súdneho exekútora 8.10.2008 bol podaný až po uplynutí tejto lehoty. Vychádzajúc z obsahu spisu a
preukázaných skutočností súd prvého stupňa dospel k záveru, že k uplynutiu premlčacej doby došlo
ešte pred 17.10.207 ako to uvádzal povinný. Podľa § 408 ods. 1 Obchodného zákonníka je dňom začatia
plynutia absolútnej premlčacej doby deň, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz. V danom prípade je
týmto dňom deň splatnosti  úveru v zmysle úverovej zmluvy č. 57/1995 a deň splatnosti úveru v zmysle
úverovej zmluvy č. 18/93. Nakoľko určenie týchto dní obsah spisu neumožňuje, súd ustálil ako prvý deň
začatia plynutia absolútnej premlčacej doby deň uznania záväzku, t.j. 8.4.1997, kedy v súlade s § 407
Obchodného zákonníka začala plynúť nová premlčacia doba. Aj pri určení takéhoto neskoršieho dátumu
začatia plynutia absolútnej premlčacej doby došlo k jej uplynutiu pred podaním návrhu na vykonanie
exekúcie, a to je 8.4.2007. Súd prvého stupňa zdôraznil, že ide o najneskoršie možný deň premlčania,
čo znamená, že akýkoľvek iný dátum, ktorý by v danom prípade spĺňal podmienky dňa, kedy začala
premlčacia doba plynúť po prvý raz, by smerovala už len k spätnej časovej osi. To znamená, že pri použití
logických argumentov od užšieho k širšiemu argumentum ad minori ad majus, ak pred podaním návrhu
na vykonanie exekúcie došlo k uplynutiu absolútnej premlčacej doby aj do posledného možného dňa,
ktorý prichádza do úvahy, ako deň začatia jej plynutiu, došlo k uplynutiu premlčacej doby od akéhokoľvek
iného dňa, ktorý by prichádzal do úvahy, ako deň začatia plynutia. Súd prvého stupňa následne sa
zaoberal skutočnosťou, aký vplyv mala notárska zápisnica exekučný titul na plynutie premlčacej doby.
Notárska zápisnica bola spísaná na notárskom úrade JUDr. Tatiany Schweighoferovej dňa 19.12.2002



a bolo v nej urobené ručiteľné vyhlásenie povinného, ktorým povinný vyhlásil, že  uspokojí oprávneného
v prípade, ak spoločnosť SATURN R.A.M spol. s r.o. nesplní záväzok, ktorý vznikol na základe zmlúv č.
57/95 a č. 18/93. Ako deň splatnosti ručiteľského záväzku bol v notárskej zápisnici určený deň 30.9.2008.
Určenie dňa splatnosti malo síce význam pre začatie plynutia premlčacej doby ohľadne ručiteľského
záväzku, avšak vzhľadom na jeho akcesorickú povahu nemalo určenie tohto dňa vplyv na plynutie
premlčacej doby hlavného záväzku za zabezpečenie, ktorého bolo urobené ručiteľské vyhlásenie. Ako
konštatoval súd prvého stupňa, akcesorický záväzok existuje vždy popri hlavnom záväzku za účelom
zabezpečenia, ktorého vznikol a jeho existencia je závislá od existencie hlavného záväzku, teda ak
zanikne hlavný záväzok, nemôže vedľajší záväzok trvať ďalej. Preto uplynutie premlčacej doby hlavného
záväzku oslabuje pozíciu veriteľa aj vo vzťahu k ručiteľovi, ktorý môže úspešne namietať premlčanie
hlavného záväzku a tým aj záväzku ručiteľského. Ak teda aj bol návrh na vykonanie exekúcie podaný
s ohľadom na deň splatnosti ručiteľského záväzku pred uplynutím premlčacej doby, rozhodujúcou
skutočnosťou pre posúdenie, či bol takýto návrh podaný včas je skutočnosť, či bol návrh podaný pred
uplynutím premlčacej doby hlavného záväzku. Vzhľadom na vyššie uvedené ma súd za to, že oprávnený
podal návrh na vykonanie exekúcie po uplynutí premlčacej doby. Návrh bol podaný dňa 9.10.2008. V
exekučnom konaní sa vymáha plnenie povinností z ručiteľského vzťahu povinného voči oprávnenému,
ktorý je vzťahom vedľajším  a ktorého existencia je viazaná na existenciu hlavného záväzku. Premlčanie
hlavného záväzku má za následok úspešné uplatnenie námietky premlčania ručiteľského záväzku,
teda námietky povinného voči oprávnenému. Premlčacia doba hlavného záväzku vychádzajúc z vyššie
uvedeného uplynula v predmetnom prípade najneskôr 8.4.2007 a návrh na vykonanie exekúcie tak
bol daný až po jej uplynutí. Preto považoval námietku vznesenú povinným za dôvodnú. Vychádzajúc z
ustanovenia § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí
premlčacej doby, súd nemôže právo na plnenie uznať, preto súd v súlade s § 57 ods. 1 písm. g/
exekučného poriadku exekúciu vyhlásil za neprípustná a exekúciu zastavil. Pokiaľ ide o skutočnosť, že
spoločnosť SATURN R.A.M spol. s r.o. bola k 27.3.2009 vymazaná z Obchodného registra a zanikla bez
právneho nástupcu, čím došlo k zániku záväzkov z úverových zmlúv, táto nemá vplyv na trvanie záväzku
povinného voči oprávneného, nakoľko podľa § 311 ods. 2 Obchodného zákonníka ručenie nezaniká, ak
záväzok zanikol z dôvodu zániku právnickej osoby, ktorá je dlžníkom. Vo vzťahu k existencii záložnej
zmluvy zo dňa 5.12.2002, ktorá je prílohou exekučného titulu notárskej zápisnice, súd konštatuje, že
existencia takejto záložnej zmluvy nemá vplyv na posúdenia uplynutia premlčacej doby. Oprávnený má
síce voči povinnému záložné právo, toto sa však v predmetnej exekúcii nerealizuje. Exekučným titulom
je notárska zápisnica, v ktorej je ako právny záväzok označené ručiteľské vyhlásenie povinného. Preto
v predmetnej exekúcii sa vymáha  splnenie povinnosti z tohto vyhlásenia a nie zo záložnej zmluvy.
Záložná zmluva slúži len na špecifikáciu nehnuteľností, z predaja ktorých sa má uspokojiť pohľadávka
oprávneného. Tento záver podporuje aj vyjadrenie oprávneného z 3.6.2009, v ktorom konštatuje, že
návrh na vykonanie exekúcie nevykonáva žiadne záložné právo voči povinnému a svoju pohľadávku
vymáha v exekučnom konaní na vymáhanie bežnej peňažnej pohľadávky.

Výrok o trovách exekúcie odôvodnil ustanovením §251 ods. 4 O.s.p. a § 151 ods. 3 O.s.p..

Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie oprávnený. Uviedol, že vec súd
prvého stupňa nesprávne právne posúdil, keď dospel k záveru o premlčaní vymáhaného záväzku
povinného s odôvodnením, že ide o akcesorický záväzok vo vzťahu k záväzku hlavnému a tým
vyslovil neprípustnosť exekúcie a konanie zastavil. Súd prvého stupňa vo svojom zdôvodnení opomína
rozhodujúcu skutočnosť, že k prevzatiu záväzku zo strany povinného, teda k vzniku jeho záväzku došlo
zmluvou o zriadení záložného práva čl. II. bod 3 notárskej zápisnice z 19.12.2002, na podklade ktorého
sa vedie exekučné konanie, v ktorom bol účastníkmi dohodnutý odklad vykonateľnosti na termín po
30.9.2008. Jedná sa o samostatný právny záväzok povinnej osoby vyplývajúci zo zmluvy o zriadení
záložného práva z 5.12.2007, odlišný od záväzku úverového. Tento záväzok povinnej osoby sa preto
nemôže premlčovať v rovnakom čase, ako hlavný záväzok dlžníka, nakoľko podľa záverov súdu prvého
stupňa by bol tento premlčaný skôr, ako by mohol byť zo strany oprávneného voči povinnému vôbec
uplatnený. Prvostupňový súd opomenul skutočnosť, že predmetná notárska zápisnica s poukazom na
čl. III. sa stala vykonateľným exekučným titulom až po uplynutí dátumu 30.9.2008. Oprávnený doručil
návrh na vykonanie exekúcie 10 dní po tom, čiže 8.10.2008, kedy tak mohol po prvý krát urobiť a preto aj
záver súdu o premlčaní vymáhaného nároku nemôže byť správny. S poukazom na závery právnej teórie
podopretej súdnou praxou má za to, že je potrebné dôsledne rozlišovať začiatok a plynutie premlčacej
doby u úverového dlžníka a na druhej strane začiatok a plynutie premlčacej doby u záväzku povinného.
Ich stotožňovanie s poukazom na akcesorické ručenie nie je správne. Začiatok plynutia premlčacej



doby je potrebné dôsledne rozlišovať pri záväzku dlžníka, ktorý je povinný plniť v deň splatnosti a na
druhej strane pri záväzku povinného. Aj pokiaľ by sa skutočne jednalo o ručiteľský záväzok povinného
je zrejme, že s poukazom na ustanovenie § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka plynutie premlčacej
doby nenastáva uplynutím splatnosti úverovej pohľadávky, ako je tomu v prípade dlžníka, ale veriteľ
je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj splatný
záväzok v primeranej dobe potom, čo ho veriteľ na to písomne vyzval. Vzhľadom na uvedené je zrejme,
že začiatok plynutia premlčacej doby pre ručiteľský záväzok je stanovený odlišne od začiatku plynutia
premlčacej doby záväzku dlžníka, ktorý nasleduje po uplynutí splatnosti jeho záväzku. Na podporu
tohto názoru predkladá uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky 30Cdo 2507/99 a odborný článok
publikovaný v časopise Bulletin Advokácie č. 11/2012. Preto závery súdu prvého stupňa vyslovené v
poslednom odseku na str. 5 a v prvom odseku na str . 6 napadnutého rozhodnutia sú aplikovateľné
len na hlavný úverový záväzok dlžníka a nie je ich možné automaticky s poukazom na akcesoritu
použiť aj na prípad ručiteľského záväzku povinného. Pri plynutí premlčacej doby je potrebné zohľadniť
všetky následné právne úkony zúčastnených osôb, pričom je potrebné dôsledne rozlišovať ich právne
účinky. Prvostupňový súd pochybil, keď pri vyhodnocovaní dôvodnosti vznesenej námietky premlčania
neprihliadol na dohodou účastníkov o odklade vykonateľnosti obsiahnutú v notárskej zápisnici a keď
použil záver o začiatku plynutia premlčacej doby hlavného  záväzku a okolnosti ovplyvňujúce plynutie
premlčacej doby u dlžníka automaticky  s poukazom na akcesorický charakter určenie sa vzťahu
aj na povinného. Ďalej tiež uviedol, že súd prvého stupňa sa nedostatočne vyporiadal s právnou
kvalifikáciou vymáhaného nároku, teda záväzku povinného. Súd prvého stupňa tento záväzok kvalifikuje
ako ručiteľský záväzok k úverovým zmluvám. Opomenul však na skutočnosť, že predmetný záväzok
povinný neprevzal notárskou zápisnicou z 19.122002, ale tento záväzok na seba prijal v zmluve o
zriadení záložného práva dňa 5.12.2002. Záver, že sa jedná o ručiteľský záväzok povinného súd
vyvodil bez bližšieho skúmania okolnosti jeho prevzatia, to znamená bez dostatočného objasnenia
skutkového stavu vecí. Zároveň tento záver odporuje vyslovenému právnemu názoru odvolacieho súdu,
ktorý je uvedený v odseku päť na str. 3 posledného zrušujúceho uznesenia 2CoE 114/2013-135 zo
dňa 30.1.2014, v ktorom odvolací súd, ktorého právny názor je záväzný uvádza, že v ďalšom konaní
bude úlohou súdu prvého stupňa sa zaoberať otázkou doby splatnosti samotného záväzku, určenia
času plnenia v zmysle náležitosti notárskej zápisnice a vo vzťahu k premlčaniu bude sa zaoberať aj
ustanoveniami § 151 a násl. OZ. Aj vzhľadom na uvedené má oprávnený za to, že záver prvostupňového
súdu, že sa jedná o ručiteľský záväzok povinného je predčasný. Je potrené zaoberať sa a vyporiadať
so skutkovými okolnosťami, ktoré viedli k prevzatiu záväzku povinného, nakoľko až po ich objasnení je
možné správne aplikovať a posúdiť právnu kvalifikáciu prevzatého záväzku povinného s poukazom aj
na prípadné ustanovenia § 531 ods. 2 § 533 OZ. Vzhľadom na vyššie uvedené žiada, aby bolo uvedené
rozhodnutie zrušené a vec vrátená v celom rozsahu na ďalšie konanie s tým, že žiada  v súvislosti s
prebiehajúcim súdnym konaním pred Okresným súdom Bratislava I., sp. zn.  32Cb 133/2001, povoliť
odklad exekúcie až do právoplatnosti skočenia tejto veci.

K  odvolaniu sa vyjadril povinný. Vo svojom vyjadrení uviedol, že oprávnený uvádza, že súd prvého
stupňa pri svojom rozhodnutí opomenul rozhodujúcu skutočnosť, že k prevzatiu záväzku zo strany
povinného, k vzniku jeho záväzku, došlo zmluvou o zriadení záložného práva, čo bolo následne uvedené
aj v notárskej zápisnici z 19.12.2002, konkrétne čl. II., na podklade ktorej sa vedie exekučné konanie,
v ktorej bol jej účastníkmi dohodnutý odklad vykonateľnosti na termín 30.9.2008. Oprávnený uvádza,
že sa jedná o samostatný záväzok povinnej osoby vyplývajúci zo zmluvy o zriadení záložného práva
z 5.2.2002, ktorý je odlišný od  záväzku úverového dlžníka. Uvádza tiež, že tento záväzok sa nemôže
premlčovať v rovnakom čase ako hlavný záväzok dlžníka, nakoľko podľa záverov súdu by bol tento
premlčaný skôr, ak by mohol byť zo strany oprávnený voči povinnému uplatnený. V tejto súvislosti je
opakovane potrebné poukázať na dokument pôvodného veriteľa VÚB a.s. pobočka Rožňava. Právny
predchodca oprávneného listom z 21.1.1994 oznámil spoločnosti SATURN R.A.M spol. s r.o., že
odstupuje od úverových zmlúv č. 57/92 a č. 18/93 a vyzval spoločnosť SATURN R.A.M spol. s r.o. na
zaplatenie zostatku dlhodobého úveru vo výške 20.958.770, Sk a zostatku krátkodobého úveru vo výške
3.000.000,- Sk v lehote 1 mesiaca odo dňa požiadania. Zároveň sa v liste uvádza, že ak v stanovenej
lehote nedôjde k vyrovnaniu všetkých záväzkov, pobočka banky uplatní svoje práva vyplývajúce zo
zaručenia úverov. Z  ustanovení Obchodného zákonníka §§ 303, 306 ods. 1, 310, 387 ods. 1, 2, 392
ods. 1, 394 ods. 1, 397, 402 a 408 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka je možné uzavrieť, že premlčacia
doba hlavného záväzku medzi dlžníkom a veriteľom sa spravuje ustanoveniami § 392 a začala plynúť
22.1.1994, t.j. deň po odstúpení od zmluvy zo strany pôvodného veriteľa v zmysle § 408 ods. 1
Obchodného ručiteľa. Záväzok ručiteľa voči veriteľovi vznikajúci z titulu ručenia je vo vzťahu k hlavnému



obligačnému vzťahu existujúcemu medzi veriteľom a dlžník vzťahom akcesorickým. Premlčacia doba
ručiteľského vzťahu medzi veriteľom a ručiteľom sa spravuje ust. § 310 Obchodného zákonníka, v zmysle
ktorého sa právo veriteľa voči ručiteľovi nepremlčí pred premlčaním práva voči dlžníkovi. V zmysle
ust. § 310 Obchodného zákonníka a ust. § 408 ods. 1 Obchodného zákonníka uplynula premlčacia
doba ručiteľského záväzku dňom, kedy uplynula premlčacia doba hlavného záväzku, t.j. 22.1.2004.
Premlčacia doba z titulu zmluvy o zriadení záložného práva medzi veriteľom a záložcom sa upravuje ust.
§ 100 ods. 2 OZ, v zmysle ktorého sa záložné právo nepremlčuje skôr než zabezpečená pohľadávka.
Premlčacia doba na uspokojenie veriteľa zo zálohu, teda uplynula zhodne, ako aj pri ručení v deň, kedy
došlo k premlčaciu hlavného záväzku (22.1.2004). Vzhľadom na uvedené skutočnosti je jednoznačné,
že pohľadávka oprávneného je premlčaná tak vo vzťahu k ručiteľskému vyhláseniu povinného, ako aj vo
vzťahu k zálohu. Povinný sa dostal do pozície záložného ručiteľa na základe zmluvy o zriadení záložného
práva z 5.12.2002 a podpisu notárskej zápisnice z 19.12.2002. Skutočnosť, že sa oprávnený z notárskej
zápisnice dobrovoľne vzdal možnosti podania návrhu na vykonanie exekúcie pred 30.9.2008, nemá
žiaden vplyv na plynutie premlčacej lehoty vo vzťahu k ručiteľskému záväzku, alebo vo vzťahu k záväzku,
ktorý vyplýva zo zriadeného záložného práva. Týmto vyhlásením oprávnený musí znášať riziko možného
vznesenia námietky premlčania zo strany záložného ručiteľa a toto právo povinný v osobe ručiteľa a
záložcu využil. Oprávnený vo svojom odvolaní poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu ČR 30Cdo
2507/99 ako i na Bulletin Advokácie č. 11/2012. V tejto súvislosti povinný poukazuje na skutočnosť,
že oprávnený nepoukázal na žiadne zákonné ustanovenia, ani ustálenú judikatúru na podporu svojich
tvrdení. Oprávnený neuvádza z akého dôvodu ma za to, že vyhlásením oprávneného v sporenej
notárskej zápisnici o tom, že nepodá návrh na vykonanie exekúcie do 30.9.2008 došlo k predlženiu
maximálnej premlčacej lehoty v zmysle § 408 ods. 1 Obchodného zákonníka. Oprávnený nerešpektuje
toto zákonné ustanovenie a nerešpektuje ani tú skutočnosť, že maximálna 10 ročná premlčacia doba
uplynula 4 roky pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Je nutné podotknúť, že oprávnený citované
rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR len predložil, ale pre tento prípad je absolútne nepoužiteľné. Keďže
predmetné rozhodnutie pojednáva o ručení, ktoré vyplýva zo zmluvy o pôžičke, pričom v prejednávanom
prípade sa jedná o záväzkovo právny vzťah, ktorý vznikol zo zmluvy o úvere. Podľa uznesenia
Najvyššieho súdu SR  6Ncdo 4/2012, Najvyšší súd SR jednoznačne konštatoval, že  zmysle § 261
ods. 4 Obchodného zákonníka sa akcesorické záväzky riadia režimom Obchodného zákonníka pokiaľ je
tomuto režimu podriadený hlavný záväzok. Vzťahy, ktoré vznikajú pri zabezpečení záväzkov z úverovej
zmluvy sa preto spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka. Generálny prokurátor správne ďalej
uviedol v tejto veci, že jedným zo spôsobov zabezpečenia záväzku z obchodného vzťahu je aj ručenie,
ktorého kompletná ucelená je právna úprava z § 303 až 312. Na záväzkové vzťahy vyplývajúce z
ručenia v prípade zabezpečenia plnenia z úverovej zmluvy vrátane právneho vzťahu medzi ručiteľom a
dlžníkom sa preto použijú ustanovenia Obchodného zákonníka a nie Občianskeho zákonníka. V takom
prípade použitie ustanovení Občianskeho zákonníka neprichádza do úvahy ani pri posudzovaní otázok
premlčania, keďže všeobecná úprava premlčania je obsiahnutá aj v obchodnom práve, a to konkrétne
v § 387 a násl.. Možno teda konštatovať, že návrh na vykonanie exekúcie z 8.10.2008 bol podaný
oprávneným po uplynutí absolútnej premlčacej doby, ktorú nie je možné predlžiť. Na jej priebeh a plynutie
nemá vplyv jej spočívanie a túto dobu nemožno meniť ani ju vylúčiť, predlžiť a nie je možné ani použiť iné
ustanovenia zákona. Z toho dôvodu žiadal rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť
v celom rozsahu a priznať náhradu trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní.

Odvolací súd prejednal vec v súlade ust. § 212 ods. 1, 2 O.s.p., a to bez nariadenia pojednávania v
súlade s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa dostatočným spôsobom zistil skutkový stav, na základe ktorých aj dospel k správnym
skutkovým zisteniam a vec aj správne právne posúdil. Na týchto okolnostiach sa nič nezmenilo ani v
štádiu odvolacieho konania.

Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ\" )táto časť zákona upravuje záväzkové
vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú
ich podnikateľskej činnosti.

Podľa § 261 ods. 6 písm. d) ObZ touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov
záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy
o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku
(§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase



( § 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom
účte (§ 716).

Podľa § 303 ObZ kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý
záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.

Podľa § 306 ods. 1 ObZ veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len v prípade, že
dlžník nesplnil svoj záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval. Toto vyzvanie
nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní,
najmä pri vyhlásení konkurzu.

Podľa § 306 ods. 2 ObZ ručiteľ môže voči veriteľovi uplatniť všetky námietky, na ktorých uplatnenie je
oprávnený dlžník, a použiť na započítanie pohľadávky dlžníka voči veriteľovi, ak na započítanie by bol
oprávnený dlžník, keby veriteľ vymáhal svoju pohľadávku voči nemu. Ručiteľ môže použiť na započítanie
aj svoje pohľadávky voči veriteľovi.

Podľa § 310 ObZ právo veriteľa voči ručiteľovi sa nepremlčí pred premlčaním práva voči dlžníkovi.

Podľa § 311 ods. 1 ObZ ručenie zaniká zánikom záväzku, ktorý ručenie zabezpečuje.

Podľa § 311 ods. 2 ObZ ručenie však nezaniká, ak záväzok zanikol pre nemožnosť plnenia dlžníka a
záväzok je splniteľný ručiteľom alebo pre zánik právnickej osoby, ktorá je dlžníkom.

Podľa § 387 ods. 1 ObZ právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom.

Podľa § 387 ods. 2 ObZ premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva
vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.

Podľa § 392 ods. 1 ObZ pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa mal
záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti). Ak obsah záväzku spočíva v
povinnosti nepretržite vykonávať určitú činnosť, zdržať sa určitej činnosti alebo niečo strpieť, začína
premlčacia doba plynúť od porušenia tejto povinnosti.

Podľa § 388 ods. 1 ObZ premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho
však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby.

Podľa § 391 ods. 1 ObZ pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa,
keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.

Podľa § 397 ObZ ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.

Podľa § 402 ObZ premlčacia doba prestáva plynúť, keď veriteľ za účelom uspokojenia alebo určenia
svojho práva urobí akýkoľvek právny úkon, ktorý sa považuje podľa predpisu upravujúceho súdne
konanie za jeho začatie alebo za uplatnenie práva v už začatom konaní.

Podľa § 407 ods. 1 ObZ ak dlžník písomne uzná svoj záväzok, plynie nová štvorročná premlčacia doba
od tohto uznania. Ak sa uznanie týka iba časti záväzku, plynie nová premlčacia doba ohľadne tejto časti.

Podľa § 407 ods. 4 ObZ účinky uznania záväzku spôsobom uvedeným v odseku 1 nastávajú aj v prípade,
keď jemu zodpovedajúce právo bolo v čase uznania už premlčané.

Podľa § 408 ods. 1 ObZ bez ohľadu na iné ustanovenia tohto zákona sa skončí premlčacia doba
najneskôr po uplynutí 10 rokov odo dňa, keď začala po prvý raz plynúť. Námietku premlčania však
nemožno uplatniť v súdnom alebo rozhodcovskom konaní, ktoré sa začalo pred, uplynutím tejto lehoty.

Podľa § 20 ods. 1 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov prihláška
pohľadávky má pre plynutie premlčacej lehoty a zánik práva rovnaké účinky ako uplatnenie práva na
súde.



Z obsahu spisu je zrejme, že oprávnený dňa 9.10.2008 podal návrh a exekútorský úrad Mgr. Vladimíra
Cipára, ktorý požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súd prvého stupňa. Poverenie
súdom prvého stupňa bolo vydané 23.2.2009. Exekučným titulom bola notárska zápisnica N 731/02, Nz
716/02, v ktorej povinný v mene povinnej osoby vyhlásil, že uspokojí žalovaného veriteľa, v prípade, že
spoločnosť SATURN R.A.M. spol. s r.o., nesplní záväzok na základe úverových zmlúv v sume 34 022
753,03, - Sk špecifikovaných v záložnej zmluve.

Oprávnený, ako záložný veriteľ, uzavrel s povinným, ako záložcom, zmluvu na zabezpečenie vyššie
uvedenej pohľadávky dňa 4.12.2002 zmluvu o zriadení záložného práva na nehnuteľnosti v záložnej
zmluve špecifikovaných ako príloha č. 1 notárskej zápisnice v kat. úz. E. zapísané na LV č. XXX.

Záložný veriteľ vyhlásil v mne oprávnenej osoby, že do 30.9.2008 nepodá návrh na vykonanie exekúcie
na základe notárskej zápisnice.

Odvolacia námietka oprávneného spočívala predovšetkým v tom, že exekúcia v predmetnom konaní
prebieha na základe samostatného exekučného titulu - notárskej zápisnice, vznikom nového záväzku
zriadením záložného práva. Nesúhlasil so záverom súdu prvého stupňa o postavení dlžníka ako ručiteľa,
premlčaní hlavného záväzku a akcesorickom vzťahu ručiteľského záväzku k záväzku úverového dlžníka.
Považoval rozhodnutie súdu prvého stupňa za predčasné.

Odvolací súd sa nestotožňuje s námietkami odvolateľa. Notárska zápisnica, ktorá obsahuje vyhlásenie
povinného o splnení záväzku, ak tak neurobí dlžník v kontexte s úverovými zmluvami, jednoznačne
svedčí o akcesorickom postavení záväzku povinného. Z textu notárskej zápisnice vyplýva, že povinnosť
povinného nastupuje potom, čo dlžník svoj záväzok nesplní. Možno súhlasiť so záverom súdu prvého
stupňa o tom, že oprávnený rozhodoval o časovej následnosti a spôsobe vymáhania dlhu. Oprávnený
resp. jeho právny predchodca disponoval právoplatným a vykonateľným titulom voči dlžníkovi, uznaním
dlhu od dlžníka a ručiteľským záväzkom povinného nič oprávnenému nebránilo vymáhať dlho od dlžníka.

Súd prvého stupňa rovnako správne posúdil charakter právneho vzťahu medzi dlžníkom a veriteľom,
povinného a oprávneného v súlade s ustanoveniami Obchodného zákonníka. Tým splnil aj pokyn
odvolacieho súdu posúdiť argumenty účastníkov konania aj z pohľadu ustanovení Občianskeho
zákonníka. Vchádzal z histórie vzniku dlhu, listinných dôkazov a z návrhu oprávneného na vykonanie
exekúcie s použitím ust. § 303 Obchodného zákonníka.  Súd 1. Stupňa správne rozhodol o premlčaní
hlavného záväzku dlžníka a v tom odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie jeho
rozhodnutia.

Preto postup súdu prvého stupňa podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku považoval za vecne
správny. Potvrdil rozhodnutie podľa § 219 ods. 1 O.s.p..

O trovách odvolacieho konania bude rozhodovať súd prvého stupňa podľa § 224 ods. 4 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "15Er/397/2008", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "00210e7e-617b-4d82-8e21-6ac16ccacd1c:c47baa05-3add-4f60-b438-dcc64d1918d5", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2013:3512209046.1", "spisova_znacka": "2CoE/114/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 2CoE/114/2013 z 27. 5. 2013", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2013-05-27", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2013:3512209046.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:a0411537-462f-450e-81c4-a133893e0dc7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.818.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 818/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 818/2015 z 2. 12. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-12-02", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.818.2015.1"}, {"guid": "50e0c233-7af6-4c3f-a7c6-960b9e483780:9a01f17b-7de0-4765-a337-a398b6d14fa6", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2018:7809201297.2", "spisova_znacka": "9Co/115/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 9Co/115/2017 z 27. 2. 2018", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2018-02-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7809201297.2"}, {"guid": "6d89df62-abc2-4495-abe0-b317500bafdf:e4072046-465d-4b7f-96df-28c044f4fc0e", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2016:6115221084.1", "spisova_znacka": "41CoE/438/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41CoE/438/2016 z 28. 11. 2016", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2016-11-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6115221084.1"}]}