Rozhodnutie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 5CoE/242/2016 z 23. 8. 2016 Citácia: rozhodnutie Krajského súdu Trenčín z 23. augusta 2016, sp. zn. 5CoE/242/2016, ECLI:SK:KSTN:2016:3514205016.1 Krajský súd Trenčín | 5CoE/242/2016 | ECLI:SK:KSTN:2016:3514205016.1 | 2016-08-23 | Rozhodnutie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 44 EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/25c59908-2cca-4425-8ed4-684a7a5a36d8 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3514205016.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5CoE/242/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3514205016
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3514205016.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a členov JUDr.
Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, so sídlom
ul. 29. augusta č.8, Bratislava, IČO: 30 807 484, proti povinnému: VAKI, s.r.o., so sídlom Bošáca č.151,
IČO: 36 346 748, o vymoženie 601,91 Eur s prísl., na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného
súdu Nové Mesto nad Váhom, zo dňa 16. februára 2016, č.k. 7Er/517/2014-22, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekúciu s poukazom na ust. § 57 ods. 1
písm. h) Exekučného poriadku v spojení s ust. § 57 ods. 4 a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku
a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 41,65 Eur
podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s ust. § 200 ods. 5 Exekuč. poriadku. V
odôvodnení rozhodnutia uviedol, že súdu prvej inštancie bol dňa 04.02.2016 doručený podnet súdneho
exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného, keď majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie a súčasne súdu predložil súdny exekútor na nahliadnutie exekútorský
spis. Súdny exekútor počas vykonávania exekúcie zistil, že povinný nie je vlastníkom nehnuteľnosti,
nie je vlastníkom motorového vozidla, je iba držiteľom motorového vozidla zn. Volkswagen. Povinný
je dlžný na poistnom vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s., v Union zdravotnej poisťovni, a.s. a
v Sociálnej poisťovni. Povinnému bol zablokovaný firemný účet v Tatra banke, a.s., no neprišla z
neho žiadna platba. Na firemnom účte povinného sú evidované blokácie vo výške cca. 12.000 Eur.
Povinný nepreberá poštové zásielky, povinný má sídlo v staršom rodinnom dome, kde býva stará mama
konateľa povinného spolu s bratom konateľa povinného, pričom v sídle spoločnosti povinný nemá žiadne
hnuteľné veci a ani tu nič nevyrába. Obaja konatelia povinného a to Peter Vaktor a Jozef Juráček sú v
súčasnosti konateľmi vo firme VAKYSTAV, s.r.o., ktorá vznikla dňa 29.05.2015 so spoločníkom Boženou
Juráčkovou, pričom je zrejmé, že obaja konatelia povinného už podnikajú v novej firme a povinný už
existuje len papierovo. Súd prvej inštancie konštatoval, že zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie vyjadruje zámer zákonodarcu, podľa ktorého účelom
exekúcie nie je len úhrada jej trov, ale uspokojenie pohľadávky oprávneného. V prípade zastavenia
exekúcie pre nedostatok majetku je nevyhnutné uvažovať o celom majetku povinného, a nie iba o
časti, ktorá sa v konkrétnom prípade exekvuje, a ukáže sa, že výťažok z nej nestačí ani na úhradu
trov exekúcie. Zastavenie exekúcie z uvedeného dôvodu nie je podmienené súhlasom oprávneného,
ktorý samozrejme môže mať vehementný záujem na pokračovaní exekúcie aj v tomto prípade, napr.
z dôvodu očakávania, že povinný v budúcnosti nadobudne majetok, z ktorého bude možné uspokojiť
jeho pohľadávku. Podľa názoru súdu však pre to, aby exekúcia nebola zastavená z dôvodu aktuálnej
nemajetnosti povinného, musí mať očakávanie, že povinný v budúcnosti nadobudne nejaký majetok,
reálny podklad. V danom prípade existencia tohto reálneho podkladu očakávania, že v majetkovej a
sociálnej situácii na strane povinného dôjde v dohľadnej dobe k zlepšeniu, podľa názoru súdu nie je daná.
Z judikatúry Ústavného súdu SR (napr. I. ÚS 398/2012, III. ÚS 185/2012), ale z názorov právnej vedy



(napr. JUDr. Marek Števček, PhD., Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta, "Postavenie
a funkcia inštitútu súdneho exekútora v systéme orgánov ochrany práva Slovenskej republiky v kontexte
hrozby tzv. súkromnej justície") vyplýva, že súdny exekútor poverený exekučným súdom na vykonanie
exekúcie tvorí súčasť súdnej moci, má postavenie orgánu verejnej moci, je "predĺženou rukou súdu."
Poverený súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu (ako súčasť vyššie uvedeného podania) oznámenie,
o tom, že vykonaným šetrením zistil, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Exekučný súd je toho názoru, že toto oznámenie vzhľadom na vyššie uvedené postavenie exekútora je
dostatočným "dôkazom" pre exekučný súd o nemajetnosti povinného. Exekučný súd si nemusí overovať
tvrdenia inej zložky justičného systému. Opačný prístup by viedol k absurdným záverom a bol by v
rozpore so zásadou hospodárnosti súdneho konania. Postavenie súdneho exekútora si nie je možné
zamieňať s výkonom slobodných povolaní ako je napr. advokát. Exekútor má postavenie účastníka
konania len vtedy (v zmysle § 37 ods. 1 Exekučného poriadku ), ak sa rozhoduje o jeho trovách exekúcie,
inak je orgánom verejnej moci, podobne ako napr. notár poverený súdom konať ako súdny komisár, ktorý
nesie zodpovednosť za ním vydané písomnosti, či stanoviská, a to obzvlášť ak môžu byť podkladom
pre rozhodovanie súdu. Súdny exekútor síce nemá právomoc rozhodovať o zastavení exekúcie, na to
je oprávnený iba exekučný súd, avšak nesie zodpovednosť za podklady pre toto rozhodnutie, ktoré
súdu ako orgán verejnej moci predkladá. Podľa § 125 Občianskeho súdneho poriadku za dôkaz môžu
súdu slúžiť aj správy a vyjadrenia orgánov verejnej moci, pričom orgánom verejnej moci je aj exekútor.
Súd dodáva, že prípadný názor oprávneného ako účastníka konania na to, či v danom prípade súhlasí
alebo nesúhlasí so zastavením exekúcie nie je pre exekučný súd záväzný, pretože exekučný súd podľa
§ 57 ods.1 písm. h/ Exekučného poriadku v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku je povinný
zastaviť exekúciu, ak nastala objektívna skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov
exekúcie; na to, vzhľadom na znenie § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nemôže mať vplyv
ani dispozičné právo oprávneného k exekučnému konaniu. Súd mal teda v danom prípade z listinného
dôkazu vydaného iným orgánom verejnej (súdnej) moci ako za dostatočne preukázanú skutočnosť, že
majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, preto na základe takto zisteného skutkového
stavu podľa vyššie uvádzaných predpisov tohto uznesenia rozhodol o zastavení exekúcie. V súvislosti
s rozhodnutím súdu súd súčasne poznamenl, že právoplatné rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie
nezakladá prekážku res iudicatae pre začatie exekučného konania o novom návrhu na vykonanie
exekúcie medzi tými istými účastníkmi na podklade toho istého exekučného titulu (viď rozhodnutia
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 452/2011 z 20.10.2011). Vzhľadom k tomu, že
majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, súd podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného
poriadku exekúciu zastavil a v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku uložil oprávnenému povinnosť
nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie, ktoré mu boli priznané v zmysle § 196 Exekučného
poriadku a v zmysle Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o
odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej vyhláška) odmenu za výkon exekučnej činnosti spolu
vo výške 41,65 Eur.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, v ktorom uviedol, že nesúhlasí
so zastavením exekúcie a nestotožňuje sa s názorom súdu prvej inštancie o nemajetnosti povinného,
nakoľko Sociálna poisťovňa, pobočka Trenčín, zo strany povinného eviduje úhrady vo výške 3121,89 Eur
zo dňa 24.02.2015 v ostatných exekučných konaniach a z tohto dôvodu žiada odvolací súd o prešetrenie
skutočností ohľadom majetkových pomerov povinného predložených súdnym exekútorom. Na základe
vyššie uvedeného, oprávnený navrhuje aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil.
3. K podanému odvolaniu oprávneného bolo súdu dňa 23.05.2016 doručené písomné vyjadrenie
súdneho exekútora, v ktorom uviedol, že dňa 22.09.2015 (7 mesiacov po poslednej úhrade povinným)
vykonal osobnú návštevu v sídle firmy, ktorá sídli v staršom rodinnom dome obývanom starou matkou
konateľa firmy Petra Vaktora. Tá uviedla, že v tomto dome firma nemá žiadne hnuteľné veci a nič tam
nevyrába. Telefón nezdvíhal ani jeden z konateľov a na obecnom úrade nič o firme nevedeli. Obaja
konatelia už podnikajú v novej firme VAKYSTAV, s.r.o., a to od 29.05.2015 a teda pravdepodobne preto
nemali záujem vykonať ďalšiu úhradu za povinnú firmu VAKI. Na základe toho, že firma nie je vlastníkom
nehnuteľnosti ani motorového vozidla, je dlžná na poistnom voči UNION, Sociálnej aj Všeobecnej
zdravotnej poisťovni, ako zamestnávateľ bola vedená len do 31.05.2015 a na účte sú evidované blokácie
vo výške cca 12.000 Eur, súdny exekútor trvá na podaní návrhu na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57
ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Vo svojom vyjadrení na záver dodáva, že vzhľadom k tomu, keďže
zákon neobsahuje možnosť posudzovať či v budúcnosti snáď firma bude mať nejaký majetok, súdny
exekútor posudzoval nemajetnosť povinného podľa súčasného stavu a z neho vyplýva jednoznačné
zastavenie exekúcie.



4. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle ust. § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako
„CSP“) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne
potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.
5. Podľa ust. § 57 ods. 4 Exekučného poriadku, exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne
po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné
zastavenie exekúcie.
6. Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
7. Podľa ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
8. Odvolací súd preskúmaním obsahu spisu má za preukázané, že súd prvej inštancie poverením č.
5304-048098 zo dňa 05.06.2014 poveril súdneho exekútora Mgr. Jozefa Pavlíka vykonaním exekúcie
pre vymoženie pohľadávky 601,91 Eur s príslušenstvom, na základe vykonateľného rozhodnutia
Sociálnej poisťovne, pobočky v Trenčíne, č. 700-0810693814-GC04/14 zo dňa 14.04.2014. Dňa
04.02.2014 bol doručený súdu prvej inštancie návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, nakoľko
v priebehu exekučného konania boli zistené skutočnosti odôvodňujúce postup podľa ust. § 57 ods. 4
Exekučného poriadku, keďže v priebehu exekúcie nebol zistený majetok povinného, ktorý by postačoval
aspoň na úhradu trov exekúcie.
9. Exekučný poriadok v ust. § 57 odseku 1 taxatívne vymedzuje dôvody, kedy exekučný súd musí
exekúciu zastaviť bez zreteľa na to, či to účastník exekučného konania navrhol (§ 58 ods. 1 Exekučného
poriadku). V zmysle už vyššie citovaného ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku súd zastaví
exekúciu z dôvodu tzv. nemajetnosti povinného, ale iba v prípade, ak má súd nemajetnosť povinného
podloženú šetrením. V zmysle zákonnej úpravy je úlohou súdneho exekútora zisťovať majetkové pomery
povinného a v prípade nedostatku majetku povinného musí mať exekučný súd túto skutočnosť za
preukázanú, napr. z predloženého exekútorského spisu, z ktorého by malo vyplývať, aké šetrenie súdny
exekútor za účelom zistenia majetku povinného vykonal a akým zisteniam o majetnosti povinného z
takéhoto šetrenia dospel. V prípade, že teda súdny exekútor dospeje k záveru, že povinný je nemajetný
a s prihliadnutím na všetky okolnosti daného prípadu nie je možné uspokojiť vymáhanú pohľadávku ani
v budúcnosti, je v zmysle ust. § 57 ods. 4 Exekučného poriadku povinný predložiť vec súdu bezodkladne
po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné
zastavenie exekúcie.
10. Exekučné konanie je ovládané dispozičnou zásadou, ktorá sa prejavuje aj v spôsobe skončenia
exekúcie. V predmetnej veci, kedy súdny exekútor konštatoval nemajetnosť povinného a oprávnený trval
na pokračovaní v exekúcii, právo oprávneného „disponovať“ so zastavením exekúcie mohlo prevážiť
nad okolnosťami zistenými súdnym exekútorom, iba ak by tvrdenia oprávneného mali reálny základ a
v rozumnej miere by bolo možné očakávať, že povinný nadobudne v budúcnosti majetok postačujúci
na uspokojenie pohľadávky oprávneného. Avšak tvrdenie oprávneného, že zo strany eviduje v priebehu
roku 2015 úhrady vo výške 3.121,89 Eur nepredstavuje skutočnosť, ktorá by odôvodňovala postup,
podľa ktorého súdny exekútor mal pokračovať v exekúcií s nádejou, že bude úspešná. Rovnako aj podľa
ustálenej súdnej praxe je nevyhnutné dôsledne zistiť a zvážiť všetky okolnosti majúce význam pre ďalšiu
úspešnosť začatej exekúcie. Pričom prihliada sa aj na ďalšie okolnosti, z ktorých je možné bezúspešnosť
exekúcie vyvodiť. Súdny exekútor je tak štátom poverenou osobou na vykonávanie úkonov smerujúcich
k uspokojeniu oprávneného, ktorý je zároveň aj povinný zistiť, prešetriť skutočnosti o existencii dôvodov,
ktoré vedú k zastaveniu exekúcie a oznámiť ich súdu. Odvolací súd mal teda v danom prípade zhodne
so súdom prvej inštancie z listinného dôkazu vydaného iným orgánom verejnej (súdnej) moci ako za
dostatočne preukázanú skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, preto na
základe takto zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie správne rozhodol o zastavení exekúcie.
11. Na základe vyššie uvedených skutočností sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie,
ktorý na návrh súdneho exekútora exekúciu zastavil a preto z uvedených dôvodov napadnuté uznesenie
súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
12. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .



Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).