{"guid": "2217ba76-f64b-44ce-be6c-f0f1ee56e7bf:c25f8375-16a4-4f7a-8505-b8dcc476dd52", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2012:5012200303.1", "spisova_znacka": "20S/35/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 20S/35/2012 z 17. 9. 2012", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Žilina z 17. septembra 2012, sp. zn. 20S/35/2012, ECLI:SK:KSZA:2012:5012200303.1", "identifikacne_cislo": "5012200303", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Emília Horňáková", "sudca_id": 425, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-emilia-hornakova-425", "datum_vydania": "2012-09-17", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250j.odsek-1", "nazov": "§ 250j ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250j.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250j"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250j"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c25f8375-16a4-4f7a-8505-b8dcc476dd52", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2012:5012200303.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2012:5012200303.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2012:5012200303.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 20S/35/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5012200303
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Čanádyová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5012200303.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Erika Čanádyová a členov
senátu JUDr. Jana Martinčeková a Juraj Krupa, v právnej veci žalobcu: M. C., nar. XX.XX.XXXX,
bytom F. Z. XXXX/X, M., právne zastúpený Mgr. Jánom Páchnikom, advokátom, so sídlom Z. U. XXA,
J., proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru, Krajský dopravný inšpektorát, so sídlom
Kuzmányho 26, Žilina, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.k. KRPZ-ZA-KDI-
SK-18/2012 zo dňa 29.02.2012, takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

Krajský súd žalobný návrh   z a m i e t a .

Žalobcovi súd náhradu trov konania   n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňovým rozhodnutím č.k. OR-P-417/DI-E-2010 zo dňa 09.01.2012 Okresný dopravný
inšpektorát OR PZ Martin rozhodol, že obvinený z priestupku M. C. dňa 30.06.2010 o 1.,20 hod. viedol
bicykel po Ul. V. v obci Martin v smere jazdy od OD Kaufland ku križovatke ulíc V. a F. Z., kde bol hliadkou
OO PZ Martin - Východ predpísaným spôsobom zastavený a kontrolovaný. V rámci oprávnení policajta
pri dohľade nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky bol vodič nemotorového vozidla M. C.
vyzvaný vykonať dychovú skúšku certifikovaným elektronickým meračom Alcotest 7410, ARMJ-0693,
ktorú odmietol vykonať. Týmto porušil § 3 ods. 2 písm. c) zák.č. 8/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov
a uznáva sa vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22
ods. 1 písm. a) zák.č. 372/1990 Zb. v znení neskorších predpisov. Ukladá sa mu pokuta vo výške 300,- €.
V odôvodnení správny orgán uviedol, že nemá pochybnosť o tom, že sa skutok stal tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti rozhodnutia. Vzhľadom na to , že žalobca sa na ústne pojednávanie nedostavil
rovnako ako jeho právny zástupca, správny orgán sa mohol zaoberať iba námietkou, ktorú napísal do
správy o výsledku objasňovania priestupku a to, že bicykel viedol po chodníku, pričom túto námietku
neuznal. Pri určovaní druhu sankcie a jej výmery správny orgán prihliadol na závažnosť priestupku, jeho
následky, spôsob jeho spáchania, mieru zavinenia, okolnosti, za ktorých bol priestupok spáchaný, ako
aj na skutočnosť, či bol, resp. nebol obvinený za obdobný priestupok v posledných rokoch postihnutý.

Na odvolanie žalobcu vo veci rozhodoval žalovaný správny orgán, ktorý rozhodnutím č.k. KRPZ-ZA-
KDI-SK-18/2012 zo dňa 29.02.2012 rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zmenil len čo sa
týka výšky uloženej pokuty tak, že uloženú pokutu vo výške 300,- € znížil na pokutu vo výške 250,-
€. V odôvodnení uviedol, že z listinného dôkazu - správa o výsledku objasňovania priestupku proti
bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky zo dňa 30.06.2010 jednoznačne vyplýva, že žalobca po
zastavení hliadkou polície odmietol sa podrobiť dychovej skúške na prítomnosť alkoholu v krvi do
elektronického merača. Z neho ďalej vyplýva, že bol poučený o spôsobe vykonania dychovej skúšky,



o práve požiadať o odber krvi, avšak odber krvi žalobca nežiadal. V tomto listinnom dôkaze je tiež
zachytené stanovisko žalobcu priamo policajnej hliadke, keď uviedol, že po Ul. Dúbravca sa pohyboval
na bicykli po chodníku a nie po cestnej komunikácii. Nevidí dôvod dychovej skúšky. Tá skutočnosť,
že žalobca odmietol sa podrobiť dychovej skúške taktiež vyplýva z listinného dôkazu - úradný záznam
z vyťaženia zo dňa 30.06.2010 ppráp. O. G. a taktiež i z listinného dôkazu - úradný záznam zo dňa
30.06.2010 príslušníkov OO PZ Martin - Východ ppráp. O. G. a stržm. Z. A.. Odvolací orgán zastáva
názor, že účastník konania mal vytvorené optimálne podmienky na aktívnu spoluúčasť a možnosť čo
najobjektívnejšie zdôvodniť svoje konanie.  K zmene prvostupňového rozhodnutia došlo z toho dôvodu,
že odvolací orgán znížil uloženú pokutu tak, ako bola uvedená v rozkaze o uložení sankcie a to v zmysle
§ 87 ods. 4 Priestupkového zákona, keďže prvostupňový správny orgán nezistil nové podstatné skutkové
okolnosti, ktoré by mohli byť dôvodom na zvýšenie výšky uloženej sankcie v napadnutom rozhodnutí,
než bola uvedená v rozkaze o uložení sankcie.

Proti tomuto rozhodnutiu podal správnu žalobu žalobca. Ako žalobné dôvody uviedol, že správny orgán
nemal dostatočne preukázané naplnenie skutkovej podstaty podľa § 22 ods. 1 písm. a) Zákona o
priestupkoch, keďže z vykonaného dokazovania vyplýva len to, že sa odmietol podrobiť dychovej skúške
a o vykonanie krvnej skúšky ani iného vyšetrenia na zistenie prítomnosti alkoholu krvi nežiadal a zároveň
z vykonaného dokazovania vyplýva, že policajný orgán ho na vykonanie vyšetrenia krvnou skúškou a
ani lekárom nevyzval a ani nepožiadal. Správny orgán zužuje pojem „odmietne sa podrobiť lekárskemu
vyšetreniu na zistenie požitia alkoholu alebo inej návykovej látky spôsobom ustanoveným osobitným
predpisom, 3a“ na odmietnutie vykonať dychovú skúšku, pričom žalobca vykonanie na zistenie požitia
alkoholu v krvi alebo inej návykovej látky krvnou skúškou ani lekárom neodmietol. Zastáva názor, že
odkaz pod čiarou formulovaný pri § 22 ods. 1 Priestupkového zákona je pre policajný orgán záväzný a
tento je povinný podľa neho postupovať. Odkazuje na § 5 ods. 4 zák.č. 219/1996 Z.z., ktorý stanovuje
postup policajného orgánu v prípade zisťovania požitia alkoholu alebo inej návykovej látky a od tohto
sa policajný orgán nemôže odchýliť. V zmysle tohto zákonného ust. o vykonanie krvnej skúšky môže
požiadať osoba preverovaná alebo policajný orgán. Zákon nešpecifikuje, že ide o oprávnenie len
preverovanej osoby alebo len policajného orgánu. V priebehu celého konania však nebolo preukázané,
že žaloba bol policajným orgánom požiadaný o vykonanie krvnej skúšky a tejto sa on odmietol podrobiť,
resp. lekárskemu vyšetreniu podľa § 5 ods. 4 zák.č. 219/1996 Z.z.. Skutková podstata § 22 ods. 1 písm.
a) Zákona o priestupkoch nehovorí len o odmietnutí vyšetrenia dychovou skúškou, ale zároveň musí
dôjsť aj k odmietnutiu krvnej skúšky a odmietnutiu určenia stavu opilosti lekárom podľa cit. ustanovenia.
Z týchto dôvodov žiadal napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové správne rozhodnutie zrušiť a vec
vrátiť na ďalšie konanie. Uplatnil si náhradu trov konania.

Žalovaný sa k veci vyjadril podaním zo dňa 14.06.2012. Zotrval na skutkových zisteniach a právnych
záveroch uvedených v napadnutom rozhodnutí a navrhol, aby súd konanie zastavil, keďže žaloba bola
podaná oneskorene. Rozhodnutie žalovaného bolo žalobcovi doručené dňa 07.03.2012 a žaloba bola
podaná dňa 09.05.2012. Okrem toho považoval žalobné námietky za neopodstatnené, nespôsobilé
spochybniť zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu
podľa § 247 a nasl. O.s.p., pričom zistil, že postup pred vydaním napadnutého rozhodnutia i samotné
napadnuté rozhodnutie žalovaného je zákonné a preto ho podľa § 250j ods. 1 O.s.p. potvrdil z týchto
dôvodov:

Žaloba na Krajský súd v Žiline bola podaná elektronicky so zaručeným elektronickým podpisom dňa
07.05.2012. Rozhodnutie žalovaného bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu dňa 07.03.2012.
Krajský súd v Žiline konštatuje, že žaloba bola podaná v zákonnej lehote podľa § 250b ods. 1 O.s.p.. Z
týchto dôvodov súd pristúpil k meritórnemu preskúmaniu žaloby.

Zo správneho spisu tá skutočnosť, že žalobca sa odmietol podrobiť dychovej skúške na zistenie alkoholu
v krvi, vyplýva z listinných dôkazov: správa o výsledku objasňovania priestupku proti bezpečnosti a
plynulosti cestnej premávky zo dňa 30.06.2010, z úradného záznamu č.p.: ORP-P-648/OPP-10-2010



zo dňa 30.06.2010, podpísaného ppráp. O. G. a stržm. Z. A. a z úradného záznamu z vyťaženia zo dňa
30.06.2010, poznačeného ppráp. O. G.. Uvedenú skutočnosť žalobca ani nenamietal a nerozporoval.

Zo správy o výsledku objasňovania priestupku ďalej vyplýva, že vodič vozidla - žalobca bol poučený o
spôsobe vykonania dychovej skúšky elektronickým prístrojom, o práve požiadať o odber krvi a následne
bol upozornený, že náklady za vykonaný odber krvi na jeho žiadosť bude hradiť z vlastných prostriedkov.
Odber krvi nežiadal. Na správe o výsledku objasňovania sa nachádza podpis žalobcu - žalobca uvedené
nespochybnil. V správe sa žalobca vyjadril, že po Ul. V. sa pohyboval na bicykli po chodníku a nie po
cestnej komunikácii. Nevidí dôvod dychovej skúšky.

Podľa § 3 ods. 2 písm. c) zák.č. 8/2009 Z.z. v znení ku dňu 30.06.2010 účastník cestnej premávky je
ďalej povinný

a) správať sa disciplinovane a ohľaduplne tak, aby neohrozil bezpečnosť alebo plynulosť cestnej
premávky, pritom je povinný prispôsobiť svoje správanie najmä stavebnému, dopravno-technickému
stavu cesty, situácii v cestnej premávke, poveternostným podmienkam a svojim schopnostiam,

b) poslúchnuť pokyn vyplývajúci z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia,

c) poslúchnuť pokyn, výzvu alebo príkaz policajta súvisiaci s výkonom jeho oprávnení pri dohľade nad
bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky, strpieť výkon jeho oprávnení, ako aj pokyny iných osôb,
ktoré na to oprávňuje tento zákon alebo osobitný predpis. 5).

Podľa § 22 ods. 1 písm. a) zák.č. 372/1990 Zb. v znení ku dňu 30.06.2010 priestupku proti bezpečnosti
a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto ako vodič vozidla sa odmietne podrobiť vyšetreniu na
zistenie požitia alkoholu alebo inej návykovej látky spôsobom ustanoveným osobitným predpisom, 3a)
hoci by také vyšetrenie nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie.

3a) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 219/1996 Z.z. o ochrane pred zneužívaním
alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb.

Podľa § 22 ods. 2 písm. a) cit. zákona za priestupok podľa odseku 1písm. a) až c) sa uloží pokuta od
300 eur do 1 300 eur a zákaz činnosti od jedného roku do piatich rokov.

Podľa § 5 ods. 1 zák.č. 219/1996 Z.z. v znení ku dňu 30.06.2010 Príslušníci Policajného zboru, Vojenskej
polície, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky, Železničnej polície Slovenskej republiky,
Zboru ozbrojenej ochrany letísk a zamestnanci obecnej a mestskej polície (ďalej len \"policajný orgán\")
sú oprávnení v rámci svojej pôsobnosti vyzvať osoby uvedené v § 4 ods. 1 na vyšetrenie na zistenie
alkoholu alebo iných návykových látok.

Podľa § 5 ods. 4 cit.zák. vyšetrenie na zistenie alkoholu sa vykonáva dychovou skúškou prístrojom,
ktorým sa určí objemové percento alkoholu v krvi. Ak sa osoba odmietne podrobiť takému vyšetreniu,
možno na požiadanie vykonať lekárske vyšetrenie odberom a vyšetrením krvi alebo iného biologického
materiálu. Ak osoba odmieta takéto lekárske vyšetrenie, 6) stupeň opilosti určí lekár podľa medicínskych
klinických príznakov.

Krajský súd v Žiline konštatuje, že námietky žalobcu uvedené v žalobe nie sú dôvodné. Čo sa týka
námietky, že nebola naplnená skutková podstata podľa § 22 ods. 1 písm. a) zák.č. 372/1990 Zb.,
pretože podľa názoru žalobcu skutková podstata je naplnená len vtedy, ak dôjde k odmietnutiu vyšetrenia
dychovou skúškou a zároveň aj odmietnutiu krvnej skúšky a odmietnutiu určenia stavu opilosti lekárom
podľa § 5 ods. 4 zák.č. 219/1996 Z.z., krajský súdu uvádza, že tento právny názor žalobcu nie je správny.
Hypotézou tejto skutkovej podstaty je, že vodič vozidla sa odmietne podrobiť vyšetreniu na zistenie
požitia alkoholu alebo inej návykovej látky spôsobom ustanoveným osobitným predpisom, 3a. Aby bola
táto hypotéza naplnená, je potrebné, aby došlo k odmietnutiu vyšetrenia na zistenie alkoholu alebo
inej návykovej látky, ktoré vyšetrenie bolo vykonávané spôsobom ustanoveným osobitným predpisom.



Tento spôsob podľa legislatívnej poznámky pod 3a) stanovuje zák.č. 219/1996 Z.z.. Z § 5 ods. 4
cit. zákona vyplýva, že prioritne sa vykonáva vyšetrenie na zistenie alkoholu dychovou skúškou -
prístrojom, ktorým sa zistí objemové percento alkoholu v krvi. Až následne, ak sa osoba odmietne
podrobiť takémuto vyšetreniu, možno na požiadanie vykonať lekárske vyšetrenie odberom a vyšetrením
krvi alebo iného biologického materiálu. Ak teda policajná hliadka postupovala spôsobom, že vyzvala
žalobcu na vykonanie dychovej skúšky prístrojom na určenie objemového percenta alkoholu v krvi, a
žalobca odmietol toto vyšetrenie dychovou skúškou vykonať, čo v danom prípade nie je sporné, už
týmto jeho konaním došlo k naplneniu skutkovej podstaty § 22 ods. 1 písm. a) Zákona o priestupkoch.
Bez ohľadu na ďalšie možnosti vyšetrenia alkoholu v krvi (lekárske vyšetrenie odberom a vyšetrením
krvi alebo iného biologického materiálu alebo určenie stupňa opilosti lekárom podľa medicínskych
klinických príznakov), samotné odmietnutie vykonania dychovej skúšky je už odmietnutie  podľa §
22 ods. 1 písm. a) Priestupkového zákona. Inak povedané, stačí, keď sa žalobca odmietol podrobiť
dychovej skúške, je naplnená skutková podstata § 22 ods. 1 písm. a) Zákona o priestupkoch, pretože
aj toto vyšetrenie je vyšetrenie na zistenie alkoholu v krvi a to dokonca vyšetrenie prioritné. Na
tom nič nemení možnosť požiadať (či už zo strany vyšetrovaného alebo policajta) vykonať lekárske
vyšetrenie odberom krvi alebo možnosť určenia stupňa opilosti lekárom podľa medicínskych klinických
príznakov. Ak chcel žalobca preukázať, že nepožíval alkoholické nápoje iným spôsobom ako dychovou
skúškou, a to napríklad lekárskym vyšetrením odberom krvi, mal možnosť o toto požiadať, avšak aj táto
skutočnosť, ak by k nej došlo, nemenila by nič na naplnení skutkovej podstaty § 22 ods. 1 písm. a)
Zákona o priestupkoch, pretože sa predtým odmietol podrobiť dychovej skúške. V tejto súvislosti súd
dáva do pozornosti, že žalobca nesprávne uvádza znenie  tejto skutkovej podstaty tak , že „odmietne
sa podrobiť lekárskemu vyšetreniu na zistenie požitia alkoholu alebo inej návykovej látky spôsobom
ustanoveným osobitným predpisom, 3a“. Ak by v Priestupkovom zákone bola takáto formulácia, potom
pre jej naplnenie by skutočne bolo potrebné odmietnuť lekárske vyšetrenie. Avšak právo preto, že takáto
formulácia neexistuje, nebolo potrebné odmietnuť aj lekárske vyšetrenie.  Z týchto dôvodov je táto
žalobná námietka nedôvodná.

Namietanie nesprávneho výkladu legislatívnej poznámky 3a) uvedenej v § 22 ods. 1 písm. a) Zákona o
priestupkoch je taktiež nedôvodné. Táto námietka ani nemohla mať vplyv na nezákonnosť napadnutého
rozhodnutia, pretože správny orgán vychádzal z tejto poznámky a aplikoval na spôsob vyšetrenia
zistenia požitia alkoholu zákon, na ktorý táto poznámka odkazovala - zák.č. 219/1996 Z.z.. Ak teda
žalobca poukazoval na to, že táto poznámka je záväzná a je súčasťou právneho predpisu, kým správny
orgán uvádzal, že má len informatívnu hodnotu a nie je súčasťou právneho predpisu, výsledok pri oboch
výkladoch je rovnaký  použitie špeciálneho zákona na pri samotný spôsob vyšetrenia zistenia požitia
alkoholu - z.č. 219/1996 Z.z.. V tejto súvislosti krajský súd uvádza, že tzv. legislatívne poznámky nie sú
súčasťou legislatívneho textu, ale aplikačné orgány z nich vychádzajú ako z návodu na to, ktorý predpis
je potrebné použiť. Správny orgán, vychádzajúc z poznámky 3a), správne aplikoval zák.č. 219/1996 Z.z.
a to konkrétne § 5 ods. 4 cit. zákona.

Námietka, že žalobca nebol zo strany policajtov vyzvaný na vykonanie krvnej skúšky a preto sa
tejto neodmietol podrobiť, a preto nie je naplnená skutková podstata § 22 ods. 1 písm. a) Zákona o
priestupkoch, súvisí s námietkou prvou v poradí. Bolo preukázané, že žalobca odmietol vykonať dychovú
skúšku. Už toto je naplnením uvedenej skutkovej podstaty. Je preto irelevantné, či bol žalobca vyzvaný
správnym orgánom na vykonanie aj krvnej skúšky. Ak ho správny orgán nevyzval na krvnú skúšku, mal
sa žiadať samotný žalobca (ust. § 5 ods. 4 zák.č. 219/1996 Z.z. mu to umožňuje). Aj keby bola vykonaná
krvná skúška (či už na návrh žalobcu alebo na výzvu správneho orgánu), alebo aj keby sa žalobca
odmietol krvnej skúške podrobiť, ak by ho na ňu správny orgán vyzval, v každom prípade skutková
podstata priestupku bola naplnená už samotným odmietnutím dychovej skúšky.

Z týchto dôvodov krajský súd vyhodnotil námietky žalobcu ako nedôvodné a žalobu ako nedôvodnú
zamietol.

O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1, 1. veta O.s.p. a contrario. Žalobca v konaní
úspech nemal, preto nemá právo na náhradu trov konania a preto mu súd náhradu trov nepriznal.



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší
súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Žiline písomne v dvoch
vyhotoveniach.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde a aby každý účastník konania dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník
konania nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované,
je potrebné ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,
nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol
riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa
postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne
obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil
vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy (ustanovenie sa nepoužije v
konaniach podľa § 120 ods. 2), ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,



c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}