Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 11S/7/2015 z 1. 6. 2015
Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 1. júna 2015, sp. zn. 11S/7/2015, ECLI:SK:KSTN:2015:3015200160.1
Krajský súd Trenčín | 11S/7/2015 | ECLI:SK:KSTN:2015:3015200160.1 | 2015-06-01 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: § 250j ods. 1 OSP, § 17 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/7951d64c-74b7-44ac-9667-db7f725be472
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2015:3015200160.1

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 11S/7/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3015200160
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Radičová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3015200160.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Radičovej a sudcov
JUDr. Miroslava Manďáka a JUDr. Eleny Zaťkovej v právnej veci žalobkyne: Q. Z., bytom R., G.
XXX/XX proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Bratislava, Oddelenie peňažných
príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností, so sídlom Banská Bystrica, Trieda SNP 75,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US5/SSVODPPKPC1/SOC/2015/1044/PD
zo dňa 12. januára 2015 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd žalobu     z am i e t a .

Žalobkyni sa náhrada trov konania    n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa žalobou doručeniu tunajšiemu súdu dňa 02.03.2015 žiadala preskúmať zákonnosť
rozhodnutia žalovaného č. UPS/US5/SSVODPPKPC1/SOC/2015/1044/PD zo dňa 12. januára 2015,
ktoré navrhla zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

Napadnutým rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie žalobkyne a súčasne potvrdil rozhodnutie
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza, odbor sociálnych vecí a rodiny č. PD1/
OPČ/SOC/2014/47866-04/285210 SLU/VAL zo dňa 5. novembra 2014 (ďalej len ,,prvostupňové
rozhodnutie“), ktorým nebolo vyhovené žiadosti žalobkyne o vystavenie parkovacieho preukazu, keďže
žalobkyňa nespĺňa základnú podmienku pre vyhotovenie parkovacieho preukazu uvedenú v § 17 ods. 1
zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon č. 447/2008 Z.z.“).

Žalobkyňa považovala napadnuté rozhodnutie za nezákonné, nakoľko rozhodnutím žalovaného, ako
aj prvostupňovým rozhodnutím bola ukrátená na jej subjektívnych právach. Rozhodnutím žalovaného
bolo taktiež zasiahnuté do jej práv na riadne a dôkladné odôvodnenie rozhodnutia. Dala do pozornosti,
že je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na
plnom invalidnom dôchodku v dôsledku choroby - degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových
platničkách s nepriaznivým reziduálnym funkčným nálezom a trvalými prejavmi dráždenia nervov, s
parézami a so svalovými atrofiami a s poruchou funkcie zvieračov. Poukázala na nepriaznivý zdravotný
stav, ktorý sa jej od apríla 2014 zhoršil, trikrát bola hospitalizovaná na neurológii v Bojniciach, nemohla
ani chodiť. Je po troch operáciách chrbtice, po operácii má pretrvávajúce bolesti v oboch dolných
končatinách, bolesti sú výraznejšie pri dlhšej chôdzi, státí a pri vystupovaní po schodoch. Má obmedzenú
pohyblivosť v oblasti driekovej chrbtice, nemôže sa predkláňať ani robiť úklony do bokov. Pretrvávajú



jej bolesti aj v krčnej chrbtici, tŕpnu jej obe ruky a meravejú prsty, pravú ruku nemôže zdvihnúť bez
bolesti. Zastávala názor, že odkázanosť na individuálnu prepravu nemožno stotožňovať so schopnosťou
osoby hýbať sa. Záverom žalobkyňa poukázala na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 1Sžso/1/2012 a sp. zn. 1Sžso/32/2013, ktoré boli vydané pri preskúmavaní rozhodnutí v oblasti
kompenzácie ťažkého zdravotného postihnutia.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe poukázal na lekársky posudok č. 2015/1044 zo dňa 09.01.2015, ktorý
vydal podľa § 11 ods. 13 zákona č. 447/2008 Z.z. v rámci odvolacieho konania a v ktorom je komplexne
zhodnotené ťažké zdravotné postihnutie žalobkyne. Podkladom pre zhodnotenie zdravotného stavu
žalobkyne v lekárskom posudku sú aktuálne lekárske správy predložené žalobkyňou. Ďalšie odborné
nálezy citované v žalobe posudkový lekár nemal, ani nemá k dispozícii, preto nemohli byť zohľadnené.
Žalobkyňa mala dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení týkajúcich sa jej zdravotného stavu, a
nesplnenie tejto povinnosti má za následok zistenie skutkového stavu len z ňou predložených dôkazov.
Skutočnosť, že v konaní správny orgán nezohľadnil dôkazy, ktoré mu v čase konania neboli známe,
nemôže byť dôvodom na zrušenie vydaného rozhodnutia, pretože nie sú preukázané také vady, ktoré
by mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a na ktoré by súd musel v súlade s §
250i ods. 3 O.s.p. prihliadnuť. Posudkový lekár je povinný pozvať fyzickú osobu na posúdenie jej
zdravotného stavu, ak o to táto fyzická osoba požiada. V tomto prípade písomná žiadosť nebola podaná a
predložené lekárske nálezy boli dostatočné pre posúdenie zdravotného stavu posudzovanej. Posudkový
lekár nemal vedomosť o existencii ďalších odborných nálezov a na základe žalobkyňou predložených
lekárskych nálezov nemal pochybnosti o správnosti diagnostického záveru vyplývajúceho z nich, preto
vykonal posúdenie bez prítomnosti posudzovanej v súlade s § 11 ods. 9 zákona č. 447/2008 Z.z.
Pred vydaním napadnutého rozhodnutia žalovaný presne a úplne zistil skutočný stav veci, bral do
úvahy dôvody odvolania žalobkyne, ako aj všetky podstatné okolnosti. Rozhodnutie žalovaného je
dostatočne odôvodnené aj s prihliadnutím na námietky žalobkyne uvádzané v odvolaní. K porušeniu
práva žalobkyne na riadne a dôkladné odôvodnenie tak nedošlo. Všetky aspekty zdravotného stavu
žalobkyne boli pri posudzovaní odkázanosti na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom
zohľadnené a v odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol všetky dôkazy, z ktorých pri rozhodovaní
vychádzal, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a subjektívne práva žalobkyne neboli
rozhodnutím porušené. S poukazom na § 43 ods. 9 zákona č. 447/2008 Z.z. konštatoval, že po
objektívnom posúdení zdravotného stavu žalobkyne z ňou predložených dôkazov nebolo zistené, že
by spĺňala niektorú z podmienok uvedených v predmetnom ustanovení, a preto jej nevznikol nárok
na vyhotovenie parkovacieho preukazu. Na základe uvedených skutočností považoval napadnuté
rozhodnutie za zákonné, a navrhol, aby súd žalobu zamietol.

Krajský súd postupom podľa § 247 a nasl. O.s.p. preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia a
postup, ktorý mu predchádzal, v rozsahu dôvodov žaloby a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie
žalovaného je v súlade so zákonom, a žalobu ako nedôvodnú zamietol. Žalobkyňa sa na pojednávanie
nedostavila, svoju neprítomnosť neospravedlnila.

Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo
právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu,
a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa § 11 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z.z. pri výkone lekárskej posudkovej činnosti posudkový
lekár vychádza z aktuálneho lekárskeho nálezu na účely kompenzácie, na účely preukazu, na účely
parkovacieho preukazu, na účely posudzovania fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej
osoby vykonávať opatrovanie a posudzovania fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby
s ťažkým zdravotným postihnutím udeliť písomný súhlas podľa § 40 ods. 6 (ďalej len "lekársky nález"),
ak tento zákon neustanovuje inak. Vzor lekárskeho nálezu je uvedený v prílohe č. 1.

Podľa § 11 ods. 13 zákona č. 447/2008 Z.z. na účely parkovacieho preukazu lekársky posudok obsahuje
mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, vyjadrenie,
či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným



motorovým vozidlom, alebo či fyzická osoba má praktickú alebo úplnú slepotu oboch očí a termín
opätovného posúdenia zdravotného stavu.

Podľa § 14 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z.z. fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná
na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ak nie je schopná na rovnakom základe s
ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti

a) premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a k prostriedku železničnej dopravy a späť,

b) nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a do prostriedku železničnej dopravy,
udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a z prostriedku
železničnej dopravy alebo,

c) zvládnuť z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia inú situáciu vo vozidle verejnej hromadnej
dopravy osôb a v prostriedku železničnej dopravy najmä z dôvodu poruchy správania pri
duševných ochoreniach, vertebrobasilárnej insuficiencie s ťažkými závratmi, straty dvoch končatín,
kardiopulmonálnej nedostatočnosti ťažkého stupňa alebo ťažkej poruchy sfinkterov.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z. fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je
odkázaná podľa posudku na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom podľa § 14 ods. 6
alebo má praktickú slepotu alebo úplnú slepotu oboch očí, vyhotoví príslušný orgán parkovací preukaz
na základe právoplatného rozhodnutia o parkovacom preukaze.

Podľa § 250i ods. 1 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový
stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na
preskúmanie napadnutého rozhodnutia.

Predmetom tohto konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US5/
SSVODPPKPC1/SOC/2015/1044/PD zo dňa 12. januára 2015, ktorým žalovaný zamietol odvolanie
žalobkyne a súčasne potvrdil prvostupňové rozhodnutie č. PD1/OPČ/ /SOC/2014/47866-04/285210
SLU/VAL zo dňa 5. novembra 2014 o nevyhovení žiadosti žalobkyne o vyhotovenie parkovacieho
preukazu.

Krajský súd z administratívneho spisu zistil, že žiadosťou zo dňa 06.10.2014 žalobkyňa požiadala o
vyhotovenie parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím. Na základe tejto
žiadosti bol vyhotovený dňa 06.10.2014 lekársky nález na účely konania vo veciach kompenzácie,
preukazu a parkovacieho preukazu, z ktorého vyplýva, že orientácia žalobkyne je dobrá, polohu
má aktívnu, postoj je možný, chôdza je možná s oporou francúzskej barly, žalobkyňa je bez
porúch kontinencie. Dňa 04.11.2014 posudkový lekár vyhotovil lekársky posudok č. PD1/OPČ/
SOC/2014/47866-02/283593 VAL podľa § 11 ods. 13 a § 52 písm. d) zákona č. 447/2008 Z.z., v ktorom
boli zohľadnené ochorenia žalobkyne a konštatovaná miera funkčnej poruchy žalobkyne 60 % podľa
prílohy č. 3 zákona č. 447/2008 Z.z., kapitoly XII, časť A, bod 1, písm. d). Rozhodujúcim ochorením pre
určenie miery funkčnej poruchy žalobkyne sú stavy po operácii medzistavcových platničiek, rozsiahle
degeneratívne zmeny III. a IV. stupňa s ťažkými poruchami funkcie (recidivujúcimi chronickými iritáciami
nervov až radikulopatiami s motorickým deficitom na periférii trvalého charakteru, insuficiencia svalového
korzetu). Žalobkyňa je podľa predmetného posudku fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím,
ktorá vyžaduje sprievodcu. Nakoľko nespĺňa podmienky uvedené v § 14 ods. 6 písm. a), b), c) zákona č.
447/2008 Z.z., nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Následne bol
dňa 05.11.2014 vypracovaný podľa § 13 ods. 1 písm. d) a ods. 9 zákona č. 447/2008 Z.z. posudkový
záver o sociálnych dôsledkoch ťažkého zdravotného postihnutia v oblasti mobility a orientácie, podľa
ktorého žalobkyňa nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a nevznikajú
jej sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia v oblasti mobility a orientácie v porovnaní s
fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia.



Následne prvostupňový správny orgán rozhodol dňa 5. novembra 2014 tak, že žiadosti žalobkyne
o vyhotovenie parkovacieho preukazu nevyhovel, pretože podľa lekárskeho posudku č. PD1/OPČ/
SOC/2014/47866-02/283593 VAL zo dňa 04.11.2014 a na základe posudkového záveru o sociálnych
dôsledkoch ťažkého zdravotného postihnutia v oblasti mobility a orientácie žalobkyňa nemá sociálne
dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia v oblasti mobility a orientácie, ide o fyzickú osobu s ťažkým
zdravotným postihnutím, ktorá nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom
alebo nemá praktickú alebo úplnú slepotu oboch očí, čím nespĺňa základnú podmienku pre vyhotovenie
parkovacieho preukazu uvedenú v § 17 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z.

Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote
odvolanie, v ktorom poukázala na jej nepriaznivý zdravotný stav, pre ktorý nie je schopná využívať
prostriedky verejnej hromadnej dopravy. V rámci odvolacieho konania žalovaný doplnil konanie
lekárskym posudkom č. 2015/1044, ktorý na účely § 11 zákona č. 447/2008 Z.z. vydal dňa 09.01.2015
posudkový lekár žalovaného. V zmysle predmetného lekárskeho posudku je žalobkyňa fyzickou osobou
s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorej miera funkčnej poruchy je 60 % podľa prílohy č. 3 zákona
č. 447/2008 Z.z., kapitoly XII, časť A, bod 1, písm. d). Za rozhodujúce zdravotné postihnutie pre
určenie miery funkčnej poruchy žalobkyne bolo posudkovým lekárom určené postihnutie chrbtice ako
pluriradikulárny LIS obojstranne, stav po opakovanej operácii LS chrbtice (10/2010, 8/2014), stav
po operácii krčnej chrbtice (8/2011). Posudkový lekár pri posúdení zdravotného stavu žalobkyne
vychádzal zo žalobkyňou predložených lekárskych nálezov - vyšetrenie všeobecného lekára MUDr.
Márie Magátovej zo 06.10.2014, neurochirurgické vyšetrenie MUDr. Petra Durného z 11.09.2014,
prepúšťacia správa, neurochirurgické oddelenie ÚVN Ružomberok, MUDr. Róbert Pastorek z 31.07.
- 08.08.2014, neurologické vyšetrenie MUDr. Trojana zo 17.06.2014, urologické vyšetrenie MUDr.
Ľubomíra Pažického z 09.04.2014 a prepúšťacia správa, neurologické oddelenie nemocnica Bojnice
MUDr. Jany Horváthovej zo 17.06. - 26.06.2014. Posudkový lekár v lekárskom posudku dospel k záveru,
že žalobkyňa podľa predložených lekárskych nálezov nemá dokumentovanú takú závažnú poruchu
mobility, ani stuhnutie váhonosných kĺbov, nemá ani takú závažnú psychickú či zmyslovú poruchu
(praktickú či úplnú slepotu očí), pre ktorú by nebola schopná so sprievodcom sa premiestniť k vozidlu
verejnej hromadnej dopravy a späť, nastúpiť a vystúpiť z vozidla, tiež zvládnuť inú situáciu vo vozidle,
nespĺňa kritériá odkázanosti na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom podľa § 14 ods. 6
písm. a), b), c) zákona č. 447/2008 Z.z. Žalobkyňa nespĺňa kritériá pre vydanie parkovacieho preukazu.

O odvolaní žalobkyne rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím tak, že odvolanie žalobkyne zamietol
a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.

Krajský súd, ktorý je súdom prieskumným a nie skutkovým, preskúmal napadnuté rozhodnutie
žalovaného a dospel k záveru, že žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán dostatočne zistili
skutkový stav a vyvodili z neho správny právny záver. Napriek tomu, že zo strany žalobkyne ide o
opakovanú žiadosť o vyhotovenie parkovacieho preukazu, posudkoví lekári sa podrobne zaoberali
posudzovaním jej zdravotného stavu.

Doloženými lekárskymi posudkami a nálezmi nebolo preukázané, že by zdravotný stav žalobkyne
podmieňoval jej odkázanosť na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, čo je základná
podmienka na vyhotovenie parkovacieho preukazu v zmysle § 17 zákona č. 447/2008 Z.z. Aj z
lekárskeho nálezu na účely konania vo veciach kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu zo
dňa 06.10.2014 vyplýva, že orientácia žalobkyne je dobrá, polohu má aktívnu, postoj je možný, chôdza
je možná s oporou francúzskej barly, žalobkyňa je bez porúch kontinencie. Obdobne tak je v lekárskom
posudku č. 2015/1044 zo dňa 09.01.2015 výslovne uvedené, že žalobkyňa nemá dokumentovanú
takú závažnú poruchu mobility, ani stuhnutie váhonosných kĺbov, nemá ani takú závažnú psychickú
či zmyslovú poruchu (praktickú či úplnú slepotu očí), pre ktorú by nebola schopná so sprievodcom
premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy a späť, nastúpiť a vystúpiť z vozidla, tiež zvládnuť
inú situáciu vo vozidle. Žalobkyňa tak nespĺňa kritériá odkázanosti na individuálnu prepravu osobným
motorovým vozidlom podľa § 14 ods. 6 písm. a), b), c) zákona č. 447/2008 Z.z. Ani samotné lekárske
nálezy, z ktorých lekársky posudok vychádzal, v žiadnom prípade neuvádzajú, že by žalobkyňa nebola



schopná chôdze k prostriedku verejnej hromadnej dopravy, resp. že by jej orientačná či mobilná
schopnosť bola závažnejším spôsobom obmedzená.

Z uvedeného vyplýva, že oba správne orgány riadne zistili skutkový stav veci podľa listinných dôkazov
doložených žalobkyňou. Novšie lekárske správy posudkoví lekári nemali k dispozícii, čo vyplýva aj zo
stanoviska posudkového lekára z 08.04.2015, a preto nebolo možné na ne v konaní prihliadať. Je
nesporné, že aj v súčasnej dobe žalobkyňa trpí ochorením chrbtice, avšak podľa lekárskych nálezov,
z ktorých posudky vychádzali, jej ochorenie nebráni žalobkyni používať prostriedky verejnej dopravy
s pomocou francúzskej barly a so sprievodcom, a preto nie je odkázaná na používanie osobného
motorového vozidla.

Čo sa týka námietky žalobkyne, že jej zdravotný stav sa od apríla 2014 zhoršil, krajský súd uvádza, že
odborné posúdenie aktuálneho zdravotného stavu žalobkyne musí vykonať len správny orgán a súd je
podaním správnej žaloby iba prizvaný do pozície preskúmania zákonnosti, či vyslovené odborné závery
o aktuálnom zdravotnom stave žalobkyne boli vyslovené v súlade so zákonom (a to najmä so zásadou
voľného hodnotenia dôkazov) alebo nie, pričom obsah týchto záverov neskúma z hľadiska odborného,
ale z hľadiska právneho. V danom prípade je treba konštatovať, že odborné závery správnych orgánov
ohľadne zdravotného stavu žalobkyne vychádzajú z obsahu doložených listinných dôkazov o tejto
odbornej otázke a sú presvedčivé, bez známok rozporu medzi nimi a závermi odborných lekárov
uvedených v lekárskych správach.

Pokiaľ ide o námietku žalobkyne, že rozhodnutie žalovaného nie je dostatočne odôvodnené, krajský
súd uvádza, že napadnuté rozhodnutie žalovaného zodpovedá požiadavkám na riadne a presvedčivé
odôvodnenie rozhodnutia. Žalovaný sa v ňom dostatočným spôsobom vysporiadal s námietkami
žalobkyne uvedenými v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, ako aj so všetkými podstatnými
okolnosťami pre rozhodnutie v danej veci. Žalovaný presne a úplne zistil skutkový stav veci, v
odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedol, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a
taktiež uviedol všetky dôkazy, z ktorých pri rozhodovaní vo veci vychádzal. K porušeniu práva žalobkyne
na riadne a dôkladné odôvodnenie tak podľa názoru krajského súdu nedošlo.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie
žalovaného je v súlade so zákonom, a preto žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu podľa § 250j ods.
1 O.s.p. zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnej žalobkyni náhradu
nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku   j e   prípustné  odvolanie  do 15  dní od jeho doručenia, písomne, cestou
tunajšieho krajského súdu  na Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p. pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie
náležitosti musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje,
a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami
tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa
má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.