Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 10Sa/29/2016 z 15. 5. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 15. mája 2017, sp. zn. 10Sa/29/2016, ECLI:SK:KSKE:2017:7016201291.2 Krajský súd Košice | 10Sa/29/2016 | ECLI:SK:KSKE:2017:7016201291.2 | 2017-05-15 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 65 ods. 14 zákona č. 461/2003 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/82e3498e-ca92-4316-b2d8-f1308a75ff0f Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7016201291.2 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 10Sa/29/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7016201291
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Tkáč
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7016201291.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, sudca JUDr. Pavol Tkáč, v právnej veci žalobcu N. X. H. G. B. D. , X. W., V.
XX/XX, L. Z. V., zast. JUDr. Michalom Feciľákom, advokátom so sídlom kancelárie v Prešove, Jesenná
8, proti žalovanej Sociálnej poisťovni, ústredie, Ul. 29. augusta 8, Bratislava o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18.10.2016 takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne zo dňa 18.10.2016 č. XXX
XXX XXXX X v spojení s rozhodnutím žalovanej zo dňa 30.08.2016 č. XXX XXX XXXX X a vec vracia
žalovanej na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi priznáva právo na plnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 18. 10. 2016 č. XXX XXX XXXX X Generálny riaditeľ Sociálnej
poisťovne Ing. Ľubomír Vážny, príslušný na rozhodovanie podľa § 215 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o
sociálnom poistení v znení zák. č. 677/2006 Z. z. rozhodol vo veci odvolania žalobcu proti rozhodnutiu
Sociálnej poisťovne ústredie, č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30.08.2016 tak, že podľa § 218 ods. 2 zák. č.
461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (v ďalšom texte aj : „zákon o sociálnom
poistení“) odvolanie žalobcu N. X. zamietol v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového
správneho orgánu.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že Sociálna poisťovňa ústredie, ako prvostupňový správny orgán
rozhodnutím zo dňa 30.08.2016 č. XXX XXX XXXX X zamietla ( podľa § 65 ods. 1 zák. č. 461/2003
Z. z. v znení zák. č. 555/2007 Z. z.) žiadosť žalobcu o starobný dôchodok zo dňa 02.01.2011. Proti
tomuto rozhodnutiu podal žalobca včas odvolanie, v ktorom poukázal na ust. § 1 ods. 3 zákona o
sociálnom poistení, ktorý vymedzuje okruh profesií, na ktoré sa uvedený zákon nevzťahuje počas doby
trvania poistného vzťahu v osobitnom systéme, pričom podľa jeho tvrdenia táto skutočnosť nebráni
vzniku nároku na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia aj poistencovi,
ktorý už dosiahol dôchodkový vek podľa zákona o sociálnom poistení a získal k tomuto dňu akúkoľvek
hodnotiteľnú dobu poistenia vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia. V tej súvislosti žalobca
poukázal na právny názor vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7So/138/2011, z ktorého
vyplýva, že sociálna poisťovňa má povinnosť zohľadniť pri posudzovaní nároku na starobný dôchodok
aj doby získané v osobitnom systéme poistenia. Žalobca vyslovil názor, že rozhodnutie Sociálnej
poisťovne, ústredie je v rozpore s čl. 33 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach
č. 128 (ďalej len „Dohovor č. 128“). Uviedol ďalej, že splnil zákonom stanovené podmienky pre priznanie
starobného dôchodku aj zo všeobecného systému sociálneho poistenia, t. j. dosiahol vek 62 rokov a
bol najmenej 15 rokov dôchodkovo poistený. Žiadosťou o priznanie starobného dôchodku si neuplatnil
nárok na zvýhodnenie prináležiace len poistencom v I. a II. kategórii funkcie, preto rozhodnutie sociálnej



poisťovne považoval za zavádzajúce, nezákonné a diskriminačné. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia
ďalej uviedol, že žalobca žiadosťou spísanou dňa 14.07.2016 požiadal o priznanie starobného dôchodku
od 02.01.2011, ku ktorému dňu žalobca dovŕšil dôchodkový vek 62 rokov. K uvedenému dátumu získal
3382 dní obdobia dôchodkového poistenia, t. j. 9 rokov a 97 dní obdobia dôchodkového poistenia,
čím nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na
starobný dôchodok, a preto bola jeho žiadosť o starobný dôchodok zamietnutá. Podľa rozhodnutia
Colného riaditeľstva SR Bratislava zn. 37189/2003-8904 zo dňa 11.09.2003 je žalobca od 01.09 2003
poberateľom výsluhového dôchodku, s tým, že na nárok na výsluhový dôchodok bola zhodnotená
doba výkonu základnej vojenskej služby alebo náhradnej služby od 01.10.1971 do 30.09.1973 a doba
trvania služobného pomeru v colnej správe od 19.11.1973 do 31.08.2003. Celková doba výkonu štátnej
služby je tak v rozsahu 31 rokov a 286 dní. Z potvrdenia Colného úradu Prešov zo dňa 31. 08. 2003
zároveň vyplýva, že doba služobného pomeru nebola zaradená do zvýhodnenej pracovnej kategórie,
bola zaradená do III. pracovnej kategórie. Žalovaný sa odvolal na ustálenú judikatúru Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej nároky poistencov vyplývajúce zo zaradenia doby služby
do I. a II. kategórie funkcií sa musia podľa ust. § 274 zákona o sociálnom poistení zachovať na
nárok a určenie sumy starobného dôchodku vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, aj keď
títo poistenci za dobu služby získali dávky v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia, pretože v
sume výsluhového dôchodku neboli zohľadnené. Žalovaný dôvodil, že zamestnanie - funkcia colník,
ktorú vykonával žalobca nebola v predchádzajúcich obdobiach zaradená v rezortných zoznamoch v I.
ani v II. pracovnej kategórii, a účastník konania nevykonával zamestnanie vo zvýhodnenej pracovnej
kategórie ani dobu služby vo zvýhodnenej kategórii funkcií. Z uvedených dôvodov podľa žalovaného
nie sú splnené podmienky na zníženie dôchodkového veku, a jeho nárok na starobný dôchodok nie je
možné posudzovať podľa zovšeobecneného právneho názoru Najvyššieho súdu SR. Žalovaný citoval
v rozhodnutí ustanovenia § 65 ods. 1, ods. 2, § 60 ods. 2, § 255 ods. 5 a § 274 zákona o sociálnom
poistení a uzavrel, že celková doba výkonu štátnej služby, ktorá bola účastníkovi konania zhodnotená
na nárok na výsluhový dôchodok je 31 rokov a 286 dní a účastník konania bez predmetnej doby
služby nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na
starobný dôchodok. Práve z týchto dôvodov bola žiadosť žalobcu o starobný dôchodok zamietnutá. Ako
nedôvodnú považoval aj námietku týkajúcu sa zhodnotenia obdobia služobného pomeru pre priznanie
starobného dôchodku, pretože žalobcovi bol priznaný výsluhový dôchodok a podľa preukázaného
skutkového stavu výkon zamestnania colníka nebol zaradený do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie
funkcií, preto pri hodnotení doby služby colníka nie je možné postupovať podľa ustálenej judikatúry a čl.
33 Dohovoru č 128. Doba výkonu služby a vymeriavacie základy dosiahnuté počas doby služby colníka
nie je možné podľa právnych predpisov o sociálnom poistení hodnotiť na nárok na starobný dôchodok vo
všeobecnom systéme. Žalovaný zdôraznil, že právne závery, uvedené v žalobcom citovanom rozhodnutí
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7So/138/2011 nie je možné použiť na tento prípad, pretože predmetný
rozsudok sa týka skutkovo odlišnej veci.

3. Žalobca podal na tunajší súd v zákonom stanovenej lehote správnu žalobu, ktorou žiadal, aby
súd preskúmal zákonnosť rozhodovania a postupu správneho orgánu a navrhol, aby súd napadnuté
rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa zrušil a vec vrátil
žalovanému na nové prejednanie a rozhodnutie. Uviedol, že od 01.09.2003 je poberateľom výsluhového
dôchodku zo sociálneho zabezpečenia Colnej správy SR podľa § 38 zák. č. 328/2003 Z. z. Po dosiahnutí
veku 62 rokov dňa 14.07.2016 podal na príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne žiadosť o starobný
dôchodok a to z dôvodu, že bol 9 rokov a 97 dní poistený aj vo všeobecnom systéme dôchodkového
poistenia. Keďže táto doba nebola výkonom služby v ozbrojenom zbore, nebola započítaná do
doby pre výpočet výsluhového dôchodku v osobitnom systéme dôchodkového poistenia. Tvrdil,
že Sociálna poisťovňa svojím prvostupňovým aj druhostupňovým rozhodnutím nesprávne posúdila
splnenie podmienok na vznik nároku na starobný dôchodok zo všeobecného systému dôchodkového
poistenia, keď na splnenie zákonnej podmienky najmenej 15 rokov dôchodkového poistenia (§ 65 ods.
1 zákona o sociálnom poistení) započítala iba dobu poistenia 9 rokov a 97 dní, teda dobu, počas ktorej
študoval a odpracoval u iných zamestnávateľov ako v colnej správe. Zdôraznil, že platná zákonná úprava
(§ 1 ods. 3 zákona o sociálnom poistení) nebráni vzniku nároku na starobný dôchodok vo všeobecnom
systéme dôchodkového poistenia aj príslušníkovi ozbrojeného zboru, ktorý už dosiahol dôchodkový vek
podľa zákona o sociálnom poistení, splnil podmienky a získal k tomuto dňu akúkoľvek hodnotiteľnú dobu
poistenia vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia. V tej súvislosti poukázal na právny názor
vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7So/138/2011, podľa ktorého absolútne vylúčenie
hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového



poistenia (zabezpečenia) v inom systéme sociálneho poistenia, nie v systéme všeobecnom, má za
následok horšie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných systémoch
sociálneho poistenia a u ktorých samotná poisťovňa vôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu ich
dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobia,
v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch. Podľa tohto
názoru Najvyššieho súdu SR aj nesplnenie podmienky získania viac ako 10, resp. 15 rokov poistenia vo
všeobecnom systéme sociálneho poistenia, ale získanie tejto doby v osobitnom systéme poistenia, má
sociálna poisťovňa povinnosť vykonať výpočet dôchodku s prihliadnutím na dobu poistenia vo svojom
systéme a dôchodok priznať žiadateľovi po zohľadnení nižšej doby poistenia vo výške zodpovedajúcej
rozsahu poistenia vo všeobecnom systéme. Odlišným postupom - nezapočítaním doby poistenia by sa
doby poistenia poistenca stratili a neboli by v žiadnom zo systémov zohľadnené, čo nezodpovedá ani
zámeru zákona o sociálnom poistení. Ďalej žalobca uviedol, že podľa predošlých zákonných úpravy
služba colníka nebola považovaná za vybranú a tým aj zvýhodnenú pracovnú kategóriu. Žiadosťou
o priznanie starobného dôchodku si neuplatňoval nárok na zvýhodnenie prináležiace len poistencom
I. a II. kategórie funkcií, preto rozhodnutie prvostupňového aj druhostupňového správneho orgánu je
z tohto dôvodu zavádzajúce a nezákonné. Podstatu celého problému rozhodovacej činnosti sociálnej
poisťovne videl v tom, že poisťovňa viazaná právnym názorom Najvyššieho súdu SR striktne vychádzala
z rozhodnutí tohto súdu, ktorý doposiaľ konal len vo veci starobných dôchodkov (vojakov a policajtov)
zaradených do I. kategórie funkcií. Poukázal pritom na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave v
analogickom prípade žaloby colníka nezaradeného do zvýhodnenej kategórie (10Sd/62/2014-12) a
Krajského súdu v Prešove zo dňa 05. 12. 2014, ktorí rozhodnutia poisťovne zrušili s odôvodnením, že aj
colníkom nespĺňajúcim podmienky § 65 zákona o sociálnom poistení a nezaradením do zvýhodnených
pracovných kategórií je poisťovňa povinná priznať starobný dôchodok v alikvotnej výške. Je preto
nepochybné, že colníci, poberajúci výsluhový dôchodok z osobitného systému poistenia (podľa zák. č.
328/2002 Z. z.) sú vylúčení z pôsobnosti zákona o sociálnom poistení len v rozsahu zodpovedajúcom
dobe poistenia v osobitnom systéme, ale nie v časti upravujúcej nárok na starobný, predčasný starobný,
invalidný, sirotský, vdovský alebo vdovecký dôchodok (právny názor vyslovený v rozsudku Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 7So/138/2011). Poisťovňa tak nemôže neprihliadať na dobu poistenia žalobcu vo
všeobecnom systéme a takúto dobu (v rozsahu 9 rokov a 97 dní) nechať prepadnúť, pretože
takýto zámer neobsahuje žiadne ustanovenie zákona o sociálnom zabezpečení. Priznanie starobného
dôchodku poistencom len I. a II. pracovnej kategórie funkcií (policajtom a vojakom), v ktorých prípadoch
už poisťovňa rozhodla, je diskriminačné vo vzťahu k iným poistencom, poisteným najmenej 15 rokov v
osobitnom systéme poistenia poberajúcim výsluhový dôchodok. V závere žaloby žalobca zdôraznil, že
žiadosťou o priznanie starobného dôchodku si neuplatnil nárok na priznanie starobného dôchodku od
55. roku veku, ani si neuplatnil nárok na vyššie dávky podľa § 133 zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom
zabezpečení v spojení s § 274 zákona o sociálnom poistení, preto neexistuje žiaden dôvod podmieňovať
nárok na priznanie starobného dôchodku zaradením pracovnej činnosti colníka do I. resp. II. kategórie
funkcií.

4. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 05.01.2017 k správnej žalobe navrhol žalobu zamietnuť.

5. Žalovaný v tomto podaní v podstate zopakoval právnu argumentáciu uvedenú v preskúmavanom
rozhodnutí ako aj rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu a uviedol, že zamestnanie funkcia
colník, ktorú vykonával žalobca nebola v predchádzajúcich obdobiach zaradená v rezortných
zoznamoch v I. ani v II. pracovnej kategórii, t.j. žalobca nevykonával zamestnanie vo zvýhodnenej
pracovnej kategórii a ani dobu služby vo zvýhodnenej kategórii funkcií. Nie sú tak splnené podmienky na
zníženie dôchodkového veku, a preto nie je možné posudzovať jeho nárok na starobný dôchodok podľa
zovšeobecneného právneho názoru Najvyššieho súdu SR. Celková doba výkonu štátnej služby, ktorá
bola žalobcovi zhodnotená na nárok na výsluhový dôchodok je 31 rokov a 286 dní a keďže žalobca bez
predmetnej doby služby nesplnil podmienky potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia
na vznik nároku na starobný dôchodok, jeho žiadosť o starobný dôchodok bola správne zamietnutá.
Žalobcom označený rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7So/138/2011 sa podľa žalovaného týka
skutkovo odlišnej veci, a preto právne závery z tejto veci nie je možné použiť v tomto konaní.

6. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného zo dňa 12.02.2017 poukázal na to, že žalovaný uviedol dva
dôvody, pre ktoré žalobcovi nepatrí starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia, a
to nesplnenie podmienky § 65 ods.1 zákona o sociálnom poistení a skutočnosť, že štátna služba colníka
nebola zaradená do I. a II. kategórie funkcií zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení



neskorších predpisov. Ďalej uviedol zhodné dôvody nároku na starobný dôchodok tak ako ich označil
v správnej žalobe, a uzavrel, že žiadosťou zo dňa 01.07.2017 si neuplatňoval nárok na zvýhodnenie
prináležiace len poistencom I. a II. kategórie funkcií, pretože jeho žiadosť smeruje k nároku na priznanie
starobného dôchodku po dosiahnutí dôchodkového veku zo všeobecného systému dôchodkového
poistenia. Uzavrel, že poisťovňa nemôže neprihliadať na dobu žalobcovho poistenia vo všeobecnom
systéme a nemôže ani podmieňovať nárok na priznanie starobného dôchodku vykonávaním práce
zaradenej do I. resp. II. kategórie funkcií.

7. Správny súd v konaní podľa § 177 a nasl. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) po
preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného a oboznámení sa s administratívnymi spismi
žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

8. Na pojednávaní súdu dňa 25.04.2017 sa zúčastnil žalobca, jeho zástupca ako aj zástupkyňa
žalovanej. Z obsahu ich prednesov vyplynulo, že medzi účastníkmi konania nie sú sporné skutočnosti
týkajúce sa skutkových okolností žalobcom uplatneného nároku na starobný dôchodok (po dosiahnutí
dôchodkového veku) a podstata ich rozporov spočíva v právnom hodnotení toho nároku.

9. Podľa § 65 ods.1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z.z.
poistenec má nárok na starobný dôchodok ak bol dôchodkovo poistení najmenej 15 rokov a dovŕšil
dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon v ods. 4 až 8, § 65a
a § 274 neustanovuje inak.

10. Podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie
výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a
profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného
predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný
invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

11. Podľa § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do
I. a II. pracovnej kategórie vrátane doby služby zaradenej do I. a II. kategórie funkcií sa priznávajú do
31.12.2023.

12. Podľa § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, za obdobie dôchodkového poistenia sa
považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané
do 31.12.2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v
rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný
invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného
predpisu.

13. Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a
o zmene a doplnení niektorých zákonov, pod pojmom policajt sa na účely tohto zákona rozumie
príslušník Policajného zboru, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, Slovenskej
informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže a colník, ak
tento zákon neustanovuje inak.

14. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128,
vyhláseného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb. (v ďalšom texte aj: Dohovor č. 128) ak má
alebo by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú
peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov,
môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu
za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku.

15. Z obsahu súdneho spisu ako aj administratívneho spisu žalovanej nesporne vyplýva, že žalobca
dosiahol dôchodkový vek 62 rokov dňa 02.01.2011, od ktorého dátumu od žalovanej žiadal priznať
starobný dôchodok a to žiadosťou podanou na príslušnej pobočke Sociálne poisťovne dňa 14.07.2016.
K uvedenému dátumu žalovaná evidovala u žalobcu 3382 dní ( t.j. 9 rokov a 97 dní) dôchodkového
poistenia vo všeobecnom systéme. Žalobcovi bol rozhodnutím colného riaditeľstva Slovenskej



republiky, Bratislava zo dňa 11.09.2003 od 01.09.2003 priznaný ( podľa príslušných ustanovení zákona
č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov ) výsluhový dôchodok, pre účely ktorého mu bola zhodnotená celková doba poistenia v
osobitnom systéme dôchodkového postenia v rozsahu 31 rokov a 286 dní.

16. Krajský súd poukazuje na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v
obdobných veciach (rozsudok zo dňa 30.11.2015 sp. zn. 1So/127/2014), kde pri výklade ust. § 60
ods. 2 zákona o sociálnom poistení je vyslovený názor, že právna úprava mala zabezpečiť, aby
od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení)
výsluhový dôchodok i dávky výsluhového zabezpečenia považované za výsluhový dôchodok podľa §
124 ods. 7 zákona č. 328/2002 Z.z. plnili funkciu starobného dôchodku osobitného systému sociálneho
poistenia (zabezpečenia) vo výške primeranej dobe trvania služobného pomeru ako dávka sociálneho
zabezpečenia existujúca či už samostatne alebo popri starobnom dôchodku, na ktorý vznikne nárok
dovŕšením dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení. Je potrebnú uviesť,
že cieľom zákona č. 328/2002 Z. z. bolo dosiahnuť právny stav, podľa ktorého by pomerná výška
výsluhového dôchodku bola vyššia, ako keby colníkom, ktorých výsluhový príspevok sa považuje za
výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, bola
doba profesionálnej služby hodnotená len vo všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia. Z tohto
zámeru teda vyplýva, že cieľom zákona bolo vytvorenie stavu, pri ktorom by súčet výsluhového dôchodku
a starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho poistenia bol vyšší, respektíve aspoň
rovnaký ako suma starobného dôchodku poistenca, ktorý mal všetky doby zamestnania hodnotené
len vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia (zabezpečenia). Odvolací súd poukazoval aj na
znenie článku 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 vyhláseného v Zbierke zákonov pod číslom 416/1991 Zb.,
z ktorého vyplýva, že v prípade súbehu nárokov na starobný dôchodok tak zo všeobecného ako
aj osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) je v zmysle Dohovoru možné starobný
dôchodok zo všeobecného systému iba krátiť, a to najviac o sumu, ktorá neprevyšuje sumu výsluhového
dôchodku (resp. výsluhového príspevku považovaného za výsluhový dôchodok). Vo vzťahu k tejto
právnej problematike sú pre potreby tohto konania použiteľné aj právne názory Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky v Bratislave vyslovené napr. v rozsudku sp. zn. 10So/59/2014 zo dňa 15.04.2015
a sp. zn. 10So/11/2015 zo dňa 17.02.2016.

17. Teda v zmysle judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa má za to, že výsluhový
dôchodok (a rovnako aj výsluhový príspevok ako dávka sociálneho zabezpečenia považovaná za
výsluhový dôchodok) má od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom
poistení (zabezpečení) plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho poistenia
(zabezpečenia) vo výške primeranej dobe trvania služobného pomeru, pričom odvolací súd dospel
k záveru, že na účely stanovenia výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového
poistenia započítať aj doby hodnotené na účely výsluhového dôchodku. Až po takomto stanovení
výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť o sumu výsluhového príspevku,
považovaného za výsluhový dôchodok.

18. Žalovaná pri svojom rozhodovaní o nároku žalobcu na starobný dôchodok daný právny stav
nerešpektovala, pretože žiadosť žalobcu bola zamietnutá napriek právnym názorov vyplývajúcim z
ustálenej judikatúry ako aj súdnej praxi, že poberatelia výsluhových dôchodkov majú nárok na starobný
dôchodok i zo všeobecného systému dôchodkového poistenia, s prihliadnutím na dobu dôchodkového
poistenia získanú v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, za súčasnej aplikácie čl. 33
Dohovoru číslo 128.

19. V závere je potrebné uviesť, že najvyšší súd prostredníctvom svojej rozhodovacej činnosti zdôraznil,
že nielen správny orgán v ďalšej svojej rozhodovacej činnosti, ale aj správny súd je pri súdnom
prieskume napadnutých rozhodnutí správnych orgánov zaťažený povinnosťou zohľadniť právne názory,
vyslovené najvyšším súdom v jeho predchádzajúcej rozhodovacej činnosti a ktoré sú mu nepochybne
známe, či už z iniciatívy účastníkov alebo ako oficiality jeho činnosti, nakoľko tieto sú v zmysle článku 1
ods. 1 Ústavy záväzné nielen pre jeho adresáta, t. j. pre správny orgán, ale aj pre konajúci krajský súd.

20. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd v zmysle ustanovenia § 191 ods.1 písm. c/ SSP zrušil
rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne zo dňa 18.10.2016 č. XXXXXXXXXX v spojení



s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu zo dňa 30.08.2016 č. XXXXXXXXXX X a vec vrátil
žalovanému na ďalšie konanie.

21. V ďalšom konaní správny orgán pri rešpektovaní právneho názoru správneho súdu (§ 191 ods. 6
SSP) zohľadní pri svojej rozhodovacej činnosti právne názory najvyššej súdnej inštancie vyplývajúce
z jej doterajšej rozhodovacej činnosti v obdobných veciach, ktoré sú uvedené aj v odôvodnení tohto
rozhodnutia a vysporiada sa s otázkou, či do celkovej doby dôchodkového poistenia u žalobcu po
dosiahnutí dôchodkového veku má byť zohľadnená aj doba jeho poistenia v osobitnom systéme
dôchodkového poistenia a to vo vzťahu k splneniu podmienky doby poistenia pre priznanie starobného
dôchodku a následne opätovne rozhodne o jeho žiadosti o starobný dôchodok.

22. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 167 ods. 1 SSP, tak, že úspešnému
žalobcovi bola voči žalovanej priznaná ich úplná náhrada. O výške náhrady trov konania rozhodne
správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník ( § 175 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od doručenia
rozhodnutia krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v
Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku
to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
„sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský
súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.



Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ
poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.