Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 8CoP/37/2013 z 30. 5. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 30. mája 2013, sp. zn. 8CoP/37/2013, ECLI:SK:KSZA:2013:5812206828.1 Krajský súd Žilina | 8CoP/37/2013 | ECLI:SK:KSZA:2013:5812206828.1 | 2013-05-30 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Rozvod Citované ustanovenia: § 219 ods. 2 OSP, § 219 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/4c5df7bb-01c0-4f17-ae7d-44325410b9ef Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2013:5812206828.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8CoP/37/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5812206828
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5812206828.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej
a sudcov JUDr. Oľgy Belkovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, v právnej veci navrhovateľa: Z. D., nar. XX. XX.
XXXX, bytom H., ul. K. č. XXX/XX, zastúpená splnomocnenou zástupkyňou JUDr. Máriou Vevurkovou,
advokátkou, so sídlom H., ul. N. č. XXX/XX, proti odporkyni: T. D., rod. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom H.,
ul. K. č. XXX/XX, o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu,
o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 1P/153/2012-50 zo dňa 11.
januára 2013, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu vo výroku o výživnom p o t v r d z u j e .

V ostatnej časti zostáva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom manželstvo Z. D., nar. XX. XX. XXXX a T. D., rod. S., nar. XX.
XX. XXXX, obaja bytom K. XXX/XX H., uzavreté dňa 22.05.1999, ktoré je zapísané v knihe manželstiev
Matričného úradu Bobrov, v zväzku 7, ročník 1999, strana 31, poradové číslo 5, rozviedol. Maloletú K.,
nar. XX. XX. XXXX sa na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky a obaja rodičia majú
právo maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Otca Z. D. zaviazal povinnosťou prispievať na výživu
maloletej K. sumou 120 eur mesačne počnúc od právoplatnosti rozsudku do budúcna, vždy do 15. dňa v
mesiaci vopred do rúk matky maloletej. Styk otca s maloletou K. neupravil. Zároveň rozhodol, že žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Okresný súd pri rozhodovaní o rozvode účastníkov mal preukázané, že v ich manželstve došlo k
rozvratu, nie je možné očakávať obnovenie spolužitia.

Pri rozhodovaní vychádzal z ust. § 23 ods. 1, 2, § 24 ods. 1, zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej
len „Zákona o rodine“).

Súd zveril maloletú K. do osobnej starostlivosti matky, ktorá túto starostlivosť zabezpečuje aj v
súčasnosti. Obaja rodičia s týmto riešením súhlasili. Kolízny opatrovník po prešetrení prostredia, v
ktorom maloletá K. žije, súhlasil s jej zverením odporkyni.

O výživnom súd rozhodoval podľa ust.§ 62 ods.1,2,4 zákona o rodine č.36/2005 Z. z.

Z listín potvrdzujúcich príjem otca mal súd zistené, že za mesiace júl 2012 - september 2012 jeho
priemerný mesačný príjem predstavoval sumu 522,24 eur. Okrem tohto príjmu mal vyplácaný ďalší
príjem za práce vykonávanej na základe dohody o pracovnej činnosti od zamestnávateľa Karl-Heinz



Dietrich International, s. r. o. Za obdobie január až december 2012 mu bol vyplatený priemerný čistý
mesačný príjem 351 eur.

Matka maloletej podľa potvrdenia o príjmoch fyzickej osoby za obdobie január až november 2012
vykázala úhrn zúčtovaných a vyplatených príjmov zo závislej činnosti vo výške 4.162,20 eur. Po
odpočítaní poistných príspevkoch a preddavku na daň jej čistý mesačný príjem predstavoval sumu
303,72 eur a podľa vlastného vyjadrenia jej čistý mesačný príjem predstavuje 400 eur.

Prvostupňový súd konštatoval, že maloletá K. je vo veku desať rokov a vzhľadom na svoje ochorenie má
vyššie potreby ako zdravé dieťa v tomto veku. Jej potreby sú vyššie najmä na stravu a ako uviedol kolízny
opatrovník, štátny príspevok tieto potreby nepokryje. Otec maloletej K. za rok 2012 mal priemerný čistý
mesačný príjem vo výške 873,24 eur (522,24 +351). V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol,
že otec prácu vykonávanú na základe dohody o pracovnej činnosti skončil. Dôvod na uzavretie dohody
o ukončení pracovnej činnosti nijako neodôvodnil. Poukázal však na to, že aj keď otec ukončil dohodu
o pracovnej činnosti ku konci roku 2012, v roku 2013 má zabezpečený príjem vo výške 200 eur z nájmu
jednoizbového bytu.

Súd vzhľadom na takto zistené majetkové pomery otca maloletej K. rozhodol o jeho povinnosti platiť
výživné vo výške 120 eur mesačne Okresný súd mal za to, že otec maloletej K. zo svojho príjmu, ktorý
sa zisťuje za predchádzajúceho obdobie, má schopnosti ako i možnosti výživne v súdom určenej sume
mesačne platiť. Považoval za potrebné poukázať, že otec maloletej K. je zdravý, je schopný zabezpečiť
si príjem na takej úrovní, aby súdom určené výživné mohol na maloletú pravidelne prispievať. Otec ani
matka žiadnu inú vyživovaciu nemajú. Okresný súd mal za to, že suma 120 Eur zohľadňuje potreby
maloletej K..

Styk otca s maloletou K. okresný súd neupravoval, nakoľko obaja rodičia potvrdili, že sú schopní na
styku sa dohodnúť.

O trovách konania rozhodol podľa § 144 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“).

Proti vyššie uvedenému rozsudku, čo do výroku o výživnom podal odvolanie navrhovateľ. Žiadal, aby
odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil a zaviazal ho prispievať na výživu maloletej sumou 80
eur mesačne počnúc právoplatnosťou rozsudku.

Rozhodnutie súdu považoval za nesprávne, lebo súd na základe vykonaných dôkazov dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam.

Namietal, že prvostupňový súd rozhodol bez toho, aby objektívne preskúmal, posúdil a zhodnotil jeho
schopnosti a možnosti, jeho majetkové pomery, pretože keby tak urobil, zistil by, že na jeho strane ako
povinného rodiča nie je v jeho možnostiach a schopnostiach platiť výživné na maloletú vo výške 120
eur mesačne.

Uvádzal, že súdu riadne deklaroval a preukázal výšku svojich príjmov, ktoré za rok 2012 pozostávali
z príjmu z pracovného pomeru v spoločnosti Curel, s. r. o., kde pracuje na základe pracovnej zmluvy,
pričom sa jedná o trvalý pracovný pomer. Súd bral do úvahy aj druhú jeho činnosť, ktorú však vykonával
nad rámec svojho pracovného času - popri riadnom zamestnaní, a jednalo sa o pracovnú činnosť
na dohodu o pracovnej činnosti. Riadne preukázal, že dohoda o pracovnej činnosti, ktorú vykonával
pre spoločnosť Karí Heinz Dietrich International, s. r. o., bola s ním ukončená ku koncu roka 2012.
V predmetnom prípade sa jednalo len o dohodu o pracovnej činnosti, kde spoločnosť, pre ktorú na
základe dohody vykonával činnosť mu oznámila, že ho už nepotrebuje, a preto bol tento pracovný
vzťah ukončený. Jediným jeho príjmom je príjem z pracovnej činnosti na základe pracovnej zmluvy so
spoločnosťou Curel, s. r. o. Z tohto príjmu vo výške 522 eur platí nájomné vo výške 350 eur za nájom
bytu v Bratislave, kde je jeho pracovisko, a ďalej svoje nevyhnutné bežné výdavky. Výživné vo výške
120 eur by potom znamenalo, že zo svojho príjmu by nepokryl ani základné životné potreby.

Namietal, že súd opomenul jednu z dôležitých skutočností a to, že účastníci konania nebývajú v tom
istom meste. On býva a žije v hlavnom meste C., naproti tomu odporkyňa žije a býva v H.. Nie je sporné,
že náklady na život sú neporovnateľne vyššie práve v hlavnom meste, ako je to aj v jeho prípade. Zo
svojho príjmu platí za bývanie sumu 350 eur, jedná sa o prenajatý jednoizbový byt v okrajovej časti C.,



pričom nájomné vo výške ako platí navrhovateľ je obvyklým nájomným, to znamená nájomné vo výške
350 eur ako platí je nájomným porovnateľným s nájomným bytov, za ktoré sa v C. (nie v centre mesta)
obvykle byty prenajímajú. Nájomné je výdavkom, ktorý musí vynaložiť, aby si vôbec udržal príjem ktorý
má, a teda sa nejedná o neoprávnený resp. neopodstatnený výdavok.

Súd pochybil, keď v odôvodnení rozsudku uviedol že napriek tomu, že už nedosahuje príjem z dohody
o pracovnej činnosti vo výške 330 eur mesačne, príjem mu zabezpečuje (kryje) nájom z bytu v H. - vo
výške 200 eur mesačne. Podľa neho súd opomenul, že v danom prípade sa jedná o byt patriaci obom
účastníkom v BSM, a na predmetný byt majú obaja účastníci teda matka maloletej ako aj otec maloletej
spoločný úver, a práve príjem z nájmu vo výške 200 eur pokrýva po odpočte úhrady správcovi za služby
spojené s užívaním a do fondu opráv, ktorý predstavuje sumu 90 eur, aspoň čiastočne mesačnú splátku
úveru. Teda príjem z nájmu predstavuje sumu vo výške 110 eur po odpočítaní úhrady za služby spojené
s užívaním bytu a fond opráv vo výške 90 eur. Nezanedbateľným faktom v tomto prípade je, že sa jedná
o príjem, ktorý je príjmom oboch účastníkov - teda aj odporkyne, a ako je uvedené vyššie z tohto príjmu
- nájmu sa spláca splátku úveru mesačne 170 eur, a ide o spoločný úver oboch účastníkov.

Trval na tom, že nemá z nájmu bytu v H. profit, ale naopak každý mesiac tento nájom pokrýva len
čiastočne splátku spoločného úveru vo výške 170 eur mesačne, pričom 30 eur, ktoré po odpočítaní
ostanú sa uhrádza správcovi bytového domu vo výške 90 eur. To znamená, že on - navrhovateľ má čo
sa týka bytu v H. nie príjem ale výdavok vo výške 60 eur mesačne.

Poukázal na to, že má ukončené stredoškolské vzdelanie s maturitou - SOU strojárske. V jeho odbore
mal a má problém nájsť si uplatnenie a preto z uvedeného dôvodu, našiel si prácu zodpovedajúcu jeho
možnostiam a schopnostiam, a táto práca mu napriek jeho snahe neprináša finančné ohodnotenie, na
základe ktorého by bolo možné súhlasiť s názorom prvostupňového súdu , že je v jeho možnostiach a
schopnostiach platiť výživné vo výške 120 eur mesačne.

Súd sa vôbec nezaoberal tým, že ako otec maloletej mieni svoj otcovský vzťah s maloletou udržiavať
aj naďalej, ale že vzhľadom k tomu, že s matkou nežijú v jednom meste ale sú od seba vzdialení vyše
300 km, v prípade že bude chcieť svoju dcéru vidieť bude musieť vynaložiť nemalé finančné prostriedky
naviac. Cesta autobusom z H. do C. a späť stojí cca od 25 eur vyššie, a teda ak by chcel svoju dcéru
vidieť, čo i len dvakrát v mesiaci bude musieť vynaložiť minimálne 50 eur len na cestovnom.

Tým, že ho súd zaviazal na tak neprimerane vysoké výživné, v podstate mu tým marí možnosť svoju
dcéru vídať a stretávať sa s ňou, a tak aspoň čiastočným spôsobom sa spolupodieľať na jej výchove a
starostlivosti. Situácia v ktorej sa ocitol nevznikla jeho vlastným pričinením alebo zavinením, nevzdal
sa sám a dobrovoľne príjmu, ktorý mu plynul z Dohody o pracovnej činnosti, ktorý dosahoval v roku
2012, ale pričinili sa o to objektívne skutočnosti, ktoré nemohol ovplyvniť. Jeho zamestnávateľ na dohodu
mu oznámil, že ho naďalej nepotrebuje a z uvedeného dôvodu sa rozhodol s ním dohodu o pracovnej
činnosti ukončiť.

Navrhovateľov jediný príjem pochádza z pracovného pomeru v spoločnosti Curel, s. r. o., kde pracuje
na plný úväzok na základe pracovnej zmluvy, z čoho má príjem cca 522 eur mesačne.

Okrem vyššie uvedených dôvodov, si poukázal na to, že za predpokladu určeného výživného vo výške
120 eur životná úroveň maloletej K. bude vyššia ako životná úroveň jej otca.

Mesačné výživné pre maloletú K. tvoria výživné od otca, výživné od matky, príspevok na stravu, rodinný
prídavok. Mesačné výživné maloletej K. takto predstavuje sumu cez 220 eur za predpokladu, že do
úvahy zobral výživné od navrhovateľa v sume 120 eur, s tým, že sa predpokladá že napriek tomu, že
matka sa o dieťa osobne stará taktiež mu prispieva na výživu v zmysle § 62 ods. 2 zákona o rodine cca
50 eur, ďalej maloletá K. dostáva každý mesiac z úradu práce sociálnych vecí a rodiny príspevok na
stravu vo výške 34 eur a medzi jej príjmy možno zahrnúť aj prídavok na dieťa vo výške 24 eur, ktorý
poberá matka maloletej. Takto maloletá K. mesačne dostane sumu presahujúcu 220 eur. Otec maloletej
musí vyžiť zo sumy 170 eur (po odčítaní len toho najnevyhnutnejšieho výdavku - bývanie.

Vyjadril presvedčenie, že prvostupňový súd rozhodol v rozpore so zásadou primeranosti a určil
neprimerane vysoké výživné na maloletú K.. Súdom určené výživné nezodpovedá jeho reálnym
schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom.



Je si vedomý, že jeho dcéra trpí celiakou - chorobou, pri ktorej sú zvýšené náklady na stravovanie. Keďže
však so svojou dcérou žil a býval niekoľko rokov, má vedomosť v akej výške sa pre dcéru nakupovali
potraviny resp. strava, preto nemôže súhlasiť s tvrdením matky, ktorá súdu deklarovala náklady na stravu
maloletej K. vo výške 150 eur.

Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhla rozsudok okresného súdu potvrdiť.

Vyjadrila s rozhodnutím súhlas, aj keď podľa jej názoru súd mohol prihliadať na ďalšie okolnosti a
potreby maloletej K. a mohol rozhodnúť o výške výživného v požadovanej sume, 200 eur.

Okresný súd mohol požadovať ňou navrhnutý dôkaz, a to výpis z účtu navrhovateľa za posledné tri roky,
v ktorom by sa určite preukázalo, že navrhovateľom uvádzaný čistý príjem je zavádzanie súdu.

Podľa jej názoru má navrhovateľ omnoho vyšší príjem ako oficiálne uvádza. Už počas manželstva mal
trvalý mimomanželský vzťah, ktorý financoval. V súčasnosti vykonáva rekonštrukciu bytu, v ktorom býva
a o ktorom uvádza, že platí nájom vo výške 350 eur mesačne. Vyjadrila domnienku, že ten byt patrí
navrhovateľovi aj napriek tomu, že ako vlastník je na LV zapísaný jeho kamarát, pretože jej neprichádza
logické, aby podnájomník vykonával rekonštrukciu veľkého rozsahu v prenajatom byte.

Navrhovateľ ďalej vo svojom odvolaní spochybňoval príjem z nájmu bytu, ktorý majú v spoločnom
vlastníctve. Poukázala na to, že polovica nájomného je aj jej. V tomto prípade však ona z tohto nájmu
nič nemá, pretože nájomný vzťah dohodol navrhovateľ a nájom preberá on sám.

Otec maloletej poukázal vo svojom odvolaní aj na vzdialenosť jeho bydliska od bydliska maloletej K..
Uvádzal, že by musel vynaložiť minimálne 50 eur na cestovné náklady na autobus ak by sa chcel stretnúť
so svojou dcérou. Uviedla, že v tomto bode odvolania navrhovateľ súd zavádza, pretože vlastní osobný
automobil značky Citroen rok výroby 2011 a nemusí a ani nevyužíva k svojej preprave autobus.

Namietala vyjadreniu navrhovateľa, že maloletá by mala po určení výživného vo výške 120 eur mesačne
vyššiu životnú úroveň ako jej otec, pretože maloletá K. trpí celiakiou - zdravotným postihnutím, ktoré si
vyžaduje zvýšené náklady na jej stravovanie. Potrebuje bezlepkové potraviny, ktoré stoja minimálne 2x
viac ako bežné potraviny. Z tohto dôvodu sa na prvostupňovom súde domáhala výživného na maloletú
vo výške 200 eur mesačne.

Uviedla, že od 08. 02. 2013 je zaradená v evidencii uchádzačov o zamestnanie na Úrade práce v
Námestove. Jej príjmy klesli na minimum a pokiaľ chce udržať zdravý vývoj maloletej je nevyhnutné,
aby navrhovateľ prispieval na jej výživu sumou aspoň 200 eur. Poukázala aj na to, že potreby maloletej
nie sú len zvýšené náklady na jej stravovanie, ale aj oblečenie, školské potreby, spoločenské záujmy
maloletej a iné veci spojené s výchovou, vzdelávaním a jej vývojom.

Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa žiadal rozsudok
okresného súdu ako vecne správny potvrdiť.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. O. s. p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania
(§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§
201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené podľa § 202 O. s. p., bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2, § 156 ods. 3 O. s. p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom
rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a rozsudok okresného súdu podľa
ust. § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správny potvrdil z nasledovných dôvodov:

Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľ návrhom podaným dňa 19. 11. 2012
žiadal, aby súd manželstvo uzavreté s odporkyňou dňa 02. 05. 1999 rozviedol, maloletú K. zveril do
osobnej starostlivosti odporkyne a jemu, aby súd uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej K.
sumou 50 eur mesačne. Styk s maloletou nežiadal upraviť. Maloletú K. navrhoval zveriť do starostlivosti
odporkyne s tým, že jej bude vypomáhať v starostlivosti, podieľať sa na jej výchove. Odporkyňa má podľa
jeho názoru lepšie podmienky na výchovu a osobnú starostlivosť. O stretávaní s maloletou sa dokáže s



odporkyňou dohodnúť. Má ukončené stredoškolské vzdelanie SOU strojárske s nadstavbou, ukončené
maturitou. Je zamestnaný v obchodnej spoločnosti Curel a jeho mesačný príjem predstavuje 522,24 eur.
Odporkyňa ma ukončené stredoškolské vzdelanie s maturitou, je zamestnaná vo firme Premaman.

Prvostupňový súd vo veci vykonal podrobné dokazovanie a vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 11. 01.
2013.

Prispievať na výživu svojich detí je zákonnou povinnosťou obidvoch rodičov, a ak si túto povinnosť rodičia
nesplnia, môže súd aj bez návrhu určiť rozsah ich vyživovacej povinnosti. Na dosiahnutej životnej úrovni
svojich rodičov m á právo podieľať sa aj ich dieťa (ust. § 62 Zákona o rodine).

Podľa ust. § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri
určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné
má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ust. § 75 ods. 1, 2 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s
dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Pri skúmaní obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Krajský súd podrobne preskúmal všetky otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu
sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového súdu. Okresný súd v dostatočnom
rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vec správne rozhodol a svoje rozhodnutie
odôvodnil s poukazom na ust. § 157 ods. 2 O. s. p. So všetkými skutočnosťami uvádzanými odvolateľom
v odvolaní sa dostatočne a presvedčivo vysporiadal už prvostupňového súd, ktorého závery si odvolací
súd osvojil. Keďže odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového súdu je vecne správne, v bližších
podrobnostiach vzhľadom na uvedené konštatovanie naň odvolací súd aj poukazuje (§ 219 ods. 2 O.
s. p.).

Na doplnenie odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že otec do rozhodnutia prvostupňového súdu
a ani do rozhodnutia odvolacieho súdu nepredložil dôkazy , ktoré by presvedčili súdy oboch stupňov o
jeho výdavkoch , ktoré je nevyhnutné vynaložiť a ktoré by presvedčili súdy o určení jeho vyživovacej
povinnosti k maloletému dieťaťu v nižších sumách.

Pokiaľ poukazoval otec na to, že platí úver, v tomto smere odvolací súd, poukazujúc na citované zákonné
ust. § 62 Zákona o rodine mal za to, že výživné má prednosť pred uvedenými výdavkami otca a
výživné určené súdom prvého stupňa je určené v správnej výške. Podľa názoru odvolacieho súdu je v
schopnostiach a možnostiach povinného otca v takejto výške si plniť vyživovaciu povinnosť.

Zo zhora uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok v napadnutom výroku o výživnom podľa ust.
§ 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil v plnom rozsahu.



V ostatnej časti, odvolaním nenapadnutej zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .