Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43CoSr/4/2018 z 25. 7. 2018
Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 25. júla 2018, sp. zn. 43CoSr/4/2018, ECLI:SK:KSBB:2018:6617211466.1
Krajský súd Banská Bystrica | 43CoSr/4/2018 | ECLI:SK:KSBB:2018:6617211466.1 | 2018-07-25 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné
Citované ustanovenia: zákon č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/36d276d1-daf9-40ef-817a-603546b66d43
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:6617211466.1

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43CoSr/4/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6617211466
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6617211466.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Drahomíry Dibdiakovej, členiek senátu JUDr. Evy Kmeťovej a JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. v právnej
veci žalobcu J. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. D. XXX/X, XXX XX I., zast. JUDr. Elenou Matulovou,
advokátkou, so sídlom Železničná 287/9, 987 01 Poltár proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., so
sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o
odvolaní žalovaného proti rozhodnutiu Okresného súdu Lučenec č.k. 13Csr/3/2017-125 zo dňa 15.
januára 2018 takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie Okresného súdu Lučenec č.k. 13Csr/3/2017-125 zo dňa 15. januára 2018 z r u š u j e a
vec v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozhodnutím zrušil súd prvej inštancie rozsudok rozhodcovského súdu Stály
rozhodcovský súd zriadený pri Asociácii pre arbitráž so sídlom Vansovej 2, 811 03  Bratislava pod
sp.zn. SRSAspA 15273/16 zo dňa 22.06.2017 a žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania proti
žalovanému.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že rozhodcovský rozsudok bol žalobcovi doručený dňa 10.07.2017,
pričom žalobu podal na súd v rámci plynutia 3-mesačnej lehoty podľa § 46 ods.1 zák. č. 335/2014 Z.z.
o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (ďalej zákona o SRK), t.j. včas. Žalobca sa domáhal zrušenia
rozhodcovského rozsudku z dôvodov uvedených v § 45 ods.1 písm. e),g),j) a l), pričom podľa § 45 ods.3
cit. zák. súd ex offo skúmal aj dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa ods.1 písm. c), e) a i)
až l) cit. zák.. Preskúmaním rozhodcovskej zmluvy z priloženého rozhodcovského spisu vyžiadaného z
rozhodcovského súdu súd prvej inštancie zistil, že rozhodcovská zmluva je uzatvorená medzi stranami
sporu ako osobitný právny úkon na samostatnom liste a netvorí súčasť zmluvy o úvere. Obsahuje štyri
články, ktoré dostatočne zrozumiteľne zakotvujú základné náležitosti rozhodcovskej zmluvy podľa § 4
zák. č. 244/2002 Z.z. Veriteľ v zmluve vyhlásil, že jej uzatvorenie nie je podmienkou uzatvorenia a
vykonania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a dlžník nie je povinný žalob tejto rozhodcovskej zmluvy od
veriteľa prijať, o čom bol jasne a zrozumiteľne informovaný. Dlžník mal preto možnosť oboznámiť sa s
predmetnou rozhodcovskou zmluvou a túto nepodpísať. Zároveň bol podľa čl. II. a III. rozhodcovskej
zmluvy poučený o alternatívnej možnosti riešenia sporov vzniknutých zo spotrebiteľskej zmluvy, a
to v rozhodcovskom alebo súdnom konaní. Zároveň bolo v rozhodcovskej zmluve dohodnuté, že
rozhodujúcim súdom na účely tejto zmluvy sa rozumie Stály rozhodcovský súd so sídlom Karloveské
rameno 8, Bratislava, zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. s tým istým sídlom.

3. Napriek tomu, že rozhodcovská zmluva bola uzavretá na formulárovom tlačive, žalobca v konaní
nepreukázal, že by v negociačnom procese chcel žalovaným predložený návrh rozhodcovskej zmluvy
zmeniť. Navyše, samotná rozhodcovská zmluva v čl. I. zrozumiteľne dáva dlžníkovi na výber jej
uzatvorenie, resp. neuzatvorenie bez akejkoľvek nadväznosti na úverovú zmluvu. Žalobca v postavení



spotrebiteľa mal preto právo od rozhodcovskej zmluvy v lehote 10 dní odstúpiť. Na tejto skutočnosti
nič nemení to, že vzdialenosť rozhodcovského súdu od miesta bydliska ako žalobcom tvrdený dôvod
neplatnosti rozhodcovskej zmluvy bol pre neho ako spotrebiteľa nevýhodný, pretože rozhodcovské
konanie je v zásade konaním písomným, pri ktorom vzdialenosť rozhodcovského súdu od miesta
bydliska nie je sama o sebe znevýhodnením v neprospech spotrebiteľa. Dospel preto k záveru, že v čase
uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy neexistoval žiaden dôvod, pre ktorý by táto zmluva bola zmluvou
neplatnou.

4. K otázke výberu rozhodcovského súdu súd prvej inštancie uviedol, že žalobca namietal ako dôvod
zrušenia rozhodcovského súdu výslovne porušenie písm. g) zákona o SRK, pričom z obsahu jeho
podania je zrejmé, že poukazuje aj na porušenie § 45 ods.1 písm. d) tohto zákona. Žalobca uviedol, že
dňa 14.09.2016 zaslal rozhodcovskému súdu žalobnú odpoveď, v ktorej vzniesol námietku nedostatku
právomoci rozhodcovského súdu vo veci rozhodnúť z toho dôvodu, že žalovaný v prejednávanej
veci nezaslal žalobcovi v prejednávanej veci, ktorý mal v rozhodcovskom konaní opačné postavenie,
výzvu na označenie rozhodcovského súdu podľa § 73 ods.8 zák. č. 335/2014 Z.z.. Preskúmaním
rozhodcovského spisu súd prvej inštancie zistil, že zo strany žalovaného v tejto veci bolo doručené
žalobcovi v tejto veci len oznámenie o výbere Stáleho rozhodcovského súdu a zo strany žalovaného
bolo predložené rozhodnutie o ustanovení rozhodcu s tým, že žalobca v tejto veci mal právo výberu
Stáleho rozhodcovského súdu, resp. mohol odmietnuť riešenie sporov v rámci rozhodcovského konania
v stanovenej lehote, čo žalobca nemohol využiť.

5. V rozhodcovskom spise sa nenachádza žiaden dôkaz o tom, že by bola J. H. adresovaná
v rozhodcovskom konaní výzva obsahujúca jej právo výberu Stáleho rozhodcovského súdu alebo
odmietnutia riešenia sporov alebo že by sa bola do jej dispozičnej sféry dostala, resp. že by jej bola
doručovaná. Súd prvej inštancie tak dospel k záveru, že rozhodcovský súd, ktorý vo veci konal a
rozhodol, nebol ustanovený v súlade so zákonom.

6. Tento nedostatok žalovaný v súdnom konaní nepoprel a súdu nepredložil žiaden dôkaz o
tom, že by žalobca ako spotrebiteľ mal možnosť rozhodnúť o výbere rozhodcovského súdu, resp.
rozhodcovské konanie odmietnuť. V rozhodcovskom spise sa nachádza len oznámenie o výbere
Stáleho rozhodcovského súdu bez dátumu a bez toho, že by bolo toto podanie žalobcovi doručené,
pričom nebolo preukázané, že by bola žalobcovi pred týmto oznámením odoslaná žalovaným výzva.
Táto skutočnosť je preto podľa názoru súdu prvej inštancie sama o sebe dôvodom pre zrušenie
rozhodcovského rozsudku z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu, keďže rozhodcovský
súd neskúmal prioritne skutkové okolnosti, na základe ktorých mala byť založená jeho právomoc a bez
ďalšieho v spore rozhodol. Úlohou rozhodcovského súdu bude preto ustáliť svoju právomoc.

7. K dôvodom zrušenia rozhodcovského rozsudku s odkazom na § 45 ods.1 písm. i) Zákona
o SRK súd prvej inštancie uviedol, že rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami
všeobecných záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, keď nesprávne právne
posúdil rozhodcovskú zmluvu v spojení s § 75 ods.8 cit. zák. a otázku výberu rozhodcovského súdu,
resp. odmietnutia konania pred ním.

8. K dôvodom zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa § 45 ods.1 písm. j) cit. zák. súd prvej inštancie
uviedol, že rozhodcovské rozhodnutie zaviazalo účastníka na peňažné plnenie, preto mu nebolo
zrejmé, v čom videl žalobca nemožnosť alebo nedovolenosť takéhoto plnenia, prípadne jeho rozpor s
dobrými mravmi. Zaplatenie peňažného plnenia dlžníkom veriteľovi nie je možné považovať za plnenie
nedovolené alebo nemožné a plnenie dlhu nie je konaním v rozpore s dobrými mravmi za predpokladu,
že je urobené na základe určitého právneho úkonu. Súd prvej inštancie preto tento dôvod uvedený
žalobcom v žalobe nepovažoval za dôvod pre zrušenie rozsudku.

9. Pokiaľ ide o dôvod zrušenia rozsudku s poukazom na § 45 ods.1 písm. l) cit. zák., súd prvej
inštancie uviedol, že rozhodcovský súd na základe nesprávneho právneho posúdenia obsahu úverovej
zmluvy rozhodol v neprospech spotrebiteľa porušením jeho práv na ochranu, keď žalobe žalobcu v
rozhodcovskom konaní vyhovel a nesprávne právne posúdil rozhodcovskú zmluvu s poukazom na
zákonné znenie § 73 ods.8 cit. zák.



10. K dôvodom zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa § 45 ods.1 písm. c) a k) cit. zák. uviedol,
že v súlade s § 45 ods.3 Zákona o SRK súd v konaní o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku
preskúmal, či sú dôvody na jeho zrušenie podľa ods.1 písm. c) a k) ex offo napriek tomu, že ich
žalobca nenamietal. Zistil, že v rozhodcovskom konaní bola prejednaná vec, ktorú rozhodcovská zmluva
predvídala, pričom nie je možné konštatovať, že by rozhodcovské konanie bolo v rozpore s verejným
poriadkom. Takéto dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku preto súd prvej inštancie nezistil.

11. K otázke správnosti výpočtu RPMN vo vzťahu k § 45 ods.1 písm. g),i) a l) cit. zák. súd prvej
inštancie uviedol, že z obsahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že veriteľ poskytol spotrebiteľovi
úver vo výške 500,- Eur, pričom sa zaviazal zaplatiť celkové náklady spojené s úverom vo výške
484,- Eur, teda spolu vrátiť čiastku 984,- Eur. Celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom sú tvorené úrokom vo výške 39,15% ročne, čo predstavuje kapitalizovanú sumu 195,75 Eur
a administratívnych nákladov na vypracovanie uzatvorenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo výške
288,25 Eur. Spotrebiteľ sa zaviazal zaplatiť celkovú sumu 984,- Eur do 26.03.2015 na účet veriteľa,
pričom tento dátum je dátumom, do ktorého zmluvný vzťah trval a zároveň termínom konečnej splatnosti.

12. Z uvedeného dôvodu preto nebolo preukázané, že by mal spotrebiteľ uhrádzať dlh v splátkach, v
dôsledku čoho je za dátum splatnosti poskytnutého úveru potrebné považovať deň 26.03.2015, keďže
z listinných dôkazov nevyplýva, že by dohoda medzi veriteľom a spotrebiteľom ohľadom splatnosti bola
iná.

13. Úverová zmluva bola podpísaná 04.04.2014 a celková splatnosť bola dohodnutá do 26.03.2015, z
čoho vyplýva, že peňažné prostriedky boli poskytnuté na obdobie cca jedného roka. RPMN uvádzaná v
zmluve predstavuje 96,80%, z čoho vyplýva, že veriteľ požadoval za poskytnutie peňažných prostriedkov
na obdobie jedného roka odplatu v úrokoch, ako aj poplatkoch vo výške takmer 100% poskytnutej čiastky.
Takúto vysokú mieru nákladov posúdil súd ako neprimerane vysokú a za rozpornú s dobrými mravmi.
Toto posúdenie úveru však nepovažoval za dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku, pretože k
jeho zrušeniu došlo už z dôvodu porušenia procesných predpisov, aj keď by pri následnom posudzovaní
veci, ak by rozhodcovský súd dospel k názoru, že má právomoc vec prejednať a rozhodnúť, bolo by
potrebné výškou RPMN, ako aj úrokovej sadzby sa vysporiadať.

14. Súd prvej inštancie rozhodcovský rozsudok zrušil z dôvodu, že neboli splnené podľa § 47 ods.1
zák.č. 335/2014 Z.z. o SRK zákonné predpoklady na jeho vydanie.

15. Proti rozhodnutiu súdu podal žalovaný odvolanie. Uviedol v ňom, že v sporovom konaní došlo k
vade uvedenej v § 365 ods.1 písm. f) a h) CSP, keď súd dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, preto jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. V odvolaní poukázal na obsah zmluvy o úvere, ktorú uzatvoril dňa 04.04.2014 pod č. XXXXXXXXX,
v ktorej sa žalobca ako spotrebiteľ zaviazal zaplatiť celkovú čiastku 984,- Eur, ak nie je dohodnuté inak,
do 26.03.2015 na úver špecifikovaný vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru
alebo v hotovosti mandatárovi, čím bol zároveň určený aj termín konečnej splatnosti spotrebiteľského
úveru. Žalobca sa tak v zmluve o úvere zaviazal k úhrade len jednej splátky vo výške 984,- Eur. Zároveň
v deň uzatvorenia zmluvy požiadal o možnosť využitia splátkového kalendára - Dohody o plnení v
splátkach, ktorú podpísal a zaviazal sa v nej splatiť dlh v 12 mesačných splátkach po 82,- Eur vždy k
26. kalendárnemu dňu v mesiaci. Žalobca tiež vzal na vedomie, že výška RPMN sa vypočítala podľa
Zákona o spotrebiteľských úveroch a vzorca, ktorý je uvedený vo všeobecných podmienkach poskytnutia
spotrebiteľského úveru a je vo výške 304,10 %. Dohoda o splátkach oprávňuje spotrebiteľa plniť v
splátkach a nie jednorázovo tak, ako bolo dohodnuté v zmluve o úvere, na základe ktorých vzrastá
aj RPMN. Znamená to, že výška RPMN 96,80% stanovená v zmluve o úvere je hodnota vypočítaná
pre prípad splatenia úveru v jednej splátke, pričom RPMN vo výške 304,10 % dohodnutá v dohode
predstavuje RPMN vypočítanú v prípade, ak spotrebiteľ požiadal o plnenie v splátkach tak, ako je tomu
v prejednávanej veci.

16. V čase uzatvorenia tejto zmluvy nebola zákonom obmedzená maximálna prípustná výška úrokov za
poskytnutie peňažných prostriedkov, preto je potrebné vychádzať len z ust. § 53 ods.6 OZ, podľa ktorého
nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské
úvery v obdobných prípadoch. Pre zistenie obvyklého úroku je preto nutné zistiť, aká výška úrokov
bola požadovaná obdobnými podnikateľskými subjektmi v prípade zmlúv o krátkodobej pôžičke a úvere



v určitom období. Ani poplatok za poskytnutie úveru nebol podľa žalovaného neprimerane vysoký
vzhľadom na riziko podnikania a pokiaľ ide o jeho výšku, tento v čase uzatvorenia zmluvy o úvere
dlžníkovi vyhovoval, keďže voči nej nenamietal. Bolo preto na dobrovoľnom rozhodnutí dlžníka, či
podmienky stanovené v úverovej zmluve prijme alebo nie. Od zmluvy o úvere mal možnosť odstúpiť
do 14 kalendárnych dní od jej uzavretia, ktoré právo nevyužil, z čoho vyplýva, že s obsahom zmluvy o
úvere a s podmienkami jeho poskytnutia súhlasil. Dlžník od začiatku vedel, že poplatok, o ktorý sa úver
zvýši je v konkrétnej výške, hodnotu ktorého si mohol ako protiplnenie posúdiť a zistiť, aká je vlastne
skutočná cena úveru. Žalovaný mal za to, že výška odplaty za poskytnutý úver bola rozhodcovským
súdom zohľadnená a priznaná v súlade s platnými právnymi predpismi. Navrhol preto, aby odvolací súd
rozhodnutie súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

17. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril právny zástupca žalobcu podaním doručeným súdu dňa
14.03.2018. Uviedol v ňom, že žalobu podal z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, porušenia
zásad rovnosti účastníkov rozhodcovského konania, porušenia všeobecných predpisov na ochranu práv
spotrebiteľa a z dôvodu, že rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

18. Žalobca tvrdil, že na základe výzvy doručenej mu dňa 14.09.2016 zaslal rozhodcovskému
súdu odpoveď, kde vzniesol námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu vec rozhodnúť
z dôvodu, že mu nebola doručená výzva na označenie rozhodcovského súdu a jej doručenie ani v
konaní žalovaný nepreukázal. V rozhodcovskom spise sa nachádza len oznámenie o výbere Stáleho
rozhodcovského súdu, čo bolo dôvodom, prečo súd prvej inštancie rozhodcovský rozsudok zrušil.
Nesprávnym procesným postupom rozhodcovského súdu, ktorý neskúmal okolnosti, na základe ktorých
mala byť založená jeho právomoc a bez ďalšieho rozhodol v spore rozhodcovským rozsudkom, došlo
k porušeniu práv žalobcu v prejednávanej veci.

19. Žalobca v žalobnej odpovedi adresovanej rozhodcovskému súdu namietal aj to, že v zmluve o úvere
nebolo uvedené, ako sa má úver splácať, ani kedy má byť uhradená prvá splátka, pritom zmluva je
zmluvou spotrebiteľskou. Úverová zmluva má preto vady, ktoré spôsobujú, že poskytnutý úver je bez
úrokov sa bez poplatkov, keďže tieto náležitosti predpokladá § 9 ods.2 písm. j) zák. č. 129/2010 Z.z.
účinného v čase uzavretia zmluvy. Nesprávny údaj o RPMN, rovnako ako absentujúca výška, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v akom sa budú splátky priraďovať
k jednotlivým nesplateným zostatkom majú za následok, že  sa z týchto dôvodov považuje poskytnutý
úver za bezúročný a bez poplatkov.

20. Úrok,  ktorý zmluvné strany v zmluve dohodli je neprimerane vysoký a je dohodnutý v rozpore s
dobrými mravmi, pretože aj výška úrokov podľa § 502 Obch. zák. podlieha obmedzeniu, najmä ak ide o
spotrebiteľský vzťah založený formulárovou zmluvou. Žalobca si požičal 500,- Eur a mal vrátiť 984,- Eur,
čo predstavuje takmer 100% poskytnutej sumy. Ročná úroková sadzba úveru bola dohodnutá na 39,15%
ročne, ktorú žalobca považuje za vysokú, a preto za neprijateľnú zmluvnú podmienku, a teda neplatnú,
a to s prihliadnutím na úrokové sadzby obchodných bánk, keď v roku 2014 bol priemerný úrok 12,30%, v
dôsledku čoho je úroková sadzba dohodnutá v úverovej zmluve viac ako o 100% vyššia, ako bol priemer
úrokov u porovnateľných úveroch poskytovaných v tom čase obchodnými bankami spotrebiteľom. Výška
úrokov tak spĺňa podmienky neprijateľnej podmienky zmluvy v zmysle § 53 ods.1 OZ a je v rozpore s
dobrými mravmi.

21. Žalobca tiež tvrdil, že rozhodcovská zmluva bola uzatvorená na začiatku zmluvného vzťahu, kedy
spotrebitelia často pod vplyvom finančnej núdze opomenú zachovať náležitú obozretnosť, preto nemôže
ísť o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku, ak táto bola vopred pripravená a nebolo možné meniť
jej obsah, čo je prípad upravený v § 53 ods.2 OZ.

22. Tvrdil aj to, že rozhodcovský súd ignoroval predpisy určené na ochranu spotrebiteľa, nesprávne zistil
skutkový stav a nesprávne vyhodnotil aj predložené dôkazy. Neskúmal okolnosti, na základe ktorých
mala byť založená jeho právomoc a v spore bez ďalšieho rozhodol rozhodcovským rozsudkom, čím
došlo k porušeniu procesných predpisov. Navrhol preto rozhodnutie súdu prvej inštancie  ako vecne
správne potvrdiť.

23. K vyjadreniu žalobcu zaslal žalovaný vyjadrenie, v ktorom zotrval na svojom tvrdení, že rozhodcovská
zmluva nepredstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože sa nachádza na samostatnom liste



papiera, pričom v prípade žalobcu nešlo o prvú zmluvu o úvere, ktorú so žalovaným uzatvoril, preto nie
je možné hovoriť o jeho nevedomosti a nedostatku skúseností. K podpisu rozhodcovskej zmluvy nebol
žalobca donútený, preto aj s poukazom na rozhodnutia súdov Slovenskej republiky bol toho názoru, že
rozhodcovská zmluva bola uzavretá platne v zmysle § 3 a nasl. zák.č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní.

24. Nesúhlasil s účelovými tvrdeniami žalobcu, že rozhodcovská zmluva nebola uzatvorená v čase
vyššej bdelosti žalobcu, pretože nedostatok opatrnosti spotrebiteľa nespôsobuje absolútnu neplatnosť
právneho úkonu. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Súdneho dvora zo dňa 12.01.2006, C-361/04
vo veci Claude Ruiz-Picasso v. OHIM, podľa ktorého spotrebiteľ vykazuje najvyšší stupeň pozornosti
vo chvíli, keď si pripravuje a realizuje svoj výber medzi rôznymi výrobkami dotknutej kategórie, preto si
by súd nemal brať do úvahy tvrdenie žalobcu. Tým, že zmluvné strany výslovne prejavili vôľu uzatvoriť
rozhodcovskú zmluvu a túto podpísali, došlo k jej individuálnemu dojednaniu, z tohto dôvodu nie je
možné považovať ju za neprijateľnú podmienku.

25. Poprel tvrdenia žalobcu o tom, že mu nebola zaslaná výzva k označeniu rozhodcovského súdu,
keďže mu táto bola zaslaná dňa 14.03.2016 a oznámenie o výbere Stáleho rozhodcovského súdu mu
bolo zaslané dňa 09.05.2016. Navrhol preto rozhodnutie súdu prvej inštancie  zrušiť a priznať mu trovy
konania.

26. K vyjadreniu žalovaného zaslal ďalšie vyjadrenie žalobca, ktoré bolo doručené súdu dňa 06.04.2018
s úplne totožným obsahom, ako vyjadrenie doručené okresnému súdu dňa 16.03.2018.

27. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379, § 380 ods.1 a § 385
ods.1 zák. č. 160/1995 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) bez nariadenia pojednávania,
pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

28. Zo spisového materiálu a z fotokópie časti  rozhodcovského spisu, ktorý si okresný súd vyžiadal
dňa 20.11.2017 z rozhodcovského súdu odvolací súd zistil, že žalobcovi bol dňa 10.07.2016 doručený
rozhodcovský rozsudok sp.zn. SRSAspA 15273/16 zo dňa 22.06.2017, vydaný Stálym rozhodcovským
súdom zriadeným pri Asociácii pre arbitráž so sídlom Vansovej 2, 811 03 Bratislava. Rozhodcovský súd
preskúmal svoju právomoc konať o žalobe žalobcu na začatie rozhodcovského konania s poukazom
na rozhodcovskú doložku a na jej obsah, ako aj na priložené dôkazy k žalobu a napriek žalovaným
vznesenej námietky nedostatku právomoci rozhodcovského súdu konať, vo veci rozhodol. Bol toho
názoru, že zmluvné stany uzatvorili tzv. alternatívnu rozhodcovskú doložku, ktorá nevylučovala jeho
právomoc vec prejednať.

29. Žalobca, ktorý bol v konaní pred rozhodcovským súdom v postavení žalovaného, podal na okresný
súd v stanovenej lehote žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku z viacerých dôvodov a žiadal
zrušiť uvedený rozsudok podľa § 45 ods.1 písm. e),g),j) a l) zák. č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní. Žalobca poprel platnosť rozhodcovskej zmluvy, tvrdil porušenie zásady rovnosti
účastníkov rozhodcovského konania, porušenie všeobecných predpisov na ochranu práv spotrebiteľa a
že rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca v žalobe tvrdil, že na základe
výzvy doručenej mu dňa 14.09.2016 z rozhodcovského súdu zaslala odpoveď, v ktorej vzniesol námietku
nedostatku právomoci rozhodcovského súdu vo veci rozhodnúť z dôvodu, že žalobca v rozhodcovskom
konaní nezaslal žalovanému v rozhodcovskom konaní výzvu na označenie rozhodcovského súdu
podľa § 73 ods.8 Zákona o SRK, podľa ktorého, ak na základe rozhodcovskej zmluvy, ktorá bola
uzavretá pred 01.01.2015 nebola založená právomoc nástupníckeho Stáleho rozhodcovského súdu
podľa § 73 ods.5 cit. zák., spor rozhodne Stály rozhodcovský súd podľa Zákona o SRK, ktorý vyberie
spotrebiteľ, ak rozhodcovské konanie písomne aj bez uvedenia dôvodu neodmietne. Za týmto účelom
bol žalovaný povinný pred podaním žaloby na rozhodcovský súd písomne vyzvať spotrebiteľa, aby
zo zoznamu vedeného ministerstvom označil Stály rozhodcovský súd podľa tohto zákona alebo aby
rozhodcovské konanie odmietol písomným oznámením dodávateľovi a poučiť ho o tom, že inak môže
Stály rozhodcovský súd vybrať sám dodávateľ. Ak spotrebiteľ do 30 dní od doručenia výzvy Stály
rozhodcovský súd neoznačí alebo rozhodcovské konanie neodmietne, vyberie Stály rozhodcovský súd
dodávateľa tak, aby bola zachovaná dostupnosť Stáleho rozhodcovského súdu pre spotrebiteľa podľa §
34 ods.8 a výber Stáleho rozhodcovského súdu oznámi spotrebiteľovi písomne. Podľa poslednej vety cit.
ust. označenie Stáleho rozhodcovského súdu spotrebiteľom alebo jeho výber dodávateľom má účinky



založenia právomoci Stáleho rozhodcovského súdu podľa tohto zákona a odmietnutie rozhodcovského
konania má účinky zániku rozhodcovskej zmluvy uzavretej pred 01.01.2015.

30. Žalobca namietal aj to, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 04.04.2014 a
VOP vystupuje ako spotrebiteľ, ktorému nebanková spoločnosť poskytla úver vo výške 500,- Eur, pričom
zo zmluvy nevyplýva, ako má žalobca úver splácať a ani to, kedy má byť uhradená prvá splátka. Tvrdil
tiež, že šlo o formulárovú zmluvu, v ktorej nemohol nič zmeniť, len ju podpísať. Z rozhodcovskej zmluvy
na prvý pohľad vyplýva, že táto výslovne neurčuje ako jediný orgán, ktorý má právomoc riešiť spory z
úverovej zmluvy rozhodcovský súd, ale dáva možnosť výberu medzi ním a všeobecným súdom, avšak
pri faktickom naplnení podmienky uvedenej v § 53  ods.4 písm. r) OZ, keďže žalobca ako spotrebiteľ
nemal možnosť ovplyvniť jej obsah, predstavuje formálne zakotvenie alternatívneho spôsobu riešenia
sporov neprijateľnú podmienku, pretože spotrebiteľ nemá žiadnu možnosť zvrátiť proces, kedy žalovaný
využije svoje právo podať žalobu na rozhodcovský súd, a nie na súd všeobecný. Podľa názoru žalobcu
je rozhodcovská zmluva absolútne neplatná, preto nemohla byť založená ani právomoc rozhodcovského
súdu vec prejednať a rozhodnúť.

31. Ako ďalší dôvod neprijateľnosti je tzv. geografická neprijateľnosť miesta konania, ktorá sa prejavila
v tom, že miesto bydliska žalobcu od miesta konania rozhodcovského súdu je vzdialené až 250 km, ako
aj to, že rozhodcovská zmluva nebola uzatvorená v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa, ale na začiatku
zmluvného vzťahu pod vplyvnom finančnej núdze.

32. Žalobca tiež namietal, že v zmluve nebola dohoda o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov tak ako to vyplýva z § 9 ods.2 písm. k) zák.č. 129/2010 Z.z. a absentuje aj náležitosť
správneho údaju o RPMN, v dôsledku čoho nemôže byť úverová zmluva úročená a musí byť bez
poplatkov.

33. Navyše úroky dohodnuté pri poskytnutí úveru sú neprimerane vysoké, keď z úverovej zmluvy vyplýva
ročná úroková sadzba 39,15%, čo spôsobuje jej neprijateľnosť a dohodu o úrokoch za neplatnú.

34. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavretej podľa zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov dňa 04.04.2014 vyplýva, že žalovaný poskytol žalobcovi
spotrebiteľský úver, ktorý nebol prvým úverom, keďže z prvej časti zmluvy o spotrebiteľskom úvere
vyplýva, že predchádzajúca zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným mala č. XXXXXXXXX a je
zaznačený aj údaj, že sa jedná o opakovanú zmluvu. Zmluva o úvere uzavretá dňa 04.04.2014 pod č.
XXXXXXXXX založila povinnosť žalovaného poskytnúť žalobcovi úver v sume 500,- Eur, pričom túto
sumu sa zaviazal žalobca vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom vo výške 484,- Eur, celkom čiastku 984,- Eur. Celkové náklady spotrebiteľa spojené so
spotrebiteľským úverom sú tvorené súčtom úroku vo výške 39,15% ročne z poskytnutého úveru, čo
predstavuje sumu vo výške 195,75 Eur a administratívnych nákladov na vypracovanie a uzatvorenie
zmluvy vo výške 288,25 Eur ako administratívny poplatok s tým, že žalobca ako spotrebiteľ sa zaviazal
zaplatiť celkovú čiastku do 26.03.2015 bez konkrétnej dohody splácať túto sumu v splátkach. Žalobca
ako spotrebiteľ vzal na vedomie, že výška RPMN vypočítaná podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch
podľa vzorca uvedeného vo VPPSU je vo výške 96,80% a výška priemernej hodnoty ročnej RPMN
platnej ku dňu podpísania tejto zmluvy je vo výške 44,79%.

35. Z rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej podľa § 3 zák.č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní zo
dňa 04.04.2014 vyplýva, že ju uzavreli zmluvné strany za účelom, že všetky spory, ktoré vzniknú z nej
budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom
rozhodcovskom súde alebo pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak ju podá na všeobecný súd.
V čl. II. bod 3 rozhodcovskej zmluvy, ktorá je uzatvorená na samostatnom liste zmluvné strany dohodli,
že ktorákoľvek zo zmluvných strán môže od tejto zmluvy odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu v lehote 10
dní od jej uzavretia. Odstúpenie od zmluvy musí byť v písomnej forme doručené v tejto lehote druhej
zmluvnej strane. Súčasťou spisového materiálu je aj formulár o štandardných európskych informáciách
o spotrebiteľskom úvere s podrobným výpočtom nákladov spojených so spotrebiteľský úverom podľa
vzorca, o ktorom bol žalobca oboznámený a tento podpísal, rovnako ako podpísal aj informáciu o
RPMN a priemernej RPMN na príslušný spotrebiteľský úver k jeho žiadosti o úver č. XXXXXXXXX dňa
04.04.2014 pri splácaní požičanej sumy 500,- Eur v 12 mesačných splátkach po 82,- Eur.



36. Z oznámenia o výbere Stáleho rozhodcovského súdu, ktoré zaslal žalovaný žalobcovi, doručenie
ktorého v konaní nepoprel vyplýva, že vzhľadom k tomu, že žalobca nevyužil možnosť výberu
Stáleho rozhodcovského súdu a neodmietol ani riešenie sporu v rozhodcovskom konaní podľa výzvy
žalovaného v prejednávanej veci a v stanovenej lehote si svoje právo na výber Stáleho rozhodcovského
súdu neuplatnil, budú všetky spory ohľadom zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX riešené pred Stálym
rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácii pre arbitráž so sídlom Vansovej 2, 811 03  Bratislava.

37. Z pripojeného rozhodcovského spisu, ktorý si vyžiadal súd prvej inštancie a z fotokópie žaloby na
začatie rozhodcovského konania, ako aj z obsahu rozhodcovského rozsudku sp.zn. SRSAspA 15273/16
zo dňa 22.06.2017 vyplýva, že žalovaný priložil k žalobu na začatie konania výzvu na označenie Stáleho
rozhodcovského súdu adresovanú žalobcovi v tejto veci s potvrdením o podaní zásielky na poštu, ktorá
však súčasťou fotokópií rozhodcovského spisu, ako ani doklad o jej odosielaní adresátovi nie je. Prílohou
žalobu bolo aj Oznámenia o výbere Stáleho rozhodcovského súdu, ktoré zaslal žalovaný žalobcovi,
doručenie ktorého žalobca nepoprel. Žalobcovi bola formou uznesenia zo dňa 09.09.2016 doručená aj
výzva na žalobnú odpoveď, a to dňa 14.09.2016. Žalobca na ňu reagoval podaním zo dňa 30.09.2016,
ktoré bolo doručené rozhodcovskému súdu dňa 04.10.2016.

38. Podľa § 73 ods.3 zák. č. 335/2014 Z.z. prechodných ustanovení o spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní v znení platnom ku dňu 29.01.2015 (ďalej zákon o SRK), ak nie je ďalej ustanovené inak,
ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské
konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom 2015. Právne účinky úkonov,
ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred 1. januárom 2015, zostávajú zachované.

39. Podľa § 73 ods.3 zákona o SRK sa rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa
spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.

40. Podľa § 73 ods.3 zákona o SRK na základe rozhodcovskej zmluvy uzavretej pred 1. januárom 2015
môže spor spĺňajúci podmienky podľa tohto zákona po 1. januári 2015 rozhodovať len rozhodca v konaní
pred stálym rozhodcovským súdom, ktorí spĺňajú podmienky podľa tohto zákona.

41. Podľa § 73 ods.5  zákona o SRK rozhodcovská zmluva medzi spotrebiteľom a dodávateľom
uzavretá pred 1. januárom 2015 odkazujúca na rozhodovanie pred stálym rozhodcovským súdom podľa
predpisov účinných do 31. decembra 2014 zakladá právomoc stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
podľa tohto zákona, ak bol zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu podľa predpisov účinných do 31.
decembra 2014 v čase podávania žiadosti členom zriaďovateľa stáleho rozhodcovského súdu podľa
tohto zákona. Členmi zriaďovateľa nástupníckeho stáleho rozhodcovského súdu musia byť v čase
podávania žiadosti aspoň traja zriaďovatelia stálych rozhodcovských súdov, ktorí vykonávali činnosť
aspoň 24 mesiacov pred účinnosťou tohto zákona, ak nejde o zriaďovateľa, ktorý má podľa osobitného
predpisu povinnosť zriadiť a na vlastné náklady udržiavať stály rozhodcovský súd.

42. Podľa § 73 ods.8 cit. zák., ak na základe rozhodcovskej zmluvy uzavretej pred 1. januárom 2015
nie je založená právomoc nástupníckeho stáleho rozhodcovského súdu podľa odseku 5, bude spor
rozhodovať stály rozhodcovský súd podľa tohto zákona, ktorý vyberie spotrebiteľ, ak rozhodcovské
konanie písomne aj bez uvedenia dôvodu neodmietne; na tento účel dodávateľ pred podaním žaloby
písomne vyzve spotrebiteľa, aby zo zoznamu vedeného ministerstvom označil stály rozhodcovský súd
podľa tohto zákona alebo aby rozhodcovské konanie odmietol písomným oznámením dodávateľovi,
a poučí ho o tom, že inak môže stály rozhodcovský súd vybrať dodávateľ. Ak spotrebiteľ do 30
dní od doručenia výzvy stály rozhodcovský súd neoznačí alebo rozhodcovské konanie neodmietne,
vyberie stály rozhodcovský súd dodávateľ tak, aby bola zachovaná dostupnosť stáleho rozhodcovského
súdu pre spotrebiteľa podľa § 34 ods. 8, a výber stáleho rozhodcovského súdu oznámi dodávateľ
spotrebiteľovi písomne; lehota spotrebiteľovi nezačne plynúť skôr, ako spotrebiteľ bude môcť označiť
stály rozhodcovský súd z aspoň dvoch stálych rozhodcovských súdov zapísaných v zozname stálych
rozhodcovských súdov. Označenie stáleho rozhodcovského súdu spotrebiteľom alebo jeho výber
dodávateľom má účinky založenia právomoci stáleho rozhodcovského súdu podľa tohto zákona
a odmietnutie rozhodcovského konania má účinky zániku rozhodcovskej zmluvy uzavretej pred 1.
januárom 2015.



43. Podľa § 21 ods.4 zák.č. 244/2002 Z.z. v znení platnom ku dňu 29.01.2015 rozhodcovský súd je
oprávnený rozhodnúť o svojej právomoci vrátane námietok týkajúcich sa existencie alebo platnosti
rozhodcovskej zmluvy. Ak dospeje k záveru, že nemá právomoc rozhodovať vo veci samej, uznesením
rozhodcovské konanie zastaví.

44. Podľa § 3 ods. 1 cit. zák. v znení platnom ku dňu 31.12.2014  je rozhodcovská zmluva dohoda
medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú
v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

45. Podľa § 4 ods. 1  cit. zák. rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu
rozhodcovskej doložky k zmluve.

46. Podľa ods. 2  cit. ust. rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná
forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými
stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných
telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie
osôb, ktoré ju dohodli.

47. Podľa § 37 ods. 1/  zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej OZ) Právny úkon sa musí
urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

48. Podľa § 40ods. 1/  cit. zák., ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo
dohoda účastníkov, je neplatný.

49. Účelom inštitútu zrušenia rozhodcovského rozsudku je umožniť všeobecnému súdu preskúmať, či
boli splnené základné podmienky na to, aby mohol rozhodcovský súd vec prejednať a o nej rozhodnúť.
Všeobecný súd má tak vo vzťahu k rozhodcovskému konaniu kontrolnú funkciu, na základe čoho aj
zákonodarca taxatívne vymedzil dôvody, na základe ktorých sa účastník rozhodcovského konania môže
na všeobecnom súde domáhať zrušenia ním vydaného rozhodcovského rozsudku. Hoci v súdnom
konaní súd nevykonáva dôkazy bez žalobu (§ 185 ods. 2 CSP), z dôvodu, že súd má prejednávanú vec
aj právne posúdiť a v odôvodnení rozsudku uviesť ako vec právne posúdil (§ 220 ods. 2 CSP), keďže
v danom prípade nešlo o spor, ktorý by vyplýval len z vlastných vzťahov sporových strán, vyžiadal si
okresný súd pre potreby rozhodnutia v danej veci spisový materiál rozhodcovského súdu.

50. Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že žalobca vystupoval pri uzatváraní Zmluvy
o úvere ako fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej
podnikateľskej činnosti, t. j. koná ako spotrebiteľ (§ 52 ods. 4 OZ) a žalovaný pri uzatváraní zmluvy
konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, keďže jedným
z jeho predmetov podnikania podľa údajov v obchodnom registri je poskytovanie úverov z vlastných
zdrojov, t. j. ako dodávateľ podľa § 52 ods. 3 OZ. Okresný súd preto správne posúdil Zmluvu o
úvere, aj keď bola uzavretá s odkazom na § 497 a nasl. Obch. zák. ako zmluvu spotrebiteľskú, ktorá
je upravená v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Predmetom zmluvy bolo dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov žalovaným žalobcovi vo forme úveru, preto sa jedná sa o spotrebiteľský úver, a
teda zmluvu o spotrebiteľskom úvere. V zmysle 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase
jej uzatvorenia zmluva o spotrebiteľskom úvere musela byť písomná a musela obsahovať obligatórne
náležitosti v zmysle 4 ods. 2 cit. zák.

51. Zmluvné strany dohodli na samostatnom liste, ktorý netvorí súčasť zmluvy o úvere, rozhodcovskú
zmluvu podľa § 3 a § 4 zák. č. 244/2002 Z.z. Veriteľ v nej vyhlásil, že jej uzatvorenie nie je
podmienkou uzatvorenia a vykonania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a dlžník nie je povinný návrh
tejto rozhodcovskej zmluvy od neho prijať, o čom bol jasne a zrozumiteľne informovaný. Rozhodcovská
zmluva bola dohodnutá medzi žalobcom a žalovaným individuálne a je platným právnym úkonom, čo
súd prvej inštancie vyhodnotil správne.

52. Vzhľadom k tomu, že sa žalobca v prejednávanej veci dostal do omeškania s úhradou splátok,
žalovaný celý úver zosplatnil a vyzval žalobcu na vrátenie dlžnej sumy. Žalobca žalovanému dlh nesplatil,
preto podal žalovaný na rozhodcovský súd dohodnutý v rozhodcovskej zmluve dňa 04.04.2016 žalobu
na vydanie rozhodcovského rozsudku. Od 01.01.2015 nadobudol účinnosť zákon č. č. 335/2014 Z.z.



o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ktorý v prechodných ustanoveniach upravil rôzne situácie,
okrem iného veriteľovi uložil v § 73 ods.8 zák. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní povinnosť
pred podaním žaloby na rozhodcovský súd písomne vyzvať žalobcu ako spotrebiteľa, aby zo zoznamu
vedeného ministerstvom označil Stály rozhodcovský súd alebo aby rozhodcovské konanie odmietol
písomným oznámením dodávateľovi a poučiť ho o tom, že inak môže Stály rozhodcovský súd vybrať
sám dodávateľ.

53. Z obsahu žaloby a jej príloh označených žalobcom, ktorý má v prejednávanej veci postavenie
žalovaného doručenej rozhodcovskému súdu na vyžiadanie si konajúcim súdom vo fotokópii vyplýva,
že jednou z príloh je aj výzva adresovaná žalobcovi v tejto veci s dokladom o jej podaní na poštu,
obsahujúca náležitosti predpokladané § 78 Zákona o SRK, ktorá sa však v spisovom materiály a ani
v kópiách vyhotovených z rozhodcovského spisu tvoriacich obsah súdneho spisu rovnako, ako ani
doklad o jej odovzdaní na poštovú prepravu nenachádza. Ide pritom o dôkaz, ktorý si rozhodcovský
súd vyhodnotil právne tak, že je dostatočný na založenie jeho právomoci na rozhodnutie o žalobe
žalobcu, ktorý má v prejednávanej veci postavenie žalovaného, a to aj po zohľadnení námietok žalobcu
v prejednávanej veci o tom, že mu žiadna výzva na zvolenie, resp. odmietnutie rozhodcovského súdu
doručená nebola. Stály rozhodcovský súd mal tiež za to, že bydlisko žalovaného v čase zasielania týchto
listín zo strany žalovaného v prejednávanej veci bolo totožné s tým, ktoré žalovaný uviedol žalobcovi pri
uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere a rozhodcovskej zmluvy, a teda I. XXX, XXX XX I., pričom
žalovaný na uvedenej adrese prevzal aj žalobu zaslanú mu zo strany Stáleho rozhodcovského súdu.
Bol preto toho názoru, že jeho právomoc bola založená v súlade so zák. č. 335/2014 Z.z. a je príslušný
na prejednanie a rozhodnutie veci samej.

54. Z ust. § 73 ods. 8 zákona o SRK okrem iného vyplýva, že ak spotrebiteľ do 30 dní od doručenia výzvy
od dodávateľa Stály rozhodcovský súd neoznačí alebo rozhodcovské konanie neodmietne, vyberie Stály
rozhodcovský súd dodávateľa tak, aby bola zachovaná dostupnosť Stáleho rozhodcovského súdu pre
spotrebiteľa podľa § 34 ods.8 zák. o SRK a výber Stáleho rozhodcovského súdu oznámi spotrebiteľovi
písomne. Takéto oznámenie tiež bolo prílohou žaloby podanej na rozhodcovský súd žalovaným aj s
dokladom o jeho odoslaní žalobcovi v prejednávanej veci, pričom jeho doručenie žalobca v tejto veci
nenamietal. Podľa poslednej vety cit. ust. označenie Stáleho rozhodcovského súdu spotrebiteľom alebo
jeho výber dodávateľom má pritom účinky založenia právomoci Stáleho rozhodcovského súdu podľa
tohto zákona a odmietnutie rozhodcovského konania má účinky zániku rozhodcovskej zmluvy uzavretej
pred 01.01.2015.

55. Žalovaný tvrdil, že postupoval pred podaním žaloby v súlade s § 73 ods.8 zákona o SRK a
vyzval žalobcu na označenie Stáleho rozhodcovského súdu alebo na odmietnutie rozhodcovského
konania s tým, že po márnom uplynutí zákonnej lehoty žalobca v rozhodcovskom konaní oznámil
žalovanému výber Stáleho rozhodcovského súdu na prejednanie spotrebiteľského sporu, a to Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž.
56. Vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie zrušil rozhodcovský rozsudok výlučne pre procesné
pochybenie rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc údajne dostatočne neskúmal, keď nezisťoval
doručenie výzvy podľa § 73 ods. 8 zákona o SRK žalobcovi v prejednávanej veci, pričom stačilo vyžiadať
si doplnenie rozhodcovského spisu o prílohy k žalobe doručenej rozhodcovskému súdu žalobcom a
tieto následne posúdiť, nie je rozhodnutie súdu prvej inštancie vecne správne. Ak súd prvej inštancie
rozhodcovský rozsudok zrušil z dôvodu, že neboli splnené podľa § 47 ods.1 zák.č. 335/2014 Z.z. o SRK
zákonné predpoklady na jeho vydanie, rozhodol tak bez náležitého zistenia skutkového stavu predčasne.

57.  Aj keď súd nemá povinnosť nahrádzať dôkaznú aktivitu strán sporu, pokiaľ sa sám rozhodol doplniť
údaje o skutkovom stave o obsah rozhodcovského spisu, nesie zodpovednosť za to, že získa z neho
všetky relevantné skutočnosti, a nielen niektoré z nich. V rozhodcovskom spise, ktorý si súd vyžiadal
z rozhodcovského súdu sa nenachádzal dôkaz o tom, že by bola J. H. adresovaná v rozhodcovskom
konaní výzva obsahujúca jej právo výberu Stáleho rozhodcovského súdu alebo odmietnutia riešenia
sporov, pričom tá skutočnosť, že bola prílohou žaloby a že bola vyhotovená a odoslaná žalobcovi vyplýva
priamo z fotokópie žaloby doručenej žalovaným v prejednávanej veci rozhodcovskému súdu.

58. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že § 73 ods. 8 zákon o SRK neukladá dodávateľovi povinnosť
preukázať doručenie výzvy na označenie stáleho rozhodcovského súdu spotrebiteľovi. Vyplýva z neho
len to, že žalovaný v tejto veci má ako dodávateľ zákonom uloženú povinnosť pred podaním žaloby na



rozhodcovský súd písomne vyzvať spotrebiteľa, aby zo zoznamu vedeného ministerstvom označil stály
rozhodcovský súd alebo aby rozhodcovské konanie odmietol písomným oznámením dodávateľovi. Má
tiež zákonnú povinnosť poučiť ho o tom, že inak môže stály rozhodcovský súd vybrať sám dodávateľ.
Stačí preto, ak žalovaný v prejednávanej veci preukáže, že žalobcovi v prejednávanej veci na jemu
známu adresu výzvu takéhoto obsahu s poučením odoslal. Za to, či sa takáto výzva do  dispozičnej
sféry žalobcu dostala, resp. či jej bola doručená, žalovaný zodpovednosť zákonom uloženú nemá, keďže
zákon o SRK povinnosť doručiť takúto výzvu adresátovi žalovanému neukladá. Podstatné preto je len to,
či výzva podľa § 73 ods. 8 spĺňala zákonom stanovené náležitosti, a to jej písomnú formu, obsahovala
presné označenie a bydlisko adresáta, mala konkrétny obsah s určením povinnosti pre žalobcu, a to,
že ako spotrebiteľ má povinnosť označiť zo zoznamu vedeného ministerstvom stály rozhodcovský súd,
ktorý si zvolí na prejednanie nárokov žalovaného z úverového vzťahu so žalovaným v tejto veci alebo
právo rozhodcovské konanie písomným oznámením dodávateľovi odmietnuť. V každom prípade musí
svoju voľbu oznámiť žalovanému ako dodávateľovi, aby mohol zvoliť ďalší postup. Ak by nebola výzva
ako právny úkon urobená vo forme, ktorú vyžaduje zákon o SRK, bola by podľa § 40ods.1 OZ  neplatným
právnym úkonom.

59.  Z uvedených dôvodov je odvolací súd toho právneho názoru, že súd prvej inštancie dospel k
predčasnému a zároveň nesprávnemu právnemu záveru, keď postup rozhodcovského súdu posúdil ako
nesúladný s ustanoveniami všeobecných záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa,
a preto rozhodcovskú zmluvu a otázku výberu rozhodcovského súdu, resp. odmietnutia konania pred
ním, keď prioritne neskúmal skutkové okolnosti, na základe ktorých mala byť založená jeho právomoc
bez ďalšieho v spore s poukazom na § 75 ods.8 cit. zák. nesprávne posúdil.

60. Z obsahu rozhodcovského spisu, najmä žaloby pritom vyplýva, že jej súčasťou je príloha označená
ako výzva pre spotrebiteľa spolu s dokladom o jej odoslaní, čo by potvrdzovalo tvrdenie žalovaného,
že si svoju povinnosť voči žalobcovi splnil, keď mu písomnú výzvu s poučením zaslal dňa 14.03.2016 a
oznámenie o výbere Stáleho rozhodcovského súdu dňa 09.05.2016. Pri plnení si tejto povinnosti zákon
o SRK neukladá žalovanému povinnosť zasielať oznámenie žalobcovi do vlastných rúk a neukladá mu
ani povinnosť ho vôbec doručiť, len spotrebiteľovi umožniť právo výberu rozhodcovského súdu alebo
jeho odmietnutie a s výberom dodávateľa ohľadom rozhodcovského súdu akoukoľvek písomnou formou
spotrebiteľa oboznámiť.

61. Bude preto úlohou súdu prvej inštancie tak, ako si vyžiadal kópiu rozhodcovského spisu, aby si
vyžiadal aj vyššie uvedené prílohy žaloby, ak ich v konaní nepredloží sám žalovaný a zistil, či žalovaný
splnil zákonom v § 73 ods. 8 zákona o SRK uloženú mu povinnosť zaslania výzvy a oznámenia o
výbere stáleho rozhodcovského súdu žalobcovi písomne. Vyžadovanie preukázania doručenia výzvy a
oznámenia podľa § 73 ods. 8 zákona o SRK spotrebiteľovi od dodávateľa, a teda žalovaného nevyplýva
zo žiadneho právneho predpisu.

62. Ak žalobca ako spotrebiteľ do 30 dní od doručenia výzvy stály rozhodcovský súd neoznačil a ani
rozhodcovské konanie neodmietol, súd prvej inštancie zistí, či bol podľa cit. ustanovenia oprávnený
vybrať stály rozhodcovský súd dodávateľ. Druhá podmienka, a to  zachovanie dostupnosti stáleho
rozhodcovského súdu pre spotrebiteľa podľa § 34 ods. 8 zákona o SRK už bola súdom prvej inštancie
vyhodnotená ako splnená.

63. Pokiaľ súd zistí, že si žalovaný povinnosť uloženú mu ust. § 73 ods. 8 zákona o SRK splnil, preverí,
či sú tvrdenia žalovaného o tom, že so žalobcom uzatvoril v deň uzatvorenia zmluvy o úvere aj Dohodu o
plnení v splátkach, o ktorú mal žalobca podľa tvrdenia žalovaného požiadať v rovnaký deň, a to z dôvodu
možnosti využitia splátkového kalendára, v ktorej sa mal zaviazať platiť dlh v 12 mesačných splátkach
po 82,- Eur vždy k 26. kalendárnemu dňu v mesiaci, pravdivé. Dohoda o splátkach má totiž vplyv aj na
výšku RPMN, ktorá musí byť vypočítaná podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch a v ňom určeného
vzorca, ktorý je uvedený aj vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru.
64. Vysporiada sa aj s tým tvrdením žalobcu, že úverová zmluva neobsahuje náležitosť uvedenú v § 9
ods.2 písm. j) zák.č. 129/2010 Z.z. účinného v čase uzavretia zmluvy, preto má vady, ktoré spôsobujú, že
poskytnutý úver je bez úrokov sa bez poplatkov, a teda či v úverovej zmluve uviedol žalovaný nesprávny
údaj o RPMN a či skutočne absentuje výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
prípadne poradie, v akom sa mali splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom, a to aj v



nadväznosti na rozsudok Súdneho dvora z 09.11.2016 C-42/15, právne závery ktorého je potrebné v
prejednávanej veci aplikovať. Zároveň posúdi, či žalobcom namietaná výška úroku z úveru, pritom sa
nejedná len o úrok, ale o úrokovú mieru, príp. odplatu, ktorý zmluvné strany v zmluve o úvere dohodli je
neprimerane vysoký a je dohodnutý v rozpore s dobrými mravmi tak, ako to žalobca v konaní tvrdil.

65. Z vyššie uvedených dôvodov musel odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré nebolo vo
výroku vecne správne, pričom neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ale ani na jeho zmenu,
podľa § 389 ods. 1, písm. b) a c) CSP zrušiť a vec vrátiť podľa § 391 CSP na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie vo veci, pretože nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom. Súd prvej inštancie
doplní dokazovanie v intenciách stanovených odvolacím súdom a po doplnení dokazovania vo veci
opätovne rozhodne.

66. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov, vrátane odvolacích, súd prvej inštancie v novom rozhodnutí
o veci.

67. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací žalob) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).