Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 26CoP/24/2019 z 12. 11. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 12. novembra 2019, sp. zn. 26CoP/24/2019, ECLI:SK:KSTT:2019:2718200411.2 Krajský súd Trnava | 26CoP/24/2019 | ECLI:SK:KSTT:2019:2718200411.2 | 2019-11-12 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 25 ZoR, § 62 ZoR Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c8a50127-9d39-4987-924b-d6c25971ae35 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2019:2718200411.2 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26CoP/24/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2718200411
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ilavský
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2718200411.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov Mgr.
Jozefa Mačeja a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: M. L., nar.
XX.XX.XXXX, t.č. bytom ako matka, zastúpené procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí
a rodiny Senica, pracovisko Skalica, dieťa rodičov: matka - L. H., nar. X.X.XXXX, adresa trvalého pobytu
T., E. XX, zastúpená splnomocnenkyňou: JUDr. Alena Arbetová, advokátka so sídlom Holíč, Námestie
sv. Martina 3A a otec - F. L., nar. XX.X.XXXX, adresa trvalého pobytu T., D. A. XXXX/X, zastúpený:
Advokátska kancelária Machová s.r.o., Sasinkova 886/16, Skalica, o návrhu matky na úpravu výkonu
práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Skalica
zo 16. januára 2019 č.k. 8P/31/2018-116 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa vo výroku I., VI. a VII. p o t v r d z u j e , a vo výroku II. a III. m
e n í tak, že otec je povinný od 15. marca 2018 platiť na výživu maloletej M. sumu 330 eur mesačne
vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletej. Zročné výživné za obdobie
od 15. marca 2018 do 13. novembra 2019 v sume 3.451 eur sa povoľuje otcovi zaplatiť v splátkach
po 200 eur mesačne spolu s bežným výživným až do úplného zaplatenia dlhu s tým, že omeškanie s
plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie sa vo výroku IV. a V. z r u š u j e .

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Rozsudkom súd prvej inštancie zveril maloletú M. L., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti
matky s tým, že obaja rodičia sú oprávnení maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných
veciach s účinnosťou od 15.3.2018 (výrok I. rozsudku), otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu
maloletej M. sumou 270 eur mesačne vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred s tým, že sumu
150 eur otec zaplatí k rukám matky a sumu 120 eur na sporenie na osobitný účet maloletej na
tento účel zriadený s účinnosťou od 15.3.2018 (výrok II.), zročné výživné za čas od 15.3.2018 do
31.1.2019 v sume 1.265,80 eur uložil otcovi zaplatiť v dvanástich mesačných splátkach po 100 eur
a poslednej splátke vo výške 65,80 eur spolu s bežným výživným k rukám matky počnúc mesiacom
nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za
následok zročnosť celého plnenia (výrok III. rozsudku), matke uložil povinnosť zriadiť do 6 kalendárnych
dní od právoplatnosti tohto rozsudku osobitný účet maloletej M. v peňažnom ústave (výrok IV. rozsudku),
konštatoval, že rodičia maloletej berú na vedomie, že na nakladanie s finančnými prostriedkami
nachádzajúcimi sa na osobitnom účte maloletej M. zriadenom matkou za účelom tvorby úspor je
potrebný až do dosiahnutia plnoletosti súhlas súdu (výrok V.) a upravil styk otca s maloletou a to tak, že
tento je oprávnený stýkať sa s maloletou M. každý nepárny týždeň v roku od piatka 18,00 hod. do nedele



do 19,00 hod., počas vianočných sviatkov každý párny rok od 24.12. od 9,00 hod. do 26.12. do 19,00
hod., počas Silvestra každý nepárny rok od 31.12. od 9,00 hod. do 1.1. nasledujúceho roka do 18,00
hod., počas letných prázdnin každoročne druhý týždeň v mesiaci júl od pondelka od 9,00 hod. do nedele
do 19,00 hod. a druhý týždeň v mesiaci august od pondelka od 9,00 hod. do nedele do 19,00 hod., s
tým, že matka je povinná maloleté dieťa na styk s otcom pripraviť a v určenom čase otcovi odovzdať v
mieste jej bydliska a otec je povinný maloleté dieťa matke v určenom čase na rovnakom mieste vrátiť
(výrok VI. rozsudku).

1.2.1 Z vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav:

Maloletá M. sa narodila dňa XX.XX.XXXX v E., ako matka v rodnom liste je zapísaná L. H., nar. X.X.XXXX
a ako otec F. L., nar. XX.X.XXXX. Rodičia mal. žili v spoločnej domácnosti do septembra 2017. V
septembri 2017 sa matka spolu s mal. M. zo spoločnej domácnosti odsťahovala. Mal. M. toho času
žije s matkou v mestskom nájomnom dvojizbovom byte spôsobilom na riadne bývanie, kde má účelne
zariadenú svoju izbu, má dostatok oblečenia a hračiek. Chodí do materskej škôlky v L. (kam ju matka
vozí autom), za čo matka platí 13 eur mesačne na ZRPŠ, príspevky do škôlky 30 eur ročne, a za stravu v
škôlke 20 eur mesačne. Maloletá chodí na zumbu, s čím má matka spojené výdavky 32 eur mesačne a na
angličtinu, s čím má matka výdavky 26 eur mesačne. Je v podstate zdravá (máva iba bežné ochorenia).
Okrem toho trpí atopickým ekzémom, s čím má matka zvýšené výdavky na špeciálne krémy vo výške
32 eur mesačne. Navštevuje logopedickú ambulanciu.

1.2.2 Matka maloletej žije v predmetnom byte v spoločnej domácnosti len s maloletou M.. V súvislosti
s uspokojovaním svojich osobných potrieb má spojené len bežné výdavky (nájom 258,88 eur mesačne,
elektrika 20 eur mesačne, rozhlas + TV 4,64 eur, mobil 20 eur mesačne, internet + TV 19,99 mesačne,
komunálny odpad 25 eur ročne, strava okolo 160 eur mesačne, hygienické potreby 50 eur mesačne) a
okrem vyživovacej povinnosti k maloletej M. nemá inú vyživovaciu povinnosť. Od 1.6.2017 do decembra
2018 bola zamestnaná v riadnom pracovnom pomere v spoločnosti A., s.r.o. so sídlom D. XX, E., kde
zo obdobie od 01/2018 do 06/2018, keď pracovala na polovičný pracovný úväzok dosiahla priemerný
mesačný netto príjem 207,84 eur. Od 2.1.2019 je zamestnancom spoločnosti L. T., s.r.o., kde by
mala dosahovať priemerný netto príjem vo výške 500 eur mesačne. Nepoberá dávky dôchodkového
poistenia, nemocenského poistenia, úrazového poistenia ani poistenia v nezamestnanosti. Okrem príjmu
zo zamestnania poberá štátne sociálne dávky na mal. M. nar. XX.XX.XXXX od 1.1.2018 vo výške 23,68
eur mesačne. Finančne jej vypomáhajú jej rodičia sumou 150-200 eur mesačne, ktorí pomáhajú taktiež
so starostlivosťou o mal. Iný príjem nemá. Matka informuje otca a akciách, ktoré prebiehajú v škôlke a
taktiež o zdravotnom stave maloletej. V roku 2017 bola vlastníčkou záhradky, ktorú v roku 2017 predala
za sumu 13.000 eur, peniaze vrátila svojmu otcovi a ten jej dal 13.000 eur na kúpu osobného motorového
vozidla značky Renault.

1.2.3 Otec maloletej žije sám vo svojom 4 izbovom byte - byt č. X v bytovom dome v katastrálnom
území T., so súpisným číslom XXXX, na parcele č. 1630, ktorý nadobudol kúpnou zmluvou V-2017/11 zo
dňa 15.11.2011. Maloletá má v byte u otca vlastnú izbu, ktorú má kompletne zariadenú a vybavenú jej
potrebám (má tu nábytok, posteľ, oblečenie, obuv aj hračky). S uspokojovaním svojich osobných potrieb
má otec maloletej spojené bežné výdavky (nájom 187 eur, elektrika 50 eur, internet 12 eur, rozhlas +
TV 4,64 eur, telefón 30 eur, strava v 250 eur mesačne, daň za byt, odpad, TKO, náklady na bývanie v
Rakúsku, kde pracuje 150 eur). Okrem toho platí hypotéku na byt po 240 eur mesačne a na dochádzku
do práce vynakladá 100 eur mesačne. Od septembra 2017 platí výživné vo výške 150 eur mesačne.
Jeho zdravotný stav je dobrý, jeho záľuby sú najmä rybolov, všetky veci má priebežne nakúpené. Vlastní
osobné motorové vozidlo značky KIA SORENTO. Inú vyživovaciu povinnosť ako k maloletej M. nemá.
Je zamestnancom zamestnávateľa M. E., so sídlom K. E. XXA, A XXXX M., kde za obdobie 8/2017 do
6/2018 dosiahol priemerný netto príjem vo výške 1.398,94 eur a za obdobie od 01/2018 do 11/2018
netto príjem vo výške 1.569,82 eur. Iné príjmy nemá. Na území SR, nepoberá dávky dôchodkového
poistenia, nemocenského poistenia, úrazového poistenia ani poistenia v nezamestnanosti. Plánuje odísť
z Rakúska a chce si nájsť prácu na Slovensku, nakoľko chce získať viac času na seba a na rodinu,
čím by sa mu zároveň znížili náklady cca o 300 - 350 eur. S mal. sa stretáva raz za tri týždne, po
dohode s matkou. Dlhšie ako jeden deň však u otca nebola. Od marca sa stretávajú menej, nakoľko sa
často stane, že matka otcovi mal. nechce dať, pretože už má s ňou nejaký iný plán. Otec má problém
prispôsobiť sa stretnutiam s mal. M., pretože je zamestnaný v zahraničí. Pracuje v Rakúsku, kde je celý
týždeň a niekedy aj cez víkend. Nechce preto, aby boli jeho stretnutia obmedzované pevne stanoveným



termínom. Keď sú spolu s maloletou chodia na výlety, do ZOO, chodia sa kúpať k otcovej sestre, jazdia
na bicykli. Maloletá je u otca spokojná. O maloletú sa dokáže postarať a v prípade, že niečo nevie,
pomôže mu sestra. Maloletej kupuje oblečenie, obuv, veci ktoré má u otca. O nepravidelných výdavkoch
ho matka neinformuje, avšak nemá problém mal. prispievať na náklady. V čase keď je maloletá u otca
je oblečená v oblečení, ktoré má u otca. Keď idú k matke, otec maloletú prezlečie do vecí, v ktorých ju
matka otcovi odovzdala. Otec maloletej varí, keď je treba aj ju okúpe, má u neho všetky podmienky na
riadny styk. Vždy, keď bol s maloletou sám, postaral sa o ňu, dokáže jej navariť, obliecť ju, vždy sa jej
pýta čo chce robiť. S matkou sa nedokážu dohodnúť na stretávaní cez sviatky. S matkou komunikujú
prostredníctvom SMS správ.

1.2.4 Procesný opatrovník navrhol, aby bola maloletá M. zverená do osobnej starostlivosti matky. Výšku
výživného od otca ponechal na úvahe súdu. Úpravu styku otca s maloletou navrhol upraviť stanovením
pevných časov.

1.3 Vec právne posúdil ako nárok rodiča maloletého dieťaťa nežijúceho s druhým rodičom tohto dieťaťa
na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, najmä určenie, ktorému z rodičov má byť maloleté
dieťa zverené do osobnej starostlivosti, nárok na výživné voči rodičovi, ktorému dieťa nebolo zverené do
osobnej starostlivosti a nárok na úpravu styku rodiča s dieťaťom podľa § 65 ods. 1 a 2, § 62 ods. 1 až
ods. 3 a ods. 5, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1 ako aj § 24 ods. 4 ZR (zákon č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene
a doplnení niektorých zákonov) a dospel k záveru, že je potrebné upraviť práva a povinnosti rodičov
k maloletému dieťaťu z toho dôvodu, že rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú a uvedená úprava je
potrebná v záujme maloletého dieťaťa.

1.4 Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal zo skutočností, že starostlivosť o maloletú zabezpečuje
matka u ktorej má maloletá vytvorené stabilné rodinné zázemie, súd ani kolízny opatrovník nezistil u
matky nedostatky v starostlivosti o maloletú, pričom so zverením maloletej do osobnej starostlivosti
matky súhlasil aj otec. Súd preto zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky s účinnosťou od
podania návrhu, t.j. od 15.3.2018. Súčasne určil, že obidvaja rodičia sú oprávnení zastupovať maloletú
a spravovať jej majetok v bežných veciach.

1.5.1 Pri určení výšky výživného prihliadol na skutočnosť, že je to matka, ktorá zabezpečuje osobnú
starostlivosť o maloletú, rovnako prihliadal aj na odôvodnené potreby oprávneného, teda maloletého
dieťaťa a schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinných, teda rodičov.

1.5.2 Súd návrhu matke v celom rozsahu nevyhovel, s prihliadnutím na ustálenú prax, že výživné
by malo predstavovať 20%-30% z čistého príjmu rodiča. Vychádzal z priemerného mesačného príjmu
otca vo výške 1.569,82 eur ako aj odôvodnených mesačných nákladov maloletej v sume 142,50 eur a
rozhodol, že výživné otca na maloleté dieťa je možné určiť vo výške 270 eur mesačne, čo predstavuje
17,20% jeho príjmu, s tým, že sumu 150 eur otec zaplatí k rukám matky a sumu 120 eur na osobitný
účet zriadený matkou, to všetko s účinnosťou od podania návrhu, t.j. od 15.3.2018. Maloletá je zdravá,
nemá zvýšené výdavky so zdravotným stavom, a takto určeným výživným je ponechaná rezerva na
prípadné budúce zvýšenie. Súd zároveň zobral do úvahy aj osobné a majetkové pomery matky, ktorá
musí mať vyšší príjem ako súdu preukázala, pretože podľa jej tvrdení jej celkové mesačné náklady
takmer štvornásobne prevyšujú jej príjem.

1.6 Nedoplatok na zročnom výživnom od 15.3.2018 do 31.1.2019 vo výške 1.265,80 eur súd otcovi
povolil zaplatiť v dvanástich splátkach po 100 eur mesačne a jednej splátke vo výške 65,80 eur mesačne
spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok, nakoľko nie je v schopnostiach otca
zaplatiť zročné výživné jednou sumou vo výške 1.265,80 eur.

1.7 Matke uložil povinnosť, aby do 6-tich kalendárnych dní od právoplatnosti rozsudku zriadila osobitný
účet v prospech maloletej M. v peňažnom ústave. Matka je zároveň povinná otcovi zaslať číslo účtu,
na ktorý má finančné prostriedky posielať. Súd záverom poznamenáva, že na nakladanie s finančnými
prostriedkami nachádzajúcimi sa na osobitnom účte maloletej M. zriadenom matkou za účelom tvorby
úspor je potrebný až do dosiahnutia plnoletosti súhlas súdu.

1.8 Súd s poukazom na návrhy oboch rodičov styk upravil širšie, keď mal za dokázané že aj v čase
rozhodovania sa styk otca realizoval tak, že maloletá bola zvyknutá u otca prespať, pozná ho, teší sa



naň, preto tu nebola potreba obmedzovať styk tak, ako navrhla matka, keď styk otca v rozsahu iba 4
hodín v sobotu a 3 hodín v nedeľu je podľa názoru súdu nedostatočný. Maloletá je vo veku, kedy si
buduje väzby a vzťahy s oboma rodičmi ako aj ďalšími príbuznými, a teda je dôvodné, aby otec mal
možnosť stráviť dlhší čas s maloletou, keďže má záujem a právo podieľať sa na výchove maloletej a
takáto úprava styku je podľa názoru súdu v najlepšom záujme maloletej M..

1.9 O trovách konania rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania (výrok
VII.) takéto svoje rozhodnutie odôvodnil len právne poukazom na § 52 a § 57 C.m.p. (zákon číslo
161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov).

2.1 Proti výroku II., III., IV., V. a VI. tohto rozsudku podala riadne a včasné odvolanie matka s návrhom na
jeho zrušenie v odvolaním napadnutých častiach a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

2.2.1 Napadnutý rozsudok je nesprávny, prekvapivý a z dôvodu absencie akéhokoľvek zdôvodnenia
arbitrárny. Neobsahuje vlastné zdôvodnenie, čo viedlo k zásahu do Ústavou SR garantovaného práva
matky na spravodlivý súdny proces. Súd prvej inštancie vydal prekvapivé rozhodnutie, nerešpektoval
základnú zásadu civilného konania, teda predvídateľnosť súdnych rozhodnutí.

2.2.2 Nijako nezdôvodnil určenie výživného pod súdnou praxou ustálenú hranicu, keď určil výživné v
rozsahu 17,2% z čistého príjmu povinného rodiča - otca, za opomenutia záujmu samotného dieťaťa.
Súd nekriticky prijal extrémne vysoké náklady otca (1.000 eur mesačne), ktorý tak na svoje záľuby minie
násobne vyššiu sumu ako si môže jeho dcéra dovoliť použiť na svoje základné potreby.

2.2.3 Súd nevysvetlil ani to, čo ho viedlo k určeniu výživného vo výške 17,2% čistého príjmu otca a
určenie výživného pre tvorbu úspor až 44%, bez vysporiadania sa s tým, či bežné výživné dokáže pokryť
odôvodnené potreby maloletej M. a či takto určené výživné zabezpečí maloletej podieľanie sa na životnej
úrovni otca.

2.3 Súd vzal za bežné krytie potrieb maloletej M. za finančnej pomoci rodičov matky. Takéto rozhodnutie
nerešpektuje právo dieťaťa na výživu ani jeho záujem.

2.4 Súd len mechanicky opísal náklady matky na maloletú M., ktoré hradí z podstatne nižšieho príjmu
ako dosahuje otec, pričom neprihliadol (na rozdiel od otca) na matkine náklady na bývanie, stravu,
hygienu, ošatenie, ktoré sú tiež nákladmi na maloletú. Zároveň vôbec nevzal do úvahy odôvodnené
potreby maloletej, medzi ktoré patria aj potreby potencionálne a skutočnosť, že tieto potreby maloletej
napriek životnej úrovni otca nemôžu byť uspokojované, vzhľadom na matkin príjem a otcovu neochotu
umožniť maloletej podieľať sa na jeho životnej úrovni.

2.5 Súd určil výživné vo výške, v akej ho otec platil i pred podaním návrhu, pričom odhliadnuc od
uloženia povinnosti platiť výživné na tvorbu úspor práve taká výška nepostačovala a ani nepostačuje k
pokrytiu odôvodnených potrieb maloletej.

2.6 Taktiež nevzal do úvahy otcom navrhované výživné na tvorbu úspor vo výške 50 eur, keď určil
výživné na tvorbu úspor takmer v rovnakej výške ako bežné výživné, čo je v konečnom dôsledku v
neprospech maloletej.

2.7 Tvrdenie otca o tom, že sa nebráni podieľať sa na nevyhnutných nákladoch maloletej matka
považuje za účelové, domnieva sa, že otcovi nič nebráni platiť výživné na maloletú v rozsahu 20% jeho
čistého príjmu. Otec sa sám na pojednávaní vyjadril, že financie nie sú problém, keď vyššie určené
výživné neodmieta platiť preto, že by nemal financie, ale z princípu.

2.8 Otec vyčerpal všetku svoju dovolenku na svoje aktivity bez dcéry a nemal záujem poskytnúť matke
pomoc, keď bola škôlka počas letného obdobia štyri týždne zatvorená, čo bolo dôvodom, že si matka v
tom čase nemohla nájsť novú prácu. Otca v tom čase nezaujímalo, či si matka zoberie dovolenku alebo
neplatené voľno.



2.9 V prípade otca treba zohľadniť súdnu prax, v zmysle ktorej pokiaľ životná úroveň povinného rodiča
dovoľuje, treba pri určení výživného zohľadniť aj potenciálne náklady dieťaťa na voľnočasové aktivity,
dovolenky, výlety, detské tábory, kultúrne vzdelávanie a pod., ktoré si však maloletá bez podpory otca
nemôže dovoliť, avšak s výživným zodpovedajúcim životnej úrovni povinného rodiča už áno.

2.10 Výšku mesačných nákladov otca 1.023,64 eur matka považuje za nadštandard.

2.11 Pokiaľ ide o styk otca s maloletou, v styku matka brániť nechce, avšak navrhuje, aby bol styk
upravený postupne, aby si maloletá zvykla u otca prespať najskôr jednu noc, čo napokon navrhoval aj
procesný opatrovník, avšak súd ich názor nerešpektoval.

3.1 K odvolaniu matky podal vyjadrenie otec, ktorý navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdiť. Odvolanie matky považuje za nedôvodné, súd rozhodol na základe riadne vykonaného
dokazovania a svoje rozhodnutie riadne a dostatočne odôvodnil. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti
okrem ustálenej súdnej praxe stanovujúcej presnú hranicu musí súd prihliadnuť aj na skutočné
odôvodnené potreby maloletého dieťaťa ako aj schopnosti a možnosti povinného rodiča. Z vykonaného
dokazovania bolo preukázané, že mesačné náklady na maloletú predstavujú sumu vo výške 142,50 eur,
ku ktorej náhrade súd v celom rozsahu zaviazal otca. Okrem toho bolo preukázané, že otec maloletej
nakupuje ošatenie a hračky, tiež sa finančne podieľa na voľnočasových aktivitách maloletej. Nie je
zrejmé, z čoho matka usudzuje extrémne vysoké náklady otca, keď súd na jeho náklady neprihliadol
a pri určení výživného vychádzal z jeho čistého príjmu. Pred samotným podaním návrhu viedol otec
s matkou mimosúdnu komunikáciu o možnosti uzatvorenia rodičovskej dohody, v zmysle ktorej matka
požadovala od otca výživné pre maloletú v sume 200 eur mesačne, čo potvrdzuje, že navrhovateľka
si je v celom rozsahu vedomá odôvodnených potrieb maloletej práve v takomto rozsahu. Bola to práve
navrhovateľka, ktorá opustila spoločnú domácnosť, ukončila spolužitie ako rodiny, ktorú mal otec záujem
do budúcna zachovať.

3.2 Súd dostatočne zohľadnil odôvodnené potreby maloletej, ktoré premietol do výšky určeného
výživného, pričom tiež poukázal na majetkové pomery matky a tiež jej povinnosť prispievať na výživu
maloletej.

3.3 Pokiaľ ide o styk, otec považuje za nedôvodný návrh matky, aby si maloletá na styk s otcom postupne
zvykala. Otec má s maloletou vybudovaný pekný vzťah, tá sa na stretnutia s ním teší, cíti sa s ním dobre,
s maloletou majú rôzne spoločné aktivity a rôznorodo trávia voľný čas. Od januára 2019 prebieha styk
otca s maloletou tak, že si maloletú berie v rozsahu v akom určil súd, avšak len od soboty od 10,00 hod.
do nedele do 18,30 hod., maloletá u otca prespáva a matka voči tomu nemá žiadne námietky. Námietky
má len voči tomu, že si otec nemôže maloletú prevziať už v piatok o 18,00 hod., čo nijako neodôvodnila.
V mesiaci marec 2019 matka aj napriek žiadosti otca, aby si maloletú ponechal v starostlivosti od soboty
až do utorka, kedy by ju riadne odovzdal do škôlky a zo škôlky aj vyzdvihol tento návrh bezdôvodne
odmietla.

3.4 Súd sa dostatočne vysporiadal s dôvodmi matky prezentovanými v odvolaní.

4.1 K odvolaniu matky podal vyjadrenie procesný opatrovník, rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje
za súladné s platnými právnymi predpismi ako aj ustálenou súdnou praxou.

4.2 Súd individuálne skúmal schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov. Pri určení výšky
výživného vychádzal z matkou preukázaných odôvodnených výdavkov na maloletú, pričom prihliadol aj
na vek maloletej.

4.3 Je v záujme maloletej M. udržiavať pravidelný, rovnocenný a rovnoprávny osobný styk aj so svojim
otcom.

5.1 Matka v replike k vyjadreniam otca a procesného opatrovníka k odvolaniu zotrvala na podanom
odvolaní s návrhom na rozhodnutie v zmysle jej odvolania ako aj dôvodoch v ňom uvedených.

5.2 S vyjadreniami otca ako aj procesného opatrovníka vo vyjadreniach k odvolaniu nesúhlasí.
Nevenovali pozornosť ustanoveniu § 62 ods. 2 veta druhá Zákona o rodine, ktoré v rozhodnutí nebolo



skúmané, pričom obaja vo vyjadreniach poukazovali práve na toto ustanovenie, ktoré v napadnutom
rozsudku absentovalo. Súd sa v tomto prípade bezdôvodne odklonil od zaužívanej praxe určenia
výživného v rozsahu 20% až 30% čistého príjmu povinného rodiča, čo jeho rozhodnutie urobilo
prekvapivým a zasahuje do právnej istoty účastníka konania. Z rozsudku nevyplýva, čo viedlo súdu k
odklonu od dlhodobej súdnej praxe, pričom súd bol povinný tento odklon riadne odôvodniť.

5.3 Súd určil výživné pre maloleté dieťa pod hranicu dlhodobo ustálenej súdnej praxe, pričom z toho
takmer 50% vyčlenil na tvorbu úspor, ktoré bude mať maloletá k dispozícií o takmer 13 rokov, čo fakticky
žiadnym spôsobom neumožní dieťaťu podieľať sa na životnej úrovni povinného rodiča, ktoré právo je
jeho zákonným právom.

5.4 Procesný opatrovník svojim vyjadrením navrhuje, aby bolo výživné obmedzené fakticky podľa príjmu
rodiča, ktorý sa o dieťa stará, čo je v rozpore so zákonom. Nepochopiteľne opomenul skutočnosť, že
matke finančne vypomáhajú jej rodičia. Stanovisko procesného opatrovníka považuje za prekvapujúce,
nakoľko sa líši od jeho stanoviska počas pojednávania.

5.5 Otec maloletej nad rámec výživného neprispieva, ak jej pár vecí nakúpil, ponecháva si ich u seba.
Matka maloletú vždy riadne pripraví na styk.

5.6 Nesúhlasí s tvrdením otca o tom, že práve matka opustila ich spoločnú domácnosť. V skutočnosti
ju otec z domácnosti aj s dcérou vulgárnym spôsobom vyhodil a neriešil, kam matka s maloletou pôjde.
Z peňazí, ktoré matka dostala ako príspevok pri narodení dieťaťa si zakúpil sedačku. Plienky ako aj
ďalšie potreby pre maloletú zabezpečovala výlučne matka, pretože otec míňal peniaze na svoje koníčky.
Dodnes nemá v aute autosedačku pre maloletú.

5.7 Aktuálne prebieha styk otca v rozpätí jednej noci za dva týždne, takmer vždy počas styku je prítomná
9 ročná suseda, ktorá absolvuje s otcom a maloletou všetky výlety, otec tak vytvára maloletej program
stretávania sa a trávenia času s jej 9 ročnou kamarátkou.

6.1 Otec v duplike opätovne navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne
správny. Opätovne poukázal na mimosúdnu dohodu, ktorú sa snažil s matkou maloletej uzatvoriť a
už v rámci tejto dohody bol styk navrhnutý tak, že maloletá bude s otcom od piatka do nedele, teda
s prespaním dvoch nocí. Zo správny procesného opatrovníka, ktorý vykonal šetrenie u otca bolo
konštatované, že maloletá má u otca vytvorené vhodné podmienky na výchovu. Otec preukázal súdu
ako trávi čas s maloletou, rovnako tiež preukázal, že sa neustále domáha u matky kontaktu s dcérou,
žiada o termíny, kedy by mohol stráviť čas s maloletou, dovolenky a ďalšie. Otec je v situácii, kedy je
závislý výlučne na rozhodnutí matky, či mu styk s maloletou umožní alebo neumožní, či mu vôbec na
žiadosť o stretnutie s dcérou odpovie, kedy a v akom rozsahu mu kontakt s dcérou umožní.

6.2 Je potrebné, aby si matka uvedomila svoj podiel ako druhého rodiča na výžive maloletej, berúc
do úvahy i jej osobné a majetkové pomery, zárobkové možnosti a schopnosti. Matka bola vlastníčkou
nehnuteľnosti, ktorú predala za sumu 13.000 eur, z ktorej maloletá nemala žiaden prospech. Je potrebné
prihliadnuť aj na to, že matka v čase podania návrhu pracovala len na čiastočný úväzok bez akéhokoľvek
vysvetlenia. Súd sa riadne vysporiadal so všetkými matkou namietanými skutočnosťami, a po takto
vykonanom dokazovaní vydal napadnutý rozsudok, s ktorým otec súhlasí. Jedinou snahou matky je
maximalizovať výšku výživného a minimalizovať styk otca s maloletou.

7.1 Matka vo vyjadrení k duplike otca poukazuje na otcove vyjadrenia, keď tento na jednej strane
poukazuje na záujem dieťaťa a na druhej strane tento záujem nerešpektuje pri určení výživného a
odmieta, aby sa dcéra podieľala na jeho životnej úrovni.

7.2 Pokiaľ ide o styk, otec sa širšieho styku dožaduje len v podaniach súdu. Cez týždeň ani v dni, kedy
nie je s maloletou sa o ňu nezaujíma, nenapíše ako sa má, alebo či niečo nepotrebuje. Otcovi v styku
s maloletou nebráni, čo dokazuje aj to, že v čase, keď bol otcovi zadržaný vodičský preukaz maloletú
matka k otcovi vozila.

8.1 Otec k vyjadreniu matky k duplike poukazuje na zhodné tvrdenia matky, tak v odvolaní ako vo
vyjadreniach.



8.2 Otec rozporuje i tvrdenie matky o jeho nezáujme o maloletú, pretože niekoľkokrát kontaktoval matku
i počas bežného týždňa, keď mal pracovné voľno, alebo v dni, kedy prišiel v piatok z práce skôr, aby
si mohol maloletú dcéru prevziať skôr a mohol s ňou byť už od piatka, čo mu však matka neumožnila.
Stretnutie otca s maloletou mu bolo zo strany matky umožnené len dvakrát. Maloletá otcovi sama
povedala, že by s ním chcela tráviť čas, ako aj on s ňou, avšak zo strany matky im to umožnené nebolo.
Pred letnými prázdninami matke písal, že by chcel s maloletou tráviť nepretržite dva týždne, matka mu
však umožnila styk len na jeden týždeň a na zostávajúci čas zabezpečila pre maloletú opateru, za ktorú
musela platiť.

9.1 Matka k vyjadreniu otca uvádza opäť rovnaké skutočnosti ako v predošlých vyjadreniach. Nad
rámec uviedla, že súd nebral do úvahy potenciálne potreby maloletej. Tvorba úspor nie je inštitút, ktorý sa
v praxi využíva bežne, ale len v ojedinelých prípadoch, kedy je príjem povinného rodiča nadštandardný.
Súd neodôvodnil, v akom smere považuje uloženie povinnosti platiť výživné na tvorbu úspor za najlepší
záujem maloletej.

9.2 Otec požadoval širší styk len počas zmierlivého konania, keď uviedol, že širší styk nebude
požadovať, ak bude matka súhlasiť s ním navrhovaným výživným. Sám otec sa vyjadril, že v piatok
zvykne chodiť z práce domov vo večerných hodinách, preto nie sú splnené podmienky ani na to, aby
styk prebiehal od piatku.

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 C.s.p.), potom čo zistil, že odvolanie je podané
včas a oprávnenou osobou (§ 355 a § 357 C.s.p.), prejednal vec nielen obsahom a dôvodmi podaného
odvolania (§ 65 C.m.p.), pretože konanie vo veci starostlivosti o maloleté dieťa možno začať i bez návrhu,
postupom s nariadením pojednávania (§ 385 C.s.p.), pričom dospel k záveru, že odvolanie matky je
dôvodné, nakoľko súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil.

11. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie bolo konanie o návrhu matky na úpravu práv a
povinností rodičov k maloletej M. a to určenie, ktorý z rodičov sa bude o maloletú osobne starať, maloletú
zastupovať a spravovať jej majetok a ako bude upravený styk rodiča, ktorému nebude maloletá zverená
do osobnej starostlivosti. Predmetom odvolacieho konania je preskúmať či odvolaním napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie nie je vecne správny z dôvodu, že súd dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec aj nesprávne právne posúdil.

12.1 V konaní bol nesporný skutkový stav zistený súdom prvej inštancie uvedený v bode 1.2.1 - 1.2.3
tohto rozhodnutia. Odvolací súd doplnil dokazovanie výsluchom rodičov maloletej, správami o príjmoch
rodičov od ich zamestnávateľov, ako aj informáciami z lustrácií rodičov v SP.

12.2 Zo správ o príjmoch matky od jej zamestnávateľov (Realin, s.r.o. a KOVOREAL HOLÍČ, s.r.o.)
odvolací súd zistil, že za obdobie 10/2018 - 9/2019 mala matka priemerný mesačný netto príjem vo
výške 665,76 eur.

12.3 Zo správy o príjme otca od jeho zamestnávateľa (E. M. - A.) odvolací súd zistil, že za obdobie
10/2018 - 9/2019 mal otec priemerný mesačný netto príjem vo výške 1.483,17 eur. Zo správy je zrejmé,
že otcovi sú z jeho príjmu vykonávané mesačné zrážky na ubytovanie vo výške 150 eur.

12.4 Z odpovede na lustráciu matky v SP z 12.11.2019 odvolací súd zistil, že je naďalej zamestnancom
spoločnosti L. - T., s.r.o. a nepoberá dávky dôchodkového poistenia, nemocenského poistenia ani
úrazového poistenia.

12.5 Z odpovede na lustráciu otca v SP z 12.11.2019 odvolací súd zistil, že otec nepoberá dávky
dôchodkového poistenia, nemocenského poistenia ani úrazového poistenia.

12.6 Matka na pojednávaní odvolacieho súdu uviedla, že od posledného pojednávania došlo k zmene
odôvodnených potrieb maloletej a to najmä z dôvodu, že jej boli diagnostikované rôzne alergie na
rôzne potraviny, v dôsledku čoho stúpli jej výdavky spojené so zakupovaním potravín a prípravou jedál
pre maloletú M.. Nevedela sa presne vyjadriť v akom konkrétnom finančnom rozsahu odôvodnené
potreby maloletej v súvislosti so zmenou stravovania vzrástli avšak prehlásila, že túto zmenu potrieb



maloletej uspokojuje v rozsahu, v ktorom jej to jej príjmy dovoľujú. Maloletej bola diagnostikovaná aj
alergia na chlad. Na výživové doplnky na podporu jej imunity a resp. na zníženie následkov tejto alergie
vynakladá okolo 30 eur mesačne. Maloletá M. naďalej navštevuje materskú škôlku, do školy nastúpi až v
septembri budúceho roka. Pokiaľ ide o voľnočasové aktivity maloletej ďalej uviedla, že maloletá prestala
navštevovať krúžok zumby, navštevuje tanečný krúžok s čím má spojené výdavky 14 eur mesačne, ďalej
krúžok angličtiny s čím má spojené výdavky 45 eur mesačne a pohybové hry v Skalici za čo platí okolo 14
eur mesačne. Ďalej sa venuje jazdeniu na koni v žrebčíne, s čím má spojené výdavky 10 eur mesačne.
Zároveň zvyknem s ňou ísť 2x do mesiaca na plaváreň za čo platí 120 Kč za jednu účasť. Od 15.3.2018
otec platí na výživu maloletej v podstate pravidelne 150 eur mesačne. Okrem toho inými mimoriadnymi
splátkami na jej výživu neprispel. Pokiaľ ide o denný režim maloletej uviedla, že maloletá M. si zvykne
cez víkend rada pospať, vstáva okolo 8,30 hod. až 9,00 hod. a v nedeľu, po návrate od otca ide spať
o 20,00 hod.. Vzhľadom na to navrhuje upraviť základný styk tak, že bude otec mať právo stretávať
s maloletou od soboty od 10,00 hod. do nasledujúcej nedele do 19,00 hod. každý nepárny týždeň v
roku. Pokiaľ ide o jej osobné a majetkové pomery ďalej uviedla, že naďalej pracuje v spoločnosti L. T.,
s.r.o., pričom jej príjmy ani výdavky vynakladané na uspokojovanie jej osobných potrieb sa nezmenili a
v podstate sú také, ako boli zistené súdom prvej inštancie. Výšku výživného žiada určiť na úrovni 20%
čistých príjmov otca. Účet na meno maloletej v zmysle výroku IV. rozsudku doposiaľ nezriadila. Poprela
tvrdenia otca, že v jej spoločnej domácnosti s maloletou žije aj jej priateľ ako aj jeho dohady, že by sa
tento podieľal na výdavkoch spojených s uspokojovaním jej bytových potrieb, prípadne bytových potrieb
maloletej. Nevedela sa vyjadriť k tvrdeniam otca o zakupovaní oblečenia pre maloletú, nakoľko domov
nedoniesla maloletá žiadne oblečenie. Keď to oblečenie necháva u otca, je to škoda, pretože maloletá
veľmi rýchlo rastie a to oblečenie, ktoré zakúpi otec, je možno použité 4x a tak jej to žiadnym spôsobom
nepomáha, nakoľko aj tak musí zabezpečiť oblečenie pre malú sama. So stretávaním sa maloletej s
otcom nesúhlasila len z dôvodu, že maloletá je nastavená tak, že u otca spí dve noci a keď by uňho
spala aj v piatok, tak by chcela aj skôr ísť domov. Inak nemá zásadné výhrady voči tomu, aby maloletá
išla k otcovi už v piatok večer. V prípade, že maloletá príde skôr zo styku s otcom ako bolo stanovené
súdom, tak jej dohovára a vždy ju vedie k tomu, aby sa s otcom stretávala v čo najširšom rozsahu.

12.7 Otec maloletej na pojednávaní zotrval na svojom vyjadrení sa k odvolaniu matky a k tomu dodal,
že mal záujem sa s maloletou stretávať alebo stýkať viac ako to bolo aj určené súdom s čím však
matka nesúhlasila. Poukázal na to, že podľa jeho informácií od maloletej M. matka nežije v spoločnej
domácnosti len s dcérou, ale má tam aj svojho priateľa, teda majú príjmy dva. Priateľa matky osobne
nepozná, ale je presvedčený, že tento sa ako každý poriadny chlap podieľa na nákladoch matky na
bývanie. Naproti tomu on žije len sám v 4-izbovom byte. Doposiaľ nebol oboznámený o ďalších krúžkoch
a aktivitách maloletej. O tom, že trpí alergiami bol oboznámený. Podľa jeho názoru nedosahuje príjem
1.500 eur ale len 1.200 eur, čo doložil výplatnými páskami. Myslím si, že výživné ktoré by platil v rozsahu
väčšom ako 150 eur mesačne, by neskončilo u maloletej, ale matka by tieto peniaze použila na svoje
potreby. Chcú kúpiť dom a tam sa zohľadňuje výška výživného ako príjem ktorý má matka. Pokiaľ ide
o jazdenie na koňoch tak myslí si, že u suseda matkinho brata jazdia zadarmo. Je ochotný prispieť na
zvýšené výdavky spojené s alergiami a ostatné potreby maloletej. Pokiaľ ide o jeho osobné a majetkové
pomery uviedol, že od posledného pojednávania nedošlo ku žiadnej zmene. Aj jeho príjmy a výdavky
sú také, ako boli zistené súdom prvej inštancie. Poukázal na to, že popri bežnom výživnom dcéru šatí
a aj chová, pokiaľ je u neho, ako mu to umožňujú jeho príjmy. Pokiaľ je maloletá u neho, tak je oblečená
v oblečení, ktoré jej on zakúpil a keď ju vracia matke, tak ju prezlečie do toho v čom od matky prišla.
O maloletú M. je postarané, chodí čisto oblečená, nie je zanedbaná. Výživné vo výške 150 eur otec
považuje za dostatočné na krytie odôvodnených potrieb maloletej zohľadniac aj vyživovaciu povinnosť
zo strany matky. Naďalej pracuje v Rakúsku. Z príjmu je mu zrážaná suma 150 eur na bývanie v
Rakúsku. V Rakúsku si stravu zabezpečuje sám.

12.8 Procesný opatrovník maloletej na odvolacom pojednávaní uviedol, že rodičia maloletej sa nevedia
dohodnúť na styku otca s maloletou napriek pohovorom z jeho strany a tak v časti úpravy styku navrhuje
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Pokiaľ ide o výšku výživného, ponecháva
to na úvahu súdu. Podľa jeho názoru je v záujme maloletej, aby časť výživného bola poukazovaná na
tvorbu úspor maloletej.

13. Odvolací súd vec právne posúdil ako nárok rodiča maloletého dieťaťa nežijúceho s druhým rodičom
tohto dieťaťa na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, najmä určenie, ktorému z rodičov má byť
maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, nárok na výživné voči rodičovi, ktorému dieťa nebolo



zverené do osobnej starostlivosti a nárok na úpravu styku rodiča s dieťaťom podľa § 25 ods. 5, § 65 ods.
1 a 2, § 62 ods. 1 až ods. 3 a ods. 5, § 63 ods. 3, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1 ako aj § 24 ods.4 ZoR (zákon
č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov) a nakoniec nárok na určenie dlhšej
paričnej lehoty podľa § 232 ods. 3 C.s.p. a dospel k záveru, že je potrebné upraviť práva a povinnosti
rodičov k maloletému dieťaťu z toho dôvodu, že rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, na úprave práv
a povinností k maloletému dieťaťu sa nedohodli, je v záujme maloletej M. určenie, ktorý z rodičov bude
oprávnený a povinný sa o ňu osobne starať, spravovať jej majetok a zastupovať ju v bežných veciach
a akým spôsobom sa bude uskutočňovať styk rodiča, ktorému nebude maloletá zverená do osobnej
starostlivosti s ňou a ďalej k záveru, že sú tu dôvody, pre ktoré je potrebné určiť výživou povinnému
rodičovi dlhšiu (ako 3 dňovú) paričnú lehotu na zaplatenie zročného výživného.

14.1 Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu
ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich
rodičovských práv a povinností, najmä určiť, ktorému z rodičov bude maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti (§ 36 ods. 1 Zákona o rodine). Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná
a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, zastupovanie
maloletého dieťaťa a správa majetku maloletého dieťaťa (§ 28 ods. 1 Zákona o rodine).

14.2 Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času,
kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa
svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni
rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť
svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na
nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení
rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne
stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť
pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného
rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 Zákona
o rodine).

14.3 Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jak na strane výživou oprávneného, tak aj
na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené
potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať
sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú
dané širšie jednak potrebami, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku,
zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené
potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so
zdravotným stavom oprávneného ako sú napr. liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného
prihliadnuť. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery,
existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové
pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovacia povinnosť iných
povinných voči týmto osobám. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb,
ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné
zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je
vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň
na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a
majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa
príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez
vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať
dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že
v zmysle ustálenej súdnej praxe má vo všeobecnosti výživné (na všetky výživou oprávnené osoby) zo
strany výživou povinného rodiča predstavovať 20% až 30% zo sumy jeho čistého príjmu, pričom však v
každom konkrétnom prípade je potrebné zohľadniť skutočné možnosti a schopnosti každého z rodičov a
skutočné odôvodnené potreby posudzovaného dieťaťa. Je potrebné ďalej zdôrazniť, že všetky deti majú
rovnaké právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, pričom „výživou“ dieťaťa na ktorú obidvaja
rodičia prispievajú sa pritom rozumie zaobstarávanie resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb
pre všestranný, telesný a duševný rozvoj dieťaťa, nevynímajúc aj náklady potrebné na uspokojovanie
jeho bytových potrieb.



14.4 V zmysle § 28 ods. 1 a 2 ZoR, rodičovské práva a povinnosti v celom ich rozsahu majú v zásade
obaja rodičia. Spoločná zodpovednosť oboch rodičov za výchovu a vývoj dieťaťa vyplýva aj z čl. 18
ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa. V zmysle čl. 24 Charty základných práv Európskej únie ods. 2,
pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú
detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa. Podľa ods. 3 každé dieťa má právo
na pravidelné udržiavanie osobných vzťahov a priamych stykov s obidvoma svojimi rodičmi, ak to nie
je v rozpore s jeho záujmom.

14.5 V zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky starostlivosť o deti a ich výchova je právom
rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.

14.6 Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom akejkoľvek
činnosti týkajúcej sa detí...

15. Z dokazovania vyplynulo, že matka maloletej má vytvorené vhodné podmienky na zabezpečenie
osobnej starostlivosti o maloletú a túto zabezpečuje riadne, pričom návrh na úpravu práv a povinností
rodičov k maloletej si podala na súde dňa 15.3.2018. Obaja rodičia maloletej sú ochotní a aj schopní
zastupovať maloletú v bežných veciach a spravovať jej majetok. Rozhodnutie súdu prvej inštancie o
zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú mať právo a povinnosť
maloletú zastupovať v bežných veciach a spravovať jej majetok odvolací súd považuje za vecne správne.
Pokiaľ ide o stretávanie sa otca s maloletou odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie dospel k
záveru, že je v záujme maloletej, aby sa s otcom stretávala v čo najširšom rozsahu. Spôsob úpravy styku
otca s maloletou súdom prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu rešpektuje jej vek, denný režim,
zdravotný stav ako aj v konaní nesporný záujem maloletej o stretnutia s otcom a zachováva rovnaké
právo oboch rodičov podieľať sa na výchove maloletej. Na pojednávaní odvolacieho súdu neboli zistené
vážne dôvody, pre ktoré by bolo potrebné zúžiť rozsah úpravy bežného styku o prespávanie maloletej
u jej otca z piatku na sobotu, ako to z opatrnosti navrhovala matka (dôvodiac, že sama maloletá sa v
takom prípade bude dožadovať návratu domov už v sobotu, čím sa otec ukráti o jeden celý deň, ktorý by
mohol s maloletou stráviť). Rozsudok súdu prvej inštancie bol preto v časti výroku I. a VI. vecne správny.
Nakoľko súd prvej inštancie správne rozhodol aj trovách konania, odvolací súd rozsudok vo výroku I.,
VI. a VII. ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. potvrdil.

16.1 Pokiaľ ide o určenie výšky výživného, z dokazovania vyplynulo, že v súvislosti s uspokojovaním
odôvodnených osobných potrieb maloletej M. matka vynakladá finančné prostriedky minimálne v sume
344,74 eur mesačne (škôlka v Kátove 13 eur na ZRPŠ, príspevky do škôlky cca 3 eur (30 eur ročne),
strava v škôlke 22 eur, výživové doplnky na podporu imunity a zmiernenie príznakov alergií 30 eur,
tanečný krúžok 14 eur, výučba anglického jazyka 45 eur, pohybové hry 14 eur, jazdectvo na koni v
žrebčíne 10 eur, vstupné na plaváreň 10 eur, krém na atopický ekzém a šetrný sprchový gél 32 eur,
polovičný podiel maloletej na nájomnom 129,44 eur, na odplate za spotrebovanú elektr. energiu 10
eur, na odplate za rozhlas a TV 2,30 eur a na odplate za internet a TV 10 eur) a to okrem nákladov
na ošatenie a bežné stravovanie v čase, keď maloletá nie je v škôlke, ako aj iné ojedinelé výdavky
spojené so zakupovaním bežných liekov na bežné choroby maloletej a pod.. Okrem toho maloletá si
vzhľadom na svoj vek vyžaduje v prevažnej väčšine času aj osobnú starostlivosť zo strany matky (aby
jej uvarila, oprala a upratala jej veci, odviezla ju do škôlky a na mimoškolské aktivity a pod.). Pokiaľ ide
o podiel maloletej na nákladoch spojených s bývaním odvolací súd neprihliadol na námietku otca, že na
nákladoch na bývanie či už matky maloletej alebo samotnej maloletej sa podieľa priateľ matky maloletej,
nakoľko takáto námietka nebola ničím podložená a výsledky dokazovania neumožňovali takýto záver
prijať.

16.2 Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že maloletá M. vzhľadom na svoj vek,
zdravotný stav a mimoškôlkarské aktivity - teda jej odôvodnené potreby a osobné a majetkové pomery
jej rodičov (žiaden z nich nežije v manželskom vzťahu a okrem vyživovacej povinnosti k maloletej M.
nemá inú vyživovaciu povinnosť, obaja majú s uspokojovaním svojich osobných potrieb spojené len
bežné výdavky, žiaden z nich nemá majetok väčšej hodnoty a majetok, z ktorého by mu plynuli finančné
príjmy) a ich schopnosti platiť výživné (obaja majú príjmy zo zamestnania vo výške zodpovedajúcej ich
schopnostiam ako aj ich možnostiam), má právo podieľať sa na netto príjmoch jej rodičov v rozsahu
22% .



16.3 Výživné zo strany matky tak predstavuje sumu 146 eur (čo je cca 22% z jej priemerného netto
príjmu vo výške cca 666 eur), z ktorej sumy je matka povinná prispieť na výživu maloletej finančne
sumou 50 eur s tým, že vzhľadom na vek maloletej a z toho plynúci rozsah nutnej osobnej starostlivosti
matky o maloletú zostávajúcich 96 eur vykompenzuje práve poskytovanou osobnou starostlivosťou o
maloletú. Výživné zo strany otca predstavuje sumu 330 eur (čo je cca 22% z jeho priemerného netto
príjmu vo výške cca 1.483 eur).

16.4 Pokiaľ teda matka prispeje na výživu maloletej sumou 50 eur mesačne a zostávajúcich 96 eur
mesačne vykompenzuje svojou osobnou starostlivosťou o maloletú (navarí jej, operie a uprace jej veci,
odvezie ju do škôlky a na mimoškolské aktivity a pod.), otec prispeje na jej výživu sumou 330 eur
mesačne a k tomu sa pripočíta suma rodinných prídavkov 23,68 eur mesačne, vytvorí sa dostatok
finančných prostriedkov potrebných na krytie odôvodnených potrieb maloletej M..

17. Nakoľko otec bol zaviazaný platiť výživné na maloletú M. od 15. marca 2018, zročné výživné za
obdobie od 15.3.2018 do 13.11.2019 (deň rozhodovania odvolacieho súdu o odvolaní) predstavovalo
sumu 6.451 eur (výživné za 19 mesiacov po 330 eur a 17 dní po 10,64 eur). V konaní bolo nesporným, že
od 15.3.2018 do 13.11.2019 otec maloletej na výživu maloletej M. zaplatil spolu sumu 3.000 eur (20 x 150
= 3.000) a tak jeho dlh na zročnom výživnom predstavoval sumu 3.451 eur, ktorú sumu bolo dôvodným
vzhľadom na povahu prejednávanej veci (vec starostlivosti súdu o maloleté dieťa), na povinný nárok
(nárok na výživné) a osobné a majetkové pomery oboch rodičov maloletej určiť na splnenie dlhu lehotu
dlhšiu ako tri dni od právoplatnosti rozsudku (§ 232 ods. 3 C.s.p.). Pri určení samotnej paričnej lehoty
(lehoty na plnenie) odvolací súd dospel k záveru, že primeranou lehotou je obdobie 18 mesiacov, riadiac
sa pri svojom rozhodnutí úvahou, že výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami výživou povinného,
otec maloletej mal dostatok času pripraviť sa na platenie zročného výživného popri bežnom výživnom
za obdobie od podania návrhu na úpravu práv a povinností rodičov k maloletej, už od podania návrhu
matky na určenie výživného na maloletú M. otec maloletej si bol vedomý svojej povinnosti prispievať
na jej výživu vyššou sumou ako 150 eur mesačne a následne po rozhodnutí súdu prvej inštancie sa aj
stotožnil s tým, že výška výživného na maloletú z jeho strany sa môže pohybovať v rozsahu minimálne
270 eur mesačne a tak je rozumné predpokladať, že si na splatenie takéhoto dlhu vytvoril adekvátnu
finančnú rezervu (minimálne redukovaním svojich plánovaných mesačných výdavkov). Preto odvolací
súd otcovi povolil zročný dlh na výživnom zaplatiť k rukám matky maloletej sumou 200 eur mesačne až
do úplného zaplatenia dlhu teda tak, aby tento dlh (vo výške 3.451 eur) bol uhradený do 18 mesiacov
(17 splátok po 200 eur a posledná splátka v sume 51 eur).

18. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. a III. podľa § 388 C.s.p. zmenil tak,
ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

19. Odvolací súd sa stotožnil s vyjadreniami matky, že v prejednávanej veci neboli splnené predpoklady
na to, aby časť výživného zo strany otca bola poukazovaná na tvorbu úspor, nakoľko odvolacím súdom
určené výživné, zohľadňujúce osobné a majetkové pomery rodičov maloletej, ako aj ich možnosti a
schopnosti prispievať na výživu maloletej pokrýva súčasné výdavky matky vynakladané na nevyhnutné
potreby maloletej a tak sa v celom rozsahu spotrebúva a nevzniká žiadna rezerva, z ktorej by bolo
možné a účelné uspokojovať aj potrebu maloletej - tvorbu úspor pre zabezpečenie odôvodnených a to aj
nadštandardných potrieb maloletej M. (ako napr. zadováženie bytu, ukladanie finančných prostriedkov
na stavebné sporenie, potrieb súvisiacich s rozvíjaním talentu maloletej, zakúpenie príslušného nástroja,
či náradia - hudobného, športového a pod. ako to predpokladá § 63 ods. 3 ZoR). Preto odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku IV. a V. postupom podľa § 389 ods.1 písm. d) C.s.p. zrušil.

20.1 O nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí
(§ 58 C.m.p.), o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len
na návrh (§ 57 C.m.p.) a ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na
odvolacie konanie (§ 396 ods. 1 C.s.p.).

20.2 O náhrade trov tohto konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 52 C.m.p. v spojení s § 396
ods. 1 a 2 C.s.p., pretože žiaden z účastníkov nepodal návrh na ich priznanie v zmysle § 57 C.m.p..



21. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a



ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).